Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17Co/54/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Burešovej a členov senátu JUDr. Moniky Juskovej a JUDr. Gabriely Klenkovej PhD., v spore žalobkyne O. P., bytom U., T. XX, proti žalovanému N.. L. L., bytom Z. XXX/X, U. O., zastúpený JUDr. Stanislavom Kompartom, advokátom, advokátska kancelária Stará Ľubovňa, Námestie Sv. Mikuláša 29, o neplatnosť kúpnej zmluvy, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Kežmarok, č. k. 4C 53/2015-137, zo dňa 13.1.2017, takto

rozhodol:

Potvrdzuje rozsudok v zamietavom výroku a vo výroku o trovách konania.

Žalovanému priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu tým, že o výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom prvoinštančný súd konanie o žalobnej žiadosti o uloženie povinnosti žalovanému zaplatiť žalobkyni škodu na majetku vo výške 920 eur zastavil. Žalobu zamietol a žalovanému priznal voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu týchto trov.

2. Prvoinštančný súd svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobkyňa sa žalobou v konečnej úprave, ktorá bola pripustená uznesením súdu z 13.1.2017, domáhala určenia, že kúpna zmluva uzavretá medzi žalobkyňou ako predávajúcou a žalovaným ako kupujúcim, dňa 8.12.2011, predmetom ktorej bol prevod vlastníctva k spolu vlastníckemu podielu na pozemkoch v k.ú. K., to k parcelám registra "E" č. XXX/X- orná pôda o výmere 71 m2, č. XXX/X- orná pôda o výmere 425 m2 zapísané na LV č. XXX v podiele 1/3 v pomere k celku a k parcele registra "E", č. XXX/X- orná pôda o výmere 208 m2 zapísanej na LV č. XXX v podiele 1/2 v pomere k celku na základe, ktorej bol povolený vklad vlastníckeho práva v prospech žalovaného pod V XXXX/XX je v časti týkajúcej sa od predaja parcely č. XXX/X neplatná. Žalobkyňa v priebehu konania zobrala čiastočne žalobu o určenie neplatnosti zmluvy vo vzťahu k parcelám č. XXX/X a XXX/X späť a taktiež netrvala na úhrade majetkovej škody vo výške 920 eur. Prvoinštančný súd podľa § 144, § 145 ods. l a § 146 ods. 1 v tomto rozsahu konanie zastavil. Prvoinštančný súd dospel k záveru, že žalovaný je v súčasnej dobe zapísaný, ako vlastník pozemkov parciel registra „E“ č. XXX/X - orná pôda o výmere 171 m2 a č. XXX/X- orná pôda o výmere 425 m2. Táto okolnosť vyplýva z listu vlastníctva č. XXX k.ú. K. W.. Vklad bol vykonaný na základe kúpnej zmluvy a jej dodatku č. X v konaní V XXXX/XX a to k podielu XXX v pomere celku pod B6, na základe kúpnej zmluvy a jej dodatku č. 1 vedenej pod V XXXX/XX a to taktiež k podielu 4/12 v pomere k celku pod B7. Podľa LV č. XXX k.ú. K. W. vyplýva, že žalovaný je zapísaný, ako výlučný vlastník aj pozemku parcely registra „E“ č. XXX/X- orná pôda o výmere 208 m2. Zápis v jeho prospech na tento LV pod B2 bol vykonaný na základe kúpnej zmluvy a jej dodatku č. X pod V XXXX/XX a to k podielu l/2 v pomere k celku a pod B1 na základe kúpnej zmluvy a jej dodatku č. 1 pod V XXXX/XX a to taktiež k podielu

