Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

24Co/78/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Elišky Wagshalovej a členov senátu JUDr. Martina Barana a JUDr. Antónie Kandravej, v právnej veci žalobcu EOS KSI Slovensko, s.r.o., Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, právne zastúpený TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 36 613 843, proti žalovanému W. D., bytom M. XXX, za účasti Združenia - Pomoc a ochrana spotrebiteľa „POS", Nám. Legionárov 5, 080 01 Prešov, IČO: 42 343 828, právne zastúpeného JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom, Sov. hrdinov 163/66, 089 01 Svidník, o zaplatenie 5.976,15 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Svidník č.k. 5C/230/2014-182 zo dňa 21.februára 2018, takto

rozhodol:

I. Potvrdzuje rozsudok.

II. Žalovaný a Združenie - Pomoc a ochrana spotrebiteľa "POS" majú voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

odôvodnenie:

Predmet konania

1. Žalobca sa uplatnenou žalobou domáha zaplatenia úveru s príslušenstvom, ktorý žalovanému poskytol jeho právny predchodca.

Obsah napadnutého rozhodnutia

2. Okresný súd Svidník ako súd prvej inštancie (ďalej len ,,súd“) rozhodol, že cit.:

„I. Žalobu z a m i e t a .

II. Žalovanému n e p r i z n á v a náhradu trov konania proti žalobcovi.

III. Združeniu - Pomoc a ochrana spotrebiteľa „POS“ p r i z n á v a náhradu trov konania proti žalobcovi v plnom rozsahu. O ich výške súd rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. “

3. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že skutkovo mal za preukázané, že na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 27.6.2013 medzi postupcom V. V. a žalobcom postúpil postupca na žalobcu pohľadávku voči žalovanému. Dňa 21.7.2008 bola uzatvorená zmluva č. XXXXXXXXXX. Platne uzatvorenou zmluvou sa žalovaný zaviazal uhrádzať poskytnuté finančné prostriedky v pravidelných mesačných splátkach riadne a včas. Žalovaný si túto zmluvnú povinnosť neplnil, čím sa dostal

do omeškania s úhradou dlžnej sumy a ku dňu postúpenia predmetnej pohľadávky dlhoval sumu pozostávajúcu z 92 neuhradených dlžných splátok v celkovej výške 5 976,15 eura. Žalovaný túto sumu žalobcovi doposiaľ nezaplatil.

4. Na zistený skutkový stav prijal právny záver, podľa ktorého spôsobilým predmetom postúpenia v zmysle ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách môže byť iba pohľadávka alebo jej časť, ktoré sú už: 1) splatnými, a to za predpokladu predchádzajúcej 2) písomnej výzvy a po tom, čo bol klient banky nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní. Uvedené predpoklady sú zákonným predpokladom pre platné postúpenie pohľadávky banky. Musia byť splnené v čase postúpenia pohľadávky. Tým, že banka výzvu dlžníkovi nezaslala, resp. táto skutočnosť nebola v konaní preukázaná, neposkytla mu dostatočný priestor na vykonanie krokov voči „svojej“ banke za účelom zotrvania s ňou vo vzťahu. Splnenie zákonom požadovaných predpokladov na postúpenie splatných pohľadávok teda nebolo preukázané. Aktívna legitimácia žalobcu nie je preto daná. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu je vždy dôvodom pre zamietnutie žaloby. Z uvedených dôvodov súd žalobu zamietol.

5. Aplikoval ustanovenia § 92, ods. 8 Zákona č. 483/2001 Z.z..

6. O trovách konania rozhodol s poukazom na ustanovenie § 255 ods. 1 s použitím §262, ods. 2 a úspešnému žalovanému nepriznal nárok na náhradu trov konania vzhľadom k tomu, že si nárok na náhradu trov neuplatnil. Združeniu na ochranu spotrebiteľa POS priznal nárok na náhradu trov konania proti žalobcovi v rozsahu 100%.

