Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

23Csp/65/2018

Uznesenie

Okresný súd Bratislava I v právnej veci žalobcov: X..) R., všetci zastúpení: JUDr. KLUČKOVÁ, advokátka s. r. o., so sídlom Pluhová 29, 831 03 Bratislava proti žalovanému: BLAHO-BYT, spol. s r.o., IČO: 35729899, so sídlom Prokopa Veľkého 51, 811 04 Bratislava, takto

rozhodol:

I. Súd návrh žalobcov na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a.

II. Žalovaný nemá voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Návrhom doručeným súdu dňa 21.09.2018 sa žalobcovia domáhali nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd zakázal žalovanému disponovať so zostatkom na bežnom účte žalobcov IBAN: D vedenom v peňažnom ústave Tatra banka, a.s. a to počnúc dňom doručenia tohto uznesenia a ktorým by súd zakázal žalovanému disponovať so zostatkom na bežnom účte žalobcov IBAN: D vedenom v peňažnom ústave Tatra banka, a.s. a to počnúc dňom doručenia tohto uznesenia.

2. Svoj návrh odôvodnil tým, že žalovaný v rámci výkonu svojej podnikateľskej činnosti vykonával pre žalobcov na základe zmluvy o výkone správy zo dňa 01.01.2004 správu Bytového domu. Žalobcovia pravidelnými platbami zasielali žalovanému finančné prostriedky v zmysle zmluvy s ktorými žalovaný ako správca bytového domu disponoval, teda v mene a na účet žalobcov realizoval všetky platby a tovary obstarávané pri správe bytového domu Uvedené realizoval z bankových účtov žalobcov, na ktoré boli žalobcami pravidelne zasielané peňažné prostriedky, pričom tieto zostávali vo vlastníctve žalobcov a žalovaný s nimi v rámci výkonu správy iba disponoval. Poukázali na to, že žalovaný koncom roka 2017 oznámil žalobcom na bankových účtoch žalobcov vznikol nesúlad medzi skutočným stavom finančných prostriedkov a účtovne evidovaným stavom finančných prostriedkov Uvedené malo vzniknúť podľa oznámenia žalovaného tým, že žalovaný poveril p. I. X., aby v mene a na účet žalovaného disponovala s bankovými účtami žalobcov, ktorá v rámci činnosti vykonávanej pre žalovaného realizovala aj neoprávnené platby, teda platby nesúvisiace so správou bytového domu. Takýmto spôsobom bola z bankového účtu žalobcov prevedených celkovo 38 291,19 eur. žalovaný na schôdzi vlastníkov bytov a nebytových priestorov konanej dňa 15.05. 2018 priznal zodpovednosť za realizáciu neoprávnených prevodov a navrhol žalobcom náhradu spôsobenej škody mimosúdnou dohodou. Ďalej poukázal na to, že v dňoch 12.-15.07.2018 sa uskutočnilo hlasovanie, na ktorom žalobcovia odsúhlasili odstúpenie od zmluvy o výkone správy uzatvorenej so žalovaným a zároveň sa v písomnom hlasovaní dohodli na uzatvorení zmluvy o výkone správy so spoločnosťou ETP Management budov s.r.o.. Listom zo dňa 25.07.2018 oznámili žalovanému, že od Zmluvy o výkone správy s ním uzavretej odstupujú a požiadali žalovaného o vrátenie peňažných prostriedkov v celkovej výške 38 291,19 na bankový účet žalobcov. Namietali, že žalovaný aj po odstúpení od Zmluvy o výkone správy, ktoré mu žalobcovia zaslali naďalej disponuje s účtami žalobcov a odmieta ich previesť na účet ku ktorému bude mať prístup nový správca bytového domu. Vo vzťahu k nariadeniu neodkladného opatrenia poukázali na to, že žalovaný aj odstúpení od zmluvy o výkone správ vykonanej žalobcami peňažnými prostriedkami

na účtoch žalobcov naďalej disponuje a títo odmieta vydať novému správcovi. Uviedli, že vzhľadom na konanie žalovaného majú za to, že tento bude i v budúcnosti disponovať peňažnými prostriedkami žalobcov až do momentu, kedy budú tieto z bankového účtu žalobcov úplne vyčerpané a týmto konaním bude aj naďalej spôsobovať žalobcom ďalšiu škodu.

