Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_9Co-36-2018.pdf
PDF · 175.76 KB
Case nature
Area
Subarea
9Co/36/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Bibiána Ťažiarová a sudcov: JUDr. Martin Holič a Mgr. Renáta Gavalcová, v právnej veci žalobcu: X. J. S., nar. XX.X.XXXX, bytom I., O. XXXX/XX, proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., IČO: 35 792 752, so sídlom Bratislava, Pribinova 25, zastúpeného splnomocnencom: Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., IČO: 47 233 516, so sídlom Bratislava, Kubániho 16, o určenie čiastočnej neplatnosti právneho úkonu, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda č. k. 12Csp/33/2016-62 zo dňa 5.10.2017 - I., II., III., V. výrok, takto
rozhodol:
I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch I., II., III. m e n í tak, že žalobu v týchto častiach z a m i e t a .
II. Žalovanému p r i z n á v a voči nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie I. výrokom učil, že zmluvná podmienka v ustanovení čl. 8 bod 8.1 zmluvy o revolvingovom úvere č. 8500023556 zo dňa 27.03.2013: „Predmetom tejto dohody o poskytnutí služby je záväzok veriteľa poskytnúť dlžníkovi na jeho žiadosť a po splnení nižšie uvedených podmienok službu spočívajúcu v možnosti odkladu maximálne troch, akýchkoľvek splátok úveru, resp. revolvingu, poskytnutého na základe žiadosti/zmluvy uzavretej medzi veriteľom a dlžníkom a záväzok dlžníka zaplatiť veriteľovi odplatu a/ za poskytnutie služby spočívajúcej v možnosti odkladu splatnosti splátok úveru vo výške 215,75 Eur a b/ za poskytnutie služby spočívajúcej v možnosti odkladu splatnosti splátok revolvingu vo výške 112,08 Eur v prípade, ak bude dlžníkovi revolving poskytnutý. Odplatu je veriteľ oprávnený na základe vlastného uváženia jednostranne znížiť, k čomu dlžník udeľuje veriteľovi svoj súhlas. Veriteľ je povinný písomne oznámiť dlžníkovi stanovenú zníženú výšku odplaty, pričom písomné oznámenie bude tvoriť prílohu tejto dohody o poskytnutí služby“ je neprijateľná, II. výrokom určil, že zmluvná podmienka v ustanovení bodu 14.1 v zmluvných dojednaniach k zmluve: „V prípade omeškania dlžníka s úhradou splátky úveru alebo jej časti je dlžník povinný zaplatiť veriteľovi zmluvnú pokutu vo výške 0,065% dlžnej sumy za každý deň omeškania (t.j. 23,725% p.a.). Ak sa z dôvodu omeškania dlžníka s úhradou splátky úveru o viac, ako tri mesiace, stali podľa čl. 13 ods. 13.1 písm. a/ tejto zmluvy, okamžite splatnými všetky záväzky dlžníka podľa tejto zmluvy, je dlžník povinný zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 0,065% dlžnej sumy za každý deň omeškania (t.j. 23,725% p.a.)“ je neprijateľná, III. výrokom určil, že úver zo zmluvy o revolvingovom úvere č. 8500023556 zo dňa 27.03.2013 je bezúročný a bez poplatkov, IV. výrokom vo zvyšku žalobu zamietol, V. výrokom priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
2. Súd prvej inštancie rozhodnutie právne odôvodnil aplikáciou ust. § 137 písm. c) Civilného sporového poriadku, § 3 ods. 1, § 37 ods. 1, § 52 ods. 1, 2, § 53 ods. 1, 2, 3, 4 písm. k), 5, 6, § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa (ďalej aj zákon o ochrane spotrebiteľa), § 9 ods. 1, 2, § 10 ods. 1, § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, § 255 ods. 1, § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku.
3. Vychádzal zo skutkových zistení, že Žiadosťou o poskytnutie revolvingového úveru/zmluva o revolvingovom úvere“ zo dňa 26.3.2013 podľa bodu 5 žalobca žiadal úver vo výške 1.500,- Eur s ročnou úrokovou sadzbou 70,01 % s tým, že úver bude splácať v 42 splátkach vždy k 18. dňu mesiaca po 80,37 Eur. Podľa bodu 6 údaje o schválenom revolvingovom úvere s výslovným označením „nevypĺňať“ bola schválená výška úveru 1.500,- Eur s podmienkami splácania rovnako ako v bode 5 formulára. Ročná percentuálna miera nákladov bola vyčíslená v bode 5 (ako predpokladaná) 70,01%, v bode 6 bola RPMN uvedená údajom 65,95 %. Žalobca formulár podpísal dňa 27.3.2013. Súčasťou zmluvného formulára je v bodoch 8.1 až 8.6 (predtlačená) „Dohoda o poskytnutí služby“, podľa ktorého dojednania „mohol dlžník požiadať o odklad splatnosti (maximálne troch) splátok úveru za podmienky, že je dlhodobo práceneschopný alebo s ním bol skončený pracovný pomer. Odložené splátky by dlžník zaplatil po splatení ostatných splátok. Odplata za poskytnutie odkladu splatnosti splátok bola určená na sumu 215,75 Eur. Uzavretie dohody o poskytnutí služby podľa znenia formulárového textu nebolo podmienkou uzavretia zmluvy o revolvingovom úvere, vo formuláre je vyhradené miesto pre osobitný podpis zmluvných strán. Žalobca dňa 27.3.2013 vystavil dokument s názvom „Oznámenie veriteľa o schválení úveru dlžníkovi - zmluva o revolvingovom úvere č. 8500023556“, z ktorého vyplývajú údaje zo zmluvného formulára podľa časti o schválenej výške úveru, úroku, výška splátok úveru, RPMN, dátum nadobudnutia platnosti zmluvy o revolvingovom úvere - 27.3.2013 a dátum nadobudnutia účinnosti zmluvy o revolvingovom úvere - 27.3.2013. Súčasťou úverovej zmluvy je rozhodcovská zmluva č. 8500023556 z 27.3.2013, ktorou sa strany „dohodli“, že „akékoľvek spory, ktoré zo zmluvy vzniknú, budú riešené v súdnom alebo rozhodcovskom konaní v písomnej forme (pred určeným rozhodcovským súdom), pričom výber rozhodcovského súdu spočíva na žalobcovi. Dlžník mal možnosť do 14 dní od zmluvy odstúpiť.
4. Súd prvej inštancie právne uzavrel, že v danom prípade medzi stranami neprebieha súdny spor o peňažné plnenie, v ktorom by bolo potrebné posudzovať otázku neplatnosti zmluvy a jej zmluvných dojednaní ako predbežnú, žalobcovo právne postavenie je neisté, nakoľko mu nie je zrejmá výška dlhu, ktorý má voči žalovanému. V spore má tak naliehavý právny záujem za preukázaný. Žalobca v zmluvnom vzťahu vystupoval ako fyzická osoba, ide teda o spotrebiteľa, ktorý nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, táto okolnosť z pripojenej zmluvy nevyplýva a žalovaný opak tohto postavenia dlžníka nesporoval. Ak ide o vzťah dodávateľ a spotrebiteľ, ide teda o vzťah spotrebiteľský, zo spotrebiteľskej zmluvy podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka a to bez ohľadu na jeho právnu formu. Preto sa musí riadiť zákonnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka. V danom prípade ide (podľa obsahu žiadosti a tiež podľa žaloby) o zmluvu spotrebiteľskú a naviac o zmluvu o spotrebiteľskom úvere, keď tento vzťah podlieha režimu nielen zákonnej úprave podľa Občianskeho zákonníka, ale tiež zákonnej úprave zákona o spotrebiteľských úveroch č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy. Spotrebiteľská zmluva nesmie obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán (okrem prípadu individuálneho dojednania týchto povinností). V danom prípade tieto zmluvné ustanovenia neboli preukázateľne dojednané individuálne, žalobca nemal možnosť reálne ovplyvniť obsah týchto dojednaní. Nič na tom nemení ani to, že žalovaný vo formulári vyhradil osobitné miesto na podpis „dohody“ o poskytnutí služby (pri uzavretí ktorej odplata predstavuje viac ako trojnásobok mesačnej splátky, čím v podstate namiesto troch odložených splátok zaplatí splátok šesť). Táto dohoda je objektívne spôsobilá vyvolať hrubú nerovnováhu vo vzťahu medzi zmluvnými stranami, kde práve spotrebiteľ ako slabšia strana nemá možnosť sa brániť takýmto ustanoveniam (ktoré značnú nerovnováhu spôsobujú).
