Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13Csp/12/2018

Potvrdené rozhodnutím 41Co/28/2019
„ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Križanovej a členiek senátu JUDr. Daniely Maštalířovej a JUDr. Miroslavy Púchovskej, v právnej veci žalobcu F. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. XXXX/XX, XXX XX L. L., zastúpená Mgr. Stanislavou Tichou, advokátkou, so sídlom Zakvášov 1519/55, 017 01 Považská Bystrica, proti žalovanému PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752, zastúpeného Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s. r. o., so sídlom Kubániho 16, 811 04 Bratislava, IČO: 47 233 516, o zaplatenie 1.284,34 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 13Csp/12/2018-90 zo dňa 16. októbra 2018, takto rozhodol: I. Rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 13Csp/12/2018-90 zo dňa 16. októbra 2018 v napadnutej časti I výrokovej vety p o t v r d z u j e . II. Žalobkyňa má nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica v konaní pred sudcom JUDr. Gabrielom Slobodníkom v právnej veci žalobkyne F. J., X.. XX. XX. XXXX, V. L. H.M. XXXX/XX, XXX XX L. L., zastúpená Mgr. Stanislavou Tichou, advokátkou so sídlom Zakvášov 1519/55, 017 01 Považská Bystrica, proti žalovanému PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o. so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752, zastúpenom Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Kubániho 16, Bratislava, IČO: 47 233 516, o zaplatenie 1 284,34 Eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni 1 284,34 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 06. 02. 2018 do zaplatenia, a to v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Súd žalobu vo zvyšnej časti z a m i e t a.

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni náhradu trov konania v rozsahu 100 %, do 3 dní od právoplatnosti uznesenia, ktorým vyšší súdny úradník rozhodne o ich výške.

odôvodnenie:

1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu dňa 29. 01. 2018 domáhala voči žalovanému zaplatenia sumy 1 284,34 Eur s 5 % ročným úrokom z omeškania od 07. 07. 2017 do zaplatenia titulom bezdôvodného obohatenia (plnenie bez právneho dôvodu, z neplatného právneho úkonu) a náhrady trov konania.

2. Žalobu odôvodnila tým, že ako dlžník - spotrebiteľ požiadala žalovaného ako veriteľa - dodávateľa o poskytnutie spotrebiteľského úveru. Strany sporu uzatvorili formulárovú úverovú zmluvu, ktorá je spotrebiteľskou zmluvou v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka (ďalej „OZ“) a zároveň zmluvou o spotrebiteľskom úvere podľa zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase jej uzatvorenia. Žalobkyňa tvrdí, že úver, ktorý jej žalovaný poskytol, sa považuje za bezúročný a bez poplatkov podľa § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. pre absenciu obligatórnych náležitostí zmluvy podľa § 9 ods. 2 písm. f/, g/, j/, k/ zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom v čase jej uzatvorenia (konečná splatnosť úveru, výška splátok istiny, úrokov a iných poplatkov a údaj o splatnosti jednotlivých splátok, presná výška úveru, RPMN) a obsahuje nesprávny údaj RPMN, keďže výška ročnej úrokovej sadzby úveru je v zmluve vyššia ako výška RPMN, ktorá predstavuje celkové náklady spotrebiteľa vrátane úrokov a poplatkov. Na základe úverovej zmluvy sa žalovaný zaviazal poskytnúť žalobkyni úver vo výške 1 100,- Eur, avšak skutočne jej vyplatil sumu 944,87 Eur, po započítaní poplatku vo výške 165,13 Eur za poskytnutie služby podľa bodu 8 zmluvy (možnosť odkladu maximálne 3 splátok úveru) oproti úveru. Žalobkyňa ďalej poukázala na to, že údaj o výške RPMN uvedený v bode 5 žiadosti o poskytnutie úveru (70 %), ktorá je návrhom na uzavretie zmluvy, sa nezhoduje s týmto údajom v akceptácii návrhu (bod 6 žiadosti), preto v tejto časti je zmluva neplatná. Podľa názoru žalobkyne pre rozpor s dobrými mravmi je zmluva neplatná (§ 39 v časti dohody o výške úrokov (70 % ročne), ktorá podstatne

