Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (7)Rozsudok_11C-162-2016.pdf
PDF · 126.71 KB
Case nature
Area
Subarea
11C/162/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Levice sudkyňou JUDr. Ľubicou Cambelovou v spore žalobcu: Z. Š., T.. XX.X.XXXX, H. XXX XX C. XXX, zast. V.. C. G., X.., T.. XX.X.XXXX, H. XXX XX C. Č.. XXX, Z. T. S.: V.. C. G., X.., D. XX, XXX XX W.e, proti žalovanému: Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, Župné námestie 13, 813 11 Bratislava, o zaplatenie 1.327,76 eur s príslušenstvom,
rozhodol:
I. Súd žalobu z a m i e t a .
II. Žalovaný m á n á r o k na náhradu trov konania proti žalobkyni v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa podala žalobný návrh na uplatnenie škody vzniknutej z dôvodu neposkytnutia časti jednorazového finančného príspevku vojnovej sirote. Žalobkyňa v podanej žalobe žiadala, aby súd stanovil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni 1327,76 eur a 5,05% úrok z omeškania ročne zo sumy 1327,76 eur od dňa 15.5.2015 do zaplatenia. Žalobkyňa v žalobe uviedla, že ako oprávnená osoba podľa § 2 ods. 1 písm. a) zákona číslo 264/2014 Z. z. o poskytnutí jednorazového finančného príspevku vojnovým sirotám ( ďalej aj ako „zákon“) na Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky listom zn. L 14 - 122/Še zo dňa 2. 10. 2014 (s vykázaným doručením u adresáta dňa 6. 10. 2014, ďalej aj ako " pôvodná žiadosť " ) podala svoju pôvodnú žiadosť o poskytnutie jednorazového finančného príspevku vojnovej sirote v sume 2655,52 eur podľa § 4 ods. 1 v spojitosti s § 2 ods. 1 písm. a) zákona. Vo veci pôvodnej žiadosti Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky vydalo rozhodnutie o poskytnutí príspevku č. 44745/2014 - 1539/7/Mi dňa 28. 4. 2005 15 ( ďalej aj ako " Rozhodnutie MS SR " ), s výrokom, ktorého žalobkyňa nesúhlasila a ktoré MS SR vydalo i v omeškaní až po uplynutí zákonnej šesťmesačnej lehoty podľa § 5 ods. 4 zákona. Rozhodnutie MS SR okrem zákonného dôvodu
- postupu podľa § 4 ods. 3 zákona - neobsahovalo vôbec žiadne zdôvodnenie postupu a subsumpcie pod § 4 ods. 3 zákona. Z uvedeného nie je možné vyvodiť žiaden záver na základe ktorého prebiehala subsumpcia zaradenia skutkovej podstaty prípadu pod § 4 ods. 3 zákona a nie podľa § 4 ods. 1 zákona. Rozhodnutie MS SR je preto v danej časti rozporuplné a nezákonné, ku ktorému by nedošlo, ak by správny orgán postupoval riadne, náležite a pri vyhodnotení nároku sa zaoberal správnou úvahou podľa zaužívaných princípov a procedurálnych povinností. Žalobkyňa proti Rozhodnutiu MS SR mala výhrady z dôvodu nesprávneho posúdenia jej pôvodnej žiadosti žalovaným, čo zapríčinilo priznanie príspevku podľa § 4 ods. 3 zákona v nesprávnej výške 1327,76 eur a tým aj v rozpore s uvedeným zákonom, lebo predmetný príspevok jej mal byť priznaný správne vo výške 2655,52 eur podľa § 4 ods. 1 zákona a preto v zmysle ustanovení § 5 ods. 5 zákona na MS SR neodkladne aj s uvedením odôvodnení podala žiadosť o preskúmanie Rozhodnutia o poskytnutí príspevku č.44745/2014 - 1539/7/Mi zo dňa 28. 4. 2015 ministrom spravodlivosti Slovenskej republiky a o vydanie nového rozhodnutia listom pod zn. L 15 - 021/6 dňa 12. 5. 2015 s vykázaným doručením u žalovaného dňa 14. 5. 2015 (ďalej aj ako „Žiadosť o preskúmanie rozhodnutia MS SR). Žalobkyňa ako oprávnená osoba svoju Žiadosť o
preskúmanie Rozhodnutia MS SR riadne odôvodnila. V odôvodnení okrem iného poukázala na to, že bolo riadne preukázané prílohami pripojenými už k pôvodnej žiadosti, že jej otec I. Q. účastník národného boja za oslobodenie ako príslušník 1. Československej armády na Slovensku bol v októbri 1944 nacistami násilne odvlečený na územie Veľkonemeckej ríše, kde za krutých podmienok nacistami zavinenou násilnou smrťou - vraždou, zahynul - zomrel dňa 18. 3. 