Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

PB-4P/65/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Považská Bystrica sudkyňou JUDr. Katarínou Krivulčíkovou v právnej veci navrhovateľky L. J., rod. Š., nar. XX.X.XXXX, bytom S. XXXX/XX-XX, H. T., Q..Č.. S. XXXX/XX-XX, H. T. a manžela navrhovateľky Ľ. J., nar. XX.X.XXXX, bytom S. XXXX/XX-XX, H. T., právne zastúpeného advokátskou kanceláriou JUDr. Róbert Fatura, advokát, s.r.o., Centrum 18/23, Považská Bystrica v konaní o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností rodičov k mal. L. J., nar. XX.X.XXXX, bytom u matky, zastúpenej opatrovníkom Úradom práce, sociálnych veci a rodiny Považská Bystrica, takto

rozhodol:

Súd manželstvo L. J., rod. Š., nar. XX.X.XXXX a Ľ. J., nar. XX.X.XXXX, uzatvorené dňa X.X.XXXX, zapísané v Knihe manželstiev Matričného úradu H. T., vo zväzku XX, ročník XXXX, na strane XX, pod poradovým číslom XX, r o z v á d z a .

Súd s c h v a ľ u j e medzi rodičmi dohodu tohto znenia:

Mal. L. J., nar. XX.X.XXXX sa z v e r u j e na čas po rozvode do osobnej starostlivosti matky, s tým, že zastupovať maloletú a spravovať jej majetok sú oprávnení obaja rodičia.

Otec sa z a v ä z u j e prispievať na výživu mal. L. výživným vo výške 40 Eur mesačne, ktoré bude poukazovať vždy do 20. dňa v mesiaci vopred k rukám matky maloletej od právoplatnosti rozsudku.

Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Navrhovateľka sa podaným návrhom domáhala rozvodu manželstva a úpravy práv a povinností rodičov na čas po rozvode k mal. L., nar. XX.X.XXXX. Návrh odôvodnila tým, že manželstvo uzatvárala z lásky. Po uzavretí manželstva bývali s manželom u jeho rodičov, dva mesiace po uzavretí manželstva sa im narodila dcéra L., ktorá t. č. navštevuje materskú školu na sídlisku S. v Považskej Bystrici. Rozpory v názoroch na domácnosť a to v nie malej miere sa vyskytli asi po polroku od narodenia ich dcéry. Matka manžela, aj keď iste v dobrom, neustále presadzovala aj pri výchove ich dcéry svoj názor, čo sa často s jej názorom ako rodičia nestotožňovalo. Pre pokoj v rodine však mlčala. Manželovi hovorila, že nesúhlasí s názorom jeho matky. Pokiaľ ide o domácnosť, čokoľvek spravila, jeho matka hovorila, že to je zle, že nič nevie poriadne urobiť. Manžel sa navrhovateľky často krát nezastal a to následne vyvolalo hádky medzi nimi ako manželmi. Vzhľadom na túto skutočnosť si zakúpili byt č. XX v obytnom dome s. č. XXXX na sídlisku S. v Považskej Bystrici, na kúpu ktorého obdržali od Štátneho fondu rozvoja bývania úver vo výške 57.000 Eur, ktorý splácajú pravidelne vo výške 157,17 Eur. Do bytu sa nenasťahovali ihneď po jeho kúpe, bývali u svokrovcov, nakoľko byt museli rekonštruovať, čo trvalo asi 2 roky. Ona počas materskej dovolenky pracovala na dohodu v dvoch zamestnaniach, a to C. C. a v H. D. na sídlisku

