Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

28C/1/2011

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Evou Farkašovou v právnej veci žalobcu Slovenská kancelária poisťovateľov, so sídlom Bratislava, Trnavská cesta 82, IČO: 360 622 35, v konaní zastúpený Allianz

- Slovenská poisťovňa, a.s., so sídlom Bratislava, Dostojevského rad 4, proti žalovanému O. K., E.. XX.X.XXXX, I. O. XX, právne zastúpený JUDr. Jozefom Pirkovským, advokátom so sídlom v Prešove, Hlavná 19, v konaní o zaplatenie 87.295,73 Eur s príslušenstvom takto

rozhodol:

I. žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 77.295,73 eur v lehote 3 rokov od právoplatnosti tohto rozsudku, II. žiadnej zo strán nepriznáva náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa svojim návrhom zo dňa 20.9.2010 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného k zaplateniu istiny 87.295,73 Eur.

2. Žalovaný uznával základ nároku, namietal však výšku jeho uplatnenia tak, ako sa vyjadril v podanom odpore po vydaní platobného rozkazu.

3. Súd svojim rozsudkom zo dňa 13.1.2016 konanie v časti istiny 10.000 Eur a úroku z omeškania zastavil. Zároveň zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 77.295,73 Eur.

4. Proti tomuto výroku o zaplatenie podal odvolanie žalovaný a krajský súd svojim uznesením zo dňa 21. júna 2017 zrušil rozsudok súdu prvého stupňa. Krajský súd vo svojom uznesení okrem iného uviedli, že „vyhláška č. 423/1991 Zb. v znení platnom v čase vzniku poistnej udalosti nelimitovala výšku náhrady súm, ktoré poisťovňa môže uplatňovať z dôvodov predpokladaných v citovanom § 11. Výška náhrady, na ktorú poisťovni vznikne právo podľa ods. 1 a 4, nemohla presiahnuť úhrn súm, ktoré poisťovňa vyplatila z dôvodu poistnej udalosti (§ 11 ods. 5 citovanej vyhlášky). Úpravou obsiahnutou v ods. 2 § 813 Občianskeho zákonníka sa sleduje, aby prechod práva fyzickej osoby na náhradu škody na poistiteľa ako na právnickú osobu nevylúčil možnosť použitia práva na zníženie náhrady škody (práva moderácie podľa § 450 Občianskeho zákonníka). Podľa tohto ustanovenia použitie práva moderácie predpokladá, že tak škodca, ako aj poškodený sú fyzickými osobami. Ust. § 813 sa uplatňuje vtedy, keď poistná udalosť bola spôsobená treťou osobou, ktorá za ňu zodpovedá podľa príslušných ustanovení o zodpovednosti za spôsobenie škody a ide o prechod práva poisteného na náhradu škody voči škodcovi na poistiteľa. V ust. § 450 Občianskeho zákonníka je zakotvené mimoriadne zmierňujúce sudcovské právo, ktorého význam spočíva v tom, že poškodenému súd nepriznaná nárok v celej výške, a to napriek tomu, že táto výška bola v konaní náležite preukázaná. V každom konaní o náhradu škody súd musí skúmať, či nie sú dané podmienky pre použitie tohto zmierňujúceho ustanovenia, a to bez zreteľa na skutočnosť, či takého zníženie niektorý z účastníkov konania navrhne. Ako už bolo spomínané, žalovaný v konaní

namietal výšku uplatneného nároku zo strany žalobcu. Súd prvej inštancie sa v konaní o nároku žalobcu podľa vyhlášky č. 423/1991 Zb. nezaoberal prípadnou možnosťou analogického postupu podľa § 813 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 450 Občianskeho zákonníka a napokon aj v zmysle § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka s ohľadom na charakter uplatňovanej pohľadávky a predovšetkým jej značný rozsah. Nemožno opomenúť, že žalovaný v priebehu konania už pomerne vysokú časť žiadanej náhrady žalobcovi zaplatil (možno už aj postačujúcu).“

5. Súd nariadil a vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, listinnými dôkazmi a zistil tento skutkový stav:

