Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Cob/131/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zdenky Kohútovej a sudcov JUDr. Igora Ragana a JUDr. Júliusa Tótha v spore žalobcu: s Autoleasing SK, s.r.o., so sídlom: Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 46 806 491, právne zastúpený: Remedium Legal, s.r.o., so sídlom: Pajštúnska 5, Bratislava - mestská časť Petržalka 851 02, IČO: 53 255 739 proti žalovaným: v 1. rade: SLOVTRANS KARPAT s.r.o., so sídlom: Močarianska 1580/96, 07101 Michalovce, IČO: 47 419 253 a v 2. rade: B. I., narodený XX.X.XXXX, bytom R. XX, XXXXX, právne zastúpený JUDr. Martin Kostrej, advokát, Cyrila a Metoda 3, Michalovce 07101, o zaplatenie sumy 9.890,17 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného v 2. rade proti rozsudku Okresného súdu Michalovce, č. k. - 137 zo dňa 13. júla 2020 v I. a III. výroku, takto

rozhodol:

I. M e n í rozsudok Okresného súdu Michalovce, č. k. - 137 zo dňa 13. júla 2020 v I. a III. výroku tak, že:

I. Žalovaný v 1. rade a žalovaný v 2. rade sú povinní zaplatiť žalobcovi 7.331,43 eur, úroky z omeškania vo výške 5,00% ročne zo sumy 7.235,43 eur od 28. 1. 2017 do 21. 2. 2017 a vo výške 5,00% ročne zo sumy 7.331,43 eur od 22. 2. 2017 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku s tým, že plnením jedného zo žalovaných zanikne v rozsahu plnenia povinnosť druhému žalovanému.

III. Žalobcovi priznáva proti žalovanému v 1. rade a žalovanému v 2. rade nárok na náhradu trov konania v rozsahu 48% s tým, že plnením jedného zo žalovaných zanikne v rozsahu plnenia povinnosť druhému žalovanému.

II. Žalobcovi priznáva proti žalovanému v 2. rade nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom rozhodol takto: I. Žalovaní v 1. a 2. rade sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi 7.331,43 eur, úroky z omeškania 5,00% ročne zo 7.235,43 eur od 28.1.2017 do 21.2.2017 a vo výške 5,00% ročne zo sumy 7.331,43 eur od 22.2.2017 do zaplatenia s tým, že plnením jedného žalovaného zaniká povinnosť druhého zo žalovaných, a to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. II. V prevyšujúcej časti žalobu zamieta. III. Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov konania voči žalovaným v rozsahu 48%, o výške trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.

2. Súd prvej inštancie skorším rozsudkom, a to rozsudkom pre zmeškanie žalobcu podľa zo dňa 16.9.2019, žalobu zamietol. Krajský súd v Košiciach, ako súd odvolací, uznesením zo dňa 31.1.2020 rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, pretože neboli splnené podmienky na vydanie rozsudku pre zmeškanie žalobcu.

3. Súd prvej inštancie opätovne rozhodol napadnutým rozsudkom, ktorý odôvodnil tým, že sa žalobca žalobou doručenou súdu prvej inštancie dňa 17.7.2018 domáhal voči žalovaným v 1. rade a 2. rade spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi 9.890,17 eur s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 9.794,17 eur od 27.1.2017 do 22.2.2017 a vo výške 5 % ročne zo sumy 9.890,17 eur od 23.2.2017 do zaplatenia.

