Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_63Csp-66-2020.pdf
PDF · 111.2 KB
Case nature
Area
Subarea
63Csp/66/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava III v konaní pred sudkyňou JUDr. Martinou Mésarošovou, v spore žalobkyne: BENCONT INVESTMENTS, s. r. o., so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 36 432 105, zastúpenej advokátom: JUDr. Oskar Chnápko so sídlom Komenského 3, 974 01 Banská Bystrica, proti žalovanému: U.Š. Y., narodenému XX. X. XXXX, trvale pobytom X. K., okres G., o zaplatenie 1.153,09 eura s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni sumu 1.153,09 eura, úrok z omeškania 5,00 % ročne zo sumy 195,61 eura od 7. 7. 2017 do zaplatenia, úrok z omeškania 5,00 % ročne zo sumy 179,51 eura od 8. 8. 2017 do zaplatenia, úrok z omeškania 5,00 % ročne zo sumy 128,66 eura od 7. 9. 2017 do zaplatenia, všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Žalobkyňa m á voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, pričom o výške náhrady trov konania rozhodne súd samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa sa v upomínacom konaní na Okresnom súde Banská Bystrica návrhom na vydanie platobného rozkazu, doručeným tomuto súdu dňa 11. 6. 2020 a postúpeným Okresnému súdu Bratislava III dňa 2. 12. 2020, domáhala, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 503,78 eura s príslušenstvom a zmluvnej pokuty 649,31 eura, pričom uviedla, že dňa 6. 8. 2019 došlo k postúpeniu pohľadávky vyplývajúcej zo Zmluvy o poskytovaní verejných služieb zo spoločnosti Slovak Telekom, a. s., so sídlom Bajkalská 28, 817 62 Bratislava, IČO: 35 763 469 na žalobkyňu. Žalobu odôvodnila tým, že medzi právnym predchodcom žalobkyne (Slovak Telekom, a. s.) a žalovaným bola uzavretá Zmluva o poskytovaní verejných služieb v znení Dodatku (ďalej len ako „Zmluva“). Na základe tejto Zmluvy bol žalovanému aktivovaný program služieb. Slovak Telekom sa so žalovaným dohodli na pravidelnom splácaní ceny za poskytovanie verejných služieb podľa Cenníka. Slovak Telekom vyúčtoval žalovanému služby faktúrami: faktúra zo dňa 21. 6. 2017 uvedená pod VS XXXXXXXXXX vo výške 195,61 eura s lehotou splatnosti 6. 7. 2017, faktúra zo dňa 21. 7. 2017 uvedená pod VS XXXXXXXXXX vo výške 179,51 eura s lehotou splatnosti 7. 8. 2017 a faktúra zo dňa 21. 8. 2017 uvedená pod VS XXXXXXXXXX vo výške 128,66 eura s lehotou splatnosti 6. 9. 2017. Žalovaný si neplnil svoje zmluvne dohodnuté záväzky tým, že neuhradil Slovak Telekom vystavené faktúry, pričom Slovak Telekom ho upomienkami opakovane vyzval k úhrade týchto dlžných faktúr. Žalobkyni vznikla voči žalovanému nezaplatením faktúr pohľadávka, ktorú žalovaný napriek upomienkam ku dňu podania žaloby neuhradil a je s úhradou faktúr v omeškaní, v dôsledku čoho si uplatňuje zákonný úrok z omeškania z dlžných súm, a to odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti vystavených faktúr. Súčasne si uplatnila aj zmluvnú pokutu, ktorej výšku vyčíslila podľa vzorca: zmluvnej pokuty = základ zmluvnej pokuty - (počet dní uplynutých z doby viazanosti/celkový počet dní viazanosti x základ zmluvnej pokuty). Žalobkyňa tiež poukázala na skutočnosť, že dohodnutá zmluvná pokuta nie je neprimerane vyšším zabezpečením oproti výške zabezpečenej povinnosti v čase
uzavretia dohody o zmluvnej pokute, a preto nie je neprijateľnou zmluvnou podmienkou podľa § 53 ods. 4 písm. s) Občianskeho zákonníka.
