Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_2Cbi-10-2017.pdf
PDF · 122.22 KB
Case nature
Area
Subarea
2Cbi/10/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov sudcom JUDr. Tomášom Novákom v právnej veci žalobcu C.. I. E., O.. XX.XX.XXXX, V. Z.C. XXXX/XX, XXX XX P., zast. JUDr. Miloš Barbuš, advokát, so sídlom kancelárie Štúrova 13, Bratislava proti žalovanému: I & R KONKURZY A REŠTRUKTURALIZÁCIE, k.s., so sídlom kancelárie Šoltésovej 2, 811 08 Bratislava, IČO: 36 865 265, správca úpadcu FLEXOGRAFIK. s.r.o. v reštrukturalizácii, so sídlom Osloboditeľov 654/25, 059 35 Batizovce, IČO: 31 732 887 o určenie popretej pohľadávky, takto
rozhodol:
I. u r č u j e, že žalobca je veriteľom: pohľadávky v celkovej výške 126.256,65 € pozostávajúcej z istiny 66.000 € úrokov 29.165,86 € úrokov z omeškania 31.090,79 € proti úpadcovi zo Zmluvy o pôžičke uzatvorenej zo dňa 05.08.2011, ktorá je zapísaná v zozname pohľadávok pod por. č. 18/1 a pohľadávky v celkovej výške 49.004,91 € pozostávajúcej z istiny 30.000 €, úrokov 8.489 €, úrokov z omeškania 10.515,91 € proti úpadcovi zo Zmluvy o pôžičke uzatvorenej zo dňa 07.02.2012, ktorá je zapísaná v zozname pohľadávok pod por. č. 18/2.
II. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške tejto rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou podanou osobne do podateľne tunajšieho súdu dňa 25.04.2017 domáhal určenia popretej pohľadávky, uplatnenej v prihláške pohľadávky v konkurze úpadcu FLEXOGRAFIK. s.r.o. v reštrukturalizácii, so sídlom Osloboditeľov 654/25, 059 35 Batizovce, IČO: 31 732 887. 2. Ako v žalobe uviedol dňa 20.02.2017, teda v lehote na prihlasovanie pohľadávok doručil do kancelárie žalovaného jednu súhrnnú prihlášku nezabezpečených pohľadávok por. č. 1 s označením pohľadávok por. č. 1 a 2. Dňa 04.04.2017 bolo žalobcovi doručené žalovaného Oznámenie o popretí pohľadávok zo dňa 29.03.2017 v rozsahu: Pohľadávku pod por. č. 18/1: čo do právneho dôvodu v celom rozsahu, čo do výšky istiny: 66.000 €, čo do výšky úrokov: 29.165,86 €, čo do výšky úrokov z omeškania: 31.090,79 € a čo do výšky celkovej sumy: 126.256,65 € a Pohľadávku pod por. č. 18/2: čo do právneho dôvodu v celom rozsahu, čo do výšky istiny: 30.000 €, čo do výšky úrokov: 8.489 €, čo do výšky úrokov z omeškania: 10.515,91 € a čo do výšky celkovej sumy: 49.004,91 €. 3. Dôvodom popretia prihlásenej pohľadávky pod por. č. 18/1 v celom rozsahu, teda čo do právneho dôvodu vzniku, čo do výšky istiny, úrokov, úrokov z omeškania a výšky celkovej sumy sú podľa žalovaného tieto skutočnosti: Z obsahu Uznania dlhu nie je dostatočne jasné a zrozumiteľné, či dlh uznáva úpadca alebo priamo konateľ ako fyzická osoba, keďže pri podpise uznania dlhu sa nachádza rodné číslo a adresa bydliska Konateľa. Príjmový pokladničný doklad nebol nikdy zo strany konateľa úpadcu zaradený do účtovníctva, ako ani do ostatnej dokumentácie Zmluva o pôžičke a Uznanie dlhu. Suma zodpovedajúca pôžičke nebola zo strany konateľa nikdy do spoločnosti vložená (vkladom v
hotovosti na bankový účet úpadcu alebo do pokladne úpadcu). Nie je identifikovateľné plnenie, t.j. peňažný tok zo žalobcu na úpadcu ako nevyhnutný predpoklad reálneho kontraktu. Z účtovníctva úpadcu nevyplýva ani plnenie zodpovedajúce vráteniu časti pôžičky žalobcovi. Napriek tomu, že žalobca ako audítor účtovných závierok a výročných správ úpadcu za roky 2012, 2013 potvrdil správnosť, pravdivosť a úplnosť účtovníctva úpadcu, nie sú v tomto účtovníctve predmetné pôžičky evidované. V prípade, ak by pohľadávka žalobcu reálne existovala, možno mať dôvodné pochybnosti o tom, či by žalobca mohol vykonať audit účtovníctva úpadcu a či by neboli splnené podmienky pre jeho vylúčenie podľa § 19 ods. 2 písm. b) Zákona o audite. Spornosť pohľadávky žalobcu je daná existenciou súdneho konania vedeného pred OS PP