4. Žalobca uplatnený nárok odôvodnil tým, že žalovaný v 1. rade a žalobca uzatvorili dňa 14.9.2015 Zmluvu o úvere č. UDTA15/61002967 (ďalej len zmluva o úvere), ktorej súčasťou boli aj Všeobecné obchodné podmienky žalobcu (ďalej len VOP) a predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru na financovanie kúpy motorového vozidla vo výške 6.993,00 eur. Žalovaný v 1. rade si na základe zmluvy o úvere kúpil osobný automobil za cenu 9.990,00 eur, žalovaný v 1. rade uhradil priamou platbou sumu 2.997,00 eur a zvyšok ceny vozidla bol financovaný z poskytnutého úveru. Žalovaný v 1. rade sa zaviazal splatiť úver v 60 mesačných splátkach vo výške 161,64 eur v celkovej sume 9.698,40 eur s tým, že prvá splátka v zmysle splátkového kalendára bola splatná ku dňu 14.10.2015 a ostatné splátky boli splatné vždy k 14. dňu príslušného mesiaca. V súlade s článkom II. zmluvy o úvere bolo na zabezpečenie akýchkoľvek záväzkov žalovaného v 1. rade voči žalobcovi zriadené zabezpečenie ručením. Žalovaný v 2. rade uzavrel dňa 14.9.2015 so žalobcom zmluvu č. UDTA15/61002967 o úprave vzájomných vzťahov medzi ručiteľom a žalobcom (ďalej len zmluva o ručení), ktorej obsahom bol záväzok žalovaného v 2. rade na uspokojenie záväzkov žalobcu na základe zmluvy o úvere v prípade, že žalovaný v 1.rade záväzky nesplní. 4.1. Žalovaný v 1. rade neplnil svoje povinnosti z úverovej zmluvy riadne a včas, pretože uhradil len 4 splátky, pričom nasledujúce splátky neuhradil a to ani čiastočne. Vzhľadom na omeškanie žalovaného v 1. rade, žalobca v zmysle VOP doručil žalovanému v 1. rade oznámenie o začatí výkonu zabezpečovacieho práva spolu s výzvou na okamžité odovzdanie vozidla, pričom žalovaný v 1. rade motorové vozidlo neodovzdal a motorové vozidlo sa žalobcovi nepodarilo zaistiť ani iným spôsobom a preto nedošlo k jeho speňaženiu. Následne v súlade s VOP žalobca úver zosplatnil ku dňu 14.5.2016, pričom okrem dlžných splátok úveru požadoval aj ďalšie nároky vyplývajúce zo zmluvy o úvere a VOP (zmluvné pokuty a poplatky). Žalovanému v 1. rade žalobca zaslal protokol o konečnom vyrovnaní zo dňa 29.12.2016, s presným vyčíslením výšky dlhu žalovaného v 1. rade a žalovaného v 1. rade žalobca vyzval na uhradenie sumy 9.890,17 eur, do 14 dní od doručenia predmetného protokolu. Uplatnená suma predstavuje 646,56 eur titulom dlžných splátok úveru a iné platby podľa zmluvy o úvere, ktorých splatnosť nastala najneskôr v deň ukončenia zmluvy o úvere a úroky a poistné odo dňa splatnosti poslednej vystavenej splátky do dňa predčasného ukončenia zmluvy o úvere; 6.246,54 eur titulom nesplatenej časti istiny, ktorá nie je zahrnutá v predchádzajúcej sume 646,56 eur; zmluvné pokuty vo výške 2.558,74 eur uplatnené v súlade s bodom 5 5.1 písm. b) a písm. c) VOP; suma 312,33 eur titulom poplatku za predčasné ukončenie zmluvy o úvere vyúčtovaného v súlade s bodom 10.1.1. písm. i) VOP; 30,00 eur ako ostatné dlžné záväzky, ktoré predstavujú poplatok za upomienky/výzvy na úhradu omeškanej splátky a ďalšie náklady vyúčtované v zmysle VOP žalobcu a vyčíslené v oznámení o uplatnení práva na okamžité splatenie úveru. Celú sumu 9.794,17 eur špecifikoval žalobca aj v protokole konečného vyrovnania zo dňa 1.12.2016. Po tomto dni vznikli žalobcovi náklady spojené s vymáhaním vo výške 96,00 eur. Žalobca si voči žalovaným uplatnil nárok 9.890,17 eur s úrokmi z omeškania v zmysle bodu 4.15 a 11.4 VOP.

5. Žalovaný v 1. rade sa k žalobe nevyjadril.

6. Žalovaný v 2. rade v odpore proti vydanému platobnému rozkazu namietal žalobcom uplatnený nárok v celom rozsahu, ako nedôvodný. Namietal, že nie je pravdou, že žalovaný v 1.rade uhradil v prospech žalobcu len 4 splátky po 161,64 eur, nakoľko splátok malo byť zo strany žalovaného v 1.rade uhradených viac. Žalovanému v 2.rade zo strany žalobcu nebola doručená žiadna výzva v zmysle zmluvy a preto žalovaný v 2. rade vôbec nie je upovedomený o tom, že žalovaný v 1.rade nesplácal svoj záväzok a že on ako ručiteľ, je povinný hradiť jeho dlh. Konštatoval, že žalobcom uplatnený nárok na zmluvnú pokutu nie je daný, pretože žalobcom vyčíslená zmluvná pokuta je neurčitá a nie je presne určený spôsob jej určenia.

7. Súd prvej inštancie zistil, že dňa 14.9.2015 uzavrel žalobca so žalovaným v 1. rade zmluvu o úvere, predmetom ktorej je poskytnutie úveru na financovanie kúpy motorového vozidla uvedeného v zmluve. V zmysle úverovej zmluvy, celková výška úveru bola 6.993,00 eur, a žalovaný v 1. rade sa úver zaviazal splatiť v 60 mesačných splátkach po 161,64 eur. Zmluvné strany sa zároveň dohodli, že v prípade porušenia akejkoľvek povinnosti klienta ( žalovaného v 1. rade ), vyplývajúcej z úverovej zmluvy, má žalobca právo požadovať od žalovaného v 1.rade zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 200,00 eur za každú nesplnenú povinnosť riadne a včas podľa úverovej zmluvy a poplatok 10,00 eur za každú upomienku, výzvu či oznámenie, ktorých vznik bol podmienený omeškaním so splácaním úveru alebo porušenie akejkoľvek povinnosti žalovaného v 1.rade. Z protokolu o prevzatí vozidla k zmluve o úvere č. UDTA15/61002967 vyplýva, že 14.9.2015 bolo žalovanému v 1. rade odovzdané osobné motorové vozidlo Škoda Octavia Diesel II 09 1.6 TDI CR DPF Green tec Elegance. /čl. 11/.

