Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_3P-56-2017.pdf
PDF · 102.32 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
BN-3P/56/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bánovce nad Bebravou samosudcom JUDr. Jurajom Valáškom vo veci starostlivosti súdu o mal. B. Y., nar. XX.XX.XXXX, v konaní zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Partizánske pracovisko Bánovce nad Bebravou, dieťa rodičov: matky X. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom X. . C. č. XXX/XX, XXX XX J. L. štátnej občianky SR a otca, C. Y., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. J. L. J., t. č. bytom G. č. XXXX/XXX, XXX XX J. L., štátneho občana SR, v konaní o návrhu na úpravu styku takto
rozhodol:
Otec mal. dieťaťa j e o p r á v n e n ý stretávať sa s mal. B. Y., nar. XX.X.XXXX každý kalendárny týždeň v utorok čase od 15.30 hod. do 17.30 hod.. Styk sa za obdobie prvých 6 mesiacov od právoplatnosti tohto rozsudku bude realizovať za prítomnosti matky mal. dieťaťa. Pokiaľ by nemohol byť styk za prítomnosti matky realizovaný z dôvodov na strane matky mal. dieťaťa, možno styk v stanovenom čase realizovať aj bez prítomnosti matky mal. dieťaťa. Po 6 mesiacoch od právoplatnosti tohto rozhodnutia je otec oprávnený realizovať styk bez prítomnosti matky mal. dieťaťa.
Matka mal. dieťaťa j e p o v i n n á maloleté dieťa v stanovený čas pripraviť a otcovi odovzdať v mieste trvalého bydliska matky, kam ho otec dieťaťa v stanovenú dobu privedie späť.
Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Návrhom spísaným na Okresnom súde Bánovce nad Bebravou dňa 16.05.2017 sa otec mal. dieťaťa domáhal úpravy styku s mal. dcérou, B. Y., nar. XX.XX.XXXX spočiatku za účasti pracovníka Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Partizánske a následne bez jeho účasti v rozsahu každého párneho týždňa od piatku od 16.00 hod. do nedele do 16.00 hod. s prespatím.
2. Súd vykonal dokazovanie výsluchom rodičov mal. dieťaťa, oboznámil vyjadrenie kolízneho opatrovníka, návrh, rodný list mal., správu z poradensko psychologického procesu, správu z poradensko psychologického procesu, správu ÚPSVaR, zápisnicua z pojednávania, podanie otec, správu sociálnej poisťovne, vyjadrenie matky k jednotlivým nákladom domácnosti s prílohami, uznesenie o oslobodení matky od SUP, zamietnutie návrhu matky na prerušenie konania, Znalecký posudok, uznesenie, správu ÚPSVaR, záznam zo stretnutia realizovaného dňa 17.5.2018, úradný záznam, pripojené spisy Okresného súdu Bánovce nad Bebravou sp. zn. 1P/56/2017 a sp. zn. 1P/103/2009 a ostatný spisový materiál a z vykonaného dokazovania súd zistil nasledovný skutkový stav veci:
3. Maloletá B. Y. pochádza zo vzťahu rodičov. Rozsudkom Okresného súdu Bánovce nad Bebravou č. k. 1P/103/2009-66 zo dňa 30.10.2009, právoplatným dňa 11.12.2009, bola mal. B., nar. XX.XX.XXXX zverená do osobnej starostlivosti matky s účinnosťou od 16.10.2009. Otcovi mal. dieťaťa bola uložená
povinnosť prispievať na výživu mal. B. Y., nar. XX.XX.XXXX výživným vo výške 25,36 € mesačne s účinnosťou od 16.10.2009.
4. Rozsudkom Okresného súdu Bánovce nad Bebravou č. k. 2P/156/2012-16 zo dňa 23.10.2012, právoplatným dňa 29.10.2012, bola schválená dohoda rodičov, otcovi mal. dieťaťa bola zvýšená vyživovacia povinnosť s účinnosťou od 01.10.2012 voči mal. B. z doterajších 25,36 € mesačne na 30 € mesačne.