pod sp. zn. 14C/68/2015, v ktorom sa úpadca domáha voči žalobcovi určenia neplatnosti Zmluvy o pôžičke, ako aj Notárskej zápisnice. Spornosť pohľadávky žalobcu je daná existenciou trestného konania začatého na základe trestného oznámenia v súvislosti s uznaním dlhu, vedeného pred Krajským riaditeľstvom PZ v Prešove pod ČVS: KRP-62/2-VYS-PO-2015, v rámci ktorého bolo toho času začaté trestné stíhanie vo veci porušovania povinností pri správe cudzieho majetku. Osobitne nad rámec popretia právneho dôvodu vzniku pohľadávky, žalovaný popiera úroky vo výške 6.790,47 € v dôsledku nesprávneho uplatnenia úrokov. Osobitne nad rámec popretia právneho dôvodu vzniku pohľadávky, žalovaný popiera úroky z omeškania vo výške 12,703,39 € v dôsledku nesprávneho uplatnenia úrokov. 4. Dôvodom popretia prihlásenej pohľadávky pod por. ž. 18/2 v celom rozsahu sú totožné dôvody ako pri pohľadávke pod por. ž. 18/1. Osobitne nad rámec popretia právneho dôvodu vzniku pohľadávky, žalovaný popiera úroky vo výške 2.884,93 € v dôsledku nesprávneho uplatnenia úrokov. Osobitne nad rámec popretia právneho dôvodu vzniku pohľadávky, žalovaný popiera úroky z omeškania vo výške 2.822,77 € v dôsledku nesprávneho uplatnenia úrokov. 5. Žalobca dôvody popretia neuznal poukazujúc na to že s úpadcom žalobca uzatvoril dve zmluvy o pôžičke a to : Zmluvu o pôžičke zo dňa 5.8.2011 vo výške 110.000 €, so splatnosťou do 05.08.2014, ktorá bola rovnaký deň vyplatená a na potvrdenie jej príjmu úpadcom ako dlžníkom bol vyhotovený výdavkový pokladničný doklad zo dňa 5.8.2011 na sumu 110.000 €. Úpadca žalobcovi zároveň dňa 05.08.2011 doručil overené Uznanie dlhu podľa § 558 Občianskeho zákonníka. Dňa 13.09.2011 úpadcom bola žalobcovi zaplatená čiastka 3.000 €, ako čiastočné plnenie. 6. Zároveň bol uzavretá Zmluva o pôžičke zo dňa 07.02.2012 vo výške 30.000 €, vyplatená rovnaký deň a na potvrdenie jej príjmu úpadcom ako dlžníkom bol vyhotovený výdavkový pokladničný doklad zo dňa 07.02.2012 na sumu 30.000 €. Úpadca taktiež žalobcovi dňa 14.2.2012 doručil overené Uznanie dlhu podľa § 558 Občianskeho zákonníka. V rokoch 2012 a 2013 nebola zaplatená žiadna splátka. V roku 2014 boli sporadicky uskutočnené splátky, ktoré nepokrývali ani úroky z pôžičky, napr. dňa 07.05.2014 bola žalobcovi zaplatená suma 3.000 €. 7. Obidve pôžičky boli splatné do 5. augusta 2014. Úpadca si záväzky nesplnil aj napriek urgenciám voči konateľovi úpadcu. Na základe skutočnosti, že úpadca ani následne nesplnil svoje záväzky v požadovanej výške, bol žalobcom vyzvaný k zabezpečeniu žalobcovej pohľadávky notárskou zápisnicou. Dňa 06.05.2015 došlo k podpisu notárskych zápisníc a to : N105/2015 na uznaný dlh vo výške 110.000 € a N106/2015 na uznaný dlh vo výške 30.000 €. 8. Z obsahu Uznania dlhu zo dňa 05.08.2011, ako aj z Uznania dlhu zo dňa 07.02.2012 je viac ako zrejmé, aký subjekt predmetný dlh uznáva: „Spoločnosť FLEXOGRAFIK, s.r.o.,...), v zastúpení: Ing. Dušan Šmálik - konateľ, týmto potvrdzuje a uznáva ... “ a súčasne vyhlasuje, že uvedený dlh slobodne a vážne uznáva čo do výšky a dôvodu a zaväzuje sa, že veriteľovi zaplatí požičanú sumu ...“ Z obsahu samotných Uznaní dlhu teda nie sú vôbec pochybností o tom, kto dané dlhy uznáva. Úpadca je v predmetných Uznaniach dlhu riadne definovaný, vrátane sídla, IČO a je zastúpený štatutárnym orgánom, a to konateľom spoločnosti. Pri podpise Uznania dlhu je uvedený názov úpadcu, ktorý je zastúpený konateľom úpadcu. Z obsahu, ako aj formy predmetných Uznaní dlhuje viac než jednoznačné, že predmetné dlhy uznal úpadca. K tvrdeniu žalovaného, že na týchto Uznaniach dlhu je uvedené rodné číslo a bydlisko konateľa, je potrebné poznamenať, že tieto údaje sú uvedené mimo textu Uznania dlhu a slúžili len pre riadnu identifikáciu štatutárneho orgánu konajúceho v mene úpadcu. Preto považuje predmetný dôvod popretia pohľadávky žalobcu zo strany žalovaného za neodôvodnený a účelový. 