Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_64Cr-8-2017.pdf
PDF · 105.97 KB
Case nature
Area
Subarea
64Cr/8/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Banská Bystrica, konajúc sudkyňou Mgr. Miriam Kamenskou, v právnej veci žalobcu Jarmila Kováčová, obchodné meno Jarmila Kováčová DONOR, Domovina 323, 972 43 Zemianske Kostoľany, IČO: 41 850 319, právne zast. JUDr. Jozef Námešný, advokát, Nábr. Sv. Cyrila 47, 971 01 Prievidza, proti žalovanému STAVMAT STAVEBNINY, s. r. o., so sídlom Pezinská 56, 901 01 Malacky, IČO: 34 116 125, právne zast. Advokátska kancelária KONCOVÁ & PARTNERS, s. r. o., so sídlom Legionárska 7158/5, 911 01 Trenčín, IČO: 47 256 907, v mene ktorej koná konateľ - advokátka JUDr. Barbora Koncová, o zrušenie rozhodcovského rozsudku, takto
rozhodol:
Žalobu z a m i e t a .
Žalovanému p r i z n á v a proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou zo dňa 02. 06. 2017 domáhal proti žalovanému 1/, ktorým bola obchodná spoločnosť STAVMAT STAVEBNINY, s. r. o., so sídlom Pezinská 56, 901 01 Malacky, IČO: 34 116 125 a žalovanému 2/, ktorým bola obchodná spoločnosť PATRIOT GROUP, s. r. o., so sídlom Legionárska 7158/5, 911 01 Trenčín, IČO: 45 407 657, zrušenia rozhodcovských rozsudkov sp. zn. 110/2016 zo dňa 10. 10. 2016 a sp. zn. R111/2016 zo dňa 10. 10. 2016 vydané rozhodcovským súdom Arbitráž, so sídlom Jilemnického 30, 036 01 Martin, zriadený pri záujmovom združení právnických osôb ARBITRÁŽ, Jilemnického 30, 036 01 Martin, IČO: 45 744 874, pred rozhodcom Mgr. Karolínou Marusovou. Uviedol, že v konaní pred rozhodcovským súdom Arbitráž, so sídlom Jilemnického 30, 036 01 Martin, zriadený pri záujmovom združení právnických osôb ARBITRÁŽ, Jilemnického 30, 036 01 Martin, IČO: 45 744 874, pred rozhodcom Mgr. Karolínou Marusovou pod sp. zn. R 110/2016 a R 111/2016 boli vydané rozhodcovské rozsudky, v zmysle ktorých bol žalobca povinný uhradiť žalovanému 1/ istinu 11 997,29 Eur spolu s ostatnými trovami a úrokmi (rozhodcovský rozsudok R 110/2016) a žalovanému 2/ istinu 3 316,67 Eur spolu s ostatnými trovami a úrokmi (rozhodcovský rozsudok R 111/2016). Právoplatnosť nadobudli rozhodcovské rozsudky dňa 22. 10. 2016 a vykonateľnosť dňa 25. 10. 2016. O týchto konaniach ako ani o vydaných rozhodcovských rozsudkoch nemal žalobca žiadnu vedomosť. Pred mesiacom žalobca prevzal upovedomenie súdneho exekútora o začatí exekučného konania, resp. exekučný príkaz sp. zn. EX 494/2016 a EX 544/2016, v zmysle ktorých sa dozvedel, že boli voči jeho osobe vydané uvedené rozhodcovské rozsudky. Žalobcovi nikdy nebol doručený žiadny návrh na začatie konania, ani mu nebolo umožnené vyjadrovať v týchto konaniach a uplatňovať svoje práva. Po upovedomení súdneho exekútora prostredníctvom právneho zástupcu žalobca dňa 22. 05. 2017 nahliadol do súdnych spisov 15Er 3017/2016 a 15Er 2890/2016 a vyžiadal si kópie rozhodcovských rozsudkov. To bol prvý okamih, kedy mal možnosť oboznámiť sa s existenciou a obsahom rozhodcovských rozsudkov. Rozhodcovský súd porušil ustanovenia a predpisy o doručovaní rozhodcovského rozsudku ako aj o začatí konania a podaní návrhu voči žalobcovi. Podľa názoru žalobcu