6. Žalobca svoj nárok uplatňoval z dôvodu, že žalovaný dňa 10.8.2001 riadil motocykel po miestnej komunikácii, kde zrazil chodca. V krvi mu bola zistená prítomnosť alkoholu 0,66 ‰. Žalovaný bol za tento skutok uznaný vinný z trestného činu ublíženia na zdraví v konaní Okresného súdu Prešov č. konania 1T/121/2002. Žalovaný bol v čase dopravnej nehody priamo na základe právneho predpisu v zmysle § 3 ods. 1 vyhlášky č. 423/1991 Zb. poistený v Slovenskej poisťovni pre prípad zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Z titulu zodpovednosti za škodu poisťovňa vyplatila škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla na základe predložených dokladov a zistenej výšky škody, ako aj súdnych rozhodnutí a to sumu 57.750,-- Sk - poplatok za odvolanie proti rozsudku okresného súdu, 43.458,-- Sk - suma vyplatená sociálnej poisťovni za vyplatené dôchodkové dávky poškodenému, 1.598.393,-- Sk - suma vyplatená poškodenému ako náhrada škody na zdraví, bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia na základe rozsudku 14C/230/2002, suma 235.475,-- Sk - ako odškodnenie za bolesť (v tom istom súdnom konaní), 345.713,-- Sk - suma vyplatená poškodenému ako náhrada škody na zdraví, odškodnenie za bolesť v tom istom konaní, suma 293.046,-- Sk - náhrada trov právneho zastúpenia poškodeného, 2.096,17 Eur - suma vyplatená sociálnej poisťovni za vyplatené dôchodkové dávky poškodenému, 1.846,80 Eur - suma vyplatená sociálnej poisťovni za vyplatené dávky poškodenému.

7. Žalobkyňa uplatňovala svoj nárok na základe § 11 ods. 1 písm. a) vyhlášky č. 423/91 Zb., keďže žalovaný v čase dopravnej nehody viedol motorové vozidla pod vplyvom alkoholu, preto si uplatňujú sumu 87.295,73 Eur, ktorú žalovaný neuhradil.

8. Žalovaný vo svojej výpovedi v roku 2012 nespochybňoval základ samotného nároku. Uviedol, že je schopný v tomto roku uhradiť 10.000 Eur. Pracuje vo firme ako elektrikár, jeho príjem je 600 Eur. Manželka je na materskej dovolenke s jeden a pol ročnou dcérou, druhého syna majú autistu, o čom predložil súdu doklady.

9. K čiastočnej úhrade istiny vo výške 10.000 Eur došlo 18.5.2012 a v tejto časti zobral žalobca svoj návrh na pojednávaní dňa 19.9.2012 späť a žiadal v tejto časti konanie zastaviť. V prvom rozsudku súd konanie v tejto časti zastavil a tento výrok sa stal právoplatným dňa 3.3.2016.

10. Od roku 2012 prebiehali medzi stranami mimosúdne rokovania, avšak k ďalšej dohode medzi nimi nedošlo.

11. Na poslednom pojednávaní predložil právny zástupca žalovaného doklady o evidencii žalovaného na úrade práce ako nezamestnaného od 1.1.2014 do 30.4.2015, potvrdenie jeho manželky o tom, že je na rodičovskom príspevku. Zároveň uviedol, že žalovaný si vybavil živnosť v údržbárskych prácach, jeho príjem za rok 2015 bol však len 2.000 Eur.

12. Po zrušujúcom uznesení krajského súdu súd dovypočul žalovaného, ktorý uviedol, že jeho finančná situácia je taká, že dlh jednoducho nedokáže zaplatiť. Má dve deti, jeden syn je autista, má 10 rokov a zdravá dcéra 7 rokov. Je živnostník elektrikár, ale zarába málo. V podstate všetko, čo má na účte, mu sťahuje exekútor, pretože má exekúciu na ten prvý dlh, ktorý bol tiež vo výške 80.000 Eur. Nie je majetný a nevlastní žiaden majetok. Manželka poberá opatrovateľský príspevok na syna. To, čo zobral 10.000 Eur, zobral úver, ktorý spláca mesačne po 100 Eur. Pracuje väčšinou brigádnicky, zarobí 500 Eur mesačne, aby uživil deti.

13. Žalobca poukazoval na to, že nárok, ktorý si uplatňuje voči žalovanému, je v súlade s ust. § 11 vyhl. č. 423/1991 Z. z.. Poukázal, že žalovaný nespochybňuje, že došlo k dopravnej nehode, ktorú zavinil,

pri ktorej ťažko zranil chodca, ktorý bol na následky utrpených zranení uznaný za invalidného. Žalobca vo svojom podaní rozpísal presne, čo je predmetom tohto nároku. Obsah a výška tohto nároku nebola zo strany žalovaného spochybnená.