9. Odhliadnuc od vyššie uvedeného v zmysle § 133 ods. 3 ObZ: „Obmedziť konateľské oprávnenia môže iba spoločenská zmluva alebo valné zhromaždenie. Také obmedzenie je však voči tretím osobám neúčinné. “ Teda, ani prípadné takéto v obmedzenie konania nemá žiadny dopad na tretie osoby, a vo vzťahu k tretím osobám by bolo akékoľvek obmedzenie právomocí konateľa neúčinné. 10. Pokladničné doklady zo dňa 05.08.2011 a 07.02.2012 preukazujú skutočnosť, že žalobca vyplatil konateľovi úpadcu sumu vo výške 110.000 € i sumu vo výške 30.000 €, v hotovosti titulom pôžičiek. Pre posúdenie pravosti pohľadávok žalobcu pritom nie je relevantná tá skutočnosť, či konateľ úpadcu
v danom čase zaradil predmetné pokladničné doklady do účtovníctva úpadcu, alebo nie, ale podstatný je ten fakt, že k odovzdaniu predmetných súm došlo medzi žalobcom a konateľom úpadcu a nemôže byť na ujmu žalobcu ako veriteľa tá skutočnosť, že konateľ úpadcu si riadne neplnil svoje povinnosti vo vzťahu k úpadcovi. Žalobca ako veriteľ nemôže zodpovedať, a teda nemôže byť ani sankcionovaný za to, že konateľ úpadcu si neplnil riadne svoje povinnosti, ktoré mu vyplývali z pozície štatutárneho orgánu úpadcu. 11. To, že žalobca ako audítor účtovných závierok a výročných správ dlžníka za roky 2012, 2013 potvrdil správnosť, pravdivosť a úplnosť účtovníctva úpadcu, kde nie sú v predmetné pôžičky evidované neznamená, že neexistujú záväzky spoločnosti, ktoré neboli zahrnuté v účtovnej závierke. Štatutárny orgán spoločnosti je zodpovedný za zostavenie účtovnej závierky, ktorá poskytuje pravdivý a verný obraz v súlade so Zákonom o účtovníctve č. 431/2002 Z.z. a za interné kontroly, ktoré štatutárny orgán považuje za potrebné pre zostavenie účtovnej závierky, ktorá neobsahuje významné nesprávnosti, či už v dôsledku podvodu alebo chyby. Na základe uvedeného, teda audítor overuje to, že údaje vykázané v účtovnej závierke spoločnosti korešpondujú s údajmi vykázanými spoločnosťou v jej výročnej správe. Táto skutočnosť je žalobcom ako audítorom overená v Dodatkoch správy audítora o overení súladu výročnej správy s účtovnou závierkou spoločnosti za príslušné účtovné obdobia rokov 2011 až 2013. Medzi žalobcom ako audítorom a úpadcom pritom nie je a nikdy ani nebol uzatvorený žiadny pracovnoprávny vzťah a teda neboli splnené podmienky pre jeho vylúčenie podľa § 19 ods. 2 písm. b) Zákona o audite a nemohlo to byť dôvodom pre popretie pohľadávok žalobcu v konkurze, keďže to nemá s výkonom audítorskej činnosti nič spoločné. 12. Spornosť pohľadávky žalobcu nie je daná ani existenciou súdneho konania vedeného pred OS PP pod sp. zn. 14C/68/2015, v ktorom sa úpadca domáha voči žalobcovi určenia neplatnosti Zmluvy o pôžičke, ako aj Notárskej zápisnice, nakoľko v danej veci doposiaľ nebolo právoplatne rozhodnuté. Samotná skutočnosť existencie súdneho konania je pre posúdenie existencie pohľadávok žalobcu irelevantnou. Obdobne existencia trestného konania začatého na základe trestného oznámenia v súvislosti s uznaním dlhu, vedeného pred Krajským riaditeľstvom PZ v Prešove pod ČVS: KRP-62/2- VYS-P02015, v rámci ktorého bolo toho času začaté trestné stíhanie vo veci porušovania povinností pri správe cudzieho majetku nepredstavuje žiadny dôvod pre popretie pohľadávok žalobcu, pričom vyšetrovanie v tejto trestnej veci bolo ukončené a spis sa nachádza na Okresnej prokuratúre pod číslom : 1PV398/15. Z vykonaného vyšetrovania bolo poskytnutie peňažnej pôžičky, ktorej určenie pravosti je predmetom tohto konania, preukázané. 13. Uplatnené úroky boli vypočítané a uplatnené v zmysle zmluvných dojednaní obsiahnutých v Zmluvách o pôžičke a úroky z omeškania boli vypočítané a uplatnené v zmysle všeobecne záväzných predpisov upravujúcich výšku úrokov z omeškania.
