Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_16Cob-298-2017.pdf
PDF · 92.59 KB
Case nature
Area
Subarea
16Cob/298/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Prikrylovej a členiek senátu JUDr. Ivety Záleskej a JUDr. Ivice Čelkovej v spore žalobcu Slovenská advokátska komora, so sídlom Kolárska 4, 813 42 Bratislava, IČO: 30 795 141, právne zastúpený: Legium s.r.o., so sídlom Bukurešťská 3, 811 04 Bratislava - Staré Mesto, IČO: 36 867 870, proti žalovanému: Q.. W. W., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom V. C., o zaplatenie 311,66 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Trenčín č.k. 37Cb/37/2014-85 zo dňa 21. marca 2017, takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.
Žalobcovi sa proti žalovanému p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovaného k zaplateniu sumy 311,66 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 17 eur od 01.05.2012 do zaplatenia a o náhrade trov konania rozhodol tak, že žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
2. Súd v predmetnej veci rozhodol po predchádzajúcom zrušení rozsudku č. k. 37Cb/37/2014-40 zo dňa 27.02.2015, ktorým žalobu zamietol a voči ktorému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie na ktoré Krajský súd v Trenčíne, ktorý uznesením č. k. 16Cob/346/2015-54 zo dňa 19.10.2016 rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu na ďalšie konanie. V rámci zrušujúceho rozhodnutia odvolací súd uviedol, že po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu dospel k záveru, že právomoc súdu na prejednanie predmetného sporu je daná. Právo na súdnu ochranu súvisí so zásadou denegatio iustitiae spočívajúcej v tom, že súd je povinný vykonávať súdnictvo a nemôže odmietnuť jeho výkon s odôvodnením, že predmetná vec nepatrí do právomoci súdu, pokiaľ neexistuje žiaden iný orgán, do právomoci ktorého by patrilo predmetné rozhodnutie a ktorému by bolo možné predmetnú vec postúpiť. Odvolací súd vyslovil právny názor, že rozhodnutie o nároku žalobcu patrí do právomoci súdu (ide o povinnosť vyplývajúcu zo zákona o advokácii), a nie správneho orgánu.
3. V odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že žalobcom v uvedenom konaní je Slovenská advokátska komora, subjekt záujmovej samosprávy, ktorý nemá postavenie podnikateľa, ani postavenie verejnoprávneho subjektu podľa § 261 odsek 3, 4 Obchodného zákonníka, preto súd na tento právny vzťah žalobcu a žalovaného, z ktorého si uplatnil nárok žalobca, aplikoval súd okrem zákona o advokácii aj ustanovenia Občianskeho zákonníka, ako všeobecného právneho predpisu. Z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že žalobca si uplatnil
nárok na zaplatenie príspevku na činnosť komory, pokuty, nárok na zaplatenie príspevku do fondu a na zaplatenie úroku z omeškania. K jednotlivým uplatneným druhom nárokov uviedol, že v zmysle § 29 ods. 1 zákona o advokácii je advokát povinný platiť riadne a včas príspevok na činnosť komory a vykonávať ďalšie platby určené predpisom komory, uznesením konferencie advokátov prípadne predsedníctvom komory v rámci jej právomoci. Advokát dobrovoľným zápisom, na vlastnú žiadosť seba za člena advokátskej komory berie na seba práva a povinnosti, a to povinnosti ako v zmysle právnych predpisov, tak aj povinnosti vymedzené internými predpismi žalobcu. Platenie príspevku na činnosť komory a jeho výška v rozhodnom období bola upravená uznesením konferencie advokátov zo dňa 19.06.2004 v spojení s uznesením predsedníctva Slovenskej advokátskej komory č. 31/11/2011 zo dňa 01.12.2011. V zmysle uvedených rozhodnutí je príspevok advokáta na činnosť komory 221,- eur ročne a tento príspevok u advokáta zapísaného v komore k 01.01. príslušného roka je splatný do 30.04. príslušného roka, t. zn. príspevok na činnosť komory za rok 2012 u