Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

21Csp/209/2017

Rozhodnutie

Okresný súd Liptovský Mikuláš - sudca JUDr. Daniel Marcián v spore žalobcu Intrum Slovakia, s. r. o., IČO: 35831154, so sídlom Mýtna 48, Bratislava, zastúpeného JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom, so sídlom Mýtna 48, Bratislava proti žalovanému R. Č., nar. X. X. XXXX, s trvalým pobytom Y. XXX, N. K. R., o zaplatenie 2.288,33 eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Zastavuje konanie v časti o zaplatenie sumy 347,82 eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 347,82 eur od 21. 11. 2017 do zaplatenia.

II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 1.940,51 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 887,18 eur od 22. 11. 2017 do zaplatenia, to všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

III. Vo zvyšnom rozsahu sa žaloba zamieta.

IV. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 69,60%, pričom o konkrétnej výške tejto náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.

odôvodnenie:

1. Žalobou doručenou na tunajší súd 22. 12. 2017 sa právny predchodca žalobcu - Všeobecná úverová banka, a.s., so sídlom Mlynské nivy 1, Bratislava, IČO: 31320155, domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu sumu vo výške 2.288,33 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 2.288,33 eur od 21. 11. 2017 do zaplatenia. Uvedený žalobný návrh odôvodnil právny predchodca žalobcu nasledovnými skutkovými a právnymi tvrdeniami. Medzi právnym predchodcom žalobcu ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom bola 11. 3. 2014 uzatvorená zmluva o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty L., a.s., na základe ktorej sa právny predchodca žalobcu zaviazal poskytnúť žalovanému kreditnú kartu, ku ktorej viedol účet č. XXXXXXXX. Žalovanému bol poskytnutý úver s dohodnutým úrokom vo výške 22,80%. Ku dňu vystavenia výpisu z kartového účtu mal žalovaný schválený úverový rámec vo výške 900 eur a bol povinný platiť právnemu predchodcovi žalobcu štandardnú mesačnú splátku vo výške 30 eur. Žalovaný si však neplnil svoje povinnosti vyplývajúce zo zmluvy a jeho platobnú disciplínu sa nepodarilo obnoviť ani po viacerých pokusoch právneho predchodcu žalobcu. Pred odstúpením na vymáhanie právny predchodca žalobcu vystavil k 21. 11. 2017 nový výpis z bankovej knihy s konečným stavom ku 31. 10. 2017 obsahujúci súhrn debetných položiek, a to istiny, poplatkov, sankčného úroku a štandardného úroku s prihliadnutím na vykonané úhrady žalovaného a s konečným zostatkom na úhradu vo výške 2.288,33 eur. Konečný dlh žalovaného predstavoval sumu 2.288,33 eur. Žalovaný si nesplnil povinnosť uhradiť svoj peňažný záväzok v lehote splatnosti určenej vo výpise z bankovej ku dňu 31. 10. 2017, t. j. v lehote splatnosti do 20. 11. 2017. Právnemu predchodcovi žalobcu tak vznikol aj nárok na úroky z omeškania v zákonnej

