Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_14P-52-2018.pdf
PDF · 98.79 KB
Case nature
Subarea
14P/52/2018
Uznesenie
Okresný súd Trnava vo veci starostlivosti súdu o maloletú H. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, dieťa rodičov: matka S. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. N. XX, U., A., N. X., A XQH, I. G., zastúpená: JUDr. Soňa Suchánová, advokát so sídlom Partizánska 58, Trenčín, otec D. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. 2, K. U., X., V XXW, I. G., o návrhu matky na zmenu úpravy styku otca s maloletou a o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto
rozhodol:
I. Súd v y h l a s u j e , že nemá právomoc konať a rozhodnúť o návrhu na zmenu úpravy styku otca s maloletou H. S., nar. XX.XX.XXXX.
II. Súd konanie o návrhu na zmenu úpravy styku otca s maloletou z a s t a v u j e z dôvodu nedostatku právomoci.
III. Súd v y h l a s u j e , že nemá právomoc konať a rozhodnúť vo veci návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia týkajúceho sa styku otca s maloletou H. S., nar. XX.XX.XXXX.
IV. Súd konanie o neodkladnom opatrení z a s t a v u j e z dôvodu nedostatku právomoci.
odôvodnenie:
1. Dňa 19.09.2018 bol tunajšiemu súdu doručený návrh matky na zmenu úpravy styku otca s maloletou a návrh na nariadenie neodkladného opatrenia. Matka sa vo veci samej domáha toho, aby súd zmenil rozsudok Okresného súdu Trnava č.k. 29P/14/2017-161 zo dňa 13.11.2017 v časti úpravy styku otca s maloletou tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletou každý párny týždeň v sobotu od 10.00 hod do 17.00 hod. Zmeny úpravy styku otca s maloletou (ktorý bol vyššie uvedeným rozhodnutím, ktorým súd schválil rodičovskú dohodu nastavený tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletou každý rok od 01.07 do 31.07., v párny rok počas Vianočných prázdnin a nepárnom roku počas Veľkej noci) sa navrhovateľka domáha z dôvodu, že prvé stretnutie otca s maloletou sa malo uskutočniť od 01.07.2018 do 31.07.2018, avšak z dôvodu, že maloletá opakovane až hystericky plakala, nechcela ísť s otcom na celý mesiac do jeho bydliska - X., I. G., sa toto neuskutočnilo. Matka už dlhodobejšie žiadala otca, aby začal maloletú pravidelne navštevovať, aby si na neho dieťa zvyklo formou pravidelného kratšieho kontaktu, na čo však otec nereagoval. O uvedené matka žiadala z dôvodu, že otec bol s maloletou osobne naposledy v októbri 2016 a od tejto doby maloletú nenavštívil, ani nekontaktoval. Nastavená úprava styku otca s maloletou sa zdá matke nevhodná a v rozpore so záujmami maloletej. Nakoľko maloletá odmietla k otcovi ísť, otec dňa 01.07.2018 kontaktoval škótsku políciu, kde ohlásil únos dieťaťa. Po komunikácii matky s políciou bolo polícii vysvetlené, že sa o žiadny únos nejedná a ďalšie kroky na podnet otca polícia nepodnikala. Otec sa obrátil ohľadom svojho práva na stretávanie sa s maloletou aj na Centrum pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže, ktoré následne kontaktovalo príslušný úrad v Škótsku - Central Autority and International Law Team v Edinburgu, za účelom prešetrenia pomerov v domácnosti matky a vykonania pohovoru s ňou. Uvedený úrad kontaktoval a prešetroval aj pomery maloletej v škole, ktorú v Škótsku navštevuje, pričom pomery v domácnosti matky boli v poriadku,
sociálna pracovníčka nemala žiadne obavy ohľadne súčasnej starostlivosti o maloletú. Vzhľadom na to, že nastavená úprava styku otca s maloletou túto traumatizuje a je v rozpore s jej vôľou, matka žiada aj o vydanie neodkladného opatrenia, nakoľko najbližšie stretnutie otca s maloletou je počas tohtoročných vianočných sviatkov a matka má obavy, že bude dochádzať k rovnakým incidentom, ako naposledy. Zároveň súčasťou návrhu je aj žiadosť o prenesenie miestnej príslušnosti na Okresný súd Trenčín, nakoľko v jeho obvode má maloletá trvalý pobyt a tiež v čase, keď je matka s dieťaťom pricestovaná na územie Slovenska, trávi s dieťaťom čas výlučne v Trenčíne u starej matky.
