Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

PE-3Cb/58/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Partizánske sudcom JUDr. Eduardom Szabom v právnej veci žalobcu: BAAS, s.r.o., Farská 1707, 018 61 Beluša, IČO: 36 300 624, zastúpeného: JUDr. Marián Rojko, Advokátska kancelária, Železničná 90/12, 017 01 Považská Bystrica, proti žalovanému: Anton Pöpperl, 958 41 Veľké Uherce 625, IČO: 33 560 552, zastúpeného: JUDr. Ivana Magdolenová Joríková, advokátka, Hrnčírikova 1/B, 958 01 Partizánske, o zaplatenie 3.522 € s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 3 522,-€ s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 3 522,-€ od 20.05.2015 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Súd priznáva žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100%.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal zaplatenia 3.522 € s 5,5 %-ným úrokom z omeškania ročne zo sumy 3.522 € od 20.05.2015 do zaplatenia.

2. Tunajší súd vo veci rozhodol rozsudkom č.k. 3Cb/58/2015-73 zo dňa 25.10.2016 tak, že žalobu v celom rozsahu zamietol a priznal žalovanej strane náhradu trov konania v rozsahu 100%. V odôvodnení rozhodnutia tunajší súd uviedol, že žalobca na základe objednávky u žalovaného objednal prepravu tovaru na trase Beluša - Hamburg v dňoch 24.04.2015 - 28.04.2015. Pri preprave zásielky došlo k poškodeniu dvoch paliet, v dôsledku čoho príjemca tovaru odmietol prevziať 7 ks poškodených dielov a uplatnil si reklamáciu a správne náklady. Žalobca žalovanému reklamoval poškodenie zásielky a oboznámil ho s výškou škody. Medzi účastníkmi sa uskutočnilo stretnutie k prejednaniu spôsobenej škody, na stretnutí dňa 20.05.2015 sa účastníci dohodli, že žalobca žalovanému vyúčtuje náklady spojené s nákupom materiálu, opravou poškodených dielov a nákladov na prepravu celkom v sume 3.522 € a žalovaný sa zaviazal žalobcovi škodu nahradiť. Faktúrou č. 2015140 si žalobca voči žalovanému uplatnil zaplatenie 3.522 € titulom náhrady škody. Žalovaný faktúru v lehote splatnosti nezaplatil. Žalovaný mal povinnosť zaobstarať vo vlastnom mene a na účet žalobcu prepravu tovaru. Svoj záväzok splnil riadne a včas dňa 24.04.2015 zaobstaraním prepravy tovaru spoločnosťou Nothegger System Logistic s.r.o., so sídlom Brnianska 1719, 911 05 Trenčín. V nákladnom liste je uvedený ako dopravca firma Nothegger System Logistic s.r.o. a žalovaný v ňom nefiguruje. Dopravca prevzal od žalobcu zásielku, prevzatie tovaru potvrdil na medzinárodnom nákladnom liste a počas prepravy tovaru spôsobil prepravcovi škodu. Žalovaný sa nedostal do fyzického kontaktu so zásielkou. Po zhodnotení výsledkov dokazovania dospel súd prvej inštancie k záveru, že žaloba nie je dôvodná. Objednávka žalobcu nevylučuje, že strany uzavreli zasielateľskú zmluvu, ktorej predmetom bolo obstaranie prepravy vecí. Preprava bola vykonaná dopravcom spoločnosťou Nothegger System Logistic s.r.o.. V zápise škodovej komisie zo dňa 20.05.2015 je uvedené, že náklady (náhrada škody) mali byť účtované prepravcovi, pričom žalovaný je označený ako dopravca. Zasielateľ zodpovedá za škodu, ktorá

