Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_19Cpr-20-2017.pdf
PDF · 86.76 KB
Case nature
Area
Subarea
19Cpr/20/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava III so sídlom v Bratislave pred sudkyňou: JUDr. Tatianou Buchvaldovou, v spore žalobcu: Carcoustics Slovakia Senec s.r.o., so sídlom Diaľničná 2, Senec, IČO: 35 881 704, zastúpený advokátskou kanceláriou Bird & Bird s.r.o., so sídlom Prievozská 4, Bratislava, IČO: 44 275 862 proti žalovanému: Š. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. X, H., štátna príslušnosť SR o vrátenie náhrady mzdy za dovolenku vo výške 113,37 eur s príslušenstvom takto
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 113,37 eur s úrokom z omeškania 5,05 % ročne zo sumy 113,37 eur od 01.08.2015 do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Súd priznáva žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %.
III. O výške náhrady rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou súdu 04.08.2017 žalobca žiadal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 113,37 eur s úrokom z omeškania 5,05 % ročne zo sumy 113,37 eur od 01.08.2015 do zaplatenia a na náhradu trov konania. Nárok žalobca odôvodnil tým, že žalobca ako zamestnávateľ uzatvoril so žalovaným ako zamestnancom pracovnú zmluvu dňa 16.04.2014 na dobu určitú od 22.04.2014 do 22.04.2015, na základe ktorej bol dohodnutý deň vzniku pracovného pomeru 22.04.2014. Žalovaný požiadal žalobcu listom zo dňa 16.03.2015 o skončenie pracovného pomeru dohodou ku dňu 16.03.2015 v zmysle § 60 Zákonníka práce. Ku dňu skončenia pracovného pomeru došlo ku prečerpaniu dovolenkového nároku žalovaným. Žalovaný v mesiaci január 2015 čerpal 2 dni dovolenky a v mesiaci február 2015 v rozsahu 7 dní teda spolu 9 dní dovolenky. Vzhľadom na vyššie uvedené mu vznikol v roku 2015 nárok na dovolenku iba za odpracované dni 1,5 dňa a 7,5 dňa dovolenky čerpal bez zákonného nároku. Vzhľadom na uvedené žalobca od žalovaného požaduje sumu 113,37 eur netto ako nesprávne vyplatenú náhradu mzdy za dovolenku, na ktorú žalovanému nevznikol v zmysle Zákonníka práce nárok.
2. Súd vo veci vydal platobný rozkaz dňa 11.09.2017, ktorý nebolo možné doručiť žalovanému do vlastných rúk. Uznesením zo dňa 01.02.2018 súd zrušil platobný rozkaz v plnom rozsahu v zmysle § 266 ods. 3 Civilného sporového poriadku.
3. Súd v rámci prípravy pojednávania podľa § 156 a nasl., § 167 a nasl. C.s.p. doručil žalovanému fikciou doručenia podľa § 105 ods. 1, § 106 ods. 1 a § 111 ods. 3 C.s.p. dňa 07.07.2018 (čl. 63-64 spisu) zároveň so žalobu, prílohami, poučením o procesných právach a povinnostiach a uznesením podľa § 273 C.s.p., ktorým vyzval žalovaného na vyjadrenie sa k žalobe, pričom ten sa k žalobe aj napriek pripojenému
poučeniu nevyjadril. Súd predvolanie na pojednávanie žalovanému doručoval taktiež zverejnením na úradnej tabuli a webovej stránke súdu dňa 12.08.2018.
4. Pojednávania vo veci sa zúčastnil právny zástupca žalobcu, nezúčastnil sa žalovaný u ktorého súd mal riadne vykázané doručenie predvolania na pojednávanie zverejnením na úradnej tabuli a webovej stránke súdu, neúčasť ospravedlnil a nežiadal pojednávanie odročiť. V zmysle § 180 Civilného sporového poriadku súd pojednával v neprítomnosti žalovaného.
5. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom nasledovných dôkazov: pracovná zmluva uzatvorená medzi stranami sporu zo dňa 16.4.2014, dohoda o zrážkach zo mzdy, popis pracovnej činnosti, mzdový list za mesiace 01/2015. 02/2015, 03/2015, oznámenie o skončení pracovného pomeru zo dňa16.3.2015, výzva žalobcu na vyrovnanie záväzkov zo dňa 15.6.2015, predžalobná výzva zo dňa 24.10.2016, e-mailová komunikácia, mzdový list žalovaného, hromadný príkaz na úhradu a zistil nasledovný skutkový stav.