5. Otec mal. dieťaťa na pojednávaní uviedol, že za posledné obdobie sa s dcérou stretol asi jeden krát, bolo to minulý mesiac. S dcérou sa stretol pred domom, kde s matkou býva, stretnutie trvalo štvrť hodiny, rozprávali sa. Po návrate z výkonu trestu mal obavy z toho, aký bude vzťah mal. dcéry k nemu, ale teraz to vníma tak, že dcéra sa ho nebojí. Komunikácia s dcérou nie je problémová, je pokorná a slušná k ľuďom. Viac menej inak v kontakte s dcérou nie je, nakoľko tá telefón nemá, keď chce dcéru kontaktovať, tak ju kontaktuje prostredníctvom matky, avšak aj túto komunikáciu sa vzhľadom na to, čo bolo v minulosti medzi ním a matkou dieťaťa snaží obmedziť, pretože sa obáva, že by matka na neho podala trestné oznámenie a následne by išiel do výkonu väzby. Snažil sa počas obdobia po prepustení z výkonu trestu realizovať viacej osobných stretnutí a to za účasti ÚPSVaR, avšak k realizácii styku s maloletou nedošlo pre príčiny, ktoré neboli na jeho strane. Zo strany matky bol podaný návrh na zákaz styku, o ktorom ešte nebolo právoplatne rozhodnuté. Po prepustení z výkonu trestu, z omamných látok užil jedine marihuanu a to naposledy cca 3-4 týždne dozadu. Liečenie doposiaľ nepodstúpil žiadne. V prípade prespávania by s dcérou bol u svojej matky, ktorá býva vo vedľajšom paneláku, ona má väčší byt, dcéra by tam mohla spať na samostatnej posteli. Bol štyri mesiace v zahraničí, počas tohto obdobia komunikoval s Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny. Otec mal. dieťaťa ďalej uviedol, že je potrebné styk upraviť tak, aby v prípade, že matka nebude môcť byť z osobných dôvodov byť prítomná pri realizácii styku, tak styk sa bude realizovať aj bez jej prítomnosti, nakoľko má obavy, aby matka z osobných dôvodov takto nebránila realizácii styku.
6. Matka mal. dieťaťa k návrhu uviedla, že čo sa týka stretnutia, ktoré uviedol otec, to naozaj prebehlo v poriadku, stretnutie prebehlo v dobrej atmosfére, rozhovor bol pokojný, dcéra po príchode zo stretnutia bližšie toto už s ňou nerozoberala. Popri tom došlo ešte k dvom stretnutiam a to na pôde ÚPSVaR, dcéra sa na tieto stretnutia tešila, aj keď ako dôvody, pre ktoré sa na stretnutie tešila uvádzala kontakt s pracovníčkami ÚPSVaR a nie priamo s otcom. Stretnutia prebehli bez jej prítomnosti. Dcéra jej potom o stretnutiach hovorí, čo sa tam dialo, stretnutia však ďalej nerozoberá, až potom keď jej oznámi, že má dôjsť k ďalšiemu stretnutiu, alebo že prípadne otec dieťaťa napísal nejakú správu. Dcéra telefón má, do neho vložila aj telefónne číslo na otca, povedala jej, že toto je číslo na neho, že ho môže kontaktovať, ona ho teda kontaktovať môže, pokiaľ bude mať o to záujem, pokiaľ vie tak ho sama iniciatívne nekontaktovala. Čo sa týka jej prítomnosti pri styku s otcom, tak matka uviedla, že sa dokáže s otcom o tom porozprávať. V deň realizácie stretnutí v utorok, mal. B. nemá žiadne krúžky, do školy sa pripravuje až večer, okolo 19.00 hod.. Matka mal. dieťaťa žiadala, aby styk bol upravený v rozsahu 2 hodiny v utorok v poobedných hodinách a aby sa zo začiatku realizoval styk za jej prítomnosti.