14. Žalovaný so žalobou nesúhlasil, vo svojich písomných prednesoch poukázal na to, že aj naďalej trvá na všetkých dôvodoch popretia pohľadávky žalobcu v zmysle Oznámenia o popretí, ktoré boli vyznačené aj v zozname pohľadávok úpadcu. 15. Žalobca si uplatnil pohľadávky voči úpadcovi, ktoré nie sú vedené v účtovníctve úpadcu, výdavkové pokladničné doklady, ktoré majú preukazovať poskytnutie pôžičky neboli nikdy zo strany bývalého konateľa úpadcu zaradené do jeho účtovníctva, rovnako nikdy neboli bývalým konateľom do ostatnej dokumentácie úpadcu zaradené Zmluvy o pôžičke a Uznanie dlhu, pričom suma zodpovedajúca pôžičke nebola zo strany bývalého konateľa ani do spoločnosti úpadcu vložená, či už vkladom v hotovosti na jeho bankový účet, alebo priamo do pokladne úpadcu a v účtovníctve nie je identifikovateľné ani plnenie zodpovedajúce vráteniu časti údajnej pôžičky žalobcovi. Žalovaný prihlásené pohľadávky Žalobcu porovnal s účtovnou a inou dokumentáciou úpadcu, so zoznamom záväzkov, vykonal vlastné šetrenie, pričom pri preskúmavaní prihlásených pohľadávok postupoval s odbornou starostlivosťou a dospel k záveru, že predmetné pohľadávky nie sú vedené v účtovníctve úpadcu a do dokumentácie úpadcu nebol zaradený ani žiaden doklad, žiadna zmluva o pôžičke alebo uznanie dlhu, ktoré by preukazovali existenciu predmetných pohľadávok žalobcu. Taktiež ostatní spoločníci úpadcu nemali vedomosť a akékoľvek informácie o údajnej pôžičke a o tejto sa dozvedeli až neskôr od bývalého konateľa, keď už bol voči úpadcovi ako povinnému podaný návrh na vykonanie exekúcie zo strany žalobcu. Konanie bývalého, ktorý za celý ten čas nezaevidoval žiadne doklady do účtovníctva a inej dokumentácie úpadcu preukazujúce existencie údajných Pôžičiek, nikoho o tom žiadnym spôsobom neinformoval sama o sebe preukazuje spornosť existencie pohľadávky žalobcu a vyvoláva závažné pochybnosti ojej vzniku. 16. Preto mal žalovaný ako správca povinnosť tieto pohľadávky žalobcu v zmysle ustanovenia § 32 ods. 1 ZKR poprieť.
17. Samotný pokladničný doklad je výlučne účtovným dokladom a sám o sebe ešte nepreukazuje reálne hodnoverné poskytnutie prostriedkov tak, ako je tomu napríklad v prípade výpisu z účtu. Preto bolo povinnosťou žalobcu už pri prihlásení si pohľadávky a rovnako to je jeho povinnosťou aj v prebiehajúcom incidenčnom konaní preukázať reálne poskytnutie prostriedkov úpadcovi. Navyše žalobcom predložené pokladničné doklady nie sú vystavené prijímateľom, ale naopak poskytovateľom a prebratie predmetných pôžičiek, pravdepodobne nedokáže osvedčiť ani ďalšia tretia osoba. Možno mať pritom dôvodné pochybnosti o tom, či žalobca v čase, kedy mal poskytnúť Úpadcovi peňažné prostriedky týmito reálne aj disponoval. 18. Žalobca ďalej uvádza, že skutočnosť, že audítor overoval účtovné výkazy spoločnosti neznamená, že neexistujú záväzky spoločnosti, ktoré neboli zahrnuté v účtovnej závierke. Štatutárny orgán spoločnosti je zodpovedný za zostavenie účtovnej závierky, ktorá poskytuje pravdivý a verný obraz v súlade so zákonom o účtovníctve a za interné kontroly, ktoré štatutárny orgán považuje za potrebné pre zostavenie účtovnej závierky, ktorá neobsahuje významné nesprávnosti, či už v dôsledku podvodu alebo chyby. Audítor teda podľa názoru Žalobcu overuje to, že údaje vykázané v účtovnej závierke spoločnosti korešpondujú s údajmi vykázanými spoločnosťou v jej výročnej správe. Táto skutočnosť je Žalobcom ako audítorom overená v dodatkoch správy audítora o overení súladu výročnej správy s účtovnou závierkou spoločnosti za príslušné účtovné obdobia rokov 2011 až 2013. 