6. V predmetnom konaní žalobca uplatnil voči žalovanému nárok na vrátenie náhrady mzdy za dovolenku vo výške 113,37 eur.
7. Žalovaný pracoval u žalobcu na základe pracovnej zmluvy zo dňa 22.04.2014. Pracovný pomer bol uzatvorený na dobu určitú s dňom nástupu do práce 22.04. 2014 do 22.04.2015. Žalovaný požiadal žalobcu listom zo dňa 16.03.2015 o skončenie pracovného pomeru dohodou ku dňu 16.03.2015 v zmysle § 60 Zákonníka práce, ktorú žalobca akceptoval a ktorým pracovný pomer žalovaného u žalobcu skončil ku dňu 16.03.2015. Žalovaný sa v dohode zaviazal k vyrovnaniu všetkých záväzkov voči žalobcovi, ktoré aj napriek výzve žalobcu neuhradil. Po vykonaní zákonných zrážok z výplatnej pásky žalovaného za obdobie január 2015 (č.l. 12) vyplýva, že náhrada mzdy za dovolenku bola 105,32 eur, a z výplatnej pásky žalovaného za obdobie február 2015 (rub č.l.12) vyplýva, že náhrada mzdy za dovolenku bola 217,37 eur, t.j. spolu sumu 330,74 eur. Túto sumu znížil žalobca o aktívum žalovaného z dôvodu ročného zúčtovania dane v mesiaci marec vo výške 217,37 eur. V konaní uplatňuje žalobca nárok na vrátenie náhrady mzdy za dovolenku za 7,5 dňa, celkovo vo výške 113,37 eur. Žalovaný aj napriek predžalobnej výzve zo dňa 24.10.2016, aby žalovanú sumu vrátil v lehote 10 dni od jej doručenia a emailovej komunikácii žalobcu žalovanú sumu nevrátil.
8. Podľa § 1 ods. (1) písm. b) Zákonníka práce (ďalej len „ZP“), tento zákon upravuje individuálne pracovnoprávne vzťahy v súvislosti s výkonom závislej práce fyzických osôb pre právnické osoby alebo fyzické osoby a kolektívne pracovnoprávne vzťahy.
9. Podľa § 1 ods. (4) ZP, ak tento zákon v prvej časti neustanovuje inak, vzťahujú sa na právne vzťahy podľa odseku 1 všeobecné ustanovenia Občianskeho zákonníka.
10. Podľa § 100 zákona č. 311/2001 Z.z. (Zákonník práce), zamestnancovi vzniká za podmienok ustanovených týmto zákonom nárok na a) dovolenku za kalendárny rok alebo jej pomernú časť, b) dovolenku za odpracované dni, c) dodatkovú dovolenku.
11. Podľa § 101 zákona č. 311/2001 Z.z. (Zákonník práce), zamestnanec, ktorý počas nepretržitého trvania pracovného pomeru k tomu istému zamestnávateľovi vykonával u neho prácu aspoň 60 dní v kalendárnom roku, má nárok na dovolenku za kalendárny rok, prípadne na jej pomernú časť, ak pracovný pomer netrval nepretržite počas celého kalendárneho roka. Za odpracovaný deň sa považuje deň, v ktorom zamestnanec odpracoval prevažnú časť svojej zmeny. Časti zmien odpracované v rôznych dňoch sa nesčítajú.
12. Podľa § 102 zákona č. 311/2001 Z.z. (Zákonník práce), pomerná časť dovolenky je za každý celý kalendárny mesiac nepretržitého trvania toho istého pracovného pomeru jedna dvanástina dovolenky za kalendárny rok.
13. Podľa § 103 ods. (1) zákona č. 311/2001 Z.z. (Zákonník práce),, základná výmera dovolenky je najmenej štyri týždne.
14. Podľa § 103 ods. (2) zákona č. 311/2001 Z.z. (Zákonník práce),, dovolenka zamestnanca, ktorý do konca príslušného kalendárneho roka dovŕši najmenej 33 rokov veku, je najmenej päť týždňov.
