Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6To/84/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Mihala a sudcov JUDr. Kataríny Batisovej a Mgr. Kristíny Ferencziovej, v trestnej veci proti obžalovanému Z. Z., nar. XX. R. XXXX v D., t. č. v ÚVV Leopoldov a obžalovanému X. P., nar. XX. E. XXXX v D., t. č. v ÚVTOS Hrnčiarovce nad Parnou, pre pokračovací zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1 Trestného zákona a iné, o odvolaní oboch obžalovaných a prokurátora Okresnej prokuratúry Trnava proti rozsudku Okresného súdu Trnava zo dňa 02. júla 2018, č. k. 6T/51/2018-26, na verejnom zasadnutí konanom dňa 16. októbra 2018 v Trnave, takto

rozhodol:

I. Podľa § 321 ods. 1 písm. d), ods. 2 Trestného poriadku z r u š u j e sa napadnutý rozsudok vo vzťahu k obžalovanému X. P. vo výroku o treste a spôsobe jeho výkonu.

Podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku Krajský súd v Trnave

obžalovaného X. P., nar. XX. E. XXXX v D., t. č. vo výkone trestu v ÚVTOS Hrnčiarovce nad Parnou, o d s u d z u j e :

Podľa § 188 ods. 1 Trestného zákona, § 38 ods. 2, § 36 písm. l) , § 37 písm. m) Trestného zákona, § 42 ods. 1 Trestného zákona s poukazom na § 41 ods. 2 Trestného zákona na súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 4 (štyri) roky.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona súd obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 42 ods. 2 Trestného zákona súd zrušuje výrok o treste uložený obžalovanému rozsudkom Okresného súdu Galanta zo dňa 24. januára 2018 sp. zn. 2T/77/2017, ktorý nadobudol právoplatnosť 24. apríla 2018, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

II. Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolania obžalovaných Z. Z. a X. P. z a m i e t a j ú .

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom Okresný súd Trnava uznal obžalovaného Z. Z. v bode 1 a 2 obžaloby za vinného z pokračovacieho zločinu lúpeže spolupáchateľstvom podľa § 20, § 188 ods. 1 Trestného zákona a obžalovaného X. P. v bode 1 obžaloby za vinného zo zločinu lúpeže spolupáchateľstvom podľa § 20, § 188 ods. 1 Trestného zákona na tom skutkovom základe, že

1. obžalovaní V. F., Z. Z. a X. P. (obaja vylúčení na samostatné konanie) po predchádzajúcej vzájomnej dohode dňa 03. januára 2018, v čase okolo 00.02 hod. prišli do obce Zavar na ulicu Mlynská č. 10 k

hotelu Mlyn, kde sa najskôr obžalovaní Z. Z. a X. P. snažili odpútať pozornosť recepčnej telefonátmi na recepciu, následne obžalovaný X. P. ostal dávať pozor v naštartovanom vozidle zn. Škoda Octavia ev. č. GA551EN, ktoré preparkoval k blízkosti vchodu hotela Mlyn a obžalovaný Z. Z. spolu s obžalovaným V. F. sa presunuli k budove hotela, kde najskôr obžalovaný Z. Z. vypol v hoteli Mlyn osvetlenie tým, že vyhodil ističe v rozvodnej skrini hotela, následne sa obaja presunuli do priestorov hotela, kde obžalovaný V. F. vnikol do reštauračnej časti hotela odkiaľ odcudzil plechovú pokladňu čiernej farby v ktorej sa nachádzala peňažná hotovosť v celkovej výške 305,05 Eur a obžalovaný Z. Z. vnikol do priestorov recepcie hotela, pristúpil k poškodenej G. H., ktorá pracuje v uvedenom hoteli ako recepčná, rukou jej zakryl ústa, a so slovami aby bola ticho lebo inak ju zabije jej z ruky vytrhol jej súkromný mobilný telefón značky Lenovo A7000-a v obale zelenej farby v ktorom sa nachádzala pamäťová karta a 2 SIM karty, na to sa obžalovaný Z. Z. zohol a vytrhol na recepcii umiestnenú plechovú pokladňu bielej farby, v ktorej sa nachádzala hotovosť v celkovej výške 167,- Eur, pričom ju podal obžalovanému V. F., ktorý medzitým tiež vstúpil do priestorov recepcie, následne obžalovaný Z. Z. chytil poškodenú G. H. za ruku, vypýtal si od nej kľúče od kancelárie v ktorej sa mal nachádzať trezor, a potom čo mu poškodená odvetila, že kľúče od kancelárie nemá, jej vykrútil ruku za chrbát, nezisteným predmetom jej tlačil do chrbta, a týmto spôsobom ju dotlačil až k dverám kancelárie, v ktorej mal byť umiestnený trezor, ktoré sa opakovane pokúšal vykopnúť, čo sa mu však nepodarilo, preto poškodenú dotlačil naspäť do priestorov recepcie, kde si od nej opätovne vypýtal kľúče od kancelárie, ktoré mu však poškodená nedala, a tak si sám zo skrinky na kľúče zavesenej na recepcii zobral zväzok kľúčov a pokúšal sa nimi otvoriť dvere na kancelárii s trezorom, pričom poškodená využila nepozornosť obžalovaného V. F., ktorý ju na recepcii strážil a podarilo sa jej utiecť na 3. poschodie hotela, kde sa ukryla v izbe pre hostí, pričom týmto svojim konaním obžalovaní spôsobili poškodenej G. H. škodu odcudzením mobilného telefónu značky Lenovo A7000-a v celkovej výške 60,- Eur, a poškodenej spoločnosti PRAX s. r. o. škodu odcudzením finančnej hotovosti vo výške 472,05 Eur a škodu odcudzením dvoch plechových pokladní vo výške 69,50 Eur,