S. v Považskej Bystrici, aby mali z čoho splácať úver a potreby domácnosti, pretože manžel je iba poberateľom invalidného dôchodku vo výške 320 Eur mesačne. Vzťahy medzi manželmi po odsťahovaní sa z domácnosti manželových rodičov sa dočasne upravili. V novembri 2017 začala pracovať v H., I..J.., H. T.. Najskôr robila každý deň na 8 hodín, postupne so súhlasom manžela začala pracovať dvanásť hodín s tým, že 2 dni odrobila v práci a 2 dni mala voľno. Od septembra 2017 ich dcéra začala navštevovať materskú školu. Počas jej prítomnosti v práci manžel nedával dcéru do škôlky, vodila ju ona, keď mala v práci voľno. Nesúhlasila s takýmto riešením, manžel to dôvodil tým, že vzhľadom jednak na jeho zdravotný stav, poruchu zraku, by nevedel, čo jej má obliecť, obuť a jednak aj dôvodil to tým, že keď je doma, postará sa o ňu. Ona s tým však nesúhlasila, chcela, aby bola v kolektíve, kde by vyrastala so svojimi rovesníkmi. Manžel však nesúhlasil s jej postojom, a toto tiež vyvolávalo rozpory medzi nimi. Aj napriek tomu, že už mali samostatnú domácnosť, vzťahy medzi nimi už boli narušené. Manžel jej začal vyčítať prácu, teda tú skutočnosť, že robí dvanástky, vyčítal jej aj keď občas vyšla s kamarátkami, zdôvodňovala to tým, že aj ona má potrebu sa odreagovať, porozprávať sa. Bolo však potrebné platiť úver a chod domácnosti, nakoľko jeho invalidný dôchodok nemohol na tieto základné potreby stačiť. Manžel si občas vypil a jeho správanie prerástlo často do agresivity voči nej. Má z neho strach. Napáda ju verbálne, pričom používa vulgárne výrazy, a to častokrát aj pred ich dcérou. Vzťahy medzi nimi sú už tak rozbité, že sa nedokážu v kľude porozprávať. Navrhla manželovi rozvod, nakoľko nechce, aby ich dcéra vyrastala v takomto prostredí, ktoré by jej vývoj mohlo negatívne ovplyvniť. Manžel ju prehováral, aby sa nerozviedli, že sa napraví, ale ona mu už neverí, lebo v minulosti mu dala niekoľko šancí, ale márne. K manželovi už necíti žiadnu lásku, prestala si ho vážiť. Nakoľko sa manžela bojí, lebo sa jej sústavne vyhráža, odsťahovala sa aj s maloletou dcérou k jej mame, ale nebráni manželovi v kontakte s ňou.

2. Manžel navrhovateľky spočiatku s návrhom na rozvod manželstva nesúhlasil. Uviedol, že v čase keď mala mal. dcéra účastníkov konania približne dva roky, všimol si zmeny v správaní navrhovateľky. Postupne získal informáciu, že jeho manželka trávi čas v dôvernej chatovej komunikácii s iným mužom, táto skutočnosť narušila dôveru medzi ním a navrhovateľkou, napriek tomu si však uvedenú situáciu vysvetlili a svojej manželke odpustil. Uviedol, že spolu s manželkou spolu viedli dialóg aj ohľadom zamestnania a príjmov do spoločnej domácnosti, pričom v snahe zvýšiť rodinný rozpočet sa navrhovateľka zamestnala v rozsahu dvoch dní po 12 hodín a dva dni voľno. Manžel navrhovateľky ako poberateľ invalidného dôchodku bol doma, pričom si vedel privyrobiť aj bez zamestnania. Vzťahy medzi ním a manželkou postupne nadobudli istý stereotyp, kedy bola manželka fyzicky a psychicky vyčerpaná z práce, ktorá frustrácia, hnev a podráždenosť prerastali do výbušných reakcií voči manželovi a ich spoločnej dcére, čo sa stávalo zdrojom hádok medzi nimi. Manželka trávila čoraz viac času so svojimi kamarátmi dlho do noci, manžel ju upozorňoval na skutočnosť že spoločne trávia čím ďalej tým menej času, no snahy o komunikáciu vyústili do verbálneho konfliktu. Vyššie uvedený stereotyp, častejšie hádky a nedorozumenia napokon manželka vyhodnotila ako neprekonateľný stav nedorozumenia, odsťahovala sa zo spoločnej domácnosti a manželovi oznámila, že sa chce rozviesť. Domnieval sa, že vzťah medzi ním a manželkou je síce chladný, no po rokoch partnerského spolužitia kedy si rozumeli, dopĺňali sa a vzájomne si pomáhali, nepostráda emocionálnu hĺbku a citový rozmer, na ktorých základoch by bolo možné ich vzťah opäť postupne obnoviť, i keď manžel si jej vedomý svojej frustrácie z o zhoršujúceho sa zdravotného stavu a s tým spojenou podráždenosťou. V kontexte skutočností ním uvedených ako aj skutočností uvedených manželkou mal za to, že manželstvo by v danom prípade stále mohlo plniť svoj účel a manželské spolužitia by mohlo byť obnovené. Svoj súhlas s rozvodom manželstva vyjadril až v priebehu konania, kedy navrhovateľka prezentovala jednoznačný postoj k ukončeniu manželského spolužitia rozvodom.

3. Opatrovník sa k návrhu nevyjadril.

4. Súd vykonal dokazovanie oboznámením návrhu, sobášneho listu, rodného listu maloletého dieťaťa, potvrdenia o zárobku navrhovateľky od spoločnosti H. H. J..S..Z.., H. T., rozhodnutia Sociálnej poisťovne ústredie zo dňa 30.11.2017, výsluchom navrhovateľky a manžela navrhovateľky.

5. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že účastníci konania uzatvorili manželstvo dňa 5.4.2014, u oboch z nich sa jedná o manželstvo prvé, obaja sú národnosti slovenskej, štátnej príslušnosti SR. Ich posledným spoločným bydliskom bola Považská Bystrica. Z manželstva účastníkov konania pochádza jedno maloleté dieťa a to mal. L., nar. XX.X.XXXX.

6. Účastníci konania uzavreli manželstvo po sedemročnej známosti a toto bolo až na malé nezhody harmonické približne do roku 2016. Navrhovateľka ako príčinu rozvratu manželstva uvádzala tú skutočnosť, že obaja s manželom často požívali alkoholické nápoje, často sa kvôli tomu hádali a k manželovi stratila akýkoľvek citový vzťah. Navrhovateľka za žiadnych okolností nemala záujem na obnovení manželského spolužitia, jeho obnovenie považovala za nereálne. Na druhej strane manžel navrhovateľky, ktorý spočiatku s návrhom na rozvod manželstva nesúhlasil a aj napriek tomu, že považoval vzťah medzi ním a navrhovateľkou za chladný, nepociťoval absenciu emocionálnej hĺbky a citový rozmer, na ktorých základoch by bolo možné obnoviť manželské spolužitie a manželstvo by si mohlo plniť svoj účel. Napriek uvedenému v priebehu konania s návrhom na rozvod manželstva, vzhľadom na jednoznačný a rozhodný postoj navrhovateľky, súhlasil.

7. Navrhovateľka a manžel navrhovateľky nežijú v spoločnej domácnosti asi tri týždne, mesiac spolu nehospodária, intímne sa nestýkajú asi tri mesiace.

8. Z vykonaného dokazovania mal súd ďalej za preukázané, že navrhovateľka pracuje ako robotníčka prostredníctvom agentúry H. H. J..S..Z.., H. T. R. J. H. I..J.., H. T. s priemerným mesačným zárobkom 611 Eur netto. Býva spolu s mal. L. u svojej matky v trojizbovom byte, kde obýva jednu izbu, na bývanie prispieva sumou 100 Eur mesačne. Okrem mal. L. iné vyživovacie povinnosti nemá.

9. Manžel navrhovateľky je invalidný dôchodca, poberá invalidný dôchodok vo výške 320,10 Eur. Po odchode navrhovateľky zo spoločnej domácnosti zostal bývať v byte, ktorý si kúpili spolu s navrhovateľkou. Na kúpu si zobrali hypotekárny úver vo výške 57.000 Eur, ktorý úver spláca spoločne s navrhovateľkou. Okrem mal. L. iné vyživovacie povinnosti nemá.

10. Mal. L. navštevuje materskú školu. Mesačné poplatky za MŠ sú 11 Eur, strava 28 Eur, ZRŠ 17 Eur.

11. V priebehu konania navrhovateľka a manžel navrhovateľky v prípade rozvodu manželstva uzatvorili rodičovskú dohodu, ktorú navrhli, aby súd schválil, v zmysle ktorej bude mal. L. zverená na čas po rozvode do osobnej starostlivosti matky s tým, že zastupovať maloletú a spravovať jej majetok sú oprávnení obaja rodičia a otec sa zaviaže prispievať na výživu mal. L. výživným vo výške 30 Eur mesačne. Styk otca s maloletou žiadali neupraviť, nakoľko na tomto sa dohodli.

12. Podľa § 23 ods. 1 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.

13. Podľa § 23 ods. 2 Zákona o rodine, súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.

14. Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.

15. Podľa § 24 ods. 3 Zákona o rodine, rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.

16. Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

17. Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.

18. Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.

19. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

20. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

21. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

22. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

23. Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.

24. Po zhodnotení všetkých skutočností a dôkazov súd dospel jednoznačne k záveru, že návrh navrhovateľky je dôvodný. Účelom manželstva je vytvorenie harmonického a trvalého životného spoločenstva, ktoré zabezpečí riadnu výchovu detí ako aj prostredia, kde manželka žijú vo vzájomnej zhode, citovom zblížení, poskytujúc si vzájomnú pomoc a podporu. Pri skúmaní či sú vzťahy medzi manželmi vážne narušené, a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj spoločenský účel, súd berie do úvahy hlavne vzájomný vzťah medzi manželmi, doterajšie spolužitie, jeho dĺžku, a intenzitu narušenia a rozvratu. Súd pri rozhodovaní vždy prihliadne na záujem maloletých detí.

