Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_30S-4-2018.pdf
PDF · 146.69 KB
Case nature
Area
Subarea
30S/4/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako správny súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Martinčekovej a členov senátu JUDr. Jany Vargovej a JUDr. Zuzany Jančárovej, v právnej veci žalobcu: P. P. LyPeRa, s miestom podnikania Brezová č. 488/8, Liptovský Mikuláš, IČO: 36 993 671, právne zast.: JANČI & Partners s.r.o., advokátska kancelária, so sídlom Belopotockého č. 720/2, Liptovský Mikuláš, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná č. 63, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo: 102358306/2017 zo dňa 10.11.2017, takto
rozhodol:
Krajský súd v Žiline žalobu z a m i e t a .
Žalobcovi a žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Prvostupňový správny orgán - Daňový úrad Žilina rozhodnutím číslo: 101684330/2017 zo dňa 2.8.2017 vyrubil žalobcovi podľa § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (Daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov rozdiel dane v sume 3 568 € na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január 2014. Daň vyrubená daňovým priznaním doručeným 24.02.2014 + 141,70 €, daň zistená správcom dane vo vyrubovacom konaní + 3 709,70 €, rozdiel dane v sume 3 568 €. Prvostupňový správny orgán vykonal u žalobcu daňovú kontrolu na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január, november, december 2014, o výsledku ktorej vyhotovil protokol č. 100012380/2017 z 03.01.2017, ktorý spolu s výzvou na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným k protokole bol žalobcovi doručený 04.01.2017. Správca dane zistil, že žalobca si neoprávnene uplatnil odpočítanie dane z pridanej hodnoty z dodávateľských faktúr od dodávateľa ZANA, s.r.o.:
- č. 20140005 (interné číslo 14DF006) zo dňa 09.01.2014 za víno muller thurgau v množstve 5 000 litrov, fakturovaná cena bez DPH 4 000 €, 20 % DPH 800 €, cena celkom s DPH 4 800 €;
- č. 20140018 (interné číslo 14DF007) zo dňa 10.01.2014 za víno frankovka modrá v množstve 5 000 litrov, fakturovaná cena bez DPH 4 000 €, 20 % DPH 800 €, cena celkom s DPH 4 800 €;
- č. 20140029 zo dňa 13.01.2014 (interné číslo 14DF010) za 1 ks elektromagnetic induction sealer, fakturovaná cena bez DPH 3 980 €, 20 % DPH 796 €, cena celkom s DPH 4 776 €;
- č. 20140039 zo dňa 15.01.2014 (interné číslo 14DF011) za 1 ks zatavovacej hlavy, fakturovaná cena bez DPH 2 740 €, 20 % DPH 548 €, cena celkom s DPH 3 288 €;
- č. 20140051 zo dňa 20.01.2014 (interné číslo 14DF012) za hydromenič desta v množstve 1 ks, celková fakturovaná cena bez DPH 3 120 €, 20 % DPH 624 €, cena celkom s DPH 3 744 €. Správca dane za účelom preverenia vykázaných zdaniteľných plnení vykonal dokazovanie. Z odpovede Daňového úradu Trnava na dožiadanie zo dňa 28.01.2016 zistil, že dodávateľ žalobcu spoločnosť ZANA, s.r.o. má sídlo v budove s označením niekoľkých firiem, avšak ani na jednom označení sa nenachádza označenie spoločnosti ZANA, s.r.o.. Opakované predvolanie konateľa označenej spoločnosti Ondreja Bieleho na výsluch svedka vrátilo sa daňovému úradu s poznámkou „nevyzvednuto“. Prvostupňový
správny orgán v rámci vypočutia svedka D. V. disponoval dôkazom - odpoveďou na žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií zaslanou do Českej republiky č. 9513401/5/4498981/2014 z 03.10.2014, ktorou žiadal o vypočutie označeného svedka v súvislosti s preverovanými obchodmi so žalobcom. Český správca dane uviedol, že požadované údaje sa nedajú zistiť, nakoľko D. V. je nekontaktný. Prvostupňový správny orgán ďalej z interného informačného systému finančnej správy zistil, že spoločnosť ZANA, s.r.o. podala posledné daňové priznanie na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie júl 2013. Miestne príslušný správca dane Daňový úrad Trnava zrušil registráciu ZANA, s.r.o., ako platiteľa dane z pridanej hodnoty z úradnej moci, ku dňu 30.09.2014. Uvedená spoločnosť bola dňa 05.02.2014 zverejnená v zozname platiteľov, u ktorých nastali dôvody na zrušenie registrácie. Prvostupňový správny orgán v súvislosti s vykazovanými obchodmi žalobcu vykonal úkony k zabezpečeniu výpovede Samuela Masára - bývalého konateľa spoločnosti ZANA, s.r.o. (od 01.08.2012 do 28.03.2013). U. nebol t. č. vo výkone trestu odňatia slobody, resp. vo vyšetrovacej väzbe, u svojej matky R. U., rod. Z. sa nezdržiaval, nemal evidovaný ani prechodný pobyt. Sociálna poisťovňa, a. s. oznámila prvostupňovému správnemu orgánu, že U. bol vedený v evidencii Sociálnej poisťovne do 28.04.2012. Žalobca do Zápisnice z ústneho pojednávania č. 103803033/2016 zo dňa 30.08.2016 uviedol, že kontakt so spoločnosťou ZANA, s.r.o. bol žalobcom nadviazaný pri osobnom zoznámení sa s pánom U. v Trnave v autobazáre na Orgovánovej ulici. Objednávky boli ústne a víno mu vozili v