8. Zo zmluvy o úprave vzájomných vzťahov medzi ručiteľom a žalobcom č. UDTA15/61002967 (ďalej len zmluva o ručení) súd prvej inštancie zistil, že žalovaný v 2. rade ako ručiteľ vyhlásil, že žalobcu uspokojí v prípade, ak žalovaný v 1. rade nesplní záväzky, ktoré má voči žalobcovi na základe zmluvy o úvere, vrátane všetkého príslušenstva, najmä úrokov, úrokov z omeškania a nákladov spojených s uplatnením pohľadávok, všetkých nárokov žalobcu na zaplatenie zmluvnej pokuty alebo náhrady škody v súvislosti so zmluvou o úvere. Ručiteľ zaplatí najneskôr do 3 dní od doručenia výzvy žalobcu, na žalobcom určený účet, všetky splatné záväzky žalovaného v 1. rade, ktoré nebudú riadne a včas splnené žalovaným v 1. rade a za ktoré sa žalovaný v 2. rade vo vyhlásení zaručil.

9. Z protokolu konečného vyrovnania k zmluve o úvere č. UDTA15/61002967, vypracovaného dňa 29.12.2016 súd prvej inštancie zistil, že celkový nedoplatok predstavuje 9.794,17 eur, a to 646,56 eur titulom dlžných splátok úveru a iné platby podľa zmluvy o úvere, ktorých splatnosť nastala najneskôr v deň ukončenia zmluvy o úvere a úroky a poistné odo dňa splatnosti poslednej vystavenej splátky do dňa predčasného ukončenia zmluvy o úvere; 6.246,54 eur titulom nesplatenej časti istiny, ktorá nie je zahrnutá v predchádzajúcej sume; zmluvné pokuty vo výške 2.558,74 eur uplatnené v súlade s bodom 5, 5.1 písm. b) VOP (400,00 eur) a písm. c) VOP (2158,74 eur); 312,33 eur titulom poplatku za predčasné ukončenie zmluvy o úvere; 30,00 eur ako ostatné dlžné záväzky.

10. Z doručenky (čl. 15 rub a čl. 16 spisu) súd prvej inštancie zistil, že protokol konečného vyrovnania doručil žalobca žalovanému v 1. rade, kde zásielka s týmto protokolom sa vrátila žalobcovi s tým, že zásielka bola neprevzatá v odbernej lehote, dátum vrátenia zásielky bol deň 13.1.2017.

11. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa ustanovenia , upravujúceho pôsobnosť v záväzkových vzťahoch medzi podnikateľmi, , upravujúceho možnosť určiť časť zmluvy odkazom na všeobecné obchodné podmienky, ustanovenia , upravujúceho zmluvu o úvere, ustanovení a , upravujúcich ručenie a oprávnenie veriteľa domáhať sa splnenia záväzku od ručiteľa, ustanovenia , , upravujúceho zmluvnú pokutu, ustanovení , , a nariadenia vlády Slovenskej republiky, upravujúcich omeškanie dlžníka a nároky veriteľa z toho plynúce (úroky z omeškania), podľa ustanovení , a a , upravujúcich neplatnosť právneho úkonu pri nedodržaní formy stanovenej zákonom, a písomnej formy.

12. Súd prvej inštancie konštatoval, že žalobca a žalovaný v 1. rade uzavreli dňa 14.9.2015 zmluvu o úvere, na základe ktorej boli žalovanému v 1.rade poskytnuté finančné prostriedky v celkovej sume 6.993,00 eur, na kúpu motorového vozidla. Žalovaný v 1. rade sa tieto prostriedky zaviazal splácať v 60 mesačných splátkach po 161,64 eur mesačne s dňom splatnosti 14. v mesiaci. Nároky žalobcu zo zmluvy o úvere boli zabezpečené ručením žalovaného v 2. rade, na základe zmluvy o úprave vzájomných vzťahov medzi ručiteľom a žalobcom. Žalovaný v 1. rade uhradil len prvé 4 splátky. Toto tvrdenie žalobcu namietal žalovaný v 2. rade, avšak žalovaný v 2. rade toto svoje tvrdenie nijako nepreukázal. Súd prvej inštancie konštatoval, že pri posudzovaní dôkazného bremena je potrebné rešpektovať tzv. negatívnu dôkaznú teóriu, t. j. pravidlo, že neexistencia (niečoho) majúca trvajúci charakter sa zásadne nepreukazuje. V prejednávanom spore preto žalobca nemal povinnosť preukázať neexistenciu toho, čo tvrdil žalovaný v 2. rade, teda, že žalovaný v 1. rade uhradil viac ako 4 splátky, ale naopak preukázanie úhrady viac ako 4 splátok žalovaným v 1. rade, bolo povinnosťou žalovaného

v 2. rade. Zároveň z predloženého splátkového kalendára vyplýva, že 5. splátka bola splatná dňa 14.2.2016, pričom dňa 22.2.2016 žalobca vypracoval upomienku - výzvu k úhrade nedoplatku a to splátky s dátumom splatnosti 14.2.2016. Z predložených dokladov vyplýva, že v poradí 5. splátka, nebola žalovaným v 1. rade uhradená a tvrdenie žalovaného v 2. rade o úhrade viac ako 4 splátok, nebolo preukázané zo strany žalovaného v 2.rade.