prevyšuje odplatu stanovanú v § 53 ods. 6 v znení platnom v čase uzatvorenia zmluvy - obvykle považovanú na finančnom trhu (podľa informácii NBS priemerná ročná úroková sadzba v slovenských bankách v roku 2014 pri spotrebiteľských úveroch s dobou splatnosti od 1 do 5 rokov predstavovala 10,58 %). Zmluva je ďalej neplatná v časti dohody o poskytovaní služby (bod 8.), nakoľko sa jedná o neprijateľnú zmluvnú podmienku vyjadrujúcu finančný záväzok spotrebiteľa za plnenie, ktoré mu reálne nie je, resp. nemusí byť nikdy dodané. Vzhľadom k tomu, že žalobyňa zaplatila žalovanému do 06. 07. 2017 sumu 2 229,21 Eur oproti vyplatenému úveru 944,87 Eur, v zmysle § 451 ods. 1, 2 v spojení s § 456 a § 458 ods. 1 sa domáha vydania bezdôvodného obohatenia vo výške 1 284,34 Eur spolu s úrokom z omeškania 5 % ročne od 07. 07. 2017 /deň nasledujúci po poslednej úhrade/ do zaplatenia a náhrady trov konania.

3. Žalovaný žiadal žalobu v celom rozsahu zamietnuť. Nestotožňuje sa s tvrdeniami žalobkyne o nedostatkoch zmluvy, bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru ani výške bezdôvodného obohatenia. Nerozporoval iba tvrdenie o celkových úhradách žalobkyne na úver (2 229,21 Eur).

4. Žalovaný nesúhlasí s tvrdením, že zmluva nebola uzatvorená v písomnej forme. Z bodu 5 (návrhu) a z bodu 6 (prijatia) vyplýva, že žalobkyňa požiadala o úver v sume 1 100,- Eur so splatnosťou 36 mesiacov, pri výške mesačnej splátky 63,01 Eur. Návrh na uzavretie zmluvy a rovnako prijatie návrhu sa nachádzajú na tej istej listine. Rozdiel je len v údaji o RPMN, pričom samotný údaj o RPMN sa objektívne dohodnúť nedá, čo vyplýva z právnej úpravy (§ 9 ods. 2 písm. l/ zákona č. 129/2010 Z.z.) aj súdnej praxe (uznesenie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 3Co/106/2016 z 03. 11. 2016).

5. Žalovaný ďalej tvrdí, že zmluva obsahuje dobu jej trvania a tiež termín konečnej splatnosti úveru. Vychádza z toho, že zmluva je tvorená ustanoveniami nachádzajúcimi sa v listine označenej ako žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru/zmluva o revolvingovom úvere, zmluvnými dojednaniami a prílohami (vrátane oznámenia veriteľa o schválení úveru dlžníkovi), ktoré tvoria jej neoddeliteľnú súčasť (čl. 13, čl. 7 ods. 7.1 písm. g/ zmluvných dojednaní). Z čl. 4, ods. 4.5 zmluvných dojednaní vyplýva, že deň splatnosti poslednej splátky podľa splátkového kalendára je dňom konečnej splatnosti úveru. Podľa čl. 9, bod 9.1 zmluvných dojednaní deň splatnosti poslednej splátky úveru je uvedený v oznámení veriteľa o schválení úveru dlžníkovi. Žalovaný v tejto súvislosti poukázal na závery Súdneho dvora EÚ vo veci C-42/15, ktoré sa premietli do zmeny právnej úpravy tak, že v § 9 ods. 2 písm. d/ zákona č. 129/2010 Z.z. sa vypustili slová „termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru“.

6. Ustanovenie § 9 ods. 2 písm. k/ zákona č. 129/2010 Z.z. vyžaduje uvádzanie spôsobu započítania splátky na istinu a úroky len v prípade, ak sa splátky priraďujú k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia. O takýto typ úveru v zmluvnom vzťahu medzi sporovými stranami nejde. Ak by zmluva mala obsahovať rozpísanie splátky, žalovaný nevidí zmysel práva spotrebiteľa požadovať amortizačnú tabuľku podľa § 9 ods. 5 citovaného zákona.

