Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Co/127/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Barana a členov senátu JUDr. Evy Šofrankovej a JUDr. Antónie Kandravej v spore žalobcu: O. P., F.. XX.XX.XXXX, Q. T. C. Q. XXX/XX, XXX XX H., právne zastúpený CHOCHOĽÁK & Česla s.r.o., so sídlom Krmanova 6, 040 01 Košice, IČO: 36 857 416, proti žalovanému: K.X, o zaplatenie 156.260,16 Eur s prísl., takto jednohlasne

rozhodol:

I. Potvrdzuje rozsudok.

II. Žalobca má nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Poprad (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 156 216,16 Eur s prísl. titulom nesplateného úveru.

2. Súd prvej inštancie mal za preukázané, že medzi stranami sporu došlo k platnému uzavretiu zmluvy o úvere, na základe ktorej poskytol právny predchodca žalobcu úverové prostriedky, ktoré mu neboli vrátené napriek dohode. Zmluvu o postúpení pohľadávky požadoval za platnú, a preto vyhovel žalobe v celom rozsahu, pričom námietky žalovaného o tom, že sa jednalo o fiktívnu zmluvu, pričom následne bola uzavretá až zmluva o reklamnom plnení, ktorého protiplnenie žalovaný poskytoval, nepovažoval za preukázané.

3. Súd prvej inštancie mal za preukázaný tento skutkový stav, cit.: „Zo zmluvy o úvere č. XXXXXX zo dňa 17.8.2011 (č.l. 6) súd zistil, že uvedenou zmluvou, uzavretou podľa Obchodného zákonníka, spoločnosť I., a.s. žalovanému poskytla bezúčelový úver v sume 150.000,- eur tento sa žalovaný zaviazal čerpať do 3 dní od podpisu zmluvy a splatiť do 31.1.2012 spolu s úrokom vo výške 12% ročne. Prvá splátka vo výške 30.000,- eur mala byť uhradená k 18.9.2011, druhá až štvrtá splátka vo výške 5.000,- eur mali byť splatené k 18-temu dňu v mesiacoch október až december roku 2011 a posledná splátka vo výške 111.260,16 eur mala byť splatená k 18.1.2012. Za žalovaného bola zmluva uzavretá In. Q. Q., konateľom spoločnosti. Z oznámenia o ukončení zmluvného vzťahu zo dňa 3.2.2012 (č.l. 8) súd zistil, že splatnosťou poslednej splátky úveru došlo k ukončeniu zmluvného vzťahu zo zmluvy o úvere č. XXXXXX a nedoplatok v sume 156.260,16 eur je žalovaný povinný uhradiť do 13.2.2012 na účet I., a.s. Na požadované plnenie bola tiež vystavená zúčtovacia faktúra, z ktorej je zrejmé, že zo strany žalovaného nedošlo k úhrade ani jednej dohodnutej splátky. Vyúčtovanie a oznámenie bolo žalovanému doručené dňa 8.2.2012, čo potvrdzuje doručenka (č.l. 9). Z uznania záväzku a dohody o zaplatení pohľadávky zo zmluvy o úvere č. XXXXXX zo dňa 10.2.2012 (č.l. 10) súd zistil, že uvedeného dňa žalovaný prostredníctvom konateľa uznal svoj záväzok vo výške 156.260,16 eur z titulu ukončenia zmluvy č. XXXXXX a súčasne sa zaviazal záväzok uhradiť najneskôr

