Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_5Cob-49-2017.pdf
PDF · 192.47 KB
Case nature
Area
Subarea
5Cob/49/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Ilčinovej a členov senátu JUDr. Jozefa Angeloviča a JUDr. Mareka Košču v právnej veci žalobcu: NAVAJA, s.r.o., so sídlom Košice, Mlynárska 19, IČO: 45 865 264, právne zastúpeného JUDr. Vladimírom Pavlovom, advokátom, advokátska kancelária so sídlom v Košiciach, Mlynárska 19, za účasti intervenienta: Pozemkové spoločenstvo Urbár Štrba, so sídlom Štrba, Školská 118, IČO: 42 380 022, právne zastúpeného JUDr. Marcelom Kohútom, advokátom, advokátska kancelária so sídlom v Poprade, Nám. sv. Egídia 95, proti žalovaným: 1/ TATRY M + M, s.r.o., so sídlom Štrba - Tatranská Štrba 1132, IČO: 44 101 481, právne zastúpený: Advokátska kancelária Melničák a Semančíková, s.r.o., so sídlom Bratislava - Ružinov, Miletičova 1, 2/ Real Bratislava, spol. s r.o., so sídlom Bratislava, Prešovská 39, IČO: 35 901 012, o zdržanie sa zásahov do nájomných práv a vypratanie nehnuteľnosti, o odvolaní žalovaných proti rozsudku Okresného súdu Poprad č.k. XXCb/XX/XXXX-XXX z 10.01.2017 takto
rozhodol:
Potvrdzuje rozsudok vo výroku o povinnosti žalovaných 1 a 2 vypratať parcelu č. 3628/1 zapísanú na LV č. 4485 kat. úz. Štrba, vo výroku o povinnosti žalovaného 2 odstrániť stavbu STAN BAR na parcele č. 3628/1 zapísanej na LV č. 4485 kat. úz. Štrba a vo výroku o povinnosti žalovaného 1 zdržať sa vykonávania podnikateľskej činnosti s prísl. na parcele 3628/1 zapísanej na LV č. 4485 kat. úz. Štrba.
V prevyšujúcej časti, vrátane výroku o trovách konania rozsudok zrušuje a v rozsahu zrušenia vracia vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Poprad (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom uložil žalovanému 1 povinnosť zdržať sa vykonávania svojej podnikateľskej činnosti a akéhokoľvek iného konania uskutočňovaného osobne, prostredníctvom zamestnancov, zmluvných partnerov, klientov alebo akýchkoľvek iných osôb, ktoré konajú alebo budú konať s poverením, súhlasom alebo vedomím žalovaného 1, ktorými by bol žalobca rušený alebo akokoľvek inak obmedzovaný pri užívaní pozemkov nachádzajúcich sa v kat.úz. Štrba, zapísaných v katastri nehnuteľností vedenom Okresným úradom Poprad, odborom katastrálnym na LV č. XXXX, a to: pozemkov parc. č. XXXX/X lesné pozemky o výmere 10993 m2, parc. č. XXXX lesné pozemky o výmere 11139 m2, parc. č XXXX/X ostatné plochy o výmere 7071 m2, parc. č. XXXX/XX zastavané plochy a nádvoria o výmere 7146 m2, parc. č. XXXX/ XX zastavané plochy a nádvoria o výmere 1705 m2, parc. č. XXXX/X ostatné plochy o výmere 685 m2, parc. č. XXXX/X ostatné plochy o výmere 889 m2, parc. č. XXXX/1 lesné pozemky o výmere 1807 m2, parc. č. 3628/2 lesné pozemky o výmere 180 m2, parc. č. XXXX lesné pozemky o výmere 6694 m2, parc. č. XXXX lesné pozemky o výmere 2793 m2 a parc. č. XXXX lesné pozemky o výmere 17386 m2. Druhým výrokom uložil žalovaným 1 a 2 povinnosť vypratať parcelu KN C č. XXXX/X - lesný pozemok o výmere 1807 m2 zapísanú na LV č. XXXX, kat. územie Štrba do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Vo výroku treťom uložil súd prvej inštancie žalovanému 2 povinnosť odstrániť na vlastné náklady stavbu
STAN BAR nachádzajúcu sa na parcele č. XXXX/X - lesný pozemok o výmere 1807 m2, zapísanej na LV č. XXXX kat. úz. Štrba do 30 dní od právoplatnosti rozsudku. Žalobcovi a intervenientovi priznal právo na náhradu trov konania v celom rozsahu.
2. Vychádzal zo skutkového zistenia, že „vedľajší intervenient na strane žalobcu je správca spoločných nehnuteľností zapísaných v katastri nehnuteľností vedenom Okresným úradom Poprad, odborom katastrálnym, na LV č. XXXX pre obec a kat. úz. Štrba. Žalobca s vedľajším intervenientom na strane žalobcu uzavreli dňa 4.10.2012 nájomnú zmluvu s predmetom prenájmu identifikovaným ako pozemky zapísané v katastri nehnuteľností pre kat. úz. Štrba na LV č. XXXX. Žaloba si pozemky prenajal na výkon podnikateľských aktivít. Predmetom nájmu je okrem iného aj pozemok parc. č. XXXX/X lesné pozemky o výmere 1807 m2. Na pozemku parc. č. XXXX/X žalovaný v 1/ rade prevádzkuje dočasnú stavbu STAN BAR, stavba nie je evidovaná v evidencii nehnuteľností a pôvodne bola vo vlastníctve spoločnosti AGHT, spol. s r.o., neskôr zmluvou o prevode časti podniku zo dňa 27.12.2012 sa stal vlastníkom žalovaný v 2/ rade. Nakoľko žalobca má s vlastníkom pozemku uzavretú nájomnú zmluvu, má za to, že užívanie pozemku žalovaným v 1/ rade je neoprávnené, domáha sa ochrany nájmu a vydania rozhodnutia, ktorým súd žalovanému v 1/ rade určí povinnosť zdržať sa vykonávania podnikateľskej činnosti a akéhokoľvek iného konania uskutočňovaného osobne, prostredníctvom zamestnancov, zmluvných partnerov, klientov alebo akýchkoľvek iných osôb, ktoré konajú alebo budú konať s poverením, súhlasom alebo vedomím žalovaného v 1/ rade, ktorými by bol žalobca rušený alebo akokoľvek inak obmedzovaný pri užívaní pozemkov nachádzajúcich sa v kat. úz. Štrba, zapísaných na LV č. XXXX, a súčasne ktorým budú žalovaní v 1/ a 2/ rade povinní vypratať pozemok parc. č. XXXX/X, a ktorým bude žalovanému v 2/ rade uložená povinnosť odstrániť na vlastné náklady stavbu Stan bar nachádzajúcu sa na parcele reg. C parc. č. XXXX/X. Z ohlásenia stavebných úprav zo dňa 8.6.2011 súd zistil, že uvedeným ohlásením spoločnosť AGHT spol. s r.o. stavebné úpravy a udržiavacie práce na drobnej stavbe Stan bar, na parc. č. XXX/XX kat. úz. Štrbské Pleso. Podľa prezentačnej pečiatky bolo ohlásenie doručené dňa 8.6.2011 Obecnému úradu Štrba. Zmluvou o prevode časti podniku zo dňa 27.12.2012 sa stal vlastníkom drobnej stavby Stan bar žalovaný v 2/ rade. Zo zmluvy o nájme nehnuteľností zo dňa 1.7.1998 uzavretej medzi Slovenským združením telesnej kultúry ako prenajímateľom a spoločnosťou Solisko Šport a.s. ako nájomcom (IČO: 357 415 864) súd zistil, že predmetom nájmu na dobu do 30.6.2013 má byť lesný pozemok par. č. XXX/XX o výmere 2021 m2. Prílohou zmluvy je geometrický plán č. XXXXXXXX-XXX/ XX. Z priloženého LV č. XXX je zrejmé, že parcela - predmet nájmu bola pôvodne zapísaná na LV č. XXX, a to v období, kedy kat. úz. Štrbské Pleso patrilo k obci Starý Smokovec. Za Slovenské združenie telesnej kultúry bola zmluva podpísaná V.. I. Q., za spoločnosť Solisko Šport a.s. zase osobou označenou ako „Ľ. N. - člen predstavenstva“. Z výpisu z obchodného registra spoločnosti Solisko Šport a.s. súd zistil, že sa pravdepodobne jedná o spoločnosť s obchodným názvom SOLISKO ŠPORT, a.s. s IČO: 35 741 864, v ktorej nikdy nebol členom predstavenstva Ľ. N., Z. Ľ.. Podľa výpisu ďalej súd zistil, že v čase od 27.02.1998 do 09.11.1998 bolo konanie za spoločnosť upravené tak, že: „Za spoločnosť koná predstavenstvo. Podpisovanie za spoločnosť sa uskutočňuje tak, že k obchodnému menu spoločnosti pripoja svoje podpisy ktoríkoľvek dvaja členovia predstavenstva.“ Predložená zmluva bola podpísaná len jednou osobou, predstavenstvo malo v tom čase 3 členov“.
3. Súd prvej inštancie citoval ust. § 34 Občianskeho zákonníka, § 13 ods. 1, 2, § 191 ods. 1 Obchodného zákonníka, v nadväznosti na ktoré ustanovenia uviedol, že v čase podpisovania nájomnej zmluvy medzi Slovenským združením telesnej kultúry ako prenajímateľom a spoločnosťou Solisko Šport a.s. malo konať za uvedenú spoločnosť predstavenstvo, pričom podpisovať jednotlivé úkony mali ktorýkoľvek dvaja členovia predstavenstva. Uzavrel, že pokiaľ nájomnú zmluvu podpísal len jeden člen predstavenstva, je potrebné považovať nájomnú zmluvu za neplatnú, keďže za spoločnosť Solisko Šport a.s. nekonali oprávnení zástupcovia.
