Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8CoP/197/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Agnesy Hricovej a členov senátu JUDr. Denisy Novotnej Mlinárcsikovej a Mgr. Miloša Greguša v právnej veci starostlivosti súdu o maloletých C. B. nar. XX.X.XXXX a D. B. nar. XX.X.XXXX zastúpených kolíznym opatrovníkom Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Košice detí rodičov: matky Y. B. nar. XX.X.XXXX prihlásenej k trvalému pobytu vo F. na W. ulici č. XXX t. č. bývajúcej vo F. na J. ulici č. X zastúpenej JUDr. Ľudmilou Raffáčovou advokátkou so sídlom advokátskej kancelárie v Košiciach na Nerudovej ulici č. 6 a otca D. B. nar. XX.XX.XXXX prihláseného k trvalému pobytu vo F. na W. ulici č. XXX t. č. bývajúceho v N. na A. ulici č. XX zastúpeného advokátskou kanceláriou Líška & Partners, s.r.o., so sídlom v Košiciach na Brezovej ulici č. 10 v konaní o návrhu matky na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností na čas do rozvodu o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Košice II č.k. - 353 zo dňa 13.4.2021 takto

rozhodol:

M e n í rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku o dlžnom výživnom tak, že dlžné výživné za obdobie od 15.11.2019 do 11.12.2020 v sume 1.529,42 Eur pre maloletú C. a v sume 1.529,42 Eur pre maloletého Róberta je otec povinný zaplatiť matke do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom výrokom I. zaviazal otca prispievať na výživu mal. C. a mal. D. mesačným výživným v sume 150 Eur na každé z detí vždy do 15. dňa v mesiaci vopred matke s účinnosťou od 15.11.2019. Výrokom II. zaviazal otca zaplatiť matke dlžné výživné za obdobie od 15.11.2019 do 30.12.2020 v sume 1.694,42 Eur na každé z detí do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Výrokom III. v prevyšujúcej časti konanie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností voči maloletým deťom na čas do rozvodu zastavil. Výrokom IV. rozhodol o trovách konania tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu.

2. Rozhodnutie odôvodnil tým, že matka žiadala upraviť výkon rodičovských práv a povinností voči maloletým deťom na čas do rozvodu. Navrhla maloleté deti zveriť do jej osobnej starostlivosti s tým, že ich bude zastupovať a spravovať ich majetok a otcovi uložiť povinnosť prispievať na výživu každého z detí výživným 250 Eur mesačne. Rozsudkom Okresného súdu Košice - okolie sp. zn. zo dňa 23.10.2020 bolo manželstvo rodičov rozvedené. V otázke úpravy výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode sa rodičia čiastočne dohodli, a to na zverení detí do osobnej starostlivosti matky s tým, že obaja rodičia ich budú zastupovať a spravovať ich majetok a dohodli sa aj na úprave styku otca s deťmi. Rozsudok o rozvode manželstva rodičov nadobudol právoplatnosť dňa 12.12.2020, čím zanikli dôvody pre pokračovanie konania o úprave výkonu rodičovských práv a povinností na čas do rozvodu. V tejto časti matka vzala svoj návrh späť, ostatní účastníci konania so späťvzatím súhlasili. Súd prvej inštancie v tejto časti výrokom III. zastavil konanie s odkazom na ust. , nie z dôvodu späťvzatia návrhu. Vykonaným dokazovaním mal preukázané, že od podania návrhu zabezpečovala osobnú starostlivosť o deti matka. Striedavá starostlivosť sa nerealizovala. Konštatoval,