výške podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s nariadením vlády SR č. 87/1995 Z.z., a to odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti, t.j. od 21. 11. 2017 do zaplatenia. 2. Žalovaný sa napriek písomnej výzve súdu k žalobe písomne nevyjadril. 3. Uznesením tunajšieho súdu z 20. 3. 2018, sp.zn.: 21Csp/209/2017 sa pripustilo, aby do konania namiesto dovtedajšieho žalobcu - Všeobecná úverová banka, a.s., so sídlom Mlynské nivy 1, Bratislava, IČO: 31320155 ako žalobca vstúpila spoločnosť Intrum Slovakia, s.r.o., so sídlom Mýtna 48, Bratislava, IČO: 35831154. Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť 24. 4. 2018. 4. Dňa 15. 10. 2018 bolo na tunajší súd doručené podanie žalobcu, v ktorom tento ospravedlnil svoju neúčasť na nariadenom pojednávaní z dôvodu pracovnej zaneprázdnenosti a snahy nezvyšovať trovy konania v súlade so zásadou hospodárnosti konania, pričom nepožiadal o odročenie pojednávania. Súčasne žalobca v tomto podaní doplnil (špecifikoval) svoje skutkové tvrdenia zo žaloby, keď uviedol, že žalovaný začal čerpať úverový rámec od 19. 3. 2014 spôsobom ako to vyplýva z predloženého výpisu z kartového účtu žalovaného v časti debetných transakcií, a tiež poukázal na to, že úver poskytnutý prostredníctvom kreditnej karty je osobitnou formou revolvingového úveru, ktorý je uzavretý na neurčitú dobu. Žalobca vyšpecifikoval jednotlivé debetné transakcie žalovaného spolu s uvedením dátumu a jednotlivých súm, ktorých úhrnná výška bola 916,42 eur. A rovnako uviedol výpis kreditných operácií žalovaného, ktorých úhrnná výška bola 150 eur. Pokiaľ ide o pôvodne uplatnenú sumu 2.288,33 eur, tak doplnil, že táto suma predstavuje dlžný zostatok na kartovom účte po zaúčtovaní všetkých debetných a kreditných transakcií žalovaného, úrokov, poplatkov spojených so správou a používaním karty, vrátane kompenzácie poistného plateného bankou v súvislosti s poistením, ako aj sankčných úrokov, ktoré predstavujú úrok z omeškania, ktorý stanovil v súlade s nariadením vlády SR č. 87/1995 Z.z. Žalovaná suma 2.288,33 eur tak podľa žalobcu pozostáva zo sumy istiny vo výške 887,18 eur, poplatkov vo výške 135,36 eur, štandardného úroku vo výške 1.053,33 eur a sankčného úroku vo výške 212,46 eur. Žalobca v tomto podaní následne vyhlásil, že berie žalobu späť v časti o zaplatenie sumy 347,82 eur (poplatky

- vo výške 135,36 eur a sankčný úrok - vo výške 212,46 eur) s prislúchajúcim úrokom z omeškania a navrhol v tejto časti konanie zastaviť. Z dôvodu čiastočného späťvzatia žaloby žalobca následne upravil žalobný návrh tak, že požadoval, aby súd žalovaného zaviazal zaplatiť mu sumu 1.940,51 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1.940,51 eur od 21. 11. 2017 do zaplatenia. 5. Vzhľadom na to, že toto podanie žalobcu bolo doručené na súd 15. 