7. Žalovaný popiera tvrdenia o neuvedení presného údaja o výške úveru. Suma úveru vo výške 1 110,- Eur bola v prospech žalobkyne poskytnutá tak, že časť z tejto sumy bola súčasťou vzájomného vyporiadania (kompenzácie) pohľadávok a časť vyplatená v prospech účtu žalobkyne. Poskytnutím úveru sa v zmysle právnej úpravy rozumie nielen vyplatenie prostriedkov úveru, ale každá zákonom uznaná forma splatenia záväzku - teda aj započítanie. Tvrdí, že samotná Dohoda o poskytnutí služby je individuálnym dojednaním v zmysle § 53 ods. 2 OZ. Nebola podmienkou ani predpokladom pre vznik zmluvy o spotrebiteľskom úvere, žalobkyňa ju uzavrieť nemusela, v podanej žalobe netvrdila ani nepreukázala opak.

8. Žalovaný popiera tvrdenia žalobkyne o tom, že výsledná RPMN nesmie byť nižšia ako ročná úroková sadzba, nakoľko sa počíta podľa zákonného matematického vzorca tvoriaceho prílohu k zákona č. 129/2010 Zz., do ktorého je premietnutý aj údaj o ročnej úrokovej sadzbe.

9. V súvislosti s dohodnutou ročnou úrokovou sadzbou (70,00 %) žalovaný poukázal na § 53 ods. 6 v znení účinnom v čase uzatvorania zmluvy, ktorý reguluje výšku odplaty v spotrebiteľskej zmluve tak, že nesmie podstatným spôsobom prevyšovať priemernú odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu. Pri posudzovaní obdobnosti prípadov sa prihliada najmä na finančnú situáciu spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem poskytnutých peňažných prostriedkov a lehotu splatnosti.

Obvyklou odplatou, vzhľadom na spôsob jej určovania v spojení s tým, že ide o odplatu na finančnom trhu (nie na bankovom trhu) je potom podľa žalovaného hodnota priemernej odplaty určovanej Ministerstvom financií SR a táto bola v čase uzatvorenia zmluvy vo výške 46,30 %. Za podstatné prevýšenie by bolo možné považovať odklon od priemernej sadzby o 25-27 %.

10. Žalobkyňa v replike k nesprávne uvedenej výške úveru doplnila, že nie je legitímne započítanie pohľadávky z úveru voči odmene z Dohody o poskytnutí služby (ďalej „dohoda“), pretože považuje predmetnú dohodu za neprijateľnú podmienku a teda nie je možné započítať pohľadávku z takéhoto neplatného právneho úkonu - dohody, ktorá nevznikla, voči existujúcej pohľadávke na vyplatenie celého dohodnutého úveru. Žalovaný teda nesprávne tvrdí, že výška úveru bola 1 100,- Eur, keď žalobkyni bola vyplatená len suma 944,87 Eur. Tiež nesprávne tvrdí, že dohoda nebola podmienka pre uzatvorenie zmluvy, keďže bola súčasťou hlavnej formulárovej zmluvy a žalobkyňa ju nemala možnosť odmietnuť, nepodpísať, nakoľko zmluva možnosť takejto voľby neposkytovala. Tvrdenia žalovaného, že výška úroku môže byť vyššia ako RPMN je logický nezmysel, nakoľko množinu RPMN tvorí aj podmnožina úroku, takže podmnožina nemôže byť nikdy vyššia ako množina, maximálne rovná množine, ak ostatné podmnožiny predstavujú nulu. V súvislosti s výškou odplaty doplnila, že ustanovenie § 53 ods. 6 nevylučuje aplikáciu § 3 OZ. Nemožno ho vykladať tak, aby sa do odplaty obvykle požadovanej na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch zahrňovali aj údaje od tých subjektov finančného trhu, ktoré poskytujú neprimerané až úžernícke úroky. Pripustenie tejto možnosti nebolo zámerom zákonodarcu, preto treba vychádzať z údajov finančných inštitúcií poskytujúcich spotrebiteľské úvery za primerané odplaty, riadiac sa zásadou dobrých mravov. Keďže v tomto prípade existuje množstvo právnych dôvodov pre ktorý je úver bezúročný a bez poplatkov, a žalobkyňa uhradila viac, než mala, trvá na podanej žalobe a domáha sa vydania bezdôvodného obohatenia vo výške 1 284,34 Eur s príslušenstvom.