nebol dodržaný článok 6 Rokovacieho poriadku rozhodcovského súdu Arbitráž a postup podľa § 25 Zákona č. 244/2002 Z. z.. Rozhodcovský súd nepreukázal, a teda ani nevynaložil primerané úsilie na zistenie pobytu, resp. doručenie písomností žalobcovi. Po nahliadnutí do rozhodcovských spisov žalobca zistil, že rozhodcovský súd doručoval písomnosti vždy len na jeden pokus a na jednu a tú istú doručovaciu adresu s úložnou dobou 5 dní, pričom nevykonal, ako pri úradných zásielkach, opakované doručovanie, nakoľko toto nie je vyznačené ani na jednej zásielke. Takýto postup označil za nezákonný aj Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojom uznesení sp. zn. 4Cdo 190/2012. Navyše, v registri obyvateľov, kde má súd v zmysle § 106 ods. 1 písm. a) CSP povinnosť doručovať písomnosti, keď na toto ustanovenie sa v rozhodcovských rozsudkoch ohľadom doručovania odvoláva sám rozhodcovský súd, má žalobca uvedenú adresu Domovina 323/84, Zemianske Kostoľany. Na zásielkach z rozhodcovského súdu nebola uvedená táto adresa. V samotnom rozhodcovskom rozsudku je uvedené, že doručované listiny, teda aj návrhy na začatie konania a rozhodcovské rozsudky, boli doručované fikciou doručenia v súlade s ustanoveniami rokovacieho poriadku, Zákona č. 244/2002 Z. z. a tiež v súlade s ustanoveniami § 106 a § 111 CSP. Rozhodcovský súd však opomenul použitie § 116 ods.1 CSP. Napriek tomu, že žalobca je SZČO, je fyzickou osobou, ktorej je súd povinný doručovať písomnosti v zmysle § 106 a tiež § 116 CSP. Rozhodcovský súd ale doručoval písomnosti v rozpore s týmito ustanoveniami. Žalobcovi nikdy rozhodcovský rozsudok ani návrh na začatie konania nedoručil a o týchto až do upovedomenia exekútora nemal žiadnu vedomosť. V dôsledku toho nemohol riadne uplatňovať žiadne skutočnosti, námietky či procesnú obranu v rozhodcovskom konaní. Žalobca teda nebol riadne upovedomený o ustanovení rozhodcu, o rozhodcovskom konaní a nebolo mu umožnené sa zúčastniť na rozhodcovskom konaní.
2. Uznesením č. k. 64Cr 8/2017-48 zo dňa 21. 08. 2017 súd rozhodol, že žalobu žalobcu proti žalovanému 2/ na zrušenie rozhodcovského rozsudku rozhodcovského súdu sp. zn. R 111/2016 zo dňa 10. 10. 2016 vydaného Rozhodcovským súdom Arbitráž, so sídlom Jilemnického 30, 036 01 Martin, zriadeným pri Záujmovom združení právnických osôb ARBITRÁŽ, Jilemnického 30, 036 01 Martin, IČO: 45 744 874 rozhodcom Mgr. Karolínou Marusovou vylučuje na samostatné konanie, a to z odôvodnením, že žalobca v žalobe uviedol veci, ktoré sa na spojenie nehodia, nakoľko skutkový základ a okruh účastníkov nie sú v rozhodcovských konaniach totožné (§ 166 ods. 1, 2 Zákona č. 160/2015 Z. z. (ďalej len „CSP“)).
3. Predmetom tohto súdneho konania tak zostala žaloba žalobcu proti žalovanému 1/ na zrušenie rozhodcovského rozsudku sp. zn. R 110/2016 zo dňa 10. 10. 2016 vydaného Rozhodcovským súdom Arbitráž, so sídlom Jilemnického 30, 036 01 Martin, zriadeným pri Záujmovom združení právnických osôb ARBITRÁŽ, Jilemnického 30, 036 01 Martin.
