Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13Cb/187/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Levice sudkyňou Mgr. Vierou Kováčovou v spore žalobcu: Železnice Slovenskej republiky, Bratislava, v skrátenej forme „ŽSR", IČO: 31 364 501, Bratislava, Klemensova č. 8, proti žalovanému: J. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom R., D.. N. XXXX/XX, podnikajúcu pod obchodným menom J. W. IVANTAX, IČO: 45 854 033, Levice, Zd. Nejedlého 1718/20, o zaplatenie peňažnej sumy vo výške 998,91 Eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 998,91 eura s 9 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 299,99 eura od 26.04.2016 do 07.02.2017, s 9 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 149,99 eura od 08.02.2017 do 14.02.2017, s 9 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 74,99 eura od 15.02.2017 do 15.03.2017, s 9 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 299,99 eura od 26.07.2016 do zaplatenia, s 9 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 300,04 eura od 19.10.2016 do zaplatenia, s 9 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 299,99 eura od 20.01.2017 do zaplatenia, s 9 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 98,89 eura od 20.04.2017 až do zaplatenia, všetko do troch dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Žalobca m á n á r o k na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %, ktorú je povinný žalovaný zaplatiť žalobcovi do troch dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti samostatného uznesenia, ktoré vydá súdny úradník o výške trov konania.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal proti žalovanému zaplatenia peňažnej sumy vo výške 998,91 Eur s príslušenstvom, s poukazom na skutočnosť, že na základe nájomnej zmluvy č. 831646079-6-2014 o nájme pozemkov, ktorá bola uzavretá medzi stranami sporu dňa 04.08.2014 v znení jej dodatku č. 1 z 01.12.2014, sa žalovaný v zmysle článku 4 zaviazal uhrádzať mu zmluvne dohodnuté nájomné za predmet nájmu definovaný v článku 1 uvedenej zmluvy. Nájomná zmluva bola ukončená dňa 30.04.2017, a to výpoveďou zo strany žalobcu, pričom vzťah medzi žalobcom a žalovaným má povahu obchodnoprávneho vzťahu s poukazom na § 261 ods. 2 Obchodného zákonníka, nakoľko išlo o vzťah medzi subjektom verejného práva - žalobcom, pri zabezpečení verejných potrieb, resp. vlastnej prevádzky, a podnikateľom - žalovaným, pri jeho podnikateľskej činnosti. Žalobca ďalej poukázal na skutočnosť, že v súlade s článkom 4 vyúčtoval žalovanému zmluvne dohodnuté nájomné, na základe čoho vystavil žalovanému faktúru č. 2650006391 s dátumom splatnosti 25.04.2016 na sumu 299,99 Eur. Z tejto faktúry vykonal žalovaný čiastkové úhrady, a to vo výške 150,- Eur dňa 08.02.2017, 75,- Eur dňa 15.02.2017 a 74,99 Eur dňa 15.03.2017. Zároveň žalobca vystavil faktúru č. 2650006625 so splatnosťou dňa 25.07.2016 na sumu 299,99 Eur, faktúru č. 2650006877 so splatnosťou 18.10.2016 na sumu 300,04 Eur, faktúru č. 2650007114 so splatnosťou 19.01.2017 na sumu 299,99 Eur a faktúru č. 2650007606 so splatnosťou 19.04.2017 na sumu 98,89 Eur. Aj napriek tomu, že žalovaný bol upomínaný, neuhradil

uvedené pohľadávky ani ku dňu podania žaloby, okrem faktúry č. 2650006391, ktorá bola uhradená v celom rozsahu formou troch splátok.

2. O podanej žalobe bolo rozhodnuté platobným rozkazom zo dňa 22.01.2018, ktorý sa však nepodarilo doručiť žalovanému do vlastných rúk, a preto súd takýto platobný rozkaz zrušil uznesením zo dňa 12.06.2018, ktoré nadobudlo právoplatnosť 29.06.2018. Následne súd doručil žalovanému žalobu a v zmysle § 167 ods. 2 ho vyzval, aby sa k podanej žalobe vyjadril. Žalovaný sa k podanej žalobe nevyjadril.

3. Vzhľadom na skutočnosť, že predmetná pohľadávka, ktorá bola uplatnená, nepresahovala sumu 2.000,- Eur, ide o vec jednoduchého právneho posúdenia a skutkové tvrdenia strán sporu neboli sporné, tak súd v zmysle § 177 ods. 2, písm. a) verejne vyhlásil rozsudok.