13. Súd prvej inštancie preto dospel k záveru, že z poskytnutého úveru boli zaplatené len 4 splátky a žalovaný v 1. rade mal záväzok voči žalobcovi v celkovej sume 7.331,43 eur, ktorú sumu tvoria jednak dlžné splátky úveru, ktorých splatnosť nastala najneskôr v deň ukončenia zmluvy o úvere a úroky a poistné odo dňa splatnosti poslednej vystavenej splátky do dňa predčasného ukončenia zmluvy vo výške 646,56 eur, nesplatená istina vo výške 6.246,54 eur, poplatok za predčasné ukončenie zmluvy o úvere vyúčtovaný v súlade s bodom 10.1.1. písm. i) VOP vo výške 312,33 eur, poplatok za upomienky/výzvy na úhradu omeškanej splátky a ďalšie náklady vyúčtované v zmysle VOP žalobcu vo výške 30,00 eur a 96,00 eur ako náklady spojené s vymáhaním (za podanie trestného oznámenia). 13.1. Súd prvej inštancie považoval žalobu v časti o zaplatenie 7.331,43 eur za dôvodnú a preto žalobe v predmetnej časti vyhovel.

14. Súd prvej inštancie zamietol žalobcom uplatnený nárok vo výške 2.558,74 eur, titulom zmluvnej pokuty. Konštatoval, že z predloženej zmluvy o úvere, podpísanej žalobcom aj žalovaným v 1. rade vyplýva, že žalobca a žalovaný v 1. rade sa dohodli na tom, že žalobca je oprávnený domáhať sa od žalovaného v 1 . rade aj zmluvnej pokuty vo výške 200,00 eur za každú nesplnenú povinnosť riadne a včas, podľa úverovej zmluvy. Strany dodržali písomnú formu uzavretia dohody o zmluvnej pokute, vo výške 200,00 eur. Táto dohoda o zmluvnej pokute neobsahuje žiadne ustanovenie, ktoré by uvádzalo, že výška zmluvnej pokuty môže byť určená aj v inej výške ako 200,00 eur, prípadne, že VOP stanovujú spôsob určenia výšky zmluvnej pokuty v konkrétnych prípadoch aj inak, ako je to v samotnej dohode o zmluvnej pokute. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že aj keď sú VOP prílohou / neoddeliteľnou súčasťou/ zmluvy o úvere, tak nie sú podpísané ani žalobcom, ani žalovaným v 1. rade. Ak VOP obsahujú spôsob určenia výšky zmluvnej pokuty odlišne od dohody o zmluvnej pokute obsiahnutej v zmluve o úvere, ktorá je podpísaná žalobcom aj žalovaným v 1. rade, tak takúto dohodu o zmluvnej pokute, (túto je časť vo VOP) je nutné považovať za neplatnú, pre nedodržanie písomnej formy podľa . Ide o absolútnu neplatnosť, na ktorú súd prihliada ex offo. Súd prvej inštancie preto dospel k záveru, že ak si žalobca uplatňuje zmluvnú pokutu podľa VOP vo výške inej ako 200,00 eur, a to konkrétne vo výške zodpovedajúcej súčtu všetkých nesplatených splátok podľa splátkového kalendára po odpočítaní zostatku istiny a prefakturovaného poistného, tak takúto zmluvnú pokutu žalobcovi nemožno priznať, pretože na takejto zmluvnej pokute sa žalobca a žalovaný v 1. rade písomne nedohodli, resp. nebola dodržaná písomná forma spôsobu určenia výšky zmluvnej pokuty.

15. Súd prvej inštancie zároveň dospel k záveru, že žalovaný v 2. rade prevzal na seba záväzok ručenia za záväzok žalovaného v 1. rade zo zmluvy o úvere, preto súd prvej inštancie uložil žalovanému v 2. rade povinnosť zaplatiť žalovanú sumu spoločne a nerozdielne so žalovaným v 1. rade. Súd prvej inštancie uviedol, že žalovaný v 1. rade neuhradil záväzok zo zmluvy o úvere napriek tomu, že žalovaného v 1.rade na úhradu žalobca vyzval. Súdu prvej inštancie nebola predložená doručenka listiny označenej ako predžalobná výzva na úhradu dlhu adresovaná žalovanému v 2. rade, avšak súd prvej inštancie dospel k záveru, že za predmetnú výzvu na úhradu dlhu možno považovať aj žalobu, ktorá bola preukázateľne žalovanému v 2. rade doručená a teda žalovaný v 2. rade je povinný plniť spolu so žalovaným v 1. rade žalobcovi dlžnú sumu 7.331,43 eur.

16. Súd prvej inštancie zároveň priznal žalobcovi úrok z omeškania zo sumy 7.235,43 eur vo výške 5 % ročne od 28.1.2017 do 21.2.2017, (kedy došlo k úhrade nákladov spojených s vymáhaním pohľadávky vo výške 96,00 eur) a priznal žalobcovi aj zákonný úrok z omeškania zo sumy 7.331,43 eur (7235,43 eur + 96,00 eur) od 22.2.2017 do zaplatenia. Keďže si žalobca uplatnil nárok na úrok z omeškania vo výške, ktorá nepresahovala zákonom prípustnú výšku, súd prvej inštancie priznal úrok z omeškania vo výške požadovanej žalobcom. V prevyšujúcej časti úroku z omeškania, súd prvej inštancie žalobu zamietol.