10. 2018, teda deň pred konaním nariadeného pojednávania, na ktoré pojednávanie bol žalovaný riadne predvolaný, avšak sa na toto pojednávanie nedostavil, súd mal za to, že žalovaný svojím rozhodnutím o neúčasti na pojednávaní sa vzdal aj práva vyjadrovať sa k (prípadným) ústnym vyjadreniam žalobcu na tomto pojednávaní, a tak aj k (prípadným) písomným podaniam doručeným na súd tesne pred pojednávaním (obsahujúce prostriedky procesného útoku), ktoré súd (objektívne) nemohol žalovanému do začatia pojednávania doručiť. Uvedené skutočnosti preto nemohli byť považované za dôležitý dôvod na odročenie pojednávania. 6. Súd teda na zistenie skutkového stavu nariadil pojednávanie, na ktorom sa nezúčastnila žiadna zo strán sporu, a na ktorom vykonal všetky dôkazy navrhnuté a pripojené žalobcom (žalovaný žiadne dôkazy vykonať nenavrhoval.) 7. Z (právnym predchodcom žalobcu predloženej) zmluvy o vydaní pôžičkovej karty Quatro (kreditnej platobnej karty VÚB, a.s.) uzavretej medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným 11. 3. 2014, súd zistil, že táto obsahuje určenie výšky úverového rámca v sume 900 eur a povinnosť žalovaného platiť štandardnú mesačnú splátku vo výške 30 eur, ako aj údaj o výške úrokovej sadzby 22,80 % ročne. 8. Z (právnym predchodcom žalobcu predloženého) výpisu z pôžičkovej karty Quatro (kreditnej platobnej karty VÚB, a. s.) z 21. 11. 2017 vyhotoveného za zúčtovacie obdobie od 21. 3. 2014 do 31. 10. 2017 vyplynulo, že ku 31. 10. 2017 mal žalovaný schválený úverový rámec 900 eur a bol povinný platiť štandardnú mesačnú splátku vo výške 30 eur, pričom konečný dlžný zostatok k 31. 10. 2017 predstavoval sumu 2.288,33 eur. Z obsahu tohto výpisu tiež vyplynulo, že celková suma všetkých debetných operácií žalovaného (výbery z bankomatov, platby za tovar atď.) predstavovala 916,42 eur a celková suma všetkých kreditných operácií žalovaného predstavovala 150 eur. Vo zvyšnom rozsahu išlo o debetné transakcie realizované právnym predchodcom žalobcu, pripisované na ťarchu účtu žalovaného, pričom išlo o zmluvné úroky v celkovej výške 1.174,15 eur, viaceré druhy poplatkov v celkovej výške 135,30 eur a sankčné úroky (dojednané úroky z omeškania) v celkovej výške 212,46 eur. Ako deň splatnosti konečného dlžného zostatku bol právnym predchodcom žalobu určený 20. 11. 2017. 9. Za nesporné skutkové tvrdenie žalobcu (na základe nepopretia zo strany žalovaného podľa § 151 ods. 1 v spojení s § 290 až § 300 mal súd skutkové tvrdenie o doručení uvedeného výpisu žalovanému v takom čase, aby si právny predchodca žalobcu mohol uplatňovať nárok na úroky z omeškania najneskôr k dátumu spísania tohto výpisu, teda k 21. 11. 2017, kedy súčasne mohol byť tento výpis vzhľadom na jeho vyhotovenie 21. 11. 2017 žalovanému aj najskôr doručený.