3. Súd sa oboznámil s návrhom žalobcu, výpisom LV č. XXXX, Zmluvou o výkone správy zo dňa 01.01.2004, zápisnicou zo schôdze vlastníkov bytov a nebytových priestorov bytového domu, a ďalším obsahom spisu. 4. Z listu vlastníctva č. 4121 súd zistil, že žalobcovia sú vlastníkmi bytov a nebytových priestorov v bytovom dome P. X,X,X,XX,XX, zapísaného v liste vlastníctva č.XXXX, vedenom katastrom nehnuteľností, okres Bratislava I, katastrálne územie Staré mesto, obec Bratislava- mestská časť Staré mesto. 5. Zo zmluvy o výkone správy zo dňa 01.01.2004 súd zistil, že žalobcovia so žalovaným uzavreli zmluvu o výkone správy bytového domu P. X,X,X,XX,XX, zapísaného v liste vlastníctva č.XXXX, vedenom katastrom nehnuteľností, okres Bratislava I, katastrálne územie Staré mesto, obec Bratislava- mestská časť Staré mesto v zmysle zákona č.XXX/XXXX Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov. 6. Zo zápisnice z priebehu a výsledku písomného hlasovania vlastníkov bytov a nebytových priestorov bytového domu P. X-XX v Bratislave okrem iného vyplynulo, že vlastníci vyslovil súhlas s jednostranným odstúpením od zmluvy o výkone správy zo dňa 01.01.2014 uzatvorenej medzi žaloncami a žalovaným.

7. Podľa § 324 ods. 1, 3 C.s.p pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. Neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

Podľa § 325 ods. 1 C.s.p. neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

Podľa § 325 ods. 2 písm. d) C.s.p. neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

Podľa § 326 ods. 1,2, C.s.p. v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.

Podľa § 329 ods. 1 veta prvá C.s.p. súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

Podľa § 329 ods. 2 C.s.p.pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.

Podľa § 332 C.s.p. neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením.

Podľa § 334 C.s.p. súd na návrh neodkladné opatrenie zruší, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo nariadené.

8. V danom prípade sa žalobca domáha, aby súd nariadil neodkladné opatrenie pred začatím konania o veci samej. 9. Na základe vyššie uvedených zákonných ustanovení pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie, a to vtedy, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery strán alebo existuje obava, že exekúcia rozhodnutia bude ohrozená. Nariadenie neodkladného opatrenia je prípustné a opodstatnené vtedy, ak sa tvrdí a osvedčí, že existuje právny vzťah medzi stranami, tento vyžaduje bezodkladnú úpravu a osvedčí sa dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Pre nariadenie neodkladného opatrenia nie je potrebná taká miera dôkaznej istoty, ako pre vydanie rozhodnutia vo veci samej. Je však potrebné, aby boli aspoň v základnej miere osvedčené skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že

exekúcia bude ohrozená, ako aj dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Dôkazné bremeno, resp. bremeno osvedčenia spočíva výlučne na navrhovateľovi neodkladného opatrenia. Preukázanie alebo aspoň osvedčenie skutočností odôvodňujúcich nariadenie neodkladného opatrenia posudzuje súd len podľa obsahu návrhu a k nemu pripojených listín. Neodkladným opatrením by nemalo dochádzať k zásahu do práv nad nevyhnutnú mieru. 10. Vecnou legitimáciou je stav vyplývajúci z hmotného práva, kedy jeden účastník (žalobca) je subjektom hmotnoprávneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide (aktívna legitimácia) a účastník na opačnej procesnej strane (žalovaný) je subjektom hmotnoprávnej povinnosti (pasívna legitimácia). Posúdenie, či ten-ktorý účastník je v konkrétnom konaní nositeľom hmotnoprávneho oprávnenia alebo povinnosti, je súčasťou právneho posúdenia veci. Nedostatok aktívnej alebo pasívnej vecnej legitimácie je dôvodom pre zamietnutie návrhu, resp. žaloby.

