Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11Co/10/2022

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ing. Jána Gandžalu, PhD. a sudcov JUDr. Renáty Deákovej a JUDr. Jozefa Zlochu, v spore žalobcu EL-TECH MK, s. r. o., so sídlom Zápotockého 132, 981 01 Hnúšťa, IČO 47 758 554, právne zastúpeného JUDr. Jánom Čipkom, advokátom, so sídlom Partizánska 197, 981 01 Hnúšťa, proti žalovanému I. I., nar. XX. júna XXXX, s trvalým pobytom kpt. J. XXX, XXX XX E., právne zastúpenému JUDr. Róbertom Lakatošom, advokátom, so sídlom Daxnerova č. 5, 979 01 Rimavská Sobota, o zriadenie vecného bremena, o návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia, na základe odvolania žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Rimavská Sobota č.k. zo dňa 25. januára 2022, takto

rozhodol:

Uznesenie Okresného súdu Rimavská Sobota p o t v r d z u j e .

odôvodnenie:

1. 1. Okresný súd Rimavská Sobota ako súd prvej inštancie (ďalej aj „okresný súd“ resp. „súd prvej inštancie“ event. „prvoinštančný súd“) uznesením zo dňa 25. januára 2022 (ďalej len „napadnuté uznesenie“ alebo „napadnuté rozhodnutie“) návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. 1. 2. V úvode odôvodnenia prvoinštančný súd konštatoval, že žalobca doručil dňa 20. januára 2022 žalobu, ktorou sa voči žalovanému domáha zriadenia vecného bremena, ktorej súčasťou bol i návrh na nariadenie neodkladného opatrenia. Žalobu a návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnil tým, že je vlastníkom nehnuteľností nachádzajúcich sa v obci E., kat. územie E., vedených na LV č. XXXX ako stavby súpisné č. XXX, XXXX a XXXX a pozemkov - parciel C KN XXXX/X, XXXX/X, XXXX/ X, XXXX a XXXX/X, ktoré nadobudol v roku 2019 na základe kúpnej zmluvy. Žalovaný je vlastníkom nehnuteľností, ktoré sú priľahlé k týmto parcelám, a to parciel č. XXXX/X a XXXX/X, zapísaných na LV XXXX (ďalej aj „nehnuteľnosti žalovaného“). Ako vyplýva z katastrálnej mapy, on (žalobca) má jediný možný prístup k svojim nehnuteľnostiam z verejnej komunikácie evidovanej na LV č. XXXX kat. územia E. ako E KN parc. č. XXXX/XX, ktorá je vo výlučnom vlastníctve Mesta E. a následne je možné z tejto verejnej komunikácie pokračovať len prostredníctvom priľahlej nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovaného. Spôsob využívania priľahlej nehnuteľnosti žalovaného je pritom evidovaný pod č. XX, tzn. ide o pozemky, na ktorých je postavená inžinierska stavba - cestná, miestna a účelová komunikácia, čo zodpovedá napojeniu týchto pozemkov na parcelu registra „C“ evidovanú na katastrálnej mape ako CKN parc. č. XXXX/X, resp. parcelu registra „E“ evidovanú na katastrálnej mape ako EKN parc. č. XXXX/XX, ktorá je vo vlastníctve mesta, má rovnako charakter inžinierskej stavby a všetky uvedené nehnuteľnosti, vrátane priľahlej nehnuteľnosti sú v plnej miere súčasťou pasportu miestnych komunikácií Mesta E. a vo výlučnej správe Technických služieb mesta E.. Z vyjadrenia Technických služieb E. je zrejmé, že priľahlá nehnuteľnosť žalovaného predstavuje prístupovú cestu aj k nehnuteľnostiam v jeho (žalobcovom) vlastníctve a jej údržbu a opravy zabezpečujú technické služby. Svojím charakterom je to komunikácia, ktorá je podľa všeobecne prístupná, má slúžiť na účely nielen vlastníka pozemku, ale aj ostatných obyvateľov a mala by byť prístupná pre prípadnú potrebu príjazdu vozidiel hasičskej a zdravotnej záchrannej služby, ako aj pre vozidlá na odvoz komunálneho