Obsah odvolania

7. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobe vyhovie v plnom rozsahu, resp. ho zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Ďalej v odvolaní uviedol, že žalobca v prvom rade nemôže nechať bez povšimnutia skutočnosť, že žalovaný na pojednávaní konanom dňa 21.02.2018 uznal dlh čo do dôvodu a výšky a právny zástupca žalobcu zároveň navrhol súdu rozhodnúť o nároku rozsudkom pre uznanie. Žalobca v tejto súvislosti poukazuje na skutočnosť, že prihliadnuc k dikcii ustanovenia § 282 a berúc do úvahy zásadu kontradiktórnosti má žalobca za to, že súdu z vyššie citovaného zákonného ustanovenia nevyplýva možnosť, ale povinnosť rozhodnúť rozsudkom pre uznanie vždy vtedy, keď žalovaný pred súdom uzná nárok, ktorý je predmetom konania a žalobca navrhne súdu o nároku uplatnenom žalobou rozhodnúť rozsudkom pre uznanie. Žalovaný súhlasil s postúpením pohľadávok v bode 18.14 Všeobecných obchodných podmienok. Nakoľko ustanovenie § 89 ods. 1 ZoB pripúšťa úpravu vzťahov medzi bankou a klientom odchýlne od ustanovení ZoB, pričom ustanovenie § 92 ods. 8 ZoB nevylučuje odchýlnu úpravu vzájomných vzťahov, zmluvné strany si v posudzovanom prípade dohodli vzájomné práva a povinnosti odchýlne od predmetného zákona, a to v čl. I bode 7 Zmluvy, resp. v bode 18.14 Všeobecných obchodných podmienok. Žalobca ďalej poukazuje aj na skutočnosť, že v konaní bolo celkom nesporne preukázané, že pred postúpením pohľadávky postupca dodržal všetky podmienky, ktoré mu ustanovenie § 92 ods. 8 ZoB ukladá, a teda nedošlo k porušeniu bankového tajomstva. V tejto súvislosti žalobca poukazuje na to, že v konaní bolo preukázané, že žalovaný bol v čase postúpenia pohľadávky v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči postupcovi nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní (žalovaný bol v nepretržitom omeškaní od 20.04.2010, kedy prestal uhrádzať postupcovi dojednané mesačné splátky riadne a včas a k postúpeniu pohľadávky došlo až ku dňu 27.06.2013) a zároveň bolo preukázané, že žalovaný bol postupcom opakovane vyzvaný na úhradu omeškaných splátok, a to okrem iného výzvou zo dňa 20.05.2013 označenou ako „oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti“. Žalobca v súvislosti s aktívnou legitimáciou v konaní ďalej poukazuje na skutočnosť, že v konaní predložil relevantné oznámenie postupcu žalovanému o postúpení pohľadávky, ktoré bez ďalšieho zakladá aktívnu legitimáciu postupníka (žalobcu) na vymáhanie postúpenej pohľadávky a súd má povinnosť z tohto oznámenia vychádzať bez toho, aby ako prejudiciálnu otázku skúmal existenciu a platnosť zmluvy o postúpení. Dlžník (v súdenom prípade žalovaný) sa v takom prípade nemôže úspešne dovolať neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky, ani jej prípadne neexistencie. Žalobca však napriek tejto skutočnosti v súvislosti s platnosťou postúpenia pohľadávky a ust. §

92 ods. 8 ZoB pre úplnosť uvádza, že ustanovenie § 92 ods. 8 ZoB podľa jeho názoru nemožno spájať s aktívnou legitimáciou žalobcu ako postupníka pohľadávky. Zo systematického zaradenia tohto ustanovenia je zrejmé, že účelom predmetného ustanovenia je úprava výnimiek z bankového tajomstva a nehovorí o podmienkach platnosti postúpenia pohľadávok, ale iba o podmienkach, za splnenia ktorých nedochádza k porušeniu bankového tajomstva. Aj podľa dôvodovej správy bol hlavným účelom predmetného ustanovenia prelomenie bankového tajomstva a nie obmedzenie možnosti postúpiť pohľadávku. Zo zákona nevyplýva, že by podmienky uvedené v predmetnom ustanovení podmieňovali platnosť právneho úkonu postúpenia pohľadávky. Žalobca sa nestotožňuje ani s rozhodnutím súdu o nároku na náhradu trov konania združenia, kedy súd v rozpore s ust. § 255 ods. 1 priznal združeniu nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi. Zákonodarca úplne a jednoznačne upravil postup súdu pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania. Zákonodarca tiež ustanovil, že nárok na náhradu trov konania možno priznať len strane sporu, voči druhej strane sporu, t. j. nárok na náhradu trov konania možno priznať len žalobcovi voči žalovanému, resp. len žalovanému voči žalobcovi. Ostatným subjektom, ktoré sa zúčastnili v konaní na podporu jednej, či druhej strany sporu nemožno priznať nárok na náhradu trov konania, nakoľko takýto postup súdu je v priamom rozpore s ust. § 255 ods. 1 CSP.