že v danom prípade nemožno hovoriť o realizácii striedavej osobnej starostlivosti, stotožnil sa s vyjadrením kolízneho opatrovníka, že išlo o rozšírený styk otca s deťmi. Poukázal aj na obsah návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa otec v priebehu konania domáhal úpravy styku s deťmi tak, že uňho budú týždeň. Napriek rozsahu času, nežiadal o striedavú osobnú starostlivosť, ale o týždenný styk. Súd prvej inštancie uviedol, že nie je možné zamieňať zverenie dieťaťa do osobnej starostlivosti rodiča s právom na styk. Zároveň uviedol, že všetky náklady súvisiace s potrebami detí nad rámec zabezpečenia stravy v čase pobytu v domácnosti otca alebo zabezpečenia hygienických potrieb v tom čase znášala matka, otec sa na nich nepodieľal. Otec deťom nakúpil hračky a bicykle, čo však nemožno považovať za plnenie vyživovacej povinnosti. Zdôraznil, že samotný fakt, že matka nesúhlasila so striedavou starostlivosťou nezbavuje otca vyživovacej povinnosti voči deťom. Je to zákonná povinnosť každého rodiča, výživné na deti má prednosť pred ostatnými výdavkami. Každý z rodičov je povinný upraviť svoje pomery tak, aby dokázal zabezpečiť výživu svojho dieťaťa. Aj keď výživné má v prvom rade spotrebný charakter, s odkazom na citované ustanovenie zákona o práve dieťaťa podieľať sa na životnej úrovni rodičov v prípade, ak to životná úroveň rodičov dovoľuje, musí byť nutne rozsah výživného učený aj nad rámec tohto spotrebného charakteru. Súd prvej inštancie zároveň zdôraznil, že pre určenie rozsahu výživného sú dôležité majetkové pomery, čo je nepochybne širší pojem ako príjem. Pretože otec vo svojich vyjadreniach opakovane poukazoval na to, že niektorý majetok nadobudol pred uzavretím manželstva, resp. že ide o majetok v jeho výlučnom vlastníctve, súd prvej inštancie zdôraznil, že uvedená skutočnosť je irelevantná. Vykonaným dokazovaním mal preukázané, že majetkové pomery otca mu umožňujú podieľať sa na výžive maloletých detí nad rámec spotrebného charakteru výživného. Argument otca, že na výživné neprispieval preto, že nemá s matkou vysporiadané podnikateľské aktivity je irelevantný rovnako ako skutočnosť, že matka dosahuje z podnikania vyššie príjmy ako on. Výživné, aj keď sa platí matke, nemá slúžiť na dorovnanie rozdielu medzi príjmami rodičov, ale slúži výlučne na uspokojovanie potrieb detí. Poukázal aj na to, že otec deklaroval pomerne vysoké výdavky v rozsahu prevyšujúcom 1000 Eur mesačne, pričom sa vzdal vlastníctva nehnuteľnosti, ktorú bezodplatne daroval svojmu plnoletému synovi, ktorému zároveň požičal peniaze a investoval do rekonštrukcie haly, ktorá už nie je v jeho vlastníctve. Uvedené aktivity nemohol vyhodnotiť na úkor vyživovacej povinnosti voči maloletým deťom. Vychádzajúc z uvedeného a berúc do úvahy odôvodnené potreby detí považoval za primerané výživné v sume 150 Eur mesačne na každé z detí. Uviedol, že podľa Zákona o rodine súd rozhoduje o výživnom od podania návrhu, t.j. od 15.11.2019. Konštatoval, že v danom type konania nie je viazaný obsahom návrhu účastníkov konania, rozhodujúci je záujem maloletých detí. Aj keď matka akceptovala argument otca, že v decembri zaplatil alikvotnú časť výživného a súhlasila s určením výživného len do 30.11.2020, súd prvej inštancie určil výživné do 30.12.2020 z dôvodu, že výživné sa platí vopred. Pokiaľ teda otec zaplatil výživné v mesiaci december 2020, išlo o výživné za mesiac január 2021. Dlžné výživné určil násobkom mesačného výživného a počtom mesiacov od podania návrhu, pričom odpočítal sumu 405,58 Eur na každé z detí, pretože túto sumu otec na výživné preukázateľne zaplatil. Lehotu na zaplatenie dlžného výživného určil podľa ust. . O nároku na náhradu trov konania rozhodol v súlade s ust. a žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania.

