Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_6Ek-102-2017.pdf
PDF · 90.81 KB
Case nature
Subarea
6Ek/102/2017
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: P. O., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. ul. XXX/X, XXX XX O., právne zastúpeného JUDr. Ľubomírou Beňovou, advokátkou so sídlom Záhradnícka 10, 945 01 Komárno, proti povinnej: P. O., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom XXX XX O., právne zastúpenej JUDr. Romanom Juríkom, PhD., advokátom so sídlom Jazerná 19, 940 71 Nové Zámky, o vypratanie bytu a vymoženie trov exekúcie, vedenej súdnou exekútorkou JUDr. Paulou Miššíkovou, so sídlom Exekútorského úradu Pod Katrušou 13, 949 05 Nitra, pod sp. zn. 400EX 1205/2017, o sťažnosti povinnej proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 6Ek/102/2017 zo dňa 10. júla 2018, takto
rozhodol:
Súd sťažnosť povinnej proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 6Ek/102/2017 zo dňa 10. júla 2018 z a m i e t a.
odôvodnenie:
1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie, doručeným súdu prostredníctvom právneho zástupcu dňa 08.09.2017, domáha voči povinnej vypratania a odovzdania nehnuteľností vedených v katastri nehnuteľností u Okresného úradu Komárno, katastrálny odbor, pre katastrálne územie, obec a okres Komárno na liste vlastníctva č. 7324 ako byt č. 10 na III. poschodí obytného domu, nachádzajúci sa v Komárne, na ul. Košická č. vchodu 38, so súp. č. 666, ktorý je postavený na parcele registra KN "C" č. 7323, podiel priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu o veľkosti 5248/322923 a spoluvlastníckeho podielu k pozemku parcela registra KN "C" č. 7323, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, vo výmere 604 m2 o veľkosti 5248/322923 (ďalej len „nehnuteľnosť“), a vymoženia trov exekúcie, a to na základe exekučného titulu, ktorým je právoplatný a vykonateľný rozsudok Okresného súdu Komárno zo dňa 06.10.2015, č. k. 6C 48/2012-260, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Nitre zo dňa 27.10.2016, č. k. 9Co/42/2016-302.
2. Poverením zo dňa 28.09.2017 Okresný súd Banská Bystrica poveril vykonaním exekúcie súdnu exekútorku JUDr. Paulu Miššíkovú, so sídlom Exekútorského úradu Pod Katrušou 13, 949 05 Nitra, ktorá ju vedie pod spis. zn. 400EX 1205/2017.
3. Poverený súdny exekútor predložil súdu dňa 07.11.2017 návrh povinnej na zastavenie exekúcie s odkladným účinkom (t.j. podaný povinnou poverenému súdnemu exekútorovi v lehote 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie). Povinná žiadala exekúciu zastaviť podľa § 61k písm. d) Exekučného poriadku z dôvodu, že exekučný titul nie je materiálne vykonateľný s tým, že povinná už vo vyhľadávacom konaní upozornila, že síce býva v byte, ktorý je povinná vypratať, ale v byte bývajú aj jej rodinní príslušníci, ktorým z exekučného titulu nevyplýva žiadna povinnosť. Preto za týchto okolností je možné, len to, aby byt vypratala povinná. Nemôže ho však uvoľniť, nakoľko nemá rozhodovaciu právomoc vo vzťahu k svojim rodinným príslušníkom. Oprávnený vo vyjadrení k návrhu povinnej na zastavenie exekúcie uviedol, že v súčasnosti nemá vedomosť o tom, že by sa v nehnuteľnosti mali zdržiavať aj iné osoby ako povinná, s návrhom na zastavenie exekúcie nesúhlasí a na vykonaní exekúcie vyprataním nehnuteľnosti trvá.