5. Ohľadom tvrdenia žalovaného, že v dohode podľa čl. 8 zmluvy o úvere ide o hlavný predmet plnenia medzi stranami, okresný súd uzavrel, že takéto tvrdenie neobstojí. Hlavným zmluvným dojednaním v súvislosti s úverom je výška úveru a dohoda o úrokoch (podstatné náležitosti úverového vzťahu), dlžník sa tu zaväzuje vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky a úroky (§ 497 a nasl. Obchodného zákonníka). V centre záujmu žalobcu bolo poskytnutie úveru a nežiadal primárne o možnosť odkladu splátok pri vstupe do tohto záväzkového vzťahu. Je jednoznačné, že sa nejedná o zmluvnú podmienku týkajúcu sa hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny. Toto zmluvné dojednanie bolo žalobcovi
ako spotrebiteľovi vnútené v texte formulára. Zmluvné podmienky musia byť pre spotrebiteľa vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne, aby bolo spotrebiteľovi zrejmé, akú sumu si požičiava a koľko v podstate má zaplatiť na úroku, a bez toho aby v týchto zmluvách boli nejakým spôsobom zakomponované ďalšie vedľajšie zmluvné dojednania, ktoré cenu úveru navyšujú bez toho, aby o nich mal spotrebiteľ jasný prehľad pri podpise zmluvy. Preto okresný súd posúdil túto zmluvnú podmienku za neprijateľnú.
6. Dohoda o zmluvnej pokute je naformulovaná vo všeobecných zmluvných dojednaniach v bode 14.1. Zmluvná pokuta plní funkciu paušalizovanej náhrady škody a je aj sankciou pri neplnení zmluvných povinností. Žalovaný ponúka svoje služby spotrebiteľom prostredníctvom štandardných zmlúv, ktoré má vopred pripravené (formulár) a v ktorých spotrebitelia zmluvné podmienky nemôžu nijakým spôsobom ovplyvniť. To platí aj pre zmluvnú pokutu, pri ktorej žalobca upravil nárok na jej výšku, ak dôjde k omeškaniu dlžníka. Podmienky, za akých žalovaný dohoduje zmluvnú pokutu v štandardných zmluvách, poškodzujú spotrebiteľa. „Všeobecné podmienky majú slúžiť k tomu, aby nebolo nevyhnutné do každej zmluvy prepisovať dojednania technického a vysvetľujúceho charakteru, nesmú slúžiť k tomu, aby do nich v často neprehľadnej zložite formulovanej a malým písmom písanej forme dodávateľ skryl dojednania, ktoré sú pre spotrebiteľa nevýhodné a o ktorých predpokladá, že pozornosti spotrebiteľa skôr uniknú, ako sú napríklad rozhodcovská doložka alebo dojednanie o zmluvnej pokute. Pokiaľ tak napriek tomu dodávateľ urobí, nepočína si v právnom vzťahu poctivo a takémuto konaniu nemožno priznať právnu ochranu. Z vyššie uvedených východísk potom vyplýva záver, že dojednanie o rozhodcovskej doložke v rámci spotrebiteľskej zmluvy zásadne nemôže byť súčasťou tzv. všeobecných podmienok, ale iba priamo spotrebiteľskej zmluvy samotnej, teda listiny, na ktoré spotrebiteľ pripája svoj podpis“ (porovnaj Nález Ústavného súdu ČR I. ÚS 3512/2011). Dojednanie o zmluvnej pokute nemohol žalobca nijako ovplyvniť, a je neprijateľnou zmluvnou podmienkou v zmysle § 53 ods. 4 písm. k/ Občianskeho zákonníka.
7. Údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov (RPMN) sa vyčísľuje podľa vzorca určeného zákonom o spotrebiteľských úveroch, v tomto smere nie je možné posúdiť túto hodnotu ako neprijateľnú zmluvnú podmienku, slúži na porovnanie výhodnosti s inými na finančnom trhu poskytovanými úvermi. Úrok z úveru je obligatórnou náležitosťou úverového vzťahu, môže byť síce predmetom súdneho prieskumu, ale nie ako neprijateľná zmluvná podmienka. V tejto časti preto okresný súd žalobu zamietol.
8. Záverom okresný súd uzavrel, že v zmluve chýba obligatórna náležitosť zakotvená v § 9 ods. 2 písm. k) zákona o spotrebiteľských úveroch, v zmysle ktorého v zmluve musia byť rozlíšené splátky istiny, úrokov a iných poplatkov, tu nepostačuje, že je v zmluve uvedená len suma predstavujúca súčet splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Zákon o spotrebiteľských úveroch vyžaduje, aby zmluva o spotrebiteľskom úvere spĺňala prísne obsahové náležitosti. Cieľom tejto právnej úpravy je totiž ochrana spotrebiteľa ako slabšieho účastníka záväzkovo-právneho vzťahu. Zákon tu výslovne vyžaduje špecifikáciu splátky (jednoznačnú a zrozumiteľnú pre spotrebiteľa), aká časť z nej náleží istine, aká časť úroku a koľko z nej predstavujú prípadné poplatky, aby spotrebiteľ mohol sledovať amortizáciu istiny. V čase, keď žalobca podpísal zmluvu, nebola v zmluve uvedená ani hodnota RPMN (§ 9 ods. 2 písm. j/ ZSÚ), len „predpokladaná“, pričom žalovaný následne uviedol v čl. 6 RPMN v inej hodnote. V dôsledku chýbajúcich náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere je teda potrebné poskytnutý úver s poukazom na § 11 ods.1 písm. a/ a d/ ZSÚ považovať za bezúročný a bez poplatkov.
9. Okresný súd priznal žalobcovi ako procesne úspešnej strane sporu nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu (§ 255 ods. 1 CSP).