15. Podľa § 105 zákona č. 311/2001 Z.z. (Zákonník práce), zamestnancovi, ktorému nevznikol nárok na dovolenku za kalendárny rok ani na jej pomernú časť, pretože nevykonával v kalendárnom roku u toho istého zamestnávateľa prácu aspoň 60 dní, patrí dovolenka za odpracované dni v dĺžke jednej dvanástiny dovolenky za kalendárny rok za každých 20 odpracovaných dní v príslušnom kalendárnom roku.
16. Podľa § 116 ods. (1) zákona č. 311/2001 Z.z. (Zákonník práce), zamestnancovi patrí za vyčerpanú dovolenku náhrada mzdy v sume jeho priemerného zárobku.
17. Podľa § 116 ods. (3) zákona č. 311/2001 Z.z. (Zákonník práce), za nevyčerpané štyri týždne základnej výmery dovolenky nemôže byť zamestnancovi vyplatená náhrada mzdy, s výnimkou, ak si túto dovolenku nemohol vyčerpať z dôvodu skončenia pracovného pomeru.
18. Podľa § 117 zákona č. 311/2001 Z.z. (Zákonník práce), zamestnanec je povinný vrátiť vyplatenú náhradu mzdy za dovolenku alebo jej časť, na ktorú stratil nárok alebo na ktorú mu nárok nevznikol.
19. Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
20. Podľa § 456 OZ, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.
21. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá OZ, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
22. Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
23. Podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
24. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky bola v rozhodnom období vo výške 0,5 %, tzn. vychádzajúc z uvedeného, potom výška úrokov z omeškania k prvému dňu omeškania bola 5,05 % ročne.
25. Vykonaným dokazovaním prostriedkami procesného útoku a procesnej obrany súd dospel k záveru, že žaloba je v plnom rozsahu dôvodná. V konaní bolo bezpečne preukázané, že žalovanému v dôsledku skončenia pracovného pomeru dohodou pred uplynutím doby trvania pracovného pomeru na dobu určitú vznikol nárok na pomernú časť dovolenky a to vo výške 1,5 dňa. Žalovaný v prípade riadneho zotrvania v pracovnom pomere u žalobcu mal nárok na 20 dní dovolenky. Zo mzdových listov za mesiac január a február 2015 preukázateľne čerpal 9 dní dovolenky a teda rozdiel činí 7,5 dňa dovolenky. Je nesporné, že žalobca titulom pracovnoprávneho vzťahu uhradil žalovanému sumu 105,32 eur za mesiac január 2015 pri zohľadnení práceneschopnosti v období od 09.01.2015 do 14.01.2015 sumu 225,42 eur za mesiac február 2015 pri zohľadnení práceneschopnosti v období od 16.02.2015 do 16.03.2015 ako náhradu mzdy za dovolenku. Žalobca preukázal, že v tomto období žalovaný skutočne čerpal dovolenku. Žalovaný žiadnym dôkazom nepreukázal, že dovolenku nečerpal, naopak z listinných dôkazov predložených žalobcom jednoznačne vyplýva pravdivosť tvrdenia žalobcu. Suma ktorú potom žalovaný neoprávnene čerpal bola vo výške 330,74 eur, avšak táto bola znížená o aktívum žalovaného z dôvodu ročného zúčtovania dane v mesiaci marec vo výške 217,37 eur. V súlade s § 117 Zákonníka práce je teda žalovaný povinný vrátiť titulom bezdôvodného obohatenia žalobcovi vyplatenú náhradu mzdy za 7,5 dní dovolenky v rozsahu 113,37 eur, keďže na túto časť dovolenky žalovaný stratil nárok v dôsledku skončenia pracovného pomeru dohodou pred uplynutím dňa 22.04.2015 a to titulom
bezdôvodného obohatenia. Správne žalobca vyčíslil nárok na náhradu mzdy za dovolenku, na ktorú žalovaný stratil nárok, keď v mesiaci január a február 2015 žalovaný čerpal 9 dní dovolenky.
26. Vzhľadom na uvedené skutočnosti v súlade s citovanou právnou úpravou súd rozhodol tak, ako je uvedené v enunciáte rozsudku.
27. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
28. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
29. Podľa §262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.