2. Na preukázanie svojho nároku žalobkyňa označila a predložila listinné dôkazy, a to Zmluvu o poskytovaní verejných služieb zo dňa 2. 5. 2017 a Dodatok k zmluve zo dňa 2. 5. 2017, Súhlas so spracúvaním údajov účastníka, splatné faktúry, oznámenie o postúpení pohľadávky zo dňa 19. 9. 2019, výzvu na zaplatenie - predžalobná výzva zo dňa 7. 5. 2020 s podacím hárkom.
3. Vo veci bol Okresným súdom Banská Bystrica v upomínacom konaní vydaný platobný rozkaz, ktorý nebolo možné žalovanému doručiť, následne žalobkyňa podala návrh na pokračovanie v konaní, a preto sa platobný rozkaz podľa § 10 ods. 3 zákona č. 307/2016 Z. z. o upomínacom konaní zrušil a vec bola postúpená tunajšiemu súdu ako súdu príslušnému na prejednanie veci podľa Civilného sporového poriadku (ďalej len ako „CSP“).
4. Uznesením, č. k. 63Csp/66/2020 - 64 zo dňa 11. 3. 2021, súd vyzval žalovaného podľa § 167 ods. 2 CSP, aby sa v lehote 15 dní od doručenia uznesenia k žalobe písomne vyjadril, uviedol vo vyjadrení rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu, pripojil listiny, na ktoré sa odvoláva a označil dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.
5. Žaloba s prílohami, výzvou na vyjadrenie sa a poučením o procesných právach a povinnostiach, bola doručená žalovanému dňa 30. 3. 2021 (č. l. 68). Žalovaný sa k žalobe nevyjadril v určenej lehote a ani do vydania rozhodnutia, v konaní ostal nečinný, z dôvodu čoho s poukazom na § 151 ods. 1 CSP súd považuje skutkové tvrdenia žalobkyne za nesporné.
6. Právna úprava v § 150 CSP zakotvuje tzv. povinnosť tvrdenia, teda procesnú povinnosť, ktorej nesplnenie je sankcionované procesnými prostriedkami, predovšetkým vo forme rýchlej straty sporu. Strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu. Táto povinnosť tvrdenia sa vzťahuje na skutkové okolnosti súvisiace s procesným útokom alebo procesnou obranou strany sporu a je koncepčným predpokladom tzv. sudcovskej koncentrácie civilného sporového konania (§ 153 CSP). Porušenie povinnosti tvrdenia sa považuje za procesnú pasivitu strany sporu, ktorá má za následok procesnú sankciu vo forme buď nespornosti nepopretých skutkových tvrdení protistrany (§ 151 ods. 1 CSP), alebo neúčinnosti nekvalifikovaného popretia skutkového tvrdenia protistrany (§ 151 ods. 2 CSP). Ak súd považuje skutkové tvrdenia strany podľa § 151 CSP za nesporné, nevykonáva o nich dokazovanie.
7. Podľa § 290 CSP, spotrebiteľský spor je spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou.
8. Súd nariadil pojednávanie na deň 16. 3. 2022, na ktoré sa strany sporu nedostavili. Právny zástupca žalobkyne, ktorý mal predvolanie riadne a včas doručené, ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní a súhlasil, aby súd vec prejednal a rozhodol aj v ich neprítomnosti. Žalovanému bolo predvolanie na pojednávanie doručované na adresu evidovanú v registri obyvateľov, zásielka s predvolaním sa vrátila súdu s poznámkou adresátom neprevzaté, pričom predvolanie sa považuje za doručené podľa § 111 ods. 3 CSP. Žalovaný svoju neúčasť na pojednávaní neospravedlnil, ani nepožiadal o odročenie pojednávania z vážneho dôvodu. Súd preto pojednával v neprítomnosti strán sporu.