do 31.3.2013. Bola dohodnutá prorogačná doložka na rozhodnutie prípadného sporu rozhodcovským súdom, avšak súčasne strany akceptovali možnosť domáhať sa plnenia cestou všeobecného súdu. Z dodatku č. 1 k uznaniu záväzku a dohode o zaplatení pohľadávky zo zmluvy o úvere č. XXXXXX zo dňa 18.2.2013 (č.l. 11) súd zistil, že uvedeným dodatkom žalovaný opätovne deklaroval uznanie záväzku zo zmluvy o úvere č. XXXXXX vo výške 156.260,16 eur a strany dohody sa súčasne dohodli na predĺžení lehoty splatnosti záväzku do 31.3.2016. Zo zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 13.12.2016 (č.l. 12) súd zistil, že uvedenou zmluvou spoločnosť I., a.s. pohľadávku voči žalovanému vo výške 156.260,16 eur postúpila žalobcovi za dohodnutú odplatu vo výške zodpovedajúcej výške pohľadávky. Z výpisov z účtu žalobcu (č.l. 67-69) súd zistil, že z titulu postúpenej pohľadávky žalobca uhradil sumu 156.260,16 eur. Z priloženej fotodokumentácie (č.l. 29-33) súd zistil že na dresoch hráčov hokejového klubu a štadióna klubu U. H. bolo uvedené obchodné meno a logo spoločnosti I., a.s. Zo sponzorskej zmluvy zo dňa 31.8.2012 (č.l. 34) súd zistil, že v zmysle uvedenej zmluvy mala spoločnosť I., a.s. poskytnúť žalovanému finančnú podporu vo výške 150.000,- eur na zabezpečovanie všetkých činností hokejového klubu. Finančné prostriedky podľa čl. I. bod. 3 zmluvy poskytla spoločnosť I., a.s. v hotovosti v deň podpisu zmluvy, čo príjemca (žalovaný) potvrdzuje podpisom zmluvy. V zmysle čl. I. bod 5 sa strany dohodli, že za poskytnutie sponzorského príspevku žalovaný spoločnosti I., a.s. v sezóne 2012 a 2013 poskytne reklamný priestor na hracej ploche, mantineloch, hráčskych dresoch, sponzorskej stene a pod“.

4. Následne vec súd prvej inštancie posúdil podľa § 261, § 323, § 497, § 500, § 502, § 503, § 365, § 369 Obchodného zákonníka a § 524 Občianskeho zákonníka.

5. Následne súd prvej inštancie svoje rozhodnutie po právnej stránke odôvodnil takto, cit.: „S ohľadom na vykonané dokazovanie a citovanú právnu úpravu tak mal súd za preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným bola riadne uzavretá zmluva o úvere, žalovanému boli poskytnuté finančné prostriedky, ktoré v dohodnutej dobe a objeme nevrátil. Svoj záväzok opakovane písomne čo do dôvodu a výšky uznal a opakovane sa zaviazal záväzok uhradiť. Čo sa týka námietok nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, v konaní mal súd za preukázané, že žalobca splnil odkladaciu podmienku zmluvy o postúpení pohľadávky, t.j. preukázal úhradu odplaty za postúpenú pohľadávku (č.l. 29-33). Naopak žalovaný nepreukázal úhradu dlhu. K námietke žalovaného, že jeho záväzok zanikol započítaním so záväzkom právneho predchodcu žalobcu z titulu sponzorskej zmluvy, súd neprisvedčil argumentácii žalovaného, nakoľko žalovaný ním predloženou zmluvou (č.l. 34) preukazoval, že sponzorský príspevok bol poskytnutý v hotovosti v deň podpisu zmluvy a na popretie tejto skutočnosti neprodukoval v konaní žiaden dôkaz. Ním navrhované výsluchy svedkov mali preukazovať vyjadrenia žalobcu o tichom spoločenstve so spoločnosťou I., a.s. a jeho finančnom vyrovnaní, avšak z vyššie uvedeného je zrejmé, že žalobca zo zmluvy o postúpení pohľadávky plnil, čo odporuje tvrdeniam žalovaného. Pokiaľ by aj spoločnosť I., a.s. neplnila v zmysle uzavretej zmluvy, tohto svojho nároku sa žalovaný od jej uzavretia 31.8.2012 nijako nedomáhal. Navyše ako protihodnotu sponzorského príspevku mal žalovaný spoločnosti I., a.s. poskytnúť reklamný priestor, k čomu preukázateľne došlo. Je teda zrejmé, že z uvedenej sponzorskej zmluvy boli vzájomné plnenia poskytnuté a nemožno záväzok z titulu uvedenej zmluvy zamieňať za záväzok zo zmluvy o úvere ani zmluvu o úvere považovať za simulovaný právny úkon. Žalobca svoj nárok uplatnil a listinnými dôkazmi aj preukázal. Naopak žalovaný sa vo svojich vyjadreniach obmedzil len na spochybňovanie nároku žalobcu, avšak bez predloženia relevantných dôkazov, ktorými by svoje vyjadrenia podporil. Vzhľadom na vyššie uvedené súd žalobe v celom rozsahu vyhovel, žalovaného zaviazal na úhradu žalovanej sumy vrátane zákonného príslušenstva vo forme úroku z omeškania“.