10. Proti tomuto rozsudku výlučne I., II., III. a V. výroku podal odvolanie žalovaný, ktorým navrhol rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť a žalobu zamietnuť a priznať mu právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu s poukazom na § 365 ods. 1 písm. d), f), h) Civilného sporového poriadku. Argumentoval tým, že neboli dokázané žiadne skutočnosti, ktoré preukazujú značnú nerovnováhu v postavení strán v neprospech spotrebiteľa, v zmysle ktorých by bol na mieste záver o neprijateľnosti bodu 8.1 zmluvy o revolvingovom úvere, resp. 14.1 zmluvných dojednaní. Žaloba o určenie neprijateľných podmienok za neplatné je určovacou žalobou, na úspešnosť ktorej je nutné preukázať naliehavý právny záujem, keď zákonodarca nestanovil osobitnú výnimku pre spotrebiteľské vzťahy. Spotrebiteľ sa môže domáhať vyslovenia neprijateľnej zmluvnej podmienky za neplatnú v spotrebiteľskej zmluve, ak sa v podanej žalobe domáha ochrany svojich individuálnych spotrebiteľských práv, čo vyplýva z § 298 ods. 1 Civilného sporového poriadku a § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. Ohľadom uvedeného poukázal na rozsudok
Krajského súdu v Trnave č. k. 24Co/296/2013. Okresným súdom uvedené znenie článku 14, bod. 14.1 sa v zmluvnom vzťahu zo zmluvy o revolvingovom úvere č. 8500023566 nenachádza, žalobca nemohol podať ani žalobu na uvedené rozhodnutie. Predložil Zmluvné dojednania účinné od marca 2013, ktoré obsahujú znenie článku 14 bod 14.1 uvedeného žalobcom v odvolaní. Znenie článku 14., bod 14.1 zmluvných dojednaní k zmluve o revolvingovom úvere číslo 8500023566 je v súlade s § 53b ods. 1 Občianskeho zákonníka, čiže nemôže byť zároveň v rozpore s § 53 ods. 4 písm. k), na ktoré odkázal okresný súd, keďže obe ustanovenia upravujú výšku sankcií. Maximálna výška sankcií podľa § 53b ods. 1 Občianskeho zákonníka bola v čase uzavretia zmluvy (27.3.2013) 15,50 % (§ 3a nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., t. j. 3-násobok úroku z omeškania). Z obsahu zmluvy je zrejmé, že zmluvné dojednania tvoria súčasť zmluvy, nachádzajú sa na tej istej listine. Ustanovenie, ktoré by vyžadovalo odlíšenie splátky istiny, úrokov a iných poplatkov nikdy v právnom poriadku SR nebolo, nie je a tak zrejme ani nebude. Uvádzanie výšky, počtu a termínov splatnosti splátok podľa § 9 ods. 2 písm. k) zákona o spotrebiteľských úveroch neznamená ich rozčlenenie na časť istiny, časť úrok, časť iné poplatky. Rozhodol tak nielen Súdny dvor EÚ vo veci C-42/15. Smernica číslo 2008/48/ES o zmluve o spotrebiteľskom úvere je v právnom poriadku SR implementovaná dnes platným zákonom o spotrebiteľských úveroch. V prípade ak sa členský štát v rámci vnútroštátnej úpravy implementácie odchýli od smernice, prichádza do úvahy nie priamy účinok smernice, ale nepriamy (tzv. súladný alebo eurokomformný). Poukázal na novelu zákona o spotrebiteľských úveroch, ktorá bola schválená dňa 12.10.2017, pričom v § 9 ods. 2 písm. i) sa slová a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov nahrádzajú slovami frekvenciu splátok. Ak by zákonodarca sledoval, že zmluva má obsahovať rozpis splátky na časť istina, úrok a vo vzťahu ku každej zložke by bolo nutné uvádzať termín splatnosti či počet splátok, potom zákonná úprava práva spotrebiteľa vyžiadať si tzv. amortizačnú tabuľku by teda nemala žiadny význam (§ 9 ods. 5). Okresný súd dospel k nesprávnemu záveru, že úver je bezúročný a bez poplatkov. Nesúhlasil ani so záverom, že v zmluve v čase podpisu žalobcom nebola uvedená RPMN. Okresný nepoužil ustanovenie § 2 ods. i) a § 9 ods. 2 písm. j), § 19 zákona o spotrebiteľských úveroch, z ktorých vyplýva kedy a ako sa určuje RPMN.
11. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - zároveň stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie v čase jeho podania pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. d/, f/, h/ CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré nezistil (§ 380 ods. 2 CSP), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), bez potreby doplnenia dokazovania, keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na verejnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 CSP), a dospel k záveru, že odvolaniu je možné vyhovieť, keďže rozsudok súdu prvej inštancie nie je v napadnutom rozsahu (I., II., III. výrok) vecne správny, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho zmenu v zmysle § 388 CSP.
12. Predmetom konania na súde prvej inštancie bola požiadavka žalobcu na určenie, že zmluvná podmienka v ustanovení čl. 8 bod 8.1 zmluvy o revolvingovom úvere č. 8500023556 zo dňa 27.3.2013: „Predmetom tejto dohody o poskytnutí služby je záväzok veriteľa poskytnúť dlžníkovi na jeho žiadosť a po splnení nižšie uvedených podmienok službu spočívajúcu v možnosti odkladu maximálne troch, akýchkoľvek splátok úveru, resp. revolvingu, poskytnutého na základe žiadosti/zmluvy uzavretej medzi veriteľom a dlžníkom a záväzok dlžníka zaplatiť veriteľovi odplatu a/ za poskytnutie služby spočívajúcej v možnosti odkladu splatnosti splátok úveru vo výške 215,75 Eur a b/ za poskytnutie služby spočívajúcej v možnosti odkladu splatnosti splátok revolvingu vo výške 112,08 Eur v prípade, ak bude dlžníkovi revolving poskytnutý. Odplatu je veriteľ oprávnený na základe vlastného uváženia jednostranne znížiť, k čomu dlžník udeľuje veriteľovi svoj súhlas. Veriteľ je povinný písomne oznámiť dlžníkovi stanovenú zníženú výšku odplaty, pričom písomné oznámenie bude tvoriť prílohu tejto dohody o poskytnutí služby“ je neprijateľná a neplatná, určenie, že zmluvná podmienka v ustanovení bodu 14.1 v zmluvných dojednaniach k zmluve: „V prípade omeškania dlžníka s úhradou splátky úveru alebo jej časti je dlžník povinný zaplatiť veriteľovi zmluvnú pokutu vo výške 0,065% dlžnej sumy za každý deň omeškania (t.j. 23,725% p.a.). Ak sa z dôvodu omeškania dlžníka s úhradou splátky úveru o viac, ako tri mesiace, stali podľa čl. 13 ods. 13.1 písm. a/ tejto zmluvy, okamžite splatnými všetky záväzky dlžníka
podľa tejto zmluvy, je dlžník povinný zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 0,065% dlžnej sumy za každý deň omeškania (t.j. 23,725% p.a.)“ je neprijateľná a neplatná, určenie že článok 6 zmluvy o revolvingovom úvere č. 8500023556 zo dňa 27.3.2013 v časti RPMN (ročná percentuálna miera nákladov) za úver 65,95 %, ročná úroková sadzba úveru 70,01 %, priemerná RPMN za úver 47,29 %, ročná úroková sadzba revolvingu 76,21 % je neprijateľný a neplatný, určenie, že rozhodcovská zmluva č. 8500023556 zo dňa 27.3.2013 je neprijateľná a neplatná, určenie, že úver zo zmluvy o revolvingovom úvere č. 8500023556 zo dňa 27.3.2013 je bezúročný a bez poplatkov.
13. Žalobca ani žalovaný nenapadli odvolaním IV. výrok napadnutého rozsudku (zamietnutie určenia, že článok 6 zmluvy o revolvingovom úvere č. 8500023556 zo dňa 27.3.2013 v časti RPMN (ročná percentuálna miera nákladov) za úver 65,95 %, ročná úroková sadzba úveru 70,01 %, priemerná RPMN za úver 47,29 %, ročná úroková sadzba revolvingu 76,21 % je neprijateľný a neplatný, určenie, že rozhodcovská zmluva č. 8500023556 zo dňa 27.3.2013 je neprijateľná a neplatná), ktorý nadobudol právoplatnosť.
14. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu vymedzeným rozsahom a dôvodmi odvolania žalovaného bolo posúdiť, či súd prvej inštancie rozhodol vo veci správne, ak určil I. výrokom, že zmluvná podmienka v ustanovení čl. 8 bod 8.1 zmluvy o revolvingovom úvere č. 8500023556 zo dňa 27.03.2013: „Predmetom tejto dohody o poskytnutí služby je záväzok veriteľa poskytnúť dlžníkovi na jeho žiadosť a po splnení nižšie uvedených podmienok službu spočívajúcu v možnosti odkladu maximálne troch, akýchkoľvek splátok úveru, resp. revolvingu, poskytnutého na základe žiadosti/zmluvy uzavretej medzi veriteľom a dlžníkom a záväzok dlžníka zaplatiť veriteľovi odplatu a/ za poskytnutie služby spočívajúcej v možnosti odkladu splatnosti splátok úveru vo výške 215,75 eur a b/ za poskytnutie služby spočívajúcej v možnosti odkladu splatnosti splátok revolvingu vo výške 112,08 eur v prípade, ak bude dlžníkovi revolving poskytnutý. Odplatu je veriteľ oprávnený na základe vlastného uváženia jednostranne znížiť, k čomu dlžník udeľuje veriteľovi svoj súhlas. Veriteľ je povinný písomne oznámiť dlžníkovi stanovenú zníženú výšku odplaty, pričom písomné oznámenie bude tvoriť prílohu tejto dohody o poskytnutí služby“ je neprijateľná, II. výrokom, že zmluvná podmienka v ustanovení bodu 14.1 v zmluvných dojednaniach k zmluve: „V prípade omeškania dlžníka s úhradou splátky úveru alebo jej časti je dlžník povinný zaplatiť veriteľovi zmluvnú pokutu vo výške 0,065% dlžnej sumy za každý deň omeškania (t.j. 23,725% p.a.). Ak sa z dôvodu omeškania dlžníka s úhradou splátky úveru o viac, ako tri mesiace, stali podľa čl. 13 ods. 13.1 písm. a/ tejto zmluvy, okamžite splatnými všetky záväzky dlžníka podľa tejto zmluvy, je dlžník povinný zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 0,065% dlžnej sumy za každý deň omeškania (t.j. 23,725% p.a.)“ je neprijateľná, III. výrokom, že úver zo zmluvy o revolvingovom úvere č. 8500023556 zo dňa 27.03.2013 je bezúročný a bez poplatkov, a to s poukazom na odvolacie argumenty uplatnené odvolateľom.