10. Vzhľadom na to, že medzi ust. § 290 až § 300 CSP, ktoré predstavujú osobitné ustanovenia týkajúce sa spotrebiteľských sporov, sa nenachádza žiadne, ktoré by vylučovalo aplikáciu § 151 v spotrebiteľských sporoch, teda aj vo vzťahu k spotrebiteľovi, súd v súlade s § 300 dospel k záveru, že takýto postup (podľa ustanovenia § 151 , je možný aj v spotrebiteľských sporoch. Navyše podľa judikatúry Súdneho dvora EÚ platí, že vnútroštátny súd má ex offo (aj bez návrhu spotrebiteľa) prihliadať na nekalú povahu zmluvných ustanovení v spotrebiteľských zmluvách, teda na tzv. neprijateľné podmienky. Z uvedeného preto vyplýva, že spotrebiteľ nemá povinnosť tvrdenia vo vzťahu k nekalým podmienkam, resp. k neprijateľným podmienkam obsiahnutým v spotrebiteľských zmluvách. Pokiaľ však ide o povinnosť tvrdenia (spotrebiteľa) vo vzťahu ku všetkým ostatným významným skutkovým okolnostiam (okrem existencie neprijateľných podmienok v spotrebiteľskej zmluve) judikatúra Súdneho dvora EÚ túto otázku neupravuje, a teda ani (v tomto smere) neprikazuje vnútroštátnemu súdu nevšímať si nesplnenie povinnosti tvrdenia spotrebiteľa ako v prípade nesplnenia si povinnosti tvrdenia vo vzťahu k neprijateľným podmienkam v spotrebiteľskej zmluve. Súd preto dospel k záveru, že povinnosť spotrebiteľa tvrdiť (mimo rámec skutkových okolností týkajúcich sa existencie nekalých podmienok či neprijateľných podmienok v spotrebiteľských zmluvách) zostala (pre spotrebiteľa) aj v spotrebiteľských sporoch zachovaná. Tento záver potvrdzuje aj argument, že inak by bolo možné dospieť k absurdnému záveru, že spotrebiteľ ako žalobca nemá povinnosť v žalobe uvádzať žiadne skutkové tvrdenia, resp. že spotrebiteľ ako žalovaný vo vyjadrení k žalobe nie je povinný ani len uviesť, či uznáva alebo neuznáva žalobou uplatnený nárok. Zhodný právny názor vyplýva aj z komentára k ustanoveniu § 295 CSP, str. 1030 až 1031, Civilný sporový poriadok, autor - Števčík a kolektív, rok vydania 2016, vydavateľstvo C.H.BECK. 11. Takto zistený skutkový stav (na základe vykonaného dokazovania a nesporných skutkových tvrdení žalobcu) súd následne podrobil svojmu právnemu posúdeniu, pričom aplikoval nasledovné hmotnoprávne ustanovenia. 12. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. - o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (v znení účinnom v čase uzatvorenia predmetnej zmluvy o vydaní pôžičkovej karty Quatro, ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“) spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. 13. Podľa § 2 písm. d) zákona o spotrebiteľský úveroch na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom. 14. Podľa § 2 písm. a) zákona o spotrebiteľských úveroch na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania. 15. Podľa § 2 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch na účely tohto zákona sa rozumie veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti. 16. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka (zákona č. 40/1964 Zb. v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy o vydaní pôžičkovej karty Quatro, ďalej len „OZ“) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. 17. Podľa § 52 ods. 3 dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. 18. Podľa § 52 ods. 4 spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. 19. Podľa § 565 ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