2. Podľa § 2 ods. 1 Civilného sporového poriadku, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
3. Podľa § 324 ods. 1 Civilného sporového poriadku, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
4. Podľa § 325 ods. 1 Civilného sporového poriadku, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
5. Podľa § 325 ods. 2 Civilného sporového poriadku, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby a) poskytla aspoň časť pracovnej odmeny, ak ide o trvanie pracovného pomeru a navrhovateľ zo závažných dôvodov nepracuje, b) zložila peňažnú sumu alebo vec do úschovy na súde, c) nenakladala s určitými vecami alebo právami, d) niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala, e) nevstupovala dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne podozrivá z násilia, f) nevstupovala alebo iba obmedzene vstupovala do domu alebo bytu, na pracovisko alebo iné miesto, kde býva, zdržiava sa alebo ktoré pravidelne navštevuje osoba, ktorej telesnú integritu alebo duševnú integritu svojím konaním ohrozuje, g) písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami úplne alebo čiastočne nekontaktovala osobu, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť takým konaním ohrozená, h) sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.
6. Podľa § 161 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky").
7. Podľa § 161 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.
8. Podľa § 9 Civilného sporového poriadku, ak spor alebo vec nepatrí do právomoci súdu Slovenskej republiky, súd konanie bezodkladne zastaví.
9. Súd kedykoľvek za konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci (procesné podmienky). Zákon však výslovne procesné podmienky neuvádza. Možno teda dôvodiť, že procesnými podmienkami musia byť také vlastnosti súdu a účastníkov, ktoré jedine umožňujú dosiahnuť cieľ civilného konania. Ak v konkrétnej veci nie sú splnené procesné podmienky, takéto konanie vykazuje nedostatky. Na strane súdu patria k procesným podmienkam také vlastnosti, ktoré sú vymedzením jeho práv a povinností vykonávať ako orgán štátu civilné konanie a na základe jeho výsledkov rozhodovať. Nedostatok procesných podmienok môže byť jednak neodstrániteľný, jednak odstrániteľný. Neodstrániteľný je nedostatok procesnej podmienky, odstránenie ktorého za danej právnej úpravy nie je možné. Odstrániteľný je taký nedostatok procesnej podmienky, k odstráneniu ktorého môže súd prispieť za eventuálnej súčinnosti s niektorým účastníkom. Medzi neodstrániteľné procesné podmienky sa zaraďuje aj nedostatok právomoci súdu (§ 9 Civilného sporového poriadku).
10. Podľa článku 1 odsek 1 Nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003 z 27. novembra 2003 o súdnej právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1347/2000 (ďalej aj nariadenie Brusel II bis), toto nariadenie sa uplatňuje bez ohľadu na povahu súdu v občianskych veciach, ktoré sa vzťahujú na: a) rozvod, rozluku alebo anulovania manželstva; b) nadobúdanie, výkon, prenesenie, obmedzenie alebo odňatie rodičovských práv a povinností.
11. Podľa článku 1 odsek 2 nariadenia Brusel II bis, záležitosti uvedené v odseku 1 písm. b) sa môžu týkať najmä: a) opatrovníckeho práva a práva styku s dieťaťom; b) opatrovníctva, poručníctva alebo podobných inštitútov; c) určenia a úloh osôb alebo subjektov, ktoré sú zodpovedné za osobu dieťaťa alebo jeho majetok, ktoré dieťa zastupujú alebo mu pomáhajú; d) umiestnenia dieťaťa do pestúnskej starostlivosti alebo do zariadenia starostlivosti o dieťa; e) opatrení na ochranu dieťaťa týkajúcich sa správy, udržovania alebo nakladania s majetkom dieťaťa.