25. Je nesporné, že v súčasnej dobe sú vzťahy medzi manželmi vážne narušené a manželstvo si neplní žiadnu zo svojich funkcií. Navrhovateľka za žiadnych okolností nemala záujem na obnovení manželského spolužitia s manželom, a to z dôvodu intenzívneho citového odcudzenia. I keď manžel navrhovateľky s návrhom na rozvod manželstva spočiatku nesúhlasil a deklaroval snahu o jeho záchranu, neskôr zmenil svoj postoj a s návrhom na rozvod manželstva súhlasil. Navrhovateľka aj napriek počiatočnému nesúhlasu manžela s rozvodom manželstva a jeho snahe o obnovu manželského spolužitia, aj s ohľadom na mal. L., neustále prezentovala svoj odmietavý postoj k spolužitiu s manželom a nepripúšťala možnosť do budúcna obnovenia manželského spolužitia.

26. Za danej situácie súd musí jednoznačne konštatovať, že vzťahy medzi manželmi sú narušené vážne a rozvrátené trvalo, a manželstvo si nemôže plniť a ani si neplní svoj účel. Súd zisťoval príčiny, ktoré viedli k tomuto vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, ktoré vyhodnotil ako vzájomné citové odcudzenie, predovšetkým vyplývajúce z postoja navrhovateľky, ktorá jednoznačne odmietala akékoľvek obnovenie manželského spolužitia i napriek deklarovanej snahe o obnovu manželského spolužitia zo strany manžela.

27. Pri rozhodovaní o rozvode manželstva účastníkov konania súd prihliadol na tieto príčiny, ktoré viedli k rozvratu vzťahov medzi manželmi a zároveň prihliadol aj na záujem mal. dieťaťa. V záujme mal. dieťaťa je, aby za danej situácie rodičia rozpad manželstva vyriešili pokojne, bez negatívneho vplyvu na dieťa, ktoré si bude vyžadovať za tejto situácie viac pozornosti, a pochopenia a neprejavovania negatívnych emócií medzi manželmi. Súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliadol aj na porušenie povinnosti manželov v zmysle § 18 a 19 Zákona o rodine, a to povinnosti spolu žiť, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti, a vytvárať zdravé rodinné

prostredie. Za situácie, v akej sa ocitli vzťahy medzi manželmi v danom prípade, povinnosti manželov zakotvené v § 18 Zákona o rodine jednoznačne porušené boli.

28. Záverom súd poukazuje na to, že manželstvo je dobrovoľným zväzkom muža a ženy, poslaním ktorého je spolužitie vo vzájomnej zhode, porozumení s cieľom vytvoriť zdravé a harmonické spoločenstvo pre všetkých, ktorých sa dotýka. Žiadneho z manželstvo nemožno spravodlivo prinútiť, aby v rozpore s jeho vôľou bol nútený žiť vo zväzku, ktorý ho citovo nenapĺňa, ktorý je formálny, neplniaci si svoje funkcie, teda neplniaci si účel, pre ktorý bolo toto spoločenstvo uzatvorením manželstva založené. Súd má za to, že v danom prípade boli splnené všetky hmotno-právne podmienky, splnenie ktorých má za následok opodstatnenosť záveru o existencii dôvodov na jeho rozvod. Preto súd za použitia citovaných ustanovení zákona o rodine manželstvo účastníkov konania rozviedol.

29. Zároveň súd za použitia § 24 ods. 1 Zákona o rodine schválil medzi rodičmi rodičovskú dohodu v znení tak ako je uvedená vo výroku tohto rozsudku. V starostlivosti matky o mal. L. súd nezistil žiadne nedostatky, preto zveril maloletú na čas po rozvode do osobnej starostlivosti matky s tým, že zastupovať maloletú a spravovať jej majetok sú oprávnení obaja rodičia. Pokiaľ sa týka výšky výživného, jeho výška zodpovedá súčasným osobným a majetkovým pomerom oboch rodičov ako aj odôvodneným potrebám maloletého dieťaťa. Keďže rodičia žiadali styk otca s maloletou neupraviť, súd vychádzajúc z ustanovenia 25 ods. 2 Zákona o rodine styk otca s maloletým neupravil.

30. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 52 C. m. p..

Poučenie:

Proti výroku rozsudku o rozvode manželstva a trovách konania možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Považská Bystrica písomne v troch vyhotoveniach.

Rodičia nie sú oprávnení podať proti výroku, ktorým bola schválená dohoda, odvolanie. (§ 122 C. m. p.).

Proti výroku rozsudku, ktorým bola schválená dohoda môže podať odvolanie opatrovník v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Považská Bystrica písomne v troch vyhotoveniach.

V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka , čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka, ďalej sa uvedie proti ktorému rozhodnutiu smeruje , v akom rozsahu sa napáda , z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne ( odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh) .

Odvolanie musí podať podpísané. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinný neplní dobrovoľne to, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na výkon rozhodnutia podľa osobitného predpisu (Exekučný poriadok), v prípade výkonu rozhodnutia vo veciach maloletých podať na príslušný súd návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia.

Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.