7. Zástupkyňa kolízneho opatrovníka k návrhu uviedla, že nesúhlasí s rozsahom styku, ktorý uviedol otec mal. dieťaťa vo svojom návrhu. Po prepustení otca z výkonu trestu, otec kontaktoval úrad za účelom nadviazania kontaktu s dieťaťom. Zo samého začiatku sa museli najskôr vysporiadať s otázkou, že dieťa otca nepozná, dieťa bolo matkou ako aj odborným tímom postupne so situáciou oboznamované a motivované k stretnutiam. Na úrade boli za uvedené časové obdobie zrealizované dve stretnutia. Snaha úradu bola aj o viac stretnutí, ale tieto sa neuskutočnili už z dôvodu na jednej alebo druhej strane účastníkov konania. Z realizovaných stretnutí vyplynulo, že dieťa strach z otca nemá, stretlo sa s ním, komunikovalo bez väčších problémov. Táto skutočnosť napomohla aj matke, aby zmiernila svoje veľké obavy zo stretnutia otca s dcérou. Vzhľadom k tomu, že doteraz boli realizované iba dve stretnutia na úrade aj to v časovom rozmedzí cca okolo hodiny a jedno stretnutie individuálne pred bytom matky dieťaťa, odporúča súdu, aby styk upravil postupne na jeden krát do týždňa v rozmedzí časového úseku jeden až dve hodiny za prítomnosti matky. Zástupkyňa kolízneho opatrovníka poukazovala najmä na to, že otec dieťaťa je konzumentom návykových látok, čo sám aj priznal. Priznal, že návykové látky požíval po prepustení z výkonu trestu, naposledy požil návykovú látku pred 4 týždňami. Rozsah stretnutí vyplýva i zo záverov znaleckého posudku, kde je uvedené, že je potrebné aby otec rešpektoval potreby dcéry a vôľu dieťaťa stretávať sa s ním. Vzhľadom na uvedené aj v znaleckom dokazovaní, že pokiaľ otec bude abstinovať, dokáže v rámci styku starostlivosť zabezpečiť, nemá preto preukázané aj vzhľadom k
tomu, že testy, o ktoré súd otca požiadal, sú negatívne a to z dôvodu, že sám otec priznáva požívanie návykových látok. Matka mal. dieťaťa uvádza, že dieťa sa na otca nepýta, ale rešpektuje rozhodnutie matky, ak jej matka povie, že bude stretnutie a dieťa sa stretnutia zúčastní. Má za to, že túto skutočnosť ovplyvňuje aj to, že aktuálny vzťah k otcovi je stagnovaný a dieťa má rešpekt pred svojou matkou. Na základe tohto všetkého s odvolaním na listinné dôkazy, ako aj závery znaleckého dokazovania odporúča súdu, aby styk otca s mal. dieťaťom upravil postupne a to zo začiatku na jednu až dve hodiny týždenne za prítomnosti matky. Následne po pravidelnej realizácii styku a za predpokladu, že bude prebiehať bez problémov, má otec možnosť požiadať o rozšírenie úpravy stretávania sa s dcérou.
8. Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Partizánske, pracovisko Bánovce nad Bebravou zo dňa 01.10.2018 vyplýva, že otec mal. dieťaťa pracuje vo firme B. v J. L. v trojzmennej prevádzke. Otec mal. dieťaťa má záujem o stretávanie sa s maloletou tak, ako bolo uvedené v jeho návrhu, od podania návrhu ubehla už dlhá doba a stretávanie prebiehalo, má záujem stretávať sa s dcérou intenzívnejšie. Vyjadril sa, že naposledy videl maloletú koncom mesiaca august 2018, stretnutie prebehlo za prítomnosti matky a trvalo podľa udania otca cca 15 min. Okrem tohto stretnutia sa otec s mal. B. stretol dňa 17.05.2018 a 25.06.2018, pričom toto prebehlo za účasti pracovníčok na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny Partizánske, pracovisko Bánovce nad Bebravou. Otec sa vyjadril, že ak by malo prebiehať stretávanie s maloletou dcérou na dlhšie časové obdobie, i s prespávaním, toto sa bude realizovať na adrese bydliska jeho matky, ktorá s tým súhlasí, maloletá tam má možnosti i na prespatie s tým, že otec s ňou bude tráviť čas. Matka mal. dieťaťa pracuje v spoločnosti P. v J., na polovičný úväzok s priemerným mesačným zárobkom 160 €. Matka uviedla, že žije spolu s mal. B. a svojim priateľom v 2-izbovom byte, ktorý je v osobnom vlastníctve jej priateľa. Ďalej uviedla, že výdavky za spoločnú domácnosť hradí partner, ona mu neprispieva. Matka mal. nesúhlasí s návrhom otca, aby sa styk realizoval tak ako žiada vo svojom návrhu a to každý párny týždeň od piatka 16:00 hod. do nedele 16:00 hod. Otec sa s maloletou stretol za čas od podania návrhu 2x na ÚPSVaR Partizánske, pracovisko Bánovce nad Bebravou za prítomnosti pracovníčok a raz sa otec dostavil pred ich panelák a strávil s maloletou cca 10 minút času. Verbalizovala, že s otcom maloletej komunikuje výlučne prostredníctvom sms správ. Matka dieťaťa okrem iného uviedla, že má vedomosť, že otec maloletej t.č. požíva návykové látky a preto nesúhlasí s jeho návrhom na stretávanie, no zároveň sa vyjadrila, že mu nechce robiť problémy. Matka sa vyjadrila, že súhlasí so stretávaním a to každý nepárny týždeň v utorok v čase od 15:30 hod. - 17:30 hod. za jej prítomnosti. Maloletá B. je žiačkou ZŠ na ulici E. v J. L. Na základe uvedených skutočností a vzhľadom na podozrenie matky z požívania návykových látok otcom mal. B. kolízny opatrovník navrhoval súdu, aby pojednávanie odročil na obdobie 3 mesiacov, pričom by sa v tomto období realizovalo nadväzovanie vzťahov a stretávanie otca s mal. dcérou v intervale raz do týždňa a to každý utorok v čase od 15:30 hod. - 17:30 hod. s rešpektovaním potrieb mal. dcéry za prítomnosti matky.
9. Zo správy zo stretnutia zo dňa 25.06.2018 (č. l. 129) vyplýva, že stretnutia sa zúčastnila mal. B. v sprievode svojej matky a otec dieťaťa. Stretnutie prebehlo bez matkinej prítomnosti. Mal. B. nejavila negatívne známky prežívania v spoločnosti otca. Stretnutie prebehlo pokojne, maloletá bola komunikatívna, udržiavala očný kontakt a kreslila si. Do komunikácie a aktivít zapájala aj otca. Otec mal. dieťaťa prejavoval radosť zo stretnutia, avšak počas stretnutia sa javil zdržanlivý, čo mohlo byť spôsobené strachom zo správvnej komunikácie s dcérou. Otec mal. dieťaťa však v rámci svojich možností a schopností sa s maloletou pokúšal počas sedenia riadne komunikovať.
10. Súd uznesením č. k. 3P/56/2017-55 zo dňa 30.11.2017 nariadil znalecké dokazovanie súdnym znalcom PhDr. Jozefom Ďanovským so sídlom Blatnica vykonávajúcim znaleckú činnosť v odbore psychológia, odvetvie klinická psychológia detí a klinická psychológia dospelých.