12. Podľa článku 8 nariadenia Brusel II bis, súdy členského štátu majú právomoc vo veciach rodičovských práv a povinností k dieťaťu, ktoré má obvyklý pobyt v tomto členskom štáte v čase začatia konania (ods. 1). Odsek 1 sa uplatňuje s výhradou ustanovení článkov 9, 10 a 12 (ods. 2).
13. Podľa článku 9 nariadenia Brusel II bis 1, keď sa dieťa oprávnene presťahuje z jedného členského štátu do iného členského štátu a nadobudne tam nový obvyklý pobyt, súdy členského štátu pôvodného obvyklého pobytu dieťaťa si zachovávajú, ako výnimku z článku 8, právomoc počas trojmesačného obdobia po presťahovaní vo veci zmeny rozsudku o práve styku, ktorý bol vydaný v tomto členskom štáte predtým, ako sa dieťa presťahovalo, ak nositeľ práva styku na základe rozsudku o práve styku má naďalej svoje obvyklý pobyt v členskom štáte pôvodného obvyklého pobytu dieťaťa.
14. Článok 10 nariadenia Brusel II bis 1 upravuje súdnu právomoc v prípadoch únosu dieťaťa.
15. Podľa článku 12 ods. 1 nariadenia Brusel II bis, súdy členského štátu pri výkone svojej právomoci podľa článku 3, na základe návrhu na rozvod, rozluku alebo anulovanie manželstva, majú právomoc v každej veci, ktorá sa týka rodičovských práv a povinností a ktorá súvisí s týmto návrhom, ak: a) aspoň jeden z manželov má rodičovské práva a povinnosti k dieťaťu a b) manželia a nositelia rodičovských práv a povinností prijali právomoc týchto súdov výslovne alebo iným jednoznačným spôsobom v čase začatia konania a ak je to v najlepšom záujme dieťaťa.
16. Podľa článku 12 ods. 2 nariadenia Brusel II bis, právomoc založená podľa odseku 1 zanikne, akonáhle: a) rozsudok o návrhu na rozvod, rozluku alebo anulovanie manželstva sa stal právoplatným; b) v prípade, že k dátumu uvedenému v písm. a) sa konanie o rodičovských právach a povinnostiach neskončilo, rozsudok v tomto konaní sa stáva právoplatným; c) konania uvedené v písm. a) a b) sa skončili z iného dôvodu. 17. Podľa článku 12 ods. 3 nariadenia Brusel II bis, súdy členského štátu majú takisto právomoc v otázkach rodičovských práv a povinností aj v iných konaniach, ako sú konania uvedené v odseku 1, ak: a) dieťa má vo vzťahu k tomuto členskému štátu podstatnú väzbu, najmä na základe skutočnosti, že jeden z nositeľov rodičovských práv a povinností má obvyklý pobyt v tomto členskom štáte, alebo že dieťa je štátnym príslušníkom tohto štátu; a b) všetci účastníci konania prijali právomoc súdov výslovne alebo iným jednoznačným spôsobom v čase začatia konania, a ak je to v najlepšom záujme dieťaťa. 18. Podľa článku 17 nariadenia Brusel II bis, ak sa začalo konanie na súde členského štátu vo veci, v ktorej podľa tohto nariadenia nemá právomoc konať, a ktorá patrí podľa tohto nariadenia do právomoci súdu iného členského štátu, súd aj bez návrhu vyhlási, že nemá právomoc. 19. Ako prvé súd skúmal, či má právomoc konať vo veci. Vychádzajúc z vyššie citovaných ustanovení dospel súd k záveru, že pre účely určenia právomoci súdu v konaní ohľadne úpravy práv a povinností k maloletej (v otázke styku otca s maloletou) a zároveň aj v časti o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, treba vychádzať z článku 8 nariadenia Brusel II bis, preto súd skúmal najskôr obvyklý pobyt