11. Súd v zmysle § 180 pojednával v neprítomnosti žalovaného a jeho zástupcu, ktorí svoju neúčasť ospravedlnili. Neúčasť žalobkyne ospravedlnila jej právna zástupkyňa. Vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi obsiahnutými v spise ako žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru/zmluva o revolvingovom úvere č. 8500044771, zmluvné dojednania zmluvy o revolvingovom úvere žalobcu, oznámenie veriteľa o schválení úveru dlžníkovi zo dňa 08. 04. 2014, výpis z účtu žalobkyne (č.l. 11), priemerné úrokové miery podľa NBS v roku 2014, karta klienta, súhrnné informácie o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch veriteľmi za 4. štvrťrok 2013, ďalej písomnými vyjadreniami právnych zástupcov sporových strán, výsluchom právnej zástupkyne žalobkyne, pričom iné návrhy na dokazovanie neboli, a zistil tento skutkový stav:

12. Zo žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru/zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX vyplýva, že v bode 1 v nej vystupuje žalovaný ako veriteľ, v bode 2 žalobkyňa ako dlžník, pričom bola podpísaná žalobkyňou v Banskej Bystrici dňa XX. XX. XXXX a žalovaným v Bratislave dňa XX. XX. XXXX. Podľa bodu 5. dlžník žiada PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o. o poskytnutie úveru za nasledujúcich podmienok: poskytnutá čiastka úveru (úverový limit) 1 110,- Eur, splatnosť úveru (počet splátok) 36, mesačná splátka (vrátane úrokov) 63,01 Eur, celková čiastka, ktorú musí dlžník zaplatiť (úver + úroky za celú dobu čerpania úveru) 2 268,36 Eur, predpokladaná RPMN za úver 70,00 %, ročná úroková sadzba úveru 70,00 %, priemerná RPMN za úver 46,30 %. Iným písmom bol vyplnený bod 6. žiadosti s názvom údaje o schválenom revolvingovom úvere (nevypĺňajte), kde je uvedená poskytnutá čiastka úveru (úverový limit) 1 110,- Eur, splatnosť úveru (počet splátok) 36, mesačná splátka (vrátane úrokov) 63,01 Eur, celková čiastka, ktorú musí dlžník zaplatiť 2 268,36 Eur, RPMN za úver 69,44 %, ročná úroková sadzba úveru 70,00 %, priemerná RPMN 46,30 %. V bode 8.1 je zakomponovaná Dohoda o poskytnutí služby - možnosť odkladu maximálne 3 splátok na žiadosť dlžníka za odplatu 165,13 Eur s tým, že podľa bodu 8.4 sa veriteľ a dlžník doholi na započítaní vzájomých pohľadávok a to pohľadávky dlžníka na poskytnutie schválenej výšky úveru oproti pohľadávke veriteľa na zaplatenie odplaty podľa bodu 8.1 a) ku dňu poskytnutia úveru. Podľa bodu 13. riadnym vyplnením a následným podpisom tejto žiadosti/zmluvy všetkými zúčastnenými stranami uzatvoril veriteľ s dlžníkom zmluvu o revolvingovom úvere, ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú zmluvné dojednania. Zmluvné dojednania boli súdu predložené ako samostatná listina, nepodpísané žalobkyňou. Podľa bodu 2.1 zmluvných dojednaní, vyplnená žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru podpísaná dlžníkom je návrhom na uzatvorenie zmluvy. Podľa bodu 2.2 zmluvných dojednaní, veriteľ je povinný odoslať dlžníkovi oznámenie veriteľa o schválení úveru dlžníkovi a jeden rovnopis zmluvy o revolvingovom úvere.