2. obžalovaní Z. Z. (vylúčený na samostatné konanie) a V. F. po predchádzajúcej vzájomnej dohode dňa 03. januára 2018 v čase o 19.00 hod. prišli motorovým vozidlom značky Škoda Rapid červenej farby s EČV: HC065CA, ktoré viedol obžalovaný Z. Z. do obce Matúškovo k herni Admiral Club, kde obžalovaný Z. Z. dal obžalovanému V. F. rukavice oranžovej farby, vozidlo preparkoval k blízkosti vchodu do uvedenej herne a ostal čakať v naštartovanom aute, na ktorom otvoril dvere na strane spolujazdca a obžalovaný V. F., potom čo ho poškodená G. F., ktorá pracuje v predmetnej herni ako krupierka, po zazvonení vpustila do priestorov herne si stiahol na tvár čiapku oranžovo modrej farby, ktorú mal pôvodne nasadenú na hlave a v ktorej mal vyrezané otvory na oči, pristúpil k poškodenej G. F., oboma rukami ju pevne uchopil za jej paže približne vo výške ramien, a so slovami aby mu dala peniaze ju pred sebou tlačil smerom k baru, pričom poškodená sa začala aktívne brániť, čiapku ktorou si obžalovaný maskoval tvár sa jej podarilo stiahnuť dole, na čo vykríkla, že obžalovaného pozná a že je zachytený na kamere, čo obžalovaného vystrašilo, vybehol z herne k autu v ktorom ho čakal obžalovaný Z. Z. a spoločne z miesta činu utiekli, pričom poškodená G. F. pri skutku utrpela natrhnutie lýtkového svalu vpravo, ktoré si vyžiadalo dobu liečenia v trvaní 2 - 3 týždňov.

Za to obžalovanému Z. Z. okresný súd uložil podľa § 188 ods. 1, § 38 ods. 3, § 36 písm. l) Trestného zákona trest odňatia slobody vo výmere 4 roky. Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu s minimálnym stupňom stráženia. A podľa § 60 ods. 1 Trestného zákona bol obžalovanému uložený i trest prepadnutia veci: mobilný telefón značky Samsung, IMEI: XXXXXXXXXXXXXXX a SIM karta O2 č. XXXXXXXXXXXXXXXXXX.

Obžalovanému X. P. okresný súd uložil podľa § 188 ods. 1, § 38 ods. 2, § 36 písm. l), § 37 písm. m) Trestného zákona a § 42 ods. 1 Trestného zákona s poukazom na § 41 ods. 2 Trestného zákona súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 4 roky. Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu s minimálnym stupňom stráženia. Podľa § 42 ods. 2 Trestného zákona okresný súd zrušil výrok o treste uložený obžalovanému rozsudkom Okresného súdu Galanta zo dňa 24. januára 2018, sp. zn. 2T/77/2017, ktorý nadobudol právoplatnosť 24. apríla 2018, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu ku ktorej došlo zrušením stratili podklad.

Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku okresný súd obžalovaného Z. Z. a X. P. zaviazal spoločne a nerozdielne k náhrade škody poškodeným G. H. vo výške 60,- Eur a spoločnosti PRAX s. r. o. vo výške

472,50 Eur. Podľa § 288 ods. 2 Trestného poriadku boli obaja poškodení so zvyškom nároku na náhradu škody odkázaní na civilný proces.

Na hlavnom pojednávaní (vo veci vedenej pod sp. zn. 6T/51/2018) obžalovaní Z. Z. a X. P., po poučení podľa § 257 ods. 1 písm. a), b), c), ods. 4, ods. 5, ods. 8 Trestného poriadku, urobili vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku, teda, že sú vinní zo spáchania skutkov uvedených v obžalobe Okresnej prokuratúry Trnava zo dňa 30. apríla 2018, sp. zn. 1Pv/31/18. Vzhľadom k vyhláseniu obžalovaných, samosudca okresného súdu postupom podľa § 333 ods. 3 písm. c), d), f), g), h) Trestného poriadku položil obžalovaným tam uvedené otázky, na ktoré obaja obžalovaní odpovedali „áno“. Keďže prokurátor Okresnej prokuratúry Trnava navrhol vyhlásenie obžalovaných prijať, okresný súd podľa § 257 ods. 7 Trestného poriadku prijal vyhlásenie obžalovaného Z., že je vinný zo spáchania skutkov 1. a 2. kladených mu za vinu v obžalobe Okresnej prokuratúry Trnava zo dňa 30. apríla 2018, sp. zn. 1Pv/31/18 a taktiež vyhlásenie obžalovaného P., že je vinný zo spáchania skutku č. 1 kladeného mu za vinu v obžalobe Okresnej prokuratúry Trnava zo dňa 30. apríla 2018, sp. zn. 1Pv/31/18. Následne okresný súd podľa § 257 ods. 8 Trestného poriadku vyhlásil, že dokazovanie v rozsahu, v akom obžalovaní priznali spáchanie skutkov nevykoná a vykoná len dôkazy súvisiace s výrokom o treste a s výrokom o náhrade škody.

V súvislosti s predmetom dokazovania sa okresný súd postupom podľa § 269 Trestného poriadku oboznámil s listinnými dôkazmi - s odpisom registra trestov obžalovaných, s výpismi z ústrednej evidencie priestupkov obžalovaných, s rozsudkom Okresného súdu Galanta sp. zn. 2T/77/2017, so zápisnicou o vydaní veci zo dňa 06. januára 2018, so správou telekomunikačného operátora O2 zo dňa 16. marca 2018 a s odborným vyjadrením k výške škody.

S poukazom na § 38 ods. 2 Trestného zákona prihliadol okresný súd u obžalovaného Z. na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich a priťažujúcich okolností, pričom u obžalovaného vzhliadol jednu poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. l) Trestného zákona, nakoľko obžalovaný sa k trestnej činnosti na hlavnom pojednávaní doznal a aj ju úprimne oľutoval. Priťažujúcu okolnosť okresný súd u obžalovaného nevzhliadol. S poukazom na prevahu poľahčujúcich okolností okresný súd postupom podľa § 38 ods. 3 Trestného zákona upravil u obžalovaného trestnú sadzbu v zmysle § 38 ods. 3 Trestného zákona na 3 roky - 6 rokov a 4 mesiace. Pri úvahe o druhu a výmere trestu pri rešpektovaní zásad ukladania trestov tak, ako to predpokladá ustanovenie § 34 Trestného zákona, vychádzajúc zo skutkovej vety napadnutého rozsudku, ku ktorej obžalovaný urobil vyhlásenie o vine, prihliadol okresný súd najmä na spôsob spáchania trestného činu úmyselným konaním obžalovaného, jeho následok v podobe spôsobenia poruchy na objekte chránenom trestným zákonom t.j. ohrozenia života, zdravia a majetku, zavinenie vo forme priameho úmyslu, pohnútku v podobe očakávaného majetkového prospechu z trestnej činnosti. Okresný súd taktiež prihliadol na osobu obžalovaného, jeho pomery a možnosť jeho nápravy, pričom v tomto smere majú podľa názoru okresného súdu nepochybný význam najmä skutočnosti vyplývajúce z odpisu jeho registra trestov a výpisu priestupkov. Rovnako okresný súd prihliadol i na mieru, akou jeho konanie prispelo k spáchaniu trestného činu. Zohľadňujúc všetky uvedené kritéria dospel okresný súd k záveru, že na dosiahnutie účelu trestu je na obžalovaného potrebné pôsobiť nepodmienečným trestom odňatia slobody vo výmere 4 rokov. V rámci vonkajšej diferenciácie výkonu trestu odňatia slobody okresný súd obžalovaného pre výkon uloženého trestu zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia tak, ako to vyžaduje ustanovenie § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona. Okresný súd obžalovanému uložil aj trest prepadnutia veci podľa § 60 ods. 1 písm. a) Trestného zákona a to konkrétne mobilného telefónu značky Samsung, IMEI: XXXXXXXXXXXXXXX a SIM karty O2 č. XXXXXXXXXXXXXXXXXX, ktoré boli použité na spáchanie trestného činu (skutok č. 1).