maloletej v čase začatia konania. Pojem „obvyklý pobyt“ v predmetnom medzinárodnom právnom dokumente definovaný nie je. Jeho definíciu je tak potrebné určiť v každom jednotlivom prípade na základe konkrétnych okolností skutkového stavu. Obsah tohto pojmu je však nevyhnutné vykladať v súlade s cieľmi a účelom nariadenia Brusel II bis tak, aby sa účelovo formulovanými tvrdeniami účastníkov neobchádzali kritériá obsiahnuté v predmetnom dohovore. Nariadenie sa neopiera o koncept obvyklého pobytu, ako ho spravidla chápe vnútroštátne právo členského štátu, ale používa ho ako autonómny prvok európskeho práva. Z hľadiska určenia bydliska preto nie je rozhodujúce, kde je účastník podľa predpisov o evidencii obyvateľstva toho - ktorého štátu prihlásený na trvalý pobyt, ale rozhodujúci je vždy reálny pobyt a kritérium trvalejšieho zdržiavania sa v určitom mieste. Ako štát obvyklého pobytu je potom možno chápať predovšetkým ten členský štát, na území ktorého malo dieťa v čase začatia konania svoje trvalejšie a stabilné bydlisko. Súdny dvor Európskej únie vo svojom rozsudku vo veci C-523/07 vyložil pojem obvyklý pobyt v zmysle článku 8 ods. 1 nariadenia Brusel II bis tak, že mu zodpovedá miesto, ktoré odzrkadľuje istú mieru začlenenia dieťaťa do sociálneho a rodinného prostredia. Na tento účel treba vziať do úvahy najmä trvanie, pravidelnosť, podmienky a dôvody pobytu na území členského štátu a presťahovanie rodiny do tohto štátu, štátnu príslušnosť dieťaťa, miesto a podmienky školskej dochádzky, jazykové znalosti, ako aj rodinné a sociálne väzby, ktoré dieťa udržiava v danom štáte.
20. Preskúmaním veci dospel súd k záveru, že maloletá má obvyklý pobyt vo Veľkej Británii. Z lustrácie v Registri obyvateľov SR maloletej vyplýva, že sa narodila v Slovenskej republike, trvalý pobyt má prihlásený v Slovenskej republike (Y., M. Y. XXXX/X) a je štátnou občiankou Slovenskej republiky. Z návrhu vyplýva, že maloletá býva s matkou vo I. G. v meste A.. Z návrhu vyplýva, že maloletá navštevuje v Škótsku školu - a to 4. triedu primárneho vzdelávania v Park View Primary School. Súd si pripojil spis tunajšieho súdu o rozvode manželov S. a o úprave práv a povinností rodičov k maloletej H. sp. zn.: 29P/14/2017, z ktorého vyplýva, že matka s maloletou žijú od marca 2016 vo Veľkej Británii, kde maloletá navštevuje školu a aj lekcie baletu. Nakoľko sa maloletá spolu s matkou zdržuje od marca 2016 vo Veľkej Británii, kde maloletá navštevuje školu, chodí na krúžky, je zrejmé, že sa nejedná o krátkodobé riešenie a niet žiadnych pochybností o tom, že maloletá má obvyklý pobyt vo Veľkej Británii, a teda pre určenie právomoci súdu pripadá do úvahy len aplikácia článku 8 nariadenia Brusel II bis. Konanie o zmenu úpravy styku otca s maloletou bolo začaté v čase, kedy maloletá dlhodobo žila vo Veľkej Británii.