19. Vo vzťahu k vykonanému auditu zo strany žalobcu, ktorý taktiež predmetný záväzok neevidoval v účtovníctve má za to, že žalobca, ako jeden z priamych aktérov Zmlúv o pôžičke, svojim postupom potvrdil, že predmetné pohľadávky nikdy nevznikli a teda nikdy neexistovali. Žalobca sa ako audítor účtovníctva úpadcu v rokoch 2011 - 2013, t.j. v období, kedy mali byť pôžičky poskytnuté, až v apríli roku 2015 mal dozvedieť skutočnosť, že ním vložené pôžičky do spoločnosti úpadcu mali byť zaúčtované ako osobné vklady spoločníkov. Pri preskúmaní účtovných závierok úpadcu je na prvý pohľad zrejmé, že pôžičky neboli zo strany žalobcu poskytnuté (uvedené by sa prejavilo na účte 379 účtovných závierok úpadcu za rok 2011,2012 a 2013) a tieto skutočnosti sú nepochybne z pohľadu audítora neprehliadnuteľné. Rovnako neprehliadnuteľnými z pohľadu audítora sú aj vklady spoločníkov (uvedené vklady o ktorých sa ma! žalobca dozvedieť až v roku 2017 sa museli prejaviť na účte 375 účtovných závierok úpadcu za rok 2011,2012 a 2013) Podľa znaleckého posudku č. 001/2015 vypracovaného Ing. Ľudmilou Košeckou, ktorým boli posudzované kroky v súvislosti s účtovaním úpadcu za rozhodné obdobie, pritom k 31.12.2014 mali byť pôvodné záväzky voči spoločníkom (vklady spoločníkov) na tomto účte 365 vyrovnané, t.j. mali zodpovedať nule. Ak by teda aj žalobca preukázal v konaní, že prostriedky, ktoré mali byť z jeho strany Úpadcovi poskytnuté, boli zaúčtované ako vklady spoločníkov je nevyhnutné vysporiadať sa so skutočnosťou, že tento záväzok mal byť najneskôr k 31.12.2014 splnený a teda nemožno bez ďalšieho vylúčiť, že aj žalobcom uplatnená pohľadávka v prípade dodatočného preukázania jej právneho dôvodu vzniku mohla zaniknúť jej splnením. 20. Žalobca sa z dôvodmi popretia pohľadávok čo do výšku úroku ako aj čo do výšky úrokov z omeškania žiadnym vecným spôsobom nevysporiadal a tak, v konaní nepreukázal ich existenciu v popretom rozsahu.
21. Súd vykonal dokazovanie výsluchom zástupcov sporových strán, Ing. Šmálika, súhrnnej prihlášky, oznámenia o popretí pohľadávok veriteľa, zmluvy o pôžičke zo dňa 05.08.2011, pokladničného dokladu zo dňa 05.08.2011, uznania dlhu zo dňa 05.08.2011, zmluvy o pôžičke zo dňa 07.02.2012, pokladničného dokladu zo dňa 07.02.2012, uznania dlhu zo dňa 07.02.2012, notárskej zápisnice N 105/2015, notárske zápisnice N 106/2015, správy nezávislého audítora za roky 2011, 2012, 2013, dodatku správy audítora za roky 2011,2012,2013, výpočtu príslušenstva pohľadávok, spisov OS Prešov sp.zn. 1Cbi/7/2016, 1K/48/2016, spisov OR PZ SR - odbor kriminálnej polície v Poprade, KR PZ SR v Prešove, spisov Okresného súdu Poprad 15Er/386/2015, 17Er/386/2015, ostatného spisového materiálu a zistil tento skutkový stav:
22. Dňa 10.01.2017 bolo v Obchodnom vestníku zverejnené Uznesenie Okresného súdu Prešov, zo dňa 02.01.2017, č.k. 1 K/48/2016, ktorým bol vyhlásený konkurz na majetok dlžníka FLEXOGRAFIK, s.r.o. v reštrukturalizácii, so sídlom Osloboditeľov 654/25, 059 35 Batizovce, IČO: 31 732 887 (úpadca) a za správcu bola ustanovená spoločnosť I & R KONKURZY A REŠTRUKTURALIZÁCIE, k. s. (žalovaný).
23. Žalobca si v konkurznom konaní úpadcu uplatnil svoje pohľadávky, titulom uzavretých zmlúv o pôžičke, ktoré žalovaný ako správca poprel, ako to vyplýva z prednesov sporových strán. Žalobca na osvedčenie uplatneného nároku predložil listinné dôkazy a to najmä zmluvy o pôžičke, pokladničné doklady, uznania dlhu a notárske zápisnice, ktorých dôvodnosť žalovaný namietol. Zároveň
na ozrejmenie sporných skutočností navrhli zástupcovia sporových strán výsluch žalobcu ako aj spoločníkov úpadcu.
