Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Co/649/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Vlčkovej a členov senátu JUDr. Ondreja Krajča a JUDr. Moniky Holickej v spore žalobkyne: T. A., D.: K. XXXX/X, A. J., zastúpenej advokátom JUDr. Antonom Tabačákom, Ph.D., so sídlom Oravský Biely Potok 82, Podbiel, proti žalovanému: Sedačky, s.r.o., so sídlom: Beckovská 38, Bratislava, IČO: 35 855 151, zastúpenému Advokátskou kanceláriou FARDOUS PARTNERS, s.r.o., so sídlom Hlavná 6, Šaľa, o zaplatenie 1.736,90 eur, na odvolanie žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V zo dňa 17. júna 2015, č. k. 49C/293/2013 - 94, takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e . Žalovaný má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom zo dňa 17. júna 2015, č. k. 49C/293/2013 - 94 súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobkyne, ktorou sa žalobkyňa domáhala zaplatenia sumy vo výške 1.736,90 eur titulom bezdôvodného obohatenia. O náhrade trov konania rozhodol tak, že žalobkyni uložil povinnosť zaplatiť žalovanému náhradu trov konania vo výške 543,62 eur v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku. Skutkové zistenia nadobudnuté vykonaným dokazovaním po právnej stránke posúdil podľa § 52 ods. 1, 3, 4, § 451 ods. 1, 2, § 457, § 588, § 592, § 612, § 614 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka; a dospel k záveru, že žaloba žalobkyne nie je dôvodná. Vykonaným dokazovaním mal preukázané, že medzi stranami bola uzavretá spotrebiteľská kúpna zmluva, kde na strane dodávateľa vystupoval žalovaný a na strane spotrebiteľa žalobkyňa, a že predmetom kúpnej zmluvy bol záväzok žalovaného odovzdať na mieru vyrobenú sedaciu súpravu v dojednanej lehote a záväzok žalobkyne predmet kúpy prevziať a uhradiť kúpnu cenu. Ďalej mal za preukázané splnenie záväzku žalovaného odovzdať predmet kúpy ako i splnenie záväzku žalobkyne uhradiť dojednanú kúpnu cenu. Uviedol, že v konaní žalobkyňa nepreukázala, že pri zadaní objednávky uviedla rozmery sedacej súpravy, ktoré mali byť považované za rozmery vonkajšie, avšak ani z listinných dôkazov nebolo preukázané zadanie akýchkoľvek rozmerov, či už vonkajších alebo vnútorných objednanej sedacej súpravy. Konštatoval, že neprevzatý tovar, z dôvodu nevyhovujúcich rozmerov, žalovaný na svoje náklady zdarma so súhlasom žalobkyne prerobil, avšak žalobkyňa si svoju povinnosť prevziať objednaný tovar nesplnila. Uviedol, že v konaní žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno na preukázanie bezdôvodného obohatenia žalovaného, keď vyhodnotil zmluvu za platne uzavretú a v konaní nebolo preukázané plnenie v prospech žalovaného bez právneho dôvodu, z neplatného právneho úkonu alebo plnenie z právneho dôvodu, ktorý odpadol. Konštatoval, že rovnako nebolo v konaní preukázané platné zrušenie zmluvy, ktoré by zakladalo povinnosť vrátiť vzájomné plnenia strán, pričom skutočnosť, že si žalobkyňa neprevzala predmet kúpy, nemôže automaticky zakladať povinnosť žalovaného vrátiť zaplatenú kúpnu cenu. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.).