6. Súd prvej inštancie priznal úspešnému žalobcovi nárok na náhradu trov konania podľa § 255 CSP.

7. Proti tomuto rozsudku bolo podané odvolanie zo strany žalovaného, ktoré odôvodnil vadou v konaní majúcou za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, ako aj tým, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a aj vec nesprávne právne posúdil. Žalovaný namietal postup súdu prvej inštancie, ktorým vychádzal z rozsudku z dôkazu, a to listiny predloženej žalobcom na pojednávaní dňa 09. 03. 2018, a to výpisu z účtu, pričom táto listina nemohla byť podkladom pre zistenie skutkového stavu, nakoľko táto listina ako dôkaz nebola riadne vykonaná v súlade s procesnými predpismi. Súd nevykonal dôkaz touto listinou tým, že ju neprečítal na pojednávaní,

nakoľko bola namietaná pravosť a hodnovernosť tejto listiny. Pokiaľ táto listina nebola na pojednávaní oboznámená, súd z nej nemohol vychádzať a prihliadnuť na jej obsah, nakoľko ide o kľúčový dôkaz z hľadiska posúdenia účinkov postúpenia pohľadávky. Tento dôkaz bol predložený oneskorene, a preto naňho nebolo možné prihliadnuť. Zároveň žalovaný namietal otázku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, pričom namietal skutočnosť, že nedošlo k oznámeniu o postúpení pohľadávky zo strany pôvodného veriteľa a ani pôvodný veriteľ nepotvrdil, že nastali účinky postúpenia pohľadávky. Napriek tomu, že postúpenie pohľadávky je prípustné podľa Občianskeho zákonníka, pokiaľ si postupca a postupník dohodli odkladaciu podmienku, je postupník povinný preukázať splnenie tejto podmienky, a teda to, že nastali účinky postúpenia. Toto však nebolo v konaní preukázané. Z týchto dôvodov je správne podanú žalobu zamietnuť pre nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v konaní. Žalovaný poukázal na skutočnosť, že sú pochybnosti o tom, či došlo k účinnému postúpeniu pohľadávky vzhľadom na otázku zaplatenia tejto pohľadávky, pričom dôkazné bremeno zaťažuje žalobcu a pôvodný veriteľ žalovanému nepotvrdil, ani neoznámil postúpenie pohľadávky. Žalovaný tiež namietal, že v rozhodnom období pôvodnému veriteľovi poskytol reklamné plnenie, a to vo forme loga sponzorskej spoločnosti na ľadovej ploche, v reklamných materiáloch a na dresoch hráčov, pričom na základe sponzorskej zmluvy mal pôvodný veriteľ zaplatiť žalovanému peňažnú sumu 150 000 Eur za poskytnuté reklamné plnenie. Poskytnutie reklamy bolo preukázané, pričom súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil dôkazy, keď posúdil, že len z textu sponzorskej zmluvy vyplýva zaplatenie sponzorského príspevku. Pokiaľ toto žalovaný popieral a súd bez ďalšieho vychádzal z písomnej zmluvy, nesprávne zhodnotil kompenzačnú námietku, na ktorú mal správne prihliadnuť. Z týchto dôvodov žiadal napadnutý rozsudok zmeniť tak, že žaloba bude zamietnutá a žiadal priznať náhradu trov odvolacieho konania.

8. Žalobca sa k podanému odvolaniu žalovaného nevyjadril napriek výzve doručenej mu súdom prvej inštancie.

9. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“) v zmysle zásad uvedených v § 470 ods. 1 a 2 CSP, vzhľadom na včas podané odvolanie preskúmal rozsudok v napadnutej časti, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozhodnutia oznámil na úradnej tabuli Krajského súdu v Prešove a na jeho webovej stránke, najmenej 5 dní vopred a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

10. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.

11. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte s namietaným nesprávnym právnym posúdením, to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II.ÚS 78/05)

12. Súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností prijal správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdom prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje (§ 387 ods. 2 .