U obžalovaného P. okresný súd postupom podľa § 38 ods. 2 Trestného zákona vzhliadol jednu poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. l) Trestného zákona, nakoľko obžalovaný sa k trestnej činnosti na hlavnom pojednávaní doznal a úprimne ju oľutoval a zároveň jednu priťažujúcu okolnosť spočívajúcu v tom, že za trestný čin bol už odsúdený. S poukazom na oboznamovaný rozsudok Okresného súdu Galanta sp. zn. 2T/77/2017 dospel okresný súd k záveru, že u obžalovaného sú splnené zákonné podmienky na ukladanie súhrnného trestu odňatia slobody podľa zásad o ukladaní úhrnného trestu podľa § 41 ods. 2 Trestného zákona. S poukazom na túto skutočnosť okresný súd obžalovanému nepriznal priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. h) Trestného zákona (spáchanie viac trestných činov), nakoľko táto skutočnosť je už podľa názoru okresného súdu zohľadnená v aplikácii asperačnej (zostrujúcej) zásady v zmysle § 41 ods. 2 Trestného zákona a prihliadanie na uvedenú priťažujúcu okolnosť by viedlo

k dvojitému pričítaniu tej istej skutočnosti v neprospech osoby obžalovaného. Pretože u obžalovaného okresný súd ukladal súhrnný trest za spáchanie zločinu vo viacčinnom súbehu s prečinom, upravil trestnú sadzbu za trestný čin najprísnejšie trestný podľa § 41 ods. 2 Trestného zákona na 3 roky - 10 rokov a 8 mesiacov. Pri úvahe o druhu a výmere trestu pri rešpektovaní zásad ukladania trestov tak, ako to predpokladá ustanovenie § 34 Trestného zákona a vychádzajúc zo skutkovej vety tohto rozsudku, ku ktorej obžalovaný urobil vyhlásenie o vine, prihliadol okresný súd najmä na spôsob spáchania trestného činu úmyselným konaním obžalovaného, jeho následok v podobe spôsobenia poruchy na objekte chránenom trestným zákonom t.j. ohrozenia života, zdravia a majetku, zavinenie vo forme priameho úmyslu, pohnútku v podobe očakávaného majetkového prospechu z trestnej činnosti, pričom prihliadol i na osobu obžalovaného, jeho pomery a možnosť jeho nápravy vo vzťahu k čomu majú nepochybný význam najmä skutočnosti vyplývajúce z odpisu jeho registra trestov a výpisu priestupkov. Pri úvahe o výmere trestu okresný súd prihliadol i na mieru, akou konanie obžalovaného ako spolupáchateľa prispelo k spáchaniu trestného činu (skutok č. 1). Zohľadňujúc všetky uvedené kritéria dospel okresný súd k záveru, že na dosiahnutie účelu trestu je na obžalovaného potrebné pôsobiť nepodmienečným trestom odňatia slobody vo výmere 4 rokov. Okresný súd obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu s minimálnym stupňom stráženia podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona. Pretože okresný súd obžalovanému uložil súhrnný trest, zároveň podľa § 42 ods. 2 Trestného zákona zrušil výrok o treste uložený obžalovanému rozsudkom Okresného súdu Galanta zo dňa 24. januára 2018, sp. zn. 2T/77/2017, ktorý nadobudol právoplatnosť 24. apríla 2018, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce ako vzhľadom na zmenu ku ktorej došlo zrušením stratili podklad.