2. Proti tomuto rozsudku podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobkyňa domáhajúc sa jeho zrušenia a vrátenia veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, respektíve jeho zmeny tak, aby bolo jej žalobe vyhovené. Namietala, že súd prvej inštancie neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 205 ods. 2 písm. c/ O.s.p.); súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p.); a že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p.). Uviedla, že mala záujem o kvalitný kus nábytku, preto sa rozhodla na základe reklamy práve pre spoločnosť Sedačky, s.r.o. - podľa reklamy uvedenej v prílohe sa každý kus nábytku vyrába výhradne podľa požiadaviek zákazníka. Konštatovala, že v tejto reklame sa spomína, že spoločnosť kladie dôraz na profesionálny prístup a kvalitu výrobkov. Poukázala na skutočnosť, že bola uvedená do omylu, nakoľko mala za to, že táto reklama sa nezakladá na pravde. Konštatovala, že na základe objednávky č. 1166/0042/2012 zo dňa 03.04.2012 si objednala u žalovaného sedaciu súpravu FORZA s atypickým rozmerom, pričom žalovaný tovar vyrobil, avšak vyrobený tovar nezodpovedá kvalite a jej požiadavkám. Tvrdila, že vyrobenú a dodanú sedaciu súpravu neprevzala, nakoľko tovar nespĺňa podmienky dohodnuté v objednávke - zaplatenú sedaciu súpravu napriek tomu že za tovar zaplatila, nemôže dodnes užívať. Ďalej uviedla, že žalovaný vystavil dňa 03.04.2012 zálohovú faktúru č. 1166004212 na sumu vo výške 900 eur, ako zábezpeku za zabezpečenie výroby nábytku na mieru, ktorú uhradila dňa 07.04.2012. Konštatovala, že za výrobu a dodávku nábytku na mieru žalovaný dňa 07.06.2012 vyhotovil faktúru č. 1166004212 na sumu vo výške 1.736,90 eur, splatnú dňa 08.06.2012, pričom uvedenú faktúru uhradila v hotovosti dňa 08.06.2012. Mala za to, že medzi ňou a žalovaným bola uzatvorená spotrebiteľská kúpna zmluva, predmetom ktorej bol záväzok žalovaného odovzdať na mieru vyrobenú sedaciu súpravu v dojednanej lehote a jej záväzok predmet kúpy prevziať a uhradiť kúpnu cenu. Tvrdila, že si objednala typ sedacej súpravy FORZA podľa ponuky na stránke spoločnosti s tým, že boli zadané atypické vonkajšie rozmery 3,20 m x 2,50 m. V tejto súvislosti poukázala na objednávku č. 1166/0042/2012 zo dňa 03.04.2012 v ktorej sú jednoznačne uvedené vonkajšie rozmery objednanej sedacej súpravy. Konštatovala, že po privezení objednanej sedacej súpravy na miesto určenia sa zistilo, že z rozmerových dôvodov nie je možné najdlhšiu časť sedačky vniesť do jej priestorov, a preto sedacia súprava vôbec nebola vynesená von z auta - nemala tak možnosť obzrieť si dôkladne objednaný tovar. Poukázala na skutočnosť že je v záujme žalovaného, aby poznal obvyklé rozmery priestorov bytových domov, a teda mala za to, že bolo povinnosťou žalovaného vyrobiť túto sedaciu súpravu tak, aby ju bolo možné vniesť do jej bytu. Tvrdila, že v objednávke uviedla len vonkajšie rozmery sedacej súpravy, spôsob prevedenia bol na žalovanom. Uviedla, že po telefonickom rozhovore so zamestnankyňou sa rozhodla uhradiť celkovú sumu už pri doručení sedacej súpravy, pričom bola však ubezpečená, že sedacia súprava bude prerobená tak, aby ju bolo možné vniesť do bytu - tvrdila, že sa zároveň dohodli na bezplatnom prerobení a doručení tovaru. Ďalej konštatovala, že po prerobení predmetnej sedacej súpravy si bola túto sedaciu súpravu pozrieť, no po obhliadke zistila, že táto nezodpovedá kvalite, ktorú očakávala - v tejto súvislosti poukázala na chybný materiál, z ktorého je sedacia súprava vyrobená a rovnako na nekvalitu výroby. Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti mala za to, že keďže žalovaný nedodal tovar v prevedení a kvalite, na ktorú sa zaviazal, tak nepostupoval v zmysle uzatvorenej kúpnej zmluvy. Tvrdila, že musela tak vo veci konať a vyzývala žalovaného na definitívne vyriešenie veci. Konštatovala, že keďže zo strany žalovaného nebol záujem na vyriešení predmetnej záležitosti, dňa 19.09.2015 odstúpila od Zmluvy a vyzvala žalovaného na úhradu plnenia vo výške 1.736,90 eur. Namietala taktiež zaujatosť voči sudkyni JUDr. Natálii Kolárikovej, ktorá v predmetnej veci rozhodovala, nakoľko mala za to, že nebola nezaujatá, postupom pri hodnotení dôkazov starostlivo neprihliadla na všetko, čo vyšlo za konania najavo a nepripustila vykonanie ňou navrhnutých dôkazov - mala za to, že týmto postupom jej bolo odopreté ústavne zaručené právo na spravodlivý súdny proces. 3. Žalovaný vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalobkyne navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správny. Uviedol, že tvrdenie žalobkyne, že bola uvedená do omylu na základe jeho nepravdivej reklamy, považuje za absolútne účelové a zavádzajúce, a navyše aj irelevantné, vo vzťahu k meritu tohto konania. Okrem irelevantnosti tohto tvrdenia poukázal tiež aj na jeho nepodloženosť. Tvrdil, že žalobkyňa iba stroho cituje z jeho reklamy a "poukazuje na skutočnosť, že bola uvedená do omylu" a že "reklama sa nezakladá na pravde", avšak následne vôbec neuvádza, v čom mala byť uvedená do omylu, resp. v čom má spočívať nepravdivosť reklamy. Konštatoval, že jeho reklama je pravdivá a skutočne vyrába každý kus nábytku výhradne podľa požiadaviek zákazníka a vždy kladie dôraz na profesionálny prístup a kvalitu výrobkov. Tvrdil, že faktom zostáva, že potom ako so žalobkyňou uzavreli medzi sebou kúpnu zmluvu, on si splnil všetky svoje povinnosti vyplývajúce z kúpnej zmluvy, t. j. v zmysle objednávky a v súlade s požiadavkami žalobkyne v

dohodnutej lehote dodal žalobkyni tovar, no žalobkyňa riadne dodaný tovar odmietla prevziať, a to z dôvodu nevyhovujúcich rozmerov, keďže jej tovar (sedačku) nebolo možné vyniesť priamo do jej bytu na 5 poschodie, čo potvrdila aj sama žalobkyňa. Konštatoval, že následne so súhlasom žalobkyne tovar na svoje náklady zdarma prerobil s tým, že od žalobkyne požadoval aspoň úhradu opakovaného doručovania vo výške 59,90 eur, s čím však už žalobkyňa nesúhlasila. V tejto súvislosti poukázal na nepravdivosť tvrdenia žalobkyne v odvolaní v 4. odseku druhej strany odvolania - "Zároveň sa obe strany dohodli na bezplatnom prerobení a doručení." Tvrdil, že je pravda, že na prerobení sedačky zdarma sa s žalobkyňou na základe dobrej vôle a v rámci zachovania dobrých vzťahov dohodol (napriek tomu, že nebolo jeho povinnosťou opakovane prerábať objednaný tovar), avšak požadoval od žalobkyne aspoň úhradu nákladov opakovaného doručovania, čo žalobkyňa sama potvrdila svojím výsluchom na pojednávaní zo dňa 10.12.2014. V nadväznosti na uvedené opätovne poukázal na § 593 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého ak nie je dohodnuté inak, náklady spojené s prevzatím predmetu kúpy znáša kupujúci. Konštatoval, že aj keď je síce v rámci jeho obchodnej činnosti bežné doručovanie jeho výrobkov na jeho náklady (teda "zdarma" pre kupujúceho), v tomto prípade sa jednalo o druhé - opakované doručovanie (z dôvodu dohody o prerobení sedačky), teda nešlo o "bežný prípad doručovania", a preto požadoval aspoň úradu nákladov tohto druhého doručovania. Uviedol, že napriek viacerým jeho výzvam na prevzatie prerobeného tovaru, si však žalobkyňa do dnešného dňa nesplnila svoju povinnosť prevziať objednaný tovar, vyplývajúcu jej z kúpnej zmluvy. Poukázal na skutočnosť, že dôvod odmietnutia prevzatia tovaru nebol na jeho strane, a preto sa podľa jeho názoru už vtedy dostala žalobkyňa do omeškania s prevzatím objednaného tovaru. Ďalej konštatoval, že v článku II odvolania žalobkyňa uviedla, že dodnes nemôže užívať sedaciu súpravu, napriek tomu, že za ňu zaplatila kúpnu