20. Podľa § 53 ods. 9 ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/1964/40/20131001.html>najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.

21. Podľa § 517 ods. 1 dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.

22. Podľa § 517 ods. 2 ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

23. Podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia (v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy o vydaní pôžičkovej karty Quatro, ďalej len „nariadenie“) výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba F. A. P. platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. 24. Predmetná zmluva o vydaní pôžičkovej karty Quatro, ktorá bola uzavretá medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným spĺňa definíciu zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 2 písm. d) zákona o spotrebiteľských úveroch, nakoľko na jej základe došlo k dočasnému poskytnutiu peňažných prostriedkov vo forme úveru (spotrebiteľského úveru podľa § 1 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch) právnym predchodcom žalobcu ako veriteľom podľa § 2 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch, teda ako právnickou osobou, ktorá ponúka, resp. poskytuje spotrebiteľské úvery v rámci svojej podnikateľskej činnosti, žalovanému ako spotrebiteľovi podľa § 2 písm. a) zákona o spotrebiteľských úveroch, teda ako fyzickej osobe, ktorá pri uzatváraní zmluvy nekonala v rámci svojho podnikania alebo povolania. Predmetná zmluva je súčasne spotrebiteľskou zmluvou podľa § 52 ods. 1 OZ, pretože bola uzatvorená medzi právnym predchodcom žalobcu ako dodávateľom podľa § 52 ods. 3 OZ, teda ako osobou, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy konala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, a žalovaným ako spotrebiteľom podľa § 52 ods. 4 OZ, teda ako fyzickou osobou, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. 25. Vzhľadom na to, že žalobca zobral žalobu (ešte pred pojednávaním) späť v časti o zaplatenie sumy 347,82 eur (sankčné úroky a poplatky) s príslušným úrokom z omeškania, tunajší súd (aj bez súhlasu žalovaného, ktorý v tomto prípade nebol potrebný podľa § 146 ods. 1 Civilného sporového poriadku) rozhodol podľa § 145 ods. 2 Civilného sporového poriadku (zákona č. 160/2015 Z.z. v znení neskorších predpisov, ďalej len „CSP“) o zastavení konania v časti pre zaplatenie sumy 347,82 eur a prislúchajúcich úrokov z omeškania vo výške (vychádzajúc z obsahu žalobného petitu) 5% ročne zo sumy 347,82 eur od 21. 11. 2017 do zaplatenia. 26. Žalobca vo svojom čiastočnom späťvzatí žaloby pre sumu 347,82 výslovne uviedol, že táto suma predstavuje súhrn sankčných úrokov a poplatkov. Preskúmaním výpisu z pôžičkovej karty Quatro vyhotoveného ku 21. 11. 2017 a týkajúceho sa zúčtovacieho obdobia od 21. 3. 2014 do 31. 10. 2017 súd zistil, že suma na ťarchu účtu žalovaného účtovaných poplatkov predstavuje v úhrne 135,30 eur, a suma na ťarchu účtu žalovaného účtovaných sankčných úrokov (dojednaných úrokov z omeškania) predstavuje v úhrne 212,46 eur, a keďže súčet týchto dvoch súm predstavuje sumu 347,82 eur, pre ktorú aj žalobca zobral žalobu späť s vysvetlením, že ide o poplatky a sankčné úroky, tak z uvedeného vyplývajú dva závery, a to za prvé, že z kreditných operácií žalovaného vo výške 150 eur si žalobca na sumu poplatkov a sankčných úrokov nezapočítal nič, a za druhé že predmetom konania po tomto čiastočnom späťvzatí (pre všetky pôvodne uplatnené sankčné úroky a poplatky) zostala len istina úveru spolu so zmluvnými úrokmi. 27. Vo vzťahu k zmluve o vydaní pôžičkovej karty Quatro ako zmluve o spotrebiteľskom úvere podľa § 2 písm. d) zákona o spotrebiteľských úveroch nebolo možné konštatovať žiaden z dôvodov pre vyslovenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti spotrebiteľského úveru podľa § 11 ods. 1 a 2 zákona o spotrebiteľských úveroch. Osobitne, pokiaľ ide o požiadavku členenia obsahu splátky na jej jednotlivé zložky doteraz uplatňovanú v ustálenej súdnej praxi, súd poukazuje na novoustálenú prax Najvyššieho súdu SR (rozhodnutia sp.zn.: 3Cdo 146/2017, 3Cdo 56/2018 a 4Cdo 211/2017), ktoré v rámci výkladu ust. § 9 ods. 2 písm. k) zákona o spotrebiteľských úveroch už toto členenie splátky v spotrebiteľskej zmluve nevyžadujú, s ktorým právnym názorom sa tunajší súd stotožňuje, keďže nemá žiadne argumenty na odklon od takejto novej judikatúry najvyššieho súdu. Zmluva takisto obsahovala uvedenie úrokovej sadzby zmluvných úrokov podľa § 9 ods. 9 zákona o spotrebiteľských úveroch. Pokiaľ ide o výšku odplaty (myslené úroky, keďže poplatky si žalobca už neuplatňuje) táto je takisto v súlade s § 53 ods. 6 OZ. Súd takisto nezistil v tejto spotrebiteľskej zmluvy žiadne neprijateľné podmienky podľa § 53 ods. 1, resp. ods. 4 OZ, ktoré by sa týkali žalobou uplatneného plnenia (nevrátenej istiny a nezaplatených zmluvných úrokov.) 28. Na základe uvedeného tak mal žalobca podľa § 2 písm. d) zákona o spotrebiteľských úveroch nárok na zaplatenie poskytnutých a nevrátených peňažných prostriedkov (istiny úveru) a na