21. Súd má za to, že výluky z určenia všeobecnej právomoci (čl. 8) podľa čl. 9, 10 a 12 nemožno v tomto prípade použiť. Článok 9 počíta s tým, že dieťa sa presťahuje z jedného členského štátu do iného a súdy členského štátu pôvodného obvyklého pobytu dieťaťa si zachovávajú, ako výnimku z článku 8, právomoc počas trojmesačného obdobia po presťahovaní, čo v tomto prípade nie je splnené, nakoľko maloletá žije vo Veľkej Británii už od marca 2016 a od rozhodnutia o rozvode a úprave rodičovských práv a povinností uplynulo obdobie dlhšie, ako sú tri mesiace (rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 13.11.2017 a návrh na zmenu úpravy bol súdu doručený dňa 19.09.2018). Článok 10 upravuje právomoc v prípadoch únosu dieťaťa, čo v danom prípade tiež nemožno použiť. Do úvahy by prichádzalo len ustanovenie čl. 12 ods. 3, avšak pre to, aby slovenský súd mal právomoc konať v tejto veci, ktorá sa týka rodičovských práv a povinností, museli by byť kumulatívne splnené nasledovné podmienky, a to: a) dieťa má vo vzťahu k tomuto členskému štátu podstatnú väzbu, najmä na základe skutočnosti, že jeden z nositeľov rodičovských práv a povinností má obvyklý pobyt v tomto členskom štáte, alebo že dieťa je štátnym príslušníkom tohto štátu (1); a b) všetci účastníci konania prijali právomoc súdov výslovne alebo iným jednoznačným spôsobom v čase začatia konania, a ak je to v najlepšom záujme dieťaťa (2).
22. Dieťa má k Slovenskej republike podstatnú väzbu tým, že je štátnym príslušníkom Slovenskej republiky, a teda prvá podmienka je splnená. Všetci účastníci neprijali právomoc slovenských súdov konať a rozhodovať vo veci a súd má za to, že ak by aj táto časť odseku 3 písm. b) bola splnená, stále nemožno opomenúť fakt, že druhá podmienka pre založenie právomoci slovenských súdov podľa článku 12 ods. 3 nariadenia Brusel II bis je podmienená najlepším záujmom dieťaťa. Maloletá žije dlhodobo vo Veľkej Británii spolu so svojou mamou, navštevuje tam školu a krúžky. Rovnako v tomto štáte žije aj otec maloletej (otec žije podľa tvrdení matky v meste X. vo I. G.). Teda žiaden z účastníkov konania nežije v Slovenskej republike a ani nemá v Slovenskej republike obvyklý pobyt. Niet žiadneho dôvodu pre prijatie záveru, že je v najlepšom záujme maloletej, aby vo veci konali a rozhodovali slovenské súdy, v ktorého obvode sa maloletá nezdržuje, a to i s prihliadnutím k príslušnosti miestnych sociálnych orgánov. Naopak, v záujme riadneho prešetrenia pomerov v súvislosti s riešením otázky ohľadne úpravy styku otca s maloletou, je namieste hovoriť o záujme maloletej, aby takéto šetrenie bolo realizované
úradmi a orgánmi príslušnými podľa jej obvyklého pobytu (teda orgánmi vo Veľkej Británii), ktoré na základe daných zistení aj rozhodnú. Z uvedeného dôvodu tak nemožno konštatovať naplnenie druhej podmienky pre právomoc slovenských súdov. Tunajší súd je toho názoru, že je v záujme maloletej, aby túto vec riešil ten súd, v obvode ktorého má dlhodobo obvyklý pobyt, keďže matka s maloletou sa nachádzajú na území I. G.. Trvalý pobyt zapísaný v Registri obyvateľov SR na adrese M. Y. 7, Y., je v danom prípade len evidenčného charakteru. Sama matka v návrhu uvádza, že na Slovensku (konkrétne v Trenčíne) sa zdržiavajú s maloletou len vtedy, keď pricestujú zo zahraničia k starej matke. Rozhodnutím o rozvode manželstva a s tým spojenou úpravou práv a povinností Rozsudkom Okresného súdu Trnava č.k. 29P/14/2017-161 zo dňa 13.11.2017 nebola založená právomoc pre ďalšie konania týkajúce sa zmeny úpravy rodičovských práv a povinností k maloletej. Ak aj bola právomoc slovenského súdu v konaní sp. zn.: 29P/14/2017 určená správne (pričom do úvahy by pripadalo len určenie právomoci slovenského súdu podľa článku 12 ods. 1 Nariadenia Brusel II bis), zanikla by podľa článku 12 ods. 2 písm. a) Nariadenia Brusel II bis, a to nadobudnutím právoplatnosti rozsudku o rozvode. Súd má za to, že konanie začaté dňom podania návrhu na začatie konania o zmenu úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej a s tým spojený návrh na nariadenie neodkladného opatrenia sú novým návrhom na začatia konania, pričom v čase ich podania má maloletá pobyt vo Veľkej Británii a neexistujú tu výluky uvedené v článku 9, 10 a 12, ktoré by uvedenú právomoc súdu členského štátu určeného podľa obvyklého pobytu dieťaťa vylúčili.