15. Žalobca namietal, že súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil, keď žaloba o určenie neprijateľných podmienok za neplatné je určovacou žalobou, na úspešnosť ktorej je nutné preukázať naliehavý právny záujem, pričom spotrebiteľ sa môže domáhať vyslovenia neprijateľnej zmluvnej podmienky za neplatnú v spotrebiteľskej zmluve, ak sa v podanej žalobe domáha ochrany svojich individuálnych spotrebiteľských práv, čo vyplýva z § 298 ods. 1 Civilného sporového poriadku a § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa.
16. Zo záverov súdu prvej inštancie vyplýva, že na danú vec aplikoval ustanovenie § 137 písm. c) Civilného sporového poriadku ako aj § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, avšak nesprávne uzavrel, že na strane žalobcu existuje naliehavý právny záujem na požadovanom určení, keď postavenie žalobcu je neisté, nakoľko mu nie je zrejmá výška dlhu, hoci medzi stranami neprebieha spor o peňažné plnenie. S uvedeným záverom sa odvolací súd nestotožňuje, keď samotný žalobca uvedené v konaní ani netvrdil.
17. Podľa § 298 ods. 1 CSP, súd môže v rozsudku, ktorý sa týka spotrebiteľského sporu aj bez návrhu vysloviť, že určitá zmluvná podmienka používaná dodávateľom v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou je neprijateľná; v takom prípade súd uvedie vo výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej podmienky ako bolo dohodnuté v spotrebiteľskej zmluve, alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti
takej zmluvnej podmienky, nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takej zmluvnej podmienky, alebo mu na základe takej zmluvnej podmienky uložil povinnosť vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu, alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie, súd aj bez návrhu výslovne uvedie vo výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej podmienky, ako bolo dohodnuté v spotrebiteľskej zmluve alebo iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou.
18. Podľa § 53a Občianskeho zákonníka, účinného od 1.3.2010, ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje, alebo vo všeobecných obchodných podmienkach, za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky alebo nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky, dodávateľ je povinný zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s rovnakým významom v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. Dodávateľ má rovnakú povinnosť aj vtedy, ak mu na základe takejto podmienky súd uložil vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie. Rovnakú povinnosť má aj právny nástupca dodávateľa (ods. 1). Ak sa rozhodnutie súdu podľa ods. 1 týka len časti zmluvnej podmienky, dodávateľ je povinný splniť povinnosť uvedenú v ods. 1 v rozsahu tejto časti (ods. 2).
19. Podľa § 3 ods. 5 zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa proti porušeniu práv a povinností ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde domáhať ochrany svojho práva. Združenie sa môže na súde proti porušiteľovi domáhať, aby sa porušiteľ zdržal protiprávneho konania a aby odstránil protiprávny stav vrátane vydania bezdôvodného obohatenia a to aj vtedy, ak takéto konania porušiteľa poškodzuje záujmy spotrebiteľov, ktoré nie sú len jednoduchým súhrnom záujmov jednotlivých spotrebiteľov poškodených porušením spotrebiteľských práv, ale ide o konanie porušiteľa uplatňované voči všetkým spotrebiteľom (ďalej len „kolektívne záujmy spotrebiteľov“). Osoba, ktorá na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinností ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, koho porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi je spôsobilé privodiť ujmu spotrebiteľovi.
20. V zmysle § 25 ods. 1 zák. č. 250/2007 Z.z. združenie môže podať návrh na vydanie predbežného opatrenia podľa § 21 ods. 1 orgánu dozoru alebo návrh na začatie konania na súde vo veci ochrany práv spotrebiteľov alebo môže byť účastníkom konania a) ak sú takéto ciele hlavnou náplňou jeho činnosti alebo b) je uvedené v zozname oprávnených osôb vedenom Európskou komisiou bez toho, aby bolo dotknuté právo súdu preskúmať, či je tento subjekt oprávnený v danom prípade podať návrh na začatie konania.
21. Z ustanovenia § 298 ods. 1 a 2 CSP citovaného v odseku 17 vyplýva, že súd môže o neprijateľnosti podmienky použitej v spotrebiteľskej zmluve rozhodnúť tak na návrh ako aj bez návrhu. Predpokladmi na to, aby súd takto rozhodol je, že musí ísť o sporové konanie, v ktorom právny dôvod žaloby skutkovo a právne spočíva na spotrebiteľskej zmluve, pričom žalobcom môže byť spotrebiteľ, dodávateľ alebo aj združenie, výsledkom dokazovania je to, že podmienka alebo podmienky v spotrebiteľskej zmluve sú neprijateľné. Ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia súdu ukladá, aby v súlade s hmotnoprávnym ust. § 53a Občianskeho zákonníka uviedol vo výroku rozsudku presné znenie podmienky, ktorá bola vyhlásená za neplatnú z dôvodu jej neprijateľnosti. Účelom takéhoto výroku, ktorý môže byť prijatý aj na návrh aj bez návrhu strany - spotrebiteľa je to, aby dodávateľovi vznikla povinnosť zdržať sa používania takej podmienky vo všetkých zmluvách so spotrebiteľmi, resp. aj podmienky s rovnakým významom. Výrok by mal opísať znenie podmienky tak, ako je uvedené v zmluve. Tento výrok ale nepredstavuje prekážku rozsúdenej veci (res iudicatae) pre spory tohto dodávateľa s inými spotrebiteľmi, ktorí neboli stranami tohto sporu.
22. Predmetom konania je určovacia žaloba, ktorou sa žalobca domáha vyslovenia neplatnosti neprijateľnosti zmluvnej podmienky (I. výrok) ako vyslovenia neprijateľnej zmluvnej podmienky (II. výrok) a zároveň bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru (III. výrok). Žaloba bola podaná na súde v čase platnosti a účinnosti Civilného sporového poriadku.
23. Podľa § 137 písm. c/ CSP, žalobou možno požadovať aby sa okrem iného rozhodlo o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.
24. Žaloba bola podaná na súde v čase platnosti a účinnosti Civilného sporového poriadku, podľa ktorého možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem. Súdna prax ustálila, že určovacou žalobou sa možno domáhať aj platnosti alebo neplatnosti právnych úkonov. Súd sa preto v prvom rade musí zaoberať otázkou prípustnosti určovacej žaloby a v tej súvislosti aj otázkou danosti naliehavého právneho záujmu, ktoré podmienky tvoria conditio sine qua non určovacej žaloby. Ak totiž súd dospeje k záveru, že nie sú splnené zákonné podmienky pre prípustnosť určovacej žaloby, resp. že nie je preukázaná danosť naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení, je potrebné takúto žalobu zamietnuť bez vykonávania ďalšieho dokazovania. Právny záujem žalobcu musí byť podľa požiadavky zákona kvalifikovaný, t.j. naliehavý. Posúdenie naliehavého právneho záujmu je otázkou právnej kvalifikácie rozhodujúcich skutočností. Pre žalobcu to znamená nevyhnutnosť tvrdiť a dokázať skutočnosti, z ktorých vyplýva existencia naliehavého právneho záujmu na žiadanom určení, čo je jednou z podmienok na to, aby súd mohol v rozsudku žalobe meritórne vyhovieť. Naliehavosť právneho záujmu je daná vtedy, ak je tu stav, že právo resp. právny vzťah medzi účastníkmi konania je sporný, jestvuje ohrozenie práva, či právneho vzťahu, resp. stav neistoty právneho postavenia žalobcu, ktorý nemožno odstrániť inak, len určovacím výrokom, a jestvuje potreba odstránenia tejto neistoty resp. ohrozenia práva alebo právneho vzťahu. Naliehavý právny záujem je zásadne daný vtedy, ak by bez tohto určenia bolo ohrozené právo žalobcu alebo, ak by sa bez tohto určenia jeho právne postavenie stalo neistým.