tisíclitrových nádobách na paletách nákladným autom. Faktúry mu za spoločnosť ZANA, s.r.o. spolu s tovarom už podpísané odovzdával vodič pri dodávke tovaru, kto ich podpisoval nevedel, vodiča nepoznal, faktúry uhrádzal v hotovosti. Vzorky vína dával testovať v Dolnom Kubíne na veterinárnej správe. Niektoré rozbory si robil sám. Ostatný tovar si preberal osobne v spoločnosti ZANA, s.r.o.. Ďalej víno predával do skladov a časť si prevzali odberatelia, ako napr. B+S HORECA s.r.o., P. X.. Nakúpený tovar skladoval do dňa jeho predaja odberateľom na prevádzke v Liptovskom Mikuláši Palugayho 1. Žalobca po oboznámení s priebehom a výsledkami dokazovania vykonaného počas daňovej kontroly navrhol vo vyrubovacom konaní vyhotoviť kópie daňových priznaní dodávateľa ZANA, s.r.o., predvolať zástupcov odberateľov BOTTLING PRINTING s.r.o., IPZ s.r.o., B&Š HoReCa, s.r.o. a prerušiť kontrolu na tri mesiace z dôvodu osobného zabezpečenia svedka U.. Prvostupňový správny orgán k požiadavke vyhotoviť fotokópie daňových priznaní spoločnosti ZANA, s.r.o. uviedol, že uvedená požiadavka je v rozpore s ust. § 11 Daňového poriadku. Naviac posledné daňové priznanie na dani z pridanej hodnoty podala spoločnosť ZANA, s.r.o. za zdaňovacie obdobie júl 2013, preto nie je ani fakticky možné vyhotoviť kópiu daňového priznania za obdobie január 2014, resp. poskytnúť z neho údaje. Prvostupňový správny orgán v tejto súvislosti poukázal na skutočnosť, že overenie spoločnosti ZANA, s.r.o., ako platiteľa DPH a platnosti jeho registrácie, bolo možné si zistiť na verejne prístupnom portáli finančnej správy www.financnasprava.sk v časti informačné záznamy, ako aj prostredníctvom žiadosti v zmysle § 53 ods. 1 Daňového poriadku. Správca dane vo vyrubovacom konaní vyhovel aj požiadavke žalobcu na výsluch zástupcov odberateľov. Konateľ spoločnosti BOTTLING PRINTING s.r.o. Ing. Miroslav Valko uviedol, že hlavným predmetom činnosti je nákup a predaj tlačiarne a náplní, predaj a servis v oblasti priemyselného označovania výrobkov. Od žalobcu nakupuje tovar, ktorý je následne predávaný odberateľom alebo použitý ako spotrebný materiál pri servisných prácach. Predložil za kontrolované obdobie január 2014, november 2014 a december 2014 dodávateľské faktúry za tovar vystavené žalobcom, odberateľské faktúry za rok 2014 a príjemky na sklad. Ing. Čižmárik, konateľ spoločnosti IPZ, s.r.o., predložil správcovi dane dodávateľské a odberateľské faktúry za rok 2014, potvrdil, že nakupuje tovar aj od žalobcu. Ing. Peter Ščerba, konateľ B&Š HoReCa, s.r.o., rovnako predložil správcovi dane dodávateľské faktúry vystavené žalobcom a k predmetným faktúram priradil ním vystavené odberateľské faktúry na dodávku vína. Z uvedených zistení správca dane konštatoval, že preverované spoločnosti síce potvrdili nákup a obchodovanie s odvolávajúcim sa, ale nepotvrdili, že nakúpený tovar bol žalobcovi dodaný práve spoločnosťou ZANA, s.r.o.. Pokiaľ ide o žiadosť žalobcu o prerušenie kontroly za účelom kontaktovania sa žalobcu s rodinnými príslušníkmi svedka U. k zabezpečeniu jeho účasti na výpovedi, postupňový správny orgán uvedenému návrhu žalobcu nevyhovel dôvodiac, že kontrola bola ukončená dňa 04.01.2017. Žalobca mal dostatočný časový priestor pre to, aby počas vyrubovacieho konania predmetného svedka zabezpečil (vyrubovacie konanie prebehlo od 24.01.2017 do 21.07.2017), tzn. že trvalo viac ako požadované tri mesiace na prerušenie. Prvostupňový správny orgán vyhovel aj požiadavke žalobcu vznesenej na ústnom pojednávaní 10.05.2017 na výsluch svedka U., na ktorého sa žalobcovi podarilo získať kontakt. Svedok U. bol prepustený z nemocničného liečenia a žalobca mal spresniť termín, v ktorom by bolo možné uskutočniť ústne pojednávanie s menovaným pánom U.. Na základe vzájomného dohovoru a pri osobnom zabezpečení pána U. žalobcom sa jeho vypočutie naplánovalo na 29.05.2017. Žalobca 26.05.2017 oznámil správcovi dane, že sa uvedené pojednávanie neuskutoční z dôvodu hospitalizácie U.. Správca dane následne určil žalobcovi lehotu dvoch týždňov (od
01.07.2017 do 15.07.2017) na poskytnutie informácie o dni, kedy by sa mohlo ústne pojednávanie so svedkom U. uskutočniť. Žalobcovi sa nepodarilo zabezpečiť prítomnosť svedka. Prvostupňový správny orgán konštatoval, že žalobca nijako nespochybnil závery z kontrolných zistení a v priebehu výkonu daňovej kontroly a vyrubovacieho konania nepredložil také dôkazy, ktoré by preukázali pôvod predmetu fakturácie a skutočnosť, že dodávateľ na faktúrach bol aj reálnym dodávateľom tohto tovaru. Tým, že dodávateľovi ZANA, s.r.o. nevznikla daňová povinnosť v zmysle § 19 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, si žalobca uplatnil právo na odpočítanie dane v rozpore s ust. § 49 ods. 1 a ods. 2 písm. a) v nadväznosti na § 51 ods. 1 písm. a) zákona o dani z pridanej hodnoty.