23. Súd zároveň poukazuje na to, že v danej veci nemohlo byť rozhodnuté tak, že tunajší súd prenesie miestnu príslušnosť na Okresný súd Trenčín, v zmysle návrhu matky, nakoľko súd ako prvé musí posúdiť, či sú splnené všetky procesné podmienky, prípadne ak splnené nie sú, či je možné ich odstrániť, alebo sa jedná o neodstrániteľnú procesnú podmienku, ktorá má za následok zastavenie konania. Týmito procesnými podmienkami podľa právnej teórie ako aj súdnej praxe sú právomoc súdu, príslušnosť súdu, neexistencia prekážky začatého konania (litispendencie), neexistencia prekážky právoplatne rozhodnutej veci (rei iudicatae), procesná subjektivita, spôsobilosť strany samostatne konať pred súdom (procesná spôsobilosť), zrozumiteľnosť a úplnosť žaloby, povinné zastúpenie a zaplatenie súdneho poplatku. Prioritu pri skúmaní majú tie procesné podmienky, ktoré sú neodstrániteľné (§ 161 ods. 2 CSP), nakoľko v takom prípade súd nemôže vo veci konať a musí konanie zastaviť (naproti tomu, pri odstrániteľnej procesnej podmienke urobí súd vhodné opatrenie na jej odstránenie). Tak tomu bolo aj v tomto prípade, kedy sa súd zaoberal primárne otázkou právomoci, ktorá ak nie je daná, býva procesnou podmienkou neodstrániteľnou, naproti procesnej podmienke príslušnosti, ktorá v prípade ak nie je daná, je podmienkou odstrániteľnou (a teda jej skúmanie aj v zmysle § 161 ods. 3 CSP je sekundárne). Nakoľko súd zistil, že právomoc slovenského súdu na rozhodnutie v danej veci nie je daná (a teda je tu neodstrániteľná procesná podmienka, ktorá bráni pokračovaniu v konaní), nie je potrebné či hospodárne skúmať ďalšie procesné podmienky - ako podmienku príslušnosti (ktorá ak nie je daná je procesnou podmienkou odstrániteľnou) a riešiť ich odstránenie (postúpením veci či prenesením príslušnosti). Okrem toho, keďže právomoc na prejednanie danej veci nemá žiadny slovenský súd (ale súdy Veľkej Británie), nemožno otázku príslušnosti - t.j. ktorý slovenský súd je na prejednanie veci príslušný, ani otvárať.
24. Vychádzajúc z uvedeného, keďže maloletá v čase začatia konania nemala obvyklý pobyt na území Slovenskej republiky, nie je daná právomoc slovenských súdov na konanie o úpravu práv a povinností a zároveň s tým spojenom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým by malo byť predbežne rozhodnuté o úprave rodičovských práv a povinností k maloletej, ale je daná právomoc súdov Veľkej Británie vecne a miestne príslušných podľa ich vnútroštátneho práva. Preto súd konanie o úpravu práv a povinností k maloletej a zároveň aj v časti návrhu o vydanie neodkladného opatrenia zastavil (§ 161 ods. 2 Civilného sporového poriadku) a osobitnými výrokmi vyslovil, že nemá právomoc v týchto veciach konať a rozhodnúť (čl. 17 nariadenia Brusel II bis).
25. Podľa § 57 Civilného mimosporového poriadku, o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh.
26. Nakoľko žiaden z účastníkov nepodal návrh na rozhodnutie o trovách konania, súd o náhrade trov konania nerozhodoval.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie, ktoré je možné podať do 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje (§ 357 písm. a) Civilného sporového poriadku). Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní treba uviesť, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis; ďalej proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.