13. Rozhodnutie súdu prvej inštancie je konzistentné a jednoznačnými argumentmi podporil záver, ku ktorému dospel, pričom k celkovej presvedčivosti rozhodnutia súdu prvej inštancie možno uviesť, že premisy zvolené v rozhodnuté, ako aj závery, na základe ktorých k týmto dospel, sú pre nielen právnickú, ale aj laickú verejnosť prijateľné a racionálne; zároveň aj spravodlivé a presvedčivé. Právne závery sú v súlade s vykonanými skutkovými zisteniami a celkovo možno konštatovať, že napadnuté rozhodnutie, pokiaľ sa týka rozsahu jeho odôvodnenia je v súlade s čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, ale aj čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

14. Odvolací dôvod podľa § 365 ods.1 písm. f) sa týka chyby v zisťovaní skutkového stavu veci súdom prvej inštancie spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre jeho rozhodnutie je nesprávne, t. zn. musí ísť o skutkové zistenie, na základe ktorého vec posúdil po právnej stránke a ktoré je nesprávne v tom zmysle, že nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom medzi chybami skutkového zistenia a chybami právneho posúdenia je úzka vzájomná súvislosť, keďže príčinou nesprávnych (v zmysle nedostatočných) skutkových zistení môže byť chybný právny názor, v dôsledku ktorého zisťoval iné skutočnosti, príp. zisteným skutočnostiam. Skutkové zistenie nezodpovedá vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 ods. CSP(Dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci.), a to vzhľadom na to, že buď vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú i také skutkové zistenia, ktoré založil na chybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu, keď je logický rozpor v hodnotení dôkazov (v úsudku medzi porovnávanými skutočnosťami), príp. poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán sporu alebo, ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálne vierohodnosti alebo, keď výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 185-§ 211 CSP. Pri hodnotení dôkazov je potrebné zohľadniť aj iné okolnosti, ako sú vzájomná nadväznosť, súlad alebo rozpor medzi skutočnosťami, ktoré z vykonaného dôkazu vyplývajú a podobne. Skutkové zistenie ako výsledok hodnotenia dôkazov nemôže byť zásadne správne, ak hodnotenie dôkazov súdom prvej inštancie nezodpovedá § 191 ods.1 CSP, lebo hodnotil každý dôkaz len jednotlivo a nie aj v ich vzájomnej súvislosti. Skutkové zistenie nie je správne ani vtedy, ak medzi vykonaným dôkazom (jeho obsahom) a z neho vyvodeným (čiastkovým) skutkovým záverom, je zrejmý nesúlad..

15. V danom prípade odvolací súd po oboznámení sa so spisovým materiálom dospel k záveru, že všetky skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil sú správne a majú oporu vo vykonanom dokazovaní a v konaní súdu prvej inštancie nebol zistený žiaden z vyššie uvedených dôvodov preukazujúci nesprávne zistenie skutkového stavu.

16. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

17. Dokazovanie je časť občianskeho súdneho konania, v rámci ktorej si súd vytvára poznatky, potrebné na rozhodnutie vo veci. Právomoc konať o veci, ktorej sa návrh týka, v sebe obsahuje i právomoc posúdiť to, či a aké dôkazy na zistenie skutkového stavu sú potrebné a akým spôsobom sa zabezpečí dôkaz na jeho vykonanie (I. ÚS 52/03). Súd v občianskom súdnom konaní nie je povinný vykonať všetky navrhované dôkazy. Posúdenie návrhu na vykonanie dokazovania a rozhodnutie, ktoré z nich budú v rámci dokazovania vykonané, je vždy vecou súdu (viď § 185 , nie účastníkov konania. Ak teda súd prvej inštancie odmietol vykonať navrhnuté dôkazy s odôvodnením, že by sa nimi mali preukázať skutočnosti, ktoré s predmetom konania nesúvisia, konal v rámci svojej právomoci.

18. V zmysle čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd jednou so všeobecných záruk spravodlivého prejednania veci pred súdom je zásada „rovnosti zbraní“. Táto zásada zabezpečuje, aby v súdnom konaní mali jeho účastníci rovnaké postavenie. „Rovnosť zbraní“ spočívajúca v rovnakom postavení účastníkov súdneho konania sa prejavuje v procesnoprávnom postavení účastníkov konania, v spôsobe a rozsahu dokazovania a v iných oblastiach spojených so súdnym uplatňovaním práva. Zachovanie „rovnosti zbraní“ z pohľadu spôsobu a rozsahu vykonávaného dokazovania sa týka aj oprávnenia účastníkov konania navrhovať dôkazy. Možnosť navrhovania dôkazov je spojená s princípom dôkazného bremena, ktorého úspešnosť sa v súdnom spore viaže na schopnosť predložiť adekvátne dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Výber dôkazných prostriedkov je na vôli účastníka konania, no o tom, ktoré z navrhovaných dôkazov budú vykonané a ktoré nie, rozhoduje súd podľa svojej voľnej úvahy. Obsahom záruky na spravodlivý súdny proces z pohľadu oprávnenia navrhovať dôkazy je limitovanie tejto voľnej úvahy súdu. Týmto limitom je požiadavka, aby nevykonanie navrhnutých dôkazov alebo