4. Uznesením Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 6Ek/102/2017 zo dňa 10. júla 2018 súd návrh povinnej na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“) zamietol (I. výrok), povinnej nárok na náhradu výdavkov na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom na zastavenie exekúcie nepriznal (II. výrok) a nárok na náhradu výdavkov v súvislosti s návrhom povinnej na zastavenie exekúcie nepriznal ani oprávnenému (III. výrok). Vyšší súdny úradník rozhodnutie vecne odôvodnil tým, že súd povinnou namietané skutočnosti týkajúce sa materiálnej vykonateľnosti exekučného titulu nepovažuje za dôvodné. Súd konajúci vyšším súdnym úradníkom po preskúmaní materiálnej vykonateľnosti exekučného titulu dospel k záveru, že exekučný titul je materiálne vykonateľný. Účastníci označení v exekučnom titule existujú (teda nejde o rozhodnutie voči „non-subjektu“), zároveň sú účastníci označení v exekučnom titule dostatočne individualizovaní (menom, priezviskom, dátumom narodenia, adresou pobytu). Tiež poukázal na odôvodnenie rozsudku Okresného súdu Komárno zo dňa 06.10.2015, č. k.: 6C 48/2012-260, v ktorom je uvedené „Súd žalobu v tej časti, v ktorej žalobca sa domáhal uloženia povinnosti žalovanej vypratať a odovzdať mu uvoľnené nehnuteľnosti, zamietol, pretože z výsledkov vykonaného dokazovania vyplýva, že sporné nehnuteľnosti užívajú okrem žalovanej aj iné osoby (ktoré však neboli účastníkmi konania), preto žalovaná celkom uvoľniť sporné nehnuteľnosti nemôže, lebo môže vypratať len svoje veci a opustiť tento byt.“ Zároveň citoval aj z odôvodnenia rozsudku Krajského súdu zo dňa 27.10.2016, č. k.: 9Co/42/2016-302, kde v bode 19. je uvedené: „K ďalším námietkam žalovanej, uvádzaných v odvolaní, odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom nerozhodol o fyzických osobách, ktoré by neboli stranami sporu, rozhodoval vo vzťahu k žalovanej, pričom v konaní o vypratanie bytu, aj keď v byte žijú viaceré osoby, nejde o procesné spoločenstvo, a teda je na žalobcovi, voči ktorému z nich žalobu uplatní.“ Súd konajúci vyšším súdnym úradníkom ďalej uviedol, že vo vykonávacom konaní musí súd vychádzať z vykonávaného rozhodnutia, ktoré je exekučným titulom, pretože len vykonáva to, o čom už bolo rozhodnuté a nenahrádza súd v základnom konaní a v jeho rozhodovacej činnosti. Exekučný súd je viazaný rozhodnutím vo veci samej, ktoré je vykonávané a ktoré zakladá oprávnenému právo na splnenie určenej povinnosti voči tam označenému subjektu. Exekučný súd nedisponuje právomocou meniť, či rušiť rozhodnutie, ktoré je exekučným titulom. Súd konajúci vyšším súdnym úradníkom ďalej poukázal na § 184 ods. 1 Exekučného poriadku, v zmysle ktorého, ak exekučný titul ukladá, aby povinný vypratal byt, exekúcia sa vykoná vysťahovaním povinného a všetkých, ktorí s ním bývajú na základe jeho práva, z bytu a vyprataním bytu. Exekútor k tomuto úkonu priberie vhodnú osobu, podľa možnosti zástupcu obce. Z uvedeného ustanovenia Exekučného poriadku teda vyplýva, že ak exekučný titul ukladá povinnému povinnosť, aby vypratal byt, tak exekútor vysťahuje z bytu nielen povinného, ale aj všetkých tých, ktorí v byte bývajú s povinným na základe jeho práva (resp. na základe jeho minulého práva, keďže právo povinného na užívanie nehnuteľnosti počas prebiehajúcej exekúcie neexistuje) a vyprace byt. Iná situácia by bola v prípade, ak by sa v byte nachádzali osoby, ktoré neodvodzujú svoju prítomnosť od povinného, ale nachádzajú sa v byte na základe vlastného práva. Na vykázanie takýchto osôb z bytu by oprávnený potreboval ďalší exekučný titul. Keďže súd konajúci vyšším súdnym úradníkom mal za to, že povinná v návrhu na zastavenie exekúcie nepreukázala také okolnosti, ktoré by po vzniku exekučného titulu spôsobili zánik vymáhaného nároku, zrušenie exekučného titulu alebo iné skutočnosti, ktoré jeho vymáhateľnosti bránia, dospel k záveru, že nie sú splnené zákonné podmienky na to, aby vo veci mohlo byť vydané rozhodnutie o zastavení exekúcie podľa niektorého z dôvodov uvedených v § 61k Exekučného poriadku.
5. Proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 6Ek/102/2017 zo dňa 10. júla 2018 podala povinná prostredníctvom právneho zástupcu v zákonom stanovenej lehote sťažnosť, ktorou napadla prvý výrok uznesenia o zamietnutí návrhu na zastavenie exekúcie. Povinná sa nestotožňuje s názorom súdu, že v exekučnom titule je dostatočne individualizovaná povinná, je určená povinnosť, a teda exekučný titul je materiálne aj formálne perfektný. Ako uviedla aj v návrhu na zastavenie exekúcie, oprávnený vedel najneskôr od 05.10.2015 kto všetko býva v byte, ktorého vypratania sa vo vyhľadávacom konaní domáhal. Napriek tomu nepodnikol žiadne vhodné procesné úkony smerujúce k uplatneniu svojho práva. Nejde teda o situáciu, v ktorej by oprávnený nevedel, voči komu smerovať procesný útok. Procesnú pasivitu oprávneného vo vyhľadávacom konaní nemôže nahrádzať svojou činnosťou exekučný súd. Povinná ďalej uvádza, že zo samotného návrhu na vykonanie exekúcie je zrejmý jej vek. Má 81 rokov (oprávnený 49 rokov). Vlastnícke právo patrí medzi základné práva. Nejde ale o absolútne panstvo nad vecou a už vôbec nie nad osobami. Podľa čl. 20 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky vlastníctvo zaväzuje. V demokratickej spoločnosti nemožno akceptovať konanie, ktorým sa
niekto domáha svojich práv proti inej osobe v tak výrazne neproporcionálnom postavení. Povinná navrhuje, aby súd zmenil napadnuté uznesenie tak, že exekúciu zastaví. Alternatívne navrhuje, aby súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdnemu úradníkovi na nové rozhodnutie.
6. Oprávnený prostredníctvom svojho právneho zástupcu k sťažnosti povinnej uviedol, že nadobudol vlastnícke právo k vypratávanej nehnuteľnosti dňom udelenia príklepu na dobrovoľnej dražbe dňa 08.03.2011. Do dnešného dňa však predmet svojho vlastníckeho práva nevie užívať, nakoľko nehnuteľnosť naďalej užíva povinná, a to aj napriek tomu, že jej bola uložená povinnosť vypratať predmetné nehnuteľnosti a odovzdať ich oprávnenému do 60 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku, a to rozsudkom Okresného súdu Komárno č. k. 6C/48/2012-260 zo dňa 06.10.2015, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 06.12.2016 a vykonateľnosť dňa 05.02.2017 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Nitre č. k. 9Co/42/2016-302 zo dňa 27.10.2016, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 06.12.2016. Oprávnený na vykonaní exekúcie vyprataním vyššie špecifikovaných nehnuteľností trvá. S poukazom na sťažnosť povinnej oprávnený uvádza, že vlastnícke právo je základným vecným právom pôsobí voči každému, rešpektovanie vlastníckeho práva jednotlivca pôsobí voči všetkých ostatným subjektom. Úprava vlastníckeho práva v Občianskom zákonníku korešponduje s právom vlastniť majetok, ktoré je zaručené Ústavou SR ako základné ľudské právo. Každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. V tejto súvislosti nie je možné argumentovať vekom povinnej z exekúcie na úkor možnosti oprávneného z exekúcie vykonávať jeho vlastnícke právo k nehnuteľnej veci. Subjektívne vlastnícke právo je najúplnejšie a najširšie vecné právo, ktoré umožňuje vlastníkovi vecí v medziach stanovených právnymi predpismi nakladať s vecami na základe svojho vlastného rozhodnutia. Je právom absolútnym, pôsobiacim voči všetkým a zodpovedá mu povinnosť všetkých ostatných subjektov nerušiť vo výkone jeho práva k veci. Oprávnený zároveň uvádza, že vo vypratávanej nehnuteľnosti nemajú podľa jeho vedomostí tretie osoby vedení trvalý pobyt. Oprávnený uvádza zároveň aj skutočnosť, že iné osoby ako povinná nemali v minulosti a nemajú ani v súčasnosti vlastnícke práva k vypratávanej nehnuteľnosti, nemali oprávnenie nehnuteľnosť užívať a teda ak sa zdržujú tretie osoby v nehnuteľnosti oprávneného, tak ide o neoprávnené užívanie nehnuteľnosti. Oprávnený uvádza, že s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti, uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 6Ek/102/2017 zo dňa 10.07.2018 považuje za vecne a právne správne a v plnom rozsahu sa s ním stotožňuje. Preto navrhuje, aby Okresný súd Banská Bystrica uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 6Ek/102/2017 zo dňa 10.07.2018 potvrdil.
