Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_21CoE-334-2017.pdf
PDF · 91.24 KB
Case nature
Subarea
21CoE/334/2017
Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Eugena Palášthyho a členov senátu JUDr. Lýdie Noskovičovej a JUDr. Moniky Školníkovej, v exekučnej veci oprávneného: Ceretrade, s.r.o., so sídlom Nitrianska 3342/99, Hlohovec, IČO: 44 903 928, zastúpeného advokátom JUDr. Petrom Bartošom, Kollárovo námestie 9, Bratislava, proti povinnému: N. Š.L. N., D.. XX.XX.XXXX, N. M. XXXX/XX, N., štátny občan SR, zastúpenému advokátom Mgr. Martinom Hanáčkom, Záhradnícka 41, Bratislava, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Ladislavom Jakubcom, so sídlom Exekútorského úradu Zámocká 30, Bratislava, pod sp. zn. EX 2794/2016, o vymoženie pohľadávky oprávneného vo výške 150.729,98 eura s príslušenstvom, trov konania a trov exekúcie, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava IV č. k. 16Er/1951/2016-71 zo dňa 8.2.2017, takto
rozhodol:
Krajský súd v Bratislave, uznesenie Okresného súdu Bratislava IV č.k. 16Er/1951/2016-71 zo dňa 8.2.2017, v časti výroku II p o t v r d z u j e . Súd povinnému p r i z n á v a nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Bratislava IV ako súd prvej inštancie, napadnutým uznesením výrokom I zamietol námietky povinného proti exekúcii a výrokom II povolil odklad exekúcie do právoplatného rozhodnutia vo veci samej, v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava V pod sp. zn. 21Cr/3/2017 a to s odkazom na ustanovenia § 50 ods. 1, ods. 3, § 56 ods. 5, ods. 8 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „EP“) a § 124 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“).
2. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že dňa 14.11.2016 udelil súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie č. 5104 132096 na základe rozhodcovského rozsudku Rozhodcovského súdu Royal Development v Hruboňove sp. zn. RD/53/2016 zo dňa 3.5.2016 (ďalej len „rozhodcovský rozsudok“). Dňa 13.12.2016 bolo povinnému doručené upovedomenie o začatí exekúcie a dňa 4.1.2017 postúpil súdny exekútor súdu podanie povinného označené ako námietky proti exekúcii, ktoré boli súdnemu exekútorovi doručené v zákonnej lehote dňa 23.12.2016 a v ktorých povinný uviedol, že uvedená exekúcia je nezákonná a odporuje dobrým mravom, nakoľko povinný považuje rozhodcovský rozsudok za vydaný v rozpore so zákonom a z toho dôvodu sa domáha prostredníctvom súdu zrušenia rozhodcovského rozsudku. Povinný uviedol, že má za to, že súd by mal konanie na čas, kým sa rozhodne o konaní pod sp. zn. 49Csr/4/2016, prerušiť. Dňa 31.1.2017 bolo súdu prvej inštancie doručené vyjadrenie oprávneného, v ktorom uviedol, že exekučné konanie nie je vedené na základe spotrebiteľského exekučného titulu, pričom povinný napadol exekúciu zmätočným a právne nezrozumiteľným spôsobom, nakoľko vo svojich námietkach neuviedol žiaden konkrétny dôvod, pre ktorý by mala byť exekúcia zastavená, alebo by mal byť povolený odklad. Rozhodcovský rozsudok môže byť napadnutý do 60 dní od jeho doručenia žalobou o jeho zrušenie na kauzálne príslušnom súde. Povinný si rozhodcovský rozsudok prebral dňa 16.5.2016 a žiadnu žalobu v zákonnej lehote nepodal. Okresný súd Bratislava V dňa 23.1.2017 oznámil súdu prvej inštancie, že žaloba o zrušenie
rozhodcovského rozsudku bola dňa 11.1.2017 prevedená z oddelenia 49Csr do oddelenia 21Cr a bola jej pridelená spisová značka 21Cr/3/2017. Súd prvej inštancie ďalej v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že námietkam proti exekúcii môže súd vyhovieť, ak po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránia jeho vymáhateľnosti, alebo ak sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná, pričom súd prvej inštancie mal za to, že sa jedná o dôvody, ktoré v čase podania námietok proti exekúcii existujú a nejedná sa o dôvody ktoré môžu nastať, v dôsledku čoho súd prvej inštancie námietky povinného proti exekúcii ako nedôvodné zamietol. Vzhľadom k tomu, že povinný podal dňa 22.12.2016 na Okresnom súde Bratislava V žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku, ktorý