1945 priamo v koncentračnom tábore Kleindembach v pobočke Stallag IX.C. ešte za trvania II. svetovej vojny. Deportácia I. Q. bola krutým pokračovaním jeho aktívnej účasti v boji za národné oslobodenie a jeho smrť sa nemôže ináč posudzovať ako úkladné zabitie, poprava v boji, ktorý pre neho skončil násilnou smrťou. Preto žalobkyni ako oprávnenej osobe podľa ustanovení § 2 ods. 1 písm. a) zákona patrí v zmysle § 4 ods. 1 zákona č. 264/2014 Z.z. príspevok v plnej výške 2655,52 eur, lebo I. Q. nezomrel na následky zranení utrpených v protifašistickom boji za oslobodenie, ale bol násilne usmrtený nacistickou úkladnou vraždou priamo v koncentračnom tábore na území Nemecka počas trvania druhej svetovej vojny, ako vojak, príslušník I. Československej armády. Žalobkyňa okrem iného tiež poukázala na to, že MS SR pochybilo v Rozhodnutí MS SR, lebo v identických prípadoch rozhodlo inak a malo rozhodnúť rovnako. V tejto súvislosti poukázala na priznanie príspevku v plnej výške 2655,52 eur v prípade zomretého C. Y. - v prípade žiadateľky jeho dcéry Y. I.. Vo veci Žiadosti o preskúmanie Rozhodnutia MS SR žalovaný zaslal žalobkyni svojím listom č. 43492/ 20154/10 - 78236 zo dňa 18. 8. 2015 Oznámenie o výsledku preskúmania Rozhodnutia č.44745/2014-1539/7/Mi zo dňa 28.4.2015 (ďalej aj ako „Oznámenie o výsledku preskúmania rozhodnutia MS SR“). Žalobkyňa nesúhlasí s oznámením o výsledku preskúmania Rozhodnutia MS SR, pretože jej otec I. Q. dňa 18.3.1945 zahynul ako vojnový zajatec v koncentračnom tábore v Kleindembachu v pobočke Stallag IX C koncentračného tábora v Bad Sulza s veliteľstvom v Buchenwalde v Nemecku. Koncentračný tábor však v danom čase ešte bol v moci nacistického Nemecka, teda pre daný prípad sa jedná o obeť padlú vo vojne počas jej zajatia. Z uvedeného dôvodu sa nemôže jednať o smrť spôsobenú následkami zranení, ale o násilnú smrť, ktorá nastala útrapami priamo vo vojne, priamo v koncentračnom tábore. Predloženými listinami bolo a je preukázané, že u otca žalobkyne išlo buď o tzv. pasívnu popravu mimoriadne trýznivého charakteru úmrtia hladom a vysilením, ktoré sa vykonávali v koncentračných táboroch alebo išlo o popravu zastrelením. Nebohý I. Q. sa totiž nielen považuje za padlého bojovníka za národné oslobodenie priamo vo vojne , ale aj za popraveného priamo v koncentračnom tábore. Žalobkyňa v zastúpení splnomocnencom - V.. C. G., X.. v zákonnej lehote uvedenej v § 3 ods.2 zákona na MS SR zaslala listom zn.L15-071/Še-Si zo dňa 13.10.2015 opakovanú žiadosť o poskytnutie jednorazového finančného príspevku ako vojnovej sirote (ďalej aj ako „ Opakovaná žiadosť“) doplatok v sume 1327,76 eura do plnej výšky v sume 2655,52 eur podľa zákona číslo 264/2014 Z. z. doplnenú i ďalšími - novými listinnými dôkazmi. Žalobkyňa Opakovanou žiadosťou dôvodne žiadala a uplatňovala nárok ako vojnová sirota o poskytnutie jednorazového finančného príspevku doplatok v sume 1327,76 eur do plnej výšky v sume 2655,52 eur podľa § 4 ods.1 v spojitosti s § 2 ods. 1 písm. a) zákona ako vojnová sirota, ktorej otec dňa 18.3.1945 násilnou smrťou v národnom boji za oslobodenie trestným činom usmrtenia vyhladzovaním - zločinu proti ľudskosti a vojnového zločinu nemeckých fašistov ich úkladnou vraždou bol „ranou istoty“ popravený v koncentračnom tábore v Kleindembachu v Nemecku s odôvodnením a preukázaním zákonného nároku oprávnenej osoby v texte Opakovanej žiadosti. Vo veci Opakovanej žiadosti zaslal žalovaný žalobkyni svojím listom č.29680/2016/10-06235 zo dňa 2.2.2016 Oznámenie o preskúmaní opakovaného podnetu (ďalej aj ako „Oznámenie o preskúmaní opakovaného podnetu“), s ktorým žalobkyňa nesúhlasí z dôvodov, že a) Opakovanú žiadosť žalobkyne doručenú na MS SR podľa ustanovení § 2 ods. 1 písm. a) zákona mal žalovaný považovať za riadne podanú žiadosť oprávnenou osobu podľa ustanovení § 2 ods. 1 písm. a) zákona vo veci uplatnenia nároku na príspevok v opore zákona, opomenul vyhodnotiť nové listinné dôkazy priložené k Opakovanej žiadosti a mal vydať rozhodnutie a b) preto došlo vo veci samej k porušeniu zákona žalovaným, lebo MS SR na Opakovanú žiadosť žalobkyne reagovalo iba oznámením a nie rozhodnutím, ďalej MS SR nepravdivo tvrdilo v oznámení, že v Opakovanej žiadosti neboli uvedené žiadne nové skutočnosti ani k nej neboli priložené nové doklady, čo sa nezakladá na pravde. Z uvedeného dôvodu žalobkyni nezostala iná možnosť ako sa domáhať svojho práva vo veci samej podaním žaloby na súd. Matka žalobkyne Z. Q. ako vdova po nebohom I. Q. - otcovi žalobkyne, v roku 1956 obdržala v prílohe prípisu zo dňa 24.9.1956 originál pamätného listu o pomníku postaveného na počesť 152 slovenských národovcov- hrdinov zavraždených v Kleindembachu , čo je aj priamym svedectvom o zavraždení otca žalobkyne I. Q., zo 152 zavraždených slovenských národovcov nemeckými fašistami v tábore v Kleindembachu, ktorým hrdinom bol postavený pamätník, ktorý má pripomínať, aby sme nepripustili nikdy viac vraždenie národov.