odpadu. Do času, kým nadobudol vlastnícke právo k priľahlej nehnuteľnosti žalovaný, mu zo strany predchádzajúceho vlastníka nebolo v prístupe k jeho nehnuteľnostiam nikdy bránené. Po tom, ako k priľahlej nehnuteľnosti nadobudol vlastnícke právo žalovaný, osadil na začiatok predmetného pozemku značku „Zákaz vjazdu“ spolu s nápisom o tom, že priestor je monitorovaný kamerovým systémom aj napriek tomu, že táto značka nespĺňa technické parametre pre dopravné značky, nie je osadená kompetentným subjektom a preto nie je platná. V snahe dostať sa k svojím stavbám sa jeho konateľka, ako aj zamestnanci jeho spoločnosti opakovane dostali so žalovaným do slovného konfliktu ohľadom umožnenia im prístupu za účelom výkonu vlastníckeho práva. Vzniknutú situáciu sa snažili riešiť zmierlivým spôsobom a možnými návrhmi usporiadania vzájomných vlastníckych vzťahov. Žalovaný jeho návrhy odmieta prijať a v prístupe ku vlastným nehnuteľnostiam mu bráni. Napríklad došlo k nahrnutiu rozsiahlej kopy zeminy pred jeho (žalobcovu) vchodovú bránu k jeho nehnuteľnostiam, pričom predpokladá, že to uskutočnil práve žalovaný. Žalovaný tiež vybudoval pred vstupnou bránou žalobcu drevené debnenie a fyzicky mu tým zabráni dostať sa k stavbám, čo i len za účelom bežnej údržby. Žalovaný mu viac krát zabránil v prístupe k svojím nehnuteľnostiam i tým, že zaparkoval svoje motorové vozidlo pred vstup k jeho nehnuteľnostiam. Ako je zrejmé z fotodokumentácie tvoriacej prílohu znaleckého posudku č.4/2022, vstupu na jeho nehnuteľnosť CKN parc. č. XXXX/X bráni betónový panel umiestnený žalovaným na hraniciach susediacich pozemkov CKN parc. č. XXXX/X a CKN parc. č. XXXX/ X. Svoje nehnuteľnosti, najmä stavby chce rekonštruovať a následne ich začať riadne využívať pre svoje potreby. Konaním žalovaného je mu v dispozícii s predmetom vlastníckeho práva a vo využívaní stavieb tam stojacim bránené. Prechodom, či prejazdom cez nehnuteľnosti (pozemky) žalovaného nedôjde žiadnym spôsobom k narušeniu výkonu vlastníckeho práva žalovaného k jeho pozemku, ani nedôjde k spôsobeniu škody na jeho pozemku škodu. Tento skutkový stav a postoj žalovaného brániaci jeho prístupu k nehnuteľnostiam, ktoré za týchto okolností nemôže riadne užívať a vykonávať ich potrebné obhospodarovanie a udržiavanie odôvodňuje podanie žaloby o zriadenie vecného bremena tak ako to predpokladá . 1. 3. S poukazom na doterajšie konanie žalovaného žalobca zároveň navrhol, aby súd prvej inštancie na základe ustanovení a , a (ďalej aj „“) dočasne upravil pomery medzi stranami sporu vydaním neodkladného opatrenia, ktoré považuje za jediný efektívny prostriedok ochrany jeho vlastníckeho práva a jeho riadneho výkonu do času, kým nedôjde k rozhodnutiu vo veci samej o zriadenie vecného bremena a to tak, aby súd: (i) žalovanému uložil povinnosť strpieť jeho právo prechodu a prejazdu motorovými a nemotorovými vozidlami a mechanizmami ako vlastníka nehnuteľností, ktoré sú vedené na Okresnom úrade Rimavská Sobota, katastrálny odbor, na liste vlastníctva číslo XXXX, pre obec a katastrálne územie E., ako stavba bytovej budovy súp. č. XXX na CKN parc. č. XXXX/X, stavba hospodárskej budovy súp. č. XXXX na CKN parc. č. XXXX/X, stavba skladu súp. č. XXXX na CKN parc. č. XXXX/X a k priľahlým nehnuteľnostiam CKN parc. č. XXXX/X zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXXX m2, CKN parc. č. XXXX/X zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX m2, CKN parc. č. XXXX/X zastavaná plocha a nádvorie o výmere m2, CKN parc. č. XXXX/X zastavaná plocha a nádvorie o výmere m2, CKN parc. č. XXXX zastavaná plocha a nádvorie o výmere XX m2 a CKN parc. č. XXXX/X zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX m2 (ďalej aj „nehnuteľnosti žalobcu“) a osôb odvodzujúcich od neho (žalobcu) ako vlastníka uvedených nehnuteľností svoje práva cez pozemok v obci a katastrálnom území E., ktorý je vedený na Okresnom úrade Rimavská Sobota, katastrálny odbor, na liste vlastníctva číslo XXXX ako CKN parc. č. XXXX/X zastavaná plocha a nádvorie o výmere XX m2 a ako CKN parc. č. XXXX/X zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX m2 (ďalej aj „nehnuteľnosti žalovaného“, resp. „pozemky žalovaného“), a to až do právoplatnosti rozhodnutia súdu vo veci samej o zriadenie vecného bremena spočívajúceho v práve prechodu a v práve prejazdu motorovými a nemotorovými vozidlami a mechanizmami; (ii) žalovanému uložil povinnosť odstrániť prekážky, ktorými jemu (žalobcovi) a osobám odvodzujúcim svoje práva od neho ako vlastníka nehnuteľností bráni v práve prechodu a prejazdu motorovými a nemotorovými vozidlami a mechanizmami cez (presne špecifikované) pozemky žalovaného k jeho (vyššie presne špecifikovaným) nehnuteľnostiam; (iii) žalovanému uložil povinnosť zdržať sa umiestnenia nánosov zeminy, výstavby oplotenia, či umiestnenia iných prekážok, ktorými by jemu a osobám odvodzujúcim svoje práva od neho bránil v práve prechodu a prejazdu motorovými a nemotorovými vozidlami a mechanizmami cez (presne špecifikované) pozemky žalovaného k jeho (vyššie presne špecifikovaným) nehnuteľnostiam a to až do právoplatnosti rozhodnutia súdu vo veci samej o zriadenie vecného bremena spočívajúceho v práve prechodu a v práve prejazdu motorovými a nemotorovými vozidlami a mechanizmami.

1. 4. Po uvedení zákonných ustanovení a , a , , , , a a prvoinštančný súd poukázal na charakter a účel inštitútu neodkladného opatrenia a na zákonné predpoklady pre jeho nariadenie. 1. 5. Následne priamo vo vzťahu k predmetu tohto neodkladného opatrenia uviedol: „Súd musí posúdiť, ktoré skutočnosti navrhovateľ neodkladného opatrenia riadne osvedčil. V danom prípade žalobca ako dôkazy pripojil fotografie predmetných nehnuteľností, výpisy z LV č. XXXX, XXXX a XXXX kat. územia E., výpis ohľadom C KN parc. č. XXXX/X, výzvu pre žalovaného z 27. 11. 2020, ortofotomapu, vyjadrenie Technických služieb mesta zo 07. 01. 2021, znalecký posudok Ing. Prišky Pavlíkovej č. 4/2022 vo veci stanovenia všeobecnej hodnoty jednorázovej náhrady za zriadenie vecného bremena (obsahujúci aj informatívnu kópiu z mapy). Z predložených dôkazov je preukázané, že žalobca je vlastníkom nehnuteľností v kat. území E., zapísaných na LV XXXX (ako to uvádza v žalobe) a žalovaný vlastníkom nehnuteľností zapísaných na LV XXXX, C KN parc. č. XXXX/X a XXXX/X, zastavané plochy a nádvoria, na ktoré nehnuteľnosti žiada žalobca zriadiť vecné bremeno. Z fotodokumentácie sa javia byť pravdivé aj tvrdenia o zamedzení prístupu žalobcovi zo strany žalovaného (prekážky urobené na jeho pozemku). Nie je však relevantne spravdepodobnené, že by jediná prístupová cesta na nehnuteľnosti žalobcu bola cez nehnuteľnosti žalovaného. Vyplýva to z kópie z mapy z katastrálneho portálu, na ktorú sa žalobca odvoláva, podľa ktorej z druhej strany vedie k nehnuteľnostiam žalobcu parcela č. XXXX - zastavaná plochy a nádvorie o výmere XX m2, spôsob využitia 22 (pozemok, na ktorom je postavená inžinierska stavba - cestná, miestna a účelová komunikácia, lesná cesta, poľná cesta, chodník, nekryté parkovisko a ich súčasti), teda ten istý spôsob využitia ako u nehnuteľností žalovaného, na ktoré žalobca poukazuje, pričom podľa mapy je viac ako pravdepodobné, že ide o cestu, pretože ide o dlhý pás nehnuteľnosti, a táto je vo vlastníctve žalobcu. Žalobca v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vôbec túto skutočnosť neuviedol, ani neodôvodnil, prečo by túto svoju nehnuteľnosť nemohol používať ako prístupovú cestu (minimálne do skončenia konania o zriadenie vecného bremena práva prechodu). Taktiež je otázne, do akej miery možno vychádzať z vyjadrenia Technických služieb mesta Hnúšťa, keďže podľa tohto je časťou cesty slepá ulica na parcele č. 1496, v jej celej dĺžke je cestná, miestna a účelová komunikácia a táto parcela je evidovaná ako súčasť parcely registra E ako parc. č. XXXX/X a táto komunikácia na danej parcele je v plnej miere súčasťou pasportu miestnych komunikácií Mesta E. a technické služby mesta sú oprávnené ako jediný subjekt vykonávať údržbu predmetnej prístupovej cesty k daným nehnuteľnostiam v celej jej dĺžke až po parcelu č. XXXX/X. Ako je však evidentné z predloženého LV č. XXXX a kópie z mapy, parcela XXXX je už vedená ako parcela č. XXXX/X (k tejto LV nie je založený), parc. č. XXXX/X (ktorá je fakticky pokračovaním parcely č. XXXX/X smerom k nehnuteľnostiam žalobcu) a je vo vlastníctve žalovaného a parc. č. XXXX/X, ktorá už má iný tvar a nie ako pokračovanie cesty a susedí s parcelou žalobcu č. XXXX/X. Podľa vyjadrenia Technických služieb je komunikácia na parc. č. XXXX/X v plnej miere súčasťou pasportu miestnych komunikácií. Avšak podľa o pozemných komunikáciách v znení neskorších predpisov miestnymi cestami sú všeobecne prístupné a užívané ulice, parkoviská vo vlastníctve obcí a verejné priestranstvá, ktoré slúžia miestnej doprave a sú zaradené do siete miestnych ciest. V danom prípade však predmetné nehnuteľnosti nie sú vo vlastníctve obce (Mesta Hnúšťa), ale vo vlastníctve žalovaného. Takže pokiaľ žalobca uvádza, že svojím charakterom je parc. č. XXXX/X (pravdepodobne parc. č XXXX/X - poznámka odvolacieho súdu) a XXXX/X komunikácia, ktorá je podľa zákona č. XXX/XXXX Zb. všeobecne prístupná a má slúžiť na účely nielen vlastníka pozemku, ale aj ostatných obyvateľov, z predložených dôkazov toto nevyplýva.“ 1. 6. Vychádzajúc z uvedeného súd prvej inštancie konštatoval, že „dospel k záveru, že žalobca hodnoverne nespravdepodobnil, že je potrebné nariadenie neodkladného opatrenia tak ako ho navrhol, teda že je potrebné bezodkladne upraviť pomery, lebo bez okamžitej i keď len dočasnej úpravy právnych pomerov by bolo jeho právo ohrozené. Je to hlavne z dôvodu, že podľa predložených dôkazov existuje prístupová cesta aj z opačnej strany nehnuteľností, a to práve cez nehnuteľností vo vlastníctve žalobcu a zo žiadneho predloženého dôkazu nevyplýva, že by táto cesta na prístup cez vlastné nehnuteľnosti žalobcom nemohla byť riadne využívaná a teda že bez okamžitej úpravy právnych pomerov by bolo jeho právo vykonávať svoje vlastnícke právo ohrozené.“ Preto návrh navrhovateľa na nariadenie neodkladného opatrenia podľa zamietol.

2. 1. Proti uvedenému uzneseniu prvoinštančného súdu podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie prvoinštančného súdu podľa ustanovenia zmenil a jeho návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovel. 2. 2. V odôvodnení odvolania namietal, že súd prvej inštancie na základe predložených dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a z tohto dôvodu založil svoje rozhodnutie na nesprávnom právnom

posúdení veci, keď konštatoval, že neosvedčil nutnosť navrhovaného neodkladného opatrenia, teda konkrétne, že neosvedčil, že je potrebné bezodkladne upraviť pomery, lebo bez okamžitej i keď len dočasnej úpravy právnych pomerov by bolo jeho právo prístupu k jeho nehnuteľnostiam ohrozené, pričom prvoinštančný súd tento názor odôvodnil tým, že z predložených dôkazov vyplýva, že k jeho nehnuteľnostiam existuje prístupová cesta aj z opačnej strany a to práve cez nehnuteľnosť v jeho vlastníctve, konkrétne cez jeho pozemok parc. č. XXXX - zastavaná plochy a nádvorie o výmere XX m2 (ďalej len „parc. č. XXXX“), ktorá má evidovaný spôsob využitia 22 (pozemok, na ktorom je postavená inžinierska stavba - cestná, miestna a účelová komunikácia, lesná cesta, poľná cesta, chodník, nekryté parkovisko a ich súčasti), čiže ten istý spôsob využitia ako majú nehnuteľností žalovaného, ktoré sú predmetom navrhovaného neodkladného opatrenia, a zo žiadneho predloženého dôkazu nevyplýva, že by táto cesta (cez jeho pozemok parc. č. XXXX) na prístup k jeho nehnuteľnostiam nemohla byť riadne využívaná a teda že bez okamžitej úpravy právnych pomerov v zmysle požadovaného neodkladného opatrenia by bolo jeho právo vykonávať svoje vlastnícke právo ohrozené. V tejto súvislosti žalobca konkrétne uviedol, že pozemok parc. č. XXXX napriek jeho charakteru nie je možné plnohodnotne využívať ako prístupovú cestu, ale za určitých okolností len ako chodník. Je to z dôvodu jeho skutočného stavu viditeľného z ortofotomapy - ide o súvisle zarastenú plochu zeleňou a drevinami. Hoci má rovnaké označenie spôsobu využitia ako predmetné pozemky žalovaného (22 - pozemok, na ktorom je postavená inžinierska stavba - cestná, miestna a účelová komunikácia, lesná cesta, poľná cesta, chodník, nekryté parkovisko a ich súčasti), to však bez ďalšieho neznamená, že ide o právne, fakticky a najmä v prírode rovnaké nehnuteľnosti. Uvedená parc. č. XXXX aj v minulosti slúžila ako poľná cesta a chodník na peší prechod. O objektívnej nemožnosti využitia tejto nehnuteľnosti ako cesty svedčí aj jej samotná výmera, z ktorej je možné zistiť, že jej šírka je cca 1-1,5 m a tým je nespôsobilá na prejazd motorovými vozidlami. Zároveň poukázal „na vzdialenejší záber ortofotomapy, ktorý je dostupný z verejného portálu Úradu geodézie, kartografie a katastra, z ktorého vyplýva, že prístup na pozemok CKN parc. č. XXXX nie je možný aj z toho dôvodu, že nie je napojený na žiadnu upravenú a udržiavanú pozemnú komunikáciu.“ Z takto vymedzeného skutkového stavu, ktorý vyplýva z predložených dôkazov, je zrejmé, že jediná prístupová cesta k jeho nehnuteľnostiam, ktorú je možné plnohodnotne využívať a je napojená na cestnú sieť sa nachádza na predmetných pozemkoch žalovaného. 2. 3. V ďalšej časti odôvodnenia odvolania žalobca vyjadril nesúhlas s pochybnosťou súdu prvej inštancie, ktorú prezentoval vo vzťahu k vyjadreniu Technických služieb mesta Hnúšťa. 2. 4. V závere odôvodnenia odvolania žalobca uviedol, že vzhľadom na aktuálnu situáciu je vydanie navrhovaného neodkladného opatrenia jediným primeraným prostriedkom, ktorým môže byť bezodkladne poskytnutá ochrana výkonu jeho vlastníckeho práva. Iným spôsobom nie je možné dostať sa dopravnými prostriedkami k jeho stavbám a nehnuteľnostiam, a užívať ich tak, ako by to inak z jeho vlastníckych oprávnení vyplývalo. Všetky stavby a ich okolie nie je dobre možné užívať, udržiavať a za súčasnej situácie nie je vôbec možné začať s uskutočňovaním plánovaných rekonštrukčných prác. Z konania žalovaného je zrejmé, že mu vo využívaní nehnuteľností aktívne bráni od nadobudnutia vlastníckeho práva k svojím predmetným nehnuteľnostiam spôsobmi uvedenými v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, znemožnením prístupu prostredníctvom cesty, ktorá je síce v jeho výlučnom vlastníctve, ale zároveň je svojím charakterom miestnou cestou určenou na verejné užívanie.