25. Súd v každom štádiu konania musí mať za doloženú existenciu takéhoto záujmu, inak (a to bez skúmania vecnej stránky návrhu), musí žalobný návrh ako neprípustný zamietnuť. Či tento záujem jestvuje, skúma súd ex offo, t.j. z úradnej povinnosti. Platí to aj pre súd prvej inštancie, aj pre súd odvolací. Pre skúmanie súdu teda netreba, aby takúto obranu (nastolenie tejto otázky) v konaní žalovaný vôbec urobil, napríklad v podanom odvolaní proti rozsudku súdu prvej inštancie. Nepreukázaná existencia naliehavého právneho záujmu v čase rozhodovania súdu vedie k zamietnutiu určovacej žaloby. Je teda nutné, aby tento naliehavý právny záujem jestvoval nielen v čase rozhodovania súdu prvej inštancie, ale aj v čase rozhodovania odvolacieho súdu (§ 217 ods. 1 v spojení s § 378 CSP).
26. Podľa rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 30. novembra 1998, sp. zn. 5 Cdo 60/98, publikovaného v Zbierke súdnych rozhodnutí pod č. Rc 8/2000, určovacou žalobou sa žalobca domáha vydania autoritatívneho výroku súdu, že určitý právny vzťah alebo právo tu je (pozitívna určovacia žaloba), alebo že tu nie je (negatívna určovacia žaloba). Takéhoto určenia sa môže žalobca domáhať vtedy, ak je na tom naliehavý právny záujem, ktorý spočíva v tom, že právne postavenie žalobcu je bez tohto určenia ohrozené alebo je neisté. Autoritatívne určenie súdom potom ohrozenie, neistotu alebo neurčitosť v právnom postavení žalobcu odstraňuje bez toho, aby ukladalo splnenie nejakej povinnosti. Preto sa pri určovacích žalobách, na rozdiel od žalôb na plnenie, zdôrazňuje ich preventívny charakter a význam. Z uvedeného možno teda uzavrieť, že naliehavý právny záujem na určení je daný vtedy, ak je tu aktuálny stav objektívnej právnej neistoty medzi žalobcom a žalovaným, ktorý je ohrozením žalobcovho právneho postavenia a ktorý nemožno iným právnym prostriedkom odstrániť, nezáleží na tom, ako táto neistota vznikla. Posúdenie naliehavého právneho záujmu je otázkou právnej kvalifikácie rozhodných skutočností tých pomerov (vzťahov), ktoré sú ohrozené neistotou, a teda nebezpečenstvom budúceho porušenia právnych povinností iným subjektom.
27. Podľa rozsudku Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 3 Cdo 112/2004 (81/2006 ZSP) naliehavý právny záujem v zmysle § 80 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku sa viaže na konkrétny určovací petit (to, čoho sa žalobca v konaní domáha) a súvisí s vyriešením otázky, či sa žalobou s daným určovacím petitom môže dosiahnuť odstránenie spornosti žalobcovho práva alebo neistoty v jeho právnom vzťahu. Určovacia žaloba nie je spravidla opodstatnená najmä vtedy, ak vyriešenie určitej otázky neznamená úplné vyriešenie obsahu spornosti daného právneho vzťahu alebo práva, alebo ak požadované určenie má povahu (len) predbežnej otázky vo vzťahu k posúdeniu, či tu je (nie je) právny vzťah alebo právo.
28. Určovacia žaloba má spravidla preventívny charakter - jej účelom je poskytnúť ochranu práva žalobcu predovšetkým skôr, než dôjde k porušeniu právneho vzťahu alebo práva (určovacia žaloba preto vo všeobecnosti nie je opodstatnená tam, kde už právny vzťah alebo právo boli porušené a kde je namieste žaloba o splnenie povinnosti. V prípade možnosti žalovať priamo splnenie povinnosti treba preto vždy považovať za neprípustnú určovaciu žalobu, ktorá neslúži potrebám praktického života, spornosť nerieši (neodstraňuje) a len vedie k nárastu počtu súdnych sporov. Uvedená zásada, že
žalobca sa nemôže žalobou úspešne domáhať určenia právneho vzťahu alebo práva tam, kde sa môže domáhať splnenia povinnosti, však neplatí vtedy, ak žalobca (napriek možnosti domáhať sa priamo splnenia povinnosti) preukáže, že má naliehavý právny záujem na určení určitého práva alebo právneho vzťahu; v takomto prípade treba jeho určovaciu žalobu považovať za procesne prípustnú. Právny záujem, ktorý je podmienkou prípustnosti takejto žaloby, musí byť naliehavý v tom zmysle, že žalobca v danom právnom vzťahu môže navrhovaným určením dosiahnuť odstránenie spornosti a ochranu svojich práv a oprávnených záujmov (ide najmä o prípady, v ktorých sa určením, či tu právny vzťah alebo právo je či nie je, vytvorí pevný základ pre právne vzťahy účastníkom sporu a predíde sa žalobe na plnenie). Treba zdôrazniť, že nejde o určovaciu žalobu samu, ale o to, čoho (akého určenia) sa žalobca domáha a z akých právnych pomerov vychádza. Naliehavý právny záujem sa teda viaže na konkrétny určovací petit (to, čoho sa žalobca v konaní domáha) a súvisí s vyriešením otázky, či sa žalobou s daným určovacím petitom môže dosiahnuť odstránenie spornosti žalobcovho práva alebo neistoty v jeho právnom vzťahu; záver súdu o (ne)existencii naliehavého právneho záujmu žalobcu predpokladá teda posúdenie, či podaná určovacia žaloba je procesne prípustným nástrojom ochrany jeho práva a či snáď spornosť neodstraňuje a len zbytočne vyvoláva konanie, po ktorom bude musieť aj tak nasledovať iné konanie. Ak žalobca neosvedčí svoj naliehavý právny záujem na ním požadovanom určení, ide o samostatný a prvoradý dôvod pre zamietnutie žaloby. Pokiaľ teda súd dospeje k záveru, že tá-ktorá určovacia žaloba nie je z dôvodu nedostatku naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení spôsobilým alebo prípustným prostriedkom ochrany práva, zamietne žalobu bez toho, aby sa zaoberal meritom veci.
29. Aktuálne v čase rozhodovania tak prvoinštančného ako i odvolacieho súdu predmetom konania nie je nárok na peňažné plnenie, ale len výlučne určenie neprijateľných podmienok v spotrebiteľskej zmluve za neplatné v zmysle § 298 CSP ako aj určenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti. Žaloba žalobcu je nesporne určovacou žalobou v zmysle cit. § 137 písm. c) CSP, keďže jej predmetom je určenie neplatnosti dojednaní v právnom vzťahu. V zásade je preto pre procesnú prípustnosť a úspešnosť takejto určovacej žaloby nevyhnutné, aby žalobca preukázal svoj naliehavý právny záujem na takomto určení. Zo žiadneho z dotknutých citovaných zákonných ustanovení nemožno vyvodiť, že by bol prezumovaný zo zákona. Nakoľko potom zákonodarca nestanovil osobitnú výnimku pre spotrebiteľské vzťahy, súd musí vždy ex offo skúmať naliehavý právny záujem i spotrebiteľa na požadovanom určení, pričom v danom prípade, v tomto štádiu konania žalobca takýto naliehavý právny záujem na požadovanom určení podľa odvolacieho súdu nemá.