Hodnotenie odvolacieho súdu

8. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“) v zmysle zásad uvedených v § 470 ods. 1 a 2 CSP, vzhľadom na včas podané odvolanie preskúmal napadnutý rozsudok v jeho napadnutých častiach, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 a contrario) tým, že miesto a čas vyhlásenia rozhodnutia oznámil na úradnej tabuli súdu Krajského súdu v Prešove a na jeho webovej stránke najmenej 5 dní vopred a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

9. Súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností prijal správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdom prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje a vo vzťahu k odvolacím námietkam uvádza (§ 387, ods. 2 .

10. Z obsahu spisu vyplýva, že V. uzatvorila so žalovaným dňa 21.7.2008 Zmluvu o splátkovom úvere, premetom ktorej bol úver vo výške 4.613,95 Eur. Medzi V. a spoločnosťou EOS KSI Slovensko, s.r.o. bola dňa 27.6.2013 uzatvorená Zmluva o postúpení pohľadávok č. XXXX/XXXX/ G..

11. V súvislosti s odvolacou námietkou ohľadom postúpenia úveru z banky na nebankový subjekt a výkladom ustanovenia § 92, ods. 8 Zákona o bankách odvolací súd poznamenáva, že spôsobilým predmetom postúpenia v zmysle citovaného zákonného ustanovenia môže byť iba pohľadávka alebo jej časť, ktoré sú už (1) splatnými (dospelé splátky), a to za predpokladu predchádzajúcej (2) písomnej výzvy po tom, čo bol klient banky nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní. Uvedené predpoklady sú zákonným predpokladom pre platné postúpenie pohľadávky banky. Musia byť splnené v čase postúpenia pohľadávky.

12. Odvolací súd poukazuje na závery zasadnutia občianskoprávneho kolégia Krajského súdu v Prešove konaného dňa 21.03.2017, v zmysle ktorých: „Ustanovením § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách (ďalej aj ,,ZoB“) sa sledovalo sprísnenie postúpenia cesie bankovej pohľadávky zo sféry kontrolovanej centrálnou bankou a umožniť dlžníkovi, ktorý poruší zmluvné podmienky, aby v primeranom čase vykonal nápravu a zotrval vo vzťahu s bankou, s ktorou dojednal finančnú službu (,,Toto právo banka nemá, ak klient uhradil omeškaný peňažný záväzok ešte pred postúpením pohľadávky...“). Zákonné podmienky akými sú napr. postúpenie iba splatnej pohľadávky, písomná výzva, 90 dňová lehota, možnosť postúpiť bankovú pohľadávku iba na vybrané subjekty nepodporuje záveru, že by hlavným cieľom sprísnenia cesie bankovej pohľadávky bola ochrana bankového tajomstva. Zákonom č. 299/2016 Z. z. s účinnosťou od 1. januára 2017 zákonodarca pristúpil k ďalšiemu sprísneniu postúpenia bankovej pohľadávky v spotrebiteľských veciach, a to k zúženiu okruhu subjektov, na ktoré je možné postúpiť bankovú pohľadávku (napr. splatenie vkladu do základného imania u postupníka najmenej 500.000 eur, vylúčenie obchodníkov s oprávnením poskytovať spotrebiteľské úvery do 10.000