2. O odvolaní žalobcu proti vyššie citovanému prvostupňovému rozhodnutiu správcu dane rozhodol žalovaný rozhodnutím číslo: 102358306/2017 zo dňa 10.11.2017, ktorým prvostupňové správne rozhodnutie potvrdil. Stotožnil sa pritom so skutkovými a právnymi závermi obsiahnutými v uvedenom rozhodnutí. Na dôvažok v nadväznosti na odvolacie námietky žalobcu žalovaný uviedol, že odvolacie námietky, v zmysle ktorých správca dane nevzal do úvahy jeho argumenty ako dôkaz, sú nedôvodné, pretože závery správcu dane vychádzali z objektívne zisteného stavu v priebehu daňovej kontroly a sú obsiahnuté v protokole z daňovej kontroly a zistení počas vyrubovacieho konania, ktoré spochybnili tvrdenia žalobcu o nákupe tovaru od spoločnosti ZANA, s.r.o.. V daňovom konaní je povinnosťou daňového subjektu preukázať všetky tvrdené skutočnosti, správca dane tieto dôkazy len vykonáva, pričom nie je povinný dokazovať pôvod tovaru, ale daňový subjekt, pokiaľ si nárok na odpočet dane uplatňuje, musí vedieť preukázať uskutočnenie zdaniteľného plnenia osobou uvedenou na faktúre. Žalovaný poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR vo veciach sp. zn. 8Sžp/51/2010 a sp. zn. 5Sžf/97/2009 konštatujúc, že štatutárny orgán má mať presnú vedomosť o obsahu a rozsahu činností, ktorými spoločnosť napĺňa definíciu pojmu podnikania. Ak takéto vedomosti evidentne štatutárnemu orgánu obchodnej spoločnosti chýbajú, potom v danom prípade ide o výkon práva na podnikanie, ktorý nepožíva v zmysle § 264 Obchodného zákonníka právnu ochranu, tzn. pochybnosti správcu dane o pravdivosti údajov uvádzaných daňovým subjektom sú v zmysle zásady obsiahnutej v ust. § 2 ods. 6 zákona č. 511/1992 Zb. (t. č. § 3 ods. 6 Daňového poriadku) oprávnené. Z vyjadrenia žalobcu do Zápisnice o ústnom pojednávaní z 30.08.2016 a skutkových zistení správcu dane je zrejmé, že sa žalobca pri uzatváraní obchodov nezaujímal o osoby zastupujúce dodávateľov, informácie o nich nemal, ani sa ich nesnažil získať. Žalovaný zdôrazňuje, že správca dane nespochybnil, že žalobca predmetný tovar kúpil, ale spochybnil jeho nákup od spoločnosti ZANA, s.r.o.. Ďalší predaj nakúpeného tovaru automaticky nepotvrdzuje, že predaný tovar bol nakúpený od dodávateľa ZANA, s.r.o.. Pri posudzovaní opodstatnenosti uplatnených nárokov na odpočítanie DPH vychádzal správca dane nielen z daňových dokladov predložených žalobcom ale aj zo zistení, či predloženým dokladom neabsentuje materiálny podklad. Preukázanie uskutočnenia obchodného prípadu faktúrou a dokladmi o úhrade je bez preukázania skutočného dodania tovaru osobou uvedenou na faktúre pre daňové účely nepostačujúce. Právo na odpočítanie DPH v danom prípade nebolo splnené, nakoľko neboli splnené zákonné podmienky, ktoré má na mysli ust. § 49 ods. 1, § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH v nadväznosti na ust. § 19 ods. 1 zákona o DPH. Na dôvažok žalovaný udáva, že nedostatky zistené správcom dane na inom stupni obchodu neboli hlavným dôvodom, pre ktorý správca dane neuznal odpočet dane. Z dožiadaní, miestnych zisťovaní, vypočutí svedka, žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií a zo získaných dôkazov nebol získaný dostatočný dôkaz, ktorý by preukázal reálnosť dodania tovaru spoločnosťou ZANA, s.r.o.. Žalobca tak neuniesol dôkazné bremeno, nakoľko nepredložil správcovi dane žiadne dôkazy, doklady a písomnosti, ktoré by preukazovali oprávnenosť odpočítania dane. Rovnako ďalšie zistenia správcu dane ako nekontaktnosť dodávateľa, zrušenie jeho registrácie, neznalosť odvolávajúceho sa o svojich obchodných partneroch zakladá pochybnosť o zdaniteľnom plnení. Správca dane nie je povinný poučovať daňový subjekt o tom, ktoré dôkazy má predkladať správcovi dane. Správca dane umožnil odvolávajúcemu sa zabezpečiť svedka U. a neodoprel mu právo predkladať doplňujúce doklady.
3. Proti rozhodnutiu žalovaného podal v zákonnej lehote žalobu žalobca navrhujúc zrušenie rozhodnutia žalovaného, ako aj správneho orgánu prvého stupňa, bez nároku na ďalšie konanie, lebo na ďalšie konanie nie je vecný ani právny dôvod, a tiež by bolo v rozpore so zásadou primeranosti a proporcionality. Žalobca na úvod žaloby všeobecne konštatuje, že rozhodnutie je nezákonné - žalovaný sa nevysporiadal s odvolacími dôvodmi, je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov a nezrozumiteľnosť, skutkový stav, ktorý vzal žalovaný za základ napadnutého rozhodnutia, nemá oporu v administratívnom spise, skutkový stav nesprávne vyhodnotil a nesprávne právne vec posúdil, a tak ako bol zistený skutkový stav, tento
je nedostačujúci na riadne posúdenie veci v zmysle záverov o porušení § 49 ods. 1 zákona o DPH. Žalobca je toho názoru, že ust. § 49 ods. 1 zákona o DPH nie je možné vykladať ako právo odpočítať si dotknutú daň v deň, keď si dodávateľ splní svoju daňovú povinnosť, ale dikcia dotknutého zákonného ustanovenia určuje za deň vzniku práva na uplatnenie odpočtu dane deň vzniku daňovej povinnosti; teda nie deň splnenia si daňovej povinnosti zo strany obchodného partnera. V rámci bežného obchodného styku v praxi žalobca nemal v rozhodnom čase ako žiaden iný podnikateľský subjekt možnosť overiť si skutočnosť, či jeho obchodný partner aj reálne splnil svoju daňovú povinnosť a predmetnú sumu vyčíslenej dane z pridanej hodnoty zaúčtoval, a tak zohľadnil vo svojom účtovníctve. Ak si dodávateľ v rozhodnom období svoju daňovú povinnosť nesplní, je nespravodlivé, aby žalobca niesol zaň zodpovednosť. Nie je zrejmé, v čom videl správca dane porušenie § 49 ods. 1 zákona o DPH, keď nenamietol nesprávnosť náležitosti dokladu, nebolo žiadnym spôsobom preukázané, že k reálnemu plneniu nedošlo. Správca dane využil dôkaznú núdzu žalobcu, ktorú svojim konaním tento nezapríčinil a za obdobie troch rokov je v mnohých prípadoch viac ako pravdepodobné, že si na konkrétnosti daného prípadu dotknuté osoby nespomenú. Rovnako nemožnosť správcu dane skontaktovať sa s vtedajším konateľom dodávateľa ZANA, s.r.o. v období daňovej kontroly rovnako nemôže odôvodňovať a preukazovať