4. Súd prvej inštancie ďalej konštatoval, že nájom poľnohospodárskych a lesných pozemkov v roku 1998, resp. 1999 upravovalo Nariadenie vlády č. 208/1994 Z. z. o nájme poľnohospodárskych a lesných nehnuteľností a o nájme poľnohospodárskeho podniku. K tomuto citoval § 3 ods. 1, 2, 4, 5 nariadenia. Mal za to, že nájomná zmluva naviac neobsahuje náležitosti stanovené citovaným ustanovením, preto je v zmysle § 3 ods. 5 Nariadenia vlády č. 208/1994 Z.z. neplatná aj z tohto dôvodu. Z dohody o zmene nájomcu v Zmluve o nájme zo dňa 1.7.1998 súd prvej inštancie zistil, že malo dôjsť k zmene nájomcu zo spoločnosti Solisko Šport a.s. na spoločnosť AGHT s.r.o. počnúc dňom 1.1.2000. Následne dňa 31.8.2011 bola uzavretá zmluva medzi spoločnosťou AGHT s.r.o. ako prenajímateľom a spoločnosťou TATRY M + M s.r.o. ako nájomcom, ktoré zmluvy posúdil súd prvej inštancie ako
neplatné, keďže nadväzovali na pôvodnú zmluvu zo dňa 1.7.1998 a jej dodatok zo dňa 1.8.1999, u ktorých neplatnosť už konštatoval pre nedostatok formy a zákonných náležitostí. V dôsledku neplatnosti týchto úkonov nemohlo vzniknúť u žalovaného 2 platné oprávnenie umiestniť drobnú stavbu Stan bar na pozemok vo vlastníctve intervenienta, a to bez ohľadu na charakter tohto zariadenia. Ak teda žalovaný 2 nemá žiaden právny titul pre užívanie nehnuteľnosti, je povinný túto stavbu odstrániť. Pokiaľ teda žalobcovi vznikol na základe nájomnej zmluvy platný súkromno-právny vzťah, z ktorého vyplývajú pre žalobcu ako nájomcu, ako aj pre konkrétnych spoluvlastníkov ako prenajímateľov dohodnuté zmluvné práva a povinností, nemožno považovať žalovaných za oprávnených zasahovať do súkromno-právnych vzťahov, vyplývajúcich z nájomnej zmluvy. Za preukázateľne zistené považoval súd prvej inštancie to, že žalovaný 2 umiestnením, resp. ponechaním drobnej stavby Stan bar na nehnuteľnosti, ktorá bola prenajatá žalobcovi neoprávnene zasahuje do práva žalobcu užívať nehnuteľnosť v súlade s nájomnou zmluvou uzavretou s intervenientom, o ktorej platnosti nemal žiadne pochybnosti. Pokiaľ teda žalovaný 1 prevádzkuje Stan bar na pozemku č. 3628/1 bez právneho titulu, znemožňuje tak žalobcovi riadne užívanie predmetu nájmu, preto bolo súladne so zákonom poskytnúť mu ochranu v požadovanom znení. Žalobe vyhovel s odkazom na ust. § 123, § 126 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka. Za nepochybnú považoval súd prvej inštancie skutočnosť, že povinnosť odstrániť neoprávnenú drobnú stavbu a parcelu uviesť do pôvodného stavu prináleží žalovanému 2. Keďže v súčasnosti nebolo možné špecifikovať podrobne jednotlivé súčasti drobnej stavby, ako aj hnuteľné veci žalovaných nachádzajúce sa na predmetnej parcele, súd zároveň uložil obom žalovaným povinnosť nehnuteľnosť vypratať.
5. O trovách strán sporu rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“).
6. V zákonom stanovenej lehote podal proti rozsudku súdu prvej inštancie odvolanie žalovaný 1. So závermi súdu prvej inštancie nesúhlasil, považoval ich za nesprávne, rozporné tak so skutkovým ako aj právnym stavom. Namietal porušenie svojho práva na spravodlivý proces, teda porušenia prejednacej zásady a zásady kontradiktórnosti. Uviedol, že svoje právo užívať parcelu registra X. č. XXXX/X a XXXX/ X v katastrálnom území Štrba odvodzuje od práva žalovaného 2 predmetné pozemky užívať, ktoré právo žalovaný 2 nadobudol na základe zmluvy uzavretej dňa 1.7.1998 medzi Slovenským združením telesnej kultúry Bratislava ako prenajímateľom a spoločnosťou Solisko Šport a.s. ako nájomcom, pričom zmluva bola uzavretá na dobu určitú do 30.6.2013 a jej predmetom bola parc. č. XXX/XX o výmere 2021 m2, čomu zodpovedajú terajšie parcely č. XXXX/X Z. XXXX/X. Súčasťou nájomnej zmluvy bol aj súhlas udelený spoločnosti Solisko Šport a.s. na realizáciu stavby Stan bar. Dňa 1.8.1999 došlo k zmene v osobe nájomcu zo spoločnosti Solisko Šport a.s. na spoločnosť AGHT s.r.o. a dňa 31.8.2011 bola medzi spoločnosťou AGHT s.r.o. ako nájomcom a žalovaným 1 uzavretá Zmluva o nájme nebytových priestorov v znení dodatku č. 1, predmetom ktorej bol nájom stavby Stan bar a parc. č. XXX/XX o výmere 2021 m2 na dobu neurčitú. Zdôraznil, že žalobca v žalobe a tiež v priebehu konania na súde prvej inštancie nikdy nenamietal neplatnosť Zmluvy o nájme nehnuteľností zo dňa 1.7.1998 z dôvodu jej uzatvorenia neoprávnenou osobou alebo z dôvodu absencie náležitostí stanovených zákonom. Napriek tomu súd prvej inštancie vlastnou činnosťou hľadal porušenie hmotného práva, čím došlo k porušeniu prejednacej zásady a zásady kontradiktórnosti. Namietal, že súd prvej inštancie nevyzval strany sporu vyjadriť sa k oprávnenosti Ľ. N. uzatvoriť v mene spoločnosti Solisko Šport a.s. Zmluvu o nájme nehnuteľností dňa 1.7.1998 a ani posúdeniu platnosti, resp. neplatnosti Zmluvy o nájme nehnuteľností zo dňa 1.7.1998. Svojim postupom tak odňal žalovanému 1 možnosť vyjadriť sa k rozhodujúcim skutočnostiam a za účelom preukázania opaku navrhnúť dôkazy. Súd prvej inštancie nikdy v priebehu konania neuviedol spornosť otázky týkajúcej sa platnosti uvedenej zmluvy a tento nepostupoval v súlade so zásadami sporového konania, preto postupom súdu došlo k odňatiu jeho možnosti konať pred súdom, keďže princíp predvídateľnosti súdneho rozhodnutia je súčasťou práva na spravodlivý súdny proces a je ústavne garantované.
7. Žalovaný 1 tiež nesúhlasil s konštatovanou neplatnosťou Zmluvy o nájme nehnuteľností zo dňa 1.7.1998 pre jej rozpor s Nariadením vlády č. 208/1994 Z.z. Citoval § 1 ods. 1 písm. a) zákona č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku v znení platnom k 1.7.1998, § 2 ods. 1 zákona č. 61/1977 Zb. o lesoch v znení platnom k 1.7.1998, k čomu uviedol, že parc. č. 981/57 o výmere 2021 m2, ktorej teraz zodpovedajú parcely č. XXXX/X a XXXX/X nemala povahu lesného pozemku, keďže išlo o zastavaný pozemok, na ktorom sa v čase uzatvorenia zmluvy nachádzala stavba STAN BAR, teda v zmysle § 2 ods. 1 písm. c) zákona č. 61/1977 Zb. o lesoch išlo o pozemok vylúčený z lesného pôdneho fondu. Keďže pozemok nemal povahu lesného pozemku,
nevzťahovali sa na neho ustanovenia zákona č. 229/1991 Zb. ako aj Nariadenie vlády č. 208/1994 Z.z., ktoré bolo prijaté na základe § 22 ods. 9 zákona č. 229/1991 Zb.. Prenajatý pozemok podľa zmluvy z 1.7.1998 nebol prenajatý na účel plnenia funkcie lesov alebo na účely lesného hospodárstva, ale výlučne za účelom prevádzkovania stavby STAN BAR.
8. Žalovaný 1 nepoprel, že v Zmluve o nájme zo dňa 1.7.1998 je uvedené meno Ľ. N., hoci správne malo byť uvedené Ľ. N., avšak súd prvej inštancie neskúmal, či zmluvu podpísal naozaj Ľ. N. alebo osoba odlišná od člena predstavenstva a neskúmal ani to, či Ľ. N. mal alebo nemal splnomocnenie iného člena predstavenstva na podpis zmluvy. Súd nedal žalovanému 1 ani možnosť navrhnúť dôkazy za účelom preukázania platnosti uzavretej zmluvy.
9. Žalovaný 1 tvrdil, že Zmluva o nájme z 1.7.1998 bola uzatvorená podľa § 663 a nasl. Občianskeho zákonníka, pričom Občiansky zákonník neustanovuje pre nájomnú zmluvu písomnú formu pre jej platnosť. Táto preto mohla byť uzatvorená aj ústne, resp. konkludentne. Žalovaný 1 zdôraznil, že ak by aj Zmluva o nájme nehnuteľnosti zo dňa 1.7.1998 bola neplatne uzatvorená, tak uzatvorením dohody z 1.8.1999 bol dohodnutý predmet nájmu, výška nájomného a doba nájmu, teda došlo k uzatvoreniu nájomnej zmluvy v súlade s § 663 a nasl. Občianskeho zákonníka. Spoločnosť AGHT s.r.o., ktorá sa stala novým nájomcom nehnuteľnosti od 1.1.2000 tak bola oprávnená dať predmet nájmu do podnájmu žalovanému 1. Keďže intervenient sa stal vlastníkom parc. č. 981/57, tento v zmysle § 680 ods. 2 Občianskeho zákonníka vstúpil do právneho postavenia prenajímateľa a bol viazaný Zmluvou o nájme uzatvorenou medzi Slovenským združením telesnej kultúry ako prenajímateľom a spoločnosťou AGHT s.r.o. ako nájomcom v súlade s § 680 ods. 2 Občianskeho zákonníka.
10. Žalovaný 1 poukázal na skutočnosť, že zmluva o nájme bola uzatvorená na dobu určitú do 30.6.2013, a keďže vedľajší intervenient ako prenajímateľ a tiež žalovaný 2 ako nájomca neprejavili vôľu ukončiť užívanie prenajatých parciel k 30.6.2013, došlo k predĺženiu doby nájmu na ďalší rok v súlade s § 676 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Keďže prenajímateľ ani nájomca neprejavili vôľu ukončiť nájomný vzťah k 30.6.2013, resp. k 30.6.2014, 30.6.2015 alebo 30.6.2016, tak došlo k obnoveniu nájomného vzťahu medzi intervenientom a žalovaným 2 na dobu ďalšieho roka, preto je žalovaný 2 oprávnený užívať predmet nájmu a od tohto práva odvodzuje svoje právo aj žalovaný 1. Z tohto dôvodu nie je povinný vypratať sporný pozemok.
11. Žalovaný 1 namietal v odvolaní aj nedostatok aktívnej legitimácie žalobcu a svojej pasívnej legitimácie na strane žalovaného. Z dôvodu absencie akéhokoľvek zmluvného vzťahu žalobcu a žalovaného 1, žalovaný 1 tvrdil, že osobou oprávnenou domáhať sa ukončenia užívania parciel XXXX/ X Z. XXXX/X a ich vypratania, je výlučne žalovaný 2.
12. Žalovaný 1 zároveň poukázal na zápis na LV č. XXXX kat. úz. Štrba, v zmysle ktorého k parc. č. XXXX/X je uzatvorená nájomná zmluva dňa 25.2.2013 v prospech spoločnosti ALEMARK s.r.o. so sídlom Starý Smokovec 66 na dobu určitú do 25.2.2048, preto sa javí, že žalobca nie je oprávneným detentorom uvedenej parcely a nie je tak oprávnený domáhať sa jej vypratania ani voči žalovanému 2.