13. Z oznámenia veriteľa o schválení úveru dlžníkovi - zmluva o revolvingovom úvere číslo XXXXXXXXXX zo dňa XX. XX. XXXX vyplýva, že žalovaný schválil žalobkyni po preskúmaní jej žiadosti úver vo výške 1 110,- Eur. Súd zistil, že v oznámení je odlišný údaj RPMN pre úver (69,44%), pričom okrem údajov uvedených v žiadosti/zmluve o revolvingovom úvere navyše obsahuje dátum splatnosti prvej a poslednej splátky úveru, periodicitu splatnosti splátky v priebehu periódy splácania (10.). Oznámenie ako jednostranný právny úkon žalovaného nie je podpísané žalobkyňou.

14. Z výpisu účtu a karty klienta vyplýva, že žalobkyni bola reálne žalovaným vyplatená suma 944,87 Eur. Celkom zaplatila na úver 2 229,21 Eur, t.j. o 1 284,34 Eur viac, než čerpala, čo zodpovedná žalovanej sume. Poslednú úhradu vykonala dňa 06. 07. 2017.

15. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy, spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

16. Podľa § 2 písm. d) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy, je zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.

17. Podľa § 9 ods. 1 veta prvá zákona č. 129/2010 Z. z. zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu.

18. Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z., zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.

19. Podľa § 11 ods. 1 písm. a), b), d) zákona č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1, b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.

20. Podľa § 11 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez nahliadnutia do príslušnej databázy údajov o spotrebiteľoch na účely posudzovania ich schopnosti splácania úverov.

21. Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy (ďalej „OZ“) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

22. Podľa § 52 ods. 2 veta tretia OZ, v znení účinnom od 01. 04. 2015, na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.

23. Podľa § 53 ods. 1, 2, 3 spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

24. Podľa § 39 OZ, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

25. Podľa § 40 ods. 1 ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný.

26. Podľa § 46 ods. 1, 2 OZ, písomnú formu musia mať zmluvy o prevodoch nehnuteľností, ako aj iné zmluvy, pre ktoré to vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov. Pre uzavretie zmluvy písomnou formou stačí, ak dôjde k písomnému návrhu a k jeho písomnému prijatiu.

27. Podľa § 44 ods. 1, 2 OZ, zmluva je uzavretá okamihom, keď prijatie návrhu na uzavretie zmluvy nadobúda účinnosť. Mlčanie alebo nečinnosť samy o sebe neznamenajú prijatie návrhu. Prijatie návrhu, ktoré obsahuje dodatky, výhrady, obmedzenia alebo iné zmeny, je odmietnutím návrhu a považuje sa za nový návrh. Prijatím návrhu je však odpoveď, ktorá vymedzuje obsah navrhovanej zmluvy inými slovami, ak z odpovede nevyplýva zmena obsahu navrhovanej zmluvy.

28. Podľa § 566 ods. 2 OZ, pri čiastočnom plnení peňažného dlhu sa plnenie dlžníka započítava najprv na istinu a potom na úroky, ak dlžník neurčí inak.

29. Podľa § 580 ak veriteľ a dlžník majú vzájomné pohľadávky, ktorých plnenie je rovnakého druhu, zaniknú započítaním, pokiaľ sa vzájomne kryjú, ak niektorý z účastníkov urobí voči druhému prejav smerujúci k započítaniu. Zánik nastane okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé na započítanie.

30. Podľa § 581 ods. 2 započítať nemožno premlčané pohľadávky, pohľadávky, ktorých sa nemožno domáhať na súde, ako aj pohľadávky z vkladov. Proti splatnej pohľadávke nemožno započítať pohľadávku, ktorá ešte nie je splatná.

31. Podľa § 451 ods. 1, 2 kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

32. Podľa § 457 OZ, ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.

33. Podľa § 151 ods. 1 skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné.

34. Súd v konaní považoval za nesporné, že právny vzťah, ktorý mal byť založený na základe zmluvy o revolvingovom úvere č. 8500044771 je spotrebiteľský v zmysle § 52 a nasl. a zároveň sa naň aplikuje zákon č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy. Taktiež nebolo sporné, že žalovaný poukázal žalobkyni peňažné prostriedky vo výške 944, 87 Eur, pričom ona žalovanému zaplatila doposiaľ 2 229,21 Eur.

35. Za sporné medzi stranami súd považoval, či i) bola dodržaná písomná forma zmluvy, ii) zmluva obsahuje obligatórne náležitosti, iii) sa považuje úver bezúročný a bez poplatkov, iv) dojednanie o výške úrokovej sadzby 70% ročne je platné, v) má žalobkyňa nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia a ak áno, v akej výške.

