Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_24Co-51-2018.pdf
PDF · 95.25 KB
No categories available
24Co/51/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Elišky Wagshalovej a členov senátu JUDr. Antónie Kandravej a JUDr. Martina Barana, v spore žalobcu: Slovak Telekom, a.s., Bajkalská 28, 817 62 Bratislava, IČO: 35 763 469, právne zastúpený Mgr. Veronikou Navrátilovou, advokátkou, so sídlom Zámocká 10, 811 01 Bratislava, proti žalovanému: U. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. X, XXX XX B., o zaplatenie 360,- eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou č. k. 4Csp/237/2017 - 50 zo dňa 31.10.2017, takto
rozhodol:
I. P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a výroku o trovách konania.
II. N e p r i z n á v a stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
Predmet konania
1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 360,24 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 360,24 eur odo dňa 30.03.2016 do zaplatenia, ako aj náhrady trov konania.
Obsah napadnutého rozhodnutia
2. Okresný súd Vranov nad Topľou ako súd prvej inštancie (ďalej aj ako „súd“) o podanej žalobe rozhodol nasledovne:
„Súd zaväzuje žalovaného uhradiť žalobcovi sumu 234,96 € s 5% ročným úrokom z omeškania zo sumy 234,96 € od 30.3.2016 až do dňa zaplatenia, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Žalobu žalobcu vo zvyšnej časti z a m i e t a .
Žalobcovi p r i z n á v a proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 30,44 %.“
3. Rozhodnutie právne odôvodnil ust. § 43 ods. 1 písm. a, d), § 43 ods. 2 písm. a) zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov, účinného v čase uzatvorenia zmluvy a dodatku, § 3 ods. 1, § 52 ods. 1 až 4, § 53 ods. 1, 2, 3, 5, § 54 ods. 1, 2, § 517 ods. 1, § 544 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, § 3 nariadenie vlády SR č. 87/1995 Z. z..
4. Na základe vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že medzi sporovými stranami boli uzavreté zmluvy o pripojení a poskytovaní verejných služieb, na základe ktorých boli žalovanému poskytované služby, tak ako boli vyúčtované jednotlivými faktúrami. Žalovaný sumu za tieto služby neuhradil, preto súd v tejto časti žalobu považoval za dôvodnú a žalovaného zaviazal na zaplatenie sumy 234,96 eur. Žalovaný sa s plnením svojho peňažného záväzku dostal do omeškania dňom nasledujúcim po dni splatnosti poslednej faktúry, t.j. dňom 30.03.2016, preto ho súd zaviazal zaplatiť aj úrok z omeškania vo výške 5% ročne. Žalobca si z faktúry č. XXXXXXXXXX a faktúry č. XXXXXXXXXX uplatnil aj poplatok za obmedzenie služby - neplatenie v sume 16,50 eur, t.j. 2 x 19,80 eur ( s DPH). Žalobca však žiadnym spôsobom nepreukázal vznik záväzku žalovaného hradiť žalobcovi vyúčtované poplatky, tak ako ich uplatnil žalobou, a teda neuniesol dôkazné bremeno, čo do tvrdenia o oprávnenosti výšky uplatnenej pohľadávky v časti nároku poplatkov. Žalobca nepredložil žiadne dôkazy, ktorými by bolo možné objektívne posúdiť a preveriť výšku pohľadávky, ktorú si uplatňuje, nepredložil a nepreukázal súdu, či skutočne došlo k obmedzeniu služby poskytovanej žalobcom, aké náklady mu v súvislosti s vykonaním takéhoto úkony vznikli, aby súd mohol tieto následne posúdiť v zmysle ustanovení § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. V tejto časti bola preto žaloba nedôvodná. K nároku žalobcu na zaplatenie sumy 4,99 eur (3x) za upomienku tak, ako bola účtovaná faktúrou č. XXXXXXXXXX, č.XXXXXXXXXX a č.XXXXXXXXXX, súd uviedol, že žalobca nepreukázal zaslanie upomienky ani vznik reálnych nákladov. V prípade tohto poplatku dodávateľ spotrebiteľovi neposkytol žiadne protiplnenie, poplatok predstavuje iba ďalšiu sankciu v prípade omeškania spotrebiteľa s úhradami dlhu, nie skutočnú náhradu nákladov dodávateľa. Uplatňovanie uvedeného poplatku je možné považovať za priečiace sa dobrým mravom v zmysle § 3 a § 39 Občianskeho zákonníka. V zmysle Dodatku k zmluve o poskytovaní verejných služieb bola medzi stranami sporu pre prípad porušenia záväzku viazanosti dohodnutá zmluvná pokuta počiatočnou sumou 118,- eur, ktorá mala denne klesať až do ukončenia zmluvy. Podľa názoru súdu, takto dohodnutá zmluvná pokuta je v rozpore s ust. § 3 ods. 1 a § 53 a nasl. Občianskeho zákonníka. Žalobca poskytol žalovanému verejné služby za znížené poplatky a kúpu mobilného telefónu za ním určenú zníženú kúpnu cenu v rámci jeho marketingovej a obchodnej stratégie na trhu mobilných operátorov. Rozdiel medzi skutočnými cenami a akciovými cenami nie je následkom protiprávneho úkonu žalovaného, ale výsledkom zmluvného konsenzu medzi žalobcom a žalovaným. Je pritom neprípustné, aby takýto zmluvný konsenzus bol v prípade nesplnenia očakávaní, ktoré do zmluvného vzťahu žalobca vkladal, z jeho strany reparovaný tým, že súčet takto poskytnutých benefitov, bude predstavovať základ pre výpočet zmluvnej pokuty. Súd dojednanie o zmluvnej pokute považuje za neprijateľnú zmluvnú podmienku, a preto absolútne neplatnú s poukazom na § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka a neplatnú pre rozpor s dobrými mravmi podľa § 39 Občianskeho zákonníka, preto žalobu v tejto časti zamietol. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v zmysle ust. § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku. Z uplatnenej sumy 360,24 eur bolo žalobcovi priznaných 234,96 eur, tento mal preto v konaní úspech v rozsahu 65,22% a neúspech 34,78%, čo predstavuje úspech žalovaného. Žalobcovi tak vznikol nárok na náhradu trov konania v pomere 30,44%.
Obsah odvolania žalobcu
5. V zákonom stanovenej lehote podal proti výroku II. a III. rozsudku odvolanie žalobca. Namietal, že súd prvej inštancie sa dostatočne nezaoberal skúmaním dohodnutej zmluvnej pokuty. Záver súdu o neprijateľnej zmluvnej podmienke vyznieva arbitrárne a nie je ho možné preskúmať. Zmluvná pokuta nepredstavuje rozdiel medzi skutočnými a akciovými cenami či už poskytovaných služieb alebo mobilného zariadenia. Podstatou zmluvnej pokuty nebolo zabezpečiť poskytnuté benefity , tak ako to nesprávne interpretuje súd, ale zabezpečiť plnenie povinnosti žalovaného riadne a včas platiť za žalobcom poskytnuté služby. Základ zmluvnej pokuty nebol neprimerane vyšším zabezpečením, s prihliadnutím na zabezpečovaný záväzok v čase uzavretia zmluvy, preto zmluvná pokuta nie je neprijateľnou zmluvnou podmienkou v zmysle ust. § 53 ods. 4 písm. s) Občianskeho zákonníka. Zmluvná pokuta bola vyjadrená degresívnym spôsobom, pričom aktuálna rozhodovacia prax viacerých súdov zhodne udáva, že uvedený typ zmluvnej pokuty je v súlade so zákonom. Navrhol rozsudok v časti výroku II. a III. zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Uplatnil si náhradu trov právneho zastúpenia v odvolacom konaní vo výške 25,81 eur.
6. Žalovaný sa k doručenému odvolaniu žalobcu písomne nevyjadril.
Hodnotenie odvolacieho súdu
7. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní v zmysle ust. § 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP) v zmysle ustanovenia § 470 ods. 1 a 2 CSP, vzhľadom na včas podané odvolanie (§ 362 ods. 1 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 378, § 379 a § 380 CSP, vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.
8. V prejednávanom prípade je úlohou odvolacieho súdu, v kontexte uplatnených odvolacích námietok, posúdiť vecnú správnosť právneho záveru súdu prvej inštancie o neprijateľnosti zmluvnej podmienky
- dojednanie o zmluvnej pokute k zmluve o poskytovaní verejných služieb, uzavretej medzi sporovými stranami dňa 21.08.2014. 9. Odvolací súd na úvod poznamenáva, že súd prvej inštancie správne postupoval, keď predmetnú zmluvu vyhodnotil ako spotrebiteľskú v zmysle ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Základnou črtou spotrebiteľskej zmluvy je to, že je pre spotrebiteľa vopred pripravená a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Zmluva o poskytovaní verejných služieb a jej dodatok túto charakteristiku spĺňajú. Ich súčasťou boli bez akýchkoľvek pochybností zmluvné dojednania majúce charakter všeobecných obchodných podmienok, ktoré žalovaný ovplyvniť nemohol, nakoľko boli už vopred pripravené pre veľký počet spotrebiteľov. 10. Podľa ustanovenia § 53 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa ( ďalej len neprijateľná podmienka). 11. Občiansky zákonník, v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, za neprijateľnú podmienku v ust. § 53 ods. 4 písm. k) považuje aj dojednanie vyžadujúce od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku. Občiansky zákonník s takouto neprijateľnou podmienkou spôsobujúcou značnú nerovnováhu v právach a v povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa spája v ust. § 53 ods. 5 sankciu neplatnosti. 12. Smernica Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách ukladá členským štátom zabezpečiť, aby spotrebiteľ nebol viazaný nekalými podmienkami a zvážiť, či spotrebiteľská zmluva obsahujúca nekalé podmienky obstojí ako celok. Súdny dvor dokonca považuje ochranu spotrebiteľa podľa čl. 6 Smernice za tak významnú, že sa má klásť principiálne na roveň vnútroštátnym pravidlám verejného poriadku, a to v záujme vyššej kvality života. 13. Ustanovenie § 544 Občianskeho zákonníka umožňuje účastníkom pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti dojednať si zmluvnú pokutu. Zmluvná pokuta je zabezpečovacím prostriedkom a vyjadruje peňažnú sumu, ktorú je dlžník povinný zaplatiť veriteľovi, ak poruší svoju zmluvnú povinnosť. Podstatnou náležitosťou dohody o zmluvnej pokute je určenie jej výšky alebo spôsobu jej určenia. Výška zmluvnej pokuty nie je zákonom limitovaná, avšak nemôže byť v rozpore so zásadou zakotvenou v ustanovení § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Vychádzajúc z tohto ustanovenia výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. 14. Odvolací súd sa zaoberal posúdením nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty aj v súlade s judikatúrou súdov, s prihliadnutím na judikatúru Súdneho dvora Európskej únie (SD EÚ). Nemali by byť žiadne pochybnosti o povinnosti súdu zbaviť spotrebiteľa neprijateľnej zmluvnej podmienky a jej poškodzujúcich účinkov: „Členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.“ Ustanovenie čl. 6 ods.1 smernice sa má považovať za kogentné ustanovenie a ochrana pred neprijateľnými podmienkami sa má poskytnúť v režime pravidiel verejného poriadku (uznesenie SD EÚ vo veci C-76/10 POHOTOVOSŤ/Korčkovská, bod 50), teda pravidiel, na ktorých rešpektovaní musí štát bezvýhradne trvať a ktorých rešpektovanie je povinný vždy a za každých okolností vyžadovať. Ochrana spotrebiteľa pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách vychádza z predpokladu, že spotrebiteľ je z hľadiska informovanosti a z hľadiska vyjednávacej pozície v slabšom postavení a má spravidla na výber buď zmluvu vopred naformulovanú dodávateľom akceptovať so všetkými formulárovými klauzulami alebo ju odmietnuť. Možnosť zmeny štandardných podmienok zo strany spotrebiteľa je len iluzórna a je zrejmé, že ide o rovnosť len formálnu. Aby sa dosiahla faktická rovnosť, je to možné dosiahnuť len vonkajším zásahom. (Porovnaj rozsudky Mostaza Claro, C 168/05, bod 25,Océano Grupo Editorial SA C 240/98-C 244/98)
15. Nepochybne je právom žalobcu ako poskytovateľa služieb zabezpečiť splnenie povinnosti odberateľa služieb - zákazníka, pričom zmluvná pokuta je jedným z vhodných inštitútov. Predmetom zabezpečenia v prejednávanej veci bola povinnosť žalovanej riadne a včas uhrádzať odplatu za poskytnuté služby ako aj povinnosť zákazníka po určitú dobu zostať v právnom vzťahu s poskytovateľom služieb a využívať dohodnutý rozsahu služieb.
16. Je však potrebné si uvedomiť, že všetky „výhody“ ponúkané poskytovateľom telekomunikačných služieb či už zvýhodnená cena zariadení pre príjem služby, odlišné ceny elektronických služieb, určitý vyhradený objem hovorov a dátových služieb, prípadne hovorov za paušálnu sadzbu alebo voľných hovorov, tvoria bezpochyby ofenzívnu obchodnú politiku telekomunikačných operátorov v snahe získať zákazníka a zabezpečiť odbyt služieb minimálne po stanovenú dobu. Zákazník sa riadi na základe snahy získať určité výhody pri predpokladanej spotrebe. Nie však každý zákazník si dokáže riadne vyhodnotiť aj povinnosti vyplývajúce z voľby a viazanosti.
17. Sankcia spočívajúca v degresívnej zmluvnej pokute musí vždy zodpovedať nie len času a rozsahu porušenej povinnosti, ale aj charakteru a závažnosti porušenej povinnosti, zároveň sa odvíjať od skutočnej a reálnej ujmy, ktorá porušením povinnosti vznikne. Sankcia dohodnutá počas celej platnosti zmluvy a jej hrozby nesmie byť v žiadnom jej štádiu zjavne neprimeraná a prípadným nárokom na sankciu nemôže vzniknúť bezdôvodné obohatenie. Uvedené platí aj preto, že neposkytnutím služby v určitom rozsahu dôjde k úsporám na strane poskytovateľa služby (ten ušetrí v rozsahu následného zníženého objemu dát a pod.), teda zmluvná pokuta nemôže nahrádzať jeho očakávané príjmy. Zmluvná pokuta nesmie slúžiť ako jediný nástroj a prostriedok na neprimerané zabezpečenie prípadných benefitov a výhod, ktoré v istých prípadoch javia výrazné znaky potenciality, porovnávajúc v konkrétnom časovom úseku ofenzívnu obchodnú politiku iných telekomunikačných operátorov.
18. Pri oneskorenej úhrade peňažného plnenia nemôže ostať bez povšimnutia výška pohľadávky vzniknutej porušením záväzku. Môže totižto nastať situácia, že spotrebiteľ si svoj záväzok nesplní len v nepatrnom rozsahu napr. z vyúčtovanej sumy neuhradí 1,- eur. Zmluvná pokuta dojednaná pre prípad nezaplatenia ceny za poskytnuté služby, výšku pohľadávky takto vzniknutej vôbec nezohľadňuje. Výška zmluvnej pokuty sa zároveň znižuje iba do dňa prerušenia poskytovania služieb v dôsledku nezaplatenia ceny za poskytnuté služby. Prerušením poskytovania služieb však k zániku zmluvného vzťahu nedochádza. Nemožno preto vylúčiť následne uhradenie dlžného záväzku zo strany spotrebiteľa a opätovné obnovenie poskytovania služieb. Táto okolnosť majúca podstatný vplyv na výšku zmluvnej pokuty zohľadnená nebola. Zmluvná pokuta tak ako bola dojednaná teda umožňuje poskytovateľovi služieb požadovať od spotrebiteľov zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške podstatne prevyšujúcej pohľadávku vzniknutú porušením záväzku zaplatiť sumu poskytnutých služieb. 19. Dojednanie zmluvnej pokuty nezohľadňujúce výšku pohľadávky vzniknutej porušením záväzku a viažúce sa iba na moment prerušenia poskytovania služieb, bez zohľadnenia prípadnej možnosti ich obnovenia predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku, nakoľko výrazne znevýhodňuje spotrebiteľa a dodávateľovi umožňuje uplatniť si voči spotrebiteľovi zmluvnú pokutu v neprimeranej výške tak, ako to správne uviedol súd prvej inštancie. Uplatnené odvolacie námietky žalobcu preto neboli dôvodné. 20. Keďže ust. § 53 Občianskeho zákonníka nikdy nebolo zaradené medzi prípady relatívnej neplatnosti (§ 40a Občianskeho zákonníka) išlo o neplatnosť absolútnu pôsobiacu bez ďalšieho priamo zo zákona, na ktorú musel súd prihliadať z úradnej povinnosti. 21. K samotnému vyčísleniu pomeru úspechu žalobcu v konaní, odvolací súd pre doplnenie uvádza, že súd rozhoduje o nároku na náhradu trov konania podľa zásad o náhrade trov konania a uplatnením týchto zásad určí pomer vyjadrený percentom alebo zlomkom. V sporových konaniach sa ohľadom náhrady trov konania uplatňuje tzv. zásada úspechu, t. j. strane, ktorá mala vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov proti neúspešnej strane. Úspech vo veci sa zisťuje porovnaním žalobnej žiadosti (petitu) a výroku rozhodnutia, ktorým sa vo veci rozhodlo. U žalobcu ide o plný úspech vo veci iba vtedy, ak sa výrok meritórneho rozhodnutia zhoduje so žalobným petitom, t. j. ak sa jeho žalobe vyhovelo v plnom rozsahu. Strana, ktorá mala plný úspech vo veci, má nárok na náhradu všetkých účelne vynaložených trov proti strane, ktorá vo veci úspech nemala. Ak strana nemá plný úspech vo veci, vždy má čiastočný úspech vo veci, t. j. každá strana (žalobca aj žalovaný), je sčasti úspešná a sčasti neúspešná. Vo všeobecnosti platí, že ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca bol v konaní úspešný len čo do zaplatenia sumy 234,96 eur s prísl., pričom žalobou sa domáhal zaplatenia sumy 360,24 eur s prísl., súd prvej inštancie správne postupoval,
keď žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 30,44% (rozdiel medzi percentuálnym úspechom žalobcu a percentuálnym úspechom žalovaného).
22. Z týchto dôvodov odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a vo výroku o trovách konania ako vecne správny v zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP. 23. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP. Odvolanie žalobcu nebolo dôvodné, z tohto dôvodu nárok na náhradu trov odvolacieho konania patrí úspešnému žalovanému. Z obsahu spisu je však zrejmé, že žalovanému v priebehu odvolacieho konania žiadne preukázateľné trovy nevznikli, preto mu náhrada trov odvolacieho konania nebola priznaná. 24. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona číslo 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov § 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).