Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_11Pc-9-2018.pdf
PDF · 81.48 KB
Case nature
Area
Subarea
11Pc/9/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd v Námestove, sudkyňou JUDr. Zuzanou Krivdovou, v právnej veci matky: Q. W., rod. T., nar. X.XX.XXXX, bytom W. XXX/XX, XXX XX W., proti 1/ mužovi, ktorého otcovstvo má byť zapreté: O.. E. W., nar. XX.X.XXXX, bytom Q. XXXX/X, XXX XX W. a 2/ maloletému dieťaťu: E. I. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. XXX/XX, XXX XX W., zastúpenému kolíznym opatrovníkom: Ústredie práce sociálnych vecí a rodiny, Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Námestovo, v konaní o zapretie otcovstva, takto
rozhodol:
I. Súd u r č u j e, že O.. E. W., rod. W., nar. XX.X.XXXX, n i e j e otcom maloletého E. I. W., nar. XX.XX.XXXX z matky Q. W., rod. T., nar. X.XX.XXXX.
II. Žiaden z účastníkov konania n e m á nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 25.7.2018 navrhovateľka - matka maloletého žiadala, aby súd určil, že O.. E. W., nie je otcom maloletého E. I. W..
2. Podanie návrhu odôvodnila tým, že i keď zákonná domnienka otcovstva svedčí jej exmanželovi, ten nemôže byť otcom dieťaťa, nakoľko od zimy 2013 s ním neudržiava pohlavný styk. Jej manželstvo s mužom, ktorého otcovstvo má byť zavreté, bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Žilina, č.k. 9P/52/2014-91 zo dňa 7.12.2015, právoplatným 7.1.2016. Od roku 2013 nezdieľajú ani spoločnú domácnosť. V čase rozhodnom pre splodenie dieťaťa sa stýkala iba s druhom E. B. T., s ktorým od roku 2016 žije v spoločnej domácnosti a ktorý otcovstvo k maloletému E. I. uznáva. Jej exmanžel zase súhlasí so zapretím otcovstva k maloletému, nakoľko taktiež zdieľa spoločnú domácnosť s jeho priateľkou. Zároveň žiadala o urýchlene rozhodnutie, nakoľko maloletému E. I. diagnostikovali závažné a životu ohrozujúce ochorenie neurofibromatózu a lekársku pomoc vedia maloletému zabezpečiť na špecializovanej klinike v Ríme.
3. K návrhu priložila kópie:
- rodného listu maloletého,
- časti rozsudku Okresného súdu Žilina, č.k. 9P/52/2014-91 zo 7.12.2015 v spojení s opravným uznesením tamojšieho súdu, č.k. 9P/52/2014-91,
- záver z vyšetrenia maloletého E. I. v Národnom ústave detských chorôb v Bratislave z 22.3.2018,
- kópiu pobytového preukaza občana EÚ B. T. a kópiu jeho rodného listu
- rukou písané „priznanie otcovstva“ B. T. k maloletému E..
4. K návrhu matky maloletého sa písomným podaním doručeným súdu 24.8.2018 (č.l. 27) vyjadril muž, ktorého otcovstvo má byť zapreté v podstate tak, že s návrhom na zapretie jeho otcovstva súhlasí, nakoľko maloletý E. I. nie je jeho syn. Poukázal na to, že s matkou maloletého nežijú v spoločnej
domácnosti už od roku 2013 a teda sa ani nestýkajú pohlavne. Od roku 2015 sú oficiálne rozvedení a každý z nich má svojho stáleho partnera.
5. Súdom ustanovený kolízny opatrovník vo svojej správe zo zisťovania rodinných, bytových a sociálnych pomerov maloletého dieťaťa z 12.10.2018 (č.l. 40) uviedol, že v čase šetrenia matka maloletého bola aj s maloletým v Taliansku. V závere súdu odporučil návrhu matky maloletého vyhovieť.
6. Súd vo veci vykonal dňa 16.10.2018 pojednávanie, a to v neprítomnosti matky maloletého, ktorá svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnila písomným podaním doručeným súdu 30.9.2018 (č.l. 33) z dôvodu, že sa momentálne nachádza so synom E. I. na Sicílii, kde podstupuje ďalšie vyšetrenia kvôli jeho zdravotnému stavu ako i z dôvodu nepriaznivej finančnej situácie, ktorá jej neumožňuje odcestovať so synom a následne sa vrátiť.
7. Na pojednávaní muž, ktorého otcovstvo má byť zapreté i kolízny opatrovník zotrvávajúc na svojich písomných vyjadreniach uviedli, že k veci nechcú nič viac uviesť.
8. Na základe vykonaného dokazovania súd zistil nasledovný skutkový stav: Účastníci konania - matka maloletého a muž, ktorého otcovstvo má byť zapreté, uzatvorili dňa XX.XX.XXXX v W. manželstvo, ktoré je zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu W., vo zväzku XX, ročník XX, strana XXX pod poradovým č. XXX. Z tohto manželstva pochádza syn E. W., nar. XX.X.XXXX. Manželstvo účastníkov konania bolo rozsudkom Okresného súdu Žilina, č.k. 9P/51/2014-91 zo 7.12.2015 (právoplatným 7.1.2016) v spojení s opravným uznesením tamojšieho okresného súdu, č.k. 9P/52/2014-99 zo 14.1.2016, rozvedené.
9. Z rodného listu maloletého E. I. vyplýva, že sa narodil XX.XX.XXXX a jeho narodenie je zapísané v knihe narodení matričného úradu Q. vo zväzku XX, ročník XXXX, na strane XXX pod poradovým číslom XXX, pričom ako otec menovaného maloletého je zapísaný muž, ktorého otcovstvo má byť zapreté (bývalý manžel matky maloletého). Z uvedeného je zrejmé, že maloletý E. I. sa narodil až po rozvode manželstva účastníkov konania (cca 10 mesiacov od právoplatnosti rozsudku, ktorým bolo manželstvo účastníkov rozvedené.
10. Podľa § 85 ods. 1 Zákona o rodine Podľa § 85 ods. 1 Zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o rodine“), ak sa narodí dieťa v čase od uzavretia manželstva do uplynutia trojstého dňa po zániku manželstva alebo po jeho vyhlásení za neplatné, považuje sa za otca manžel matky. Podľa § 87 ods. 1 Zákona o rodine, ak sa narodí dieťa v čase medzi stoosemdesiatym dňom od uzavretia manželstva a trojstým dňom po tom, čo manželstvo zaniklo alebo bolo vyhlásené za neplatné, možno otcovstvo zaprieť len vtedy, ak je vylúčené, že by manžel matky mohol byť otcom dieťaťa. Podľa § 88 ods. 2 Zákona o rodine aj matka môže do troch rokov od narodenia dieťaťa zaprieť, že otcom dieťaťa je jej manžel. Ustanovenia o práve na zapretie otcovstva manželom matky dieťaťa sa použijú primerane.
11. Zapieracia žaloba môže byť úspešná, ak sa preukáže okolnosť vylučujúca, že by manžel mohol byť otcom dieťaťa. Ide o kogentnú požiadavku zákona. Kategória výlučnosti znamená nesporný (nezvratný, určitý, jednoznačný) záver o tom, že muž, ktorému svedčí domnienka otcovstva manžela matky, nemôže byť biologickým otcom dieťaťa. Okolnosťami spĺňajúcimi požiadavku zákona o intenzite vylučujúcej okolnosti môžu byť absencia pohlavného styku medzi manželmi v rozhodujúcom období z rôznych dôvodov (okrem iných napr. trvalé oddelené žitie z dôvodu rozvratu vzťahov).
12. Podľa § 2 ods. 1 Zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“) na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa § 151 ods. 1 Zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné.
13. Z vykonaného dokazovania predovšetkým zo zhodných tvrdení účastníkov konania (resp. nesporných skutkových tvrdení) mal súd za preukázané, že je vylúčené, aby biologickým otcom maloletého dieťaťa bol bývalý manžel (muž, ktorého otcovstvo má byť zapreté), keďže v čase rozhodnom
pre počatie maloletého dieťaťa sa už spolu intímne nestýkali. Otcovstvo k maloletému uznáva súčasný partner matky maloletého E. B. T., čo potvrdil aj svojím písomným podaním doručeným súdu. Z čestného prehlásenia podpísaného E. B. T. (č.l. 20) vyplýva, že maloletý E. I. je jeho biologickým synom. S matkou maloletého žije v spoločnej domácnosti od roku 2016 a ich ch syn dostal priezvisko po bývalom manželovi kvôli „ochrannej lehote dieťaťa“ medzi právoplatnosťou rozsudku o rozvode a pôrodom, čoho si je bývalý manžel matky maloletého vedomý a súhlasí so zmenou priezviska, nakoľko nie je biologický otec jeho syna E. I..
14. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia súd návrhu navrhovateľky - matky maloletého vyhovel, a rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti I. tohto rozsudku, keď určil, že muž, ktorému svedčila zákonná domnienka otcovstva podľa § 85 ods. 1 Zákona o rodine nie je otcom maloletého narodeného z navrhovateľky.
15. Aj vzhľadom na písomné podania matky maloletého a jej partnera (ktorý je štátnym občanom Talianskej republiky), ktorý otcovstvo k maloletému uznáva, súd dáva do pozornosti účastníkov konania, že po nadobudnutí právoplatnosti tohto rozsudku, na základe ktorého bude otcovstvo bývalého manžela matky maloletého úspešne zapreté, prichádza do úvahy subsidiárne ďalšia fikcia určenia otcovstva ustanovená v § 90 Zákona o rodine, podľa ktorého ak nie je otcovstvo určené podľa domnienky otcovstva manžela matky, možno ho určiť súhlasným vyhlásením oboch rodičov. To znamená, že po úspešnom zapretí otcovstva (bývalým) manželom matky maloletého dieťaťa môžu rodičovstvo ustáliť matka maloletého a iný muž, ktorý otcovstvo k maloletému dieťaťu uznáva, a to buď pred príslušným matričným úradom alebo príslušným súdom. Pre vzťahy s medzinárodným prvkom zákon o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom ustanovuje, že na platnosť uznania rodičovstva stačí, ak sa stane podľa práva štátu, v ktorom k uznaniu došlo. Inak platí všeobecná úprava, že určenie (zistenie alebo zapretie) rodičovstva sa spravuje právnym poriadkom štátu, ktorého príslušnosť nadobudlo dieťa narodením.
16. Po určení otcovstva súhlasným vyhlásením rodičov maloletého (bod 15. tohto rozsudku) môžu rodičia maloletého dieťaťa zmeniť aj priezvisko maloletého E. I. nakoľko podľa § 1 ods. 2 zákona č. 300/1993 Z.z. o mene a priezvisku meno dieťaťa sa určuje dohodou rodičov; ak k takejto dohode nedošlo, meno sa určuje rozhodnutím súdu.
17. Podľa § 251 CSP trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva. Podľa § 52 CMP žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. 18. V zmysle § 53 CMP v konaní vo veciach určenia rodičovstva, medzi ktoré v zmysle § 105 písm. c) CMP patrí aj konanie o zapretie otcovstva, môže súd priznať náhradu trov konania účastníkom, ktorí mali vo veci úspech, proti účastníkom, ktorí úspech nemali, ak to možno spravodlivo požadovať.
19. O náhrade trov konania účastníkov rozhodol súd v zmysle § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, nakoľko za daných skutkových okolností nielenže nemožno spravodlivo požadovať, aby súd priznal náhradu trov konania navrhovateľke, ale v súvislosti s predmetným konaním žiadnemu z účastníkov konania ani žiadne trovy fakticky nevznikli.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje (Okresnom súde Námestovo).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) - § 363 CSP.
Odvolanie možno odôvodniť tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1 CSP)
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§ 62 ods. 1 a 2 CMP) .