je exekučným titulom v predmetnom exekučnom konaní pred uplynutím lehoty na podanie námietok proti exekúcii, súd prvej inštancie rozhodol tak, že povolil odklad exekúcie do právoplatného rozhodnutia vo veci samej, v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava V pod sp. zn. 21Cr/3/2017 v zmysle § 56 ods. 5 EP. 3. Proti tomuto uzneseniu podal oprávnený prostredníctvom svojho právneho zástupcu v zákonnej lehote odvolanie v časti výroku II a navrhol, aby odvolací súd zrušil výrokovú časť II predmetného uznesenia o odklade exekúcie. Oprávnený v odvolaní uviedol, že námietky povinného proti exekúcii v sebe neobsahovali návrh na odklad exekúcie podľa § 56 EP a exekučný súd rozhodol svojvoľne o odklade exekúcie, čím neoprávnene rozšíril námietky povinného proti exekúcii, pričom takéto konanie súdu je v hrubom rozpore s Exekučným poriadkom a s Civilným sporovým poriadkom. Ďalej oprávnený v odvolaní uviedol, že predmetné rozhodcovské konanie prebiehalo podľa zákona č. 244/2002 Z.z. ako obchodný spor, ale exekučný súd v čl. 12 napadnutého uznesenia podľa názoru oprávneného tento exekučný titul definoval ako spotrebiteľskú arbitráž konanú podľa zákona č. 335/2014 Z.z., čím na dané exekučné konanie aplikoval nesprávnu právnu normu. Exekučný titul, ktorým je rozhodcovský rozsudok RD/53/2016 je nepochybným platným exekučným titulom, nebol zrušený a nebola odložená jeho vykonateľnosť a preto ho exekučný súd nesmie spochybňovať a je ním v celom rozsahu viazaný. Povinný síce podal účelovú žalobu na Okresný súd Bratislava V o zrušenie rozhodcovského rozsudku RD/53/2016, avšak neexistuje žiaden dôvod, aby tento rozhodcovský rozsudok mohol byť zrušený, nakoľko povinný zmeškal hmotnoprávnu lehotu určenú v § 41 zákona č. 244/2002 Z.z., čo podľa zaužívanej judikatúry spôsobuje zamietnutie takejto žaloby. Exekučný súd nemal dôvod povoliť odklad exekúcie, k čomu existuje rozsiahla judikatórna prax exekučných súdov a v tejto súvislosti oprávnený v odvolaní poukázal na uznesenie NS SR sp. zn. 6 ECdo/7/2013, uznesenie Ústavného súdu SR č. k. I.ÚS 483/2014-12, uznesenie Okresného súdu Trebišov sp. zn. 15Er/1972/2015, uznesenie Okresného súdu Bratislava III sp. zn. 48Er/302/2016, uznesenie Okresného súdu Košice I sp. zn. 20Er/2156/2013, uznesenie Okresného súdu Skalica sp. zn. 5Er/1168/2013 a uznesenie Okresného súdu Bratislava V sp. zn. 16Er/1951/2016. Oprávnený tiež v odvolaní uviedol, že do Exekučného poriadku bol vložený text § 56 ods. 5 výlučne na základe čl. V. zákona č. 335/2014 Z.z. a v zmysle uvedeného čl. V. boli upravené viaceré postupy exekučného konania, pričom podľa názoru oprávneného je nespochybniteľné z logiky § 46 ods. 3 zákona č. 335/2014 Z.z. a celého legislatívneho procesu, ktorý bol súčasťou jeho prijatia, že obsah § 56 ods. 5 EP sa týka iba spotrebiteľského rozhodcovského konania. To, že v Exekučnom poriadku existuje takýto zápis § 56 ods. 5 je chyba, omyl, nepozornosť pri prepise zákona v znení jeho zmien platných od 1.1.2015. Exekučný súd v danom exekučnom konaní nemal aplikovať na toto exekučné konanie ustanovenie § 56 ods. 5 EP, nakoľko sa toto ustanovenie netýka exekučného titulu, ktorým je predmetný rozhodcovský rozsudok. 4. Povinný sa k odvolaniu oprávneného vyjadril písomným podaním svojho právneho zástupcu zo dňa 17.4.2017, doručeným súdu prvej inštancie dňa 20.4.2017, v ktorom uviedol, že rozhodnutie o odklade považuje za správne s tým, že povinný bol zaviazaný nezákonne vydaným rozhodcovským rozsudkom RD/53/2016 zo dňa 3.5.2016, ktorý podľa názoru povinného bude v celom rozsahu zrušený a to predovšetkým z dôvodu, že rozhodcovskému súdu nikdy nebola udelená právomoc rozhodovať o škode, pričom žalobca (v tomto prípade oprávnený) sa odvolával na obchodné podmienky spoločnosti oprávneného, ktoré povinný nikdy nepodpísal a v podpísaných zmluvách na ne ani nie je žiaden odkaz. Rozhodcovské rozhodnutie nebolo povinnému nikdy ani riadne doručené. Povinný má za to, že boli splnené podmienky § 56 ods. 5 EP na vydanie uznesenia o povolení odkladu exekúcie a teda súd správne vyhodnotil návrh povinného na odklad exekúcie.