24. Žalobca vo svojej výpovedi poukázal najmä na to, že spoločníkov úpadcu poznal už z minulostí, keď im taktiež poskytol pôžičky, za podmienok ktoré dodržiavali, pričom komunikoval s Ing. Dušanom Šmálikom, v tom čase konateľom úpadcu. Zopakovalo sa to aj v roku 2011, keď mali zástupcovia úpadcu záujem zakúpiť istý stroj zo zahraničia a potrebovali banke deklarovať, že majú vlastné finančné prostriedky. Preto sa dohodli na pôžičke vo výške 110.000 €, pričom peniaze zabezpečil prostredníctvom svojich firiem asi v priebehu 5 dní a odovzdal ich proti podpisu na výdajovom doklade Ing. Šmálikovi, ktorých ich odniesol do banky, čo mu preukázal vkladovým lístkom. Keďže neskôr potrebovali ďalšie peniaze na prevádzkové náklady, pristúpili ku ďalšej pôžičke vo výške 30.000 €. Neskôr som sa od Ing. Šmálika dozvedel, že sú problémy vo firme úpadcu a že sa namieta jeho činnosť, preto na ochrany svojich záujmov pristúpil k iniciovaniu uznania dlhu prostredníctvom notárskych zápisníc, ako podkladov k možnému exekučnému konaniu. Všetky čiastočné plnenia zahrnul do celkovej sumy, ktorú si prihlásil, pričom o dodatočnom preúčtovaní pôžičky na vklady spoločníkov sa dozvedel od Ing. Šmálika až v roku 2015.
25. Ing. Dušan Šmálik vo svojej výpovedi potvrdil uzavretie zmlúv o pôžičkách a ich poskytnutie zo strany žalobcu za účelom kúpy strojných zariadení. O všetkých skutočnostiach pritom boli informovaní všetci spoločníci úpadcu. U úpadcu v rokoch 2011-2012 pôsobil vo funkcií výkonného riaditeľ, mal na starosti ekonomickú časť spoločností a v súvislosti prefinancovaním kúpy strojov a oslovili žalobcu. Dohodli sa podmienky, uzavrel za úpadcu zmluvu a peniaze prevzal v hotovosti v Poprade. Na základe dohody spoločníkov bola poskytnutá pôžička zaúčtovaná ako vklady spoločníkov s tým, že ju budú vracať podľa splatnosti, neskôr podľa možností a účtovníctvo to vykáže ako výplata spoločníkov. Požičané peniaze obratom previedol na účet úpadcu vo VÚB, a.s. následne a za to boli kúpené stroje. K spísaniu notárskych zápisníc pristúpil na základe iniciatívy žalobcu, po udalostiach vo firme, keď sa spoločníci rozhodli, že sa ho de facto zbavia. Nemal pritom dôvod pôžičky neuznať.
26. Podľa § 28 ods.1 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len ZKR) pohľadávka, ktorá nie je pohľadávkou proti podstate, sa v konkurze uplatňuje prihláškou.
27. Podľa § 32 ods.1 ZKR každú prihlásenú pohľadávku správca porovná s účtovnou a inou dokumentáciou úpadcu, zoznamom záväzkov, prihliadne na vyjadrenia úpadcu a iných osôb a vykoná aj vlastné šetrenie. Ak pri skúmaní zistí, že pohľadávka je sporná, je povinný ju v spornom rozsahu poprieť.
28. Podľa § 32 ods.2 ZKR prvá veta prihlásenú pohľadávku je oprávnený poprieť správca alebo veriteľ prihlásenej pohľadávky písomným podaním u správcu na predpísanom tlačive, čo do právneho dôvodu, vymáhateľnosti, výšky, poradia, zabezpečenia zabezpečovacím právom alebo poradia zabezpečovacieho práva.
29. Podľa § 32 ods.3 ZKR a, b, pohľadávku možno poprie do 30 dní od uplynutia základnej lehoty na prihlasovanie pohľadávok, resp. do 30 dní od zverejnenia zapísania pohľadávky do zoznamu pohľadávok v Obchodnom vestníku, ak ide o oneskorené prihlásenie pohľadávky
30. Podľa § 32 ods. 5 ZKR, ten, kto pohľadávku popiera, musí popretie pohľadávky vždy zdôvodniť, pričom pri popretí výšky musí uviesť sumu, ktorú popiera, pri popretí poradia, uviesť poradie, ktoré uznáva, pri popretí zabezpečovacieho práva uviesť rozsah popretia, inak je popretie neúčinné. Ak bola popretá pohľadávka čo i len čiastočne potvrdená súdom, zodpovedá ten, kto pohľadávku poprel, veriteľovi popretej pohľadávky za škodu, ktorú mu spôsobil popretím pohľadávky, ibaže preukáže, že konal s odbornou starostlivosťou.
31. Podľa § 32 ods.9 ZKR veriteľ má právo domáhať sa na súde určenia popretej pohľadávky žalobou, pričom žaloba musí byť podaná voči všetkým, ktorí popreli pohľadávku. Toto právo musí byť uplatnené na súde voči všetkým týmto osobám do 30 dní od doručenia písomného oznámenia správcu o popretí pohľadávky veriteľovi, inak zanikne. Právo na určenie popretej pohľadávky je uplatnené včas aj vtedy, ak bola podaná žaloba v lehote na nepríslušnom súde.
32. Podľa § 657 Občianskeho zákonníka (OZ) zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.
33. Podľa § 558 Občianskeho zákonníka ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie tento právny následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní.