eur a pod.) a ii. Striktné podmienky postúpenia pohľadávky vo svojom súhrne opodstatňujú záver o zákaze postúpenia bankovej pohľadávky so súčasným stanovením výnimiek z tohto zákazu a nepodporujú záver o možnosti odklonu od pravidla cesie bankovej pohľadávky v neprospech spotrebiteľa (viď. tiež odkaz 72c v § 89 ods.1 ZoB). Nedodržaním zákonných podmienok postúpenia bankovej pohľadávky v spotrebiteľských veciach sa takéto postúpenie dostáva do rozporu s dikciou zákona s priamym dopadom na platnosť právneho úkonu. Prezumpcia znalosti predpisov zverejnených v zbierke zákonov pritom vylučujú dobromyseľnosť postupníka.“

13. Ministerstvo financií SR vo svojom písomnom stanovisku z 21.03.2017 uvádza, že pre platné postúpenie pohľadávky banky musia byť splnené kumulatívne všetky podmienky upravené v § 92, ods. 8 Zákona o bankách, t.j. pohľadávka môže byť postúpená, ak je splatná, a to až po predchádzajúcej písomnej výzve a omeškanie klienta so splnením postupovanej pohľadávky je nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní. Osobitná regulácia pravidiel pre postúpenie bankovej pohľadávky oproti všeobecnej úprave bola uzákonená z dôvodu, aby sa umožnilo bankám ako krajné opatrenie proti chronickým neplatičom dlhov použiť inštitút postúpenia svojej pohľadávky zodpovedajúcej nesplácanému dlhu, a to aj osobe, ktorá nie je bankou. Systém ochrany spotrebiteľov. vrátene ochrany finančných spotrebiteľov pred porušovaním spotrebiteľských práv bol a je v celej EÚ- ES založený smernicou 93/13/EHS z 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, resp. aj smernicou 2011/83/EÚ z 25.10.2011 o právach spotrebiteľov. Systém ochrany spotrebiteľov pred Porušovaním spotrebiteľských práv, ktorý bol založený smernicou 93/13/EHS vychádza z myšlienky, že spotrebitelia sa nachádzajú v nerovnom (znevýhodnenom) postavení voči predávajúcim, dodávateľom či poskytovateľom služieb (vrátane finančných služieb a produktov aj v oblasti úverov), a to z hľadiska vyjednávacej sily a tiež úrovne informovanosti. Pritom toto nerovné postavenie pobáda a vedie spotrebiteľa (vrátane finančného spotrebiteľa) tomu, že spotrebiteľ pristúpiť zmluvným podmienkam vopred pripraveným a vyhotoveným predávajúcim, dodávateľom či poskytovateľom služieb (vrátane finančných služieb a produktov aj v oblasti úverov) bez toho, aby spotrebiteľ mohol reálne ovplyvniť obsah týchto podmienok a tieto praktiky. Vzhľadom na túto situáciu znevýhodneného postavenia spotrebiteľov článok 6 ods. 1 smernice 93/13/ EHS stanovuje, že neprijateľné či nekalé podmienky a praktiky predávajúceho, dodávateľa či poskytovateľa služieb nie sú pre spotrebiteľa záväzné. Toto pravidlo je potrebné uplatniť aj na eventuálne zmluvné ustanovenia, vrátane obchodných podmienok, ktoré na koncipovali bankové subjekty a ktoré by bankovým subjektom (ako veriteľom) umožňovali, aby ich pohľadávky, ktoré majú voči bankovým klientom (dlžníkom), postupovali na iné subjekty (postupníkov) v rozpore so zákonnými pravidlami podľa ustanovenia § 92 ods. 8 Zákona o bankách. Celkovo sa javí plne relevantné, aby postúpenie bankovej pohľadávky, ktoré je v rozpore so zákonnými pravidlami podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách, bolo posudzované ako právny úkon odporujúci zákonu a tým aj neplatný právny úkon v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka.