5. K vyjadreniu povinného zo dňa 17.4.2017 sa oprávnený vyjadril písomným podaním svojho právneho zástupcu zo dňa 9.5.2017, podaným na súd prvej inštancie dňa 12.5.2017, v ktorom uviedol, že sa plne pridŕža všetkých dôvodov, ktoré už uviedol v odvolaní, pričom povinný vo svojom vyjadrení neuviedol žiadne relevantné dôvody, pre ktoré by mala byť exekúcia odložená a neuviedol ani žiaden nový dôvod, ktorý vznikol po povolení exekúcie. Povinný nedisponuje súdnym rozhodnutím o odklade vykonateľnosti
predmetného exekučného titulu. Oprávnený v predmetnom vyjadrení poukázal na judikát R 40/2013, uznesenia Ústavného súdu SR č. k. II.ÚS 19/2016-40 zo dňa 15.6.2016 a č. k. II.ÚS 1/2009-29, uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 41CoE/728/2015, rozsudok Okresného súdu Bratislava V sp. zn. 24Csr/3/2016 a v nadväznosti na uvedené dôvody žiadal, aby súd prvej inštancie podľa § 376 CSP - autoremedúra, zrušil výrokovú časť II napadnutého uznesenia o odklade exekúcie s tým, že v prípade odmietnutia autoremedúry oprávnený žiadal, aby odvolací súd zrušil výrokovú časť II napadnutého uznesenia o odklade exekúcie. 6. Povinný sa k vyjadreniu oprávneného zo dňa 9.5.2017 vyjadril písomným podaním svojho právneho zástupcu zo dňa 29.5.2017, podaným na súd prvej inštancie dňa 1.6.2017, v ktorom uviedol, že rozhodnutie o odklade považuje za správne tak, ako už uviedol v predchádzajúcom vyjadrení s tým, že toho času sa na Okresnom súde Bratislava V naďalej vedie konanie o zrušenie predmetného rozhodcovského rozsudku, avšak o odklade vykonateľnosti doposiaľ nebolo rozhodnuté. Povinný tiež uviedol, že samostatným podaním - odklad exekúcie, sa domáhal ochrany pred exekúciou, nakoľko majetok povinného a hlavne majetok jeho rodiny bol ohrozený a teda nie je pravda, že by súd prvej inštancie konal nad rámec, pretože povinný návrh na odklad exekúcie podal samostatným podaním. 7. Krajský súd v Bratislave ako odvolací súd v zmysle § 34 CSP, po oboznámení sa s obsahom spisu a po preskúmaní napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie v medziach daných rozsahom odvolania a odvolacími dôvodmi v zmysle § 379 a § 380 CSP dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je v časti výroku II vecne správne. 8. Podľa § 243h ods. 1 EP (Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. apríla 2017), ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1.4.2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31.3.2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 sa použijú len s ohľadom na veci pridelené podľa predpisov účinných po 1.4.2017. 9. Podľa § 56 ods. 5 EP (v znení účinnom do 31.3.2017) súd povolí odklad exekúcie, ak povinný v lehote na podanie námietok proti exekúcii podá žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Ak súd žalobu o zrušenie rozhodcovského rozhodnutia zamietne, po právoplatnosti rozhodnutia sa v exekúcii pokračuje. Ak súd žalobe vyhovie a rozhodcovské rozhodnutie zruší, súd exekúciu podľa tohto zákona zastaví. 10. Podľa § 9a ods. 1 EP (v znení účinnom do 31.3.2017) ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.
11. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 12. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 13. Z obsahu predmetného spisu odvolací súd zistil, že dané exekučné konanie začalo dňa 14.7.2016 doručením návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi, ktorý následne dňa 15.7.2016 doručil súdu prvej inštancie žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, na základe ktorej súd prvej inštancie ako exekučný súd vydal dňa 14.11.2016 poverenie č. 5104 132096, a to na podklade exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok rozhodcu Ing. Miloša Valacha, zapísaného v zozname rozhodcov vedenom Rozhodcovským súdom Royal Development pod sp. zn. RD/53/2016, vydaný dňa 3.5.2016, na ktorom nie je vyznačená jeho právoplatnosť, ale len vykonateľnosť dňom 19.5.2016. Exekútor dňa 4.1.2017 postúpil exekučnému súdu námietky povinného proti exekúcii, v ktorých povinný poukázal na žalobu o zrušenie predmetného rozhodcovského rozsudku podanú na Okresný súd Bratislava V dňa 22.12.2016, o ktorej je konanie vedené na Okresnom súde Bratislava V pod sp. zn. 49Csr/4/2016. Z oznámenia Okresného súdu Bratislava V zo dňa 23.1.2017 je zrejmé, že spis vedený na Okresnom súde Bratislava bol dňa 11.1.2017 prevedený do oddelenia 21Cr a je vedený pod sp. zn. 21Cr/3/2017. Z obsahu spisu odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie zistil, že zo strany povinného bola žaloba o zrušenie rozhodcovského rozsudku, ktorý je v danom prípade exekučným titulom, podaná na Okresný súd Bratislava V v lehote na podanie námietok proti exekúcii a konanie je vedené pod sp. zn. 21Cr/3/2017, pričom z obsahu spisu a ani zo žiadneho podania účastníkov konania nevyplýva, že by medzičasom došlo k právoplatnému skončeniu predmetného konania o zrušenie rozhodcovského rozsudku vedeného na Okresnom súde Bratislava V pod sp. zn. 21Cr/3/2017. 14. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie a na zdôraznenie správnosti v ňom prezentovaného právneho záveru uvádza nasledovné ďalšie dôvody. 15. Zmyslom inštitútu odkladu exekúcie je predísť nezvratným nepriaznivým následkom, ku ktorým by mohlo dôjsť, ak by sa exekúcia neodložila. Povolenie odkladu exekúcie je možné až po vydaní poverenia,
teda až počas prebiehajúcej exekúcie. Odklad exekúcie je možný z viacerých dôvodov, ustanovených v ustanovení § 56 ods. 1 až 5 EP (v znení účinnom do 31.3.2017), a to: a) ak sa povinný, ktorý je fyzickou osobou, bez svojej viny ocitol prechodne v takom postavení, že by neodkladná exekúcia mohla mať pre neho alebo pre príslušníkov jeho rodiny zvlášť nepriaznivé následky a oprávnený by nebol odkladom exekúcie vážne poškodený, b) ak možno očakávať, že exekúcia bude zastavená, c) ak bolo cudzie rozhodnutie v štáte, v ktorom bolo vydané, napadnuté opravným prostriedkom, až do právoplatného rozhodnutia o opravnom prostriedku alebo ak bol podaný návrh na neuznanie cudzieho rozhodnutia osobitným rozhodnutím, ak podanie takého návrhu pripúšťa osobitný predpis, d) ak by neodkladná exekúcia mohla zabrániť povinnému poskytovať alebo zabezpečovať zdravotnú starostlivosť podľa osobitných predpisov, e) ak povinný v lehote na podanie námietok proti exekúcii podá žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Ak súd žalobu o zrušenie rozhodcovského rozhodnutia zamietne, po právoplatnosti rozhodnutia sa v exekúcii pokračuje. Ak súd žalobe vyhovie a rozhodcovské rozhodnutie zruší, súd exekúciu podľa tohto zákona zastaví. 16. Na rozdiel od ustanovení § 56 ods. 1 až 4 EP (v znení účinnom do 31.3.2017), kedy súd môže (ale aj nemusí) povoliť odklad exekúcie, ak sú splnené tu uvedené podmienky, ustanovenie § 56 ods. 5 EP (v znení účinnom do 31.3.2017) obligatórne ukladá súdu (a to aj bez návrhu povinného) odložiť exekúciu v prípade, ak povinný v lehote na podanie námietok proti exekúcii podá žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku. 17. Oprávnený v podanom odvolaní uviedol, že ustanovenie § 56 ods. 5 EP (v znení účinnom do 31.3.2017) sa vzťahuje len na exekúcie, kde je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok, ktorý bol vydaný v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, nakoľko