2. Žalobkyňa na preukázanie svojich skutkových tvrdení predložila list zn.L14-122/Še zo dňa 2.10.2014- Pôvodná žiadosť a prílohy k pôvodnej žiadosti- Osvedčenie o štátnom občianstve Z. Š., M.. Q., Potvrdenie o trvalom pobyte Z. Š.J.j, Osvedčenie podľa § 8 zák.č.255/1946 Zb. pre I. Q., Úmrtný list I. Q., Rodný list Z. Q., Sobášny list Z. Q. a C. Š. , Rozhodnutie MS SR, list zn. L 15-021/Še zo dňa 12.5.2015
- Žiadosť o preskúmanie Rozhodnutia MS SR, Oznámenie zo dňa 18.8.2015 o výsledku preskúmania rozhodnutia č. 44745/2014-1539-Mi zo dňa 28.4.2015, list zn. L15-071/Še-ESi zo dňa 13.10.2015 - Opakovaná žiadosť, Smrtný list I. Q., Čestné prehlásenie Š. H. zo dňa 9.1.2002, Čestné vyhlásenie Ľ.O. C. zo dňa 17.1.2002,Oznámenie o preskúmaní opakovaného podnetu, list Národného frontu NDR z 24.9.1956, kópia Pamätného listu o pomníku postaveného na počesť 152 slovenských národovcov
- hrdinov zavraždených v Kleindembachu, list MV SR z 29.6.2016, listina Gräberliste für ?ffentlich gepflegte Gräber z 23.4.2008, list Obce Langenorla, Nemecko z 23.8.2016, fotografie obnoveného pomníka a pamätnej tabule z pomníka s menom I. Q., - na cintoríne v Kleindembachu, uznesenie Okresného súdu Levice z 15.10.1949 č. D 21/49, uznesenie Okresného súdu Levice M 24/48-6 zo dňa 16.6.1948, uznesenie Okresného súdu Levice z 20.8.2004 sč. k. 8Nc/1/2002-18.
3. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe uviedol, že súd v civilnom sporovom konaní nie je oprávnený túto vec prejednať a rozhodnúť. Poukázal na § 1 zák. č. 264/2014 Z. z. (ďalej aj „zákon“), ktorý obsahuje všeobecné ustanovenia, ktoré definujú predovšetkým účel zákona, ktorý upravuje podmienky na uplatnenie, rozsah a spôsob poskytovania jednorazového finančného príspevku vojnovým sirotám, príslušnosť na konanie o príspevku a vyplácanie príspevku. Príspevok sa v zmysle § 3 zák. č. 264/2004 Z. z. uplatňuje formou písomnej žiadosti u žalovaného, ktorý o ňom rozhoduje v konaní podľa § 5 predmetného zákona. Konanie je jednostupňové a nevzťahujú sa naň všeobecné predpisy o správnom konaní. Osobitnú kompetenciu ministra spravodlivosti ustanovuje § 5 ods. 5, čo ale nie je možné vykladať ako druhý stupeň, či konanie o opravnom prostriedku. Nárok na príspevok podľa zák. č. 264/2014 Z. z. teda predstavuje nárok, o ktorom rozhoduje žalovaný ako príslušný správny orgán. Pri jeho nepriznaní, resp. priznaní len v časti, nie je možné si takýto nárok uplatniť v civilnom sporovom konaní podľa zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok ( ďalej len „CSP“). Nebolo to možné ani v občianskom súdnom konaní podľa zák. č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej aj „O. s. p.“). Žalovaný poukázal na § 3 CSP, v zmysle ktorého súdy prejednávajú a rozhodujú súkromnoprávne spory a iné súkromnoprávne veci, ak ich podľa zákona neprejednávajú a nerozhodujú iné orgány. Podľa § 4 CSP iné spory a veci prejednávajú a rozhodujú súdy, len ak to ustanovuje zákon. Konanie, v ktorom si fyzická osoba uplatňuje voči Ministerstvu spravodlivosti SR nárok na príspevok podľa zák. č. 264/2014 Z. z., nie je súkromnoprávnym sporom a zákon neustanovuje, že by sa táto vec mala prejednať podľa CSP. Iné obdobné ustanovenie § 9 ods.5 zák. č. 215/2006 Z. z., na základe ktorého by mal súd právomoc v civilnom sporovom konaní takýto nárok žalobkyne prejednať, v zák. č. 264/2014 Z. z. absentuje. Obdobne v zmysle príslušných ustanovení O.s.p. nie je možné dospieť k záveru, že by išlo o občianskoprávnu vec. Ak by bolo možné aplikovať na toto konanie niektoré ustanovenia O.s.p., išlo by len o § 7 ods. 2 a § 244 a nasl. Žalovaný sa prikláňa k zastaveniu konania v zmysle § 10 CSP. Z opatrnosti žalovaný sa vyjadruje aj k podstate uplatneného nároku bez ohľadu na záver, že žaloba žalobkyne je z vyššieuvedených dôvodov neprípustná. Žalovaný okrem iného uviedol, že žalobkyňa písomnou žiadosťou zo dňa 2. 10. 2014, ktorá bola žalovanému doručená dňa 6. 10. 