vznikla pri obstaraní dopravy, nie pri doprave samotnej. Ak by dopravu vykonal sám zasielateľ, tzn. ak by prevzal dopravovaný tovar zodpovedal by podľa ustanovení dohovoru CMR. Z nákladného listu vyplýva, že dopravcom bola spoločnosť Nothegger System Logistic s.r.o., ktorá je v nákladnom liste zapísaná ako primárny dopravca, ak by mal byť dopravcom v zmysle CMR žalovaný, bol by uvedený v nákladnom liste a spoločnosť Nothegger System Logistic s.r.o. by bola uvedená ako ďalší dopravca. Žalovaný sa do styku s prepravovaným tovarom nikdy nedostal. Nákladný list je riadne vyplnený a vyplýva z neho, že dopravcom bol iný subjekt ako žalovaný. Nákladný list potvrdzuje, že bola uzatvorená zmluva o preprave s dopravcom a podľa predloženého nákladného listu bol dopravcom Nothegger System Logistic s.r.o.. Objednávka žalobcu nie je dostatočne jasná v tom, či malo byť predmetom zmluvy vykonanie dopravy, alebo len jej obstaranie. Významová nejasnosť však nemôže byť na ťarchu žalovaného, keď z ostatných dôkazov, najmä z nákladného listu vyplýva, že dopravcom nebola žalovaný, ale iný subjekt. Žalovaný by konal ako dopravca len v prípade, ak by zásielku prevzal (a prípadne ju odovzdal na prepravu tretej osobe). Žalovaný preto nie je pasívne vecne legitimovaný na náhradu škody, ktorú spôsobil dopravca pri preprave, pretože sám neuskutočnil prepravu, a to ani prostredníctvom tretej osoby. Prepravu uskutočnila tretia osoba, ktorú on len na ten účel obstaral. Súd prvej inštancie preto žalobu zamietol.

3. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal žalobca odvolanie a domáhal sa, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil. Odvolanie odôvodnil tým, že namieta právne posúdenie svojho nároku, keď súd prvej inštancie právne posúdil vec podľa § 601 Obchodného zákonníka. Podstatou obstarania prepravy veci ako predmetu zasielateľskej zmluvy je uzavretie zmluvy o preprave konkrétnej zásielky. Z objednávky žalobcu č. 103, 203, 204/15 nevyplýva, že by na jej základe došlo k uzatvoreniu zasielateľskej zmluvy, nevyplýva z nej predmet zasielateľskej zmluvy ani to, že by žalovaný bol oprávnený uzatvoriť prepravnú zmluvu. alebo niekoľko na seba nadväzujúcich prepravných zmlúv. Z odôvodnenia rozsudku nie je zrejmé, na základe akých dôkazov a skutočností dospel k záveru, že medzi stranami bola uzatvorená zasielateľská zmluva. Z rozsudku nie je zrejmé ako sa vysporiadal s tvrdeniami žalobcu. Súd sám dokonca vyslovil pochybnosť o tom, čo bolo predmetom objednávky. Vychádzal tak len z domnelého predpokladu, ktorý však nie je podopretý žiadnym dôkazom. Odôvodnenie rozsudku musí dať stranám odpoveď na podstatné otázky a námietky uvedené v konaní. Napadnuté rozhodnutie nie je v súlade s § 220 ods. 2 CSP. Žalobca poukazuje aj na to, že žalovaný nemal oprávnenie vykonávať zasielateľstvo, ktoré je viazanou živnosťou, pretože takéto oprávnenie mu vzniklo až 19.06.2015. Zodpovednosť žalovaného je daná podľa čl. 17 ods. 1 Dohovoru CMR, žalobca nie je v žiadnom právnom vzťahu so spoločnosťou Nothegger System Logistic s.r.o., žalobca s touto spoločnosťou neuzatvoril prepravnú zmluvu. Naopak na základe prepravnej zmluvy, ktorú uzatvoril žalobca so žalovaným, žalovaný delegoval vykonanie prepravy na túto spoločnosť, čo ho v zmysle čl. 3 Dohovoru CMR nezbavuje zodpovednosti za vykonanie dopravy, pretože ako dopravca zodpovedá aj za konanie tretích osôb, ktoré použije na uskutočnenie prepravy. Žalobca si prepravu tovaru objednal u žalovaného a nemal možnosť ovplyvniť skutočnosť, kto reálne vykoná prepravu. Pokiaľ žalovaný uvádza, že celú prepravu tovaru vykonala spoločnosť Nothegger System Logistic s.r.o. toto nie je pravdivé. Z fotodokumentácie poškodeného tovaru je zrejmé, že tovar bol vykladaný z vozidla s nemeckou poznávacou značkou, napriek tomu, že na nákladnom liste je uvedené evidenčné číslo vozidla TN 052 DL. Žalobca teda nemá vedomosť koľko dopravcov sa zúčastnilo na preprave tovaru. Žalobca poukázal na obdobný prípad posudzovaný v konaní 15Cob/95/2015 vedenom na Krajskom súde Nitra. Napadnutý rozsudok žiadal zmeniť tak, že sa žalobe vyhovie a žalobcovi sa prizná nárok na náhradu trov konania.

4. Krajský súd preskúmal vec v napadnutom rozsahu a uznesením č.k. 16Cob/178/2017-107 zo dňa 30.04.2018 podľa § 379, § 380 ods. 1, 2 CSP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné podľa § 389 ods. 1 písm. c) zrušiť a podľa § 391 ods. 1 vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie z nasledovných dôvodov: súd prvej inštancie založil svoje tvrdenie o nedôvodnosti žaloby na tom, že objednávka žalobcu nevylučuje uzavretie zasielateľskej zmluvy, ktorej predmetom bolo obstaranie prepravy. V nákladnom liste je ako primárny dopravca uvedená spoločnosť Nothegger System Logistic s.r.o. a nie žalovaný. Nejasnosť objednávky nemôže byť podľa názoru súdu prvej inštancie na ťarchu žalovaného. S uvedenými tvrdeniami sa odvolací súd nestotožňuje. Odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie nedostatočne zistil skutkový stav a tým vec nesprávne právne posúdil. Jeho tvrdenie o uzatvorení zasielateľskej zmluvy medzi stranami sporu nemá oporu v predložených dôkazoch. Objednávka č. 103,203,204/15 zo dňa 23.04.2015 obsahuje údaj o objednaní dopravy, údaj

o prijímateľovi zásielky, údaje o zásielke (množstvo a váha), mieste nakládky, mieste vykládky a údaj o cene (408 € s DPH). Faktúrou č. 338/2015 zo dňa 12.05.2015 žalovaný vyúčtoval dopravu vo výške 408 € s DPH, ktorú žalobca uhradil. Pokiaľ žalovaný tvrdil, že prepravu zásielky len obstarával a nie vykonával, nepredložil na podporu svojich tvrdení jednoznačné dôkazy. Ak žalovaný prepravu zásielky len obstarával, musel mať so spoločnosťou Nothegger System Logistic s.r.o. uzavretú zmluvu o preprave veci. V konaní pred súdom prvej inštancie nebolo preukázané či suma, ktorá bola žalobcom uhradená na základe faktúry vystavenej žalovaným, bola ako odplata za obstaranie prepravy (v tom prípade nie je zrejmé, kto a v akej výške uhrádzal samotné prepravné) alebo ako prepravné za vykonanie prepravy. Odvolanie žalobcu z vyššie uvedených dôvodov vyhodnotil odvolací súd za dôvodné a napadnutý rozsudok zrušil. Vzhľadom k tomu, že súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal ďalšie dokazovanie, je jeho rozhodnutie nielen nepreskúmateľné, ale aj vecne nesprávne. Neboli splnené predpoklady ani pre opakovanie dokazovania a ani pre jeho doplnenie odvolacím súdom, preto musel odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie v zmysle § 389 ods. 1 písm. c/ zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Súd prvej inštancie v ďalšom konaní vec opätovne prejedná, za aktívnej dôkaznej povinnosti žalobcu a žalovaného ustáli, či bola medzi stranami sporu uzatvorená zmluva o preprave veci alebo zasielateľská zmluva a podľa výsledkov dokazovania sa následne bude (v závislosti od posúdenia zmluvného vzťahu) zaoberať uplatnenou náhradou škody tak z pohľadu zodpovednosti a následne aj výšky škody. Dôkazy vyhodnotí jednotlivo, ale hlavne v ich vzájomnej súvislosti. Po vykonanom dokazovaní opätovne vo veci rozhodne a svoje rozhodnutie odôvodní v súlade s ustanovením § 220 ods. 2 CSP. 5. Súd opätovne vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi a doplnil dokazovanie vykonaním výsluchu právneho zástupcu žalobcu a žalovaného a zistil nasledujúci skutkový stav:

6. Na pojednávaní dňa 16.10.2018 právny zástupca žalobcu uviedol, že trvá na podanej žalobe, žiada jej vyhovieť a žalobcovi priznať nárok náhradu trov konania. Žalobca sa domáha náhrady škody, ktorá bola spôsobená pri preprave zásielky zo sídla žalobcu do spoločnosti IBAU Hamburg, pričom prepravu tovaru vykonával žalovaný na základe objednávky dopravy zo dňa 23.04.2015. Na tento zmluvný vzťah je potrebné aplikovať Dohovor CMR, pričom zodpovednosť žalovaného je daná v zmysle čl. 17 ods. 1 tohto Dohovoru. Skutočnosť, že žalovaný fyzicky prepravu neuskutočnil na tom nič nemení, pretože žalovaný je vo vzťahu k žalobcovi jeho zmluvným dopravcom a teda za škodu zodpovedá. Predmetom objednávky zo dňa 23.04.2015 bola doprava tovaru, nie obstaranie prepravy. Zo žiadneho dokladu nevyplýva, že by žalovaný mal vykonať obstaranie prepravy, nie sú preukázané podstatné náležitosti zasielateľskej zmluvy v zmysle § 601 ObZ, taktiež nie je preukázaný záväzok žalobcu ako príkazcu zaplatiť žalovanému odplatu za obstaranie prepravy. Žalovaný vykonanú prepravu fakturoval žalobcovi, taktiež z tejto faktúry nie je zrejmé, že by jej predmetom bolo obstaranie prepravy. Pokiaľ obrana žalovaného spočíva v tom, že prepravu nevykonal sám, ale prostredníctvom ďalšieho dopravcu, tu poukazuje na § 621 ObZ, ako aj čl. 3 Dohovoru CMR, ktoré ustanovenia nevylučujú, že dopravca zo zmluvy o preprave môže svoj záväzok plniť pomocou ďalšieho dopravcu a zodpovedá pritom, akoby prepravu uskutočňoval sám. Tvrdí, že námietky žalovaného sú účelové, pretože zo žiadneho dôkazu nevyplýva, že sa žalovaný zaviazal obstarať prepravu, naopak, žalovaný bol dopravcom, ktorý využil na vykonanie prepravy poddopravcu. Poukazuje tiež na čl. 1 CMR, podľa ktorého je dopravcom každá osoba, s ktorou vlastník tovaru uzavrel prepravnú zmluvu bez ohľadu na to, či táto osoba skutočne prevezme zásielku. Dopravcom je ten, kto účtuje za prepravný úkon a kto plne kontroluje vykonávanie dopravy bez zásahu odosielateľa. K otázke preukazovania skutočnosti, či sa jedná o zasielateľskú zmluvu, alebo prepravnú zmluvu, poukazuje tiež na niektoré rozhodnutia súdov, ako napr. rozhodnutie OS Martin 18Cb/84/2016, OS Bratislava III. 42Cb/58/2013, alebo na uznesenie Vrchného súdu v Prahe 12Cmo/32/2006 a tiež na už poukázané rozhodnutie KS v Nitre 15Cob/95/2015. Z uvedených dôvodov žiada žalobe vyhovieť v celom rozsahu a žiada náhradu trov konania v rozsahu 100%. Nemá návrhy na doplnenie dokazovania.

7. Na pojednávaní dňa právny zástupca žalovaného uviedol, že treba vnímať dve roviny, prvý je vzťah medzi žalobcom a žalovaným, čo je zasielateľský vzťah, keďže toto vyplýva aj z obchodnej praxe, ktorú strany medzi sebou zaviedli a medzi žalobcom a dopravcom je vzťah založený zmluvou o preprave. Na vzťah medzi žalobcom a žalovaným sa aplikuje a medzi žalobcom a firmou Nothegger sa môže aplikovať Dohovor CMR. Poukazuje, že aj Dohovor vychádza zo základnej logiky, aby dopravca fyzicky prišiel do kontaktu s tovarom. Dohovor sám v kapitole 6 obsahuje ustanovenia o preprave vykonávanej postupne niekoľkými dopravcami, kde napr. v čl. 34 sa počíta s tým, že dopravca prevezme zodpovednosť za vykonanie dopravy prevzatím zásielky a nákladného listu. Tiež čl. 35 počíta s tým, že dopravca, ktorý preberá zásielku od predchádzajúceho dopravcu, odovzdá mu dátumované a podpísané

potvrdenie. Veľmi významným je aj čl. 9 Dohovoru, že nákladný list je, pokiaľ sa nedokáže opak, vierohodným dokladom o uzavretí a obsahu prepravnej zmluvy, ako aj o prevzatí zásielky dopravcom. Nemá vedomosť o tom, že by existoval nákladný list medzi žalobcom a žalovaným a na ktorom liste je uvedený žalovaný v nákladnom liste. Má za to, že ani nemá byť kde uvedený žalovaný, pretože nie je na to dôvod. V uznesení KS ods. 14 je uvedené, že je potrebné preukázať existenciu zmluvy medzi žalovaným a žalobcom ako prepravcom, čiže vady, ktoré vytkol KS, nespočívajú v právnom posúdení zmluvného vzťahu medzi účastníkmi, teda, že by toto bolo iné, ale vytkol súdu I. stupňa, že toto nevyplynulo z jednoznačných dôkazov. Predkladá súdu zmluvu medzi žalovaným a spoločnosťou Nothegger, kde je z nej jasná špecifikácia zásielky, miesta nakládky, rovnako vykládky a tiež cena za samotnú prepravu - 290 € bez DPH. Poukazuje na uznesenie KS, ktorý žiadal, aby bolo preukázané, aká časť ceny je preprava a aká je zasielateľská odplata. Suma fakturovaná zo strany žalovaného žalobcovi bola v súlade s objednávkou žalobcu 340 € bez DPH a suma fakturovaná zo strany spoločnosti Nothegger, žalovanému bola 290 € bez DPH. Vzniknutý rozdiel, t.j. 50 € bez DPH, to je zasielateľská odmena. Toto preukazuje to, že v zásade, ako aj vyplýva z praxe medzi účastníkmi, strany uzavreli zasielateľskú zmluvu. Žalovaný teda vlastne v tomto type sporu ani nie je pasívne legitimovaný. Nemá návrhy na doplnenie dokazovania.

8. Na vyjadrenie právneho zástupcu žalovaného, právny zástupca žalobcu uviedol, že pokiaľ žalovaný preukazuje uzatvorenie zasielateľskej zmluvy medzi účastníkmi tohto konania odkazom na predchádzajúce objednávky, tvrdí, že ani z týchto objednávok nevyplýva, že by sa malo jednať o zasielateľské zmluvy, pretože predmetom objednávok je doprava tovaru. Taktiež poukazuje na to, že zaužívaná prax účastníkov konania môže potvrdzovať iba určité konkrétne práva a povinnosti vyplývajúce zo zmluvy, avšak nie samotný druh zmluvy. Tvrdí, že zodpovednosť žalovaného je daná v zmysle čl. 3 CMR, pokiaľ žalovaný poukazuje na čl. 34 CMR, z tohto taktiež vyplýva zodpovednosť žalovaného ako dopravcu. Pokiaľ žalovaný ďalej poukazoval na nákladný list, tak v zmysle čl. 4 CMR ani jeho prípadná neexistencia nemá vplyv na platnosť, alebo existenciu prepravnej zmluvy, pretože v tomto prípade uzatvorenie prepravnej zmluvy potvrdzuje objednávka zo dňa 23.04.2015 a faktúra žalovaného za vykonanú dopravu. K e-mailovej objednávke, ktorú predložil dnes žalovaný uvádza, že ani táto nijako nepreukazuje, že by medzi žalobcom a žalovaným bola uzatvorená zasielateľská zmluva. Naopak, potvrdzuje, že žalovaný pri preprave použil poddopravcu a preto je jeho zodpovednosť daná v zmysle čl. 3 CMR. Tvrdenie o zasielateľskej odmene namieta, toto žalovaný nepreukázal, resp. žalovaný nepreukázal zaplatenie prepravy v zmysle objednávky a jej zaúčtovanie. Pričom hovorí o cene prepravy v zmysle objednávky, ktorá bola predložená na dnešnom pojednávaní. V žiadnej objednávke nevystupoval ako obstarávateľ dopravy žalovaný, ale vždy ako prepravca.