k doplneniu § 56 EP o tento odsek došlo zákonom č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní. Odvolací súd sa však s týmto tvrdením oprávneného nestotožnil. Je nepochybné, že k doplneniu vyššie uvedeného ustanovenia EP došlo predmetným zákonom, ktorý je ale rozdelený do niekoľkých článkov, pričom v čl. I je obsiahnutý právny text samotného zákona o spotrebiteľských rozhodcovských konaniach a jeho ďalšími článkami (čl. II. až VII.) došlo k novelizácii ďalších právnych predpisov, okrem iných aj niekoľkých ustanovení Exekučného poriadku. Exekučný poriadok nebol týmto právnym predpisom novelizovaný len v súvislosti s prijatím predmetného zákona č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, ale predmetným zákonom došlo k novele Exekučného poriadku aj vo veciach týkajúcich sa cudzieho exekučného titulu (§ 41 ods. 2 písm. b) EP, § 42 ods. 4 EP, § 44 ods. 6 EP, § 48 ods. 3 EP, § 56 ods. 3 EP...), ďalej bol do EP zakotvený Centrálny register exekúcií (§ 211a a nasl. EP), § 217 EP - disciplinárna komisia a pod., teda je nepochybné, že ustanovenia Exekučného poriadku neboli novelizované výlučne v súvislosti so zavedením inštitútu spotrebiteľského rozhodcovského konania. Podľa názoru odvolacieho súdu, ak by úmyslom zákonodarcu bolo, aby sa ustanovenie § 56 ods. 5 EP (v znení účinnom do 31.3.2017) týkalo výlučne rozhodcovských rozsudkov vydaných v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, bol by tak urobil spôsobom, ktorý by nepripúšťal pochybnosti a to uvedením rozhodných skutočností priamo do textu právnej normy, ako tak urobil napríklad v ustanoveniach § 44 ods. 3 EP a § 48 ods. 2 EP (v znení účinnom do 31.3.2017). 18. Pre úplnosť odvolací súd dodáva, že skutočnosť, že za súčasnej právnej úpravy už Exekučný poriadok neobsahuje ustanovenie zodpovedajúce dikcii ustanovenia § 56 ods. 5 EP v znení účinnom do 31.3.2017, je právne irelevantná s poukazom na znenie ustanovenia § 243h ods. 1 EP (Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. apríla 2017), v zmysle ktorého je súd povinný na daný prípad aplikovať právnu úpravu v znení účinnom do 31.3.2017. Súčasne odvolací súd konštatuje, že žiadne z rozhodnutí Ústavného súdu Slovenskej republiky alebo všeobecných súdov, na ktoré vo svojich podaniach poukazoval oprávnený, nie je riešením právnej otázky podstatnej pre prejednávaný prípad vo vzťahu k aplikácii ustanovenia § 56 ods. 5 EP (v znení účinnom do 31.3.2017) na skutkové a právne okolnosti zodpovedajúce danému prípadu. 19. V ďalšom konaní bude súd prvej inštancie postupovať v závislosti od výsledku konania o zrušenie predmetného rozhodcovského rozsudku (exekučného titulu) vedeného na Okresnom súde Bratislava V pod sp. zn. 21Cr/3/2017 v súlade s ustanovením § 56 ods. 5 EP (v znení účinnom do 31.3.2017), ktoré v druhej a tretej vete veľmi presne upravuje postup exekučného súdu v nadväznosti na výsledok konania o zrušenie rozhodcovského rozsudku. 20. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a s poukazom na znenie citovaných zákonných ustanovení odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je v časti výroku II vecne správne a z toho dôvodu odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vo výroku vecne správne potvrdil.
21. Podľa § 396 ods. 1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie. 22. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 23. V danom prípade mal v odvolacom konaní plný úspech povinný, v dôsledku čoho súd povinnému zastúpenému advokátom priznal nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania, o výške ktorej rozhodne v zmysle § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie. 24. Toto uznesenie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2, veta druhá CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť v podpísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť právneho zastúpenia advokátom dovolateľ nemá len v prípadoch vymedzených § 429 ods. 2 CSP. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Nesplnenie náležitostí vyžadovaných § 428 a § 429 CSP má za následok odmietnutie dovolania ( § 447 písm. d/, e/ CSP).