vykonanie iných dôkazov nepostavilo účastníka konania do jasne nevýhodnejšej pozície v porovnaní s jeho odporcom v súdnom spore (rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci Feldbrugge c. Holandsko z roku 1986). V súvislosti s rozhodnutím súdu, ktoré z navrhovaných dôkazov vykoná a ktoré nie, to teda znamená, že účastník konania nesmie byť týmto rozhodnutím znevýhodnený oproti druhému účastníkovi. Podľa judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky nevykonanie účastníkom navrhnutého dôkazu môže byť porušením základného práva na spravodlivé súdne konanie dokonca aj bez priamej spojitosti s porušením zásady „rovnosti zbraní“. Ústavný súd Slovenskej republiky vo svojom náleze z 26. januára 2010 sp. zn. III. ÚS 332/09 vyslovil názor, že nevykonanie navrhovaného dôkazu, ak tento mohol mať vplyv na posúdenie skutkového stavu, ktorý z doteraz vykonaných dôkazov nemožno bezpečne ustáliť, je porušením práva na spravodlivé súdne konanie v zmysle čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Nakoľko skutkový stav bol pre rozhodnutie vo veci ustálený ako dôvodný je nepochybne nutné zhodnotiť postup súdu prvej inštancie, keď zamietol návrh doplnenie dokazovania ohľadom údajov o zaplatení odplaty za postúpenie pohľadávky prostredníctvom prevodov z bankového účtu.

19. K jednotlivým odvolacím námietkam odvolací súd považuje za dôvodné uviesť, že z obsahu spisu, zápisnice z pojednávania z 09. 03. 2018 nepochybne vyplýva, že právny zástupca žalovaného sa oboznámil s predloženými výpismi z účtov spoločnosti ČSOB preukazujúcimi zaplatenie odplaty za postúpenú pohľadávku. Vyplýva to z jeho prejavu, v ktorom uviedol, že „ja týmto fotokópiám nedôverujem, ale vzhľadom na tú postupnosť mi to príde veľmi zvláštne...“. Zároveň je nepochybné z tejto zápisnice (č. l. 73 - 74 spisu), že k týmto listinám sa vyjadroval aj právny zástupca žalobcu, ktorý uviedol, že tieto listiny boli predložené. Z týchto prednesov je nepochybné, že predmetné listiny, a to výpisu z účtu boli predložené na pojednávaní a strany sporu sa mali možnosť k nim vyjadriť. Pokiaľ nedošlo k tomu, že v obsahu zápisnice je uvedené aj vykonanie tohto dôkazu formou jeho prečítania, odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že medzi obsah práva na spravodlivý proces, ktorý je pomerne široký, patrí okrem iného aj právo navrhovať dôkazy a vyjadrovať sa k nim. V prípade, že dôjde k určitému pochybeniu zo strany konajúceho súdu, ku ktorému môže dôjsť napríklad tým, že v zápisnici nie je uvedený oboznámený dôkaz, ktorý však podľa obsahu zápisnice bol predmetom prerokovania pred súdom, jedná sa o porušenie čiastkového práva strany sporu, postupom ktorého došlo k čiastočnému pochybeniu súdu. O naplnenie odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. b) však pôjde len vtedy, ak nesprávny procesný postup súdu znemožnil realizáciu práv strany sporu s takou intenzitou, ktorá odôvodňuje záver o tom, ž celé konanie sa javí ako nespravodlivé. Konkrétne pochybenie súdu preto musí byť hodnotené v kontexte celého konania. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že v kontexte celého konania nedošlo k takému pochybeniu zo strany súdu prvej inštancie, ktorý by preukazoval záver o nespravodlivosť celého konania. Naopak k tomuto dôkazu sa mal možnosť vyjadriť žalovaný a súd sa s ním aj dostatočne vyporiadal vo svojom odôvodnení. Z týchto dôvodov námietka vady konania podľa názoru odvolacieho súdu preukázaná nebola.