4. Podaním zo dňa 04. 05. 2018, ktoré bolo vyjadrením k podanej žalobe (§ 167 ods. 1, 2 CSP), žalovaný žiadal žalobu zamietnuť. Uviedol, že má za to, že žaloba nebola podaná včas, v rámci prekluzívnej lehoty, keďže žaloba má byť podaná v lehote 60 dní odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku. Rozsudok bol doručený dňa 22. 10. 2016 s fikciou doručenia, lehota na podanie žaloby uplynula dňa 21. 12. 2016. Žalobu tak žalovaný považuje za neprípustnú z dôvodu márneho uplynutia lehoty na jej podanie. K námietke žalobcu, že rozhodcovský súd nevynaložil primerané úsilie na získanie inej adresy žalobcu, žalovaný uviedol, že rozhodcovský súd nie je orgánom verejnej moci a nemá také prostriedky lustrácie obyvateľstva ako civilný súd. V danom prípade je primeraným úsilím lustrácia v živnostenskom registri, keďže žalobca je fyzickou osobou podnikateľom. Vzhľadom na to, že v čase doručovania zásielok bol žalobca aktívnym podnikateľom, údaj zo živnostenského registra je pre doručovanie zásielok súvisiacich s jeho podnikaním smerodajný. Miesto podnikania je základný identifikačný údaj fyzickej osoby. Skutočnosť, že žalobca si na adrese miesta svojho podnikania nepreberal poštu, nemôže byť na škodu žalovaného. Doručovanie zásielok je riadne upravené v Rokovacom poriadku, preto konajúci rozhodcovský súd sa riadi ustanoveniami Rokovacieho poriadku, nanajvýš ustanoveniami Zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní (§ 25). Nie je totiž reálne možné, aby rozhodcovský súd postupoval podľa ustálenej praxe civilných súdov pri zisťovaní pobytu fyzickej osoby. Rovnako nemá právomoci na to, aby mohol určité inštitúcie prinútiť zákonným spôsobom na súčinnosť pri zisťovaní pobytu. Žalovanému nie je zrejmé, v čom vidí žalobca pochybenie pri určení adresy, keď uvedenie súpisného čísla je dostatočné na to, aby zamestnanec Slovenskej pošty, a. s. zásielku doručil. Žalovaný má za to, že konajúci rozhodcovský súd vynaložil jemu primerané úsilie na zistenie adresy žalovaného a doručovanie zásielok bolo v súlade so zákonom, najmä s poukazom na skutočnosť, že žalobca je fyzická osoba podnikateľ a adresu doručovania má až do súčasnosti v živnostenskom registri
uvedenú ako miesto podnikania. Sám žalobca uvádza rovnakú adresu vo svojich podaniach a písomnej korešpondencii ako bola adresa uvedená v rozhodcovskom konaní.
5. Podaním zo dňa 25. 05. 2018 (§ 167 ods. 3 CSP) žalobca uviedol, že bolo porušené jeho ústavné právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom. Žalobca nemal žiadnu vedomosť o tom, že sa voči nemu vedie rozhodcovské konanie, nemal žiadnu možnosť sa vyjadrovať a uplatňovať námietky. Žalobca poukázal aj na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 22. 06. 1999 sp. zn. ÚS 14/1998. Podľa žalobcu nie je právne udržateľné tvrdenie žalovaného, že lehota na podanie žaloby mu uplynula, nakoľko nie je možné ani odvodzovať lehotu od doručenia rozhodcovského rozsudku, keďže tento mu doručený nebol. Nie je možné za zákonné a umožňujúce zúčastniť sa prerokovania veci a hlavne vyjadrovať sa k žalobe zaslanej na rozhodcovský súd, pokladať konanie, kde rozhodcovský súd doručuje písomnosti na nesprávne adresy, navyše vždy len na jeden pokus a na jednu a tú istú doručovaciu adresu s úložnou dobou 5 dní. Žalobca opakovane tvrdí, že došlo aj k porušeniu § 17 Zákona č. 244/2002 Z. z. o rovnom postavení účastníkov rozhodcovského konania.
6. Podaním zo dňa 27. 06. 2018 (§ 167 ods. 4 CSP) žalovaný uviedol, že doručovanie v rozhodcovskom konaní považuje za správne a odmieta, že by v konaní došlo k takej procesnej chybe, ktorá by mala za následok zrušenie rozhodcovského rozsudku. Návrh na exekúciu bol podaný už dňa 26. 11. 2016 a upovedomenie o začatí exekúcie bolo účastníkom zaslané dňa 26. 01. 2017. Skutočnosť, že žalobca bol nahliadnuť do spisu až dňa 22. 05. 2017 nezdôvodňuje ani neospravedlňuje zmeškanie lehoty na podanie žaloby, najmä s poukazom na to, že žalobca si prevzal upovedomenie o začatí exekúcie dňa 09. 02. 2017.