vo výške 1 2 v pomere k celku. Prvoinštančný súd zistil, že žalovaný tieto nehnuteľnosti nadobudol kúpnopredajnými zmluvami uzatvorenými žalobkyňou, kde vkladové konanie prebehlo pod V XXXX/XX s tým, že žalobkyňa ako predávajúca a žalovaný ako kupujúci dňa 8.12.2011 uzavreli kúpnu zmluvu, ktorou predávajúca odpredala žalovanému svoje spoluvlastnícke podiely na pozemkoch a to podiely k parcele č. XXX/X- orná pôda o výmere 171 m2 vo výške 4/12 (1/3) v pomere k celku, k parcele č. XXX/X - orná pôda o výmere 425 m2 vo výške 4/12 (1/3) v pomere k celku a k parcele č. XXX/X - orná pôda o výmere 208 m2 vo výške 1/2 v pomere k celku. Predávajúca a kupujúci sa dohodli, že kúpna cena za odpredaj spoluvlastníckych podielov k nehnuteľnostiam uvedeným v bode I. zmluvy je 1.350 eur. Dňa 6.2.2012 zmluvné strany na výzvu katastra uzavreli dodatok č. X ku kúpnej zmluve, v ktorom odstránili nedostatky spočívajúce v doplnení výslovného prejavu vôle kupujúceho kúpiť nehnuteľnosti a špecifikácie spôsobu zaplatenia dohodnutej kúpnej ceny. Obdobným spôsobom kupoval žalovaný nehnuteľnosti aj od sestry žalobkyne pani Q. W. a to na základe kúpnej zmluvy zo dňa 6.12.2011 a dodatku č. 1 zo dňa 23.1.2012. Prvoinštančný súd ďalej zistil, že žalobkyňa počas celého konania tvrdila, že zmluva so žalovaným v rozsahu parcely XXX/X vo výške jej podielu 1/2 je neplatná, pričom tvrdila, že táto parcela sa z časti nachádza pod domom K. G., s ktorým jednala na obecnom úrade dňa 29.11.2011 na odpredaji tejto parcely, avšak túto parcelu v písomnej zmluve o kúpe pozemkov XXX/X a XXX/X kúpil od žalobkyne žalovaný, ktorý ju napísal aj v písomnom vyhotovení kúpnej zmluvy. Žalovaný ju tak podviedol a kúpna zmluva bola uzavretá v rozpore s dobrými mravmi. Žalovaný využil jej psychickú indispozíciu spôsobenú smrťou manžela a nedodržal dohodu uzatvorenú na jednaní na obecnom úrade dňa 29.11.2011. Prvoinštančný súd vec posúdil jednak podľa ust. § 588 Občianskeho zákonníka a ďalej podľa § 46 ods. 1.2 O.z., a § 133 ods. 2 O.z. Ďalej aplikoval ust. § 41 Občianskeho zákonníka ale aj ust. § 49 a). § 49 a § 40 a) Občianskeho zákonníka. Vo vzťahu k ust. § 41 Občianskeho zákonníka prvoinštančný súd dospel k záveru, že žalobkyňa po úprave žaloby a po pripustení zmeny žaloby sa domáhala iba čiastočnej neplatnosti kúpnej zmluvy a to v rozsahu parcely č. XXX/X. Kúpnou zmluvou, však prevádzala na žalovaného nielen parcelu č. XXX/X, kde mala svoj spoluvlastnícky podiel, ale aj spoluvlastnícky podiel k parcelám č. XXX/X a č. XXX/X, kde jej podiel predstavoval po 1/3 k pomeru k celku s tým, že kúpna cena k predmetu prevodu predstavovala 1.350 eur, ktorá v zmluve nebola nijako bližšie špecifikovaná. Bolo zistené, že uvedená cena predstavovala cenu 7,50 eur za m2 po poskytnutí určitej zľavy žalovanému, ktorú cenu si určila žalobkyňa, avšak kúpna cena vo vzťahu k jednotlivým pozemkom, ktoré boli predmetom prevodu, nebola v zmluve špecifikovaná, nebola špecifikovaná kúpna cena k parcele č. XXX/X, ktorú žalobkyňa podľa tvrdenia nemienila žalovanému predať. Preto ani po vykonaní dokazovania, nie je možné zistiť, na akej kúpnej cene vo vzťahu k jednotlivým pozemkom sa strany sporu dohodli. Preto s poukazom na ust. 41 Občianskeho zákonníka, žaloba o určenie iba čiastočnej neplatnosti napadnutej kúpnej zmluvy nemôže byť opodstatnená a preto ju prvoinštančný súd zamietol. Prvoinštančný súd sa ďalej zaoberal tým, či v danom prípade zmluva medzi stranami sporu nie je relatívne neplatná podľa § 40 a) Občianskeho zákonníka. Prvoinštančný súd dospel k záveru, že žalobkyňa sa mohla úspešne dovolať relatívnej neplatnosti právneho úkonu v trojročnej premlčacej dobe od uzavretia kúpnej zmluvy dňa 8.12.2011. Žaloba bola podaná až po uplynutí tejto lehoty dňa 3.2.2015. Preto žalobe nebolo možné vyhovieť. Prvoinštančný súd taktiež, nezistil, že by žalobkyňa bola žalovaným uvedená do omylu pri podpisovaní kúpnej zmluvy žalovaným. Dôkazné bremeno bolo na žalobkyni, avšak z výpovede svedkov uvedené okolnosti jednoznačne nevyplývajú. Naviac bolo zistené, že žalobkyňa podpisovala aj dodatok ku kúpnej zmluve, ktorou sa odstraňovali určité nedostatky v pôvodnom písomnom vyhotovení kúpnej zmluvy, kde je uvedená aj parcela č. XXX/X. Tento dodatok žalobkyňa podpísala bez akýchkoľvek výhrad. Bolo zistené, že záujemca o kúpu parcely č. XXX/X, dcéra pána G. mala v úmysle zabezpečiť odpredaj tejto parcely v prospech svojho otca, avšak nie v celom rozsahu, ale len v rozsahu 2/3 parcely. V priebehu konania nebolo zistené, že by žalovaný zneužil indispozíciu žalobkyne v dôsledku úmrtia jej manžela. Nebolo preukázané, že by zmluva bola uzatváraná v tiesni vyvolanej smrťou manžela žalobkyne. Prvoinštančný súd o trovách konania rozhodol podľa § 255 a priznal náhradu trov konania žalobkyni v plnom rozsahu. O výške bude rozhodnuté samostatným uznesením.

3. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podala odvolanie žalobkyňa. Žalobkyňa v odvolaní namietala zamietavý výrok prvoinštančneho rozsudku, keď uviedla, že odmieta tvrdenie prvoinštančneho súdu, že s odpredajom podielu spornej parcely č. XXX/X súhlasila. Súhlasila len s

odpredajom parcely č. XXX/X a č. XXX/X. Parcelu č. XXX/X chcela predať pánovi G., o čom nakoniec svedčí aj záznam na Obecnom úrade K. W.. Žalovaný ju oklamal a špekulatívnym spôsobom získal tretiu parcelu. Žalovaný chcel túto parcelu získať a vydierať pána G.. Žalovaný podľa § 39 Občianskeho zákonníka v plnej miere porušil dobre mravy. Namietala, že prvoinštančný súd vychádzal len z výpovede žalovaného a jeho manželky, spochybnil písomnú výpoveď sestry žalobkyne a vôbec sa nevysporiadal s výpoveďou N.. P., pričom nevykonal konfrontáciu sestry žalobkyne so žalobkyňou a N.. P.. Naďalej v odvolaní tvrdila, že dostatočným spôsobom preukázala, že zmluva uzavretá so žalovaným bola v rozpore s dobrými mravmi. Ďalej uviedla, že žalobu z časti zobrala späť potom, čo chcela ponechať ako predmet sporu len spornú parcelu č. XXX/X. Parcela č. XXX/X a č. XXX/X mali zostať v zmluve, aby sa nemusela robiť nová kúpnopredajná zmluva medzi žalobkyňou a žalovaným. Žalovaný by ich musel v každom prípade od žalobkyne odkúpiť. Preto pristúpila k lomu. že čiastočne zobrala žalobu späť. Žiadala o stanovisko súdu, či môže vo veci takto rozhodnúť, bolo jej povedané, že je to možné, čo nakoniec potvrdzuje zápisnica z pojednávania. Na základe toho predpokladala, že súd takto aj rozhodne. Nakoniec súd rozhodol v jej neprospech, že túto parcelu nie je možné oddeliť od ostatného obsahu právneho úkonu. Pokiaľ by takúto informáciu nedostala, nezobrala by žalobu späť, ale trvala by na zrušení celej kúpnopredajnej zmluvy. Uviedla, že sa pri uzatváraní kúpnej zmluvy dohodla so žalovaným na jednotkovej cene 7,50 eura za m2, pričom kúpna cena 1.350 eur vychádza presne z tejto sumy, s odpočítaním približne 18 až 19 m2, o ktoré ju uprosíkal žalovaný, aby mu ich odpočítala, lebo tam vedú inžinierske siete a nedá sa táto časť pozemku žiadnym spôsobom využiť. Prvoinštančný súd na základe uvedeného mohol bez akýchkoľvek pochybností vysloviť záver, ako sa dospelo k celkovej kúpnej cene dvoch pozemkov, lebo o spornej parcele sa vôbec nejednalo. Nebola predmetom dohody o odkúpení ani žiadnej inej dohody. Dostala sa do zmluvy neprávom. Žalobu podávala pre rozpor s ust. § 39 Občianskeho zákonníka a nie pre dôvody, ktoré sú uvedené prvoinštančným súdom. Nepodávala žalobu podľa § 40 Občianskeho zákonníka. Namietala, že sa domáhala zrušenia kúpnopredajnej zmluvy ako celku, alebo ak to súd umožní, k spornej parcele č. XXX/X, kde poukázala na ust. § 39 Občianskeho zákonníka s tým, že zmluva sa prieči dobrým mravom. Preto rozhodnutie prvoinštančneho súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Na záver uviedla, že v danom prípade žalobkyni ide o princíp a dosiahnutie spravodlivosti. V opačnom prípade by vec riešila so žalovaným finančným dorovnaním.