žalovaného, ktorý bol ako advokát zapísaný k 01.01.2012 bol splatný dňa 30.04.2012. Príspevok na činnosť komory advokát uhrádza vopred za celý kalendárny rok, pričom žalobca si voči žalovanému uplatnil nárok na zaplatenie príspevku na činnosť iba za obdobie, počas ktorého bol žalovaný zapísaný v zozname advokátov a to za osem mesiacov, t. zn. v sume 147,33 eur /221 : 12 x 8/ a to napriek tomu, že prijaté rozhodnutie konferencie advokátov v § 2 odsek 5 umožňovalo si voči žalovanému uplatniť nárok na príspevok v plnej výške. Vzhľadom k tomu, že v lehote určenej uznesením konferencie advokátov k úhrade príspevku žalobcom nedošlo, žalobca si v súlade s § 3 odsek 1 uplatnil aj pokutu vo výške 10 % príspevku za každý mesiac omeškania, s maximálnym obmedzením do výške 100 % príspevku t. zn. vo výške 147,33 eur. Nárok uplatnený žalobcom podanou žalobou bol v časti ako príspevku na činnosť komory, tak pokuty uplatnený v súlade s internými predpismi žalobcu. Žalobca si zároveň uplatnil voči žalovanému aj nárok na zaplatenie príspevku do fondu, a to na základe uznesenia konferencie advokátov o sociálnom fonde zo dňa 19.06.2010 (§ 4), v zmysle ktorého je príspevok do fondu 17,- eur a je splatný za kalendárny rok najneskôr do 30. apríla príslušného roka, t. zn. že príspevok do sociálneho fondu bol za rok 2012 splatný dňa 30.04.2012 a jeho výška bola 17,- eur, teda v súlade s nárokom uplatneným žalobou. Nárok uplatnený žalobcom podanou žalobou bol aj v časti príspevku do sociálneho fondu uplatnený v súlade s internými predpismi žalobcu. Neuhradením príspevku do fondu v lehote splatnosti t. zn. do 30.04.2012 sa žalovaný od 01.05.2012 dostal do omeškania, preto je povinný uhradiť žalobcovi úroky z omeškania v súlade s § 517 odsek 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Zb. v znení neskorších predpisov vo výške 9 % ročne (úroková sadzba určená ECB, ktorá bola v období od 14.12.2011 do 10.07.2012 vo výške 1, zvýšená o 8 percentuálnych bodov), preto súd priznal úrok z omeškania žalobcovi v tejto výške od 01.05.2012 do zaplatenia. Obranu žalovaného, zameranú predovšetkým na neúčinnosť rozhodnutia o vyčiarknutí zo zoznamu advokátov, súd nepovažoval z vyššie uvedených dôvodov za dôvodnú.
4. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1 C.s.p., § 262 ods. 1 C.s.p., a to tak, že žalobcovi, ktorý mal v spore plný úspech, priznal nárok na plnú náhradu trov konania. O výške trov konania rozhodne súd v súlade s § 262 ods. 2 C.s.p. samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník, po právoplatnosti tohto rozhodnutia.
5. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal žalovaný v zákonom stanovenej lehote odvolanie, v ktorom uviedol, že Okresný súd Trenčín si osvojil právny názor Krajského súdu v Trenčíne a vec nesprávne právne posúdil, keď sa analogicky stotožnil s rozhodnutím Krajského súdu v Trenčíne. Pri skúmaní právnej podstaty kauzy sa súd prvej inštancie nevysporiadal s otázkou, či nezaplatenie sumy 311,66 eur umožňovalo žalobcovi podanie žaloby. Žalovaný je toho názoru, že toto podanie bolo nezákonné, nakoľko zaplateniu sumy 311,66 eur predchádzalo rozhodnutie predsedníctva SAK o jej nezaplatení žalobcom. Rozhodnutie predsedníctva SAK bolo neopodstatnené, bolo vydané v rozpore s normami SAK. Žalobca na zasadnutí konferencie SAK konanej dňa 10.06.2017 podal protest proti uvedenému rozhodnutiu a bude žiadať navrátenie do pôvodného stavu. Žalovaný sa obráti na ÚS SR, aby posúdil, či podmienka zaplatenia alebo nezaplatenia príspevku na činnosť komory zakladá právo na podanie takejto a podobných žalôb. V danom prípade ide o diskvalifikáciu a diskrimináciu advokáta. Odvolaciemu súdu žalovaný navrhol, aby rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu na nové konanie, alebo rozsudok zrušil a žalobu zamietol.