9. Súd vo veci rozhodol na základe listinných dôkazov založených do spisu žalobkyňou, pričom zistil nasledovný skutkový a právny stav:
10. Spoločnosť Slovak Telekom, a. s. a žalovaný uzavreli dňa 2. 5. 2017 Zmluvu o poskytovaní verejných služieb ako aj Dodatok k tejto zmluve, na základe čoho bol žalovanému aktivovaný program služieb Happy XL NAJ s dobou viazanosti 24 mesiacov a tiež zabezpečený predaj mobilného telefónu Samsung Galaxy S8 Black za akciovú kúpnu cenu vo výške 99,00 eur. Neakciová maloobchodná cena mobilného telefónu predstavovala sumu 799,00 eur, súčet všetkých zliav zo štandardných poplatkov za služby 50,00 eur a zmluvná pokuta predstavovala 750,00 eur. Podľa bodu 1 Dodatku k Zmluve písm. a), b) c) a d) predmetom dodatku je aktivácia programu Služieb uvedeného v tabuľke č. 1 tohto Dodatku, a to vo vzťahu k SIM karte uvedenej v záhlaví tohto Dodatku, resp. k inej SIM karte, ktorá ju bude v budúcnosti nahradzovať (ďalej len "SIM karta") s tým, že Účastník je povinný zaplatiť aktivačný poplatok za aktiváciu
SIM karty uvedený v tabuľke č. 1 tohto Dodatku; b) záväzok Účastníka (i) riadne a včas platiť cenu za zriadenie a poskytovanie Služieb Podniku podľa zvoleného programu Služieb a (ii) dodržiavať svoje povinnosti v súlade s touto Zmluvou, týmto Dodatkom, Všeobecnými podmienkami pre poskytovanie verejných služieb, Cenníkom pre poskytovanie služieb Podniku (iv) záväzok Účastníka zaplatiť Podniku administratívny poplatok v súlade s Cenníkom za vykonanie administratívnych alebo technických zmien v systémoch Podniku v súvislosti s uzavretím tohto Dodatku k Zmluve, a to vo výške 3,98 eura s DPH,... c) záväzok Podniku zabezpečiť Účastníkovi predaj mobilného telefónu za akciovú kúpnu cenu špecifikovanú v tabuľke č. 1. Účastník berie na vedomie, že rozdiel medzi neakciovou maloobchodnou cenou MT podľa Cenníka neakciových telefónov aktuálneho v deň uzavretia tohto Dodatku vo výške špecifikovanej v tabuľke č. 1 a akciovou kúpnou cenou MT podľa tohto Dodatku predstavuje zľavu vo výške uvedenej v tabuľke č. 1 poskytnutú Podnikom Účastníkovi z dôvodu doby viazanosti dohodnutej v zmysle tohto Dodatku.
11. Zmluvná pokuta je zakotvená v Dodatku k Zmluve o poskytovaní verejných služieb, v bode 3, časť Zmluvná pokuta, podľa ktorej sa Podnik a Účastník dohodli, že porušením záväzku viazanosti vznikne Podniku voči Účastníkovi právo na zaplatenie vyúčtovanej zmluvnej pokuty. Zmluvná pokuta okrem sankčnej a prevenčnej funkcie predstavuje aj paušalizovanú náhradu škody spôsobenej Podniku v dôsledku porušenia záväzku viazanosti vzhľadom na benefity, ktoré Podnik poskytol Účastníkovi na základe Dodatku. Benefitmi sa rozumie súčet všetkých zliav zo štandardných poplatkov za Služby (vrátane doplnkových) podľa Cenníka, ako aj zľava z ceny MT, ktorá predstavuje rozdiel medzi neakciovou a akciovou kúpnou cenou, ak bol Účastníkovi na základe tohto Dodatku MT poskytnutý. Základom pre výpočet zmluvnej pokuty za porušenie záväzku viazanosti je suma špecifikovaná v tabuľke č. 1 Dodatku, ktorá zohľadňuje Benefity poskytnuté Účastníkovi podľa Dodatku. Vyúčtovaná suma zmluvnej pokuty bola vypočítaná podľa vzorca, ktorý vyjadruje denné klesanie zo Základu pre výpočet počas plynutia doby viazanosti až do dňa ukončenia Zmluvy v dôsledku porušenia záväzku viazanosti z dôvodu nezaplatenia ceny za poskytnuté služby do 45 dní po splatnosti, v dôsledku čoho vzniklo právnemu predchodcovi žalobkyne právo na odstúpenie od zmluvy.
12. Faktúrou č. XXXXXXXXXX, vystavenou dňa 22. 6. 2017, splatnou dňa 6. 7. 2017, za zúčtovacie obdobie 22. 5. 2017 - 21. 6. 2017 fakturoval právny predchodca žalobkyne žalovanému za poskytnuté služby sumu 195,61 eura; z toho mesačné poplatky 44,16 eura, hlasová spotreba 0,04 eura, iné poplatky a služby (dáta navyše) 114,81 eura, spolu bez DPH 159,01 eura a iné platby (PlatbaMobilom.sk) 4,80 eura.