36. V zmysle § 46 ods. 1 Občianskeho zákonníka, písomnú formu musia mať zmluvy, pre ktoré to vyžaduje zákon. Zákon č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v § 9 ods. 1 vyžaduje písomnú formu zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Pre uzavretie zmluvy písomnou formou stačí, ak dôjde k písomnému návrhu a k jeho písomnému prijatiu (§ 46 ods. 2 . Prijatie návrhu, ktoré obsahuje dodatky, výhrady alebo iné zmeny, je odmietnutím návrhu a považuje sa za nový návrh (§ 44 ods. 2 . Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že žalobkyňa dňa 01.04.2014 podpísala žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru/zmluvy s vyplnenými bodmi 1, 5 agentom žalovaného, ktorý súd považuje za návrh na uzavretie zmluvy. Následne zástupca žalovaného dňa XX. XX. XXXX podpísal a vyplnil bod 6. predmetnej žiadosti a vystavil oznámenie veriteľa o schválení úveru dlžníkovi, ktoré malo byť prijatím návrhu a teda uzavretím zmluvy. Súd mal preukázané, že návrh na uzavretie zmluvy (žiadosť) a prijatie návrhu (žiadosť - bod 6 a oznámenie veriteľa o schválení úveru dlžníkovi) nie sú totožné a líšia sa v údaji o RPMN pre úver. Vzhľadom na uvedené nemožno hovoriť o akceptácii návrhu (žiadosti) zo strany žalovaného, ale o novom návrhu, ktorý by mala žalobkyňa písomne prijať alebo odmietnuť (§ 44 . V konaní však nebolo preukázané, že by žalobkyňa následne urobila ďalší písomný úkon, z ktorého by vyplynulo, že takýto nový návrh žalovaného prijala, pričom čerpanie úveru nemožno považovať za konkludentné prijatie návrhu, pretože zákon na uzavretie zmluvy vyžaduje písomné prijatie návrhu (§ 46 ods. 2 veta prvá v spojení s § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z.). Súd teda na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že nemal preukázanú existenciu dvoch platných vzájomných a obsahovo zhodných písomných prejavov vôle zmluvných strán v časti údajov o výške RPMN pre úver, teda v zmysle ust. § 46 ods. 2 veta prvá nedošlo k uzavretiu zmluvy písomnou formou. Nedostatok písomnej formy je sankcionovaný neplatnosťou zmluvy ako takej a tento dôvod sám o sebe postačuje na vyslovenie záveru, že predložená zmluva je neplatný právny úkon v zmysle § 40 ods.1 Občianskeho zákonníka (viď rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 11Co/85/2018 z 23. 08. 2018).

37. Súd ďalej dospel k záveru, že zmluva neobsahuje obligatórne náležitosti v zmysle § 9 ods. 2 písm. f/, k/ zákona č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom do 30. 04. 2014. Termín jednotlivých splátok úveru vrátane termínu konečnej splatnosti vyplývajú iba z oznámenia veriteľa o schválení úveru dlžníkovi ako jednostranného právneho úkonu žalovaného. Žalobkyňa v čase podpisu žiadosti nemala vedomosť o tom, ako je stanovená splatnosť prvej a nasledujúcich splátok vrátane tej poslednej, teda nevyjadrila vôľu byť touto časťou zmluvy viazaná. Konvalidovanie obsahu zmluvy o tieto údaje nemožno nahradiť listinou žalovaného - oznámením veriteľa o schválení úveru dlžníkovi, žalobkyňou nepodpísaným, a to ani za situácie, keď podľa bodu 7.1 písm. g) zmluvných dojednaní, toto oznámenie predstavuje neoddeliteľnú súčasť zmluvy, nakoľko sa nepochybne jedná o zmluvné dojednania vypracované žalobcom, formulárového charakteru bez možnosti ovplyvnenia textu zmluvných dojednaní spotrebiteľom (viď rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 14Co/23/2017 zo dňa 31. 10. 2017, Krajského súdu Prešov sp. zn. 22co/44/2018 z 21. 08. 2018, vo veci totožného veriteľa). Takýto záver je aj v súlade so Smernicou 2008/48, nakoľko neurčitý údaj o konečnej splatnosti úveru dlžníkovi neumožňuje poznať všetky podmienky budúceho plnenia uzavretej zmluvy.