porušenie akéhokoľvek ustanovenia zákona o DPH. Pokiaľ vytýka správca dane žalobcovi, že si nepreveril obchodného partnera v rozhodnom čase, žalobca uvádza, že správca dane zrušil registráciu ZANA, s.r.o., ako platiteľa DPH, k 30.09.2014, pričom spoločnosť bola zverejnená v zozname platiteľov, u ktorých nastali dôvody na zrušenie registrácie až 05.02.2014 a zo zoznamu platiteľov DPH bola vymazaná 03.10.2014 - teda ku všetkým uvedeným skutočnostiam došlo potom, čo boli vystavené zo strany spoločnosti ZANA, s.r.o., ako dodávateľa žalobcu, dotknuté faktúry. Teda v danom prípade aj keby žalobca požiadal daňový úrad o previerku dodávateľa, nezískal by v čase ich obchodu s najväčšou pravdepodobnosťou žiadnu relevantnú odpoveď. Správca dane nevzal do úvahy skutočnosť, že žalobca s U. (t. č. už nebohým), ako štatutárnym orgánom, konal vo veci obchodnej činnosti spoločnosti ZANA, s.r.o. už pred rokom 2014. Žalobca je toho názoru, že dôkaz výsluchom svedka U. bol podstatným pre rozhodnutie vo veci samej, a preto bolo na správcovi dane, aby umožnil žalobcovi jeho vykonanie v čase na to určenom Daňovým poriadkom, t. j. v čase daňovej kontroly. Len počas daňovej kontroly možno obstarávať dôkazy do spisu, keď po tejto kontrole už nemôže do spisu vznášať dôkazy ani správca dane ani daňový subjekt. Protokol o vykonaní daňovej kontroly bol prevzatý žalobcom 04.01.2017. Napriek uvedenému boli daňovému subjektu aj po tomto dátume ukladané povinnosti súvisiace so zabezpečovaním a získavaním dôkazov v rámci jeho daňovej kontroly. Správca dane tak získaval dôkazy aj počas vyrubovacieho konania, čím podľa názoru žalobcu postupoval nezákonne, a takto získané dôkazy nemôžu byť použité v rámci dokazovania a vyhodnocovania pri rozhodnutí správcu dane. Žalobca poukazuje na nedostatok rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu, keď sa nevysporiadal so všetkými odvolacími dôvodmi žalobcu. Na strane 9 napadnutého rozhodnutia žalovaný v závere udáva, že nedostatky zistené správcom dane na inom stupni obchodu neboli hlavným dôvodom, pre ktorý správca dane neuznal odpočet dane. Ďalšie dôvody, pre ktoré správca dane neuznal odpočet dane, žalobcovi však do dnešného dňa nie sú známe. K týmto sa žalovaný nevyjadril ani len demonštratívnym výpočtom, preto v tejto časti je rozhodnutie žalobkyne nepreskúmateľné.
4. Vo vyjadrení k žalobe doručenej správnemu súdu dňa 02.04.2018 navrhol žalovaný žalobu ako nedôvodnú zamietnuť poukazujúc v podrobnostiach na skutkové a právne dôvody obsiahnuté v rozhodnutí žalovaného. V nadväznosti na jednotlivé žalobné námietky uviedol, že pri dodaní tovaru musela zároveň vzniknúť daňová povinnosť podľa § 19 ods. 1 zákona o DPH dodávateľovi spoločnosti ZANA, s.r.o, ktorá však nebola preukázaná. Uvedený prípad preto správca dane posúdil podľa § 69 ods. 5 zákona o DPH, a to ako povinnosť osoby, ktorá uvedie vo faktúre alebo inom doklade o predaji daň, je povinná zaplatiť túto daň. Žalobca v tomto prípade nemá nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty, ktorá je uvedená na doklade. Žalobca, tak ako každý iný podnikateľský subjekt, mal možnosť overiť si skutočnosť, či jeho obchodný partner aj reálne splnil svoju daňovú povinnosť, ktorá možnosť mu vyplývala z portálu finančnej správy ale aj v zmysle žiadosti podľa § 53 Daňového poriadku. Žalovaný poukazuje na výpoveď žalobcu a nedostatok obozretnosti pri komunikácii s dodávateľom. Nevyhnutnú obozretnosť v danom prípade vyžadoval si aj fakt, že žalobca obchodoval s vínom, ktorého zdroj musí byť jednoznačne preukázaný v zmysle zákona č. 313/2009 Z.z. o vinohradníctve, keďže nemožno vylúčiť, že tovar mohol pochádzať aj z nezákonných obchodov a krádeží. V prípade, keby žalobca požiadal príslušný daňový úrad o previerku dodávateľa v čase ich obchodu v januári 2014, by s najväčšou pravdepodobnosťou získal relevantnú odpoveď, v ktorej by správca dane označil spoločnosť ZANA, s.r.o. ako nespolupracujúcu, t. j. za neseriózneho obchodného partnera, ktorý si neplní svoje daňové povinnosti a nepodáva daňové priznania, čo však žalobca neurobil. Pokiaľ žalobca namieta,
že nebolo možné vypočuť svedka U. počas daňovej kontroly, žalovaný poukazuje na vykonané úkony počas daňovej kontroly smerujúce k zabezpečeniu výpovede svedka v prospech žalobcu. Úkony na zabezpečenie výpovede svedka boli vykonané v prospech žalobcu, nakoľko tento nevedel vykazovaný obchod okrem predložených faktúr inak preukázať. Vo vyrubovacom konaní však sám žalobca navrhol správcovi dane kontrolu predĺžiť o tri mesiace z dôvodu, že zabezpečí osobne prítomnosť svedka U.. Správca dane umožnil žalobcovi, aby tak mohol vykonať, avšak ani jemu sa menovaného svedka nepodarilo zabezpečiť. Vo vyrubovacom konaní správca dane vykonal len úkony, ktoré navrhol žalobca a sú uvedené vo vyjadrení k protokolu z daňovej kontroly. Preukázanie uskutočnenia obchodného prípadu faktúrou a dokladmi o úhrade je bez preukázania skutočného dodania tovaru osobou uvedenou na faktúre pre daňové účely nepostačujúce. Žalobca správcovi dane dostatočne nepreukázal prijatie tovaru na základe predložených faktúr od spoločnosti ZANA, s.r.o., čím mu nevzniklo právo na odpočítanie dane podľa § 49 ods. 1, 2 zákona o DPH tak, ako ho deklaroval, uvedenému dodávateľovi nevznikla daňová povinnosť podľa § 19 ods. 1 zákona o DPH ale žalobcovi povinnosť zaplatiť túto daň podľa § 69 ods. 5 zákona o DPH.
5. Žalobca k vyjadreniu žalovaného v zákonnej lehote repliku nepodal.
6. Krajský súd v Žiline na nariadenom pojednávaní 16.10.2018 podľa § 107 ods. 1 písm. a) zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len SSP) v neprítomnosti žalovaného (§114 SSP), ktorý neúčasť na pojednávaní ospravedlnil podaním zo dňa 12.10.2018 preskúmal napadnuté rozhodnutie v zmysle § 177 a nasl. SSP v medziach žalobných bodov (§ 134 ods. 1, § 183 SSP) a zistil, že napadnuté rozhodnutie je v plnom rozsahu zákonné, a preto žalobu podľa § 190 SSP zamietol z nasledovných dôvodov:
7. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.