11. Zo znaleckého posudku č. 12/2017 (č. l. 90-111) vypracovaný znalcom PhDr. Jozefom Ďanovským z odboru psychológia vyplýva, že pokiaľ otec bude viesť riadny život, bude abstinovať a rešpektovať potreby mal. dieťaťa a maloletá sama bude chcieť otca kontaktovať, tak by bolo vhodné, aby bola maloletá v kontakte so svojim otcom. Mal. B. sa otca nebojí, avšak vzťah otca s dcérou stagnuje, sa nevyvíja, keďže sa stretávajú minimálne. Otec mal. dieťaťa má osobnostné a psychické predpoklady, aby sa s maloletou stretával, pokiaľ bude dodržiavať abstinenciu, ku kontaktom je motivovaný, svoju dcéru má rád. Znalec odporučil, aby sa stretnutia odohrávali pravidelne, spočiatku na krátku dobu a postupne stretnutia predlžovať, pričom stretnutia by sa na začiatku uskutočnili za prítomnosti matky a postupne by si mal. B. začala budovať vzťahovú väzbu k otcovi, tak aby stretnutia mohli prebiehať aj bez prítomnosti matky. Rodičia komunikujú spolu prostredníctvom SMS správ. Mal. B. je fixovaná na
domáce prostredie a na osoby, s ktorými žije. Doterajší vplyv matky na mal. dieťa je kladný, matka je dostatočne schopná zabezpečiť riadnu výchovu svojej mal. dcére.
12. Podľa § 36 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o rodine“), rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.
13. Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
14. Úprava styku rodičov, ktorí nežijú s mal. deťmi, ako špeciálna zložka rodičovských práv a povinností je inštitútom, pri ktorom zákonodarca preferuje dohodu rodičov o úprave styku s maloletými deťmi a do tejto úpravy zasahuje len v špecifických a neštandardných situáciách, keď sa rodičia o tejto otázke nevedia dohodnúť. V takomto prípade upraví styk rodičov s mal. deťmi súd, postupujúc v intenciách ust. § 24 ods. 4 Zákona o rodine, ktoré ako rozhodujúcu podmienku pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností preferuje rešpektovanie práva mal. detí na zachovanie ich vzťahu k obidvom rodičom. Až od tejto podmienky sa odvíjajú ostatné kritéria pre posudzovanie záujmov mal. detí, a to s ohľadom najmä na ich citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a s ohľadom na schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o deti s druhým rodičom. Rovnako tak súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností dbá o to, aby bolo rešpektované právo detí na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi. Právo styku rodičov s ich maloletými deťmi je totiž významným činiteľom ovplyvňujúcim zdravý vývoj dieťaťa a vyplýva i z viacerých ustanovení Dohovoru o právach dieťaťa, prijatého dňa 20. 11. 1989, ktorý vo svojom článku 3 ods. 1 stanovuje, že záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, či už je uskutočňovaná verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi. Zároveň čl. 9 ods. 3 predpokladá, že štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, uznávajú právo dieťaťa oddeleného od jedného alebo oboch rodičov udržiavať pravidelné osobné kontakty s oboma rodičmi, ibaže by to bolo v rozpore so záujmami dieťaťa. Pri rozhodovaní je pre súd prioritou záujem mal. dieťaťa a snaha vytvoriť stav spravodlivej rovnováhy medzi záujmom dieťaťa a jeho rodiča, pričom prvoradý je záujem dieťaťa, ktorý môže mať prednosť pred záujmom rodiča a neumožňuje rodičovi vynútiť si také opatrenia, ktoré by ohrozovali zdravie a rozvoj dieťaťa.