4. K odvolaniu sa písomne vyjadril žalovaný, ktorý uviedol, že rozsudok považuje za zákonný, správny a spravodlivý. Dotklo sa ho, že žalobkyňa tvrdí, že konal so zlým úmyslom v snahe ju oklamať. Toto tvrdenie sa nezakladá na pravde. Počas celého konania so žalobkyňou jednal čestne, nikdy ju nepodviedol a ani ju neuviedol do omylu. Sama dobre vedela, o čom jednajú. Nikdy do zmluvy po jej podpise ani pred jej podpisom nič nedopisoval. Zmluva bola overená a podpísaná, dokonca k dohode došlo za prítomnosti syna žalobkyne. Namietal, že na podvod a závažne porušenie práv si žalobkyňa spomenula po viac ako troch rokoch. Preto je konanie žalobkyne pochybné. Zmluva bola uzatvorená slobodne, vážne, určite a zrozumiteľne, je platná, účinná a pre obe strany záväzná. To, že žaloba bola podaná po takej dlhej dobe svedčí o jej špekulatívnosti. Žiadal rozsudok potvrdiť ako správny a uplatnil si trovy odvolacieho konania.

5. Žalobkyňa k vyjadreniu žalovaného uviedla, že vyjadrenie žalovaného je skôr fráza, ako skutočnosť, nepodložil ich žiadnymi faktami a to ani s písomnými alebo svedeckými. Odvolanie žalobkyne je opodstatnené a trvá na všetkých údajoch, tam uvedených. Zopakovala svoje odvolacie námietky s tým, že uviedla, že nikdy so žalovaným nejednali o prevode iných parciel, ako parcely č. XXX/X a č. XXX/X. Bola reč o dvoch parcelách nie o troch. Aj syn žalobkyne vypočítal cenu za dve parcely. Tvrdenie, že sa dohodli na odpredaj troch parciel nie je pravdivé. Uviedla, že pokiaľ by bola kúpna zmluva zrušená, mohla by svoje podiely z týchto parciel predať tak, ako to bolo dohodnuté na Obecnom úrade v K. kláštore. Y. odvolanie je dôvodné s cieľom dosiahnuť spravodlivosť, aby každý získal to. čo potrebuje, legálnym spôsobom. Kladným rozhodnutím v tejto veci súd zároveň zamedzí ďalším sporom medzi účastníkmi konania.

6. K vyjadreniu žalobkyne zaslal písomné stanovisko žalovaný, ktorý zopakoval, že nekonal v zlom úmysle a v snahe ju oklamať. Jej tvrdenie sa v tomto smere nezakladá na pravde. Jednal čestne. Zmluva bola uzatvorená slobodne, vážne, určite a zrozumiteľne, je platná, pre obidve strany záväzná a žalobkyňa nepreukázala, že jej pri uzatváraní zmluvy spôsobil omyl. Zotrval na svojich stanoviskách v predchádzajúcom vyjadrení.