38. Ďalej súd dospel k záveru, že zmluva obsahuje nesprávny údaj o výške úveru 1 110,- Eur (§ 9 ods. 2 písm. g/ zákona č. 129/2010 Z. z.). Pokiaľ ide o Dohodu o poskytnutí služby (body 8.1 - 8.6 zmluvy) uvedenú podmienku (bod 8.1 zmluvy - Dohoda o poskytnutí služby) už súdy vyhlásili za neprijateľnú (napr. Okresný súd Prešov v rozsudku č.k. 10C/291/2014 -36 zo dňa 05. 12. 2014 v spojení s rozsudkom KS Prešov sp. zn. 15Co/70/2015 zo dňa 27. 05. 2015, Okresný súd Prešov v rozsudku č.k. 12C/255/2016- 54 zo dňa 30. 01. 2018 v spojení s rozsudkom Krajského súdu Prešov sp. zn. 22Co/44/2018 zo dňa 21. 08. 2018). Občiansky zákonník neprijateľné podmienky taxatívne nevymenúva, ale dáva možnosť vyvodiť dôsledky zo zmluvného dojednania v spotrebiteľskej zmluve, ak spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa (§ 53 ods. 1 . Zmluvné dojednanie bod 8.1 bolo žalovaným vopred zakomponované do textu formulárovej zmluvy v takom znení, že bez ohľadu na to, či spotrebiteľ možnosť odkladu splátok niekedy v budúcnosti využije, a či bude mať o túto službu záujem alebo nie, žalovaný si odplatu vyúčtoval už v čase uzavretia zmlúv. Takéto zmluvné dojednanie, ktoré oprávňuje žalovaného na neprimerane vysokú odplatu za poskytnutie služby, so splatnosťou ihneď pri poskytnutí úveru a jej jednostranné započítanie s úverovými prostriedkami na vyplatenie, je jednoznačne neprijateľná a neplatná podmienka podľa § 53 ods. 1, 5 OZ. Neobstojí teda tvrdenie žalovaného, že celková výška úveru je 1 110,- Eur s tým, že v dôsledku započítania pohľadávky žalovaného (poplatok podľa bodu 8.1 písm. a/ zmluvy) voči výške poskytnutého úveru žalobkyni, bola žalobkyni vyplatená suma 944,87 Eur, pretože započítať pohľadávku z neplatného

právneho úkonu voči existujúcej pohľadávke nemožno (§ 580 . Keďže do výšky poskytnutého úveru (1 110,- Eur) bol započítaný aj poplatok 165,13 Eur, v skutočnosti žalovaný poskytol žalobkyni úver vo výške 944,87 Eur.

39. Súd sa stotožnil s tvrdením žalobkyne, že nakoľko RPMN vyjadruje celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom (§ 2 písm. i/ zákona č. 129/2010 Z. z.), t.j. všetky náklady vrátane úrokov (§ 2 písm. g/ zákona č. 129/2010 Z. z.), nemôže byť údaj o RPMN nižší, než ročná úroková sadzba, pretože v opačnom prípade je tento údaj nesprávny - ako by v zmluve uvedený nebol.

40. Súd vzhľadom na vyššie uvedené dospel k záveru, že nebola dodržaná písomná forma zmluvy, zmluva neobsahuje obligatórne náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. f), g), j), k) zákona č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom v čase jej uzatvorenia, preto sa považuje poskytnutý úver za bezúročný a bez poplatkov v zmysle § 11 ods. 1 písm. a), b) zákona č. 129/2010 Z. z. Súd tiež poukazuje na ustanovenie § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z., podľa ktorého veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa úver poskytuje, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel tohto spotrebiteľského úveru. Zo strany veriteľa t.j. žalovaného v tomto konaní nebolo tvrdené ani preukázané splnenie tejto povinnosti. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa - žalobkyne, a v takom prípade sa považuje úver za bezúročný a bez poplatkov v zmysle § 11 ods. 2 citovaného zákona.