6. K odvolaniu žalovaného sa žalobca nevyjadril.
7. Od 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len C.s.p.), ktorým bol zrušený zákon č. 9a9/1963 Zb. O.s.p. v znení neskorších predpisov.
8. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu podaného odvolania podľa § 379 a § 380 ods. 1, 2 C.s.p. a dospel k záveru, že nie sú dôvody pre potvrdenie ani pre zmenu napadnutého rozhodnutia.
9. Podľa § 470 ods. 1 C.s.p., ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom jeho účinnosti.
10. Podľa § 470 ods. 2 C.s.p. právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.
11. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu podaného odvolania podľa § 379 a § 380 ods. 1, 2 C.s.p. a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdiť. Odvolací súd rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 C.s.p., keď v danej veci nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nariadenie pojednávania nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem.
12. K procesnému postupu odvolacieho súdu, ktorý prejednal odvolanie žalovaných bez nariadenia pojednávania v súlade s ustanovením § 219 ods. 1 a 3 C.s.p., miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli Krajského súdu v Trenčíne v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením, dňa 10.10.2018 a na webovej stránke Krajského súdu v Trenčíne, na základe čoho boli splnené podmienky k verejnému vyhláseniu rozsudku odvolacím súdom.
13. Primárne odvolací súd uvádza, že základom jeho rozhodnutia vo vzťahu k odvolacím dôvodom žalovaných je aplikácia ustanovenia § 387 ods. 2 C.s.p., pretože sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku súdom prvej inštancie. Na zdôraznenie správnosti tak skutkových ako aj právnych záverov vyjadrených v napadnutom rozsudku uvádza, že napadnutý rozsudok má všetky náležitosti riadneho odôvodnenia súdneho rozhodnutia. Súd prvej inštancie sa jasným, zrozumiteľným spôsobom vyjadril k uplatnenému žalobcovmu nároku, ako aj k použitej obrane žalovaného a k vykonanému dokazovaniu. Z titulu aplikácie ustanovenia § 387 ods. 2 C.s.p. k odvolacím dôvodom žalobcu odvolací súd uvádza, že pri takomto postupe, t.j. pri aplikácii § 387 ods. 2 C.s.p., odvolací súd nie je povinný vo vzťahu k odvolacím dôvodom opätovne zopakovať tie skutkové a právne závery, ktoré už vyjadril v napadnutom rozhodnutí súd prvej inštancie a s ktorými sa odvolací súd stotožňuje, keď je postačujúce na ne len odkázať (uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 350/09, rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo 170/2005). Odôvodnenie napadnutého rozsudku má náležitosti vyžadované v ust. § 220 ods. 2 C.s.p.. V súlade aj s ustálenou judikatúrou Ústavného súdu SR, súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozsudku dal odpoveď na všetky podstatné a právne významné okolnosti dané v sporovej veci. Rovnako aj vo vzťahu ku konaniu odvolacím súdom a k odôvodneniu jeho rozsudku sa poukazuje na rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 115/03 z 3. júla 2003, z ktorého vyplýva, že ani odvolací súd nemusí dať odpoveď na každý odvolací dôvod, len na ten, ktorý má pre vec podstatný význam. Podľa Nálezu Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 78/05 zo dňa 16. marca 2005, „ ... odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní však nemá odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní, zostali sporné, alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní“.