2014, požiadala o priznanie jednorazového finančného príspevku vo výške 2655,52 euro podľa zák. č. 264/2014 Z.z. o poskytnutí jednorazového finančného príspevku vojnovým sirotám. Svoju žiadosť odôvodnila tým, že jej otec I. Q. nar.13. 12. 1916 bol účastníkom národného boja za oslobodenie ako príslušník 1. československej armády na Slovensku od 9. 9. 1944 do 18. 3. 1945, z toho v zajatí bol od 1. 11. 1944 do 18. 3. 1945, ktorý deň zomrel v koncentračnom tábore v Kleindembachu v pobočke Stallag IX C koncentračného tábora v Bad Sulza s veliteľstvom v Buchenwalde v Nemecku. Žalobkyňa k žiadosti pripojila úradne overenú fotokópiu osvedčenia o štátnom občianstve, potvrdenie o jej trvalom pobyte, fotokópiu osvedčenia bývalého Ministerstva národnej obrany č.j. 8385/VHÚ 1967 podľa § 8 zákona č.255/1946 Zb. zo dňa 31.1.1968, úradne overenú obcou Podlužany dňa 2.10.2014, notársky overenú fotokópiu úmrtného listu I. Q., fotokópiu svojho rodného listu a úradne overenú fotokópiu svojho sobášneho listu. Rozhodnutím žalovaného č.44745/2015 - 1539/7/Mi z 28. 4. 2015 žalovaný s poukazom na § 2 ods. 1 písm. a) v spojitosti s § 4 ods. 3 zákona číslo 264/2014 Z.z. priznal žalobkyni jednorazový finančný príspevok vo výške 1327,76 eur, keďže mal za preukázané, že otec žalobkyne zomrel na následky zranení, utrpených v protifašistickom boji za oslobodenie (zobral vysilením), súčasne však žiadnym úradným dokladom nebolo preukázané splnenie zákonných podmienok pre priznanie jednorazového finančného príspevku vo výške podľa § 4 ods. 1 zák.č. 264/2014 Z.z., teda v sume 2655,52 eur, ktorý príspevok bolo možné priznať len za predpokladu preukázania,
že účastník národného boja za oslobodenie zomrel preto, že padol alebo bol popravený. Na tomto mieste je nevyhnutné uviesť, že ministerstvo muselo vychádzať len z príslušných dokladov, z ktorých nevyplývalo splnenie podmienok na priznanie príspevku podľa § 4 ods. 1 zák.č. 264/2014 Z.z. So sumou priznaného finančného príspevku však žalobkyňa vyslovila nespokojnosť a to podaním zo dňa 12. 5. 2015 označeným ako Žiadosť o preskúmanie, ktoré bolo žalovanému doručené dňa 14. 5. 2015, keďže bola toho názoru, že spĺňa podmienky pre priznanie príspevku vo výške 2655,52 eur podľa § 4 ods.1 zák.č.264/2014 Z.z. argumentujúc tým, že jej otec bol v Nemecku dňa 18. 3. 1945 zavraždený. Na základe uvedeného došlo k preskúmaniu rozhodnutia žalovaného č. 44745/2015 - 1539/7 z 28. 4. 2015 ad hoc komisiou (zriadená inštrukciou Ministerstva spravodlivosti SR č.19/2015 ako poradný orgán ministra na prípravu podkladov na postup podľa § 5 ods. 5 zák.č. 264/2014 Z.z.), pričom oznámením zo dňa 18. 8. 2015 číslo 43492/2015/10-78236 bolo konštatované, že žalobkyňou napádané rozhodnutie žalovaného bolo vydané v súlade so zák. č. 264/2014 Z.z., keďže z predložených dokladov nevyplývalo, že by otec žalobkyne I. Q. padol alebo bol popravený v národnom boji za oslobodenie, v dôsledku čoho neboli splnené podmienky pre vydanie nového rozhodnutia v zmysle § 5 ods. 5 zák. č. 264/2014 Z.z.. Ani s týmto oznámením sa žalobkyňa nestotožnila a podaním zo dňa 13. 10. 2015 opakovane požiadala o poskytnutie jednorazového finančného príspevku vo výške 1327,76 eur, predstavujúceho doplatok odškodnenia do plnej sumy jednorazového finančného príspevku vo výške 2655,52 eur. Na základe oznámenia o preskúmanie opakovaného podnetu č. 29680/2016/10-06235 zo dňa 2. 2. 2016 bola žalobkyňa vyrozumená, že z dôvodu, že v podaní zo dňa 13. 10. 2015 nepredložila žiadne nové skutočnosti ani doklady, ktoré by mohli viesť k zmene záverov, vyplývajúcich z oznámenia ad hoc komisie z 18.8.2015, táto zotrváva na výsledku preskúmania rozhodnutia, ktorý bol žalobkyni oznámený listom č. 43492/2015/10-78236. Dňa 11. 3. 2016 bol Generálnej prokuratúre Slovenskej republiky adresovaný podnet žalobkyne na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia ústredného orgánu štátnej správy v zmysle § 32 ods. 1 zák.