34. Podľa § 150 ods.1 CSP strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.
35. Podľa § 151 ods. 1 CSP skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné.
36. Žalobca doručil na súd žalobný návrh dňa 25.04.2017, teda včas, v súlade s ustanovením § 32 ods. 9 ZKR. V podanej žalobe sa žalobca domáhal určenia pravosti popretých pohľadávok, pričom na preukázanie ich dôvodnosti predložil súdu vyššie uvedené listinné dôkazy.
37. Právom a súčasne aj povinnosťou správcu v konkurznom konaní podľa ustanovenia § 32 ods. 5 ZKR je v prípade zistenia spornosti prihlásenej pohľadávky túto v spornom rozsahu poprieť, pričom pri prieskume a popieraní je správca povinný postupovať nestranne, tak aby nevyvolal neodôvodnené pochybnosti o jeho objektivite. V prípade preskúmavania dôvodnosti prihlásenej pohľadávky v konkurze je predpokladom jej spornosti preukázanie okolností známych v danom čase, t. j. v čase plynutia lehoty na jej popieranie, na základe, ktorých možno dôvodne pochybovať o jej oprávnenosti, z hľadiska zákonom stanovených možností jej popierania. Ten, kto pohľadávku popiera (v tomto prípade správca) musí popretie pohľadávky vždy zdôvodniť, pričom pri popretí výšky musí uviesť sumu, ktorú popiera, pri popretí poradia, uviesť poradie, ktoré uznáva, pri popretí zabezpečovacieho práva uviesť rozsah popretia, inak je popretie neúčinné.
38. Úlohou incidenčného konania nie je potom opätovné preskúmavanie uplatnenej pohľadávky súdom, pretože to je úlohou správcu. Účelom incidenčného konania je v podstate len rozhodnúť o tom, či popierací prejav správcu obstojí alebo nie, teda či dôvody obsiahnuté v popieracom prejave správcu zodpovedajú skutočnosti a vylučujú pohľadávku z uspokojenia v konkurze tak, ako bola prihlásená (teda úplne, alebo v určitej časti, alebo v určitom poradí). Výklad, podľa ktorého by popretie v akomkoľvek rozsahu (čo do dôvodu, výšky, vymáhateľnosti alebo poradia) automaticky aktivovalo prieskumnú právomoc súdu konajúceho v incidenčnom konaní v celom rozsahu, by znamenalo podstatné znevýhodnenie veriteľov tých pohľadávok, ktoré boli popreté čo do dôvodu alebo vymáhateľnosti. Z § 32 ods. 4 piatej vety ZKR totiž vyplýva, že popretie pohľadávky len čo do výšky (teda čiastočné popretie jej výšky) znamená zároveň uznanie vo zvyšnej výške, a popretie len čo do poradia znamená uznanie oprávnenosti pohľadávky v celej výške, len v inom poradí. Predmetom incidenčného konania v prvom prípade sa tak stáva len popretá časť pohľadávky a v druhom len otázka poradia pohľadávky, teda ostatné otázky (právny dôvod alebo vymáhateľnosť) sú z jeho kognície vylúčené, keďže v tomto rozsahu sú pohľadávky považované za uznané. Z ustanovenia § 32 ZKR pritom nevyplýva, že by práve len popretie čo do právneho dôvodu alebo čo do vymáhateľnosti malo mať privilegované postavenie, pri ktorom by kognícia súdu konajúceho o incidenčnej žalobe mala siahať ďalej než pri ostatných nárokoch. (nález Ústavného súdu SR z 11. septembra 2014, č.k. II. ÚS 409/2013-49).
39. Vychádzajúc z vykonaného dokazovania, ich hodnotením jednotlivo ako aj v ich súhrnne mal súd za preukázané, že uplatnený nárok žalobcu v tomto konaní je v celom rozsahu dôvodný, pričom sa stotožnil s podrobným odôvodnením prihlásenej pohľadávky. Pri skúmaní opodstatnenosti jednotlivých dôvodov popretia súd vychádzal zo skutkového stavu zisteného z vykonaného dokazovania, vyplývajúceho najmä z obsahu spisu, ako aj z prednesov zástupcov sporových strán, po poučení o opísaní rozhodujúcich skutočnosti o veci samej a označenia dôkazov na preukázanie svojich tvrdení.