cenu. Tvrdil, že nemožnosť užívania sedacej súpravy žalobkyňou však nie je spôsobená jeho konaním, ale práve naopak, príčina tejto nemožnosti spočíva v odmietnutí prevziať ním prerobenú sedaciu súpravu zo strany žalobkyne, aj keď ju na prevzatie viackrát vyzýval, keďže žalobkyňa nesúhlasila s úhradou nákladov dodatočnej (druhej) prepravy sedacej súpravy po jej prerobení. V reakcii na tvrdenie žalobkyne, že je v záujme žalovaného, aby poznal obvyklé rozmery priestorov bytových domov uviedol, že bolo v prvom rade v záujme žalobkyne, aby pred zadaním objednávky reálne zhodnotila, či bude možné vniesť do jej bytu sedaciu súpravu v ňou požadovanej veľkosti, a najmä bolo v jej záujme uviesť pri zadaní objednávky, že býva na 5. poschodí (vzhľadom na atypickosť objednávaného tovaru). V tejto súvislosti poukázal na výsluch žalobkyne na pojednávaní dňa 10.12.2014, kedy na otázku jeho právneho zástupcu, či pri zadaní objednávky uviedla, že býva na 5. poschodí, odpovedala, že si nepamätá. Mal za to, že išlo o zavádzajúce tvrdenie žalobkyne, nakoľko ak by túto informáciu žalobkyňa uviedla, on by ju určite zohľadnil. Okrem uvedeného tiež tvrdil, že nie je reálne možné, aby poznal obvyklé priestory bytových domov, a tomu prispôsobovať svoju výrobu, tak ako to naznačuje žalobkyňa, keďže každá stavba bytového domu môže byť jedinečná (t. j. s rôznymi rozmermi) - takúto povinnosť mu navyše neukladá ani žiadny záväzný právny predpis. Tvrdil, že žalobkyňa v odvolaní upriamuje pozornosť na ohybnosť materiálu a nekvalitu výroby sedacej súpravy (nekvalita ušitia). Mal za to, že podobne ako pri tvrdení o klamlivosti reklamy, ani pri tomto tvrdení, resp. upriamovaní pozornosti nie je úplne zrejmé, čo týmto žalobkyňa sleduje. Konštatoval, že z prvotného návrhu žalobkyne zo dňa 10.07.2013 totiž vyplýva, že hlavným dôvodom jej podania bolo nedodanie upraveného tovaru z jeho strany žalobkyni. Uviedol, že v predmetnom návrhu sa vôbec nespomína vytknutie akýchkoľvek vád tovaru zo strany žalobkyne, a ani v priebehu celého konania žalobkyňa nepreukázala, že by mu riadnym spôsobom vytkla akékoľvek vady tovaru. Tvrdil, že dokonca ani v "Odstúpení od zmluvy zo dňa 19.09.2012", sa žalobkyňa nezmieňuje o akýchkoľvek vadách tovaru a ako hlavný dôvod jej "nespokojnosti" uvádza nedodanie tovaru. Bez ohľadu na uvedené však mal za to, že z priloženej fotodokumentácie žalobkyňou nie sú zrejmé žiadne vady, o ktorých sa žalobkyňa zmieňuje. Čo sa týka "Odstúpenia od zmluvy zo dňa 19.09.2012", poukázal na dôležitú skutočnosť, a síce, že táto listina, nebola predložená do spisu počas celého konania, a o odstúpení od zmluvy sa žalobkyňa až do podania odvolania vôbec nezmieňovala. Konštatoval, že navyše, na tejto listine je dátum jej vyhotovenia dopísaný ručne a žalobkyňa ani nijako nepreukázala, že by mu túto listinu doručila. Mal za to, že všetky tieto skutočnosti nasvedčujú tomu, že táto listina bola účelovo vytvorená až dodatočne a v roku 2012, a ani neskôr, takýto právny úkon žalobkyne nebol doručený do jeho sféry. Vo vzťahu k námietke zaujatosti vznesenej žalobkyňou voči konajúcej sudkyni v tejto veci uviedol, že táto podľa jeho názoru nie je vôbec dôvodná. Tvrdil, že žalobkyňa neuviedla ani jednu z príčin, na základe ktorých by mohla vzniknúť dôvodná pochybnosť o nezaujatosti sudkyne. Mal za to, že žalobkyňa bez akéhokoľvek poukazu na pomer sudkyne k veci, k stranám, alebo k zástupcom strán, opiera svoju námietku zaujatosti iba o postup sudkyne pri hodnotení dôkazov a nepripustenie navrhnutých dôkazov, ktoré podľa neho nemôžu bez ďalšieho zakladať dôvod vylúčenia sudkyne z konania. Konštatoval, že sa