41. Súd dospel k záveru, že úroky vo výške 70 % ročne sú neprimerane vysoké, v rozpore s dobrými mravmi, a preto je táto časť zmluvy absolútne neplatná (§ 3 v spojení s § 39 . Podľa údajov Národnej banky Slovenska, boli v apríli 2014 spotrebiteľské úvery so splatnosťou 1 až 5 rokov poskytované v priemere za úrok vo výške 10,59 % ročne v prípade domácností a v prípade nefinančných spoločností v priemere vo výške 7,76 % ročne. Rozpor s dobrými mravmi je v tomto prípade evidentný, keď dohodnutá ročná úroková sadzba je približne 7 -krát vyššia ako priemer v bankách za porovnateľný úver v čase uzatvorenia zmluvy. Súdu neprináleží upravovať úroky tak, aby zodpovedali zákonnej požiadavke súladu s dobrými mravmi (rozsudok Súdneho dvora EÚ C-618/10 Banco Espaňol). Podľa § 53 ods. 6 v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy, ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. Pri posudzovaní obdobnosti prípadov sa prihliada najmä na finančnú situáciu spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem poskytnutých peňažných prostriedkov a lehotu splatnosti. Až od 1. 9. 2014 platí § 1 ods. 4 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., podľa ktorého na účely stanovenia najvyššej prípustnej výšky odplaty podľa § 1a sa použije priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov bánk a pobočiek zahraničných bánk pre jednotlivé typy novoposkytnutých spotrebiteľských úverov zverejnená podľa osobitného predpisu (Ministerstvom financií alebo NBS), naposledy v čase predchádzajúcom uzavretiu spotrebiteľskej zmluvy, pričom odplata nesmie prevýšiť dvojnásobok priemernej RPMN (§1a ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z.).

42. Keďže sa úvery považujú za bezúročné a bezpoplatkové, plnenie prijaté žalovaným od žalobkyne nad rámec čerpaných prostriedkov je plnením bez právneho dôvodu a teda ide o bezdôvodné obohatenie na strane žalovaného, ktoré musí vydať (§ 451 ods. 2 . V konaní mal súd preukázané, že žalobkyni bola žalovaným reálne vyplatená suma 944,87 Eur, pričom doposiaľ zaplatila sumu 2 229,21 Eur, preto žalovaný titulom bezdôvodného obohatenia je povinný žalobkyni zaplatiť sumu 1 284,34 Eur, tak ako sa toho domáhala, preto súd žalobe v tejto časti vyhovel.

43. Podľa § 563 ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.

44. Doba splatnosti záväzku z bezdôvodného obohatenia nie je ustanovená právnym predpisom, preto platí podľa ustanovenia § 563 Občianskeho zákonníka, že žalovaný mal dlh splniť v prvý deň po tom, kedy bol o plnenie žalobkyňou požiadaný. V konaní nebolo preukázané, že by žalobkyňa žalovaného na vydanie bezdôvodného obohatenia vyzvala, preto za kvalifikovanú výzvu k plneniu súd považoval žalobu s tým, že omeškanie začína prvý deň potom, čo bola žaloba žalovanému doručená. Nakoľko žaloba

bola žalovanému doručená dňa 05.02.2018, od nasledujúceho dňa sa dostal do omeškania, preto súd priznal žalobkyni zákonný úrok z omeškania v zmysle § 517 ods. 2 v spojení s § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. zo sumy 1 284,34 Eur od 06. 02. 2018 do zaplatenia a vo zvyšnej časti príslušenstva žalobu zamietol.

45. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 CSP, t.j. podľa výsledku sporu. Žalobkyňa bola neúspešná iba v časti príslušenstva, preto jej súd priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

46. O výške náhrady trov konania žalobkyne rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku vyšší súdny úradník samostatným uznesením (§ 262 ods. 2 .

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní do jeho doručenia na Okresný súd Banská Bystrica.

V odvolaní treba popri všeobecných náležitostiach (§ 127 Civilného sporového poriadku) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 .

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný rozsudok, môže oprávnený podať návrh na výkon exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučný poriadok v znení neskorších predpisov.