7. Na prejednanie veci samej súd určil termín pojednávania na deň 16. 10. 2018, na ktorý sa strany sporu (právni zástupcovia) dostavili.
8. Účelom inštitútu zrušenia rozhodcovského rozsudku je umožniť preskúmať, či boli splnené základné podmienky, aby bolo suspendované právo domáhať sa svojich práv na všeobecnom súde, teda všeobecný súd má vo vzťahu k rozhodcovskému konaniu kontrolnú funkciu, na základe čoho aj zákonodarca presne taxatívne vymedzil dôvody, na základe ktorých sa účastník rozhodcovského konania môže na všeobecnom súde domáhať zrušenia rozhodcovského rozsudku. Hoci v súdnom konaní súd nevykonáva dôkazy bez návrhu (§ 185 CSP), keďže súd má prejednávanú vec aj právne posúdiť a aj v odôvodnení rozsudku súd uvádza ako vec právne posúdil (§ 220 ods. 2 CSP) a keďže v danom prípade nešlo o spor, ktorý by vyplýval len z vlastných vzťahov sporových strán, pre potreby rozhodnutia v danej veci si konajúci všeobecný súd vyžiadal aj celý spisový materiál rozhodcovského súdu (článok 3 a článok 4 CSP).
9. Zo spisového materiálu rozhodcovského súdu Arbitráž, so sídlom Jilemnického 30, 036 01 Martin, zriadený pri Záujmovom združení právnických osôb ARBITRÁŽ, Jilemnického 30, 036 01 Martin, IČO: 45 744 874 (ďalej aj len „rozhodcovský súd“) sp. zn. R 110/2016 súd považoval za zistené, že dňa 07. 09. 2016 bola rozhodcovskému súdu doručená žaloba spoločnosti STAVMAT STAVEBNINY, s. r. o., Malacky, t. j. žalovaného v tomto civilnom sporovom konaní sp. zn. 64Cr 8/2017 (ďalej aj len „žalovaný“) proti osobe Jarmila Kováčová DONOR, IČO: 41 850 319, Domovina 323, 972 43 Zemianske Kostoľany, nar. 11. 01. 1966, t. j. žalobcovi v tomto civilnom sporovom konaní sp. zn. 64Cr 8/2017 (ďalej aj len „žalobca“), o zaplatenie sumy 11 997,20 Eur s príslušenstvom.
10. Podaním zo dňa 07. 09. 2016 rozhodcovský súd doručoval žalobcovi rozhodcovskú žalobu vrátane dôkazov s tým, že ku podanej žalobe sa môže vyjadriť, a to podaním žalobnej odpovede v lehote 7 dní od obdržania žaloby. Zásielka bola doručovaná doporučene do vlastných rúk na adresu Domovina 323, 972 43 Zemianske Kostoľany s úložnou lehotou 5 dní a dňa 22. 09. 2016 bola rozhodcovskému súdu vrátená ako neprevzatá s poznámkou poštového doručovateľa - zásielka neprevzatá v odbernej lehote. Súčasťou rozhodcovského spisu je aj informatívny výpis zo živnostenského registra pre žalobcu, ktorý je zapísaný pod obchodným menom Jarmila Kováčová DONOR, s miestom podnikania Domovina 323, 972 43 Zemianske Kostoľany.
11. Dňa 10. 10. 2016 rozhodcovský súd vydal rozhodcovský rozsudok sp. zn. R 110/2016, ktorý žalobcovi doručoval na adresu Domovina 323, 972 43 Zemianske Kostoľany, a to doporučene do vlastných rúk s
úložnou lehotou 5 dní a dňa 19. 10. 2016 bola zásielka rozhodcovskému súdu vrátená ako neprevzatá s poznámkou poštového doručovateľa - zásielka neprevzatá v odbernej lehote.
Podľa § 41 Zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku možno podať v lehote 60 dní odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi rozhodcovského konania, ktorý podáva žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Ak účastník rozhodcovského konania požiadal o opravu rozhodcovského rozsudku podľa § 36, lehota začína plynúť od doručenia rozhodnutia o oprave rozhodcovského rozsudku.
12. Účastník rozhodcovského konania sa môže domáhať zrušenia rozhodcovského rozsudku len z presne zákonom taxatívne určených dôvodov. Zákon č. 244/2002 Z. z. súčasne určuje lehotu na podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku, a to 60 dní odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi rozhodcovského rozsudku, ktorý podáva žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku, pričom ak účastník rozhodcovského konania požiadal o opravu rozhodcovského rozsudku, lehota začína plynúť od doručenia rozhodnutia o oprave rozhodcovského rozsudku (§ 41 Zákona č. 244/2002 Z. z.).
13. Zo spisového materiálu rozhodcovského súdu súd považoval za preukázané, že zásielka obsahujúca rozhodcovský rozsudok bola žalobcovi doručovaná na adresu Domovina 323, 972 43 Zemianske Kostoľany. Lustráciou v Registri obyvateľov konajúci všeobecný súd považoval za zistené, že žalobca má trvalý pobyt na ulici Domovina, orientačné číslo 84, súpisné číslo 323, obec Zemianske Kostoľany a k takémuto pobytu je prihlásený od 04. 10. 2004. Súčasne z údajov živnostenského registra súd považoval za zistené, že žalobca ako podnikateľ - fyzická osoba má adresu miesta podnikania Domovina 323, 972 43 Zemianske Kostoľany.
14. Ak niektorú otázku postupu rozhodcovského konania nemožno riešiť podľa Zákona č. 244/2002 Z. z., ak to povaha veci pripúšťa, použijú sa primerane ustanovenia všeobecného predpisu o konaní pred súdmi, ktorým predpisom s účinnosťou od 01. 07. 2016 je Zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (§ 51 od. 3 Zákona č. 244/2002 Z. z.). Zákon č. 244/2002 Z. z. upravuje aj otázku doručovania, a to tak, že písomnosti sa považujú za doručené, ak boli doručené adresátovi osobne alebo do sídla alebo na miesto podnikania adresáta alebo na miesto jeho trvalého pobytu a ak nemožno doručiť písomnosť adresátovi na nijakom z uvedených miest ani po vynaložení primeraného úsilia na zistenie tejto skutočnosti, písomnosti sa považujú za doručené, ak sú zaslané do posledného známeho sídla alebo miesta výkonu podnikania alebo miesta trvalého pobytu adresáta doporučenou zásielkou alebo iným spôsobom, ktorý umožňuje overiť snahu doručiť písomnosti (§ 25 ods. 1 Zákona. č. 244/2002 Z. z.). Súčasne však Zákon č. 244/2002 Z. z. upravuje, že ustanovenie § 25 ods. 1 sa nepoužije na doručovanie súdnych písomností (§ 25 ods. 4 Zákona. č. 244/2002 Z. z.). Zákon č. 244/2002 Z. z. nemá samostatnú definíciu pojmu „súdna písomnosť“, resp. neupravuje, čo sa pre účely tohto zákona považuje za súdnu písomnosť, zaužívanou praxou a teologickým výkladom však treba dospieť k záveru, že sa za súdnu písomnosť považujú všetky písomnosti, ktoré sú súdom, v danom prípade rozhodcovským súdom, vydané a sú doručované v rámci konania, teda v danom prípade v rámci rozhodcovského konania.
15. Súd preto dospel k záveru, že na doručovanie rozhodcovského rozsudku sa použijú ustanovenia všeobecného predpisu o konaní pred súdmi.
16. V civilnom sporovom konaní, ak nemožno doručiť fyzickej osobe písomnosť na adresu evidovanú v registri obyvateľov Slovenskej republiky, považuje sa písomnosť dňom vrátenie nedoručenej zásielky súdu za doručenú, a to aj vtedy, ak sa adresát o tom nedozvie (§ 106 ods. 1 písm. a) a § 111 ods. 3 CSP) a Civilný sporový poriadok aj výslovne upravuje, že do vlastných rúk sa doručuje tak, že adresát potvrdí prijatie písomností na potvrdení o doručení písomnosti, ktoré potvrdenie sa označuje zákonnou skratkou „doručenka“ a údaje v doručenke sa považujú za pravdivé, ak nie je dokázaný opak a súčasne výslovne definuje, že doručenka je verejnou listinou (§ 111 ods. 1 CSP).