20. Rovnako tiež považoval odvolací súd za nedôvodnú námietku nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu. V zmysle ust. § 524 a nasl. Občianskeho zákonníka, bolo preukázané, že došlo písomnou formou k postúpeniu pohľadávky na žalobcu, pričom v danom prípade povinnosť oznámiť dlžníkovi postúpenie pohľadávky je uložená pôvodnému veriteľovi, a to postupcovi bez zbytočného odkladu. Ak pôvodný veriteľ opomenie splnenie oznamovacej povinnosti, môže nový veriteľ privodiť účinnosť postúpenia pohľadávky voči dlžníkovi tým, že preukáže postúpenie pohľadávky. V takomto prípade nestačí len oznámenie o tom, že došlo k postúpeniu pohľadávky, nový veriteľ tak môže urobiť najmä preukázaním zmluvy o postúpení pohľadávky, ktorá musí mať písomnú formu. V danom prípade, ako vyplýva z obsahu spisu, najneskôr doručením žaloby s prílohami došlo k oznámeniu postúpenia pohľadávky žalovanému, a to zo strany postupníka, pričom v priebehu konania bola preukázaná aj odkladacia podmienka, resp. jej splnenie, a to zaplatenie odplaty za postúpenie pohľadávky. To, že žalovaný namietal preukázanie zaplatenia odplaty, v žiadnom prípade neznamená to, že by žalobca nebol aktívne vecne legitimovaný v tomto konaní. Ani samotná skutočnosť, že časť úhrady bola dohodnutá až po dohodnutom termíne splatnosti, nespôsobuje nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v konaní. Pre rozhodnutie o veci samej je rozhodujúci stav v čase vyhlásenia rozhodnutia, pričom k tomuto dátumu došlo k zaplateniu odplaty za postúpenú pohľadávku v celom rozsahu, preto ani táto odvolacia námietka odvolateľa, nebola odvolacím súdom vyhodnotená ako dôvodná.

21. Pokiaľ sa týka kompenzačnej námietky odvolateľa spočívajúcej v poskytnutí reklamného plnenia za poskytnutie sumy 150 000 Eur, odvolací súd poukazuje na to, že obsah dôkazov v spise nesvedčí

tvrdeniam odvolateľa. Zo spisu vyplýva, že medzi spoločnosťou I. M. a.s. a žalovaným bola uzavretá v písomnej zmluve jednak zmluva o úvere zo dňa 107. 08. 2011, kde následne bol aj uznaný tento záväzok a došlo k podpisu ďalšieho dodatku k tejto zmluve, ako aj k uzavretiu sponzorskej zmluvy, opäť v písomnej forme zo dňa 31. 08. 2012, pričom v čl. I bod 3 žalovaný podpisom potvrdil, že finančné prostriedky boli poskytnuté zo sponzorskej zmluvy v hotovosti v deň podpisu tejto zmluvy. Ani dátum podpisu tejto sponzorskej zmluvy nie je zhodný s prípadnými platbami z úverovej zmluvy, preto považoval odvolací súd kompenzačnú námietku odvolateľa za nedôvodnú. V danom prípade žalobca uniesol dôkazné bremeno, kedy zo samotnej písomnej zmluvy o sponzoringu vyplýva, že žalovaný podpísal prevzatie finančných prostriedkov v deň uzavretia sponzorskej zmluvy. To, že žalovaný iným spôsobom okrem namietania tejto skutočnosti nepreukázal svoje tvrdenia, má za následok, že žalovaný neuniesol dôkazné bremeno vyvrátenia skutočnosti, ktoré sú uvedené v písomnej forme, a preto odvolací súd nemohol prisvedčiť jeho kompenzačnej námietke.

22. Z vyššie uvedených dôvodov považoval odvolací súd za právne dôvodné potvrdiť napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne v celom rozsahu (§ 387 ods. 1 .

23. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté s prihliadnutím na zásadu úspechu v odvolacom konaní, kedy odvolací súd priznal v odvolaní plne úspešnému žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému v rozsahu 100 %.

24. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 .

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .