Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_24Co-88-2018.pdf
PDF · 84.49 KB
Case nature
Area
Subarea
24Co/88/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Barana a členov senátu JUDr. Antónii Kandravej a JUDr. Elišky Wagshalovej v spore žalobcu: Q. Q., V.. XX.XX.XXXX, P. R. I. XXX/XX, XXX XX E. V. A., zastúpeného JUDr. Kristínou Tomkovou, advokátkou, Udavské č. 391, proti žalovanému: J.. Ľ. X., V.. XX.XX.XXXX, R. XX, XXX XX X., o zaplatenie 4 507,57 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Humenné, č. k. 12C/317/2015 - 208 zo dňa 22.01.2018 takto
rozhodol:
I. P o t v r d z u j e rozsudok. II. Žalobca má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom zaviazal súd prvej inštancie žalovaného zaplatiť sumu 4.507,57 eur s príslušenstvom titulom neoprávnene prijatého finančného plnenia, ktoré bolo výsledkom iného súdneho konania, v ktorom sa domáhal žalobca zaplatenia bolestného, pričom táto sumu bola na zaslaná na adresu a účet žalovaného ako právneho zástupcu žalobcu v tomto konaní. Zároveň priznal nárok na náhradu trov konania úspešnému žalobcovi.
2. Súd prvej inštancie zistil tento skutkový stav, cit.: „Z obsahu rozsudku Okresného súdu Humenné sp. zn. 18C/2/2004-254 zo dňa 25.08.2011 vyplýva, že predmetným rozsudkom Okresný súd Humenné zaviazal S.. R. R. zaplatiť žalobcovi Q. Q. sumu 4 507,57 eur z titulu bolestného v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Z obsahu rozsudku Krajského súdu v Prešove sp. zn. 8Co/124/2011-289 zo dňa 03.09.2012 vyplýva, že Krajský súd v Prešove potvrdil rozsudok Okresného súdu Humenné zo dňa 25.08.2011 č.k. 18C/2/2004-254. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 01.10.2012. Z obsahu listu D., a.s. zo dňa 28.02.2013 vyplýva, že predmetným listom bolo žalobcovi oznámené, že suma 4 507,57 eur z dôvodu neprítomnosti žalobcu bola po predložení plnej moci od B. X. zaslaná na účet J.. B. X.. Z obsahu listu R.. I. R., advokáta X., R. X zo dňa 14.11.2013 vyplýva, že predmetným listom bol žalovaný vyzývaný na zaplatenie sumy 4 507,57 eur, ktorá bola priznaná žalobcovi na základe rozsudku Okresného súdu Humenné sp. zn. 18C/2/2004, a to v lehote 3 dní od doručenia tejto výzvy“.
3. Súd prvej inštancie vec právne posúdil v zmysle ust. § 451 a § 517, § 563 a § 518 Občianskeho zákonníka.
4. Zároveň považoval za nedôvodné námietky žalovaného ohľadom započítania, keď dospel k záveru, že započítanie trov, ktoré uplatnil žalovaný za zastupovanie žalobcu v tomto konaní nebolo prípustné pre rozpor s ust. § 11 ods. 2 Advokátskeho poriadku Slovenskej advokátskej komory a rovnako sa
nestotožnil s námietkami žalovaného ohľadom jeho označenia v žalobe s poukazom na to, že tento údaj je dostatočný v zmysle ustanovení, či už Občianskeho súdneho poriadku účinného v čase začatia konania, či Civilného sporového poriadku.
5. Proti uvedenému rozsudku bolo podané v zákonnej lehote odvolanie zo strany žalovaného, ktorý namietol nesprávne právne posúdenie veci súdom prvej inštancie, a to v súvislosti s nesprávnym posúdením inštitútu započítania, ako aj procesného postavenia žalovaného. Poukázal na to, že žalobca označil žalovaného ako fyzickú osobu nepodnikateľa, pričom mal byť identifikovaný ako fyzická osoba podnikateľ s označením advokáta a číslom advokátskeho preukazu. Túto skutočnosť žalobca neodstránil počas celého konania. Zároveň namietol, že mu doposiaľ nebola uhradená suma za právne zastupovanie v danej veci napriek tomu, že bolo dohodnuté, že po skončení veci a prisúdení nároku žalobcovi bude z tejto sumy uhradená jeho odmena. Žalobca nekomunikoval so žalovaným a nie je správne právne posúdenie veci, keď súd zamietol námietku započítania s tým, že peniaze, ktoré mu došli na účet neboli účelovo viazané a bolo možné vykonať započítanie týchto peňažných pohľadávok. Z týchto dôvodov žiadal, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok a vrátil vec súdu prvej inštancie.
6. Žalobca k podanému odvolaniu uviedol, že žalovaný bol označený správne v rámci v zmysle § 133 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ktorý nerozlišuje fyzickú osobu podnikateľa a nepodnikateľa. Zároveň súd správne vyhodnotil započítaciu námietku v súlade s advokátskym poriadkom. Preto žiadal napadnutý rozsudok potvrdiť a priznať náhradu trov odvolacieho konania.
7. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“) v zmysle zásad uvedených v § 470 ods. 1 a 2 CSP, vzhľadom na včas podané odvolanie preskúmal rozsudok v napadnutej časti, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozhodnutia oznámil na úradnej tabuli Krajského súdu v Prešove a na jeho webovej stránke, najmenej 5 dní vopred a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.
8. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.
9. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte s namietaným nesprávnym právnym posúdením, to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II.ÚS 78/05).
10. Súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností prijal správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdom prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP) .
11. Rozhodnutie súdu prvej inštancie je konzistentné a jednoznačnými argumentmi podporil záver, ku ktorému dospel, pričom k celkovej presvedčivosti rozhodnutia súdu prvej inštancie možno uviesť, že premisy zvolené v rozhodnuté, ako aj závery, na základe ktorých k týmto dospel, sú pre nielen právnickú, ale aj laickú verejnosť prijateľné a racionálne; zároveň aj spravodlivé a presvedčivé. Právne závery sú v súlade s vykonanými skutkovými zisteniami a celkovo možno konštatovať, že napadnuté rozhodnutie, pokiaľ sa týka rozsahu jeho odôvodnenia je v súlade s čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, ale aj čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
12. Podľa § 18 ods. 4 zákona č. 586/2003 Z.z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov účinného k 12.10.2012 t.j. dátumu prijatia finančných prostriedkov vyplatených poisťovňou, je advokát je povinný v priebehu
poskytovania právnej služby informovať klienta, ktorý je spotrebiteľom právnej služby, o výške odmeny za úkon právnej služby ešte pred začatím tohto úkonu, inak mu odmena nepatrí. To neplatí v prípade, ak je potrebné úkon právnej služby vykonať bezodkladne.