17. Súd potom považoval za preukázané, že rozhodcovský rozsudok bol žalobcovi ako účastníkovi rozhodcovského konania doručovaný na adresu evidovanú v registri obyvateľov Slovenskej republiky, ktorá je súčasne aj adresou jeho miesta podnikania, a teda dňom vrátenia nedoručenej zásielky rozhodcovskému súdu sa rozhodcovský rozsudkom považoval za doručený, aj keď sa žalobca, ako adresát, o tom nedozvedel. Rozhodcovský rozsudok sa teda považoval za doručený žalobcovi dňom 19. 10. 2016. Žaloba žalobcu o zrušenie rozhodcovského rozsudku bola konajúcemu všeobecnému
súdu doručená dňa 02. 06. 2017, keď na poštovú prepravu bola podaná dňa 01. 06. 2017, na základe čoho súd považoval za preukázané, že žaloba o zrušenie rozhodcovského rozsudku nebola žalobcom podaná v zákonnej lehote 60 dní od doručenia rozhodcovského rozsudku, keď zákonná lehota 60 dní od doručenia rozhodcovského rozsudku uplynula dňa 19. 12. 2016 (jej koniec pripadol na nedeľu 18. 12. 2016, a teda sa posunul na najbližší nasledujúci pracovný deň).
18. Súd potom poukazuje aj na skutočnosť, že hoci adresa trvalého pobytu pri označení ulice obsahuje tak orientačné, ako aj súpisné číslo a v danom prípade zásielky žalobcovi boli doručované len s označením súpisného čísla, súd má za to, že nejde o taký nedostatok v doručovaní, resp. uvedení adresy, aby poštový doručovateľ nevedel identifikovať, kde má zásielku doručovať. Napokon, aj v údajoch živnostenského registra ako miesto podnikania má žalobca uvedenú adresu len s uvedením súpisného čísla a adresu len s uvedením súpisného čísla žalobca uviedol aj pri svojom označení v podanej žalobe. Napokon zásielka, ktorou bol doručovaný žalobcovi rozhodcovský rozsudok, nebola vrátená s prípadným oznámením poštového doručovateľa, že adresát je neznámy, ale s oznámením, že zásielka nebola prevzatá v odbernej lehote. Rovnako súd poukazuje aj na skutočnosť, že na rozdiel od právnej úpravy účinnej do 30. 06. 2016, kedy ak nebol adresát písomnosti, ktorá sa má doručiť do vlastných rúk, zastihnutý, hoci sa v mieste doručenia zdržuje, doručovateľ ho vhodným spôsobom upovedomil, že mu zásielku príde doručiť znovu v deň a hodinu uvedenú v oznámení a ak zostal i nový pokus o doručenie bezvýsledným, uložil doručovateľ písomnosť na pošte alebo na orgáne obce a adresáta o tom vhodným spôsobom upovedomil a ak si adresát zásielku počas jej uloženia nevyzdvihol, považoval sa deň, keď bola zásielka vrátená súdu, za deň doručenia, i keď sa adresát o tom nedozvedel (§ 47 ods. 2 Zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení účinnom do 30. 06. 2016), podľa procesných predpisov účinných od 01. 07. 2016 sa už takýto postup nevyžaduje a písomnosti (okrem žaloby - § 116 CSP) sa žalovanému, ktorý je fyzickou osobou, doručujú len na adresu evidovanú v Registri obyvateľov Slovenskej republiky (§ 116 ods. 3 v spojení s § 106 ods. 1 písm. a) CSP), pričom z hľadiska účinkov doručenia je irelevantné, či žalovanému je písomnosť doručená tak, že ako adresát potvrdí prijatie písomnosti na doručenke (§ 111 ods. 1 CSP) alebo tak, že písomnosť sa považuje za doručenú dňom vrátenia nedoručenej zásielky súdu (§ 111 ods. 3 CSP). Procesné predpisy účinné od 01. 07. 2016 teda pre účinné doručenie súdneho rozhodnutia do vlastných rúk už nevyžadujú opakované doručovanie zásielok s následným uložením zásielky na pošte a rovnako ani nevyžadujú, aby sa adresát v mieste doručenia zdržoval. Pokiaľ potom aj žalobca poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Cdo 190/2012, toto bolo vydané za predchádzajúcej právnej úpravy Občianskeho súdneho poriadku. S poukazom na § 111 ods. 3 CSP sa teda písomnosť dňom vrátenia nedoručenej zásielky považuje za „doručenú“ a aj zákonodarca plynutie lehoty na podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku upravil od „doručenia“ rozhodcovského rozsudku účastníkovi rozhodcovského konania, ktorý podáva žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Zákonodarca teda podanie žaloby viaže na objektívnu skutočnosť doručenia rozhodcovského rozsudku, nie prípadne na subjektívnu skutočnosť od kedy sa účastník o rozhodcovskom rozsudku dozvedel. V danom prípade sa preto rozhodcovský rozsudok považoval za doručený žalobcovi dňa 19. 