3. Proti tomuto rozsudku, len proti výroku o dlžnom výživnom podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie otec z dôvodu, že v tejto časti rozsudok nereflektuje na vykonané dokazovanie, najmä v otázke jeho príjmov a životných nákladov, ako aj v otázke príjmov matky. Určené dlžné výživné je pre neho obrovským zaťažením, on je radovým zamestnancom skoro s minimálnou mzdou, pritom matka je podnikateľkou s ročným obratom rádovo niekoľko stoviek tisíc Eur. Určené dlžné výživné nemá z čoho zaplatiť, pretože jeho príjmy sú nízke. Zdôraznil, že svoje deti nadovšetko miluje, chce s nimi tráviť čas a chce byť súčasťou ich života. Uvedené zahŕňa aj platenie výživného, ktoré má záujem platiť. O tom svedčí aj skutočnosť, že napriek tomu, že Okresný súd Košice - okolie v konaní pod sp. zn. rozsudkom zo dňa 23.10.2020, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 12.12.2020, ho zaviazal prispievať na výživu maloletých detí sumou 150 Eur mesačne na každé dieťa, tak uvedené výživné riadne platí, aj keď ho považuje za vysoké a v rozpore s vykonaným dokazovaním. Chce, aby o jeho deti bolo riadne postarané, aby mali všetko čo potrebujú a preto sa proti tomuto rozhodnutiu neodvolal. Má za to, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, keď ho zaviazal doplatiť dlžné výživné v sume 1.694,42 Eur na každé dieťa napriek tomu, že v konaní boli preukázané jeho príjmy a výdavky, ako aj príjmy a výdavky matky. Poprel, že by deťom nikdy nič nekúpil okrem hračiek a bicyklov. Tak, ako uviedol v konaní, po jeho prepustení z väzby, keď boli deti s ním, im hradil prakticky všetky ich potreby ako stravu, ošatenie, zdravotné potreby, kozmetiku, hračky, bicykle, výlety a ďalšie. Riadne sa o nich staral, pral im, chodil s nimi k lekárovi ak bolo potrebné, absolvoval s

nimi dovolenku počas jarných prázdnin, zaplatil im lyžiarsky kurz. Uvedené skutočnosti však súd prvej inštancie nevzal do úvahy. Dňa 18.9.2020 na účet matky previedol finančné prostriedky v sume 811,16 Eur ako výživné maloletým deťom. Rovnako po právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva dňa 18.1.2021 previedol na účet matky finančné prostriedky v sume 300 Eur titulom výživného. Namietal, že súd prvej inštancie pri určení dlžného výživného vôbec neprihliadol na jeho schopnosti, možnosti a majetkové pomery. Navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil tak, že návrh matky na určenie dlžného výživného zamieta, eventuálne aby rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

4. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu otca uviedol, že rozhodnutie súdu prvej inštancie považujú za také, ktoré je v najlepšom záujme maloletých detí, čo bolo potvrdené aj tým, že sa vzdal práva podať voči rozsudku odvolanie.

5. Otec vo vyjadrení k vyjadreniu kolízneho opatrovníka uviedol, že sa v celom rozsahu pridržiava podaného odvolania, vyjadrenie kolízneho opatrovníka je bezobsažné, bez toho, aby zaujal stanovisko k jeho prezentovaným a prvostupňovému súdu odvolaním vytýkaným nedostatkom. Navrhol, aby odvolací súd na vyjadrenie kolízneho opatrovníka neprihliadal.

6. Matka sa k odvolaniu otca nevyjadrila, ďalšie vyjadrenia podané neboli.

7. Výroky rozsudku o určení výživného zo strany otca voči maloletým deťom a o zastavení konania v prevyšujúcej časti o úprave výkonu rodičovských práv a povinností voči maloletým deťom na čas do rozvodu neboli odvolaním napadnuté, nadobudli právoplatnosť, preto neboli predmetom odvolacieho konania ( ).

8. Konania vo veciach starostlivosti súdu o maloletých sa prejednávajú a rozhodujú podľa .

9. Podľa , na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia , ak tento zákon neustanovuje inak.

10. Podľa , lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.

11. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

12. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu. Právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

13. Podľa odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

14. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku o dlžnom výživnom spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad vyplývajúcich z a bez nariadenia pojednávania podľa a contrario v spojení s a dospel k záveru, že súd prvej inštancie dostatočne zistil skutočný stav( a ), použil správne ustanovenia Zákona o rodine, ale nesprávne ich aplikoval na zistený skutočný stav, pretože nesprávne určil obdobie, za ktoré vzniklo otcovi dlžné výživné pre maloleté deti a matematicky ho nesprávne vypočítal.

15. Odvolací súd poukazuje na to, že ak súd určí výživné spätne ku dňu začatia konania, musí sa v rozsudku vysporiadať aj s otázkou dlžného výživného. V takomto prípade je pri vyčíslení jeho výšky povinný vziať do úvahy všetky plnenia, o ktorých bude mať preukázané, že ich povinný

poskytol oprávnenému v posudzovanom období a započítať ich s určenou sumou výživného. Vyčíslený nedoplatok dlžného výživného má povinný zaplatiť po doručení rozsudku, keďže ide o rozsudok odsudzujúci na plnenie výživného, ktorý je zo zákona ( ) predbežne vykonateľný bez obmedzenia. Prelomiť v časti dlžného výživného predbežnú vykonateľnosť možno len využitím možnosti určenia dlhšej lehoty ( ), alebo využitím možnosti povolenia vykonať peňažné plnenie v splátkach ( ). Právo na povolenie plnenia dlžného výživného s dlhšou lehotou splatnosti alebo v splátkach nemôže súd aplikovať automaticky. Ide o výhodu povinného oproti oprávnenému, ktorá musí byť riadne odôvodnená.

16. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom rozhodol o povinnosti otca prispievať na výživu maloletých detí rovnakou sumou, ako rozhodol Okresný súd Košice - okolie rozsudkom sp. zn. zo dňa 23.10.2020, ktorým rozviedol manželstvo rodičov a zároveň schválil dohodu rodičov o úprave pomerov manželov k maloletým deťom na čas po rozvode, v ktorom zaviazal otca prispievať na výživu maloletých detí sumou 150 Eur mesačne na každé dieťa, pričom rozsudok o rozvode nadobudol právoplatnosť dňa 12.12.2020. V rozvodovom konaní bolo výživné určené od právoplatnosti výroku o rozvode do budúcna. Súd prvej inštancie rozhodoval o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas do rozvodu. Pretože rozsudok o rozvode nadobudol právoplatnosť dňa 12.12.2020, výživné v tomto konaní mohlo byť priznané len do 11.12.2020. Matka žiadala priznať výživné v zmysle ust. § 77 ods. 1 Zákona o rodine odo dňa začatia súdneho konania, teda od 15.11.2019. Otec výživné v sume 150 Eur na každé dieťa určené od 15.11.2019 odvolaním nenapadol. Dlžné výživné bolo preto potrebné vypočítať za obdobie od 15.11.2019 do 11.12.2020. Za mesiac november 2019 vzniklo dlžné výživné v sume 80 Eur (určené výživné 150 Eur : 30 dní = 5 Eur x 16 dní). Za december 2019 až november 2020 vzniklo dlžné výživné v sume 1.800 Eur (150 Eur x 12 mesiacov). Za december 2020 vzniklo dlžné výživné v sume 55 Eur (150 Eur : 30 dní = 5 x 11 dní). Spolu za obdobie od 15.11.2019 do 11.12.2020 vzniklo dlžné výživné v sume 1.935 Eur (80 Eur + 1.800 Eur + 55 Eur). Od tejto sumy odvolací súd odpočítal finančné prostriedky, ktoré previedol otec na účet matky dňa 18.9.2020 titulom výživného v celkovej sume 811,16 Eur, čiže na každé dieťa odpočítal polovicu z tejto sumy, t.j. 405,58 Eur. Takýmto spôsobom odvolací súd vypočítal dlžné výživné v sume 1.529,42 Eur pre každé maloleté dieťa.

17. Odvolací súd neuznal námietku otca, že dňa 18.1.2021 previedol na účet matky finančné prostriedky v sume 300 Eur titulom výživného, keďže táto suma bola uhradená po období, za ktoré súd priznával maloletým deťom dlžné výživné zo strany otca. Nemohol uvedenú sumu započítať do dlžného výživného. Neprihliadol ani na jeho námietku, že súd prvej inštancie nebral do úvahy zárobkové pomery matky, pretože určené výživné súdom prvej inštancie v sume 150 Eur mesačne (5 Eur denne) je vzhľadom na citované ustanovenia v odôvodnení napadnutého rozsudku a z nich vyplývajúce zásady primerané a korešpondujúce skutkovému stavu zisteného súdom prvej inštancie a poznamenáva, že určené výživné zohľadňuje iba časť nevyhnutných potrieb maloletých detí a je nepochybné, že práve matka dopĺňa zdroj ich výživy na hranicu prospešnú a nevyhnutnú pre ich všestranný rozvoj, čo fakticky znamená, že podiel matky na výživnom je porovnateľný s podielom otca, pretože o deti sa osobne stará a dobrovoľne si voči nim plní vyživovaciu povinnosť v rozsahu svojich schopností. K námietke otca, že súd prvej inštancie nezohľadnil jeho výdavky na deti, keď ich mal u seba, odvolací súd uvádza, že postup súdu pri započítaní iných plnení zo strany otca vychádza zo zásady, že výživné je možné plniť aj vo forme vecného plnenia (bývanie, nákup oblečenia, stravovanie) a peňažného plnenia nad sumy výživného plateného pravidelne mesačne. Vzhľadom na to, že súd určoval vyživovaciu povinnosť otca za uplynulé obdobie (dlžné výživné), nemohol opomenúť započítať uvedené plnenia zo strany otca, ale zároveň posúdiť, či sa jednalo o plnenia podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, teda také, ktoré slúžili na uspokojenie odôvodnených potrieb maloletých. Medzi ne nepatria príležitostné plnenia zo strany otca v čase realizácie styku s deťmi (výlety, dovolenka cez jarné prázdniny a pod.), príležitostné dary (hračky, hry, knižky, bicykle) a iné obdobné plnenia, ktoré neslúžia na uspokojenie odôvodnených potrieb maloletých. Teda podľa zaužívanej súdnej judikatúry darčeky zo strany rodiča voči mal. deťom sa nezapočítavajú do výživného. Okrem toho sa do výživného nezapočítavajú ani výdavky rodiča v čase, keď realizoval svoj styk s mal. deťmi. Preto súd tieto výdavky otca proti výživnému nezapočítal. Nemohol započítať ani také vecné plnenia, ktoré sa nedostali do dispozície matky, teda o nich nemohla vedieť a deti ich môžu používať iba u svojho otca.

18. Otec v odvolaní namietal, že dlžné výživné nemá z čoho zaplatiť. Z citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že určenie dlhšej ako trojdňovej lehoty na plnenie alebo

povolenie splátok, umožňuje súdu, aby sám nezávisle na návrhu účastníkov konania zvážil, či je povolenie takejto výhody vhodné so zreteľom na pomery toho, komu sa povinnosť ukladá, na výšku prisúdeného nároku, alebo na iné okolnosti prípadu a zároveň, či neprimerane nezvýhodní povinného proti oprávnenému. Zvláštnu pozornosť je potrebné venovať povoleniu výhody povinnému v prípade výživného pre dieťa, ktoré nie je schopné samé sa živiť a okrem iného je prednostnou pohľadávkou so zreteľom na naliehavosť potreby, ktorej výživné slúži. Súd je povinný prihliadnuť aj na postoje povinného k plneniu, ako aj na to, či povolenie takejto výhody nebude mať ťaživý dopad na oprávneného, prípadne či je možné od neho spravodlivo žiadať strpenie plnenia v splátkach, alebo dlhšej ako zákonnej lehoty. Odvolací súd sa stotožňuje s rozhodnutím súdu prvej inštancie, ktorým zaviazal otca zaplatiť dlžné výživné do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku, pretože vzhľadom k povahe prejednávanej veci, priznanému nároku, dĺžke rozhodovania o návrhu by nebolo spravodlivé priznať otcovi výhodu splátok, prípadne dlhšiu lehotu splatnosti, nakoľko mu muselo byť zrejmé, že s pribúdajúcim vekom maloletých detí sa zvyšujú ich odôvodnené potreby a pri primeranej prezieravosti mohol a mal vytvárať úspory, pričom súdne rozhodnutie o určení rozsahu vyživovacej povinnosti mohol očakávať od začiatku konania a je nepochybné, že ani matka pri uspokojovaní potrieb maloletých detí nebola zvýhodnená splátkami a musela ich potreby uspokojovať postupne tak, ako vznikali a z hľadiska účelu, ktorému výživné slúži, je vhodné, aby dlžné výživné bolo zaplatené naraz, čo umožňuje lepšie využitie peňažných prostriedkov v prospech mal. C. a mal. D.. Pretože ide o dlžné výživné, ktoré malo byť uhradené a použité na potreby maloletých detí už v období od 15.11.2019, dospel odvolací súd k záveru, že povolenie dlhšej lehoty splatnosti alebo povolenie splátok dlžného výživného by bolo v rozpore so záujmom maloletých detí, ktorým je zabezpečenie ich odôvodnených potrieb.

19. Z týchto dôvodov odvolací súd zmenil rozsudok v napadnutom výroku o dlžnom výživnom podľa ust. tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

20. Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0 ( vety druhej ).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( a nasl. ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Uvedená povinnosť neplatí, ak je dovolateľ fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).