13. Žalovaný 1 považoval konštatovanie súdu prvej inštancie, že stavba STAN BAR je dočasnou stavbou za predčasné, keďže touto námietkou žalovaného 1 sa súd prvej inštancie v konaní pred ním vôbec nezaoberal. Aj keď podľa oznámenia k ohláseniu stavebných úprav obce Štrba zo dňa 14.6.2011 je stavba STAN BAR Štrbské Pleso dočasnou stavbou do 30.6.2013 v zmysle Zmluvy o nájme zo dňa 1.7.1998 a po tomto termíne bude odstránená, vyslovil svoju nevedomosť o tom, aby v čase povolenia stavby STAN BAR bola obmedzená doba jej trvania, pričom túto skutočnosť nepreukázal ani žalobca. Za účelom preukázania, že nešlo o dočasnú stavbu navrhol súdu na pojednávaní konanom dňa 16.12.2016 vykonať dopyt na stavebný úrad o predloženie dokladu vydaného pri realizácii stavby, z ktorého by bola zrejmá dočasnosť stavby STAN BAR. Súd však tento návrh na doplnenie dokazovania zamietol, čím znemožnil žalovanému 1 uskutočniť jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Namietal, že súd pri svojom rozhodovaní prehliadol skutočnosť, že stavba STAN BAR bola postavená oprávnene, na základe stavebného povolenia a v čase pred uzatvorením Zmluvy o nájme zo dňa 1.7.1998 a že táto stavba nebola realizovaná spoločnosťou AGHT s.r.o. alebo žalovaným 2. Zo Zmluvy o nájme z 1.7.1998 vyplýva, že stavba STAN BAR bola postavená na základe povolenia Mestského úradu Starý Smokovec č. jednania 2032/96 zo dňa 10.10.1996 a že táto patrila spoločnosti Solisko Šport a.s.. Keďže Mestský úrad Starý Smokovec vydal stavebné povolenie,
musel vlastník pozemku udeliť spoločnosti Solisko Šport a.s. súhlas s realizáciou stavby, preto stavba STAN BAR bola postavená oprávnene. Žalovaný 1 trval na tom, že stavebník stavby STAN BAR mal pri realizácii stavby súhlas vlastníka s výstavbou, pričom tento súhlas s umiestnením stavby nebol obmedzený. Vyslovil presvedčenie, že z tohto dôvodu nie sú splnené zákonné podmienky na vypratanie parcely a na odstránenie stavby.
14. Žalovaný 1 v odvolaní, tak ako aj v priebehu konania pred súdom prvej inštancie uznal, že užíva stavbu STAN BAR a pozemok, na ktorom sa táto stavba nachádza, avšak vo vzťahu k ostatným pozemkom ich užívanie odmietol a opakovane poukázal na to, že žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal obmedzenie jeho práv žalovaným 1 v užívaní ostatných pozemkov.
15. Žalovaný 1 namietal, že súd sa žiadnym spôsobom nevysporiadal s jeho námietkou, že parc. č. XXXX/X, XXXX, XXXX/X, XXXX/X, XXXX Z. XXXX majú charakter lesných pozemkov a na tieto je v súlade s § 30 ods. 1 zákona č. 326/2005 Z.z. oprávnený vstupovať ktokoľvek. Mal za to, že súd prvej inštancie nevysvetlil, prečo neprihliadal na námietky žalovaného 1 uvedené vo vyjadrení zo dňa 17.1.2014 a zo dňa 5.1.2017.
16. Žalovaný 1 v závere odvolania namietal, že súd prvej inštancie neprijal uznesenie o skončení dokazovania a napriek tomu vo veci vyhlásil rozhodnutie.
17. Žalovaný 1 navrhol rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť a žalobu zamietnuť, resp. rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
18. Odvolanie proti rozsudku súdu prvej inštancie v celom rozsahu, teda proti všetkým výrokom, podal aj žalovaný 2. Namietal nesprávny procesný postup, ktorým došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, vadu, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, nesprávne skutkové zistenia, ako aj nesprávne právne posúdenie veci.
19. Porušenie práva na súdnu ochranu a spravodlivý proces žalovaný 2 dôvodil tým, že o pripustení jeho vstupu do konania bolo rozhodnuté uznesením zo dňa 17.10.2016, ktorého obsahom bola aj zmena petitu žaloby a rozšírenie žaloby. Prílohou uznesenia však neboli žiadne listinné dôkazy a ani predvolanie na pojednávanie na 11.11.2016. Z uvedeného dôvodu svoju neúčasť na pojednávanie na 11.11.2016 ospravedlnil, v dôsledku čoho súd stanovil nový termín pojednávania na 16.12.2016. Žaloba a jej prílohy mu však neboli doručené ani do 12.12.2016, čo oznámil súdu, ktorý však na to nereagoval a vo veci dňa 16.12.2016 pojednával. Na pojednávaní bol vyzvaný vyjadriť sa, avšak k veci sa vyjadriť nevedel, keďže mu nebolo zrejmé, na základe akého právneho titulu si žalobca uplatnil svoje práva a akými dôkaznými prostriedkami tieto svoje tvrdenia a uplatnené práva preukázal. Žalovaný 2 mal za to, že takýmto postupom súdu prvej inštancie došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ako aj práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR. V súvislosti s touto svojou argumentáciou odkázal žalovaný 2 na viaceré rozhodnutia Ústavného súdu SR.
20. Žalovaný 2 ďalej namietal, že nemal možnosť vyjadriť sa k posúdeniu platnosti, či neplatnosti Zmluvy o nájme z 1.7.1998 a zároveň vyslovil nesúhlas s právnym názorom súdu o absolútnej neplatnosti tejto zmluvy pre jej rozpor s nariadením vlády č. 208/1994 Z.z. Poukázal na § 1 ods. 1 písm. a), § 22 ods. 9 zákona č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku v znení platnom ku dňu uzavretia zmluvy, ako aj na § 2 ods. 1 zákona č. 61/1977 Zb. o lesoch. Žalovaný 2 tvrdil, že parc. č. 981/57 (terajšie parcely č. XXXX/X Z. XXXX/X) kat. úz. Štrba nemala povahu lesného pozemku, ale išlo o zastavaný pozemok, na ktorom sa v čase uzatvorenia zmluvy nachádzala stavba STAN BAR, teda v zmysle § 2 ods. 1 písm. c) zákona č. 61/1977 Zb. išlo o pozemok vylúčený z lesného pôdneho fondu. Pokiaľ teda nariadenie vlády č. 208/1994 Z.z. o nájme poľnohospodárskych a lesných nehnuteľností a o nájme poľnohospodárskeho podniku bolo prijaté na základe § 22 ods. 9 zákona č. 229/1991 Zb., nemôže sa uvedené nariadenie vzťahovať na nájom parc. č. 981/57, keďže tento pozemok nebol prenajatý na účel plnenia funkcie lesov alebo na účely lesného hospodárstva.
21. Vo vzťahu k posúdeniu Zmluvy o nájme zo dňa 1.7.1998 ako neplatnej z dôvodu, že za nájomcu nekonal oprávnený zástupca a k oprávnenosti spoločnosti AGHT s.r.o. dať predmet nájmu do podnájmu žalovanému 1, odvolanie námietky žalovaného 2 boli totožné s odvolacími námietkami žalovaného 1.
22. Žalovaný 2 nesúhlasil so záverom súdu prvej inštancie, že stavba STAN BAR je dočasnou stavbou do roku 2013, keďže dočasnosť stavby musí byť stavebným úradom určená vopred napr. v stavebnom povolení. Zdôraznil, že nemá vedomosť o tom, že v čase povolenia stavby STAN BAR bola obmedzená doba jej trvania a napriek tomu súd prvej inštancie ju považoval za dočasnú stavbu bez toho, aby uviedol listinný dôkaz alebo ustanovenie právneho predpisu, ktoré by k takémuto záveru viedlo. Zopakoval námietky predložené Obecnému úradu Štrba vo veci konania o žiadosti žalobcu o odstránenie stavby STAN BAR, a to, že stavba STAN BAR nemá povahu dočasnej stavby, že žalovaný 2 je oprávnený užívať parc. č. XXXX/X na základe Zmluvy o nájme zo dňa 1.7.1998, že stavba STAN BAR bola postavená legálne, čo potvrdilo mesto Vysoké Tatry listom z 3.6.2011, v ktorom sa uvádza, že drobná stavba STAN BAR bola realizovaná na základe povolenia stavebného úradu pod č. j. 2032/96 zo dňa 10.10.1996, avšak dokumentácia týkajúca sa drobných stavieb vydaných stavebným úradom do roku 2000 bola skartovaná, preto nie je možné vydať kópiu povolenia. V tomto potvrdení mesto Vysoké Tatry neuvádza, žeby stavba STAN BAR mala povahu dočasnej stavby. Zdôraznil, že nebol schopný predložiť súdu prvej inštancie tento list, keďže mu nebolo zrejmé, voči akým tvrdeniam a skutočnostiam sa má brániť.
23. Žalovaný 2 namietal tiež neexistenciu zákonných podmienok na odstránenie stavby, čo zdôvodnil argumentáciou zhodnou s argumentáciou žalovaného 1. Naviac uviedol, že právny predchodca - spoločnosť AGHT s.r.o. mala záujem o získanie parcely č. XXX/XX o výmere 2021 m2 do svojho výlučného vlastníctva, preto prebehli aj rokovania medzi spoločnosťou AGHT s.r.o. a spoločnosťou Solisko Šport a.s. o odpredaji uvedeného pozemku, avšak v tom čase už prebiehalo konanie o určenie vlastníckeho práva na návrh vedľajšieho účastníka (intervenienta). Z tohto dôvodu spoločnosť AGHT s.r.o. ako budúci nájomca a intervenient ako budúci prenajímateľ uzatvorili dňa 21.5.2003 Zmluvu o budúcej nájomnej zmluve, ktorej účelom bolo právne podchytiť vôľu budúceho prenajímateľa uzavrieť riadnu nájomnú zmluvu na parcelu č. XXX/XX, na ktorej bola postavená stavba STAN BAR. Napriek uzatvoreniu zmluvy o budúcej nájomnej zmluve intervenient nepristúpil k uzavretiu zmluvy so spoločnosťou AGHT s.r.o., preto žalovaný 2 podal žalobu o nahradenie prejavu vôle, o ktorej sa konalo pod sp. zn. XC/XX/XXXX. Žaloba na nahradenie prejavu vôle bola zamietnutá z dôvodu, že zmluva o budúcej nájomnej zmluve bola podpísaná za intervenienta neoprávnenou osobou, o čom však žalovaný 2 nevedel. Žalovaný 2 trval na tom, že nie sú splnené zákonné podmienky na vypratanie parcely a na odstránenie stavby STAN BAR.
24. Žalovaný 2 namietal aj nesprávny procesný postup súdu prvej inštancie, ktorý na pojednávaní dňa 16.12.2016 dal stranám sporu priestor na záverečné reči, avšak neprijal uznesenie o skončení dokazovania.
25. Žalovaný 2 navrhol rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť a žalobu zamietnuť alebo rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie.