14. Žalobca poukázal na to, že žalovaný spôsobil škodu po predchádzajúcom požití alkoholických nápojov a preto v súlade s ust. § 11 ods. 1 vyhl. č. 423/1991 Z. z. má poisťovňa právo na úhradu súm, ktoré vyplatila z dôvodu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla. Predmetom tohto konania je nárok žalobcu na náhradu vyplatených súm podľa § 11 vyhlášky, ktorá je osobitným nárokom poisťovne proti poistenému. Ide o regres - interný postih poisťovne, za ktorého poisťovňa nahradila škodu. Toto regresné právo poisťovne nemá právo nároku na náhradu škody, preto v tomto prípade teda nejde o nárok s charakterom o náhradu škody (na rozdiel od nároku poisťovne upravenou v § 813 Občianskeho zákonníka). Podľa žalobcu toto nesprávne uviedol vo svojom zrušujúcom uznesení odvolací súd. V tomto zmysle súd, ktorý rozhoduje o uplatnenom regresnom nároku poisťovne proti poistenému v občiansko- právnom konaní, nemôže použiť zmierňovacie právo podľa ust. § 450 Občianskeho zákonníka, pretože uvedené ustanovenie sa vzťahuje len na nárok na náhradu škody. Žalobca uviedol, že samotné osobné a majetkové pomery žalovaného nemajú vplyv na uplatnený nárok a nie sú spôsobilé ovplyvniť výklad relevantných právnych predpisov.

15. Žalovaný trval na tom, že súd by mal zohľadniť osobné pomery žalovaného a aplikovať zmierňovacie ustanovenie zákona analogicky a teda zmierniť uplatnený nárok, resp. žalobcu v celom rozsahu zamietnuť.

16. Podľa § 3 ods. 1 vyhlášky č. 423/1991 Zb., prevádzkovateľ a vodič motorového vozidla, na ktoré sa vzťahuje zákonné poistenie má právo, aby poisťovňa za neho nahradila v rozsahu a vo výške podľa osobitných právnych predpisov poškodeným uplatnené a preukázané nároky na náhradu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla inému na zdraví alebo usmrtením, pokiaľ poistený za túto škodu zodpovedá podľa zákona a ak sa ďalej neustanovuje inak.

17. Podľa § 11 ods. 1 písm. a) vyhlášky č. 423/1991 Zb., poisťovňa má právo na náhradu súm, ktoré vyplatila z dôvodu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla proti poistenému, ktorý spôsobil škodu úmyselne, alebo po použití alkoholického nápoja, ak bol zistený v krvi obsah alkoholu vo výške nad 0,3 ‰ alebo návykovej látky, alebo lieku označeného zákazom viesť motorové vozidlo.

18. Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že návrh navrhovateľa je dôvodný a to v celom rozsahu.

19. Súd napriek naznačenému názoru krajského súdu chce poukázať na ustálenú judikatúru a rozhodnutie Ústavného súdu IIÚS653/2015: „Navrhovateľ si uplatnil náhradu vyplatených súm v zmysle ust. § 11 ods. 1 písm. e) vyhlášky č. 423/1991 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/1991/423/> Zb., podľa ktorého poisťovňa má právo na náhradu súm, ktoré vyplatila z dôvodu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla, proti poistenému, ktorý zveril vedenie motorového vozidla osobe, ktorá nemala predpísané vodičské oprávnenie. V zmysle ust. § 11 ods. 5 vyhlášky výška náhrady, na ktorú poisťovní vznikne právo podľa odsekov 1 až 4, nemôže presiahnuť úhrn súm, ktoré poisťovňa vyplatila z dôvodu poistnej udalosti. Výška uplatnenej náhrady je tak limitovaná len výškou vyplateného plnenia z dôvodu poistnej udalosti. Je len na poisťovateľovi, či sa rozhodne uplatniť si náhradu všetkých vyplatených súm alebo upustí, alebo čiastočne alebo úplne od uplatnenia svojho práva podľa § 25 vyhlášky č. 423/1991 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/423/ > Zb. Uvedené je len na zvážení poisťovateľa, pričom ak sa rozhodne neupustiť od uplatnenia postihového práva a uplatni si náhradu všetkých vyplatených plnení, nejde o konanie v rozpore s ust. § 25 vyhlášky č. 423/1991 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/423/> Zb.. Taktiež súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. 1 MCdo 3/2004 <http:// merit.slv.cz/1MCdo3/2004> zo dňa 23. 11. 2004, ktorý v odôvodnení dokonca skonštatoval, že súd pri rozhodovaní o postihu uplatneného podľa § 11 ods. 2 vyhl. č. 423/1991 <https://www.slov-lex.sk/ pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/423/> Zb. (podľa novej úpravy § 12 z. č. 381/2001 <https://www.slov- lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/381/> Z. z.) nie je oprávnený aplikovať moderačné ustanovenia § 450 Občianskeho zákonníka <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/> a dokonca ani podľa § 25 citovanej vyhlášky (nakoľko moderačné právo podľa tohto ustanovenia patrí len samotnej poisťovni). Postup navrhovateľa nie je ani v rozpore s § 826 Občianskeho zákonníka <https://www.slov-

lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/>, ktorý uvádza ak poistený spôsobí škodu následkom požitia alkoholu alebo návykových látok, má poistiteľ proti nemu právo na primeranú náhradu toho, čo za neho plnil. Ďalej súd konštatuje, že uvedené ustanovenie predpokladá situáciu, keď poistený spôsobil škodu následkom požitia alkoholu alebo návykových látok, k čomu v danom prípade nedošlo, keďže odporca zveril vedenie motorového vozidla osobe bez vodičského oprávnenia. Zároveň v zmysle ust. § 26 vyhlášky č. 423/1991 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/423/> Zb. ak sa v tejto vyhláške neustanovuje inak, použijú sa primerane ustanovenia tých právnych predpisov, ktoré právne vzťahy vznikajúce z poistenia upravujú. Uvedené ustanovenie zakladá subsidiárnu pôsobnosť Občianskeho zákonníka, ktorého ustanovenia sa aplikujú v prípade, keď vyhláška č. 423/1991 <https:// www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/423/> Zb. neustanoví inak. Keďže vyhláška práve v ustanovení § 11 upravuje postihové právo poisťovateľa inak, nie je možné aplikovať § 826 <https:// www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/> (a to ani na prípad, ak by poistený spôsobil škodu následkom požitia alkoholu alebo omamných látok)...“

20. Podporne súd poukazuje aj na rozhodnutie Krajského súdu Žilina 6Co/134/2015: „výška uplatnenej náhrady je tak limitovaná len výškou vyplateného plnenia z dôvodu poistnej udalosti. Je len na poisťovateľovi, či sa rozhodne uplatniť si náhradu všetkých vyplatených súm alebo upustí čiastočne alebo úplne od uplatnenia svojho práva podľa § 25 vyhlášky č. 423/1991 Zb. Uvedené je len na zvážení poisťovateľa, pričom ak sa rozhodne neupustiť od uplatnenia postihového práva a uplatní si náhradu všetkých vyplatených plnení, nejde o konanie v rozpore s § 25 vyhlášky č. 423/1991 Zb. Z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR 1M Cdo 3/2004 zo dňa 23.11.2004 vyplýva, že súd pri rozhodovaní o postihu uplatneného podľa § 11 ods. 2 vyhl. č. 423/1991 Zb. (podľa novej úpravy § 12 z. č. 381/2001 Z. z.) nie je oprávnený aplikovať moderačné ustanovenie § 450 Občianskeho zákonníka a dokonca ani § 25 citovanej vyhlášky (nakoľko moderačné právo podľa tohto ustanovenia patrí len samotnej poisťovni).“

21. Súd plne rešpektuje rozhodnutie Ústavného súdu, v ktorom Ústavný súd cituje aj rozhodnutie Najvyššieho súdu 1MCdo3/2004 a podporne aj citované rozhodnutie Krajského súdu v Žiline. Podľa názoru súdu nie je možné aplikovať ust. § 826 Občianskeho zákonníka a plne sa stotožňuje s právnym názorom žalobcu, pretože ten sa zakladá na ustálenej rozhodovacej praxi podporenej citovaným rozhodnutím Ústavného súdu. Súd sa teda v zmysle pokynu odvolacieho súdu zaoberal v zmysle jeho naznačených právnych záverov možnosťou primeraného zníženia žiadanej náhrady z dôvodu hodných osobitného zreteľa, ale s poukazom na citované rozhodnutie Ústavného súdu, podľa názoru prvostupňového súdu nie je možné znížiť túto náhradu a takýto postup by bol nezákonný.

22. Súd ešte poukazuje na to, že samotný žalobca túto náhradu znížil už pri podávaní žaloby. Sociálnej poisťovni uhradil len 60 % z celkovej požadovanej náhrady a pri regresnom postihu si neuplatňoval úroky z omeškania.

23. Súd má za to, že tento regresný postih nemá povahu náhrady škody a nie je možné pristúpiť k postupu podľa § 813 a nasl. Občianskeho zákonníka.

24. Z týchto dôvodov poukazujúc na citované rozhodnutie Ústavného súdu v nadväznosti na rozhodnutie Najvyššieho súdu a Krajského súdu v Žiline má súd za to, že sa nedá inak rozhodnúť v zmysle platných zákonov ako tak, že sa žalobe v celom rozsahu vyhovie.

25. Tak ako vo svojom prvostupňovom rozhodnutí aj v tomto prípade súd mal možnosť zohľadniť postavenie žalovaného len pri trovách konania. Postupoval tak podľa § 257 CSP, podľa ktorého súd výnimočne neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. Ako dôvod hodný osobitného zreteľa súd považuje sociálne postavenie odporcu, zložitú finančnú, sociálnu aj rodinnú situáciu, ktorú mal súd preukázanú z listinných dôkazov o zdravotnom stave členov jeho rodiny, všetky tieto okolnosti súd zohľadnil tak, že postupoval podľa § 257 a rozhodol, že žiadnej zo strán neprizná náhradu trov konania.

Poučenie:

P o u č e n i e: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., a) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, b) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, c) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, d) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.), e) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.