Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Uznesenie_7Er-24-2011.pdf
PDF · 66.54 KB
Case nature
Subarea
7Er/24/2011
Uznesenie
Okresný súd Stará Ľubovňa v exekučnej veci oprávneného: Tomášek & partners, s. r. o., Rožňavská 2, 821 01 Bratislava, IČO: 36 858 811, proti povinnému: P. C., nar. XX.X.XXXX, I. XX, XXX XX L. v konaní o vymoženie sumy 72,00 eur s prísl. takto
rozhodol:
I. Súd exekúciu z a s t a v u j e.
II. Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov konania.
III. Súd p r i z n á v a trovy exekúcie súdnemu exekútorovi JUDr. Michalovi Kešeľakovi, Exekútorský úrad Spišská Nová Ves so sídlom Mlynská 2, 052 01 Spišská Nová Ves vo výške 87,77 eur a u k l a d á oprávnenému, aby tieto trovy uhradil súdnemu exekútorovi v lehote 15 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
1. Pôvodný oprávnený podal súdnemu exekútorovi dňa 11.1.2011 návrh na vykonanie exekúcie pre vymoženie 72,00 eur s prísl. na základe vykonateľného rozhodnutia Okresného súdu Stará Ľubovňa, č. k. 4Ro 390/2008 zo dňa 10.12.2008. Súdny exekútor požiadal o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Súd vydal poverenie súdnemu exekútorovi dňa 7.2.2011 pod číslom 5710 020571.
2. Dňa 13.6.2018 doručil súdny exekútor tunajšiemu súdu návrh na zastavenie exekúcie, nakoľko bolo v priebehu exekučného konania zistené, že povinný dňa 23.7.2015 zomrel a dedičské konanie po poručiteľovi bolo uznesením sp. zn. 1D/112/2015, Dnot 175/2015 zo dňa 5.11.2015 zastavené pre nemajetnosť.
3. Podľa § 243h ods. 1 zákona NR SR č. 233/1995 Z. z. a súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len ,,EP“), ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 sa použijú len s ohľadom na veci pridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli 2017.
4. Podľa § 57 ods. 1 písm. h) EP v znení účinnom do 31. 3. 2017, exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
5. Podľa § 58 ods. 1 EP v znení účinnom do 31. 3. 2017, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
6. Strata spôsobilosti byť účastníkom konania u povinného je taký nedostatok podmienky konania, pre ktorý nemožno v exekúcii ďalej pokračovať, preto bolo potrebné
ďalej skúmať, či povinný mal dedičov, na ktorých prešla jeho povinnosť plniť. Nakoľko povinný zomrel bez zanechania majetku, ktorý by mohli zdediť jeho dedičia, avšak jeho povinnosť voči oprávnenému nezanikla jeho smrťou, nakoľko nešlo o záväzok, ktorý mal osobne vykonať povinný, súd zastavil exekúciu v súlade s § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, teda z dôvodu, že majetok povinného nepostačuje na úhradu trov exekúcie, nakoľko príčinou zastavenia exekúcie nie je samotná strata právnej subjektivity povinného, ale skutočnosť, že povinný nezanechal po sebe žiaden majetok, ktorý by mohli nadobudnúť jeho dedičia a do výšky ktorého by zodpovedali za dlhy poručiteľa (§ 470 ods. 1 OZ). Skutočnosť, že povinný stratil právnu subjektivitu nie je dôvodom na zastavenie exekúcie, nakoľko exekúcia pokračuje ďalej voči dedičom povinného, na ktorých prešli aj pasíva povinného okamihom smrti, s ohľadom na to, že pohľadávka oprávneného sa môže uspokojiť iba do výšky ceny nadobudnutého dedičstva. Keďže dedičia povinného nededili po povinnom, pretože ten nezanechal po sebe žiaden majetok, súd je povinný exekúciu zastaviť s poukazom na nemajetnosť povinného.
7. Vzhľadom na citovanú zákonnú úpravu a vyššie uvedené skutočnosti súd exekúciu zastavil.
8. O trovách exekučného konania súd rozhodol analogicky podľa § 256 a § 257 Civilného sporového poriadku tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
9. O trovách exekúcie súd rozhodol v súlade s § 203 ods. 2 EP v znení účinnom do 31. 3. 2017 a § 14, 22 vyhl. MS SR č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov tak, že priznal exekútorovi trovy exekúcie vo výške 87,77 eur a zaviazal oprávneného, aby ich uhradil exekútorovi v lehote 15 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
Tieto trovy pozostávajú z:
1/ § 14 cit. vyhl.
- minimálna odmena 33,19 eur
2/ § 22 cit. vyhl. - náhrada hotových výdavkov
- poštovné 39,95 eur
3/ 20% DPH 14,63 eur
Trovy exekúcie celkom: 87,77 eur
10. Súd nepriznal súdnemu exekútorovi odmenu za zriadenie exekučného záložného práva vo výške 33,19 eur (plus DPH). Súd je toho názoru, že spôsob výpočtu odmeny povereného súdneho exekútora pri zastavení exekúcie sa spravuje § 14-15 cit. vyhlášky a v taxatívnom výpočte úkonov, za vykonanie ktorých má súdny exekútor nárok na odmenu pri zastavení exekúcie nie je uvedené zriadenie EZP. Ustanovenia § 14 a 15 cit. vyhlášky sú vo vzťahu špeciality voči ust. § 6 vyhlášky a teda pri zastavení exekúcie nie je možné aplikovať toto ustanovenie. V takomto prípade má súdny exekútor len nárok na odmenu za doručenie exekučného príkazu, resp. príkazu na začatie exekúcie. Ďalej súd poukazuje na skutočnosť, že iba za samotný úkon zriadenia exekučného záložného práva súdnemu exekútorovi, pokiaľ nedôjde k zexekvovaniu nehnuteľnosti, odmena nepatrí. Táto odmena za každú takto zexekvovateľnú nehnuteľnosť v zmysle § 6 cit. vyhl. patrí súdnemu exekútorovi až vtedy, keď bola takáto nehnuteľnosť úspešne zexekvovaná. V predmetnom konaní súd nemal takúto skutočnosť za preukázanú.
Poučenie:
Proti tomu uzneseniu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody), čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).