30. Z gramatického i logického výkladu vyššie citovaných zákonných ustanovení totiž vyplýva, že spotrebiteľ sa môže domáhať vyslovenia neprijateľnej zmluvnej podmienky v spotrebiteľskej zmluve za neplatnú, prípadne tak môže urobiť súd i bez návrhu vtedy, ak sa v podanej žalobe zároveň domáha ochrany svojich individuálnych spotrebiteľských práv, resp. žalobou sa dodávateľ domáha od spotrebiteľa plnení na základe neplatných neprimeraných zmluvných podmienok. Vyplýva tak najmä zo slovných spojení § 298 ods. 1 CSP „v rozsudku, ktorý sa týka spotrebiteľského sporu“, „...môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde domáhať ochrany svojho práva“ v cit. § 3 ods. 5 zák. č. 250/2007 Z.z. Odvolací súd je preto toho názoru, že jednotliví spotrebitelia sa môžu domáhať určiť v rozsudku neplatnosť neprijateľných zmluvných podmienok obsiahnutých v spotrebiteľskej zmluve ako aj bezúročnosti a bezpoplatkovosti iba za splnenia podmienky, že zároveň súd rozhoduje o spore vyplývajúcom z tejto spotrebiteľskej zmluvy, kedy je zároveň fakticky vždy daný naliehavý právny záujem spotrebiteľa na takomto určení. Ak súd v takomto konaní rozhoduje bez návrhu - ex offo, skúmanie naliehavého právneho záujmu neprichádza do úvahy, keďže žalobcom nebola podaná takáto určovacia žaloba, ktorej podmienkou naliehavý právny záujem je, osobitne ak spotrebiteľ je v konaní žalovaným. Individuálny spotrebiteľ ale už nemôže mať naliehavý právny záujem výlučne na určení, ktoré aj predmetom tohto konania bez toho, aby sa zároveň domáhal ochrany svojich individuálnych spotrebiteľských práv. Vyhovením takejto žalobe individuálneho spotrebiteľa by sa naplno nevyriešil stav neistoty jeho právneho postavenia, ohrozenie jeho práva by tým nebolo odstránené a rozhodnutie o danej určovacej žalobe by zvyčajne neznamenalo úplné vyriešenie obsahu spornosti právneho vzťahu medzi daným dodávateľom a spotrebiteľom. Takáto určovacia žaloba by neslúžila potrebám praktického života, spornosť vzťahu medzi daným spotrebiteľom a dodávateľom by neodstránila a pravdepodobne by musel nasledovať ďalší spor, súdne konanie o plnenie. Pre žalobcu ako individuálneho spotrebiteľa v danom prípade podľa odvolacieho súdu nemá žiaden význam, pretože nijakým spôsobom jeho právne postavenie už neovplyvní, môže mať význam len vo vzťahu ku kolektívnej ochrane práv spotrebiteľov a to do budúcnosti (§ 53a Občianskeho zákonníka). V prípade vyhovenia takejto určovacej žalobe
individuálneho spotrebiteľa, rovnako ako pri iných rozsudkoch platí, že výrok právoplatného rozsudku je záväzný iba pre účastníkov daného sporu (a pre všetky orgány; ak je ním rozhodnuté o osobnom stave, je záväzný pre každého), jeho výrok teda nezaväzuje iných spotrebiteľov a dodávateľov (§ 228 CSP).
31. Pokiaľ žalobca vyvodzuje prezumovanie jeho naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení bez toho, aby sa zároveň domáhal uplatnenia alebo obrany svojich spotrebiteľských práv napr. podľa § 3 ods. 3 zák. č. 250/2007 Z.z., podľa ktorého každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách, tu podľa odvolacieho súdu nejde o zákonné ustanovenie, z ktorého možno vyvodiť naliehavý právny záujem každého spotrebiteľa na abstraktnej kontrole neprijateľných zmluvných podmienok. Účelom tohto ustanovenia zákona je zdôrazniť všeobecne posilnenú úroveň ochrany spotrebiteľa, čo je možné vyvodiť i zo samotného odkazu pri tomto ustanovení na §§ 52 až 54 Občianskeho zákonníka, ktoré zakotvujú právo na ochranu pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami ako jedno zo základných práv spotrebiteľa.
32. Okrem toho je odvolací súd toho názoru, že pripustenie takýchto určovacích žalôb individuálnymi spotrebiteľmi, slúžiacich fakticky ochrane kolektívnych spotrebiteľských práv a do budúcnosti, bez toho, aby boli spojené s uplatňovaním alebo bránením subjektívnych práv na ochranu spotrebiteľa, by mohlo viesť i k zneužívaniu práva tým, že každý spotrebiteľ, ktorými sú temer všetci občania Slovenskej republiky, vstupujúci do spotrebiteľských vzťahov takmer denne, pričom v jednej spotrebiteľskej zmluve môže byť hneď niekoľko neprijateľných podmienok, ktoré ani nie je nútený napadnúť súčasne, môžuc byť pritom zastúpený advokátom, by sa mohol podávaním fakticky neobmedzeného počtu žalôb, bez ich spoplatnenia (§ 4 ods. 2 za zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch), domáhať určenia ktorejkoľvek zo zmluvných podmienok v spotrebiteľskej zmluve, i už neúčinnej, z dôvodu jej neprijateľnosti za neplatnú. Takáto situácia by nielen vzhľadom na už existujúcu enormnú preťaženosť súdov všetkých inštancíí, všeobecne zhoršila vymožiteľnosť práva, ale zároveň by vzhľadom na absenciu centralizovaného verejného registra neprijateľných zmluvných podmienok a účinnej verejnej kontroly ich používania v spotrebiteľských zmluvách, vzniesla do spotrebiteľských vzťahov chaos a vo svojich dôsledkoch by nepriniesla žiadne reálne výsledky smerujúce k ochrane spotrebiteľov.
33. Je síce pravdou, že žalobcom požadované určenie neprijateľných zmluvných podmienok za neplatné, s poukazom na cit. ust. § 53a Občianskeho zákonníka by malo dopad na budúce práva spotrebiteľov všeobecne, ale na ochranu kolektívnych neindividuálnych záujmov spotrebiteľov zákonodarca v cit. ust. § 3 ods. 5 aj § 25 ods. 1 zák. č. 250/2007 Z.z. zmocnil združenia zriadené na ochranu práv spotrebiteľov. Tieto združenia majú zákonom udelené právo podávať návrhy na začatie konaní na súde vo veciach ochrany práv spotrebiteľov, včítane priznania práva na zverejnenie takéhoto rozhodnutia na náklady neúspešného žalovaného, i vrátane práva na primerané finančné zadosťučinenie.
34. Civilný sporový poriadok v ust. § 301 až § 306 CSP upravuje osobitne nové konanie o abstraktnej kontrole v spotrebiteľských veciach, v ktorom súd skúma neprijateľnosť zmluvnej podmienky v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou a nekalé obchodné praktiky, nezávisle od okolností konkrétneho prípadu, pričom takúto žalobu môže podať proti dodávateľovi iba právnická osoba založená alebo zriadená na ochranu spotrebiteľa a orgán dohľadu podľa osobitného predpisu. Pokiaľ teda ide o abstraktnú kontrolu neprijateľnej zmluvnej podmienky v spotrebiteľskej zmluve, nezávisle od okolností konkrétneho prípadu, ako je tomu už i v danej veci, keď predmetom konania je iba vyslovenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky, pričom v ostatnom zmluvný vzťah medzi dodávateľom a spotrebiteľom je už uzavretý, procesná norma v citovanom ustanovení stanovuje podmienky aktívnej legitimácie na podanie žaloby, pričom v danom prípade obdobnú žalobu podáva priamo spotrebiteľ, ktorý v dôsledku toho nie je v takomto spore procesne aktívne legitimovaný.
35. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu, odvolací súd uzatvára, že individuálny spotrebiteľ nemá naliehavý právny záujem na výlučne určovacej žalobe, ktorou sa domáha výlučne určenia neprijateľnej podmienky v spotrebiteľskej zmluve za neplatnú ako aj určenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti bez toho, aby sa zároveň domáhal uplatnenia alebo obrany svojich spotrebiteľských práv. Vyhovenie takejto žalobe by totiž nemalo žiaden praktický dopad na individuálne práva spotrebiteľa, neodstránilo by to stav neistoty v jeho právnom postavení, ani ohrozenie jeho individuálnych práv a jednoznačne by neodvrátilo následnú žalobu o plnenie. Ochranu kolektívnych neindividuálnych
práv spotrebiteľov môžu na základe zákonného zmocnenia zabezpečiť združenia zriadené za účelom ochrany práv spotrebiteľov, okrem iného i podávaním žalôb v zmysle § 3 ods. 5 a § 25 ods. 1 zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, čím môžu zabezpečiť efektívnu ochranu kolektívnych práv spotrebiteľov.