14. Záväzkový vzťah, ktorý je predmetom tohto konania, vznikol z bankového úveru, regulovaného špeciálnou právnou úpravou zákonom o bankách. Banka je štátom autorizovaná inštitúcia, ktorej činnosť v zmysle § 2 ods. 3 Zákona o bankách podlieha bankovému povoleniu na činnosť bánk, zároveň podlieha dohľadu Národnej banky Slovenska. Bez bankového povolenia nemôže nikto vykonávať bankovú činnosť. Žalobca v konaní nepreukázal, aby disponoval takýmto povolením, na základe ktorého by mohol vykonávať správu nezosplatnených úverov poskytovaním fyzickým osobám bankami, teda bankovou činnosťou. V uvedenom kontexte je potrebné vyhodnotiť aj Zmluvu o postúpení pohľadávky vyplývajúcej z bankovej činnosti právneho predchodcu žalobcu ako neplatnú pre rozpor so zákonom. Z tohto dôvodu je nedôvodná aj odvolacia námietka žalobcu, že samotné oznámenie postupcu žalovanej o postúpení pohľadávky bez ďalšieho zakladá aktívnu legitimáciu žalobcu.

15. Žalobca v konaní nepreukázal, že jeho právny predchodca písomne vyzval žalovaných na plnenie dlžných splátok. Žalobca v konaní nepreukázal, že jeho právny predchodca písomne vyzval žalovaného na plnenie dlžných splátok. Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti, ktoré žalovanému doručil právny predchodca žalobcu v žiadnom prípade nemožno považovať za výzvu, ako to tvrdí žalobca. V súvislosti s postupom žalobcu, ktorý sám písomným podaním ( čl. 155) vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru sa natíska otázka, či takýto postup bol v prípade, ak jeho právny predchodca už predtým vyhlásil mimoriadnu splatnosť, v súlade s požiadavkou vynakladania adekvátnej odbornej starostlivosti, a či jeho znaky nenapĺňajú definíciu nekalej obchodnej praktiky. V tejto súvislosti neobstojí tvrdenie žalobcu, že žalobca pristúpil k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti z dôvodu, že vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru nevyplývalo zo spisovej dokumentácie, ktorú žalobca po postúpení obdržal od svojho právneho

predchodcu. Z ust. § 92 ods.8 Zákona o bankách vyplýva povinnosť banky pri postúpení pohľadávky odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka, čo znamená, že ak banka klientov vyzývala na splnenie splatného dlhu a vyhlásila mimoriadnu splatnosť úveru, ktorú klientom doručila, dôkazné prostriedky súvisiace s touto skutočnosťou by sa mali nachádzať v dispozičnej sfére žalobcu. V prípade, ak právny predchodca žalobcu, ktorým je banková inštitúcia, neodovzdal žalobcovi pri postúpení pohľadávok kompletnú spisovú dokumentáciu, porušil tým svoju zákonnú povinnosť. Takéto porušenie nemožno pripísať na úkor žalovaného, ktorý je spotrebiteľom. Správny je preto záver súdu, že postúpenie zmluvy bankou na žalobcu nespĺňa náležitosti podľa § 92, ods.8 Zákona o bankách. „Aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu - navrhovateľovi ním uplatňované právo (nárok), respektíve mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane navrhovateľa), alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane odporcu) je imanentnou súčasťou súdneho konania.“ (porov. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 29.6. 2010, sp. zn. 2Cdo 205/2009).

16. Odvolací súd nenašiel dôvody pre odklon od doterajších rozhodnutí odvolacích súdov (porovnaj rozsudok KS v Bratislave, sp. zn. 6Co 58/2016, rozsudok KS v Prešove sp. zn. 4 Co 145/2014, 19 Co177/2014, 12Co157/2015). 15. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav veci, správne vyhodnotil jednotlivé dôkazy, ako aj správne právne vec posúdil. Z týchto dôvodov odvolací súd potvrdzuje ako vecne správny (§ 387 C.s.p.).