č. 153/2001 Z.z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov (ďalej len „ ZoP“), na odstránenie porušenia zákonnosti, na obnovu porušených práv a vyvodenie zodpovednosti za ich porušenie v zmysle § 3 ods. 1 a 2 a § 4 ods. 1 písm. e) v spojitosti s § 31 ods. 1 a následne ZoP. Na základe dožiadania Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky č.VI/1 Gd 136/16/1000-4 z 22.3.2016, došlo k zapožičaniu spisového materiálu týkajúceho sa vydania rozhodnutia č.44745/2015-1539/7 z 28.4.2015, ako aj k zaslaniu stanoviska žalovaného k priloženému podnetu žalobkyne a to podaním žalovaného z 30.3.2016. Listom Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky č. VI/1 Gd 136/16/1000-9 z 8.7.2016 došlo k vráteniu zapožičaného spisového materiálu, pričom bez toho, aby Generálna prokuratúra Slovenskej republiky oznámila, že vo veci realizovala akékoľvek opatrenia, plynúce z jej zákonom vymedzených kompetencií. Na základe vyššie uvedených skutočností má žalovaný za to, že v prípade žalobkyne postupoval v súlade so zákonom a žalobkyni nebolo možné priznať príspevok v ňou požadovanej výške. Žalovaný sa ďalej vo svojom podaní podrobne zaoberá právnym posúdením žiadosti žalobkyne a príloh k nej priložených, odôvodňujúc, z akého dôvodu nemohol v rámci konania o priznaní nároku tento žalobkyni priznať v plnom rozsahu. Pokiaľ súd konanie nezastaví, žiadal žalovaný žalobu zamietnuť.
4. Žalovaný na svoje skutkové tvrdenia súdu predložil Žiadosť Y. I. o poskytnutie jednorázového finančného príspevku vojnovým sirotám podľa zák.č.265/2014 Z.z. , Osvedčenie Ministerstva národnej obrany zo 6.11.1969, uznesenie Okresného súdu Levice M 20/48 z 15.6.1948, fotokópiu spisového materiálu MS SR č.11082/99-98/720.
5. Žalobkyňa sa vyjadrila k vyjadreniu žalovaného k právnej stránke rozhodovania o žiadosti žalobkyne o poskytnutí príspevku, poukazujúc na predložené dôkazy žalobkyňou. Žalobkyňa sa vyjadrila s poukazom na § 2 O.s.p., § 3 O.s.p., § 7 ods.1 O.s.p., § 87 písm.b) O.s.p. a § 470 ods.4 CSP, s poukazom na čl.46 ods.1 Ústavy Slovenskej republiky a čl.6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd, že nespochybňuje, že vo veci samej je oprávnený konať a rozhodnúť Okresný súd Levice, ako súd príslušný na konanie v prvej inštancii.
6. Žalobkyňa súdu predložila aj opravné uznesenie Okresného súdu Levice zo dňa 30.6.2016 a uznesenie Krajského súdu v Nitre zo dňa 14.12.2017 č.k. 8Co/520/2016-85.
7. Pokiaľ ide o to, či žalobkyňa uplatňuje žalobu z titulu náhrady škody s poukazom na to, že žalobný návrh znie na uplatnenie škody vzniknutej z dôvodu neposkytnutia časti jednorazového finančného príspevku vojnovej sirote, alebo či žalobkyni ide o to, aby došlo k preskúmaniu zákonnosti rozhodnutia, ktoré vydalo MS SR, alebo jej ide o to, aby súd nanovo rozhodol o nároku žalobkyne, keď MS SR
nerozhodlo v takom rozsahu, v akom to žalobkyňa požaduje za zákonné a správne, splnomocnený zástupca žalobkyne pred začatím pojednávania vo veci samej uviedol, že žalobkyni ide o uplatnenie nároku na náhradu škody v požadovanej sume z dôvodu, že jej vznikla ujma. Nejde jej o to, aby sa vec preskúmavala v správnom súdnictve.
8. Žalobkyňa na pojednávaní súdu uviedla, že sa pridržiava písomne podanej žaloby, ako aj všetkých písomných vyjadrení v tejto prejednávanej veci. Žalobkyňa pociťuje škodu, pretože žalovaný ju pokladal ako oprávnenú osobu, ale ako oprávnenú osobu ju neriešil. Žalovaný sa dopustil pochybenia pri posudzovaní jej nároku v zmysle zákona 264/2014 Z. z.. Protiprávnosť konania vidí žalobkyňa v tom, že v čase, keď žalovaný mohol o nároku rozhodovať, porušil zákonné ustanovenie, podľa ktorého priznal žalobkyni nárok. Priznal jej nárok len v polovičnej výške. Pokiaľ ide o výšku škody, túto žalobkyňa odvodila primerane zo zákona. Kto mal štatút siroty, mohol obdržať príspevok vo výške 2.655,52 eur. Žalobkyni však bol priznaný príspevok len v polovici. Žalobkyňa si tak uplatňuje výšku škody vo výške 1.327,76 eur. Žalobkyňa považuje za zavádzajúce, ak žalovaný poukazuje na to, že došlo k odškodneniu aj v zmysle zák. č. 305/1999 Z. z., nakoľko to, že došlo k odškodneniu, považuje žalobkyňa pre konanie o žalobe žalobkyne za irelevantné.