36. Vzhľadom na uvedené, pokiaľ súd prvej inštancie žalobe žalobcu vyhovel a ním žiadanú zmluvnú podmienku určil za neplatnú, pre jej neprijateľnosť (I. výrok), a taktiež úver za bezúročný a bez poplatkov (III. výrok) nerozhodol vecne správne, preto odvolací súd s použitím § 388 CSP rozsudok súdu prvej inštancie zmenil bez potreby dokazovania na odvolacom súde, keď súd prvej inštancie dospel na základe vykonaného dokazovania k správnym skutkovým zisteniam, ktoré odvolací súd pri rozhodovaní už len prebral a to tak, že žalobu žalobcu zamietol vo výrokoch I. a III. pre nedostatok naliehavého právneho záujmu na žalovanom určení.
37. Ohľadom požiadavky žalobcu, že zmluvná podmienka v ustanovení bodu 14.1 v zmluvných dojednaniach k zmluve: „V prípade omeškania dlžníka s úhradou splátky úveru alebo jej časti je dlžník povinný zaplatiť veriteľovi zmluvnú pokutu vo výške 0,065% dlžnej sumy za každý deň omeškania (t.j. 23,725% p.a.). Ak sa z dôvodu omeškania dlžníka s úhradou splátky úveru o viac, ako tri mesiace, stali podľa čl. 13 ods. 13.1 písm. a/ tejto zmluvy, okamžite splatnými všetky záväzky dlžníka podľa tejto zmluvy, je dlžník povinný zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 0,065% dlžnej sumy za každý deň omeškania (t.j. 23,725% p.a.)“ je neprijateľná (II. výrok) odvolací súd vyzval strany v zmysle § 382 CSP, aby sa vyjadril k použitiu ustanovení § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktoré pri doterajšom rozhodovaní veci neboli použité a sú pre rozhodnutie veci rozhodujúce. K výzve sa strany nevyjadrili.
38. Súd prvej inštancie vyhodnotil právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným za spotrebiteľský, na ktorý je potrebné aplikovať najmä Občiansky zákonník, zákon č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch.
39. Podľa § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný.
40. Podľa § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda, ods. 2 zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.
41. U spotrebiteľských zmlúv treba dodržiavať všeobecnú úpravu spotrebiteľských zmlúv (§ 52 až 54 Občianskeho zákonníka), ako aj osobitnú úpravu uvedenú v príslušných ustanoveniach zmluvných typov.
42. Pri právnej úprave spotrebiteľských zmlúv sa vychádza zo zásady ochrany spotrebiteľa ako tzv. slabšej zmluvnej strany a neprípustnosti zneužívania monopolného postavenia dodávateľov ako tzv. silnej zmluvnej strany. Postavenie slabšej zmluvnej strany vyplýva zo skutočnosti, že spotrebiteľ nemá možnosť individuálne ovplyvniť obsah zmluvy vopred pripravenej dodávateľom. Vychádza sa z toho, že spotrebiteľ dobromyseľne uzaviera zmluvu a právom očakáva, že dodávateľ ako odborník, "profesionálne znalý podnikateľ" dodáva tovar alebo služby so zárukou kvality.
43. Uzavretú zmluvu o úvere odvolací súd považuje taktiež za zmluvu spotrebiteľskú (tak ako to uzavrel správne aj súd prvej inštancie) a nespochybnil ani žalobca. Žalobca ako právnická osoba poskytol v rámci svojho podnikania úver žalovanej, ktorý nekonala v rámci predmetu svojho povolania alebo podnikania. Predmetom zmluvného vzťahu bolo poskytnutie úveru, teda poskytnutie finančných prostriedkov formou spotrebiteľského úveru. Spotrebiteľská zmluva nesmie obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a pokiaľ zmluva obsahuje takéto neprijateľné podmienky, tak tieto sú neplatné. Okrem tohto v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. Z uvedeného potom vyplýva, že právny vzťah medzi účastníkmi zmluvy ňou založený je nevyhnutné posudzovať podľa zákona o spotrebiteľských úveroch. A to bez ohľadu na to, že zmluva o úvere je tzv. absolútny obchod (§ 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka). S poukazom na vyššie uvedené, vychádzajúc zo zásady lex specialis derogat lex generalis, podľa ktorej špeciálna právna úprava, ktorou v danom prípade je zákon o spotrebiteľských úveroch, ako aj § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, má
prednosť pred všeobecnou úpravou, ktorou je Obchodný zákonník, je nevyhnutné predmetný právny vzťah posudzovať podľa citovaných ustanovení Občianskeho zákonníka a príslušných ustanovení zákona o spotrebiteľských úveroch.
44. V bode 14.1 Zmluvných dojednaní o revolvingovom úvere spoločnosti PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o. číslo zmluvy (VS): 8500023556 verzia platná 23.1.2013 je ustanovené, že „v prípade omeškania dlžníka s úhradou splátky úveru alebo jej časti je dlžník povinný zaplatiť veriteľovi zmluvnú pokutu vo výške 0,065% dlžnej sumy za každý deň omeškania (t.j. 23,725% p.a.). Ak sa z dôvodu omeškania dlžníka s úhradou splátky úveru o viac, ako tri mesiace, stali podľa čl. 13 ods. 13.1 písm. a/ tejto zmluvy, okamžite splatnými všetky záväzky dlžníka podľa tejto zmluvy, je dlžník povinný zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 0,065% dlžnej sumy za každý deň omeškania (t.j. 23,725% p.a.)“.
45. Odvolací súd má za to, takto definovaná zmluvná pokuta nebola dojednaná priamo v písomnom podpísanom vyhotovení danej zmluvy o revolvingovom úvere zo dňa 27.3.2013, ale je obsiahnutá iba v obchodných podmienkach, ktoré boli vyhlásené za jej súčasť. Poukazuje pritom na to, že ochranu spotrebiteľa možno podriadiť pod ústavný princíp rovnosti, ktorú možno ponímať ako rovnosť formálnu, ktorú má zabezpečiť zákonodarca pri tvorbe právneho poriadku alebo rovnosť faktickú, ktorá môže byť zabezpečená priamo zákonodarcom pri použití tzv. pozitívnej diskriminácie pri existencii faktickej nerovnosti alebo handicapu. Ale i tam, kde sa zákonodarca nevydal cestou vedomého zvýhodnenia slabšieho, aby dal prednosť rovnosti faktickej pred formálnou, ponecháva súdom, ktoré pozitívne právo aplikujú, priestor pre riešenie napätia medzi neúplnosťou písaného práva a povahou konkrétneho prípadu cestou aplikácie ústavných princípov v materiálnom poňatí právneho štátu. Východiskom ochrany spotrebiteľa je potom postulát, podľa ktorého sa spotrebiteľ ocitá vo fakticky nerovnom postavení s profesionálnym dodávateľom a to s ohľadom na okolnosti, za ktorých dochádza k záväzkovému vzťahu, s ohľadom na väčšiu profesionálnu skúsenosť predávajúceho, lepšiu znalosť práva a ľahšiu dostupnosť právnych služieb a konečne so zreteľom na možnosť stanovovať zmluvné podmienky jednostranne cestou formulárových zmlúv. Ústavný princíp rovnosti sa premieta i do súkromného práva a prejavuje sa v súkromnoprávnych vzťahoch. Doktrína rovnosti v súkromnoprávnych vzťahoch vyžaduje, že súkromné právo garantuje každému čo najširšiu mieru možnosti slobodného konania, avšak práve preto, že ju garantuje každému, musí ju zároveň u niektorých obmedziť, aby bola zaručená všetkým. Zo stretu autonómie vôle a z idey rovnosti potom vyplýva ochrana slabšej zmluvnej strany a to s cieľom dosiahnutia vyváženej pozície, teda spravodlivosti, ekvity, či rovnováhy zúčastnených záujmov. Vo vzťahoch, v ktorých vystupujú strany, ktorých pozície sú značne nerovnovážne sa nemožno uspokojiť s tým, že obom stranám budú poskytnuté rovnaké právne prostriedky, teda formálna rovnosť, lebo v skutočnosti nerovnosť východzích prostriedkov spôsobuje i nerovnosť vo výsledku samotnom. Riešenie tejto situácie je v tom, že