13. Krajský súd však následne - pri nezmenenom skutkovom stave - odlišne (od okresného súdu) právne posúdil (právny) základ (započítaného) nároku žalovaného, založený na citovanom ustanovení § - u 18 ods. 4 (veta prvá) zákona o advokácii. Z textu predmetného ustanovenia (bod 29 tohto odôvodnenia) totiž jednoznačne a explicitne vyplýva, že nevyhnutnou obsahovou náležitosťou informačnej povinnosti advokáta (vo vzťahu ku klientovi) musí byť údaj o výške odmeny za úkon právnej služby a to pod obligatórnou sankciou, že (advokátovi) nárok na odmenu (v prípade absencie takéhoto poučenia) nevznikne. Ide o logickú zákonnú požiadavku, nakoľko z laického pohľadu/pozície klienta je absolútne nemožné dospieť (bez takéhoto poučenia) k poznatku, akú finančné náklady môžu byť s právnym zastupovaním spojené. Je preto úplne legitímne a žiaduce, aby klient o tejto zásadnej skutočnosti získal relevantnú vedomosť, preto právna norma precizovala novelou vykonanou zákonom č. 304/2009 Z.z. povinnosti advokáta o náležité informovanie klienta o výške odmeny za úkon právnej služby. Z dôvodovej správy k predmetnej novele taktiež bez zásadnejších pochybností vyplýva opísaný úmysel zákonodarcu, keď uvádza, že „advokát musí vopred informovať spotrebiteľa právnej služby o cene úkonu právnej služby. Ak si túto povinnosť nesplní a poskytne úkon právnej služby, zanikne mu zo zákona právo na odmenu za tento úkon právnej služby. Cieľom je posilniť dôveru v advokátsky stav, pretože odmena za poskytovanie právnej služby sa stane viac predvídateľnou. Prax totiž potvrdzuje, že najmä pri vysokých odmenách spotrebiteľ právnej služby negatívne znáša oznam o celkovej konečnej odmene advokáta. Navrhované ustanovenie zapadá do celkového kontextu právnej úpravy určenej na ochranu spotrebiteľa.“
14. Uvedené ustanovenie teda nie je možné vykladať inak, než že informácia musí predstavovať konkrétny číselný údaj o cene jedného úkonu právnej služby. Takýto právom požadovaný rozsah informovania klienta však v okolnostiach súdenej veci nebol preukázaný. Možno teda zhrnúť, že žalovaný (z dôvodu nevykonania kvalifikovaného poučenia o výške odmeny) nepreukázal existenciu svoje pohľadávky (ktorú mienil jednostranne započítať), v dôsledku čoho nemohlo dôjsť k jej riadnemu započítaniu vo vzťahu k žalovanému nároku. Nadväzne, pokiaľ ide o uplatnenú pohľadávku (zaplatenie sumy 4507,57 eur priznanej žalobcovi ako strane sporu v konaní pred Okresným súdom Humenné vo veci vedenej pod sp. zn. 18C/2/2004 a uhradenej protistranou na účet jeho právneho zástupcu - žalovaného), táto (pohľadávka) - ako správne argumentoval okresný súd - nebola sporná, žalovaný ju nepoprel, naopak výslovne jej existenciu uznal, preto nie je potrebné jej ďalšie preukazovanie.
15. Zhrnúc uvedené východiská, okresný súd pri aplikácii § 580 a § 581 OZ (citované v napadnutom rozsudku) dospel k záveru, že v danej veci nie sú splnené zákonné podmienky na započítanie a to samotná existencia pohľadávok strán sporu, ich vzájomnosť, keď strany sporu sú si navzájom súčasne veriteľom i dlžníkom, skutočnosť, že plnenie je rovnakého druhu (peňažné plnenie), ako aj spôsobilosť pohľadávok na započítanie, t. j. že započítanie nie je v danom prípade možné pre rozpor s § 11 ods.2 Advokátskeho poriadku SAK. S týmto sa odvolací súd nestotožňuje , no dôvodom pre ktorý nemožno vykonať započítanie je nepreukázanie existencie tejto pohľadávky žalovaného ako je to vyššie uvedené.
16. Pokiaľ sa týka náležitosti označenia fyzickej osoby v rámci Civilného sporového konania ako vyplýva z § 133 ods. 1 CSP fyzická osoba sa v žalobe označuje menom, priezviskom, adresou trvalého pobytu alebo pobytu, dátumom narodenia alebo iným identifikačným číslom. Tieto náležitosti vyplývajú zo samotnej žaloby, pričom Civilný sporový poriadok nerozlišuje medzi označením fyzickej osoby, podnikateľa a nepodnikateľa. Preto sú odvolacie námietky žalovaného irelevantné. Je preukázané, že žalovaný nie je právnickou osobou pre ktorej identifikáciu ktorej Civilný sporový poriadok vyžaduje označenie názvom obchodným menom, či identifikačným číslom, ak je pridelené. Z toho to dôvodu odvolací súd nepovažoval túto odvolaciu námietku za dôvodnú.
17. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP, nakoľko v odvolacom konaní bol plne úspešný žalobca. Preto má tento voči neúspešnému žalovanému na ich náhradu v rozsahu 100 %.
18. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).