Podľa § 19 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z. o DPH v znení účinnom ku dňu 31.01.2014 (ďalej len zákon o DPH) daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Pri prevode alebo prechode nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania, ak je tento deň skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Pri dodaní stavby na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom dodania deň odovzdania stavby. Pri dodaní tovaru podľa § 8 ods. 1 písm. c) je dňom dodania tovaru deň odovzdania tovaru nájomcovi.
Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.
Podľa § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané,
Podľa § 51 ods. 1 písm. a) citovaného zákona právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.
Podľa § 3 ods. 1 Daňového poriadku v znení účinnom ku dňu právoplatnosti napadnutého rozhodnutia (dňa 22.11.2017) pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.
Podľa § 3 ods. 2 Daňového poriadku správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane.
Podľa § 3 ods. 3 Daňového poriadku správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.
Podľa § 3 ods. 6 Daňového poriadku pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane. Na právny úkon alebo inú skutočnosť rozhodujúcu pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane, ktoré nemajú ekonomické opodstatnenie a ktorých výsledkom je účelové obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie takého daňového zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol daňový subjekt oprávnený, alebo ktorých výsledkom je účelové zníženie daňovej povinnosti, sa pri správe daní neprihliada.
Podľa § 24 ods. 1 Daňového poriadku Daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, 2) b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť. 2) Napríklad zákon č. 431/2002 Z.z.o účtovníctve v znení neskorších predpisov, zákon č. 105/2004 Z.z.v znení neskorších predpisov.
Podľa § 24 ods. 2 Daňového poriadku správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.
Podľa § 24 ods. 3 Daňového poriadku správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti.
Podľa § 24 ods. 4 Daňového poriadku ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.
8. Krajský súd v Žiline sa stotožnil s právnym posúdením veci žalovaným, že vzhľadom na výsledky dokazovania, či už v rámci výkonu daňovej kontroly alebo vyrubovacieho konania správca dane nadobudol oprávnené pochybnosti o dodaní označeného tovaru dodávateľom žalobcu spoločnosťou ZANA, s.r.o.. Správca dane vykonal rozsiahle dokazovanie v zmysle § 24 Daňového poriadku, pričom nebol viazaný len návrhmi daňového subjektu, ale preveroval dodávateľsko-odberateľské vzťahy medzi žalobcom a jeho dodávateľom aj bez návrhu, a to za účelom zistenia riadneho skutkového stavu. Zhrnúc celé vykonané dokazovanie správca dane rozhodol správne, ak spochybnil dodanie tovaru spoločnosťou ZANA, s.r.o.. Žalobca v daňovej kontrole predložil iba formálne doklady o zdaniteľnom obchode s dodávateľom ZANA, s.r.o., pričom z výsledky dokazovania správcu dane spochybnili, že uvedený dodávateľ uskutočnil fakturované zdaniteľné plnenia tak, ako boli deklarované na dodávateľských faktúrach z januára 2014 od dodávateľa ZANA, s.r.o.. Za týchto okolnosti pochybnosti o spornom obchode správcu dane boli oprávnené, pokiaľ teda správca dane oprávnene spochybnil dôkazy predložené žalobcom, bolo na žalobcovi, aby tieto pochybnosti správcu dane odstránil, pokiaľ chcel byť vo svojom uplatnení nároku na odpočet úspešný.
9. Čo sa týka konkrétnych žalobných bodov, súd ich jednotlivo vyhodnotil takto:
10. Námietku žalobcu, že správca dane dospel k nesprávnemu právnemu záveru, keď konštatoval, že žalobcom uvedené tvrdenia a v konaní vykonané dôkazy nemali takú výpovednú hodnotu, aby ich bolo možné jednoznačne použiť ako dôkaz o uskutočnení deklarovaných zdaniteľných obchodov osobou uvedenou na preverovaných faktúrach, správny súd vyhodnotil ako nedôvodnú. V správnom konaní totiž muselo byť preukázané nielen to, že došlo k materiálnemu plneniu ale i tá skutočnosť, že materiálne plnenie dodal dodávateľ uvedený na faktúre, pričom musí ísť o reálne plnenie podľa
faktúr. Možno súhlasiť so záverom žalobcu, že daňová povinnosť vzniká v zmysle ust. § 19 ods. 1 zákona o DPH dňom dodania tovaru, avšak len za splnenia podmienok, ktoré majú na mysli citované ust. § 49 ods. 1 a § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH, t. j. za predpokladu reálneho dodania tovaru, ktorý je predmetom fakturácie a uplatnenia DPH iným platiteľom (dodávateľom) z tovaru, ktorý bol reálne predmetom dodania. Za takto zadefinovaného skutkového stavu potom vyplýva, že tento skutkový stav nemôže byť preukázaný osamotene len listinnými dôkazmi, a to faktúrami a pokladničnými dokladmi k faktúram, ktoré sú len formálnou podmienkou pre uznanie odpočtu dane. Reálne plnenie dodávateľom uvedeným na faktúrach musí byť preukázané aj ďalšími dôkazmi, ktoré vo svojom súhrne bez akýchkoľvek pochybností preukazujú dodanie reálneho plnenia dodávateľom. Tieto dôkazy sú v každom jednotlivom prípade rôzne. Môžu nimi byť napríklad doklady o preprave tovaru od dodávateľa žalobcovi s ozrejmeným miestom naloženia tovaru a miestom dodania tovaru, ako aj subjektov, v prospech ktorých sa služba poskytovala, výsluchy vodičov, zmluvy o prenájme dopravných prostriedkov a iné dôkazy. Správny súd na tomto mieste považuje za potrebné zdôrazniť, že právne relevantným je preukázanie existencie daňovej povinnosti u dodávateľa daňového subjektu, a tiež to, že tento si voči daňovému subjektu daň uplatnil, teda podmienky sa viažu na dodávateľa žalobcu. Skutočnosť, že plnenie, z ktorého si daňový subjekt uplatnil nárok na odpočet DPH, je plnením totožným s tým, ktoré je uvedené vo faktúre, že deklarované plnenie poskytol skutočne vyhotoviteľ faktúry, je v prípade pochybností spravidla potrebné doložiť takými dôkazmi, ktoré v čo najväčšej možnej miere objektivizujú skutočnosti deklarované dotknutými platiteľmi. Je potrebné si uvedomiť, že platiteľ dane pri uplatňovaní svojho nároku na odpočítanie DPH jednoznačne deklaruje voči správcovi dane, že konkrétny tovar, služby (s iným tovarom/službami nezameniteľný) bol skutočne poskytnutý a tovar, resp. služby mu boli skutočne dodané od konkrétne označeného platiteľa dane z pridanej hodnoty, tzn. že je preukázaná existencia obojsmerného účtovného, daňového a právneho vzťahu medzi poskytovateľom a nadobúdateľom zdaniteľného plnenia tak, ako to predpokladá zákon o DPH. Z tohto pohľadu preto dôkaznú silu, resp. relevanciu v nadväznosti na obe aplikované ustanovenia zákona o DPH nemohli mať z hľadiska preukaznosti skutočnosti zistené správcom dane z výsluchov konateľov subjektov, ktorým žalobca tovar dodával, t. j. odberateľov žalobcu.