slabšej zmluvnej strane (typicky spotrebiteľovi) je priznaných viac práv a silnejšej zmluvnej strane (dodávateľovi) je uložených viac povinností. Účelom danej právnej úpravy je teda snaha o dosiahnutie skutočnej rovnováhy tým, že budú právne vyrovnané východiskové ekonomické informačné a iné rozdiely, ktoré medzi stranami panujú. Aby bola dosiahnutá rovnosť, je nutné nerovnosť východzích pozícií korigovať rovnako nerovnou úpravou práv a povinností. V pozitívnom práve sa potom ochrana spotrebiteľa premieta do podoby vyššej informačnej povinnosti dodávateľa, do práv spotrebiteľa odstúpiť od zmluvy, do podoby zákazu niektorých dojednaní v spotrebiteľských zmluvách, či do podoby príkazu v pochybnostiach o význame spotrebiteľských zmlúv vykladať ich pre spotrebiteľa najpriaznivejšie. Princíp autonómie vôle a princíp rovnosti je doplňovaný a korigovaný princípom ekvity či spravodlivosti. Keďže v spotrebiteľskom práve je dodávateľ vo fakticky výhodnejšom postavení, lebo má odbornú prevahu nad spotrebiteľom, tak okrem obmedzenia vyplývajúceho z vyššie uvedeného princípu rovnosti prostriedkov, možno od dodávateľa očakávať i vyžadovať, že sa vo vzťahu k spotrebiteľovi bude chovať vo všeobecnej polohe poctivo. Ak nepostupuje týmto spôsobom, spreneverí sa dôvere druhého účastníka zmluvného vzťahu v poctivosť svojho konania a takémuto nepoctivému konaniu nemožno poskytnúť právnu ochranu. V praxi sa zásada poctivosti prejavuje okrem iného i tým, že text spotrebiteľskej zmluvy má byť pre priemerného spotrebiteľa dostatočne čitateľný, prehľadný, logicky usporiadaný. Zásada poctivosti dopadá ale i na aplikáciu všeobecných obchodných podmienok. Platí pritom, že i v spotrebiteľských zmluvách je možné všeobecné obchodné podmienky uplatniť, avšak takáto aplikácia má nielen formálne, ale i obsahové obmedzenia. Všeobecné obchodné podmienky, ktoré majú slúžiť predovšetkým k tomu, aby nebolo nevyhnutné do každej zmluvy prepisovať dojednania technického a vysvetľujúceho charakteru, nesmú slúžiť k tomu, aby do nich v často neprehľadnej zložite formulovanej a malým písmom písanej forme dodávateľ skryl dojednania, ktoré sú pre spotrebiteľa nevýhodné a o ktorých predpokladá, že pozornosti
spotrebiteľa najskôr uniknú, ako sú napríklad rozhodcovská doložka alebo dojednanie o zmluvnej pokute. Pokiaľ tak napriek tomu dodávateľ urobí, nepočína si v právnom vzťahu poctivo a takémuto konaniu nemožno priznať právnu ochranu. Z vyššie uvedených východísk potom vyplýva záver, že dojednanie o zmluvnej pokute v rámci spotrebiteľskej zmluvy zásadne nemôže byť súčasťou tzv. všeobecných obchodných podmienok, ale iba priamo spotrebiteľskej zmluvy samotnej, teda listiny, na ktorej spotrebiteľ pripája svoj podpis (porovnaj Nález Ústavného súdu ČR I.ÚS 3512/11).
46. Zmluvnú pokutu v zmysle ustanovenie § 544 Občianskeho zákonníka zákonodarca považuje za sankciu, ktorá má byť osobitne dojednaná a v zákonom predpísanej písomnej forme. Preto jej obsiahnutie vo všeobecných podmienkach, ktoré nie sú účastníkmi zmluvy podpísané, nemožno akceptovať z hľadiska jej platného dojednania s poukazom na už označený nález Ústavného súdu ČR I.ÚS 3512/11 v odseku 45.
47. Vychádzajúc z vyššie uvedenej argumentácie potom odvolací súd uzatvára, že pokiaľ v rámci spotrebiteľskej zmluvy dojednanie o zmluvnej pokute nie je obsiahnuté priamo v podpísanej zmluve, ale iba v obchodných podmienkach, hoci vyhlásených za jej súčasť, zmluvnú pokutu nemožno považovať za platne písomne dojednanú (§ 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ktorý sa s poukazom na § 1 ods. 2 v spojení s § 300 až § 302 Obchodného zákonníka, vzťahuje i na obchodnoprávne vzťahy). Nedostatok zákonom predpísanej písomnej formy právneho úkonu potom v zmysle § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka robí dohodu účastníkov absolútne neplatnou. Z neplatného zmluvného dojednania potom nemôže vzniknúť oprávnenie, ani povinnosť. Podmienkou pre vyslovenie zmluvnej podmienky v spotrebiteľskej zmluve za neplatnú resp. neprijateľnú v zmysle § 298 CSP je, aby išlo i neprijateľnú zmluvnú podmienku, teda podmienku spôsobujúcu značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (§ 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Keďže ale v danej veci s poukazom na vyššie uvedené išlo o dojednanie absolútne neplatné pre nedostatok zákonom predpísanej písomnej formy a nie nerovnovážne v neprospech spotrebiteľa, nezakladá to neprijateľnosť zmluvnej podmienky, preto odvolací súd na rozdiel od súdu prvej inštancie nepovažoval žalobu v tejto časti (II. výrok) za dôvodnú a postupom podľa § 388 CSP rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom II. výroku zmenil a žalobu v tejto časti zamietol.
48. Na závere odvolacieho súdu v odseku 48 nemení nič ani námietka žalovaného, ktorý okresným súdom uvedené znenie článku 14, bod. 14.1 (II. výrok) sa v zmluvnom vzťahu zo zmluvy o revolvingovom úvere č. 8500023566 nenachádza, žalobca nemohol podať ani žalobu na uvedené rozhodnutie. Pričom pripojil aj Zmluvné dojednania Zmluvy o revolvingovom úvere spoločnosti PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., verzia platná: marec 2013.
49. Podľa § 366 písm. a) CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
50. Podľa § 384 ods. 3 CSP, odvolací súd môže doplniť dokazovanie za podmienok uvedených v § 366.
51. V súvislosti žalovaným predloženými Zmluvnými dojednaniami označenými v odseku 48 odvolací súd poukazuje na to, že s poukazom na § 366 v spojení s § 384 ods. 3 CSP nedoplnil dokazovanie, keď neboli splnené zákonné predpoklady, keďže žalovaný nepreukázal, že predložené Zmluvné dojednania nemohol použiť bez svojej viny v doterajšom konaní, čo podľa odvolacieho súdu priamo vylučuje skutočnosť tvrdenie žalovaného, že sú súčasťou predmetnej úverovej zmluvy uzavretej dňa 27.3.2013, pričom žalobca podal žalobu na súd dňa 2.8.2016 a k žalobe okrem iného predložil Zmluvné dojednania Zmluvy o revolvingovom úvere spoločnosti PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o. číslo zmluvy (VS): 8500023566 (verzia platná 23.1.2013), pričom žalovanému bola žaloba vrátane jej príloh dňa 24.10.2016 doručená na vyjadrenie.
52. I podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí
dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania (porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR II.ÚS 251/04, III.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09 a podobne). Na ďalšiu argumentáciu odvolateľa, už nespôsobilú ovplyvniť posúdenie rozsudku súdu prvej inštancie, odvolací súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.
53. Žalovaný si uplatnil náhradu trov konania tak pred súdom prvej inštancie, ako aj v odvolacom konaní z titulu trov právneho zastúpenia. Keďže žalovaný bol napokon v konaní plne úspešný, vznikol mu nárok na plnú náhradu trov konania prvej i druhej inštancie, ktorý nárok mu odvolací súd priznal s poukazom na ust. § 255 a § 262 ods. 1 v spojení s § 396 ods. 1 a 2 CSP. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).
54. Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Tento rozsudok nemožno napadnúť odvolaním. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).