11. Zmyslom inštitútu neodkladného opatrenia upraveného je rýchle a pružné vyriešenie situácie, ktorá si z vyžaduje okamžitý zásah súdu. K jeho atribútom patrí dočasnosť a provizórnosť. Úspech strany v spore, ktorá sa domáha nariadenia neodkladného opatrenia, si vyžaduje preukázanie danosti hmotnoprávneho nároku (práva) medzi stranami v spore, ohľadne ktorého majú byť upravené ich pomery (tzv. osvedčenie nároku), a aby neboli vážnejšie pochybnosti o potrebe predbežnej (dočasnej) úpravy. Samotný nárok teda nemusí byť preukázaný nepochybne. Podmienkou pre nariadenie neodkladného opatrenia je súčasne osvedčenie, že bez okamžitej, i keď len dočasnej úpravy pomerov, by bolo právo niektorého z nich ohrozené. Z dočasného charakteru neodkladného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením súd nemusí zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia vo veci samej. V každom prípade je teda potrebné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, ako aj osvedčenie existencie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy. Súd pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia posudzuje potrebu dočasnej úpravy pomerov strán v spore vždy vo vzťahu k nároku uplatnenému vo veci samej. Neodkladným opatrením však nie je prejudikovaný konečný výsledok sporu, len sa ním zabezpečuje, aby konečné rozhodnutie mohlo mať vôbec reálny význam, a to aj preventívnymi účinkami neodkladného opatrenia, ktoré v naliehavých prípadoch môže zamedziť i vzniku škody alebo inej ujmy, a ak k nej došlo, aj jej zväčšovaniu. Aj v prípade, že sú splnené formálne a vecné predpoklady vyžadované zákonom pre nariadenie neodkladného opatrenia, súd musí ešte zvažovať, či v prípade jeho nariadenia nedôjde k nevyváženému zásahu do vzťahov strán v spore alebo tretích osôb, a teda posúdiť primeranosť zásahu, ktorý predstavuje nariadenie neodkladného opatrenia. Nariadenie neodkladného opatrenia má charakter provizórneho riešenia vzťahov medzi stranami a preto vyžaduje preukázanie a osvedčenie existencie hmotnoprávneho nároku (pomeru, vzťahu) medzi nimi, ohľadne ktorého majú byť dočasne upravené ich pomery, ako aj preukázanie naliehavej potreby úpravy právnych pomerov do rozhodnutia vo veci samej, keďže dočasná úprava je odôvodnená iba vtedy, ak existuje dôvodná obava, že jeho nenariadením sa podstatne zhorší právne postavenie žalobcu v spore Základným predpokladom prípustnosti a dôvodnosti neodkladného opatrenia je tvrdenie a osvedčenie existencie právneho vzťahu medzi stranami a nevyhnutnosť dočasnej úpravy právnych vzťahov medzi nimi, keď neodkladné opatrenie plní funkciu prostriedku regulujúceho právne vzťahy na obdobie po jeho vydaní a má preto výrazný preventívny zmysel i účinok, ktorý v naliehavých prípadoch môže zamedziť aj vzniku škody alebo inej ujmy a ak k nej došlo, je možné ním zabrániť jej rozširovaniu. Nariadenie neodkladného opatrenia vo všeobecnosti teda predpokladá, aby sa aspoň osvedčila danosť práva (nároku), a aby neboli vážnejšie pochybnosti o potrebe predbežnej úpravy a podmienkou pre jeho vydanie je osvedčenie, že bez okamžitej, i keď len dočasnej úpravy pomerov by bolo právo niektorej strany sporu ohrozené. V každom prípade je však potrebné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana ako aj osvedčenie, že je tu nebezpečie bezprostredne hroziacej ujmy. Osvedčenie (na rozdiel od dokázania) znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce skutočnosti). Pri ich zisťovaní nemusí dbať na všetky formality, ako je to pri dokazovaní; postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. Pri nariadení neodkladného opatrenia teda súd poskytne oprávnenému dočasnú ochranu, prípadne zabraňuje ďalšiemu zhoršovaniu jeho postavenia aj za cenu, že skutočný stav veci nie je ešte náležite zistený, a teda, že subjektívne právo ani jemu zodpovedajúca povinnosť, nie sú celkom nepochybné. Dočasnou úpravou urobenou vo forme neodkladného opatrenia sa preto neprejudikujú práva a povinnosti strán ani posúdenie právneho vzťahu medzi nimi. Znamená to, že obsahom dočasnej úpravy v neskoršom konaní nie je súd viazaný a môže rozhodnúť inak.