11. V tejto súvislosti považuje správny súd za potrebné na dôvažok poznamenať, že samotná existencia tovaru nie je spôsobilá preukázať naplnenie zákonných podmienok pre priznanie odpočtu DPH. Predmetom preverovania na odpočítanie DPH uplatneného žalobcom nie je existencia tovaru ale náležitosti zdaniteľného obchodu zachytené v došlej faktúre (rovnako rozsudok NS SR č. k. 1Sžf/91/2015 zo dňa 24. januára 2017).
12. Je teda potrebné konštatovať, že listinné dôkazy, ktoré predložil žalobca, a ktoré podľa neho majú preukázať dodanie zdaniteľného plnenia od spoločnosti ZANA, s.r.o., túto skutočnosť nepreukazujú. Rovnako sa ani správcovi dane z úradnej moci vedeným dokazovaním nepodarilo preukázať dodanie tovaru dodávateľom ZANA, s.r.o., o čom svedčia nasledovné správcom dane zistené skutočnosti:
- K prevereniu vykázaných zdaniteľných plnení správca dane dožiadal Daňový úrad Trnava dožiadaním č. 102455284/2016 z 28.01.2016 za účelom vykonania miestneho zisťovania a v rámci neho preverenia sídla spoločnosti a vypočutie svedka pána Ondreja Bieleho, konateľa spoločnosti ZANA, s.r.o..
- Dňa 05.05.2016 správcovi dane bola doručená odpoveď č. 103046203/2016 z 02.05.2016, v ktorej miestne príslušný správca dane uvádza, že žiadosť o zapožičanie dokladov bola zaslaná spoločnosti ZANA, s.r.o., vrátila sa však s poznámkou „adresát neznámy“. Rovnako listinná zásielka s predvolaním na výsluch svedka D. V. sa vrátila z ČR s poznámkou „nevyzvednuto“, a to opakovane. Miestne zisťovanie na adrese sídla spoločnosti ZANA, s.r.o. bolo bezvýsledné. Na adrese sídla spoločnosti nachádza sa budova s označením niekoľkých firiem, avšak ani na jednom označení sa nenachádza označenie spoločnosti ZANA, s.r.o..
- Z odpovede na Žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií formulár SCAC 2004 zaslanou do Českej republiky č. 9513401/5/4498981/2014 zo dňa 03.10.2014, ktorou žiadal o vypočutie svedka D. V. v súvislosti s preverovanými obchodmi so žalobcom, český správca dane uviedol, že požadované údaje nie je možné zistiť, nakoľko D. V. je nekontaktný, adresa trvalého pobytu je adresa ohlasovne trvalého pobytu Mestského úradu Frýdlant nad Ostravicí. Skutočné miesto pobytu D. V. sa nepodarilo zistiť a podľa informácie Mestského úradu vo Frýdlante nad Ostravicí sa tam nezdržuje a došlé písomnosti si nikdy neprevzal.
- Z interného informačného systému finančnej správy správca dane zistil, že dodávateľ žalobcu podal posledné daňové priznanie na DPH za zdaňovacie obdobie júl 2013. Miestne príslušný správca dane Daňový úrad Trnava zrušil registráciu dodávateľa žalobcu z úradnej moci k 30.09.2014. Spoločnosť
ZANA, s.r.o. bola 05.02.2014 zverejnená v zozname platiteľov, u ktorých nastali dôvody na zrušenie registrácie a zo zoznamu platiteľov DPH vymazaná 03.10.2014.
- Z odpovede na výzvu správcu dane č. 103648198/2016 na Generálne riaditeľstvo Zboru väzenskej a justičnej stráže Bratislava za účelom poskytnutia údajov o osobe F. U. správca dane zistil, že uvedená osoba nie je t. č. vo výkone trestu odňatia slobody, resp. vyšetrovacej väzbe.
- Z odpovede na výzvu č. 103759498/2016 z 19.08.2016 Mestského úradu Šaľa za účelom poskytnutia informácie o osobe F. U. správca dane zistil, že u svojej matky R. U., rod. Z. sa uvedená osoba nezdržiava a nemá v X. evidovaný ani prechodný pobyt. Z odpovede na výzvu č. 103966805/2016 z 21.09.2016 adresovanej ústrediu Sociálnej poisťovne, a. s. správca dane zistil, že bol naposledy F. U. vedený v evidencii SP do 28.04.2012.