S poukazom na požiadavku primeranosti trestu a jeho individualizácie nepovažoval okresný súd za potrebné pôsobiť na obžalovaných dlhším trestom odňatia slobody ako 4 roky. Naopak, práve trest odňatia slobody uložený v takejto výmere považoval okresný súd po zohľadnení všetkých okolností prípadu a osôb obžalovaných za zákonný, spravodlivý a za primeraný na dosiahnutie účelu trestu.

Okresný súd v rámci adhézneho konania, po riadne a včas uplatnenom nároku na náhradu škody zo strany poškodených, vychádzajúc z vykonaných listinných dôkazov, vyhlásenia obžalovaných o vine a zo záveru, že v príčinnej súvislosti s protiprávnym konaním obžalovaných došlo k preukázanej škode na majetku, ustálil možnosť uznania nároku poškodených G. H. vo výške 60,- Eur a spoločnosti PRAX s. r. o. vo výške 472,50 Eur, pričom okresný súd obžalovaných na náhradu tejto spôsobenej škody zaviazal spoločne a nerozdielne. Zároveň poškodených so zvyškom uplatneného nároku na náhradu škody odkázal na civilný proces, pretože uplatnené nároky čo do výšky presahovali výšku škody preukázanú vykonaným dokazovaním.

Proti tomuto rozsudku podali v zákonnej lehote odvolanie obaja obžalovaní a to čo do výroku o treste, ako i prokurátor do výroku o treste v neprospech obžalovaného X. P..

Obžalovaný Z. Z. v odvolaní uviedol, že sa domáha zníženia trestu na spodnú hranicu, ktorá je v danom prípade predstavovaná výmerou 2 rokov a to s poukazom na konanie o dohode o vine a treste ako i rozhodnutie R 44/2017.

Obžalovaný X. P. v odvolaní poukázal na jeho minimálnu účasť na skutku, keď v podstate plnil funkciu „šoféra“ a nevedel, akým spôsobom bude skutok vo vnútri hotela prebiehať, bol uzrozumený s krádežou, ale nepredpokladal, že spolupáchatelia použijú násilie. A preto má za to, že okresný súd mohol a mal mu uložiť trest odňatia slobody na dolnej hranici trestnej sadzby v trvaní 3 rokov.

Prokurátor vo svojom písomnom odôvodnení odvolania (č. l. 32 - 35) uviedol, že rozsudok nepovažuje za zákonný vo výroku o treste vo vzťahu k obžalovanému P., pretože trest odňatia slobody vo výmere 4 roky nie je v súlade so zákonom. Považuje ho zároveň za neprimerane mierny. S aplikáciou stanoviska s poukazom na podstatnú legislatívnu zmenu právnej úpravy tzv. asperačnej zásady sa nestotožňuje. Podľa neho malo toto svoje opodstatnenie len do prijatia nálezu Ústavného súdu SR zo dňa 28. novembra 2011. Má za to, že v predmetnej trestnej veci okresný súd pri určení výmery trestu odňatia slobody obžalovanému X. P. iba formálne použil asperačnú zásadu, pretože neukladal zvýšený úhrnný trest a výška uloženého trestu je takmer na samej dolnej hranici zákonom stanovenej trestnej sadzby. Automatické odmietanie priťažujúcej okolnosti podľa § 37 písm. h) Trestného zákona pri viacčinnom súbehu trestných činov, z ktorých najmenej jeden napĺňa znaky zločinu a nepoužitie ustanovenia § 38 ods. 4 Trestného zákona, z dôvodu formálneho poukázania na postup v zmysle § 41 ods. 2 Trestného

zákona, je podľa prokurátora nepochybne v rozpore s legislatívnym zámerom a zásadami ukladania trestov.