zaplatenie dojednaných zmluvných úrokov (ako súčasti celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom.) 29. Celková suma debetných operácií žalovaného (žalovanému poskytnutá istina úveru na základe kreditnej karty) predstavovala 916,42 eur a celková výška dojednaných zmluvných úrokov, ktoré boli v zúčtovacom období pripísané na ťarchu účtu žalovaného predstavovala 1.174,15 eur. Žalovaný na úhradu dlžných súm zo zmluvy o úvere pritom uhradil celkovo 150 eur (suma všetkých kreditných operácií žalovaného za celé zúčtovacie obdobie.) Táto suma 150 eur sa pritom započítala na istinu úveru vo výške 29,24 eur a na zmluvné úroky vo výške 120,82. Po takomto započítaní tak zostávalo žalovanému zaplatiť na istinu úveru sumu 887,18 eur a na zmluvné úroky sumu 1.053,33 eur, teda spolu sumu 1.940,51 eur (887,18 eur + 1.053,33 eur), ktorú sumu preto súd podľa § 2 písm. d) zákona o spotrebiteľských úveroch žalobcovi priznal. 30. Vo vzťahu k žalobcom uplatnenému nároku na úrok z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 1.940,51 eur od 21. 11. 2017 do zaplatenia (žalobný petit po čiastočnom späťvzatí žaloby), súd vychádzajúc z lehoty splatnosti určenej vo výpise z pôžičkovej karty Quatro, ktorý bol určený k 20. 11. 2017 sa súd riadil nasledovnými právnymi úvahami. 31. Zo žalovaným nepopretého skutkového tvrdenia žalobcu o tom, že tento výpis bol žalovanému doručený v takom čase, aby si právny predchodca žalobcu mohol uplatňovať nárok na úroky z omeškania najneskôr k dátumu spísania tohto výpisu, teda k 21. 11. 2017, kedy súčasne mohol byť tento výpis vzhľadom na jeho vyhotovenie 21. 11. 2017 žalovanému aj najskôr žalovanému doručený, súd dospel k záveru, že je možné žalobcovi priznať nárok na úroky z omeškania najskôr od nasledujúceho dňa po jeho doručení, t.j. 22. 11. 2017, kedy sa dostal žalovaný prvýkrát do omeškania podľa § 517 ods. 1 a odkedy tak má žalobca nárok na úrok z omeškania podľa § 517 ods. 2 OZ. 32. Výška žalobcovi priznaného úroku z omeškania je totožná s ním uplatnenou úrokovou sadzbou vo výške 5% ročne, pretože táto úroková sadzba je v súlade s ust. § 3 nariadenia, keďže je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná sadzba F. A. P. platná k prvému dňu omeškania (22. 11. 2017), ktorá bola 0%. 33. Na rozdiel od žalobného petitu (v znení po čiastočnom späťvzatí žaloby) však súd žalobcovi priznal úroky z omeškania len zo sumy poskytnutej a nevrátenej istiny úveru vo výške 887,18 eur, a teda nie zo sumy 1.940,51 eur ako si to uplatňoval žalobca (1.940,51 eur = suma nevrátenej istiny vo výške 887,18 eur + suma nezaplatených zmluvných úrokov vo výške 1.053,33 eur), pretože uplatňovať si nárok na úroky z omeškania ako jeden druh príslušenstva pohľadávky podľa § 121 ods. 3 z iného druhu príslušenstva pohľadávky podľa § 121 ods. 3 - zmluvného úroku je tzv. anatocizmus, ktorý je neprípustný, pretože nemá oporu v žiadnom zákone (a to ani v Obchodnom zákonníku.) Súd v tejto súvislosti odkazuje na zhodný právny názor vyjadrený v rozhodnutí Krajského súdu v Prešove sp.zn.: 22Co/67/2017. 34. Vo zvyšnom rozsahu (pre úroky z omeškania od 21. 11. 2017 do 22. 11. 2017 a pre základ na jeho výpočet nad sumu 887,18 eur) preto súd žalobcom uplatnený nárok na úroky z omeškania zamietol. 35. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 a ods. 2 v spojení s § 256 ods. 1 a § 262 ods. 1, ods. 2 tak, že žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 69,60%, pričom vyslovil, že o konkrétnej výške tejto náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením. Žalobca si totiž v pôvodnom žalobnom petite (v žalobe) uplatňoval nárok na zaplatenie sumy vo výške 2.288,33 eur spolu s príslušenstvom, neskôr však v časti konania o zaplatenie sumy 347,82 eur s príslušenstvom zobral žalobu čiastočne späť, a to bez akéhokoľvek odôvodnenia, čím možno mať za to, že v tejto časti procesne zavinil zastavenie konania, v dôsledku čoho by mal mať žalovaný podľa § 256 ods. 1 voči žalobcovi (v tejto časti konania) nárok na náhradu trov konania, a preto tak možno (v zmysle ustanovenej judikatúry, ktorá prevádza princíp zavinenia na princíp neúspechu) hovoriť o procesnom neúspechu žalobcu v tejto časti konania, teda v časti konania o zaplatenie sumy 347,82 eur s príslušenstvom. Vo zvyšnej časti konania, vo vzťahu ku ktorej nedošlo k čiastočnému zastaveniu konania, bol žalobca plne úspešný, pretože po čiastočnom späťvzatí žaloby požadoval priznať sumu 1.940,51 eur s príslušenstvom, a táto suma 1.940,51 eur s príslušenstvom mu aj bola rozsudkom súdu priznaná. Celkovo tak možno povedať, že žalobca bol v konaní úspešný v rozsahu 84,80 % (1.940,51 eur ako priznaná suma : 2.288,33 eur ako žalobcom pôvodne uplatňovaná suma), a teda žalovaný bol úspešný v rozsahu 15,20 %. Po odpočítaní úspechu žalovaného od úspechu žalobcu ako úspešnejšej strany sporu (84,80 % - 15,20 %), súd náhradu trov konania podľa § 255 ods. 2 pomerne rozdelil, a priznal žalobcovi ako úspešnejšej strane nárok na náhradu trov konania v rozsahu 69,60%, s tým, že o konkrétnej výške tohto nároku na náhradu trov konania rozhodne súd podľa § 262 ods. 2 po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá príslušný súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Liptovský Mikuláš písomne v dvoch vyhotoveniach, o ktorom odvolaní bude rozhodovať Krajský súd v Žiline

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že :

a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom odseku, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučného poriadku) v znení neskorších predpisov.