14. Žalovaný v odvolaní proti rozsudku súdu prvej inštancie okrem iného namietal, že súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil. Predmetom odvolacieho konania bolo preskúmanie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej inštancie.
15. Súd prvej inštancie vychádzal pri svojom rozhodnutí z právneho názoru odvolacieho súdu uvedeného v zrušujúcom rozhodnutí č.k. 16Cob/346/2015-54 zo dňa 19.10.2016. Žalovaný ako advokát, ktorý
bol do dňa 19.08.2012 zapísaný v zozname advokátov vedenom Slovenskou advokátskou komorou (SAK). Zápisom advokáta do zoznamu vzniká advokátovi povinnosť plniť si svoje povinnosti spojené s členstvom v komore, ktoré vyplývajú zo zákona č. 586/2003 Z.z. o advokácii. Žalovaný bol povinný platiť príspevky na činnosť komory podľa § 29 ods. 1 zákona o advokácii (za osem mesiacov roku 2012 vo výške 147,33 eur), príspevok do sociálneho fondu podľa § 4 ods. 1 zákona o advokácii (vo výške 17 eur). Z dôvodu omeškania s úhradou príspevku aj pokutu podľa § 3 ods. 1 zákona o advokácii vo výške 10% z príspevku za každý mesiac, maximálne do výšky 100% ( vo výške 147,33 eur). Odvolací súd nevzhliadol v postupe žalobcu, ktorý si svoj nárok pozostávajúci z nezaplateného príspevku na činnosť komory, príspevku do sociálneho fondu ako aj nárok na zmluvnú pokutu v sume zodpovedajúcej výške príspevku na činnosť komory, žiaden šikanózny, diskvalifikačný alebo diskriminačný postup, ako tvrdil žalovaný v odvolaní. Zmluvná pokuta bola schválená uznesením konferencie advokátov Slovenskej advokátskej komory. Jej výška sa odvíja od dĺžky omeškania a jej maximum je ohraničený výškou príspevku. Pokiaľ žalovaný v odvolaní tvrdil, že sa chce obrátiť na Ústavný súd SR, je to jeho právo, ktoré môže využiť. Súd prvej inštancie správne rozhodol aj o nároku žalobcu na úrok z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 17 eur od 01.05.2012 (deň nasledujúci po splatnosti
príspevku) do zaplatenia. Vecne správne bolo aj rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania. Žalobca bol v spore úspešný a preto mu patrí právo na náhradu trov konania.
16. Odvolací súd sa stotožnil so závermi súdu prvej inštancie a to z dôvodov uvedených v odôvodnení napadnutého rozsudku, keď sa súd prvej inštancie dôsledne vyporiadal so všetkými námietkami žalovaného a odvolací súd vzhľadom na zásadu hospodárnosti nepovažuje za potrebné tieto opätovne uvádzať. Odvolací súd konštatuje vecnú správnosť napadnutého rozsudku.
17. Keďže v prejednávanej veci žalovaný nevzniesol v konaní pred súdom prvej inštancie žiadne námietky, ktoré by odôvodňovali neopodstatnenosť žalobcovho nároku, nepreukázal skutočnosti tvrdené v rámci jeho obrany, vyhodnotil odvolací súd odvolanie žalovaného ako neopodstatnené a skonštatoval vecnú správnosť napadnutého rozsudku.
18. Odvolací súd má za to, že žalovaný ani v odvolacom konaní neuviedol žiadne tvrdenia, ktorými sa súd prvej inštancie nebol zaoberal a riadne ich neodôvodnil. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec správne právne posúdil.
19. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté rozhodnutie ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 a 2 C.s.p. účinného od 01.07.2016 potvrdil, pričom v podrobnostiach odkazuje na jeho odôvodnenie.
20. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p. Úspešnému žalobcovi priznal proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.
21. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerov hlasov tri ku nule (§ 393 ods. 2 C.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) :
- dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.)
- dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.)
- dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.)
- dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1, 2 C.s.p.)
- v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh, § 428 C.s.p.)
- dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov podľa § 429 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).