10. 2016 a od tohto dňa začala žalobcovi plynúť zákonná lehota na podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku.
19. Súd ešte poukazuje na skutočnosť, že žalobca v rozhodcovskom konaní vystupoval ako fyzická osoba - podnikateľ, a teda žalobca prípadne nespĺňal zákonnú definíciu spotrebiteľa, a to nielen podľa všeobecných ustanovení (§ 52 Občianskeho zákonníka), ale ani podľa osobitných ustanovení (§ 2 písm. a) Zákona č. 250/2007 o ochrane spotrebiteľa Z. z.). Keďže v danom prípade nešlo o rozhodcovské konanie, ktorého predmetom bol spotrebiteľský spor (§ 73 ods. 1 Zákona č. 335/2014 Z. z.), lehota na podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku sa posudzovala podľa Zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, nie prípadne podľa Zákona č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní.
20. Nepodanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku v zákonom ustanovenej lehote zakladá dôvod na zamietnutie žaloby, a to bez potreby toho, aby súd vyhodnocoval, či žalobca preukázal, že je daný zákonný dôvod na zrušenie rozhodcovského rozsudku, keď súd poukazuje aj na skutočnosť, že keďže žaloba o zrušenie rozhodcovského rozsudku sa podáva proti doručenému rozhodcovskému rozsudku, ak by bol žalobca preukázal, že nenastali účinky doručenia rozhodcovského rozsudku, resp. že mu rozhodcovský rozsudok nebol doručený, bola by žaloba podaná predčasne.
21. Súd v konaní o žalobe na zrušenie rozhodcovského rozsudku aj bez návrhu vždy preskúma, či sú tu dôvody, pre ktoré by boli odopreté uznanie a výkon cudzieho rozhodcovského rozsudku, teda ak zistí, že podľa právneho poriadku Slovenskej republiky nemožno predmet sporu riešiť v rozhodcovskom konaní alebo by jeho uznanie a výkon boli v rozpore s verejným poriadkom (§ 40 ods. 1 písm. b), § 40 ods. 2 a § 50 ods. 2 Zákona č. 244/2002 Z. z.). Keďže v danej veci bola žaloba podaná oneskorene, súd nevyhodnocoval ani tento dôvod na zrušenie rozhodcovského rozsudku.
22. Vychádzajúc z konštatovaných skutočností, súd žalobu žalobcu ako podanú po uplynutí zákonom stanovenej lehoty zamietol.
23. O trovách konania súd rozhodoval podľa § 255 ods. 1 CSP a žalovanému, ktorý mal v konaní plný úspech, priznal proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Podľa § 262 ods. 1 CSP súd v tomto rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, rozhodol len o nároku na náhradu trov konania a podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto súdnemu rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia tohto rozhodnutia na Okresnom súde Banská Bystrica vo vyhotovení dvojmo.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že neboli splnené procesné podmienky; súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces; rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd; konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností; súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené alebo rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má uvedené vady, ak tieto vady mali vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak sa týkajú procesných podmienok; sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu; má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.