Uloženie trestu v rámci upravenej trestnej sadzby s použitím § 42 ods. 1, § 41 ods. 2, § 38 ods. 4, § 37 písm. h), písm. m) Trestného zákona v rozpätí od 4 rokov a 8 mesiacov do 10 rokov a 8 mesiacov obžalovanému X. P. by podľa názoru prokurátora bolo v súlade so zásadami ukladania trestu a požiadavkami individuálnej a generálnej prevencie. Uviedol, že v osobe obžalovaného ide o osobu, ktorá má v odpise registra trestov 6 záznamov pre rôznorodú, úmyselnú trestnú činnosť, bol trikrát priestupkovo prejednávaný pre spáchanie priestupkov proti majetku a doposiaľ žil záhaľčivým spôsobom života, pričom v prípade prvých dvoch alternatívnych trestov v podobe uloženia peňažného trestu a trestu povinnej práce je evidentné, že tieto nemali na obžalovaného žiaden prevýchovný účel, nakoľko z odpisu registra trestov obžalovaného vyplýva, že v prípade rozsudku Okresného súdu Nitra sp. zn. T/11 /2013 obžalovaný peňažný trest vo výške 300,- Eur nezaplatil a dňa 29. júna 2018 mu bol nariadený náhradný trest v trvaní 6 mesiacov, a v prípade rozsudku Okresného súdu Galanta sp. zn. 1T/77/2013 bol obžalovanému uložený trest povinnej práce v trvaní 150 hodín, ktorý nevykonal a preto mu bol dňa 12. januára 2014 tento trest premenený na trest odňatia slobody v trvaní 69 dní, ktorý obžalovaný vykonal dňa 25. júna 2015. Vzhľadom na uvedené potom prokurátor dospel k záveru, že trest odňatia slobody v trvaní 4 rokov sa javí ako veľmi mierny. Ďalej prokurátor napadnutý rozsudok považoval za nezákonný aj vo výroku, ktorým prvostupňový súd zaradil obžalovaného X. P. do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, pretože z odpisu z registra trestov vyplýva, že dňa 12. novembra 2014 mu bol premenený trest povinnej práce na trest odňatia slobody, pričom trest vykonal dňa 25. júna 2015.

S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti navrhol, aby krajský súd podľa § 321 ods. 1 písm. d), e) Trestného poriadku zrušil vo výroku o treste a spôsobe výkonu tohto trestu napadnutý rozsudok a podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku rozsudkom obžalovanému X. P. uložil podľa § 188 ods. 1 s použitím § 42 ods. 1, § 41 ods. 2, § 38 ods. 2, ods. 4, § 37 písm. h), § 37 písm. m) a § 36 písm. l) Trestného zákona súhrnný trest odňatia slobody v trvaní 5 rokov a pre jeho výkon ho podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia a zároveň podľa § 42 ods. 2 Trestného zákona zrušil vo výroku o treste rozsudok Okresného súdu Galanta sp. zn. 2T/77/2017 zo dňa 24. januára 2018, právoplatný dňa 24. apríla 2018, ako aj všetky rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

Krajský súd vo veci vykonal verejné zasadnutie, na ktoré sa dostavil prokurátor krajskej prokuratúry, obžalovaný X. P. a obhajcovia obžalovaných. Verejné zasadnutie na odvolacom súde sa konalo v neprítomnosti obžalovaného Z. Z., ktorý požiadal odvolací súd, aby verejné zasadnutie vykonal v jeho neprítomnosti a poškodených strán, ktorí svoju neúčasť na verejnom zasadnutí neospravedlnili, napriek tomu, že o termíne verejného zasadnutia boli riadne upovedomení.

Prokurátor krajskej prokuratúry na verejnom zasadnutí zotrval na odvolacích námietkach prezentovaných v písomnom odvolaní a zároveň okrem zmeny výroku o treste vo vzťahu k obžalovanému P. navrhol odvolaciemu súdu odvolania obžalovaných zamietnuť.

Obhajca obžalovaného Z. Z. žiadal, aby odvolací súd rozhodol v súlade s písomne odôvodneným odvolaním zo dňa 14. júla 2018.

Obhajca obžalovaného X. P. navrhol odvolanie prokurátora ako nedôvodné podľa § 319 Trestného poriadku zamietnuť. Vyslovil názor, že prokurátorom navrhované aplikovanie ustanovenia § 37 písm. h) Trestného zákona je nezákonné a pri zaradení obžalovaného do ústavu na výkon trestu odňatia slobody navrhol aplikovať ustanovenie § 48 ods. 4 Trestného zákona. Zároveň poukázal na písomné dôvody odvolania obžalovaného a navrhol mu uložiť trest odňatia slobody na dolnej hranici trestnej sadzby v trvaní 3 rokov.

Obžalovaný X. P. uviedol, že sa pridržiava konečného návrhu svojho obhajcu a zároveň oľutoval svoje konanie.