9. Žalovaný na pojednávaní súdu žiadal žalobu zamietnuť, pokiaľ je súd názoru, že je príslušný konať o žalobe žalobkyne. Poukázal na to, že v zmysle zákona č. 264/2014 Z. z. sú upravené základné podmienky, kedy je možné priznať príspevok vojnovým sirotám a je to v dvoch prípadoch, ak priamy účastník padol alebo bol popravený. Buď platí jeden, alebo druhý prípad. Žalovaný prihliadal na osvedčenie bývalého Ministerstva obrany vydaného v zmysle zákona 255/1946 Zb., keďže otec žalobkyne bol príslušníkom 1. Čsl. armády a v zmysle osvedčenia bývalého Ministerstva obrany otec žalobkyne zomrel; nie je tam uvedené, že padol alebo že bol popravený. Poukázal na to, že v zmysle úmrtného listu otec žalobkyne umrel na vysilenie. V úmrtnom liste sa teda neuvádza, že padol, alebo bol popravený. Poukázal na to, že ministerstvo je pri rozhodovaní viazané zákonom a nemohlo preto priznať finančný príspevok v inej, než polovičnej výške príspevku, t. j. v inej výške než 1.327,76 eur. Padnúť v boji bolo možné, len ak účastník zomrel na bojisku. V danom prípade otec žalobkyne zomrel v zajateckom tábore.
10. Pokiaľ ide o to, prečo žalobkyňa nepodala žalobu o preskúmanie rozhodnutia vydaného MS SR, splnomocnený zástupca žalobkyne uviedol, že uvažovali o tom, avšak prihliadli na to, že žalobkyňa má vysoký vek aj zdravotné ťažkosti. Rozhodli sa pre formu náhrady škody pre prípad, keď by bolo potrebné ju osobne kontaktovať, bolo by prístupnejšie dostaviť sa na súd v Leviciach, ako na krajský súd. Taktiež zákon č. 264/2014 Z. z. podsúva, že rozhodovanie v tejto veci nepodlieha správnemu poriadku a bolo teda na vážkach, či dať preskúmať rozhodnutie MS SR. Žalovaný tvrdí, že súd nemá nárok rozhodovať o tomto nároku, ale žalobkyňa je toho názoru, že súd je prvou inštanciou, ktorá o tomto nároku rozhodovať má.
11. Strany sporu na pojednávaní zotrvali na svojich právnych záveroch uvedených vo svojich písomných podaniach.
12. Súd sa oboznámil so žalobou, s písomnými podaniami strán sporu, s ich ústnymi prednesmi, s predloženými listinami.
13. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že žalobkyňa si u žalovaného uplatnila nárok na poskytnutie príspevku ako oprávnená osoba podľa zák. č. 264/2014 Z. z. z 2.10.2014 pod zn. L14-122/Še. Žalovaný vydal dňa 28.4.2015 pod č.44745/2014-1539/7/Mi rozhodnutie o poskytnutí príspevku, ktorým s poukazom na § 2 ods. 1 písm. a) v spojení s § 4 ods.3 zákona č. 264/2014 Z. z. priznáva žalobkyni príspevok vo výške 1327,76 eur.
14. Žalobkyňa podala u žalovaného listom zn.L15-021/Še z 12.5.2015 Žiadosť o preskúmanie rozhodnutia o poskytnutí príspevku zo dňa 28.4.2015 pod č.44745/2014-1539/7/Mi, v ktorom žiadala o preskúmanie tohto rozhodnutia a o vydanie nového rozhodnutia o poskytnutí jednorázového príspevku vo výške 2655,52 eur správne v zmysle ustanovenia § 4 ods.1 zákona č. 254/2014 Z. z. Žalovaný zaslal žalobkyni oznámenie z 18.8.2015 č.43492/2015/10-78236, v ktorom odôvodnil, prečo nemôže priznať žalobkyni príspevok podľa § 4 ods. 1 zák. č. 264/2014 Z. z.
15. Žalobkyňa podala Opakovanú žiadosť listom zn.L15-071/Še-Sio poskytnutie jednorazového finančného príspevku vojnovej sirote o doplatok 1327,76 eur do plnej výšky v sume 2655,52 eur. Žalovaný listom z 2.2.2016 č.29680/2016/10-06235 zaslal oznámenie žalobkyni, v ktorom jej uviedol, že trvá na výsledku preskúmania rozhodnutia, ktorý jej bol oznámený listom č.43492/2015/10-78236.