4. Súd po tom, ako sa oboznámil s obsahom spisového materiálu, a to nájomnou zmluvou zo dňa 04.08.2014, kópiou katastrálnej mapy, dodatkom č. 1 k nájomnej zmluve zo dňa 01.12.2014, výpoveďou z nájomnej zmluvy zo dňa 02.02.2017, listinným dokladom z čl. 18, faktúrou č. 2650006391, upomienkou zo dňa 26.05.2016, faktúrou č. 2650006625, upomienkou zo dňa 15.08.2016, listinným dokladom z čl. 24, faktúrou č. 2650006877, upomienkou zo dňa 25.01.2017, listinným dokladom z čl. 27, faktúrou č. 2650007114, upomienkou zo dňa 25.01.2017, listinným dokladom z čl. 30, faktúrou č. 2650007606, upomienkou zo dňa 30.05.2017, listinným dokladom z čl. 33, výpisom zo Živnostenského registra žalovaného, ako aj ostatným spisovým materiálom, zistil nasledovný skutkový stav veci:

5. Žalobca a žalovaný uzavreli nájomnú zmluvu č. 831646079-6-2014 zo dňa 04.08.2014, ktorej prílohou bola kópia katastrálnej mapy. Žalobca sa ako prenajímateľ zaviazal žalovanému ako nájomcovi prenajať XX m2 z parcely č. XXX/X D. W. P. N. o celkovej výmere XXXX m2, ktorá bola zapísaná na LV č. XXXX pre katastrálne územie R.. Zmluva bola uzavretá na dobu neurčitú, pričom žalovaný sa zaviazal uhrádzať nájomné vo výške 1.000,- Eur ročne, a to na základe vystavenej faktúry, ktorej splatnosť bola 14 dní odo dňa jej vystavenia. Súčasťou takejto zmluvy bola aj kópia katastrálnej mapy, kde boli vyznačené dve parkovacie miesta. Následne dodatkom č. 1 k nájomnej zmluve zo dňa 01.12.2014 sa zmluvné strany dohodli, že cena nájomného je 1.000,- Eur ročne, pričom nájomné mal žalovaný platiť na základe vystavených faktúr zo strany žalobcu s tým, že splatnosť faktúry je 14 dní odo dňa jej vystavenia. Nájomné bol povinný nájomca uhrádzať vopred štvrťročne na základe vystavených faktúr. Výpoveďou zo dňa 02.02.2017 žalobca vypovedal nájomnú zmluvu z dôvodu porušenia povinností na strane nájomcu. Z listinného dokladu zo dňa 07.03.2017 vyplýva, že žalobca požiadal svoje účtovné centrum o ukončenie fakturácie predmetnej nájomnej zmluvy, a to dňom 30.04.2017, nakoľko došlo k vypovedaniu nájomnej zmluvy. Faktúrou č. 2650006391 vyúčtoval žalobca žalovanému sumu 299,99 Eur z titulu nájmu, a to za obdobie od 01.04.2016 do 30.06.2016, pričom splatnosť faktúry bola 25.04.2016. Upomienkou zo dňa 26.05.2016 vyzval žalobca žalovaného na zaplatenie dlžnej sumy vo výške 650,02 Eur z dôvodu nedoplatku na nájomnom. Z listinného dokladu /čl. 21/ vyplýva, že dlh žalovaného predstavuje voči žalobcovi sumu 650,02 Eur a pozostáva z nezaplatených faktúr, a to faktúry č. 2650005665 kde zostal dlh vo výške 50,04 Eur, a faktúry č. 2650006391 a 2650005888, kde bol dlh vo výške 299,99 Eur a 299,99 Eur. Faktúrou č. 2650006625 vystavil žalobca žalovanému faktúru na zaplatenie nájmu za obdobie od 01.07.2016 do 30.09.2016 v celkovej výške 299,99 Eur. Upomienkou zo dňa 15.08.2016 vyzval žalobca žalovaného na zaplatenie dlžnej sumy vo výške 750,01 Eur s tým, že táto dlžná suma pochádzala z nezaplatených faktúr, a to č. 2650005888, 2650006391 a 2650006625. Faktúrou č. 2650006877, ktorá bola splatná 18.10.2016 vyúčtoval žalobca žalovanému nájomné za obdobie od 01.10.2016 do 31.12.2016 vo výške 300,04 Eur. Upomienkou zo dňa 25.01.2017 vyzval žalobca žalovaného na zaplatenie sumy 1.200,01 Eur, pričom tá pozostávala z nezaplatených faktúr č. 2650006877, 2650006625, 2650006391 a faktúry č. 2650007114 (listinný doklad čl. 27). Faktúrou č. 2650007114, ktorá bola splatná 19.01.2017 vyúčtoval žalobca žalovanému nájomné za obdobie od 01.01.2017 do 31.03.2017 vo výške 299,99 Eur. Upomienkou zo dňa 25.01.2017 vyzval žalobca žalovaného na zaplatenie dlžnej sumy vo výške 1.200,01 Eur s tým, že z listinného dokladu čl. 30 vyplýva, že išlo o nezaplatené faktúry č. 2650006877, 2650006625, 2650006391 a faktúry č. 2650007114. Faktúrou č. 2650007606, ktorá bola splatná 19.04.2017 vyúčtoval žalobca žalovanému nájomné za obdobie apríl 2017 vo výške 98,89 Eur. Upomienkou zo dňa 30.05.2017 vyzval žalobca žalovaného na zaplatenie sumy 1.018,67 Eur. Išlo o nezaplatené faktúry a to č. 2650006625, 2650006877, 2650007606, 2650007114. Z výpisu zo živnostenského registra súd zistil, že žalovaný v