Krajský súd v Trnave, ako súd odvolací, postupom uvedeným v ustanovení § 317 ods. 1 Trestného poriadku zistil, že odvolanie proti rozsudku okresného súdu podali procesné strany na to oprávnené - prokurátor a obžalovaní, a to v lehote ustanovenej v zákone.

Senát Krajského súdu v Trnave preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolatelia podali odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo a tak zistil, že odvolanie obžalovaných nie je dôvodné a odvolanie prokurátora je dôvodné čiastočne.

Okresný súd Trnava zákonným spôsobom vykonal na hlavnom pojednávaní dňa 02. júla 2018 všetky dôkazy potrebné na meritórne rozhodnutie vo veci, tieto dostatočne a preskúmateľne vyhodnotil jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach a svoje rozhodnutie aj dostatočne a presvedčivo odôvodnil (až na jednu výnimku uvedenú nižšie).

Zo spisového materiálu je zrejmé, že obžalovaní na hlavnom pojednávaní priznali spáchanie skutku uvedeného v obžalobe, skutok oľutovali, na otázky súdu I. stupňa v zmysle § 333 ods. 3 Trestného poriadku odpovedali áno, na návrh prokurátora konajúci okresný súd prijal vyhlásenie obžalovaných, že sú vinní zo spáchania skutku, zároveň vyhlásil, že dokazovanie v rozsahu, v akom obžalovaní priznali spáchanie skutku, sa nevykoná a následne vykonal dokazovanie súvisiace s výrokom o treste a o náhrade škody.

Zo zápisnice o hlavnom pojednávaní vyplýva, že dokazovanie bolo v tomto smere vykonané zákonnou a procesne správnou formou v potrebnom rozsahu. V dôvodoch rozsudku súd prvého stupňa správne špecifikoval, na základe akých úvah dospel k ustáleniu rozsahu poľahčujúcich a priťažujúcich okolností, skúmajúc vo všetkých súvislostiach okolnosti plynúce z ustanovení § 36 písm. l), § 38 ods. 3 Trestného zákona u obžalovaného Z. Z. a z ustanovení § 36 písm. l), § 37 písm. m), § 38 ods. 2, § 41 ods. 2 a § 42 ods. 1 Trestného zákona u obžalovaného X. P..

Za spáchanie dvoch trestných činov vo viacčinnom súbehu (spáchanie prečinu a zločinu) ukladal prvostupňový súd správne obžalovanému P. súhrnný trest odňatia slobody podľa ustanovenia § 41 ods. 2, § 42 ods. 1 Trestného zákona a to podľa toho zákonného ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na trestný čin z nich najprísnejšie trestný, v tomto prípade ide o zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1 Trestného zákona.

Vzhľadom na skutočnosť, že neboli zistené žiadne dôvody pre postup podľa § 39 Trestného zákona, je uloženie trestu odňatia slobody u oboch obžalovaných správne a zákonné. Výška uloženého trestu zodpovedá závažnosti trestnej činnosti, ktorej sa dopustili, ako aj osobe páchateľov i miere, akou konanie každého z obžalovaných prispelo k spáchaniu trestnej činnosti. Aj keď ide o tresty odňatia slobody pokiaľ ide o výšku rovnaké, treba uviesť, že aj keď obžalovaný X. P. prispel k spáchaniu trestného činu mierou nižšou, ide o osobu, ktorej bol ukladaný súhrnný trest odňatia slobody (teda spáchal viac trestných činov), ktorý bol v minulosti opakovane súdne trestaný a zároveň okresný súd ukladal trest v rozpätí 3 roky - 10 rokov a 8 mesiacov, pričom u obžalovaného Z. sa trestná sadzba pohybovala v rozpätí 3 roky

- 6 rokov a 4 mesiace.

Pokiaľ by okresný súd ukladal trest na nižšej hranici (obžalovaný Z. sa domáhal aplikácie i § 39 Trestného zákona), tak podľa názoru odvolacieho súdu by takto uložený trest obžalovaným bol nezákonný, nedôvodný, neprimeraný, nespravodlivý a nezodpovedajúci požiadavke individuálnej a generálnej prevencie.