15. Hodnotiac skutkové okolnosti, ktoré vyšli v konaní najavo v ich vzájomnej súvislosti vytvárajú záver, že osobný kontakt mal. B. Y. s otcom bude v záujme mal. dieťaťa. Na základe výpovedí rodičov v konaní pred súdom a správy kolízneho opatrovníka, záznamu zo stretnutia a záveru znaleckého posudku, okresný súd rozhodol o rozsahu styku otca s mal. B. Y. každý kalendárny týždeň v utorok čase od 15.30 hod. do 17.30 hod.. Súd z vykonaného dokazovania dospel k záveru, že je v záujme mal. dieťaťa, aby mal. B. postupne a pravidelne sa začala stretávať so svojim otcom, za podmienky, že otec bude naďalej viesť riadny život, bude abstinovať a rešpektovať potreby mal. B. a maloletá sama bude chcieť otca kontaktovať. Zo záznamu zo stretnutia zo dňa 25.06.2018 vyplýva, že maloletá sa otca nebojí, avšak vzťah otca s dcérou momentálne stagnuje a sa nevyvíja, keďže sa stretávajú minimálne. Zo záverov znaleckého posudku vyplýva, že otec mal. dieťaťa disponuje osobnostnými a psychickými predpokladmi, aby sa s maloletou stretával, pokiaľ bude dodržiavať abstinenciu, otec mal. dieťaťa je ku kontaktom s dcérou pozitívne motivovaný a svoju dcéru má rád. Zo záverov znaleckého posudku ďalej vyplýva, že stretnutia otca s dcérou by mali spočiatku prebiehať krátku dobu a postupne stretnutia predlžovať, zároveň stretnutia by sa na začiatku uskutočnili za prítomnosti matky a postupne, keď si maloletá vybuduje vzťahovú väzbu k otcovi, tak tieto stretnutia môžu prebiehať aj bez prítomnosti matky. Súd prihliadol aj na vyjadrenia rodičov mal. dieťaťa, matka mal. dieťaťa bola ochotná umožniť stretnutia otca
s mal. B. počas utorkov v rozsahu dvoch hodín v poobedných hodinách a spočiatku aj za jej prítomnosti. Otec mal. dieťaťa žiadal, aby súd upravil styk aj v prípade, že matka nebude môcť byť z osobných dôvodov byť prítomná pri realizácii styku, aby sa tak stretnutia mohli realizovať aj bez jej prítomnosti. Súd zohľadnil aj túto skutočnosť, preto sa styk sa za obdobie prvých 6 mesiacov od právoplatnosti rozsudku bude realizovať za prítomnosti matky mal. dieťaťa. Pokiaľ by nemohol byť styk za prítomnosti matky realizovaný z dôvodov na strane matky mal. dieťaťa, možno styk v stanovenom čase realizovať aj bez prítomnosti matky mal. dieťaťa. Po 6 mesiacoch od právoplatnosti tohto rozhodnutia je otec oprávnený realizovať styk bez prítomnosti matky mal. dieťaťa. Keďže doterajšie stretnutia otca s maloletou prebehli bez problémov, súd je toho názoru, že pri takto určenom rozsahu stretávania otca s mal. B. bude zachované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a ako aj právo dieťaťa na udržiavanie pravidelného osobného styku so svojím otcom. Spolupôsobenie druhého rodiča na výchove maloletej je taktiež dôležité. Nemožno pritom zabudnúť na potrebu udržiavania vzťahu medzi rodičom a mal. dieťaťa v zmysle chápania ho ako vzoru a autority, ktorý s rastúcim vekom dieťaťa bude nadobúdať širšie rozmery. Na záver súd ešte dodáva, že úprava styku predstavuje rámcový základ pre stretávanie sa mal. dieťaťa s otcom a teda, že ide o určitú garanciu styku. To však neznamená, že rodičia práve v záujme spoločného dieťaťa neumožnia absolvovať stretávanie s odklonom od tohto styku podľa toho, so zreteľom na potreby maloletej. Obaja rodičia si musia pritom uvedomiť, že porozumenie a spolupráca rodičov je vždy dôležitým faktorom pre úspešnú výchovu ich mal. dcéry.
16. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku, kedy žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
Poučenie:
Proti rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Bánovce nad Bebravou.
Osoba oprávnená podať odvolanie sa môže odvolania vzdať. Vzdať sa odvolania možno len voči súdu, a to až po vyhlásení rozhodnutia.
Ak vo veciach starostlivosti súdu o maloletých súd rozsudkom schválil dohodu rodičov, nie sú rodičia oprávnení podať voči výroku, ktorým bola dohoda schválená, odvolanie
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.