17. Súd prvej inštancie uviedol, že nevykonal dokazovanie výsluchom svedka: Y., navrhnutého žalovaným v 2. rade, pretože vykonanie tohto dôkazu by bolo nehospodárne, a vzhľadom na výsledky doterajšieho dokazovania, by neprinieslo zmenu právneho záveru súdu prvej inštancie v prejednávanom spore.

18. O náhrade trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa Žalobca bol v spore úspešný v rozsahu 74 % a žalovaní v 1. rade a 2.rade úspešní v rozsahu 26 %. Žalobca bol teda v konaní úspešnejší a rozdiel medzi úspechom žalobcu a úspechom žalovaných je 48 % a preto súd prvej inštancie úspešnejšiemu žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania voči neúspešnejším žalovaným v 1. rade a 2. rade v rozsahu 48 %.

19. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný v 2. rade, a to v I. a III. výroku. Odvolanie odôvodnil tým, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam ( ) a zároveň rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( ). Z obsahu odvolania vyplýva, že žalovaný v 2. rade namietol, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností ( ). 19.1. Uviedol, že súd prvej inštancie nesprávne dospel k záveru, že žalovaný v 2. rade - ako ručiteľ

- bol povinný zaplatiť všetky splatné záväzky žalovaného v 1. rade, ktoré neboli žalovaným v 1. rade uhradené. Žalovanému v 2. rade nebola zo strany žalobcu doručená žiadna výzva, aby žalovaný v 2. rade zaplatil najneskôr do 3 dní od doručenia predmetnej výzvy žalobcovi všetky splatné záväzky žalovaného v 1. rade. Žalovaný v 2. rade nebol vôbec zo strany žalobcu upovedomený o tom, že žalovaný v 1. rade nespláca svoj záväzok a že žalovaný v 2. rade je povinný za žalovaného v 1. rade uhradiť dlh žalobcovi. 19.2. Žalovaný v 2. rade navrhol vypočuť konateľa a spoločníka žalovaného v 1. rade Y. R., pretože žalovaný v 2. rade nevedel preukázať, že žalovaný v 1. rade uhradil viac ako 4 splátky úveru. Súd prvej inštancie nevykonal predmetný dôkaz, potrebný na zistenie, koľko splátok žalovaný v 1. rade uhradil v prospech žalobcu. 19.3. Žalovaný v 2. rade namietol aj nezrozumiteľnosť a nepreskúmateľnosť rozsudku súdu prvej inštancie spočívajúcu v nedostatočne odôvodnenom rozhodnutí súdu prvej inštancie. 19.4. Žalovaný v 2. rade preto navrhol odvolaciemu súdu, aby rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie.

20. Žalobca sa k odvolaniu žalovaného v 2. rade nevyjadril, odvolanie žalovaného v 2. rade bolo žalobcovi doručené dňa 10.9.2020.

21. Žalovaný v 1.rade sa k odvolaniu žalovaného v 2. rade nevyjadril, odvolanie žalovaného v 2. rade bolo žalovanému v 1. rade doručené dňa 26.9.2020.

22. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalovaného v 2. rade, ktoré bolo podané v zákonnej lehote, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania, pretože nejde o také odvolanie proti rozhodnutiu, na prejednanie ktorého je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie podľa Odvolanie prejednal podľa

- a dospel k záveru, že odvolanie je čiastočne dôvodné.

23. Rozsudok odvolacieho súdu bol v zmysle a odvolacím súdom verejne vyhlásený, čo bolo podľa oznámené na úradnej tabuli krajského súdu.

24. Žalovaný v 2.rade odvolanie odôvodnil dôvodmi podľa 365 ods. 1 písm. f) a e) Odvolací súd zastáva názor, že uvedené odvolacie dôvody nie sú naplnené.

25. Podľa článku 8 , strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.

26. Podľa , prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.

27. Základnou procesnou povinnosťou sporových strán je povinnosť uviesť skutkové tvrdenia podstatné pre rozhodnutie vo veci a povinnosť označiť a doložiť dôkazy na preukázanie týchto tvrdení. Žalobca je povinný tvrdiť a preukazovať skutočnosti, ktoré opodstatňujú jeho porušené alebo ohrozené právo alebo

právom chránený záujem a žalovaní sú povinní tvrdiť a preukazovať skutočnosti, ktoré právo žalobcu vylučujú. Dokazovať je povinný každý, kto v spore niečo tvrdí.

28. Podľa a , skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné. Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.

29. Z citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že skutkové tvrdenie sa považuje za nesporné, ak protistrana vyhlási, že je pravdivé, alebo ak sa aplikuje právna domnienka uvedená v uvedenom ustanovení, podľa ktorej platí, že skutkové tvrdenie je nesporné, ak ho protistrana nepoprela vôbec, alebo ak ho síce poprela, ale neúčinne. Pre popretie skutkových tvrdení platia rovnaké požiadavky ako pre predkladanie skutkových tvrdení, to znamená, že strana musí nielen popierať tvrdenia protistrany, ale musí uviesť vlastné tvrdenia a tieto musí preukázať, resp. predložiť alebo navrhnúť dôkazy na preukázanie týchto svojich tvrdení, inak sa takéto popretie považuje za neúčinné.

30. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že žalobca ako veriteľ na základe úverovej zmluvy, poskytol pre žalovaného v 1. rade, ktorého jediným spoločníkom a konateľom bol v čase uzavretia úverovej zmluvy B. (žalovaný v 2. rade), peňažné prostriedky, ktorých návratnosť bola zabezpečená ručením žalovaného v 2. rade. Žalovaný v 1. rade uhradil iba 4 splátky a následne sa dostal so splácaním úveru do omeškania. Vzhľadom na omeškanie žalovaného v 1. rade, žalobca doručil žalovanému v 1. rade oznámenie o začatí výkonu zabezpečovacieho práva spolu s výzvou na okamžité odovzdanie vozidla, pričom žalovaný v 1. rade motorové vozidlo neodovzdal a motorové vozidlo sa žalobcovi nepodarilo zaistiť ani iným spôsobom a preto nedošlo k speňaženiu predmetného motorového vozidla. Následne žalobca úver zosplatnil ku dňu 14.5.2016. Žalovaný v 1. rade pravdivosť a správnosť týchto skutkových tvrdení žalobcu nenamietal, nenamietal ani výšku pohľadávky uplatnenej zo strany žalobcu. Žalovaný v 2. rade namietal iba výšku pohľadávky uplatnenej zo strany žalobcu, keď tvrdil, že žalovaný v 1.rade uhradil viac ako 4 splátky. Pravdivosť a správnosť ostatných skutkových tvrdení žalobcu, žalovaný v 2.rade nenamietal, nenamietal ani existenciu svojho ručiteľského záväzku.

31. Odvolací súd udáva, že v súlade s , strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu. Samotné civilné sporové konanie je konaním dôkazným, čo znamená, že stranu zaťažuje v spore povinnosť tvrdenia a povinnosť navrhnúť na svoje tvrdenia dôkazy preukazujúce jeho pravdivosť. Ak strana sporu v spore nesplní svoju povinnosť tvrdenia alebo povinnosť navrhnúť na svoje tvrdenia dôkazy, alebo ak sa navrhnuté dôkazy nevzťahujú na jeho tvrdenia, dostáva sa do situácie dôkaznej núdze, kedy súd zhodnotí túto procesnú situáciu v jeho neprospech vo výsledku (rozhodnutí vo veci samej), lebo tvrdená okolnosť nebude preukázaná. V sporovom konaní, dôkazné bremeno ohľadne určitých skutočností, leží na tej strane sporu, ktorá z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o tú stranu sporu, ktorá existenciu týchto skutočností tvrdí.

32. Odvolací súd zistil z obsahu spisu, že žalovaný v 2. rade namietal výšku pohľadávky uplatnenej zo strany žalobcu, keď uviedol, že žalovaný v 1. rade uhradil viac ako 4 splátky úveru. Na preukázanie tohto tvrdenia žalovaný v 2. rade nepredložil žiaden dôkaz, iba navrhol, aby súd prvej inštancie vypočul konateľa a jediného spoločníka žalovaného v 1. rade: Y.

33. Odvolací súd k samotnému výsluchu strany sporu - žalovaného v 1. rade Y. R. udáva, že v civilnom sporovom konaní je výsluch strany sporu iba podporným dôkazom a tvrdenia strany sporu uvedené vo výsluchu (žalovaného v 1. rade) je potrebné preukázať aj inými dôkazmi. Žalovaný v 2. rade v spore tvrdil, že žalovaný v 1. rade uhradil viac ako 4 splátky, avšak predmetné tvrdenie nevedel preukázať žiadnymi dôkazmi, iba navrhol výsluch žalovaného v 1. rade napriek tomu, že žalovanému v 2. rade muselo byť z obsahu spisu známe, že žalovaný v 1. rade sa k žalobe nevyjadril, a počas celého priebehu sporu, bol žalovaný v 1. rade nečinný. Zároveň žalovaný v 1. rade tvrdenia žalobcu o úhrade iba 4 splátok úveru ani nerozporoval a zároveň žalobca v spore listinnými dôkazmi preukázal, že žalovaný uhradil iba 4 splátky úveru. Odvolací súd preto dospel k záveru, že výsluch žalovaného v 1. rade by bol neúčelný a nehospodárny, bez akéhokoľvek vplyvu na rozhodnutie vo veci samej a preto súd prvej inštancie rozhodol správne, ak výsluch konateľa žalovaného v 1.rade Y. R., zamietol.

34. Odvolací súd zistil z obsahu spisu, z ospravedlnenia neúčasti žalovaného v 2. rade zo dňa 12.7.2020 na pojednávaní dňa 13.7.2020, že žalovaný v 2. rade svoju neúčasť na pojednávaní dňa 13.7.2020 ospravedlnil a súhlasil, aby súd prvej inštancie vec prejednal v jeho neprítomnosti a zároveň ani nezdôraznil potrebu vypočutia konateľa žalovaného v 1.rade. Odvolací súd udáva, že uvedeným postupom sa žalovaný v 2. rade dobrovoľne pripravil o možnosť vyjadrovať sa k vykonanému dokazovaniu, a prípadne navrhovať a odôvodniť potrebu vykonania ďalšieho dokazovania.

35. Odvolací súd preto dospel k záveru, že žalovaný v 2.rade nepreukázal tvrdenie o úhrade viac ako 4 splátok z úveru zo strany žalovaného v 1.rade.