9. Na vyjadrenie právneho zástupcu žalobcu, právny zástupca žalovaného uviedol, že čo sa týka výkladového pravidla uvedeného v § 266 ObZ, tu je zjavný rozpor v interpretácii, akú prezentuje PZ žalobcu. Už pred poslednou zmluvou bolo niekoľko zasielateľských zmlúv obdobným spôsobom uzavretých, ako táto posledná. Treba správne vykladať samotnú podstatu zmluvného vzťahu. Poukazuje na § 266 ods. 4 ObZ.

10. Súd sa oboznámil s objednávkou č. 103, 203, 204/15 zo dňa 23.04.2015 a zistil, že žalobca ako objednávateľ si objednal prepravu tovaru u žalovaného označeného ako dodávateľa. Celková cena bola určená na 408 €. Z faktúry č. 338/2015 zo dňa 19.05.2015 súd zistil, že žalovaný touto faktúrou vyfaktúroval žalobcovi prepravu tovaru v celkovej sume 408 €. Z potvrdenia o zrealizovaní transakcie súd zistil, že žalobca sumu 408 € žalovanému uhradil.

11. Súd sa oboznámil s dodacím listom č. DL-0281/15 zo dňa 28.04.2015 a zistil, že tovar bol dodaný dňa 24.04.2015 a dve palety tovaru boli poškodené pri preprave, o čom svedčí fotodokumentácia predložená žalobcom na č.l. 10 až 15.

12. Zo zápisu zo škodovej komisie zo dňa 20.05.2015 súd zistil, že účastníci sa dohodli, že prepravcovi budú vyúčtované náklady na zakúpený materiál, opravu poškodených kusov, dopravu a balné v hodnote 3.522 €. Podpisom žalobca a žalovaný vyjadrili súhlas s náhradou.

13. Súd sa oboznámil so žiadosťou o náhradu škody zo dňa 21.05.2015 a zistil, že týmto listom žalobca vyzval žalovaného na úhradu žalovanej sumy spolu s faktúrou. Žalobca následne žalovaného na zaplatenie vyzýval ďalšími výzvami zo dňa 21.08.2015 a 22.09.2015.

14. Súd sa oboznámil s ďalšími objednávkami medzi žalobcom a žalovaným, konkrétne s objednávkou č. 2015_05_28/2 zo dňa 28.05.2015; č. 174, 207/15 zo dňa 15.05.2015; č. 2015/01/29 zo dňa 29.01.2015; č. 852,901/14 zo dňa 13.02.2015 a č. 2015/01/30/2 zo dňa 30.01.2015 na č.l. 40 až 49 a zistil, že tieto objednávky uzatvorili strany sporu rovnako ako predmetnú objednávku.

15. Súd sa oboznámil s výpisom zo živnostenského registra žalovaného k 22.02.2016 a zistil, že odo dňa 21.06.2004 mal žalovaný oprávnenie na výkon nákladnej cestnej dopravy vykonávanej cestnými nákladnými vozidlami. Odo dňa 19.06.2015 mal žalovaný oprávnenie na výkon sprostredkovateľskej činnosti v oblasti obchodu a v oblasti cestnej dopravy.

16. Súd sa oboznámil s fotokópiou emailovej komunikácie medzi žalovaným a spoločnosťou Nothegger System Logistic s.r.o. zo dňa 23.04.2015 a zistil, že žalovaný si u spoločnosti chcel objednať prepravu tovaru vyplývajúcu z predmetnej objednávky.

17. Podľa č. 1 ods. 1 Dohovoru CMR tento dohovor sa vzťahuje na každú zmluvu o preprave zásielok za odplatu cestným vozidlom, ak miesto prevzatia zásielky a predpokladané miesto jej dodania, ako sa uvádzajú v zmluve, ležia vo dvoch rôznych štátoch, z ktorých aspoň jeden je zmluvným štátom tohto dohovoru. Toto ustanovenie platí bez ohľadu na trvalé bydlisko a štátnu príslušnosť strán.

18. Podľa čl. 17 ods. 1 Dohovoru CMR, dopravca zodpovedá za úplnú alebo čiastočnú stratu zásielky alebo za jej poškodenie, ktoré vznikne od okamihu prevzatia zásielky na prepravu až do okamihu jej vydania, ako aj za prekročenie dodacej lehoty.

19. Podľa č. 3 Dohovoru CMR, pri použití tohto dohovoru zodpovedá dopravca za konanie a opomenutie svojich zástupcov a pracovníkov a všetkých osôb, ktoré použije pri uskutočňovaní prepravy, ako za vlastné konanie alebo opomenutie za predpokladu, že títo zástupcovia, pracovníci alebo ostatné osoby konajú v rámci svojich pracovných úloh.

20. Podľa § 601 ods. 1 Obchodného zákonníka, zasielateľskou zmluvou sa zaväzuje zasielateľ príkazcovi, že mu vo vlastnom mene na jeho účet obstará prepravu vecí s určitého miesta do určitého iného miesta, a príkazca sa zaväzuje zaplatiť zasielateľovi odplatu.

21. Podľa § 610 Obchodného zákonníka, zmluvou o preprave veci sa dopravca zaväzuje odosielateľovi, že prepraví vec (zásielku) z určitého miesta (miesto odoslania) do určitého iného miesta (miesto určenia), a odosielateľ sa zaväzuje zaplatiť mu odplatu (prepravné).

22. Podľa § 621 Obchodného zákonníka, dopravca môže svoj záväzok plniť pomocou ďalšieho dopravcu a zodpovedá pritom, akoby prepravu uskutočňoval sám.

23. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

24. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

25. Súd vec opätovne prejednal v intenciách rozhodnutia Krajského súdu v Trenčíne č.k. 16Cob/178/2017-107 zo dňa 30.04.2018, ktorým je tunajší súd viazaný a zistil, že nárok žalobcu je dôvodný.

26. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že došlo k poškodeniu prepravovaného tovaru, čo strany sporu nesporovali. Jedinou spornou vecou v konaní bolo, či žalovaný zodpovedá za vzniknutú škodu, teda či bola medzi stranami sporu uzatvorená zmluva o preprave, alebo zasielateľská zmluva.

27. Pokiaľ ide o zasielateľskú zmluvu, predmetom vzťahu založeného zasielateľskou zmluvou je špecifická činnosť, konkrétne „obstaranie prepravy vecí“. Zasielateľskou zmluvou vzniká medzi zasielateľom a príkazcom záväzkový vzťah, z ktorého vyplýva jednak záväzková povinnosť zasielateľa, že vo vlastnom mene „obstará“ pre príkazcu a na jeho účet prepravu vecí z určitého miesta do určitého iného miesta, a jednak záväzok príkazcu zaplatiť zasielateľovi odplatu.