13. Faktúrou č. XXXXXXXXXX, vystavenou dňa 22. 7. 2017, splatnou dňa 7. 8. 2017, za zúčtovacie obdobie 22. 6. 2017 - 21. 7. 2017 fakturoval právny predchodca žalobkyne žalovanému za poskytnuté služby sumu 179,51 eura; z toho mesačné poplatky 44,16 eura, iné poplatky a služby (dáta navyše) 64,89 eura, spolu bez DPH 109,05 eura a iné platby (Google Play, cestovný lístok, PlatbaMobilom.sk) 48,65 eura.
14. Faktúrou č. XXXXXXXXXX, vystavenou dňa 22. 8. 2017, splatnou dňa 6. 9. 2017, za zúčtovacie obdobie 22. 7. 2017 - 21. 8. 2017 fakturoval právny predchodca žalobkyne žalovanému za poskytnuté služby sumu 128,66 eura; z toho mesačné poplatky 26,05 eura, spolu bez DPH 26,05 eura a iné platby (Google Play) 97,40 eura.
15. Faktúrou č. XXXXXXXXXX, vystavenou dňa 22. 2. 2018, splatnou dňa 9. 3. 2018, fakturoval právny predchodca žalobkyne žalovanému zmluvnú pokutu 503,78 eura, celková neuhradená suma 1.153,09 eura.
16. Dňa 29. 7. 2019 došlo k postúpeniu pohľadávky vyplývajúcej zo Zmluvy o poskytovaní verejných služieb z právneho predchodcu žalobkyne (Slovak Telekom, a. s., so sídlom Bajkalská 28, 817 62 Bratislava, IČO: 35 763 469) na žalobkyňu, ktorú skutočnosť oznámil právny predchodca žalobkyne žalovanému listom zo dňa 19. 9. 2019, na základe čoho má súd aktívnu vecnú legitimáciu žalobkyne za preukázanú.
17. Žalobkyňa listom zo dňa 7. 5. 2020 vyzvala žalovaného na úhradu dlžnej sumy vo výške 1.222,78 eura v lehote 5 kalendárnych dní odo dňa doručenia výzvy. Výzva bola podľa pripojeného elektronického podacieho hárku daná na poštovú prepravu dňa 13. 5. 2020.
18. Súd považoval medzi stranami za nesporné tvrdenie žalobkyne, že žalovaný neuhradil nič z dlžnej sumy. Vzhľadom na to, že v konaní nevyšiel najavo opak skutkového tvrdenia žalobkyne, že by žalovaný vykonal nejaké úhrady dlžnej sumy, súd vychádzal z tohto skutkového tvrdenia žalobkyne. Žalovaný skutkové tvrdenia žalobkyne žiadnym spôsobom nepoprel ani nerozporoval.
19. Podľa § 1 ods. 1 písm. a) zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy (ďalej len ,,zákon o elektronických komunikáciách“), tento zákon upravuje podmienky na poskytovanie elektronických komunikačných sietí a elektronických komunikačných služieb.
20. Podľa § 43 ods. 1 zákona o elektronických komunikáciách, podnik má právo a) na úhradu za poskytnutú verejnú službu, b) na náhradu škody spôsobenej na verejnej sieti a na verejnom telekomunikačnom zariadení.
21. Podľa § 43 ods. 2 zákona o elektronických komunikáciách, podnik je povinný a) uzavrieť zmluvu o poskytovaní verejných služieb s každým záujemcom o poskytovanie verejnej služby, ak nie je dôvod na jej odmietnutie podľa odseku 1 písm. c), b) pri uzatvorení zmluvy o poskytovaní verejných služieb získavať a overovať údaje účastníka vrátane účastníka používajúceho predplatené služby podniku a viesť evidenciu týchto údajov v rozsahu podľa § 56 ods. 3 písm. a), c) písomne, elektronickou poštou alebo službou krátkych správ (SMS) oznámiť účastníkovi najmenej jeden mesiac vopred podstatnú zmenu zmluvných podmienok a zároveň ho informovať o jeho práve odstúpiť od zmluvy o poskytovaní verejných služieb bez sankcií, ak tieto zmeny neakceptuje; oznamovacia povinnosť je splnená aj oznámením účastníkovi, že došlo k podstatnej zmene zmluvných podmienok a kde sa s týmito zmenami môže podrobne oboznámiť.