13. Celkovo teda správny súd vo vzťahu k uvedenej námietke, že žalobcom predložené dôkazy sú spôsobilé preukázať existenciu zdaniteľného plnenia firmy ZANA, s.r.o. pre žalobcu v zdaňovacom období január 2014, možno konštatovať, že tieto dôkazy túto skutočnosť nepreukázali. Naopak, správca dane z vykonaného dokazovania nadobudol oprávnené pochybnosti o dodaní dodávok od tohto dodávateľa žalobcovi na základe predložených faktúr. V tejto súvislosti správny súd poukazuje na závery rozhodnutia Ústavného súdu SR III.ÚS 401/2009-17 zo dňa 16.12.2009, podľa ktorého daňový subjekt má v konaní dve základné povinnosti: povinnosť tvrdiť a povinnosť svoje tvrdenia dokázať. Formálne sa obe tieto povinnosti realizujú tak, že daňový subjekt podá riadne vyplnené daňové priznanie (povinnosť tvrdiť), pričom spolu s ním predloží správcovi dane písomné doklady, ktoré je podľa právnych predpisov povinný viesť (dôkazná povinnosť). Najčastejšie ide o účtovné doklady podľa zákona 431/2002 Z.z.. Ak však správca dane pri preverovaní uvedených písomných podkladov, hoci aj v rámci daňovej kontroly, preukázateľne spochybní vierohodnosť, pravdivosť alebo úplnosť dôkazov predložených daňovým subjektom, potom možno konštatovať, že správca dane si splnil svoju dôkaznú povinnosť (§ 29 ods. 2 vtedy účinného zákona o správe daní a poplatkov) a v takom prípade je opäť len na daňovom subjekte, či predložením alebo navrhnutím ďalších dôkazov vyvráti spochybnenie jeho pôvodných dôkazov správcom dane. Naznačeným spôsobom dochádza v procese dokazovania v daňovom konaní k presúvaniu dôkazného bremena medzi správcom dane a daňovým subjektom, čo predstavuje praktické vyjadrenie už uvedenej kombinácie uplatnenia zásady vyhľadávacej a zásady prejednávacej. V danom prípade teda správca dane preukázateľne spochybnil vierohodnosť, pravdivosť a úplnosť dôkazov predložených daňovým subjektom, a preto sa dôkazné bremeno presunulo na daňový subjekt, ktorý mal inými dôkazmi vyvrátiť spochybnenie jeho pôvodných dôkazov predložených správcovi dane, ktoré vo svojom súhrne bez akýchkoľvek pochybností preukazujú dodanie reálneho plnenia dodávateľom označeným vo faktúre. V danom prípade žalobca žiadne takéto dôkazy nepredložil a ani iným spôsobom sa mu nepodarilo preukázať reálne dodanie zdaniteľného plnenia jeho dodávateľom, resp. subdodávateľom, a preto neuniesol dôkazné bremeno § 24 ods. 1 Daňového poriadku. Žalobca tak neuniesol dôkazné bremeno o skutočnostiach rozhodných z hľadiska aplikácie citovaného ust. § 51 ods. 1 písm. a) v nadväznosti na citované ust. § 49 ods. 1, 2 písm. a) zákona o DPH.
14. Žalobca ďalej odmieta tvrdenie žalovaného, že si nepreveril obchodného partnera v rozhodnom čase v čase realizácie obchodu. Žalobca udáva, že miestne príslušný správca dane zrušil registráciu dodávateľa spoločnosti ZANA, s.r.o. ako platiteľa DPH k 30.09.2014, spoločnosť bola zverejnená v zozname platiteľov, u ktorých nastali dôvody na zrušenie registrácie až 05.02.2014 a zo zoznamu platiteľov DPH bola spoločnosť vymazaná až 03.10.2014. Žalobca je toho názoru, že s najväčšou pravdepodobnosťou by žiadnu relevantnú odpoveď ani nedostal od miestne príslušného správcu dane ani v prípade, že by mu adresoval žiadosť o poskytnutie informácie, pretože posledné daňové priznanie tohto subjektu bolo podané ešte v roku 2013, pričom v polovici januára 2014 nemohol správca dane objektívne vedieť, či za toto obdobie dotknutá spoločnosť daňové priznanie nepodá a svoju daňovú povinnosť si nesplní. K tomu správny súd udáva, že bolo úlohou žalobcu, ako odberateľa vo vzťahu k dodávateľovi, majúc na zreteli úspešnú realizáciu práva v zmysle ust. § 49 ods. 1 zákona o DPH v nadväznosti na ust. § 19 ods. 1 zákona o DPH a ust. § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH pristupovať s primeranou opatrnosťou pri konkrétnych dodávkach vína počas celého obdobia obchodovania s týmto obchodným partnerom, a teda aj v januári roku 2014. Nie je ojedinelá situácia, keď obchodný partner na začiatku obchodnej spolupráce sa javí ako dôveryhodný, avšak v priebehu obchodnej spolupráce, najmä ak trvá dlhšiu dobu, nastanú na jej strane určité skutočnosti, ktoré jeho dôveryhodnosť ako obchodného partnera môžu spochybniť. Tá skutočnosť, že žalobca mal počas celého obdobia obchodovania s určitou obchodnou spoločnosťou byť primerane obozretný pri uskutočňovaní obchodných prípadov, vyplýva
z možnosti zneužitia systému odpočítania dane z pridanej hodnoty založeného na princípe daňovej neutrality. Pokiaľ daňový subjekt nepristúpi k takýmto krokom, vystavuje sa riziku, že mu nárok na odpočítanie dane z takýchto obchodov nebude uznaný z daňového hľadiska. Keďže táto povinnosť daňového subjektu, ako obchodnej spoločnosti, nevyplýva z konkrétnych ustanovení či už Obchodného zákonníka alebo iného hmotnoprávneho predpisu, nie je možné ju sankcionovať, môže mať však vplyv na prípadné neuznanie odpočítania dane z pridanej hodnoty, ako tomu bolo v posudzovanom prípade. V danom prípade mal žalobca využiť všetky možnosti, ktoré mu poskytoval právny poriadok k overeniu si svojho obchodného partnera vrátane práva daňového subjektu požiadať daňový úrad o poskytnutie informácie v intenciách ust. § 53 ods. 1 Daňového poriadku. Jeho obrana obsiahnutá v žalobe, že by s najväčšou pravdepodobnosťou nezískal od daňového úradu žiadne informácie, je len hypotetická a t. č. už nemôže žalobcu zbavovať zodpovednosti za neunesenie dôkazného bremena.
15. Relevantnou skutočnosťou k uneseniu dôkazného bremena žalobcu neboli ani vyjadrenia konateľov odberateľských spoločností, ktoré potvrdili obchodovanie so žalobcom, nakoľko v správnom konaní muselo byť preukázané nielen to, že došlo k materiálnemu plneniu, ale aj tá skutočnosť, že materiálne plnenie dodal dodávateľ uvedený na faktúre, pričom musí ísť o reálne plnenie podľa faktúr. Právne relevantné je teda preukázanie existencie daňovej povinnosti u dodávateľa daňového subjektu, a tiež to, že tento si voči daňovému subjektu daň uplatnil, t.j. podmienky sa viažu na osobu dodávateľa žalobcu a nie na jeho odberateľa.