16. Podľa § 1 zák. č. 264/2014 Z. z., o poskytnutí jednorazového finančného príspevku vojnovým sirotám (ďalej len zák. č. 264/2014 Z. z.), berúc do úvahy význam aktívnej účasti a zásluh každého občana Slovenskej republiky ako príslušníka československých zahraničných a spojeneckých armád, alebo ako účastníka domáceho protifašistického a protinacistického odboja v rokoch 1939 -1945 a s prihliadnutím na súčasné neuspokojivé sociálne postavenie týchto ľudí, ako aj uvedomujúc si mimoriadne zložité a náročné podmienky, v ktorých vyrastali vojnové siroty, tento zákon ustanovuje oprávnené osoby, podmienky na uplatnenie, rozsah a spôsob poskytovania jednorazového finančného príspevku vojnovým sirotám (ďalej len "príspevok"), príslušnosť na konanie o priznaní príspevku a vyplácanie príspevku.
17. Podľa § 5 zák.č.264/2014 Z.z., Konanie o príspevku, (1)poskytnutí príspevku rozhoduje a príspevok vypláca ministerstvo. (2)Konanie podľa tohto zákona sa začína podaním písomnej žiadosti podľa § 3 ods.2. (4)Ministerstvo posúdi predloženú žiadosť o príspevok a rozhodne o nej do šiestich mesiacov od jej doručenia. Písomné rozhodnutie doručí žiadateľovi do vlastných rúk. (5)Rozhodnutie podľa odseku 4, ktorým sa nepriznal príspevok alebo nepriznala časť príspevku a ktoré bolo doručené žiadateľovi, môže z vlastného podnetu preskúmať minister spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len "minister"). Ak bolo rozhodnutie podľa odseku 4 vydané v rozpore s týmto zákonom, minister vydá nové rozhodnutie.
18. Podľa § 3 CSP, súdy prejednávajú a rozhodujú súkromnoprávne spory a iné súkromnoprávne veci, ak ich podľa zákona neprejednávajú a nerozhodujú iné orgány.
19. Podľa § 4 CSP, iné spory a veci prejednávajú a rozhodujú súdy, len ak to ustanovuje zákon.
20. Podľa § 420 ods. 1 O. z., každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
21. Podľa § 420 ods. 2 O. z., škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou osobou, keď bola spôsobená pri ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby samy za škodu takto spôsobenú podľa tohto zákona nezodpovedajú; ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych predpisov nie je tým dotknutá.
22. Podľa § 1 zák. č. 514/2003 Z. z., Tento zákon upravuje a)zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci, b)zodpovednosť obce a vyššieho územného celku (ďalej len „územná samospráva“) za škodu spôsobenú orgánmi územnej samosprávy pri výkone samosprávy, c)predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody a právo na regresnú náhradu.
23. Podľa § 2 zák. č. 514/2003 Z. z., Na účely tohto zákona a) výkon verejnej moci je rozhodovanie a úradný postup orgánov verejnej moci o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, b)orgán verejnej moci je 1.štátny orgán, 2.orgán územnej samosprávy, verejnoprávna inštitúcia, orgán záujmovej samosprávy, fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorým zákon zveril výkon verejnej moci.
24. Podľa § 3 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z. z., štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci a) nezákonným rozhodnutím, d) nesprávnym úradným postupom.
25. Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím má účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto konaní.
26. Podľa § 6 ods.1 zákč.514/2003 Z.z., ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu.
27. Žalobkyňa podala proti žalovanému na súd civilnú žalobu na plnenie z titulu náhrady škody, o ktorej má súd právomoc konať. Žalobkyňa ako „dominus litis“ si sama zvolila konkrétny právny prostriedok ochrany svojich práv, ktorý riadne označila a odôvodnila ako nárok na náhradu škody. Súd je toho názoru, že strane sporu nemôže vnútiť spôsob právnej ochrany, ktorý si strana sporu nezvolila. Žalobkyňa výslovne uviedla, že jej ide o uplatnenie nároku na náhradu škody v požadovanej sume z dôvodu, že jej vznikla ujma. Nejde jej o to, aby sa vec preskúmavala v správnom súdnictve.
28. Súd v tomto konaní posudzoval nárok žalobkyne ako nárok na plnenie uplatnený z titulu náhrady škody a z hľadiska toho, či sú splnené podmienky pre zodpovednosť žalovaného za škodu. Pre vznik občianskoprávnej zodpovednosti za škodu podľa § 420 O.z. sa vyžaduje splnenie predpokladov: porušenie právnej povinnosti, existencia škody, príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou, zavinenie. Pre vznik zodpovednosti za škodu podľa § 514/2003 Z.z. sa vyžaduje preukázanie nezákonného rozhodnutia alebo nesprávneho úradného postupu orgánu verejnej moci, existencia škody a príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom štátu a škodou 29. Žalobkyňa považuje rozhodnutie žalovaného pri posudzovaní jej žiadosti o priznaní príspevku žalobkyni ako oprávnenej podľa zákona č.264/2014 Z.z. za nezákonné. Protiprávnosť konania vidí žalobkyňa v tom, že v čase, keď žalovaný mohol o nároku rozhodovať, porušil zákonné ustanovenie, podľa ktorého priznal žalobkyni nárok. Nárok jej priznal len v polovičnej výške. Žalobkyňa si nárok uplatňuje, nakoľko jej vznikla ujma. Výšku škody odvodila primerane zo zákona. Kto mal štatút siroty , mohol obdržať príspevok vo výške 2655,52n eur. Žalobkyni však príspevok bol priznaný len v polovici. Žalobkyňa si tak uplatňuje výšku škody v sume 1327,76 eur.