12. V konaní o nariadenie neodkladného opatrenia spočíva povinnosť tvrdenia, dôkazná povinnosť a dôkazné bremeno v činnosti súdu pred začatím konania, a pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia výlučne na tom, kto ho navrhuje s tým, že smeruje k osvedčeniu tých procesných a hmotnoprávnych skutočností, ktorých pravdepodobnosť môže vyústiť do záveru o legálnosti (potrebe, naliehavosti, primeranosti) nariadenia predbežného opatrenia. Unesenie dôkazného bremena v tomto konaní teda predpokladá len to, aby žalobca súdu aspoň navrhol dôkazy základného významu pre osvedčenie nároku, ktorý má byť dočasne chránený predbežným opatrením, ako i dôkazy na osvedčenie naliehavosti, primeranosti a nevyhnutnosti dočasného opatrenia. To však neznamená, že súd môže nariadiť neodkladné opatrenie len na základe tvrdení navrhovateľa neodkladného opatrenia bez osvedčenia aspoň základných skutočností, ktoré by umožnili prijať záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, a bez osvedčenia nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy. Neodkladné opatrenie nemožno vydať iba na základe tvrdení žalobcu bez osvedčenia aspoň základných skutočností umožňujúcich prijať záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť dočasná ochrana a bez osvedčenia nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy. Neodkladné opatrenie musí byť zároveň primerané nároku, mať s ním vecnú súvislosť a musí byť prípustné.

13. Nariadenie neodkladného opatrenia sa opiera o spravdepodobnenie nároku vo veci samej.

14. Vzhľadom na predložené listiny ako aj žalobcami vymedzenú povinnosť, ktorá sa mala žalovanému neodkladným opatrením uložiť, súd dospel k záveru, že návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nie je možné vyhovieť.

15. V danom prípade sa žalobca jednak domáha toho, aby súd nariadením neodkladného opatrenia zakázal žalovanému disponovať so zostatkom na žalobcom špecifikovaných účtoch v banke, vo vzťahu ku ktorým žalobcovia tvrdia, že sú ich bankovými účatmi.

16. Súd v danej veci konštatuje, že žalobcovia nijakým spôsobom nepreukázali, že nimi špecifikované bankové účty: W.: D a IBAN: D vedené v peňažnom ústave Tatra banka, a.s. vo vzťahu ku ktorým žiadajú aby súd nariadil žalovanému zákaz disponovať so zostatkami na nich, sú bankovými účtami žalobcov. Z obsahu spisu vyplynulo, že účet číslo IBAN: D je bankovým účtom žalovaného a nie žalobcov. Zo spisu nevyplýva o aký účet žalovaného ide ani z neho nevyplýva aké finančné prostriedky sa na ňom nachádzajú. Vo vzťahu k účtu IBAN D nevyplýva z obsahu spisu a listinných dôkazov založených žalobcami žiaden údaj a zmienka o ňom sa ani v jednej z listín, ktoré žalobcovia predložili nevyskytuje. Vzhľadom na uvedené nie je možné hodnoverne zistiť kto je vlastníkom uvedeného účtu a ani to, či takýto účet vôbec existuje.

17. Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody a nesplnenie zákonných podmienok na nariadenie neodkladného opatrenia, súd návrh žalobcov na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.

18. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p. Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa § 262 ods. 1 C.s.p. O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Podľa § 257 C.s.p. výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. 19. O trovách konania rozhodol súd podľa § 257 C.s.p., keď z obsahu spisu zistil, že žalovanému, ktorý mal plný úspech vo veci žiadne trovy nevznikli.

Poučenie:

Proti uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, proti ktorého uzneseniu smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).

V Bratislave, dňa 16.októbra 2018 Mgr. Jana Janics Bajánková