16. Pokiaľ ide o námietku žalobcu, v zmysle ktorej správca dane získaval dôkazy v daňovom konaní v rozpore s Daňovým poriadkom, keď získaval dôkazy aj po lehote na vykonanie daňovej kontroly, t. j. už vo vyrubovacom konaní, správny súd poukazuje na ustálené závery súdnej praxe, v zmysle ktorých správca dane môže vykonávať dôkazy aj vo fáze vyrubovacieho konania, t. j. po skončení daňovej kontroly, avšak vo fáze vyrubovacieho konania už nesmie správca dane obmedzovať daňový subjekt ukladaním povinností, na ktoré je oprávnený v zmysle ustanovení upravujúcich časový úsek daňovej kontroly. Pri získavaní dôkazov vo vyrubovacom konaní preto správca dane nepostupoval v rozpore s Daňovým poriadkom. Pokiaľ žalobca tvrdil, že aj po ukončení daňovej kontroly počas vyrubovacieho konania mu boli ukladané povinnosti v súvislosti so zabezpečovaním a získavaním dôkazov a že takto získané dôkazy nemôžu byť použité v rámci dokazovania a následného vyhodnocovania pri rozhodnutí správcu dane o výsledku daňovej kontroly, správny súd poukazuje, že dôkazy získané vo vyrubovacom konaní, a to skutočnosti získané z výsluchu konateľov - odberateľov žalobcu neboli právne významné z hľadiska právneho posúdenia veci, nakoľko, ako už bolo uvedené na iných miestach tohto rozsudku, právne relevantné je preukázanie dodania konkrétneho tovaru dodávateľom a nie dodanie konkrétneho tovaru odberateľom. Naviac správny súd poukazuje na skutočnosť, že jednotlivé úkony v rámci vyrubovacieho konania boli realizované z podnetu samotného žalobcu a boli vykonávané správcom dane v prospech žalobcu, keďže tento nevedel vykazovaný obchod okrem predložených faktúr inak preukázať. Sám žalobca navrhol správcovi dane kontrolu predĺžiť o tri mesiace dôvodiac, že sám zabezpečí osobnú prítomnosť svedka U.. Správca dane len umožnil žalobcovi, aby tak mohol učiniť, avšak ani jemu sa menovaného nepodarilo výpoveď svedka zabezpečiť.
17. Pokiaľ ide o ďalšiu námietku žalobcu, v zmysle ktorej dôkaz výsluchom svedka U. bol podstatný pre rozhodnutie vo veci samej, a preto bolo na správcovi dane, aby umožnil žalobcovi jeho vykonanie v čase na to určenom Daňovým poriadkom, t. j. v čase výkonu daňovej kontroly, správny súd udáva, že uvedená námietka žalobcu nie je dôvodná. 1) Zabezpečiť dôkaz výsluchom svedka U. mohol správca dane aj počas vyrubovacieho konania. Naviac správca dane vykonal všetky potrebné úkony k tomu, aby bol zistený pobyt svedka U. a aby uvedená osoba bola vypočutá ohľadne obchodov so žalobcom už v rámci výkonu daňovej kontroly, o čom svedčia dopyty správcu dane na Generálne riaditeľstvo Zboru väzenskej a justičnej stráže Bratislava z 02.08.2016, Mestský úrad Šaľa z 19.08.2016 aj Ústredie Sociálnej poisťovne, a. s. z 21.09.2016, ktoré všetky preukayujú snahu správcu dane zistiť pobyt konateľa spoločnosti ZANA, s.r.o. za účelom preverenia vykazovaných obchodov výsluchom konateľa dodávateľa.
18. Pokiaľ žalobca namieta, že sa žalovaný nevysporiadal so všetkými podstatnými odvolacími dôvodmi žalobcu, správny súd je opačného názoru. Žalovaný dal stručnú odpoveď ku všetkým odvolacím námietkam žalobcu, ktoré mali právny význam pre rozhodnutie vo veci. Ako konkretizáciu uvedenej žalobnej námietky uviedol, že žalovaný dospel k záveru, že „nedostatky zistené správcom dane na inom stupni obchodu neboli hlavným dôvodom, pre ktorý správca dane neuznal odpočet dane“, pričom ďalšie
dôvody, pre ktoré správca dane neuznal odpočet dane uplatnený za január 2014 žalobcovi žalovaný neuviedol ani len ich demonštratívnym výpočtom, preto v tejto časti, podľa názoru žalobcu, absentuje akékoľvek odôvodnenie rozhodnutia žalovaného čo do merita veci. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol, že žalobcom označená časť odôvodnenia žalovaného: „je len nedokončenou časťou textu odôvodnenia, kde pri písaní rozhodnutia a opisovaní vyjadrenia žalobcu sa nedopatrením odstránila zvyšná časť, v ktorej žalovaný chcel poukázať na skutočnosť, že rozsudky NS SR neboli žalobcom nijako konkretizované na preverované obchody, t. j. akým spôsobom sa ich týkali vo svojich záveroch, v zmysle rozdielov, ktoré žalovaný v prospech žalobcu nevzal do úvahy pri zohľadnení rozsudkov NS SR“. Označený nedostatok odôvodnenia žalovaného nemá podľa názoru správneho súdu vplyv na vecnú správnosť a preskúmateľnosť rozhodnutia žalovaného. Pokiaľ žalobca namieta, že žalovaný neuvádza, konkrétne z akých dôvodov neuznal odpočet DPH, uvedené z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nevplýva. Žalovaný v závere odôvodnenia rozhodnutia nadväzuje na podrobne opísaný skutkový stav a jednotlivé skutkové zistenia a právne posúdenie veci a na záver konštatuje, že správcovi dane v priebehu daňovej kontroly neboli predložené žiadne dôkazy, doklady a písomnosti, ktoré by preukazovali oprávnenosť odpočítania dane u dodávateľa ZANA, s.r.o., pričom ďalej konštatuje, že aj vlastné zistenia správcu dane, ako nekontaktnosť dodávateľa, zrušenie jeho registrácie ako platiteľa DPH v preverovanom období, neznalosť žalobcu o svojich obchodných partneroch, nejednoznačnosť vyjadrení žalobcu a nepredloženie dokladov k vykonávanej daňovej kontrole spôsobilých preukázať dôvodnosť odpočtu, založili pochybnosť o zdaniteľnom plnení, pričom správca dane nie je povinný poučovať daňový subjekt o tom, ktoré dôkazy má predkladať správcovi dane a bolo úlohou žalobcu, aby dodanie tovaru deklarovaného na sporných faktúrach aj preukázal.
19. Vzhľadom na to, že všetky žalobné námietky správny súd vyhodnotil ako nedôvodné, žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol.
20. O náhrade trov konania vo vzťahu k žalobcovi bolo rozhodnuté podľa § 167 ods. 1 SSP a contrario tak, že ako neúspešnému účastníkovi mu náhradu trov konania nepriznal a vo vzťahu k žalovanému podľa § 168 SSP a contrario tak, že ani žalovanému súd náhradu trov nepriznal, pretože neboli splnené podmienky na aplikáciu tohto ustanovenia.
Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0 .
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ak to zákon pripúšťa (439, 440 SSP) v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu, ktorá sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.