26. K odvolaniam žalovaných sa vyjadril žalobca podaním z 30.3.2017. Odvolania považoval za účelové, v snahe predĺžiť predmetný spor a brániť tak žalobcovi vo výkone jeho nájomného práva. V celom rozsahu sa stotožnil s rozsudkom súdu prvej inštancie tak vo vzťahu k zisteniu skutkového stavu, ako aj s jeho právnym posúdením veci. Nevzhliadol žiadne procesné pochybenia súdu, pokiaľ tento riešil ako otázku predbežnú otázku platnosti, či neplatnosti Zmluvy o nájme nehnuteľností zo dňa 1.7.1998, a to práve z dôvodu, že žalovaní 1 a 2 opierali svoje užívacie právo práve o túto zmluvu. Tento dôkaz bol vyhodnotený v súlade s § 132 Občianskeho súdneho poriadku, ako aj § 191 Civilného sporového poriadku. S dôrazom na procesnú povinnosť strán sporu žalobca uviedol, že Zmluva o nájme z 1.7.1998 bola predložená žalovaným 1, preto, ak tento disponuje plnomocenstvom, na základe ktorého mal jeden člen predstavenstva oprávnenie podpísať zmluvu o nájme za iného člena predstavenstva, bolo jeho povinnosťou takéto plnomocenstvo predložiť spolu so zmluvou. Z uvedeného dôvodu žalovaný 1 svoje dôkazné bremeno neuniesol. Stranám sporu totižto nič nebráni v tom, aby samé predkladali dôkazy, skutočnosti a argumentovali tak, aby svoje tvrdenia preukázali pred súdom. Tvrdenia žalovaného 1, že ak by poznal predbežný názor súdu, tak by konal inak a dokazoval by platné uzavretie nájomnej zmluvy, sú preto účelové. Za nepravdivé považoval tvrdenie žalovaného 1, že žalobca nenamietal platnosť zmluvy o nájme nehnuteľností. Od začiatku súdneho konania totižto tvrdí, že žalovaný 1 nemá žiadne právo sporný pozemok užívať a že toto právo prináleží žalobcovi, v dôsledku čoho bola namietaná aj existencia, účinnosť a platnosť právneho dôvodu, teda titulu užívania žalovaným 1.
27. Žalobca nesúhlasil ani s tvrdením žalovaného 1, že Dohodou o zmene nájmu zo dňa 1.8.1999 k Zmluve o nájme uzavretej dňa 1.7.1998 bola uzatvorená nová nájomná zmluva. Ak by totižto takýto úmysel zmluvné strany naozaj mali, tak nič im nebránilo uzavrieť novú nájomnú zmluvu a nie dohodu o zmene nájomcu. Argumentáciu žalovaného 1 preto považoval žalobca za vykonštruovanú. Žalobca dal do pozornosti odvolacieho súdu skutočnosť, že ak by žalovaný 2 mal uzatvorenú riadnu nájomnú zmluvu, tak by nežiadal o uzatvorenie novej nájomnej zmluvy a následne by nepodal žalobu na Okresný súd Poprad o nahradenie vôle Pozemkového spoločenstva Urbár Štrba, ktoré konanie sa viedlo pod sp. zn. XC/XX/XXXX, pričom žaloba žalovaného 2 bola právoplatne zamietnutá.
28. K tvrdeniam žalovaných, že stavba STAN BAR je stavbou oprávnenou, realizovanou na základe Povolenia Mestského úradu Starý Smokovec pod č. j. 2032/96 zo dňa 10.10.1996 a Vyjadrenia Okresného úradu Poprad, odboru životného prostredia pod č. j. OŽP 2375/97-Ma zo dňa 19.11.1997 žalobca uviedol, že takéto povolenie, resp. vyjadrenie žalovaní v konaní nepredložili a zároveň vyslovil dôvodné podozrenie, že takéto povolenie nebolo nikdy vydané a žalovaný 2 ako vlastník stavby takýmto povolením nedisponuje. Toto svoje tvrdenie žalobca podporil argumentáciou, že v tom čase jediným príslušným stavebným úradom pre vydanie stavebného povolenia bol Okresný úrad Poprad, odbor životného prostredia a nie Mestský úrad Starý Smokovec. Žalovaným 2 bolo predložené síce vyjadrenie mesta Vysoké Tatry potvrdzujúce to, že zariadenie STAN BAR bolo povolené ako drobná stavba, avšak stavba STAN BAR neplní žiadnu doplnkovú funkciu k hlavnej stavbe, preto nemala byť ohlásená ako drobná stavba. Do pozornosti odvolacieho súdu dal žalobca časový nesúlad tzv. povolenia Mestského úradu Starý Smokovec a vyjadrenia Okresného úradu Poprad, ktoré vyjadrenie s dátumom 19.11.1997 je s ročným odstupom. Predpokladal, že žalovaní nepredložili povolenie mesta na drobnú stavbu z dôvodu, že bolo vydané nezákonne.
29. Žalobca v súvislosti s nezabezpečením navrhovaného dôkazu (stavebného povolenia) zdôraznil, že takýto dôkaz mohol zabezpečiť aj žalovaný 1, resp. žalovaný 2 v súlade so zákonom č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám. Skutočnosť, že žalobca namietal dočasnosť stavby, vedel žalovaný 1 od 7.11.2016, kedy mu bol prostredníctvom právneho zástupcu žalobcu zaslaný návrh na vykonanie dôkazu.
30. Vo vzťahu k argumentácii žalovaného 1 rade o aplikácii ust. § 676 ods. 2 Občianskeho zákonníka žalobca uviedol, že toto ustanovenie by bolo možné aplikovať iba vtedy, ak by nájomca užíval vec aj po skončení nájmu. Aj v prípade, žeby Zmluva o nájme nehnuteľnosti zo dňa 1.7.1998 bola platne uzavretá, tak nájomca - žalovaný 1 prestal užívať nehnuteľnosť v čase, keď Zmluvou o predaji časti podniku previedol vlastnícke právo k zariadeniu STAN BAR na žalovaného 2. Zároveň zdôraznil, že postúpenie práv a povinnosti zo Zmluvy o predaji časti podniku je možné účinne vykonať len so súhlasom prenajímateľa alebo prenajímateľa o tom aspoň písomne upovedomiť, ktorý postup nebol zachovaný a intervenient sa o tejto skutočnosti dozvedel až v rámci predmetného konania. Ako tvrdí sám žalovaný 1, pôvodný nájomca AGHT s.r.o. už sporné nehnuteľnosti neužíva, preto nie je možné na daný prípad aplikovať § 676 ods. 2 Občianskeho zákonníka.
31. Žalobca nesúhlasil ani s námietkou absencie jeho aktívnej legitimácie, a to z dôvodu, že jedine on má platne uzatvorenú nájomnú zmluvu, pričom do jeho nájomných práv neoprávnene zasahujú žalovaní 1 a 2, preto je oprávnený domáhať sa ochrany svojich práv na príslušnom súde.
32. Žalobca navrhol rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť a uplatnil si náhradu trov odvolacieho konania.
33. Žalovaný 1 predložil k vyjadreniu žalobcu k odvolaniu žalovaných svoje stanovisko podaním z 2.5.2017. Odmietal tvrdenia o účelovosti jeho postupu v predmetnom súdnom konaní. Trval na porušení svojho práva na spravodlivý proces tým, že žalobca nikdy nenamietal neplatnosť Zmluvy o nájme nehnuteľností zo dňa 1.7.1998 a napriek tomu súd prvej inštancie vlastným aktívnym konaním zisťoval porušenie hmotného práva bez toho, aby na to poukázala niektorá zo strán sporu. Ak však súd z vlastného rozhodnutia pristúpil k dokazovaniu skutočnosti, ktorú žiadna sporová strana nenamietala a nepovažovala za spornú, tak jeho povinnosťou bolo oboznámiť strany sporu o tomto a umožniť sa im k uvedenému vyjadriť.
34. Žalovaný 1 zotrval na svojom názore, že uzatvorením Dohody dňa 1.8.1999 sa zmluvné strany dohodli na predmete nájmu, výške nájomného a dobe nájmu, teda došlo k uzatvoreniu nájomnej zmluvy v súlade s § 663 a nasl. Občianskeho zákonníka. Uzatvorením tejto dohody prenajímateľ prejavil vôľu, aby parcely č. XXXX/X Z. XXXX/2 v kat. úz. Štrba počnúc dňom 1.8.1999 užívala spoločnosť AGHT s.r.o. ako nájomca.
35. Žalovaný 1 v súlade s § 366 CSP mal za to, že odvolací súd nemôže prihliadať na listinné dôkazy predložené žalobcom spolu s vyjadrením k odvolaniu, teda na odpoveď Okresného úradu Poprad, odbor starostlivosti o životné prostredie z 3.3.2015 a odpoveď mesta Vysoké Tatry z 5.3.2015, keďže týmito listinnými dôkazmi žalobca disponoval už v priebehu prvoinštančného konania, ale ich nepredložil. Taktiež v priebehu prvoinštančného konania žalobca nenamietal, že stavba je nelegálna, postavená bez príslušného povolenia a toto uvádza až vo vyjadrení k odvolaniu, preto ani na túto skutočnosť nemôže odvolací súd prihliadať.
36. Vo vzťahu k tvrdeniam o dočasnosti stavby žalovaný 1 uviedol, že nebol a nie je vlastníkom stavby STAN BAR, preto nedisponoval a nedisponuje dokumentáciou týkajúcou sa povolenia uvedenej stavby, preto navrhol súdu vykonanie tohto dôkazu.
37. Poukazom na ust. § 476 ods. 1, § 477 ods. 1 a § 487 Obchodného zákonníka žalovaný 1 uviedol, že na predaj časti podniku zákon nevyžaduje súhlas veriteľ, resp. zmluvných partnerov, ako to mylne uvádza žalobca. V dôsledku predaja časti podniku kupujúci vstupuje do práv a povinností predávajúceho, vrátane práv a povinností vyplývajúcich zo zmluvy o nájme, preto na žalovaného 2 došlo priamo zo zákona k prevodu všetkých práv a povinností vyplývajúcich z uzatvorenej nájomnej zmluvy. Na platnosť zmluvy o predaji časti podniku a na postúpenie práv a povinností vyplývajúcich z nájomnej zmluvy zo spoločnosti AGHT s.r.o. na žalovaného 2 tak nebol potrebný súhlas intervenienta, resp. iného vlastníka pozemku.
38. Žalovaný 1 zotrval na svojej argumentácii, že vo veci nie je rozhodujúce, či žalovaný 2 prenajaté pozemky užíval alebo nie, ale to, že zmluvné strany neprejavili vôľu ukončiť užívanie pozemkov nájomcom po uplynutí dohodnutej doby nájmu a žalovaný 1 mal odvodené právo užívať pozemok od žalovaného 2 a žalovaný 1 pozemok po uplynutí dohodnutej doby nájmu stále užíval. V prílohe predložil zároveň Dohodu o ukončení nájomnej zmluvy, na základe ktorej žalovaný 1 ukončil užívanie stavby STAN BAR a predmetných pozemkov k 28.2.2017. Navrhol opakovane rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť a žalobu zamietnuť, resp. tento zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na nové konanie.