7. Podľa § 200 Exekučného poriadku na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.
8. Podľa § 202 ods. 1 Exekučného poriadku v exekučnom konaní koná a rozhoduje vyšší súdny úradník, ak nejde o rozhodnutie o príklepe. Sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka. Pojednávanie súd nariaďuje, ak to pokladá za potrebné.
9. Podľa § 202 ods. 2 Exekučného poriadku písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sudca zamieta sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, nemusí obsahovať odôvodnenie, ak sa sudca stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí.
10. Podľa § 239 ods. 1 a 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení zákona č. 87/2017 Z. z. (ďalej len „CSP“) proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
11. Podľa § 248 CSP o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.
12. Podľa § 249 CSP súd prvej inštancie rozhodne o sťažnosti uznesením spravidla bez nariadenia pojednávania.
13. Podľa § 250 ods. 1 CSP, ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.
14. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd preskúmal sťažnosťou napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal
bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. § 249 CSP a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie treba považovať za vecne správne a sťažnosť povinnej proti nemu tak logicky za nedôvodnú.
15. Primárne súd uvádza, že základom jeho rozhodnutia je aplikácia ust. § 250 ods. 1 CSP, keďže sa stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí. Z obsahu súdneho spisu mal súd potvrdený skutkový stav tak, ako ho uviedol vyšší súdny úradník a z takto zisteného skutkového stavu vyvodil i správny právny záver. Odôvodnenie napadnutého uznesenia poskytuje dostatočný podklad pre uvedený právny záver, pričom poskytuje primeranú odpoveď aj na povinnou uplatnené dôvody sťažnosti. Napriek presne opačnému názoru povinnej súd nemal v tejto veci dôvod, pre ktorý by nemal súhlasiť s podstatou argumentácie použitej vyšším súdnym úradníkom. Práve pre správnosť a i objektívnu argumentačnú presvedčivosť dôvodov uvedených v napadnutom uznesení (objektívnu z pohľadu schopnosti presvedčiť každého s výnimkou niekoho majúceho nespochybniteľný záujem na inom výsledku konania) by z titulu aplikácie ust. § 250 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 202 ods. 2 Exekučného poriadku nebolo potrebné odôvodňovať uznesenie, ktorým sudca zamieta sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka. Avšak k zvýrazneniu vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia vo väzbe k dôvodom sťažnosti povinnej súd považuje za potrebné nad rámec ustanovenia § 202 ods. 2 Exekučného poriadku doplniť ešte nasledovné.
16. Povinná prostredníctvom svojho právneho zástupcu síce v podanej sťažnosti uviedla, že sa nestotožňuje s názorom súdu, že v exekučnom titule je dostatočne individualizovaná povinná, je určená povinnosť a že exekučný titul je materiálne aj formálne perfektný, avšak tak v návrhu na zastavenie exekúcie ako aj v podanej sťažnosti na svoju obranu uvádzala len tie skutočnosti, ktorými sa bránila už aj v základnom konaní, t.j. že v nehnuteľnosti, ktorej vypratania sa oprávnený domáha, bývajú aj jej rodinní príslušníci, ktorým z exekučného titulu nevyplýva žiadna povinnosť. S uvedenou obranou povinnej sa však vysporiadal tak súd prvej inštancie ako aj odvolací súd v základnom konaní. V tejto súvislosti exekučný súd konštatuje, že návrh povinného na zastavenie exekúcie je procesnou obranou povinného proti neprípustnej exekúcii z dôvodov taxatívne stanovených v zákone, a nie ďalší opravný prostriedok, ktorým by sa napádalo rozhodnutie (exekučný titul) alebo vady konania, v ktorom bol exekučný titul vydaný. Exekučný súd nie je oprávnený preskúmavať vecnú správnosť exekučného titulu, teda zaoberať sa správnosťou skutkových a právnych záverov orgánu, ktorý exekučný titul vydal. Ako už aj vyšší súdny úradník správne v sťažnosťou napadnutom uznesení poukázal, exekučný súd je rozhodnutím vo veci samej je viazaný. Cieľom exekučného konania je vymoženie peňažnej alebo nepeňažnej pohľadávky vyplývajúcej z exekučného titulu v prípade keď ju povinný dobrovoľne v stanovenej lehote nesplnil, a nie opätovné hmotnoprávne skúmanie ohrozeného alebo porušeného subjektívneho práva, ktorého skúmanie a posudzovanie bolo predmetom základného konania.