36. K námietke žalovaného v 2. rade, že žalovanému v 2. rade nebola doručená zo strany žalobcu žiadna výzva na zaplatenie všetkých splatných záväzkov žalovaného v 1. rade a žalovaný v 2. rade nebol vôbec zo strany žalobcu upovedomený o tom, že žalovaný v 1. rade nespláca svoj záväzok, a preto súd prvej inštancie v spore nesprávne rozhodol, ak aj žalovanému v 2. rade uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi 7.331,43 eur s príslušenstvom, odvolací súd udáva, že nie je dôvodná.

37. Odvolací súd konštatuje, že v prejednávanom spore, základným vzťahom veriteľa (žalobcu) a dlžníka (žalovaného v 1.rade) bola úverová zmluva, predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru žalovanému v 1. rade a zároveň žalovaný v 2. rade sa zmluvou o ručení zaviazal, že uspokojí žalobcu, ak žalovaný v 1.rade nesplní všetky svoje záväzky vrátane príslušenstva, najmä úrokov, úrokov z omeškania a nákladov spojených s uplatnením pohľadávok. Odvolací súd dospel k záveru, že na ručenie sa vzťahujú ustanovenia , keďže táto úprava má komplexnú povahu a ide o zabezpečenie záväzku z úveru. Podstata zabezpečenia záväzku ručenia podľa spočíva v tom, že veriteľovi vzniká právo domáhať sa splnenia záväzku od ručiteľa v prípade, že splatný záväzok dlžník nesplní. Právny vzťah ručenia, je vzťahom akcesorickým, závisí od existencie záväzku dlžníka na určité plnenie veriteľovi. Vzniká teda na základe vzťahu veriteľa a dlžníka, a to ako zabezpečovací mechanizmus. Podľa bol žalobca ako veriteľ oprávnený domáhať sa splnenia záväzku od ručiteľa len v prípade, že dlžník nesplnil svoj záväzok v primeranej dobe po tom, čo ho na to veriteľ písomne vyzval. Žalobca v spore preukázal doručenie výzvy žalovanému v 1.rade, aby žalobcovi uhradil svoj záväzok zo zmluvy o úvere a žalovaný v 1. rade dlh v žalovanej výške 9.890,17 eur s príslušenstvom žalobcovi neuhradil.

38. Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že žalovanému v 2. rade bola doručená žaloba, a tým bolo preukázané, že žalovanému v 2. rade bola doručená výzva na úhradu dlhu. Odvolací súd preto dospel k záveru, že žalovaný v 2.rade - ako ručiteľ žalovaného v 1.rade - bol povinný uspokojiť žalobcu za žalovaného v 1.rade, ktorý nesplnil všetky záväzky vrátane príslušenstva, najmä úrokov, úrokov z omeškania a nákladov spojených s uplatnením pohľadávok.

39. Predmetom odvolacieho konania je posúdenie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorý uložil žalovaným v 1. rade a v 2. rade spoločne a nerozdielne povinnosť uhradiť žalobcom uplatnenú pohľadávku 7.331,43 eur s príslušenstvom, titulom vrátenia poskytnutého úveru pre žalovaného v 1. rade, ktorá pohľadávka bola zabezpečená ručením žalovaného v 2. rade a závislý výrok o trovách konania.

40. Odvolací súd konštatuje, že úprave ručenia v nezodpovedá taký výrok rozsudku, ktorým vyslovuje záväzok dlžníka a ručiteľov ako spoločný a nerozdielny. U žalovaného v 1. rade ide o plnenie zo zmluvy a u žalovaného v 2. rade ide o plnenie z ručiteľského vzťahu.

41. Výrok rozsudku, ktorým súd prvej inštancie uložil povinnosť dlžníkovi (žalovanému v 1. rade) a ručiteľovi (žalovanému v 2. rade) zaplatiť žalovanú sumu tomu istému veriteľovi, každému z nich zo samostatného právneho dôvodu, treba jasne vyjadriť aj povahu záväzku, najmä z hľadiska toho, či je dlžník a ručiteľ povinný plniť každú celú pohľadávku, a či splnenie pohľadávky jedným z nich zanikne povinnosť druhého (resp. ostatných).

42. Vzhľadom na osobitnú úpravu ručenia a na povahu právneho vzťahu medzi veriteľom (žalobcom) a dlžníkom (žalovaným v 1. rade) a ručiteľom (žalovaným v 2. rade) odvolací súd dospel k záveru, že za vecne správny výrok rozsudku o návrhu veriteľa proti dlžníkovi a ručiteľovi je výrok v znení, že žalovaní v 1. rade a 2. rade sú povinní zaplatiť žalobcovi 7.331,43 eur, úroky z omeškania 5,00% ročne zo

7.235,43 eur od 28.1.2017 do 21.2.2017 a vo výške 5,00% ročne zo sumy 7.331,43 eur od 22.2.2017 do zaplatenia, s tým, že plnením jedného žalovaného zanikne povinnosť druhého zo žalovaných. Teda nie spoločne a nerozdielne, ako to nesprávne uviedol súd prvej inštancie vo výroku napadnutého rozsudku.

43. Z uvedených dôvodov odvolací súd, podľa , zmenil rozsudok súdu prvej inštancie tak, že žalovaní v 1. a 2. rade sú povinní zaplatiť žalobcovi 7.331,43 eur, úroky z omeškania 5,00% ročne zo 7.235,43 eur od 28.1.2017 do 21.2.2017 a vo výške 5,00% ročne zo sumy 7.331,43 eur od 22.2.2017 do zaplatenia, s tým, že plnením jedného žalovaného zanikne v rozsahu plnenia povinnosť druhému žalovanému.

44. Z obsahu odvolania v zásade vyplýva, že žalovaný v 2. rade nesúhlasil s právnymi závermi súdu prvej inštancie. To, že žalovaný v 2. rade mal na vec odlišný názor a že rozhodnutie súdu prvej inštancie nebolo odôvodnené podľa jeho predstáv, nie je dostatočným základom pre tvrdenia zo strany žalovaného v 2.rade o nepreskúmateľnosti napádaného rozhodnutia a existencii vady v zmysle

45. Odvolací súd vo všeobecnosti k námietke ohľadom nesprávnych skutkových zistení súdu prvej inštancie uvádza, že ak žalovaný v 2. rade v podanom odvolaní namietal skutkové závery súdu prvej inštancie, jeho námietka vo svojej podstate smeruje voči výsledkom hodnotenia vykonaných dôkazov zo strany súdu prvej inštancie. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 14.09.2011, sp. zn. , v zmysle ktorého ...„dôkazy hodnotí súd podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo ( )“. Hodnotením dôkazov je činnosť súdu, pri ktorej vykonané procesné dôkazy hodnotí z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Súd pri hodnotení dôkazov v zásade nie je obmedzovaný právnymi predpismi v tom, ako a s akým výsledkom má z hľadiska pravdivosti dôkaz hodnotiť. Uplatňuje sa tu zásada voľného hodnotenia dôkazov. Do práva na spravodlivý proces nepatrí právo strany sporu, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov () a aby bolo rozhodnuté v súlade s požiadavkami a právnymi názormi strán sporu (). Odvolací súd nezistil taký postup súdu prvej inštancie, ktorý by znamenal vybočenie z kritérií vyššie uvedeného hodnotenia dôkazov. Rozhodnutie súdu prvej inštancie je založené na nesporných tvrdeniach, relevantných dôkazoch produkovaných stranami v spore na súde prvej inštancie a vychádzalo zo správne aplikovaných a interpretovaných právnych noriem na dostatočne a správne zistený skutkový stav veci.

46. Odvolací súd preto konštatuje, že záver súdu prvej inštancie, podľa ktorého žalobcovi vznikol nárok na zaplatenie 7.331,43 eur s príslušenstvom pohľadávky aj voči žalovanému v 2. rade, ako ručiteľovi, je správny.

47. Odvolací súd preto dospel k záveru, že súd prvej inštancie rozhodol správne, ak uložil žalovaným v 1. rade a 2. rade povinnosť uhradiť žalobcovi peňažnú pohľadávku 7.331,43 eur s príslušenstvom pohľadávky, keďže žalovaní sa dostali s úhradou dlhu do omeškania tak, ako to správne uviedol súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí. Rozsudkom odvolacieho súdu bolo napravené pochybenie, ktorého sa dopustil súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí, keď uložil žalovaným v 1. rade a 2. rade povinnosť zaplatiť žalobcovi dlh spoločne a nerozdielne.

48. Pretože odvolací súd zmenil rozhodnutie súdu prvej inštancie, rozhodol aj o trovách konania na súde prvej inštancie tak, že žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 48%, proti žalovanému v 1.rade a žalovanému v 2. rade, podľa , s tým, že plnením jedného zo žalovaných zanikne v rozsahu plnenia povinnosť druhému žalovanému. Rozsudkom odvolacieho súdu bolo iba napravené pochybenie, ktorého sa dopustil súd prvej inštancie pri rozhodovaní, keď priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania voči žalovaným v rozsahu 48% bez toho, aby uviedol, že plnením jedného zo žalovaných, zanikne v rozsahu plnenia povinnosť druhému žalovanému. Úspech a neúspech strán sporu o zaplatenie 9.890,17 eur s príslušenstvom zostal nezmenený.

49. O trovách tohto odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa v spojení s ustanovením a tak, že žalobcovi, ktorý bol v tomto odvolacom konaní úspešný, priznal plnú náhradu trov odvolacieho konania, ktoré je povinný nahradiť neúspešný žalovaný v 2. rade, ktorý podal odvolanie proti rozsudku v celom rozsahu, nielen proti odvolacím súdom zmenenej

povinnosti žalovaných o zaplatenie „spoločne a nerozdielne“. O povinnosti žalovaného v 2. rade zaplatiť žalobcovi 7.331,43 eur, bol žalovaný v 2. rade v odvolacom konaní neúspešný. O výške trov tohto odvolacieho konania podľa rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

50. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 ( posledná veta ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa v ustanovení

Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu, na súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie môže podať strana sporu v ktorej neprospech bolo toto rozhodnutie vydané, dovolanie môže podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy podľa

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom, okrem prípadov uvedených v , ak má dovolateľ sám, alebo jeho zamestnanec alebo člen vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Inak dovolací súd dovolanie odmietne podľa

V dovolaní podľa sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).