30. Porušenie právnej povinnosti ako jeden z predpokladov vzniku všeobecnej zodpovednosti za škodu predpokladá úkon, ktorý je v rozpore s právom. Porušením právnej povinnosti má zákon na mysli objektívne vzniknutý rozpor medzi tým, ako fyzická (právnická osoba ) konala, prípadne opomenula konať a tým, ako konať mala, aby splnila povinnosti uložené jej právnym predpisom alebo inou právnou skutočnosťou. Protiprávne konanie musí poškodený preukázať rovnako ako vznik škody a príčinnú súvislosť medzi porušením právnej povinnosti (príčinou vzniku škody) a škodou, resp. rozsahom škody (následkom tejto príčiny). Dôkazné bremeno preukázania protiprávnosti úkonu spočíva na poškodenom, keďže protiprávnosť zákon nepredpokladá. Zákon v určitých prípadoch vylučuje protiprávnosť úkonu, napr. ak ide o výkon práva. Výkon práva znamená, že konanie a jeho výsledok sa zhodujú s konaním a jeho výsledkom, ktoré predpokladá právny predpis.
31. Žalovaný nekonal protiprávne tým, že rozhodoval o nároku žalobkyne o priznaní príspevku podľa zákona č.264/2014 Z.z., nakoľko mal právomoc o tomto nároku rozhodnúť. Žalobkyňa svoj nárok na náhradu škody uplatňuje z dôvodu, že rozhodnutie žalovaného o poskytnutí príspevku z 28.4.2015 č.44745/2014-1539/7/Mi je protiprávne a nezákonné, pretože príspevok jej bol priznaný v nižšej výške , vo výške 1327,76 eur a mal jej byť priznaný vo výške 2655,52 eur. Príspevok vo výške 2655,52 eur jej mal byť priznaný vo výške 2655,52 eur s poukazom na § 4 ods.1 zákona č.264/2014 Z.z. , avšak žalovaný rozhodol o priznaní príspevku podľa § 4 ods.3 zák.č.264/2014 Z.z. Žalobkyňa podrobne uviedla, prečo považuje uplatnený nárok na priznanie príspevku vo výške 2655, 52 eur za dôvodne uplatnený. Žalobkyňa, ak považuje rozhodnutie žalovaného o poskytnutí príspevku z 28.4.2015 č.44745/2014-1539/7/Mi za protiprávne a nezákonné, vydané v rozpore so zákonom č.264/2014 Z.z., musela by preukázať, že toto rozhodnutie z dôvodu nezákonnosti bolo zrušené alebo zmenené príslušným orgánom. Žalobkyňa nepodala žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného postupom podľa § 244 ods. 1 O.s.p., v znení platnom a účinnom do 30.6.2016. Nepreukázala tiež, že by došlo k zrušeniu rozhodnutia, prípadne k jeho zmene z dôvodu jeho nezákonnosti orgánom na to príslušným a súd nie je v tomto konaní oprávnený posudzovať,
či pri rozhodovaní o žiadosti žalovanej boli splnené predpoklady na priznanie príspevku vo vyššej , než priznanej výške, keďže o poskytnutí príspevku podľa tohto zákona súd nemá právomoc konať. Súd preto nemal za preukázané, že rozhodnutie žalovaného je nezákonné a protiprávne. Nie je preto preukázaný jeden zo základných predpokladov pre vznik zodpovednosti žalovaného na náhradu škody, a to porušenie právnej povinnosti žalovaného, existencia nezákonného rozhodnutia. Vzhľadom na to, že žalobkyňa si uplatňuje nárok na náhradu škody spôsobenej jej nezákonným rozhodnutím žalovaného, prichádza do úvahy posúdenie predpokladov zodpovednosti žalovaného za vznik škody podľa zák.č.514/2003 Z.z. Podľa § 3 ods.1 zák.č.514/2003 Z.z. však za podmienok stanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti tohto zákona, pri výkone verejnej moci nezákonným rozhodnutím a nesprávnym úradným postupom, zodpovedá štát. Žalovaný nie je preto vecne pasívne legitimovaný v tomto spore, pretože nie je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti podľa zák.č. 514/2003 Z.z., ktorého by bolo možno zaviazať na náhradu škody z titulu zodpovednosti za škodu podľa citovaného zákona. Štát je samostatným subjektom občianskoprávnych vzťahov. Zo žaloby nevyplýva, že by žaloba smerovala proti štátu, ani že by žalovaný mal v konaní vystupovať ako orgán oprávnený v mene štátu konať. Súd preto nemal dôvod vyzývať žalobkyňu na odstránenie procesných vád podania v súvislosti s označením žalovaného. Poučenie o tom, kto by mal byť žalovaným v tomto súdnom spore, by preto bolo poučením strany sporu už o hmotnom práve, čo nie je súčasťou poučovacej povinnosti súdu a narušilo by rovnosť postavenia strán sporu.
32. Z uvedených dôvodov súd rozhodol tak, ako je vo výroku rozsudku uvedené.
33. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
34. Súd rozhodol, že žalovaný má právo na náhradu trov konania proti žalobkyni v celom rozsahu, pretože žalovaný mal v konaní úplný procesný úspech.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od dňa doručenia rozsudku na Okresnom súde Levice v dvoch písomných vyhotoveniach.
Podľa § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.