39. K vyjadreniu žalobcu k odvolaniu žalovaných predložil svoje stanovisko aj žalovaný 2 podaním zo 14.6.2017. Zopakoval tvrdenia uvádzané v odvolaní, ako aj tvrdenia žalovaného 1 uvádzané v jeho stanovisku k vyjadreniu žalobcu k odvolaniu, k čomu naviac uviedol, že žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal, že postup stavebného úradu vo veci povolenia stavby STAN BAR bol nelegálny, v dôsledku čoho žalovaný 2, ako aj právny predchodca žalovaného 2 boli dobromyseľní po dobu dlhšiu ako 10 rokov v tom, že stavba je postavená legálne a že postup stavebného úradu bol správny a súladný so zákonom. Trval na tom, že stavba STAN BAR mala povahu drobnej stavby, ktorá plnila doplnkovú funkciu k stavbám, ktoré boli v tom čase vo vlastníctve Slovenského združenia telesnej kultúry, teda k ubytovaciemu zariadeniu a veľkému bufetu, nachádzajúcim sa v bezprostrednom okolí stavby STAN BAR. Žalovaný 2 nesúhlasil ani s tvrdením žalobcu, že pri predaji časti podniku sa na účinnosť prevodu práv a povinností z nájomnej zmluvy vyžaduje súhlas prenajímateľa, keďže mu nie je známe zákonné ustanovenie, ktoré by to vyžadovalo. Navrhol opakovane rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť a žalobu zamietnuť alebo rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na nové konanie.
40. Z dôvodu, že žalovaný 2 v odvolaní namietal porušenie svojho práva na spravodlivý proces nedoručením žaloby po jeho vstupe do konania a tak aj znemožnením realizácie práva navrhnúť dôkazy a reagovať na skutočnosti uvádzané žalobcom a toto pochybenie súdu prvej inštancie vyhodnotil Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) ako dôvodné, vyzval odvolací súd žalovaného 2 na predloženie dôkazov na svoje tvrdenia v súlade s § 384 ods. 3 v spojení s § 366 písm. d) Civilného sporového poriadku.
41. Stanovisko k výzve odvolacieho súdu predložil žalovaný 2 podaním z 1.10.2018. Vo vzťahu k v odvolaní namietanej skutočnosti, že súd prvej inštancie neskúmal, či Ľ. N. mal alebo nemal
splnomocnenie iného člena predstavenstva na podpis zmluvy uviedol, že na túto okolnosť je potrebné vypočuť ako svedka Ľ. N., o ktorého adrese nemá vedomosť. Na preukázanie charakteru stavby STAN BAR a oprávnenosti jej výstavby žalovaný 2 uviedol, že táto stavba je postavená legálne, na základe povolenia stavebného úradu č. 2032/96 z 10.10.1996. Zdôraznil, že v čase realizácie stavby musel stavebník pri vydávaní stavebného povolenia preukázať stavebnému úradu vlastnícke alebo iné právo k pozemku, teda oprávnenie pozemok užívať, preto je možné s istotou predpokladať, že stavba je postavená legálne. Mal za nepreukázanú dočasnosť tejto stavby, keďže stavebné povolenie bolo skartované. Do pozornosti odvolacieho súdu dal skutočnosť, že Zmluva o nájme nehnuteľností z 1.7.1998 bola uzatvorená až po vydaní povolenia na realizáciu stavby. Charakter stavby navrhol ustáliť znaleckým dokazovaním.
42. Svoje vyjadrenie k predmetu sporu predložil žalovaný 1 podaním doručeným odvolaciemu súdu 15.10.2018. V ňom uviedol, že dňom 28.2.2017 ukončil prevádzkovanie zariadenia STAN BAR, o čom bola uzavretá Dohoda o ukončení nájomnej zmluvy. Trval na tom, že nikdy neužíval parcely č. XXXX/X, XXXX, XXXX/X, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/X, XXXX/X, XXXX, XXXX Z. XXXX.
43. Odvolací súd, prihliadajúc na námietku žalovaného 2, spočívajúcu v odňatí možnosti konať pred súdom nedoručením mu žaloby súdom prvej inštancie, z obsahu spisu zistil, že toto tvrdenie žalovaného 2 je pravdivé. Tento nedostatok súdu prvej inštancie napravil odvolací súd, keďže ho nepovažoval za dôvod, pre ktorý by bolo rozhodnutie súdu prvej inštancie potrebné zrušiť v zmysle § 389 ods. 1 písm. b) Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“). Žaloba tak bola doručená žalovanému 2 elektronicky dňa 24.9.2018, o čom svedčí potvrdenie o elektronickom doručení pripojené k čl. 323 spisu. Odvolací súd neuveril tvrdeniu žalovaného 2, že mu nie je známy z tohto dôvodu predmet konania, a to už len s prihliadnutím na odvolanie žalovaného 2, ktoré obsahuje kvalifikovanú vecnú, aj právnu argumentáciu týkajúcu sa predmetu sporu.
44. Odvolací súd, vzhľadom na potrebu zopakovania a doplnenia dokazovania nariadil na prejednanie odvolaní žalovaných pojednávanie na deň 16.10.2018 (§ 385 ods. 1 CSP).
45. Zástupca žalovaného 1 ospravedlnil svoju neúčasti na pojednávaní vytýčenom na 16.10.2018 tým, že nebola zachovaná lehota na prípravu na pojednávanie, keďže predvolanie na pojednávanie mu bolo doručené dňa 11.10.2018 elektronicky. Keďže žalovaný 1 trvá na osobnej účasti svojho právneho zástupcu na pojednávaní, ospravedlnil aj jeho neprítomnosť. Žiadal vo veci nekonať a vytýčiť nový termín pojednávania.
46. Svoju neúčasť na pojednávanie ospravedlnil aj žalovaný 2. Žiadal odročiť pojednávanie z dôvodu, že konateľ žalovaného 2 v čase termínu pojednávania bude na zahraničnej pracovnej ceste, ktorá bola dlhodobo plánovaná. Poukázal tiež na to, že doposiaľ mu nebola doručená žaloba.
47. Podľa § 105 ods. 1 CSP súd doručuje písomnosť na pojednávaní alebo pri inom úkone súdu; tým nie je dotknutá povinnosť súdu doručovať písomnosť do elektronickej schránky podľa osobitného predpisu.
48. Podľa § 105 ods. 2 CSP ak nemožno doručiť písomnosť podľa odseku 1 a ak nejde o doručenie písomnosti do vlastných rúk, súd na žiadosť strany doručí písomnosť na elektronickú adresu. Písomnosť súdu sa považuje za doručenú po troch dňoch od jej odoslania, aj keď ju adresát neprečítal.
49. Podľa § 111 ods. 1 - 3 CSP do vlastných rúk sa doručuje tak, že adresát potvrdí prijatie písomnosti na potvrdení o doručení písomnosti (ďalej len "doručenka"); údaje v doručenke sa považujú za pravdivé, ak nie je dokázaný opak. Doručenka je verejnou listinou. Do vlastných rúk sa doručujú písomnosti, pri ktorých tak ustanovuje zákon, a písomnosti, pri ktorých to nariadi súd. Ak nemožno doručiť písomnosť na adresu podľa § 106, písomnosť sa považuje dňom vrátenia nedoručenej zásielky súdu za doručenú, a to aj vtedy, ak sa adresát o tom nedozvie.
50. Podľa § 385 ods. 1, 2 CSP na prejednanie odvolania nariadi odvolací súd pojednávanie vždy, ak je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie alebo to vyžaduje dôležitý verejný záujem. Ak odvolací súd nariadi pojednávanie, na jeho začiatku podá predseda alebo poverený člen senátu správu o doterajšom priebehu konania. Potom sa vyjadria strany a iné subjekty konania a prednesú svoje návrhy.
51. Podľa §178 ods. 1, 2 CSP ak je strana zastúpená zástupcom na celé konanie, súd na pojednávanie spravidla predvolá len zástupcu; stranu súd predvolá, ak je nevyhnutné vykonať jej výsluch. Predvolanie sa doručuje strane alebo jej zástupcovi tak, aby mali dostatok času na prípravu, spravidla najmenej päť dní predo dňom, keď sa má pojednávanie konať.
52. Podľa § 183 ods. 1- 4 CSP pojednávanie sa môže odročiť len z dôležitých dôvodov. Pojednávanie môže byť na návrh strany odročené len vtedy, ak sa strana alebo jej zástupca z dôležitých dôvodov nemôže dostaviť na pojednávanie a zároveň od nich nemožno spravodlivo žiadať, aby sa na pojednávaní nechali zastúpiť. Od advokáta možno okrem dôvodov, ktoré nastali krátko pred pojednávaním a okrem prípadu, ak advokát súdu preukáže, že strana, ktorú zastupuje, odôvodnene trvá na osobnom zastúpení týmto advokátom, vždy spravodlivo žiadať, aby sa dal zastúpiť iným advokátom. Od strany možno vždy spravodlivo žiadať, aby sa dala na ďalšom pojednávaní zastúpiť inou osobou, ak k odročeniu pojednávania došlo z dôvodu jej nepriaznivého zdravotného stavu. Strana, ktorá navrhuje odročenie pojednávania, oznámi súdu dôvod bezodkladne po tom, čo sa o ňom dozvedela alebo mohla dozvedieť, alebo ho s prihliadnutím na všetky okolnosti mohla predpokladať. Ak súd zistí, že stranou uvedený dôvod na odročenie pojednávania nie je dôležitý, bezodkladne o tom upovedomí stranu, ktorá odročenie navrhla. Strana, ktorá navrhuje odročenie pojednávania, je povinná uviesť telefónne číslo alebo elektronickú adresu, na ktorú ju možno upovedomiť o rozhodnutí súdu o jej návrhu na odročenie pojednávania.
53. S poukazom na citované ustanovenie § 183 CSP odvolací súd skúmal, či na strane žalovaných vznikli dôležité dôvody, pre ktoré by bolo potrebné pojednávanie vytýčené na 16.10.2018 odročiť.
54. Podľa § 29 ods. 1 zákona č. 305/2013 Z.z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente) elektronické podanie a elektronický úradný dokument sa doručuje elektronicky, pričom miestom na elektronické doručovanie je elektronická schránka, ktorá je aktivovaná. Elektronické doručovanie elektronického podania a elektronického úradného dokumentu sa vykoná spôsobom podľa tohto zákona, ak osobitné predpisy pri spôsobe doručovania elektronickými prostriedkami neustanovujú inak; ustanovenie prvej vety tým nie je dotknuté.
55. Podľa § 29 ods. 2 zákona o e-Governmente do vlastných rúk sa elektronicky doručujú elektronické dokumenty, ktoré sú podľa tohto zákona z hľadiska právnych účinkov totožné s dokumentom v listinnej podobe, o ktorom osobitné predpisy ustanovujú, že sa doručujú do vlastných rúk.
56. Podľa § 29 ods. 3 zákona o e-Governmente doručením do vlastných rúk sa na účely elektronického doručovania rozumie doručenie, pri ktorom sa vyžaduje potvrdenie doručenia zo strany adresáta alebo osoby, ktorej je podľa osobitných predpisov možné doručovať namiesto adresáta (ďalej len "prijímateľ"), formou elektronickej doručenky odoslanej odosielateľovi.
57. Podľa § 30 ods. 1 citovaného zákona elektronickou doručenkou sa rozumie elektronický dokument obsahujúci údaj o dni, hodine, minúte a sekunde elektronického doručenia, identifikátor osoby prijímateľa, identifikátor osoby odosielateľa a identifikáciu elektronickej úradnej správy a elektronických dokumentov, ktoré sa elektronicky doručujú; identifikácia elektronickej úradnej správy a elektronických dokumentov musí zabezpečiť vytvorenie logickej väzby na túto správu a dokumenty, ktoré obsahuje.
58. Podľa § 30 ods. 2 citovaného zákona ak je adresátom orgán verejnej moci, elektronickú doručenku vytvára a potvrdzuje tento orgán prostredníctvom funkcie elektronickej podateľne. Ak adresátom nie je orgán verejnej moci, elektronickú doručenku vytvára automatizovaným spôsobom modul elektronického doručovania a správca modulu elektronických schránok prostredníctvom modulu elektronických schránok zabezpečuje, aby ju mal prijímateľ pri preberaní doručovaného elektronického dokumentu vždy pred jeho sprístupnením k dispozícii a bol povinný ju potvrdiť.
59. Podľa § 30 ods. 3 citovaného zákona prijímateľ potvrdzuje elektronickú doručenku prostredníctvom funkcie určenej na tento účel.
60. Podľa § 30 ods. 5 citovaného zákona údaje uvedené v elektronickej doručenke, ktorá bola potvrdená podľa odseku 3, sa považujú za pravdivé, kým nie je preukázaný opak.
61. Podľa § 30 ods. 6 citovaného zákona elektronická doručenka sa vytvára a potvrdzuje pri každom elektronickom doručení, pričom ak nejde o doručenie do vlastných rúk, vytvára a potvrdzuje sa podľa odseku 2 automatizovane, keď nastane moment doručenia podľa § 32 ods. 5.
62. Právny zástupca žalovaného 1 svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnil výlučne tým, že predvolanie mu nebolo doručené v zákonnej lehote, preto nemal dostatok času na prípravu na pojednávanie, vrátane prejednania veci so žalovaným 1, čo mu neumožňuje riadnu prípravu na pojednávanie. Poukazom na ustanovenie § 178 ods. 2 CSP odvolací súd upriamuje pozornosť na slovné spojenie „spravidla najmenej“, ktorého gramaticky výklad nevylučuje, že vo výnimočných prípadoch takéto pravidlo nemusí byť dodržané. V konkrétnom prípade predvolanie na pojednávanie právnemu zástupcovi žalovaného 1 bolo doručované elektronickým odoslaním zásielky dňa 26.9.2018, teda v značnom časovom predstihu pred vytýčeným termínom pojednávania. Z pripojenej doručenky nepochybne vyplýva, že predvolanie na pojednávanie bolo doručené právnemu zástupcovi žalovaného 1 do jeho elektronickej schránky najneskôr deň nasledujúci, pričom vychádzajúc z označenia predmetu doručovanej zásielky (čo je čitateľné aj bez jej otvorenia) vyslovuje odvolací súd presvedčenie, že k otvoreniu zásielky zástupcom žalovaného 1, teda k potvrdeniu jej doručenia došlo zámerne so značným časovým odstupom od doručenia do elektronickej schránky, pravdepodobne so zámerom zmariť pojednávanie. V takomto prípade vzhliadol odvolací súd v konaní zástupcu žalovaného 1 zámer predĺžiť odvolacie konanie, čo považoval za prípad výnimočný, kedy zachovanie 5-dňovej lehoty na prípravu pojednávania nemusí byť dodržaný. Odvolací súd nepochybuje o kvalitách právneho zástupcu žalovaného 1 a jeho intenzívnej komunikácií so stranou sporu, ktorú zastupuje (žalovaným 1), ktorému bol doručený termín predvolania na pojednávanie dňa 27.09.2018. Odvolací súd s poukazom na uvedené dospel k záveru, že ak žalovaný 1 vedel o termíne pojednávania v dostatočnom predstihu a predvolanie na termín pojednávania bol doručovaný žalovanému 1 a jeho právnemu zástupcovi elektronicky súčasne, uskutočnením odvolacieho pojednávania nedôjde k odňatiu možnosti žalovaného 1 konať pred súdom. Pozornosti odvolacieho súdu neušlo, že k otvoreniu elektronickej zásielky žalovaným 1 a jeho právnym zástupcom došlo so značným časovým odstupom, v dôsledku čoho bol zástupca žalovaného 1 „ukrátený“ o 1 deň na prípravu pojednávania vlastným zavinením. Z uvedeného dôvodu odvolací súd uskutočnil pojednávanie vytýčené na 16.10.2018.
63. Žalovaný 2 svoju neúčasť na vytýčenom pojednávaní ospravedlnil tým, že mu nebola doručená žaloba, ktoré tvrdenie vyhodnotil odvolací súd ako nepravdivé. Doručenka nachádzajúca sa ako súčasť čl. 323 svedčí o skutočnosti, že žalovaný 2 bol vyzvaný na oznámenie určitých skutočností výzvou, ktorá mu bola doručená dňa 24.9.2018. Prílohou tejto výzvy bola žaloba vo formáte PDF, teda žaloba bola doručená žalovanému 2 dňa 24.09.2018. Ako dôvod pre odročenie pojednávania uviedol žalovaný 2 zahraničnú služobnú cestu v období od 12.10. do 24.10.2018, ktorá podľa tvrdenia samotného žalovaného 2 bola dlhodobo plánovaná. Dôvod pre odročenie pojednávania oznámil žalovaný 2 odvolaciemu súdu dňa 15.10.2018, teda deň pred pojednávaním napriek tomu, že o tomto dôvode, podľa jeho vlastného oznámenia, vedel podstatne skôr. Žalovaný 2 si tak nesplnil povinnosť uloženú mu v § 183 ods. 3 CSP, teda dôvod odročenia pojednávania oznámiť bezodkladne po tom, čo sa o ňom dozvedel alebo mohol dozvedieť, alebo s prihliadnutím na všetky okolnosti mohol predpokladať. Aj v tomto postupe žalovaného 2 videl odvolací súd zámer predĺžiť odvolacie konanie. Odvolací súd mal za to, že aj v prípade nemožnosti dostaviť sa na pojednávanie bolo spravodlivé žiadať, aby sa žalovaný 2 nechal zastúpiť. Tvrdenie žalovaného 2, že nevie čo je predmetom odvolacieho pojednávania, prípadne predmetom celého konania a z tohto dôvodu nevie, či je potrebné jeho právne zastúpenie, považoval odvolací súd za účelové. Jeho vyjadrenia predložené v predmetnom spore svedčia o opaku.
64. Po vyhodnotení všetkých vyššie uvedených procesných námietok žalovaných dospel odvolací súd k záveru, že žalovanými uvádzané dôvody na odročenie pojednávania nie sú dôležité, čo im bolo oznámené elektronicky bezodkladne. Žalovaní tak mali vedomosť, že odvolacie pojednávanie dňa 16.10.2018 nebude odročené a vec bude riadne prejednaná odvolacím súdom.
65. V deň pojednávania predložil prostredníctvom e-mailu svoje vyjadrenie žalovaný 1. Okrem svojho nesúhlasu s uskutočnením pojednávania žalovaný 1 zopakoval všetky svoje odvolacie námietky ako aj odvolací návrh na rozhodnutie.
66. Na odvolacom pojednávaní dňa 16.10.2018 odvolací súd oboznámil priebeh doterajšieho konania, zopakoval dokazovanie v súlade s § 384 ods. 1 CSP Zmluvou o nájme uzavretou dňa 1.7.1998 medzi Slovenským združením telesnej kultúry ako prenajímateľom a spoločnosťou Solisko Šport a.s. ako nájomcom, Oznámením k ohláseniu stavebných úprav obce Štrba zo 14.6.2011 a doplnil dokazovanie v súlade s § 384 ods. 3 CSP Dohodou o ukončení nájomnej zmluvy uzavretou medzi žalovaným 2 ako prenajímateľom a žalovaným 1 ako nájomcom.
67. Odvolací súd, príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa § 34 CSP preskúmal napadnutý rozsudok ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle ustanovenia § 378 a nasledujúcich CSP, zopakoval dokazovanie v súlade s § 384 ods. 1 CSP Zmluvou o nájme uzavretou dňa 1.07.1998 medzi Slovenským združením telesnej kultúry ako prenajímateľom a spoločnosťou Solisko šport a.s. ako nájomcom, Oznámením k ohláseniu stavebných úprav obce Štrba zo 14.6.2011 a doplnil dokazovanie v súlade s § 384 ods. 3 CSP Dohodou o ukončení nájomnej zmluvy uzavretou medzi žalovaným 2 ako prenajímateľom a žalovaným 1 ako nájomcom a dospel k záveru, že dôvodné je iba odvolanie žalovaného 1 čiastočne. Súd prvej inštancie v predmetnom spore vykonal rozsiahle dokazovanie, na základe ktorého dospel čiastočne k správnym skutkovým zisteniam, z ktorých vyvodil aj správny právny záver. Tak ku skutkovým ako aj k právnym záverom súdu prvej inštancie, vyporiadajúc sa s odvolacími námietkami žalovaných je potrebné uviesť nasledovné.
68. Odvolacie námietky žalovaného 1 je možné zhrnúť takto : a) porušenie zásady prejednacej a zásady kontradiktórnosti tým, že súd prvej inštancie vlastnou činnosťou riešil otázku platnosti nájomnej zmluvy uzavretej dňa 01.07.1998 medzi Slovenským združením telesnej kultúry Bratislava ako prenajímateľom a spoločnosťou Solisko Šport a.s. ako nájomcom, teda nepostupoval v súlade so zásadami sporového konania, v dôsledku čoho odňal žalovanému 1 možnosť konať pred súdom; b) parcela č. XXX/XX, ktorej teraz zodpovedajú parcely č. XXXX/X Z. XXXX/2, zapísané na LV č. XXXX kat. úz. Štrba nemali povahu lesného pozemku, preto sa na ne nevzťahovali ustanovenia zákona č. 229/1991 Zb. a nariadenie vlády č. 208/1994 Z.z., v dôsledku čoho zmluva uzavretá dňa 1.7.1998 nemohla byť v rozpore s týmito právnymi predpismi; c) neskúmanie súdom prvej inštancie, či zmluvu z 1.7.1998 podpísal naozaj Ľ. N., aj keď v zmluve je uvedené meno Ľ. N. a zároveň, či tento nemal splnomocnenie iného člena predstavenstva na podpis zmluvy; d) nájomná zmluva z 1.07.1998 bola uzatvorená podľa § 663 a nasledujúcich Občianskeho zákonníka, preto pre jej platnosť sa nevyžadovala písomná forma; e) uzatvorením dohody zo dňa 01.08.1999 došlo k uzatvoreniu novej nájomnej zmluvy v súlade s § 663 a nasl. Občianskeho zákonníka, v dôsledku čoho spoločnosť AGHT s.r.o. ako nový nájomca nehnuteľnosti od 01.01.2000 bol oprávnený dať predmet nájmu do podnájmu žalovanému 1 a intervenient ako nový vlastník vstúpil do právneho postavenia prenajímateľa a bol viazaný zmluvou o nájme uzavretou medzi Slovenským združením telesnej kultúry ako prenajímateľom a spoločnosťou AGHT s.r.o. ako nájomcom v súlade s § 680 ods. 2 Občianskeho zákonníka; f) došlo k obnoveniu nájomného vzťahu medzi intervenientom a žalovaným 2 vždy na obdobie ďalšieho roka počnúc dňom 30.6.2013 v súlade s § 676 ods. 2 Občianskeho zákonníka, preto nie je povinný sporný pozemok vypratať; g) nedostatok aktívnej legitimácie na strane žalobcu a pasívnej legitimácie na strane žalovaného 1; h) žalobca nie je oprávneným detentorom parcely č. XXXX/X, zapísanej na LV č. XXXX kat. úz. Štrba, keďže na predmetnú nehnuteľnosť je uzatvorená nájomná zmluva v prospech spoločnosti Alemark s.r.o., so sídlom Starý Smokovec 66 na dobu určitú do 25.02.2048; ch) stavba STAN BAR nie je dočasnou stavbou; i) neužíva ostatné parcely, teda neobmedzuje ich užívanie žalobcom; j) nevysporiadanie sa s námietkou, že na lesné pozemky je v súlade s § 30 ods. 1 zákona č. 326/2005 Z.z. oprávnený vstupovať ktokoľvek; k) súd prvej inštancie neprijal uznesenie o skončení dokazovania a napriek tomu vo veci vyhlásil rozhodnutie.
69. Ad a) V konaní pred súdom prvej inštancie bolo nepochybne preukázané, že dňa 1.07.1998 bola uzatvorená zmluva medzi Slovenským združením telesnej kultúry Bratislava ako prenajímateľom a spoločnosťou Solisko Šport a.s. ako nájomcom, predmetom ktorej bola parcela č. XXX/XX o výmere
2021 m2, zapísaná pôvodne na LV č. XXX, vtedy patriacej ku katastrálnemu územiu Štrbské Pleso. V článku III. zmluvy bola dohodnutá doba nájmu do 30.6.2013. V článku II. sa konštatuje, že „na predmete nájmu sa nachádza zariadenie Stan bar, ktoré je vlastníctvom nájomcu a stavba ktorého bola realizovaná na základe povolenia Mestského úradu Starý Smokovec pod č.j. 2032/96 zo dňa 10.10.1996 a vyjadrenia Okresného úradu Poprad, odbor životného prostredia pod č. j. OŽP 2375/97- Ma zo dňa 19.11.1997“ . Tento právny úkon, z ktorého odvodzuje svoje práva žalovaný 1 stavbu STAN BAR užívať podlieha preskúmavacej právomoci súdu, ktorá mu je daná z úradnej povinnosti. Absolútna neplatnosť právneho úkonu nastáva priamo zo zákona ( ex lege ) a pôsobí od začiatku (ex tunc) voči každému. Súd musí na túto neplatnosť prihliadať a vyvodzovať z nej dôsledky aj bez návrhu, teda z úradnej povinnosti. Preto ak žalovaný 1 namieta činnosť súdu prvej inštancie smerujúcu k zisťovaniu platnosti, či absolútnej neplatnosti právneho úkonu, tak v tejto činnosti súdu prvej inštancie nemožno vzhliadnuť porušenie zásady kontradiktórnosti. Za situácie, že žalovaný 1 neustále trval na platnosti nájomnej zmluvy uzavretej dňa 1.07.1998, nemožno vytknúť súdu prvej inštancie, že jej platnosť, či neplatnosť skúmal bez konkrétnej námietky zo strany žalobcu, resp. intervenienta. Spornosť otázky platnosti tejto nájomnej zmluvy tak v konaní nastolil sám žalovaný 1, preto nie je dôvodná jeho odvolacia námietka spočívajúca v odňatí možnosti konať pred súdom a v porušení princípu predvídateľnosti súdneho rozhodnutia.
70. Ad b) Odvolací súd považoval za dôvodnú odvolaciu námietku žalovaného 1 týkajúcu sa záveru súdu prvej inštancie, že Zmluva o nájme nehnuteľnosti zo dňa 1.07.1998 je v rozpore s nariadením vlády č. 208/1994 Z.z. o nájme poľnohospodárskej a lesnej nehnuteľnosti a o nájme poľnohospodárskeho podniku. Zo samotnej Zmluvy o nájme z 1.7.1998 a jej prílohy, predstavujúcej geometrický plán č. XXXXXXXX-XXX/XX nepochybne vyplýva, že reálnym predmetom nájmu nebol lesný pozemok, napriek takejto jeho charakteristike v katastri nehnuteľností. Podľa zápisu v katastri nehnuteľností je pozemok XXXX/X umiestnený v zastavanom území obce, pričom poznámky na LV č. XXXX kat. úz. Štrba svedčia aj o tom, že Rozhodnutím Okresného úradu Poprad - pozemkový a lesný odbor pod č. XXXX/XXXXX-X- Y. zo dňa 8.12.2014 bola časť parcely XXXX/X vyňatá z plnenia funkcii lesov podľa § 5 ods. 1 zákona o lesoch na obdobie 10 rokov. Uvedené informácie verejne prístupné, teda všeobecne známe (§ 186 ods. 1 CSP) svedčia o pravdivosti tvrdenia žalovaného 1, že parcela č. 3628/1 nezodpovedá účelu lesného pozemku. S poukazom na uvedené nie je možné považovať dôvod uvádzaný súdom prvej inštancie, spočívajúci v absencii náležitosti zmluvy o nájme nehnuteľností za dôvod neplatnosti Nájomnej zmluvy uzavretej dňa 1.07.1998 pre nedostatok náležitostí podľa nariadenia vlády č. 208/1994 Z.z..
71. Ad c) Za podstatnú pre rozhodnutie vo veci samej nepovažoval odvolací súd ani skutočnosť, že na Zmluve o nájme zo dňa 1.07.1998 je pri zastúpení nájomcu uvedené meno člena predstavenstva Ľ. N. a nie Ľ. N.. Na rozdiel od súdu prvej inštancie odvolací súd nemá pochybnosti o tom, že pri uzatváraní nájomnej zmluvy došlo iba k chybe v písaní a osoba podpísaná na zmluve je Ľ. N., teda vtedajší člen predstavenstva, čo vyplýva z výpisu z Obchodného registra. V celom rozsahu sa však stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že pre platnosť zmluvy bolo potrebné konanie dvoch členov predstavenstva, teda predmetnú nájomnú zmluvu boli povinní podpísať dvaja členovia predstavenstva a pokiaľ zmluvu podpísal iba jeden člen predstavenstva, nekonal za nájomcu oprávnený zástupca, čo je v rozpore s ust. § 191 ods. 1 Obchodného zákonníka v znení účinnom k 1.7.1998 a Stanovami nájomcu platnými v čase uzatvorenia nájomnej zmluvy.
72. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
73. V súlade s vyššie citovaným ustanovením je potrebné preto považovať za absolútne neplatnú nájomnú zmluvu, keďže táto bola podpísaná nájomcom v rozpore so zákonom. K odvolacej námietke žalovaného 1, že súd neumožnil tomuto žalovanému navrhnúť dôkazy za účelom preukázania platnosti uzatvorenia zmluvy, odvolací súd uvádza, že pokiaľ by žalovaný 1 disponoval takýmto dôkazom, tak v zmysle zásady „bdelým patrí právo“, by takýto dôkaz predložil najneskôr s podaním odvolania. Odvolací súd, vzhľadom na túto námietku umožnil žalovanému 1 predložiť ním spomínaný dôkaz v priebehu odvolacieho konania, na čo bol vyzvaný výzvou doručenou mu 24.9.2018. Lehota 10 dní stanovená na predloženie takéhoto dôkazu uplynula žalovanému 1 dňa 4.10.2018. Žalovaný 1 na svoje uvedené tvrdenie žiaden dôkaz nepredložil v stanovenej lehote a ani v lehote do termínu pojednávania. Navrhol vypočuť ako svedka Ľ. N., ktorého však bydlisko neuviedol s tvrdením, že o ňom nemá vedomosť. Takýto postup žalovaného 1 vyhodnotil odvolací súd ako účelový. Odvolací súd nepochybuje, že pokiaľ by
žalovaný 1 disponoval dôkazom o platnosti zmluvy, tak by ho súdu prvej inštancie nepochybne predložil. Súd prvej inštancie vykonával dokazovanie aj stanovami pôvodného nájomcu a výpisom z Obchodného registra, o ktorej skutočnosti žalovaný 1 mal vedomosť, preto vyššie uvedený záver súdu prvej inštancie nemohol byť pre žalovaného 1 prekvapivý.
74. Odvolací súd preto v súlade so súdom prvej inštancie považoval nájomnú zmluvu uzavretú dňa 1.7.1998 za absolútne neplatnú, v dôsledku čoho pôvodný nájomca SOLISKO ŠPORT, a.s. nemohol oprávnene parcelu C KN č. XXXX/X užívať.
75. Ad d), e) Za nedôvodnú považoval odvolací súd odvolaciu námietku žalovaného 1 obsahujúcu argumentáciu, že nájomná zmluva uzatvorená podľa § 663 a nasl. Občianskeho zákonníka nemusí mať písomnú formu a pokiaľ by bola zmluva o nájme nehnuteľnosti z 1.7.1998 neplatná, tak uzatvorením Dohody zo dňa 1.8.1999 bola uzatvorená samostatná nájomná zmluva, v zmysle ktorej nájomcom sa stala spoločnosť AGHT, s.r.o. . S touto argumentáciou žalovaného 1 nie je možné sa stotožniť. Samotné znenie Dohody zo dňa 1.8.1999 nesvedčí o vôli zmluvných strán uzatvoriť samostatnú nájomnú zmluvu, ale ide o prejav vôle jasne špecifikovaný ako zmena nájomnej zmluvy z 1.7.1998 v jednotlivých častiach. Touto zmluvou nebol dohodnutý predmet nájmu, výška nájomného a doba nájmu, ale vo vzťahu k týmto podstatným náležitostiam nájomnej zmluvy bol vykonaný odkaz na zmluvu o nájme z 1.7.1998. Odvolací súd sa preto stotožňuje so súdom prvej inštancie v konštatovaní, že táto dohoda priamo nadväzuje na zmluvu o nájme nehnuteľností z 1.7.1998 a nie je samostatným právnym úkonom, preto aj táto je neplatná.
76. Ad f) Pokiaľ žalovaný 1 namietal, že v prípade nájomnej zmluvy uzatvorenej na dobu určitú do 30.6.2013 a neprejaveniu vôle prenajímateľa ukončiť užívanie prenajatých parciel, došlo k predĺženiu doby nájmu s odkazom na ust. § 676 ods. 2 Občianskeho zákonníka, tak vo vzťahu k tomuto tvrdeniu odvolací súd uvádza, že takýto právny stav by mohol nastať iba v prípade platne uzatvorenej nájomnej zmluvy, o ktorý prípad v danom spore, vzhľadom na vyššie uvedené nejde.