17. Vo vzťahu k odvolacej námietke týkajúcej sa nesprávneho právneho posúdenia uznania dlhu žalovaným v konaní odvolací súd udáva, že ako to vyplýva z obsahu vyjadrenia žalovaného na pojednávaní ( čl. 117), žalovaný sa vyjadril, že „uznáva nárok uplatnený v tomto konaní a vie, že to treba splácať“. Takého vyjadrenie, napriek tomu, že bolo urobené dlžníkom do súdnej zápisnice, nespĺňa všetky formálne i obsahové náležitosti uznania dlhu v zmysle ustanovenia § 558 Občianskeho zákonníka. Nie je v ňom totiž obsiahnuté výslovné uznanie žalovaného, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu aj výšky. Správny je teda záver súdu o nemožnosti prihliadať na takéto uznanie dlhu.

17. Vo vzťahu k namietanému priznaniu práva na náhradu trov konania Združeniu - Pomoc a ochrana spotrebiteľa „POS“, odvolací súd uvádza:

18. Podľa čl. 2 ods. 1 a 4 Základných princípov C.s.p. ochrana ohrozených alebo porušených práv a právom chránených záujmov musí byť spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty. Právna istota je stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít; ak takej ustálenej rozhodovacej praxe niet, aj stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo.

19. Podľa § 255 ods. 1, 2 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

20. Podľa § 470 ods. 2 C.s.p., právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

21. Aktuálna úprava v Civilnom sporovom poriadku inštitút vedľajšieho účastníka nepozná, avšak Združenie - Pomoc a ochrana spotrebiteľa ,,POS“ vstúpilo do konania ako vedľajší účastník v čase, keď mu to právna úprava umožňovala (21.8.2014). Združenie teda účinne vstúpilo do konania, oprávnene sa konania zúčastnilo a účelne vynaložilo trovy (vo svojich vyjadreniach namietalo okrem iného nedostatok aktívnej legitimácie žalobcu, s čim sa súd v rozsudku stotožnil a z uvedeného dôvodu žalobu zamietol), na ktorých náhradu mu vznikol nárok, čo súd prvej inštancie správne zdôraznil v preskúmavanom rozhodnutí.

22. Odvolací súd poukazuje na závery Najvyššieho súdu SR vyslovené v rozhodnutí sp. zn. 6 Cdo 181/2015, s ktorými sa plne stotožňuje: „na procesných právach a povinnostiach subjektu vystupujúceho v konaní (spore) ako vedľajší účastník nič nezmenila zmena právnej úpravy spočívajúca v zrušení Občianskeho súdneho poriadku a v nadobudnutí účinnosti Civilného sporového poriadku od 1. júla 2016. Aj oznámenie určitého subjektu, že vstupuje do konania ako vedľajší účastník na žalujúcej alebo

žalovanej strane, je totiž procesným úkonom, ktorého účinky - vznik vedľajšieho účastníctva - zostávajú v zmysle § 470 ods. 2 veta prvá C. s. p. zachované. Iný výklad, podľa ktorého vedľajšie účastníctvo takéhoto subjektu účinnosťou C. s. p. bez ďalšieho zaniklo, by odporoval ústavným zásadám ochrany nadobudnutých práv a ochrany legitímneho očakávania, vyplývajúcim z princípu právnej istoty ako jedného zo základných princípov právneho štátu. Okrem toho by takýmto výkladom nebol rešpektovaný ústavný princíp rovnosti, pretože trvanie nadobudnutého statusu vedľajšieho účastníka by nebolo závislé na naplnení jeho zmyslu (ktorým je dosiahnutie víťazstva v spore tej strany, na strane ktorej vedľajší účastník vystupuje, a ktorý trvá až do právoplatného rozhodnutia vo veci), ale na náhodilosti, t. j. na tom, či konanie bolo k 1. júlu 2016 právoplatne skončené alebo neskončené“.

23. Vychádzajúc z uvedeného odvolací súd postupom vyplývajúcim z ustanovenia § 387 C.s.p. ods. 1 rozsudok vo výroku II. a III. ako vecne správny potvrdil.

24. O trovách odvolacieho konania rozhodol v súlade s ustanovením § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s ustanovením § 255 ods. 1 C.s.p. tak, že v odvolacom konaní úspešnému žalovanému a Združeniu na ochranu spotrebiteľa POS priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % voči žalobcovi, pričom o výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

25. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 .

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .