Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Co/45/2018

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z JUDr. Gabriely Klenkovej, PhD., predsedníčky senátu a členiek senátu JUDr. Moniky Juskovej a JUDr. Jany Burešovej, v spore žalobcu: BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, Boulevard Haussmann 1, 75009 Paríž, Francúzsko, zapísaná v obchodom registri Paríž pod č. 542 097 902 RCS Paris, konajúcou na území Slovenskej republiky prostredníctvom BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, pobočka zahraničnej banky, Karadžičova 2, 821 08 Bratislava, IČO: 47 258 713, právne zastúpený advokátskou kanceláriou JUDr. Marek Czompoly, s.r.o., Venturská 16, 811 01 Bratislava, IČO: 47234547, proti žalovanému: Q. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. N. XX/XXX, XXX XX H. M., za účasti právnickej osoby Všeobecná ochrana práv spotrebiteľov, Šafárikovo námestie 79/7, 811 02 Bratislava, IČO:42362962, právne zastúpenej JUDr. Bohdanom Jakubiskom, advokátom, Dobrovičova 13, 811 09 Bratislava, o zaplatenie 1.060,79 eura s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Kežmarok, č. k. 3C/99/2014-64 zo dňa 9.4.2015 takto

rozhodol:

Zrušuje rozsudok v zamietavom výroku a vo výroku o trovách konania a v rozsahu zrušenia vracia vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť uhradiť v prospech žalobcu istinu vo výške 1.168,42 eura do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšnej časti žalobu zamietol a žalovanému uložil povinnosť uhradiť v prospech žalobcu trovy konania vo výške 245,18 eura na účet jeho právneho zástupcu.

V odôvodnení poukázal na dôvody žaloby, výsledky vykonaného dokazovania, citoval ust. § 7 ods. 1, 2, § 11 ods. 1, 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len zákona č. 129/2010 Z. z.) a uviedol, že právny predchodca žalobcu so žalovaným uzavreli dňa 20.6.2012 zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej bol žalovanému poskytnutý spotrebiteľský úver vo výške 434,49 eura na financovanie kúpy spotrebného tovaru u predajcu uvedeného v úverovej zmluve a súčasne žalovaný sa zaviazal vrátiť poskytnutý úver spolu s dohodnutými úrokmi a poplatkami vo forme 18 mesačných splátok vo výške 34,51 eura celkom 621,18 so splatnosťou prvej splátky k 15.7.2012. Z dôvodu neplnenia povinnosti žalovaným, žalobca vyhlásil dňa 3.4.2013 mimoriadnu splatnosť úveru, čím sa stal dlh žalovaného splatný v celom rozsahu. Súd prvej inštancie považoval nárok žalobcu za dôvodný v časti poskytnutej istiny bez poplatkov a úveru s poukazom na ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Uviedol, že žalobca pri poskytovaní úveru nepostupoval so starostlivosťou riadneho hospodára, a preto celú zmluvu treba považovať za bezúročnú a bez poplatkov. Z tohto titulu priznal žalobcovi 1.168,42 eura z titulu výšky poskytnutých úverov a to prvej úverovej zmluvy vo výške 639,85 eura a druhej úverovej zmluvy vo výške 528,57 eura. V časti uplatnených úrokov a poplatkov súd žalobu zamietol.

O trovách konania rozhodol tak, že k zaplateniu náhrady trov konania zaviazal žalovaného a to vo výške 245,18 eura vrátane súdneho poplatku vo výške 78,50 eura.

2. V zákonom stanovenej lehote podal proti rozsudku odvolanie právny zástupca žalobcu. Namietal nesprávne právne posúdenie ako aj, že konanie má vadu ktorá mala za následok odňatie možnosti konať pred súdom. Poukázal na to, že súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnemu záveru, že úver je bezúročný a bez poplatkov. V časti úrokov z omeškania neuviedol žiadne dôvody na základe ktorých rozhodol. Poukázal na nedostatok náležitostí vyplývajúcich pre riadne odôvodnenie rozhodnutia v zmysle ust. § 157 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, v dôsledku čoho došlo postupom súdu k odňatiu možnosti konať pred súdom. Uplatnený nárok na úroky z dlžnej úverovej istiny a úroky z omeškania považoval za dôvodný. Navrhol zrušiť napadnutý rozsudok vo zamietavom výroku a vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Uplatnil si náhradu trov odvolacieho konania ktorých výšku špecifikoval.

3. Žalovaný sa k doručenému odvolaniu písomne nevyjadril. V spise sa nachádza jeho vyjadrenie doručené súdu dňa 9.5.2017 z ktorého vyplýva, že žiada o povolenie splátok z dôvodu, že je v hmotnej núdzi a nemá žiaden príjem. Splátky žiadal mesačne vo výške 20,- eur.

Právny zástupca právnickej osoby vystupujúcej na strane spotrebiteľa - žalovaného sa k doručenému odvolaniu písomne nevyjadril.

4. Krajský súd v Prešove uznesením č. k. 4Co/64/2017-82 zo dňa 24.10.2017, rozhodol o pokračovaní v konaní s právnym zástupcom žalobcu spoločnosťou BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, Boulevard Haussmann 1, 75009 Paríž, Francúzsko, zapísaná v obchodom registri Paríž pod č. 542 097 902 RCS Paris, konajúcou na území Slovenskej republiky prostredníctvom BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, pobočka zahraničnej banky, Karadžičova 2, 821 08 Bratislava, IČO: 47 258 713, zapísaná v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I. oddiel: Po, vložka č. 2990/B.

5. Podľa § 470 ods. 1, 2 veta prvá zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku účinného od 1.7.2016 v znení neskorších predpisov (ďalej len , ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

Citované ustanovenie je vyjadrením princípu okamžitej aplikability ustanovení Civilného sporového poriadku na všetky začaté i prebiehajúce konania v súlade s princípom justifikácie účinkov, ktorý znamená zachovanie procesných účinkov vykonaných úkonov za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku v znení platnom do 30.6.2016, ktorého následky úkonu sa majú uznávať i vtedy, ak novšia procesná úprava s týmto následkom nepočíta.

6. Krajský súd v Prešove (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 vzhľadom na včas podané odvolanie osobou oprávnenou (§ 359 v spojení s § 362 ods. 1 preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a § 380 CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario a dospel k záveru, že odvolanie právneho zástupcu žalobcu je dôvodné.

Predmetom preskúmania odvolacím súdom bol výrok, ktorým súd v prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Úlohou odvolacieho súdu v odvolaní namietanom nesprávne právne posúdenie bolo zistiť, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne aplikoval príslušné právne predpisy. Nesprávnym právnym posúdením veci sa rozumie omyl súdu pri aplikácii práva. O omyl v aplikácií práva ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť, alebo ak použil síce správny právny predpis, ale ho nesprávne vyložil.

7. Oboznámením sa s obsahom spisu, odôvodnením napadnutého rozhodnutia, zisteným skutkovým stavom, ako aj právnym posúdením uplatneného nároku, odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie uplatnený nárok nesprávne právne posúdil. Výrok, ktorým žalobu v prevyšujúcej časti zamietol náležite neodôvodnil.

8. Podľa čl. 2 ods. 1, 2 základných zásad CSP, ochrana ohrozených alebo porušených práv a právom chránených záujmov musí byť spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty. Právna istota je stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s

ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít, ak v takej ustálenej rozhodovacej praxe niet, aj stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo.

Podľa § 220 ods. 2 CSP, v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

Právo na dostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia je jednou zo súčasti základného práva na spravodlivý proces zaručeného čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len dohovoru) ktoré je implikované v čl. 46 ods. 1 ústavy. Odôvodnenie je tou časťou rozsudku, v ktorej súd vysvetľuje, akým spôsobom a z akých dôvodov dospel ku konkrétnemu rozhodnutiu. Dostatočné odôvodnenie je nevyhnutné aj z pohľadu práva neúspešnej strany namietať konkrétne skutkové alebo právne závery súdu pri uplatňovaní opravných prostriedkov.

9. Z obsahu odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vo vzťahu k zamietavému výroku vyplýva, že súd uviedol len, že „v časti úrokov a poplatkov súd návrh preto zamietol.“ Je nesporné, že predmetom odvolacieho konania bolo len preskúmanie zamietavého výroku, avšak z obsahu odôvodnenia nevyplýva na základe akých rozhodných skutočností súd dospel k záveru o bezpoplatkovosti a bezúročnosti úveru, ktorý vznikol na základe uzatvorenej zmluvy medzi stranami sporu o spotrebiteľskom úvere dňa 19.9.2012, na základe ktorého žalobca poskytol za cenu tovaru alebo služby žalovanému vo výške 711,85 eura a po zaplatení priamej platby predajcovi vo výške 72,- eur, t.j. úver vo výške 639,85 eura, ktorý sa žalovaný zaviazal vrátiť v 30-tich mesačných splátkach vo výške 36,89 eura so splatnosťou prvej splátky k 15.10.2012 a konečnej splatnosti úveru k 15.03.2015. Medzi stranami sporu však bola uzatvorená ešte ďalšia zmluva a to dňa 20.6.2012 o spotrebiteľskom úvere na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému za cenu tovaru alebo služby vo výške 682,79 eura po zaplatení priamej platby predajcovi vo výške 48,30 eura, úver vo výške 434,49 eura pri výške splátky 34,51 eura v počte splátok 18, pričom splatnosť prvej mesačnej splátky bola stanovená k 15.7.2012 a konečná splatnosť úveru k 15.12.2013. Z uvedeného vyplýva, že právny vzťah vznikol dňa 20.6.2012 a 19.9.2012. Právny vzťah týkajúci sa zmluvy o spotrebiteľskom úvere súd prvej inštancie posúdil podľa zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, avšak nie v znení ku dňu vzniku právneho vzťahu, lebo zákon č. 129/2010 Z. z. v znení platnom do 31.12.2012 stanovoval pre veriteľa v zmysle ust. § 7 povinnosť skúmať schopnosť spotrebiteľa splácať úver s tým, že nesplnenie tejto povinnosti malo za následok, že nebol oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorázové splatenie spotrebiteľského úveru (§ 11 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z.). Súd prvej inštancie však túto skutočnosť nezohľadnil. Navyše pri stanovení výšky plnenia na ktoré mal žalobca nárok vychádzal z celkovej sumy uplatnenej v žalobe a to vo výške 528,57 eura i napriek tomu, že istina z tejto sumy predstavovala len sumu 397,62 eura. Uplatnenú námietku týkajúcu sa nedostatočného odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vrátane nesprávneho právneho posúdenia dôvodnosti uplatneného nároku odvolací súd preto uznal za dôvodné.

Z týchto dôvodov napadnutý rozsudok v zamietavom výroku a v súvisiacom výroku o trovách konania zrušil v zmysle ust. § 389 ods. 1 písm. b) a c) a v rozsahu zrušenia vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie v zmysle ust. § 391 ods. 1 CSP. Dôvodom zrušenia napadnutého rozhodnutia bolo náležité neodôvodnenie zamietavého výroku, ktoré porušenie málo za následok porušenie práva strany sporu na spravodlivý proces. Nesprávne právne posúdenie uplatneného nároku sa vzťahovalo k záveru súdu o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru, ktorý na právny vzťah ktorý vznikol medzi stranami sporu na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo dňa 20.6.2012, výška úveru 434,49 eura a zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo dňa 19.9.2012, výška úveru 639,85 eura (čl. 10, čl. 13 spisu) aplikoval právny predpis - zákon č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom v čase rozhodovania súdu.

10. Podľa § 391 ods. 3 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a vráti mu vec na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je povinný v odôvodnení rozhodnutia uviesť aj to, ako má súd prvej inštancie vo veci ďalej postupovať.

V ďalšom konaní je úlohou súdu prvej inštancie opätovne sa zaoberať dôvodnosťou uplatneného nároku vo vzťahu k úrokom z dlžnej úverovej istiny vo výške 39,00% ročne zo sumy 397,62 eura od 4.4.2013 do zaplatenia, 44,50% ročne zo sumy 639,85 eura od 4.4.2013 do zaplatenia a úrokov z omeškania vo výške 8,75% ročne zo sumy 489,87 eura od 4.4.2013 do zaplatenia, 8,75% ročne zo sumy 782,33 eura od 4.4.2013 do zaplatenia s tým, že dôvodnosť uplatnených nárokov je potrebné posúdiť v zmysle zákona č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, t. j. 20.6.2012 a 19.9.2012. Ďalej z obsahu spisu vyplýva, že do konania vstúpil vedľajší účastník a to Všeobecná ochrana práv spotrebiteľov, Bratislava (čl. 37 spisu), s tým že právny zástupca právneho nástupcu žalobcu vzniesol námietku o neprípustnosti vstupu podaním zo dňa 6.10.2014 (čl. 39 až 40 spisu), o ktorej námietke doposiaľ rozhodnuté nebolo. Ďalej odvolací súd poukazuje na to, že žalovaný v konaní pred súdom prvej inštancie požiadal o povolenie splácať istinu v splátkach a to podaním zo dňa 5.5.2017 (čl. 73 spisu). Ak súd dospeje k záveru, že žalovaný je povinný plniť žalobcovi aj ďalšie plnenia z titulu uplatnených úrokov a úrokov z omeškania, žiadosť o poskytnutie lehoty na plnenie je potrebné náležite posúdiť v súlade s náležitosťami vyplývajúcimi z ust. § 232 ods. 3 CSP. Písomné vyhotovenie rozhodnutia vo veci samej je potrebné vyhotoviť v súlade s náležitosťami vyplývajúcimi z ust. § 220 ods. 2 CSP, lebo náležité odôvodnenie rozhodnutia súdu je súčasťou práva strany sporu na spravodlivý proces zaručeného čl. 6 ods. 1 dohovoru vrátane práva na súdnu ochranu zaručeného čl. 46 a nasl. ústavy.

Podľa § 391 ods. 2 CSP, ak bolo rozhodnutie zrušené, ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 .

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci. ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu. b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.