v plnom rozsahu stotožňuje so záverom prvoinštančného súdu, v zmysle ktorého žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno na preukázanie jeho bezdôvodného obohatenia, nakoľko kúpna zmluva bola platne uzavretá a v konaní nebolo preukázané plnenie v jeho prospech bez právneho dôvodu, z neplatného právneho úkonu alebo plnenie z právneho dôvodu, ktorý odpadol. Tvrdil, že rovnako nebolo v konaní preukázané platné zrušenie zmluvy, ktoré by zakladalo povinnosť vrátiť vzájomné plnenia strán. Mal za to, že skutočnosť, že si žalobkyňa neprevzala predmet kúpy, nemôže automaticky zakladať jeho povinnosť vrátiť zaplatenú kúpnu cenu. 4. Žalobkyňa v podanej replike uviedla, že sa nestotožňuje s tvrdením žalovaného, že bližšie nešpecifikovala v čom mala byť uvedená do omylu, respektíve v čom má spočívať nepravdivosť reklamy. V tejto súvislosti ako aj v rámci ďalších skutočností opätovne zopakovala skutočnosti, ktoré uviedla vo svojom odvolaní. Opakovane upozornila taktiež na to, že v objednávke č. 1166/0042/2012 zo dňa 03.04.2012 sú jednoznačne uvedené vonkajšie rozmery objednanej sedacej súpravy. Poukázala aj na to, že sedacia súprava (po prerobení) bola vyrobená z chybného materiálu a bola nekvalitne vyrobená. Mala za to, že keďže žalovaný nedodal tovar v prevedení a kvalite, na ktorú sa zaviazal, nepostupoval tak v zmysle uzatvorenej kúpnej zmluvy. Navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. 5. Žalovaný v podanej duplike uviedol, že napriek tomu, že podanie žalobkyne nesie názov "vyjadrenie k vyjadreniu odporcu", toto podanie žalobkyne neobsahuje žiadnu novú argumentáciu oproti tej, ktorú použila už v samotnom odvolaní zo dňa 20.08.2015. Tvrdil, že v konečnom dôsledku je preto predmetné vyjadrenie žalobkyne v prevažnej miere po obsahovej stránke totožné so samotným odvolaním žalobkyne zo dňa 20.08.2015, pričom viaceré pasáže vyjadrenia sú dokonca duplicitne úplne prevzaté z jej odvolania. Uviedol, že vzhľadom na to, že ku všetkým týmto tvrdeniam žalobkyne, sa už rozsiahlo vyjadril v jeho písomnom vyjadrení k odvolaniu zo dňa 14.09.2015, na ktoré v týchto intenciách v plnom rozsahu odkazuje, považoval za nadbytočné duplicitné uvádzanie (resp. skopírovanie) totožnej jeho argumentácie. Záverom navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil a priznal mu náhradu trov odvolacieho konania. 6. Odvolací súd; s poukazom na § 470 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z. z., Civilný sporový poriadok (ďalej len "C.s.p.") účinného od 01.07.2016; preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu a v medziach odvolacích dôvodov, ktorými je viazaný (§ 379 a § 380 ods. 1 C.s.p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p. a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne nie je dôvodné. 7. V prejednávanej veci súd prvej inštancie venoval posúdeniu dôvodnosti žaloby, ktorou sa žalobkyňa domáhala zaplatenia sumy 1.736,90 eur titulom bezdôvodného obohatenia voči žalovanému, náležitú pozornosť, keď vo veci vykonal všetko potrebné dokazovanie, zhodnotením výsledkov vykonaného dokazovania v súlade so zásadami vyplývajúcimi z § 132 O.s.p., resp. § 191 C.s.p., dospel k správnym skutkovým záverom, a na ich základe následne vyvodil aj správny právny záver, keď na vec aplikoval zodpovedajúce ustanovenia Občianskeho zákonníka (§ 52 ods. 1, 3, 4, § 451 ods. 1, 2, § 457, § 588, § 592, § 612, § 614 ods. 1, 2), ktoré aj správne vyložil a svoje úvahy vedúce k zamietnutiu žaloby žalobkyne; z dôvodu, že žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno ohľadne vzniku nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia; aj náležite v súlade s požiadavkami vyplývajúcimi z § 157 ods. 2 O.s.p., resp. 220 ods. 2 C.s.p., odôvodnil, pričom sa v dostatočne potrebnom rozsahu vysporiadal so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami podstatnými pre právne posúdenie veci, ako aj so všetkými relevantnými argumentmi sporových strán a náležite posúdil opodstatnenosť všetkých právne a skutkovo relevantných námietok strán sporu súvisiacich s predmetom konania. Žalobkyňa vo svojom odvolaní neuviedla žiadne také relevantné námietky alebo argumenty, ktoré by mali za následok zmenu skutkového stavu oproti tomu, ako bol ustálený súdom prvej inštancie, alebo ktoré by boli spôsobilé spochybniť správnosť právnych záverov, na ktorých súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie.

8. So zreteľom na uvedené odvolací súd, stotožňujúc sa s odôvodnením súdu prvej inštancie v celom rozsahu, napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil podľa § 387 ods. 1 C.s.p.. Na zdôraznenie jeho správnosti poukazuje na niektoré právne významné aspekty prípadu z hľadiska odvolacích námietok žalobkyne. 9. Súd prvej inštancie správne zameral svoje dokazovanie na zisťovanie všetkých podstatných skutočností, ktoré boli významné z hľadiska hmotnoprávneho posúdenia veci. Jeho skutkové zistenia majú oporu vo vykonanom dokazovaní, keď vzal do úvahy všetky skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov strán, či z obsahu spisu vyplynuli a aj inak vyšli v priebehu konania najavo, prihliadol na rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, následne

tieto správne vyhodnotil z hľadiska ich závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti či vierohodnosti. So zreteľom na to, že odvolací súd nezistil, že by výsledok hodnotenia dôkazov súdom prvej inštancie nezodpovedal pravidlám logického myslenia, možno uzavrieť, že skutkové zistenia súdu prvej inštancie majú dostatočnú oporu vo výsledkoch vykonaného dokazovania a ich zhodnotením dospel súd prvej inštancie k správnym skutkovým záverom. 10. Výsledkami vykonaného dokazovania v konaní pred súdom prvej inštancie nebolo preukázané, že by žalobkyni v súvislosti s reklamáciou vád dodaného tovaru (sedačky) vzniklo aj právo na bezplatné dodanie bezvadnej veci (prerobenej sedačky) žalovaným. Žalobkyňa sa odvolávala v žalobe na objednávku zo dňa 03.04.2012, na preukázanie svojho tvrdenia o dojednaní vonkajších rozmerov sedačky však predložila objednávku zo dňa 20.02.2012, z ktorej; ako správne konštatoval aj súd prvej inštancie; ňou tvrdené vonkajšie rozmery nevyplývali. Žalobkyňa tak nepreukázala, že by jej bol žalovaným dodaný vadný tovar, teda, že by rozmery sedačky nezodpovedali rozmerom dohodnutým v objednávke. Žalobkyňa sa následne dohodla so žalovaným na bezplatnej úprave sedačky, teda na jej prerobení vo vyhovujúcich rozmeroch, ale v tejto súvislosti nedošlo medzi stranami už k dohode o dodaní upravenej sedačky do miesta bydliska žalobkyne, nakoľko táto nebola ochotná opakovane znášať náklady dopravy. Žalobkyni tak vznikla povinnosť prevziať upravenú sedačku pri predaji. Žalobkyňa uviedla, že si v predajni prerobenú sedačku prehliadla, ale nebola kvalitne ušitá, a preto ju neprevzala. Obsah spisu nedáva podklad pre záver, že by si žalobkyňa u žalovaného riadne uplatnila reklamáciu v súvislosti s dodaním prerobenej sedačky, a v tomto smere spoľahlivo nepreukázala aké vady žalovanému vytkla a aké právo zo zodpovednosti za vady si u neho uplatnila. Správny je preto záver súdu prvej inštancie, že žalobkyňa sa dostala do omeškania s prevzatím upravenej sedačky, keď túto si bez relevantného dôvodu odmietla na predajni žalovaného prevziať. Nemožno preto vyvodiť taký záver, že by žalobkyni vzniklo právo na odstúpenie od kúpnej zmluvy z dôvodu omeškania žalovaného s dodaním upravenej sedačky do miesta jej bydliska. Žalobkyňa v konaní pred súdom prvej inštancie tak nepreukázala relevantné dôvody odstúpenia od kúpnej zmluvy v súvislosti so splnením si povinnosti žalovaným dodať jej objednaný tovar riadne (v požadovaných rozmeroch, v kvalitnom materiály a vyhotovení) a včas (v dodacej lehote na dojednané miesto).

11. Zhodne so súdom prvej inštancie považoval aj odvolací súd za nadbytočné vykonať dokazovanie výsluchom (konateľa) žalovaného, nakoľko z výsluchu žalobkyne vyplýva, že sa s konateľom žalovaného ohľadne nezrovnalostí týkajúcich sa dopravy napokon nestretla. So zreteľom na uvedené odvolací súd nezistil v súvislosti s týmto žalobkyňou označeným a súdom prvej inštancie zamietnutým (nevykonaným) dôkazom v postupe konajúceho prvoinštančného súdu žiadnu takú vadu či pochybenie, ktoré by mohli mať za následok nesprávnosť, či predčasnosť jeho rozhodnutia, prípadne neúplnosť zisteného skutkového stavu, keďže vzhľadom k vymedzeniu žalovaného nároku, opísaného skutkového stavu a prijatých právnych záverov, nebol navrhovaný dôkaz potrebný. 12. Pokiaľ v odvolacom konaní predložila žalobkyňa nové dôkazy (odstúpenie od zmluvy zo dňa 19.09.2012, objednávka zo dňa 03.04.2012, fotodokumentácia) odvolací súd na tieto nemohol prihliadnuť, nakoľko si žalobkyňa v podanom odvolaní neuplatnila odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. e/ O.s.p. v spojení s § 205a ods. 1 O.s.p. 13. Za nedôvodné považoval odvolací súd námietky žalobkyne, že bola uvedená do omylu v dôsledku klamlivej reklamy žalovaného a že je v záujme žalovaného, aby poznal obvyklé rozmery priestorov bytových domov. Pokiaľ žalobkyňa namietala, že dodnes nemôže predmetnú sedaciu súpravu užívať napriek tomu, že za ňu zaplatila kúpnu cenu, táto skutočnosť je dôsledkom omeškania žalobkyne s prevzatím prerobenej sedacej súpravy. 14. Nedôvodná je žalobkyňou vznesená námietka zaujatosti voči sudkyni JUDr. Natálii Kolárikovej, s poukazom na to, že pri hodnotení dôkazov starostlivo neprihliadla na všetko, čo vyšlo za konania najavo a nepripustila vykonanie navrhnutých dôkazov, nakoľko sa týka výlučne okolností spočívajúcich v procesnom postupe sudkyne v konaní (§ 14 ods. O.s.p., resp. § 49 ods. 3 C.s.p.). V danom prípade nebol dôvod pochybovať o tom, že by zákonná sudkyňa voči žalobkyni nepostupovala nezaujato, neutrálne, že by jej nepriznala rovnaké možnosti na uplatnenie všetkých práv, a že by vec objektívne - podľa svojho najlepšieho vedomia a svedomia - neposúdila so zreteľom na všetky skutočnosti významné pre rozhodnutie. Právo žalobkyne navrhovať dôkazy bolo riadne realizované, a pokiaľ súd prvej inštancie jej dôkaznému návrhu nevyhovel, nebolo porušené jej právo na súdnu ochranu, a ani právo na spravodlivý súdny proces. 15. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p. tak, že žalovanému, ktorý bol úspešný v odvolacom konaní v plnom rozsahu, nárok na náhradu trov odvolacieho konania priznal.

16. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).