22. Podľa § 43 ods. 12 zákona o elektronických komunikáciách, účastník je povinný a) používať verejnú službu v súlade s týmto zákonom a so zmluvou o poskytovaní verejných služieb, b) platiť za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o poskytovaní verejných služieb, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženej faktúry, c) používať iba telekomunikačné zariadenia spĺňajúce požiadavky osobitných predpisov.
23. Podľa § 43 ods. 13 zákona o elektronických komunikáciách, ak je napriek písomnej výzve podniku účastník nepretržite dlhšie ako 90 dní v omeškaní so splnením svojho peňažného záväzku voči podniku, môže podnik postúpiť svoju peňažnú pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku písomnou zmluvou inej osobe aj bez súhlasu účastníka. Toto právo podnik nemôže uplatniť, ak účastník ešte pred postúpením pohľadávky uhradil podniku omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane príslušenstva. Pri postúpení pohľadávky je podnik povinný odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka.
24. Podľa § 44 ods. 1 zákona o elektronických komunikáciách, zmluvou o poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je písomná; to neplatí pre predplatené služby, poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych automatov a iných verejných prístupových bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou, ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré podľa Občianskeho zákonníka možno dojednať len v písomnej forme.
25. Podľa § 44 ods. 10 zákona o elektronických komunikáciách, podnik môže odstúpiť od zmluvy o poskytovaní verejných služieb, ak účastník b) nezaplatil cenu za poskytnutú službu ani do 45 dní po dni splatnosti.
26. Podľa § 488 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy (ďalej len ,,Občiansky zákonník“), záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.
27. Podľa § 489 Občianskeho zákonníka, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ak aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.
28. Podľa § 491 Občianskeho zákonníka, záväzky vznikajú najmä zo zmlúv týmto zákonom výslovne upravených; môžu však vznikať aj z iných zmlúv v zákone neupravených (§ 51) a zo zmiešaných zmlúv obsahujúcich prvky rôznych zmlúv.
29. Podľa § 51 Občianskeho zákonníka, účastníci môžu uzavrieť i takú zmluvu, ktorá nie je osobitne upravená; zmluva však nesmie odporovať obsahu alebo účelu tohto zákona.
30. Podľa § 52 ods. 1 až 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
31. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
32. Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
33. Podľa § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému.
34. Podľa § 524 ods. 2 Občianskeho zákonníka, s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
35. Podľa § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka, príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.
36. Podľa § 517 ods. 1, vetá prvá Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
37. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
38. Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
39. Podľa § 54a Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 5. 12. 2018, premlčané právo zo spotrebiteľskej zmluvy nemožno vymáhať a ani ho platne zabezpečiť; ustanovenie § 151j ods. 2 tým nie je dotknuté. Zmeniť obsah premlčaného práva zo spotrebiteľskej zmluvy, nahradiť ho novým právom alebo obnoviť jeho vymáhateľnosť možno len na základe právneho úkonu dlžníka, ktorý o premlčaní vedel.
40. Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
41. Súd preskúmal, či pohľadávka nie je premlčaná, návrh na Okresnom súde Banská Bystrica v upomínacom konaní bol podaný 11. 6. 2020, vec sa posudzuje podľa Občianskeho zákonníka, keďže ide o spotrebiteľskú vec. Súd skúmal splatnosť každej jednotlivej faktúry a zistil, že každá jednotlivá faktúra je podaná v trojročnej premlčacej dobe, a preto pohľadávka nie je premlčaná.
42. Zmluvu o poskytovaní verejných služieb, ako aj Dodatok k nej súd posudzoval ako spotrebiteľské zmluvy v zmysle ustanovení § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Je nesporné, že právny predchodca žalobkyne pri uzatváraní a plnení Zmluvy a Dodatku konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti, teda ako dodávateľ v zmysle § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka a ako podnik v zmysle § 43 zákona o elektronických komunikáciách, a žalovaný pri uzatváraní a plnení nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, vystupoval teda ako spotrebiteľ - fyzická osoba nepodnikateľ v zmysle § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka a účastník podľa § 43 zákona o elektronických komunikáciách. Právny vzťah založený medzi zmluvnými stranami je spotrebiteľským vzťahom a predmetná Zmluva a Dodatok k nej sú tak zmluvami spotrebiteľskými.
43. Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že žaloba bola podaná dôvodne. V konaní bolo nesporné, že na základe Zmluvy o poskytovaní verejných služieb a Dodatku poskytoval právny predchodca žalobkyne žalovanému služby mobilnej siete, za ktoré však žalovaný riadne a včas nezaplatil sumy vyúčtované jednotlivými faktúrami. Keďže žalovaný nezaplatil ceny za poskytnuté služby ani do 45 dní po splatnosti, právnemu predchodcovi žalobkyne vzniklo právo na odstúpenie od Zmluvy, v dôsledku čoho žalovaný porušil záväzok viazanosti. Porušením záväzku viazanosti tak vzniklo právnemu predchodcovi žalobkyne aj právo na zaplatenie vyúčtovanej zmluvnej pokuty. Pre prípad porušenia zmluvných povinností žalovaným si zmluvné strany dohodli písomnú zmluvnú pokutu vo výške 750,00 eur podľa § 544 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka. Právny predchodca žalobkyne poskytol žalovanému podmienečne poskytnutú zľavu v prípade, ak žalovaný neporuší zmluvné povinnosti. V prípade, ak žalovaný poruší svoje zmluvné povinnosti, poruší záväzok viazanosti, má právny predchodca žalobkyne, právo uplatniť si od žalovaného zmluvnú pokutu. Právny predchodca žalobkyne poskytol žalovanému mobilný telefón Samsung Galaxy S8 Black za akciovú kúpnu cenu 99,00 eur, pričom neakciová maloobchodná cena za mobilný telefón bola vo výške 799,00 eur a súčet všetkých zliav zo štandardných poplatkov za služby bola vo výške 50,00 eur. To znamená, že právny predchodca žalobkyne poskytol žalovanému zľavu vo výške 700,00 eur ako aj zľavu v hodnote 50,00 eur, t. j. zľavu v celkovej výške 750,00 eur, a preto zmluvná pokuta na sumu 649,31 eura bola primeraná. Súd dospel k záveru, že zmluvná pokuta je dojednaná písomne, je určitá, nie je dojednaná neprimerane vyšším zabezpečením oproti výške zabezpečenej povinnosti v čase uzavretia zmluvy a v žalobkyňou uplatnenej výške zároveň zohľadňuje dĺžku trvania zmluvného vzťahu. Keďže žalovaný v konaní netvrdil a nepreukázal, že by uhradil čo i len časť žalovanej sumy, súd žalobe v plnom rozsahu vyhovel a žalovaného zaviazal na zaplatenie neuhradených cien za poskytnuté služby mobilnej siete vo výške 503,78 eura ako aj zmluvnej pokuty vo výške 649,31 eura.
44. Keďže sa žalovaný s splnením svojich záväzkov dostal do omeškania, keď neuhradil ceny za poskytnuté služby v lehote ich splatnosti, vznikla mu tak povinnosť okrem dlžných súm zaplatiť žalobkyni aj úroky z omeškania v súlade s ustanovením § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 ods. 1 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Zb. Žalovaný sa dostal do omeškania dňom nasledujúcim po lehote splatnosti jednotlivých faktúr, a tak je povinný okrem istín zaplatiť aj úroky z omeškania odo dňa nasledujúceho po splatnosti jednotlivých faktúr. Lehotu na plnenie žalovanému určil súd podľa § 232 ods. 3 CSP.
45. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
46. Podľa § 255 ods. 1, ods. 2 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu k veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
47. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 CSP a žalobkyni ako strane v konaní úspešnej v celom rozsahu, priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd samostatným uznesením podľa § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti I. výroku tohto rozsudku, ktorým súd rozhodol o veci samej, je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 1 CSP).
Proti II. výroku tohto rozsudku, ktorým súd rozhodol o nároku na náhradu trov konania, je prípustné odvolanie (§ 357 písm. m/ CSP).
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP).
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), v dvoch vyhotoveniach.
Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 362 ods. 1 CSP). Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde (§ 362 ods. 2 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a uvedenie spisovej značky prebiehajúceho konania /§ 127 ods. 1 a ods. 2 CSP/) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne /odvolacie dôvody/ a čoho sa odvolateľ domáha /odvolací návrh/ (§ 363 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 CSP).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 CSP).
Ak povinný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.