7. Odvolací súd v rámci kompetencii vyplývajúcich z ust. § 34 preskúmal napadnutý rozsudok prvoinštančného súdu podľa zásad uvedených v ust. § 379 a násl. CSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 a contrario a zistil, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je správne. Z obsahu rozhodnutia prvoinštančného súdu vyplýva, že strany sporu uzatvorili kúpnopredajnú zmluvu, predmetom ktorej bol prevod troch parciel, spoločne za kúpnu cenu 1.350 eur. Ku kúpnej zmluve následne bol vyhotovovaný dodatok ku kúpnej zmluve, kde metom dodatku bolo opäť konštatované, že sa prevádzajú tri parcely za spoločnú kúpnu cenu 350 eur. Žalobkyňa namietala, že žalovaný ju pri uzatváraní tejto kúpnej zmluvy oklamal a získal parcelu č. XXX/ X. K takémuto stavu došlo z dôvodu jej zlého zdravotného stavu. Žiadala vyhlásiť zmluvu za neplatnú. V priebehu prvoinštančného konania, žalobkyňa a to jednak priamo na pojednávaní dňa 27.9.2016 uviedla, že žiada rozhodnúť, že kúpna zmluva z 8.12.201 I je neplatná z časti, a to v časti tykajúcej sa odpredaja parcely č. XXX/X. Žiadala túto parcelu vyňať, aby ju mohla ďalej predať pánu G. tak, ako si to spravodlivosť vyžaduje s tým, že ostatné dve parcely ostanú účasťou kúpnej zmluvy, ktorú ďalej nenapadala. V podaní, ktoré sa nachádza v spisovom materiáli na č. l. 125 až 126 súdneho spisu, kde si žalobkyňa pripravila reč, ktorú mieni predniesť pred súdom, v závere navrhla rozhodnúť o neplatnosti kúpnej zmluvy, len týkajúcej sa pozemku parcely č. XXX/X za neplatnú. Po tom čo na pojednávaní dňa 13.1.2017 svoje rozhodnutie zopakovala a žiadala určiť neplatnosť kúpnej zmluvy len vo vzťahu k parcele č. XXX/X, prvoinštančný súd uznesením pripustil túto zmenu žaloby s tým, že predmetom konania ostala len parcela č. XXX/X bez toho, aby sa neplatnosť dotýkala ďalších dvoch parciel.

8. V priebehu konania žalobkyňa sa snažila preukázať, že v rozsahu parcely č. XXX/X je uzatvorená kúpna zmluva, ktorej vklad bol povolený katastrálnym úradom v Prešove, správa katastra W. pod V XXXX/XX, vrátane dodatku zo dňa 6.2.2012, absolútne neplatná. Absolútnu neplatnosť právneho úkonu, žalobkyňa tvrdila, že spočíva v porušení dobrých mravov. Podľa § 41 Občianskeho zákonníka, ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, je neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho dosahu alebo z okolností, za ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného. Vo vzťahu k dôvodom absolútne neplatnosti právneho úkonu sa ust. § 41 Občianskeho zákonníka vzťahuje všeobecne, teda ide o zákonné ustanovenie, ktoré má vplyv na každý jeden zákonný dôvod absolútnej neplatnosti právneho úkonu. Pokiaľ by aj bolo preukázané, že právny úkon, resp. konanie žalovaného bolo v rozpore s dobrými mravmi, je potrebné skúmať, či vadná časť právneho úkonu môže byť oddelená od ostatnej časti právneho úkonu, ktorý je platný. Pri úvahe o tom, či ide o časť právneho úkonu, ktorú nemožno oddeliť od ostatného obsahu úkonu, nie je rozhodujúce, či sa právny úkon týka pozemku, ktorý je možné oddeliť od ostatných prevádzaných pozemkov, ale je dôležité, či je možné posúdiť časť právneho úkonu, týkajúceho sa sporného pozemku č. XXX/X za právny úkon obsahovo oddeliteľný. Takéto posúdenie musí mať individuálny charakter. Vyžaduje si individuálne hodnotenie daných okolností a tieto okolnosti môžu mať za dôsledok, že sa to prejaví, ako neoddeliteľnosť od ostatnej časti právneho úkonu, hoci inak by táto časť úkonu nebránila jej oddeliteľnosti od ostatných častí úkonov. Ust. § 41 O.z. nerozlišuje absolútnu a relatívnu neplatnosť práv neho úkonu, vzťahuje sa aj na jednu aj na druhu neplatnosť právneho úkonu, ale je potrebné na túto skutočnosť prihliadať. Prvoinštančný súd správne posudzoval túto okolnosť, ako predbežnú. Iba ak by prvoinšlančný súd dospel k záveru, že táto časť právneho úkonu je oddeliteľná vo vzťahu k parcele č. XXX/X, potom by malo význam posudzovanie unesenia dôkazného bremena na preukázanie dôvodov absolútnej neplatnosti právneho úkonu. Z obsahu kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi stranami sporu, súd zistil, že vôľa účastníkov konania bola predať nehnuteľnosti, ako jeden celok žalovanému, za dohodnutú cenu tak, ako je uvedená v zmluve sporu za všetky predávané parcely s tým, že cena za každú jednu samostatnú parcelu, hoci aj tú, ktorá nie je žalobkyňou napádaná, ako absolútne neplatný právny úkon, nie je jednotlivo špecifikovaná. Ani na základe gramatického výkladu tohto právneho úkonu, nebolo možné jednotnú cenu za celý predmet kúpy, individuálne rozdeliť na každú samostatnú parcely, podľa výšky spoluvlastníckeho podielu, ktorý žalobkyňa predávala. V sume nie je zarátaná zľava za časť pozemkov, ktoré boli zastavané inžinierskymi sieťami. Preto správne postupoval prvoinštančný súd, keď dospel k záveru, že časť zmluvy ktorá je napadnutá žalobou o určenie absolútnej neplatnosti úkonu, nie je možné oddeliť od zvyšnej časti kúpnopredajnej zm1uvy, žalobu zamietol.