Rozhodnutie o spôsobe výkonu trestu zodpovedá výsledkom vykonaného dokazovania len v prípade obžalovaného Z., pretože bolo preukázané, že tento obžalovaný nebol v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestnej činnosti vo výkone trestu odňatia slobody pre úmyselný trestný čin. Naopak tomu bolo v prípade obžalovaného P., ktorý ako vyplýva z odpisu registra trestov bol v posledných desiatich rokoch pred spáchaním tejto trestnej činnosti vo výkone trestu odňatia slobody pre úmyselný trestný čin, čo sám obžalovaný ani nepopieral, avšak domáhal sa aplikácie ustanovenia § 48 ods. 4 Trestného zákona. Na rozdiel od názoru obžalovaného P. mal odvolací súd za to, že vzhľadom na závažnosť trestného činu a osobu obžalovaného, ktorý bol niekoľkokrát súdne trestaný nie je možné aplikovať toto ustanovenie.

Pokiaľ obžalovaný P. namietal, že bol uzrozumený len s trestným činom krádeže, k tomu treba uviesť, že sám dobrovoľne vyhlásil, že je vinný zo spáchania trestného činu lúpeže, preto táto námietka nemá žiadne opodstatnenie a javí sa byť ako účelová.

Okresný súd obžalovanému Z. uložil správne aj trest prepadnutia vecí podľa § 60 ods. 1 písm. a) Trestného zákona, ktoré boli použité na spáchanie trestného činu.

K odvolaniu prokurátora je potrebné ešte dodať, že okresný súd postupoval správne, keď obžalovanému P. nezohľadnil priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. h) Trestného zákona, teda, že spáchal viac trestných činov. V tejto súvislosti správne uvažoval a postupoval okresný súd, keď vychádzal zo stanoviska trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky uvedeného pod sp. zn. Tpj 104/2009, ktoré rieši otázku opakovaného zohľadnenia jednej okolnosti v neprospech obžalovaného. Odvolací súd sa nestotožňuje s názorom prokurátora, že použitie uvedeného stanoviska je limitované vydaním nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky spisová značka PL.ÚS 106/2011, na základe ktorého stratila účinnosť časť ustanovenia § 41 ods. 2 Trestného zákona za bodkočiarkou, o povinnosti ukladať pri zvýšenej hornej hranici trestnej sadzby trest v hornej polovici takto určenej trestnej sadzby. Argumentácia prokurátora je z pohľadu jej obsahu účelová a nie principiálna. Aplikácia zásady „ne bis in idem“ nemôže nijakým spôsobom vyplývať z konkrétnej výšky trestu, ktorého uloženie, na základe jej použitia hrozí. Ide o aplikáciu zásady zákazu opakovaného trestania, ktorá predstavuje základ spravodlivého rozhodovania. Pokiaľ prokurátor argumentuje, že postup, ktorý zvolil prvostupňový súd, je nepochybne v rozpore s legislatívnym zámerom a zásadami ukladania trestov, ide o jeho úvahu, ktorá nie je ničím podložená. Úpravou trestnej sadzby u menovaného obžalovaného, došlo k zvýšeniu jej hornej hranice na úroveň 10 rokov a 8 mesiacov. Okresný súd teda obžalovanému mohol uložiť trest odňatia slobody v trestnej sadzbe s rozpätím od 3 rokov do 10 rokov a 8 mesiacov. Takéto široké rozpätie trestnej sadzby dáva súdu potom dostatočnú možnosť zohľadniť vo výške trestu všetky zákonné aspekty, na ktoré je povinný pri ukladaní trestu prihliadať, vrátane jeho podielu na páchaní trestnej činnosti. Výsledok, ktorého dosiahnutie požaduje prokurátor vo svojom odvolaní, teda uloženie prísnejšieho trestu pre obžalovaného, je možné dosiahnuť zákonným a štandardným spôsobom, v rámci uvedenej trestnej sadzby. Avšak ako už bolo vyššie prezentované trest odňatia slobody v trvaní 4 rokov je v prípade obžalovaného P. zákonný, spravodlivý a primeraný.

Vychádzajúc z vyššie uvedených zistení, úvah a záverov, dospel odvolací súd k rozhodnutiu o potrebe čiastočne zrušiť napadnutý rozsudok vo výroku o treste a spôsobe jeho výkonu pre obžalovaného X. P.. Nakoľko výsledky vykonaného dokazovania umožňovali odvolaciemu súdu v tejto časti rozhodnúť, postupom podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku, odvolací súd obžalovaného P. zaradil pre výkon trestu odňatia slobody podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Zároveň odvolania oboch obžalovaných, ktoré boli v celom rozsahu nedôvodné, podľa § 319 Trestného poriadku zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.