40. V danom prípade mal súd z vykonaného dokazovania preukázané, že medzi žalobcom a úpadcom, v zastúpení vtedajšieho konateľa Ing. Šmálika, boli uzavreté a podpismi potvrdené Zmluvy o pôžičke, v zmysle ustanovenia §§ 657,658 OZ. Žalovaný najmä poprel iba reálne prevzatie požičanej sumy, resp. konanie Ing. Šmálika v mene úpadcu. Z vyššie uvedených výsluchov ako aj z predložených listín však
jednoznačne vyplýva odovzdanie peňazí v hotovosti, čo v tom čase nebolo obmedzené ustanoveniami zákona č. 394/2012 Z.z. a potvrdzuje to aj podpis Ing. Šmálika na jednotlivých vyššie uvedených listinách, vrátane uznania záväzku, čo do dôvodu a do výšky, vrátane notárskych zápisníc. Dôsledkom uznania záväzku je pritom vznik vyvrátiteľnej domnienky o tom, že záväzok v čase jeho uznania dlžníkom existoval a teda, že dlžník má aj naďalej možnosť ako aj dôkaznú povinnosť preukázať, že uznaný záväzok v čase uskutočnenia aktu uznania v skutočnosti neexistoval, či už preto, lebo nikdy nevznikol, alebo preto, alebo ešte pred jeho uznaním zanikol. Skutočnosť, pre ktorú je v zákone ustanovená domnienka, ktorá pripúšťa dôkaz opaku, má súd za preukázanú, pokiaľ v konaní nevyšiel najavo opak. Žalovaný však napriek označeným dôkazom v konaní nepreukázal opak zákonom ustanovenej domnienky a preto tvrdenie žalobcu, osvedčené listinnými dôkazmi mal súd za preukázané. Na takýto záver pritom nemá vplyv činnosť žalobcu ako audítora, ani prípadne porušenie zákonných ustanovení týkajúcich sa výkonu audítorskej činnosti. Taktiež nevedenie pohľadávky v účtovníctve úpadcu nemožno pripísať na ťarchu žalobcu, ale môže to iba zakladať zodpovednosť do vnútra spoločnosti úpadcu.
41. Vo vzťahu k namietaniu činnosti Ing. Šmálika ako konateľa v mene úpadcu aj v prípade ak z jeho strany ako štatutárneho orgánu, došlo k viacerým porušeniam povinností, ktoré mu vyplývali z pozície štatutára úpadcu nemá táto skutočnosť žiadny vplyv na predmetné záväzky úpadcu voči žalobcovi, pričom žalobca nenesie žiadanú zodpovednosť za takéto konanie. Konanie konateľa v mene spoločnosti je prejavom vôle spoločnosti, a to bez ohľadu na skutočnosť, či sa konanie uskutočnilo výslovne v mene spoločnosti, alebo či tak možno usudzovať len z okolností konania. Z konania konateľa teda vznikajú pre spoločnosť práva a záväzky priamo a bezprostredne. Na konanie za spoločnosť konateľ nepotrebuje žiadne ďalšie splnomocnenie či poverenie. Spôsob konania za spoločnosť, teda vystupovanie v mene spoločnosti pred tretími osobami, súdmi a inými štátnymi orgánmi je obligatórnou náležitosťou spoločenskej zmluvy (zakladateľskej listiny, ak spoločnosť zakladá len 1 osoba) (§110 ods. 1 písm. e) OBZ). Spôsob konania za spoločnosť je zapísaný aj v obchodnom registri a výpis z obchodného registra je najčastejšou formou preukázania oprávnenia konať za spoločnosť. Oprávnenie konateľa vystupovať v mene spoločnosti je neobmedzené a navonok aj neobmedziteľné. Obchodný zákonník síce v § 133 ods. 3 pripúšťa možnosť obmedziť konateľské oprávnenia na základe rozhodnutia valného zhromaždenia, resp. priamo v spoločenskej zmluve (napr. umožnením konateľovi samostatne zaväzovať spoločnosť do určitej sumy a nad tento limit vždy len s ďalším (ďalšími) konateľmi spoločnosti spoločne), avšak priamo vylučuje účinnosť takýchto obmedzení voči tretím osobám. Konanie konateľa spoločnosť zaväzuje bez ohľadu na to, či tu takéto obmedzenie je alebo nie. Obmedzenie konateľa teda nemá žiadne právne dôsledky pre platnosť a účinnosť právnych úkonov uskutočnených konateľom nad rámec obmedzenia.
42. Na základe uvedených skutočnosti preto súd konštatuje, že žalobca riadne, dostatočne a zrozumiteľne zdôvodnil právny dôvod, výšku, vymáhateľnosť a poradie prihlásených pohľadávok, čo podložil príslušnými listinnými dôkazmi, na čo súd odkazuje. Dôvody popretia súd vyhodnotil ako nedôvodné a preto po vyhodnotení dokazovania žalobe v celom rozsahu vyhovel a rozhodol tak ako je to uvedené vo výrokovej časti rozsudku.
43. Podľa ust. § 255 ods. 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
44. Podľa ust. § 262 ods. 1,2 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
45. O trovách konania rozhodol súd v zmysle citovaného ustanovenia § 255 ods. 1 C.s.p., žalobca bol v konaní úspešná, preto mu súd priznal náhradu trov konania v rozsahu 100%, o ktorých výške rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Prešov písomne v 2 vyhotoveniach. V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, v ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka. Ďalej sa uvedie proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané. Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 364 C.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 C.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 C.s.p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 C.s.p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom splnená v stanovenej lehote, možno sa jej plnenia domáhať návrhom na výkon exekúcie podľa osobitného právneho predpisu.