28. Pokiaľ ide o zmluvu o preprave, zmluva o preprave veci v zmysle Obchodného zákonníka zakladá záväzkový vzťah medzi dopravcom a odosielateľom. Obsahom tohto vzťahu je jednak záväzok dopravcu voči odosielateľovi prepraviť vec (zásielku) z určitého miesta (miesta odoslania) do určitého iného miesta (miesta určenia) a jednak záväzok odosielateľa zaplatiť dopravcovi odplatu (prepravné). Zmluva vznikne už dohodou o jej obsahu, teda skôr, než dôjde k reálnemu prevzatiu zásielky na prepravu. Základnými náležitosťami (časťami) zmluvy o preprave veci sú: určenie subjektov zmluvného vzťahu (odosielateľa a dopravcu); určenie veci (zásielky), t.j. predmetu prepravy; údaje o mieste odoslania; údaje o mieste určenia.

29. Súd z vykonaného dokazovania zistil, že na základe predmetnej objednávky č. 103, 203, 204/15 zo dňa 23.04.2015 uzatvorili zmluvu o preprave. Táto objednávka má všetky náležitosti zmluvy o preprave v zmysle Obchodného zákonníka, teda sú určené subjekty zmluvného vzťahu (žalobca a žalovaný), je presne vymedzený tovar na prepravu a takisto miesto vyzdvihnutia a miesto vykládky. Naproti tomu z predmetnej objednávky nijako nevyplýva, že by žalobca so žalovaným chceli uzatvoriť zasielateľskú zmluvu, keďže v objednávke nie je zmienka o tom, že by mal žalovaný pre žalobcu obstarať prepravu tovaru, ale vyplýva z nej, že žalovaný vykoná prepravu tovaru. Súd je tak toho názoru, že aj napriek tvrdeniam právneho zástupcu žalovaného, že vzhľadom na obchodnú prax medzi stranami sporu bola medzi nimi uzatvorená zasielateľská zmluva, došlo k uzatvoreniu zmluvy o preprave. Tento fakt potvrdzuje aj živnostenské oprávnenie žalovaného, kedy v čase uzatvorenia zmluvy mal oprávnenie vykonávať nákladnú cestnú dopravu a oprávnenie na výkon sprostredkovateľskej činnosti v oblasti cestnej prepravy mu vznikla až 19.06.2015, teda po uzatvorení predmetnej zmluvy.

Keďže uzatvorená zmluva má všetky náležitosti zmluvy o preprave, žalovaný mal v čase uzatvorenia živnostenské oprávnenie len na výkon nákladnej cestnej prepravy a nie na sprostredkovateľskú činnosť ohľadom cestnej prepravy, dospel súd k záveru, že medzi stranami sporu bola uzatvorená zmluva o preprave. Z tohto dôvodu sa na tento právny vzťah bude aplikovať dohovor CMR.

30. Zmluvnými stranami zmluvy o preprave sú odosielateľ a dopravca. Žalovaný teda vzhľadom na vyššie uvedené bude v tomto prípade dopravcom. Keďže na zmluvný vzťah strán sporu je nutné aplikovať dohovor CMR, žalovaný má objektívnu zodpovednosť za poškodenie tovaru žalobcu v zmysle čl. 3 v spojení s čl. 17 dohovoru CMR. Výšku uplatneného nároku žalovaný nijakým spôsobom nesporoval, túto mal navyše súd preukázanú so žalobcom predložených listinných dôkazov na č.l. 24 až č.l. 29 a preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku I. tohto rozhodnutia a uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 3.522 € s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 3 522,-€ od 20.05.2015 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

31. V neposlednom rade súd konštatuje, že ďalšími tvrdeniami strán sporu sa nezaoberal, keďže za podstatné v tomto spore bolo posúdenie, či medzi stranami sporu došlo k uzatvoreniu zmluvy o preprave, alebo zasielateľskej zmluvy a či teda žalovaný vzhľadom na objektívnu zodpovednosť zodpovedá za poškodenie tovaru v zmysle dohovoru CMR.

32. O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 tak, že žalobcovi priznal náhradu trov konania vo výške 100%, keďže žalobca mal vo veci úplný úspech.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku m o ž n o podať písomne odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Partizánske.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.