období od 06.12.2010 vykonával podnikateľskú činnosť a to okrem iného aj cestná a motorová doprava vykonávaná osobnými vozidlami do 9 miest na sedenie a iné.

6. Podľa § 663 Obchodného zákonníka, nájomnou zmluvou prenajímateľ prenecháva za odplatu nájomcovi vec, aby ju dočasne (v dojednanej dobe) užíval alebo z nej bral aj úžitky.

7. Podľa § 261 ods. 2 Obchodného zákonníka, touto časťou zákona sa spravujú takisto záväzkové vzťahy medzi subjektom verejného práva, ak sa týkajú zabezpečovania verejných potrieb alebo vlastnej prevádzky a podnikateľmi pri ich podnikateľskej činnosti.

8. Podľa § 369 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia. Ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.

9. Súd považoval za nesporné, že žalobca a žalovaný platným spôsobom uzavreli nájomnú zmluvu, predmetom ktorej bol prenájom parkovacích miest s tým, že žalovaný sa zaviazal platiť za takéto parkovacie miesta dohodnuté nájomné, ktoré však nezaplatil napriek tomu, že žalobca mu vyúčtoval dlžné nájomné jednotlivými faktúrami. Nájomná zmluva bola uzavretá na dobu neurčitú, pričom k jej ukončeniu došlo k 30.04.2017. Zároveň podľa názoru súdu išlo o obchodnoprávny vzťah, a to z dôvodu, že žalobca v čase uzatvárania takejto nájomnej zmluvy, bola právnická osoba, ktorá poskytovala služby v oblasti zabezpečovania verejných potrieb, resp. vlastnej prevádzky a žalovaný bol v čase uzavretia takejto zmluvy podnikateľom podnikajúcim na podklade živnostenského oprávnenia, pričom išlo o právny vzťah súvisiaci s jeho podnikateľskou činnosťou. Žalovaný žiadnym spôsobom počas konania nespochybnil tvrdené skutočnosti zo strany žalobcu, a preto považoval súd uplatnený nárok žalobcu za dôvodný v celom rozsahu. Z uvedených dôvodov tak súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 998,91 Eur z dôvodu nezaplateného nájomného.

10. Súd priznal žalobcovi aj nárok na úroky z omeškania v zmysle § 369 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka v spojení s nariadením vlády SR č. 21/2013 Z. z., pretože boli vystavené žalovanému faktúry, ktoré nezaplatil v lehote splatnosti a dňom nasledujúcim po splatnosti jednotlivých faktúr došlo k omeškaniu žalovaného. Súd zároveň považoval skutočnosti tvrdené žalobcom v súvislosti s omeškaním žalovaného za nesporné, a preto mu priznal aj úroky z omeškania v takom rozsahu ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

11. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, pretože žalobca bol úspešný v celom rozsahu, a preto mu súd priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %.

12. Napriek tomu, že rozsudok bol vyhlásený zákonnou sudkyňou Mgr. Vierou Kováčovou, tak tento rozsudok písomne vyhotovil a podpísal poverený sudca Mgr. Daniel Koneracký v zmysle opatrenia predsedu Okresného súdu Levice č. 2 zo dňa 25.01.2019, pretože zákonná sudkyňa je dlhodobo práceneschopná.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia v 2-och písomných vyhotoveniach prostredníctvom Okresného súdu Levice ku Krajskému súdu v Nitre.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 uvedie; proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh ) (§ 363 .

Podľa 365 ods. 1 odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ods. 3 citovaného ustanovenia odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný (žalovaný) dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený (žalobca) môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v platnom znení - Exekučný poriadok).