9. Ostatné dôvody, ktorými sa zaoberal prvoinštančný súd, sú dôvodmi už len podpornými, keď vo vzťahu k relatívnej neplatnosti právneho úkonu, žalobkyňa svoju žalobu neodôvodňovala a taktiež vo vzťahu k preukázaniu, že bola uvedená do omylu žalovaným, neboli zo strany žalobkyne predložené jednoznačné dôkazy svedčiace o dôvodnosti nároku. Tieto okolnosti, však boli predmetom skúmania už nad rámec prejudiciálnej otázky vyplývajúcich z ust. § 41 Občianskeho zákonníka. Potom aj odvolacie námietky žalobkyne, ktoré sa dotýkajú nedostatočne vykonaného dokazovania, či už vo vzťahu k absolútnej neplatnosti právneho úkonu podľa § 39 Občianskeho zákonníka a k výsluchu svedkov a vyhodnotenia výpovede svedkov N.. P., resp. vykonania konfrontácie, ktorú však v priebehu prvoinštančného súdu nenavrhla, javia sa v tomto štádiu konania ako irelevantné. Taktiež irelevantné sú námietky žalobkyne na jednoznačne zistenie ceny nehnuteľnosti každej samostatne, ktorá mala byť predmetom kúpnopredajnej zmluvy, a tak by bolo možné dospieť k relatívnej samostatnosti, čiastočnej absolútnej neplatnosti právneho úkonu vo vzťahu k parcele č. XXX/X. Pokiaľ žalobkyňa namietala absolútnu neplatnosť právneho úkonu podľa § 39 Občianskeho zákonníka, táto absolútna neplatnosť právneho úkonu je neplatnosťou, ktorá sa skúma až potom, čo sa zistí, či čiastočne právny úkon je oddeliteľný od zvyšku nenapadaného úkonu. Pokiaľ táto prejudiciálna otázka bude vyriešená v neprospech žalobkyne tak, ako sa to stalo v prejednávanej veci a bude zistená neoddeliteľnosť predmetu prevodu, potom už ďalšie skúmanie absolútnej neplatnosti právneho úkonu je právne bezvýznamné.

10. Preto odvolací súd napadnutý rozsudok prvoinštančného súdu podľa § 387 ods. 1 O.z. ako správny potvrdil. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 v spojení s ust. § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1,2 CSP. Žalovaný bol v odvolacom konaní úspešným účastníkom konania. Žalovanému vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobkyni v plnom rozsahu. O týchto trovách rozhodne prvoinštančný súd samostatným uznesením. Na záver odvolací súd udáva, že toto rozhodnutie netvorí prekážku rozhodnutej k absolútnej neplatnosti právneho úkonu v celom rozsahu. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 .

Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).

Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.

Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.