17. Povinná v danom prípade namieta materiálnu nevykonateľnosť exekučného titulu. Materiálna stránka vykonateľnosti súdneho rozhodnutia predstavuje súhrn obsahových náležitostí exekučného titulu umožňujúci bezproblémové identifikovanie subjektov i rozsahu judikovanej povinnosti. V posudzovanom prípade súd konštatuje, že v exekučnom titule je povinná osoba dostatočne individualizovaná menom, priezviskom, dátumom narodenia a adresou trvalého pobytu, teda nemožno mať pochybnosť, o koho ide. Rovnako je exekučným titulom dostatočne presne a nepochybne vymedzený obsah vymáhaného práva, resp. obsah vynucovanej povinnosti, t.j. je z neho zrejmé, čo sa má nútene uskutočniť. Preto sa súd s názorom povinnej ohľadom materiálnej nevykonateľnosti exekučného titulu nestotožňuje.
18. Podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§ 54 ods. 2), d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.
19. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.
20. Podľa § 61k ods. 3 prvá veta Exekučného poriadku v neskôr podaných návrhoch na zastavenie exekúcie môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí lehoty podľa odseku 2.
21. Podľa § 245 CSP v sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.
22. Z citovaných ustanovení Exekučného poriadku vyplýva, že povinný môže v priebehu exekučného konania podávať viacero návrhov na zastavenie exekúcie. Dôvody na zastavenie exekúcie však musí uplatniť včas, nakoľko pri návrhu na zastavenie exekúcie sa uplatňuje tzv. koncentračná zásada, ktorej podstatou je, že určité (spravidla procesné) úkony sa musia všetky skoncentrovať v určitom štádiu konania. Uplatňovanie koncentračnej zásady pri rozhodovaní o návrhoch povinného na zastavenie exekúcie sa prejavuje aj v konaní o sťažnosti v tom smere, že súd už nemôže prihliadnuť na nové skutočnosti uvádzané povinným, prípadne na nové dôkazy predložené povinným až v rámci konania o sťažnosti (t.j. na tzv. novoty v konaní), s výnimkou, ak takéto skutočnosti povinný nemohol bez vlastnej viny uplatniť skôr, pretože takéto procesné úkony nespôsobujú ex lege procesnoprávne účinky (súd na ne neprihliada). Preto sa súd argumentáciou povinnej, uplatnenou až v konaní o sťažnosti, a to že má 81 rokov a oprávnený 49 rokov a že vlastnícke právo patrí medzi základné práva, ale nejde o absolútne panstvo nad vecou a už vôbec nie nad osobami a že v demokratickej spoločnosti nemožno akceptovať konanie, ktorým sa niekto domáha svojich práv proti inej osobe v tak výrazne neproporcionálnom postavení, nezaoberal.
23. Záverom súd uvádza, že judikatúra súdov (vrátane Európskeho súdu pre ľudské práva a Ústavného súdu Slovenskej republiky) nevyžaduje, aby odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní odpovedalo na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní, zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní. Súd preto nepovažoval za potrebné zaoberať sa ostatnými tvrdeniami povinnej, ktoré nie sú právne relevantné a nemajú rozhodujúci význam pre rozhodnutie súdu o sťažnosti povinnej (pozri napr. uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 78/05 zo 16. marca 2005).
24. Vzhľadom na vyššie uvedené závery a citované ustanovenia právnych predpisov je súd toho názoru, že vyšší súdny úradník správne zistil skutkový stav a z takto zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny právny záver, keď návrh povinnej na zastavenie exekúcie podľa ustanovenia § 61l ods. 3 Exekučného poriadku zamietol a preto z tohto dôvodu súd sťažnosť povinnej podľa § 250 ods. 1 CSP ako nedôvodnú zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.