77. Ad g) S námietkou nedostatku aktívnej vecnej legitimácie sa súd prvej inštancie vysporiadal náležitým spôsobom. Odkazom na ust. § 126 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorých vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje, má obdobné právo na ochranu aj ten, kto je oprávnený mať vec u seba. V konaní nebolo sporným, že žalobca má uzatvorenú nájomnú zmluvu s intervenientom na predmet sporu, preto je oprávneným domáhať sa ochrany svojich nájomných práv voči tomu, kto do týchto práv zasahuje. V čase rozhodnutia súdu prvej inštancie bol užívateľom stavby STAN BAR a zákonite aj priľahlého pozemku minimálne pre účely zásobovania žalovaný 1. V priebehu odvolacieho konania predložil žalovaný 1 Dohodu o ukončení nájmu, v zmysle ktorej malo dôjsť k ukončeniu nájmu stavby STAN BAR žalovaným 1. Táto dohoda je pravdepodobne podpísaná štatutárnymi zástupcami oboch subjektov, avšak nie je datovaná, čo vzbudzuje pochybnosti o jej pravosti a o čase jej uzavretia. Dohodu predloženú žalovaným 1 odvolací súd posúdil ako dôkaz, ktorý bez svojej viny nemohol žalovaný 1 predložiť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 384 ods. 3 CSP). Uvedený dôkaz avšak nemohol nič zmeniť na správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie. Aj v prípade, že žalovaný 1 ukončil svoju podnikateľskú činnosť v zariadení STAN BAR, predloženým dôkazom nebolo preukázané, že na parcele č. XXXX/X sa nenachádzajú ešte hnuteľné veci patriace žalovanému 1 a súvisiace s jeho predchádzajúcou podnikateľskou aktivitou. Preto povinnosť žalovaného 1 vypratať parcelu KN C č. XXXX/X je naďalej aktuálna. Námietka nedostatku jeho pasívnej legitimácie nie je dôvodná.
78. Ad h) Absenciu oprávnenia žalobcu domáhať sa vypratania parcely č. XXXX/X zdôvodnil žalovaný 1 poukazom na aktuálny zápis na LV č. XXXX kat. úz. Štrba, na ktorom ako nájomca parcely KN C č. XXXX/X figuruje spoločnosť ALEMARK, s.r.o. so sídlom Starý Smokovec 66. Táto skutočnosť uvádzaná žalovaným 1 je novou skutočnosťou, preto odvolací súd na ňu neprihliadal v súlade s ust. § 366 CSP. Napriek tomu považuje odvolací súd za správne uviesť, že povinnosť vypratať parcelu ako aj odstrániť stavbu sa netýka parcely KN C č. XXXX/X ale parcely KN C č. XXXX/X.
79. Ad ch) Ďalšou odvolacou námietkou žalovaného 1 bola námietka, ktorou spochybňuje záver súdu prvej inštancie, že stavba STAN BAR je dočasnou stavbou. Vo vzťahu k tejto odvolacej námietke žalovaného 1 nepovažuje odvolací súd za potrebné sa s ňou bližšie vysporiadať, keďže žalovanému 1
nebola uložená povinnosť odstrániť stavbu STAN BAR, ale výlučne vypratať pozemok - parcelu č. XXXX/ X. Otázkou posúdenia stavby sa bude odvolací súd zaoberať nižšie.
80. Ad i), j) Žalovaný 1 namietal, že okrem stavby STAN BAR a pozemku, na ktorom sa táto stavba nachádza, neužíva žiadne ďalšie pozemky, s ktorou námietkou sa súd prvej inštancie nevysporiadal. Túto odvolaciu námietku žalovaného 1 ako aj námietku, spočívajúcu v práve kohokoľvek vstupovať na lesný pozemok, považoval odvolací súd za dôvodnú a rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým uložil žalovanému 1 zdržať sa vykonávania svojej podnikateľskej činnosti a iného konania (s prísl.) na pozemkoch zapísaných na LV č. XXXX kat. úz. Štrba (okrem parcely č. XXXX/X) za nepreskúmateľný, arbitrárny. Preto v tejto časti odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvej inštancie v súlade s § 389 ods. 1 písm. b) CSP, keďže takýmto postupom súdu prvej inštancie bola žalovanému 1 odňatá možnosť uplatniť procesné práva, ktoré mu zákon priznáva.
81. Ad k) Námietka žalovaného 1 týkajúca sa procesného postupu súdu prvej inštancie, konkrétne nerozhodnutia o skončení dokazovania, vyhodnotil odvolací súd ako nedôvodnú, keďže z obsahu zápisnice o pojednávaní zo 16.12.2016 zistil, že takéto uznesenie bolo súdom prvej inštancie prijaté.
82. Vzhľadom na čiastočnú zhodu odvolacích námietok žalovaného 1 s odvolacími námietkami žalovaného 2 pristúpil odvolací súd iba k vysporiadaniu sa s odvolacími námietkami žalovaného 2, ktoré neboli zdôvodnené vyššie.
83. Odňatie možnosti konať pred súdom namietané žalovaným 2 nedoručením žaloby a príloh napravil odvolací súd majúc za to, že takýmto procesným postupom nebolo znemožnené žalovanému 2, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva. Žalovanému 2 bolo doručené uznesenie o zmene žaloby, teda predmet konania mu bol dostatočne známy, tento mal od času svojho vstupu do konania do rozhodnutia súdu prvej inštancie dostatok časového priestoru pre štúdium spisu, na pojednávaní mal možnosť vyjadriť sa, predložiť návrhy na doplnenie dokazovania, prípadne navrhnúť odročenie pojednávania za účelom zabezpečenia dôkazov a ich predloženia súdu. Odvolací súd si dovolí zároveň poukázať na skutočnosť, že žalovanému 2 bol predmet sporu známy aj na základe prebiehajúceho konania o nahradenie prejavu vôle pod sp. zn. XC/XX/XXXX.
84. Podstatnou odvolacou námietkou žalovaného 2, s ktorou bolo potrebné sa vysporiadať bolo posúdenie charakteru stavby STAN BAR. Odvolací súd, v zhode so súdom prvej inštancie považoval túto stavbu za dočasnú. Odvolací súd nemal pochybnosti, že stavba STAN BAR bola postavená na základe stavebného povolenia, ktorá písomnosť sa doposiaľ nezachovala. Znenie zmluvy o nájme nehnuteľnosti z 1.7.1998 nasvedčuje tomu, že stavba bola postavená aj so súhlasom vtedajšieho vlastníka, preto neexistuje logické vysvetlenie, prečo by v takomto prípade nemalo byť vydané stavebné povolenie, resp. prečo by znenie tejto nájomnej zmluvy malo byť zavádzajúce. V čase jej uzatvorenia neexistoval subjekt, ktorý by vstupoval do tohto zmluvného vzťahu so svojimi nárokmi. Nie bezvýznamným je to, že stavba bola postavená ešte pred uzatvorením nájomnej zmluvy s úmyslom následného vysporiadanie užívania priľahlého pozemku formou nájmu.
85. Podľa § 663 Občianskeho zákonníka nájomnou zmluvou prenajímateľ prenecháva za odplatu nájomcovi vec, aby ju dočasne (v dojednanej dobe) užíval alebo z nej bral aj úžitky.
86. Inštitút nájmu je charakterizovaný svojou dočasnosťou, či by bol nájomný vzťah uzatvorený na dobu určitú alebo neurčitú. Znamená to, že ak stavba mala byť viazaná na nájomný vzťah, čo nebolo medzi stranami sporu sporné, je možné stavbu na nehnuteľnosti postavenú budúcim nájomcom charakterizovať výlučne ako stavbu dočasnú, bez ohľadu na skutočnosť, či následná nájomná zmluva bola uzatvorená platne alebo nie. Charakter stavby už postavenej to nemôže zmeniť. Rozhodujúca je totižto vôľa zúčastnených subjektov - vlastníka nehnuteľnosti, na ktorej má byť stavba postavená a vlastníka budúcej stavby. Oprávnenosť stavby sa odvíja od súhlasu vlastníka pozemku udeleného stavebníkovi ako vlastníkovi stavby. Ide o občianskoprávny vzťah, vzťah súkromnoprávny. Na takýto súhlas Občiansky zákonník neviaže žiadnu formu. Z dokazovania vyplynulo, že súhlas vtedajšieho vlastníka pozemku k zriadeniu stavby udelený bol a že tento súhlas bol obmedzený dobou nájmu, t.j. stavebník vedel, resp. si musel byť vedomý, že je oprávnený stavbu užívať len dočasne a po uplynutí dohodnutej doby stráca právo mať na cudzom pozemku zriadenú stavbu a neoprávnene tak bude zasahovať do vlastníckeho práva vlastníka pozemku.
87. Pre úplnosť odvolací súd uvádza, že charakter stavby vymedzený v stavebnom povolení alebo kolaudačnom rozhodnutí stavebného úradu ako individuálneho správneho aktu je výsledkom verejnoprávneho vzťahu medzi stavebníkom a orgánom verejnej moci - správnym orgánom. Dočasnosť stavby z hľadiska stavebno-technického vymedzuje správny orgán a táto okolnosť nesúvisí s občianskoprávnym vzťahom medzi vlastníkom pozemku a vlastníkom stavby, kde vlastník pozemku vymedzuje vznik a trvanie práva stavebníka mať na svojom pozemku zriadenú stavbu a po uplynutí dohodnutej doby disponuje ako vlastník pozemku právnymi inštitútmi pre ochranu svojho vlastníckeho práva proti všetkým, ktorí do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahujú, a to vrátane vlastníka stavby, u ktorej nemusí byť jej dočasnosť vymedzená v kolaudačnom rozhodnutí alebo inom rozhodnutí príslušného stavebného úradu ako správneho orgánu (porovnaj aj rozhodnutia NS SR X X. XXX/XXXX, NS ČR XX X. XXXX/XXXX, XX X. XXXX/XXXX, G. X X. XXX/XXXX, XX X. XXX/XXXX, XX X. XXXX/ XXXX, XX X. XXXX/XXXXdostupné na www.nsoud.cz, rozhodnutie Krajského súdu v Trenčíne XXCo/ XXX/XXXX v spojení s rozhodnutím NS SR X X.) .
88. S poukazom na uvedené odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch, ktorým bolo uložené žalovanému 1 a 2 vypratať parcelu KN C č. XXXX/X a žalovanému 2 aj odstrániť stavbu STAN BAR, nachádzajúcu sa na tejto nehnuteľnosti v súlade s ust. § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny.
89. Za dôvodné považoval odvolací súd odvolanie žalovaného 1 vo vzťahu k zákazu vykonávania podnikateľských aktivít na ostatných nehnuteľnostiach, k čomu sa vyjadril odvolací súd v bode 80 rozsudku.
90. Úlohou súdu prvej inštancie bude v ďalšom konaní vykonať dokazovanie na rozsah podnikateľských aktivít žalovaného 1 vo vzťahu k ďalším nehnuteľnostiam zapísaním na LV č. XXXX kat. úz. Štrba, ktoré dôkazné bremeno zaťažuje žalobcu. V konečnom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie aj o trovách celého konania.
91. Rozsudok bol prijatý senátom Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 CSP).