3. 1. Odvolací súd podľa ustanovenia druhá veta umožnil žalovanému vyjadriť sa k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a k odvolaniu žalobcu. Žalovaný túto procesnú možnosť využil a vo vyjadrení zo dňa 01. marca 2022 v prvom rade namietal, že z podanej žaloby o zriadenie vecného bremena a ani z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nevyplýva konkrétny rozsah prístupovej cesty cez jeho nehnuteľnosti zriadenej za účelom prístupu žalobcu k vlastným nehnuteľnostiam. V prípade nehnuteľností v jeho vlastníctve, ktoré sú predmetom návrhu na nariadeniu neodkladného opatrenia ide totiž o pozemky v slepej ulici kpt. Nálepku v Hnúšti, nachádzajúce sa na konci tejto ulice, ktoré však len sčasti - nie však v celom rozsahu predstavujú spevnenú plochu, cez ktorú je možný prístup k nehnuteľnostiam vo vlastníctve žalobcu. Spevnená časť pozemkov v jeho vlastníctve (vlastníctve žalovaného) končí asi 5 metrov pred oplotením nehnuteľností vo vlastníctve žalobcu. Pokiaľ sa teda žalobca domáha zriadenia vecného bremena a nariadenia neodkladného opatrenia za účelom zabezpečenia svojho práva prechodu a prejazdu motorovými a nemotorovými vozidlami a mechanizmami cez jeho pozemky CKN parc. č. XXXX/X a parc. č. XXXX/X (pozemky žalovaného), tak sa javí byť jeho žalobný nárok nedôvodným následkom absencie špecifikácie rozsahu práva prechodu, priznania ktorého sa vo forme neodkladného opatrenia domáha. 3. 2. Žalovaný ďalej vo vyjadrení uviedol, že žalobca v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia žiadnym spôsobom neosvedčil potrebu bezodkladnej úpravy pomerov, ako to má na mysli ustanovenie

, v dôsledku čoho súd prvej inštancie správne jeho návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. Bo1 to pritom samotný žalobca, ktorý predložil dôkazy, z ktorých vyplýva, že k jeho nehnuteľnostiam existuje prístupová cesta aj z opačnej strany a to cez pozemok v jeho vlastníctve - parc. č. XXXX, a nepreukázal, že by cez uvedený pozemok nemal prístup k svojím ďalším nehnuteľnostiam. Až v odvolaní tvrdí, že uvedený pozemok (parc. č. XXXX) je využiteľný za určitých okolností len ako chodník z dôvodu, že má ísť o súvisle zarastenú plochu zeleňou a drevinami. Toto jeho tvrdenie je však nepravdivé, nakoľko z fotodokumentácie (ktorá je prílohou vyjadrenia žalovaného) zjavne vyplýva, že ide o cestu, ktorú v priebehu roka 2021 žalobca spevnil navozením štrku a uviedol ju do stavu, že môže plnohodnotne slúžiť na prechod a prejazd motorovými a nemotorovými vozidlami a mechanizmami, teda na účel, na ktorý ju žalobca v priebehu roka 2021 aj reálne využíval. V tejto súvislosti poukázal i na priloženú fotografiu vozidiel žalobcu parkujúcich na jeho (žalobcových) nehnuteľnostiach z druhej strany snehovej bariéry na konci pozemku žalovaného, preukazujúcu, že tieto vozidlá museli použiť ako prístupovú cestu k miestu svojho zaparkovania práve parc.č.XXXX. 3. 3. V závere vyjadrenia k odvolaniu žalobcu žalovaný uviedol, že je toho názoru, že žalobcovi, ktorý má prístup k svojim nehnuteľnostiam zabezpečený cez svoj pozemok parc. č. XXXX žiadnym spôsobom nebráni vo výkone vlastníckeho práva k jeho nehnuteľnostiam. Žalobca si v priebehu roka 2021 zabezpečoval a aj v súčasnosti si zabezpečuje prístup k svojím nehnuteľnostiam práve cez parc. č. XXXX, prostredníctvom ktorej môže v plnom rozsahu realizovať svoje vlastnícke práva a prípadne vykonávať aj rekonštrukčné práce na svojich nehnuteľnostiach. 3. 4. Z uvedených dôvodov preto navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil.

4. Na základe podaného odvolania krajský súd ako súd odvolací ( ) vec preskúmal v rozsahu určenom ustanoveniami , a 381 , bez nariadenia pojednávania podľa a contrario a odvolaním napadnuté uznesenie prvoinštančného súdu podľa , ako vecne správne potvrdil.

5. 1. Podľa , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 5. 2. Podľa , ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

6. Po oboznámení sa s obsahom spisu a s odvolaním napadnutým rozhodnutím súdu prvej inštancie odvolací súd konštatuje, že rozhodnutie prvoinštančného súdu, ktorým zamietol návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia je vecne správne. Odvolací súd (v súlade s vyššie citovaným ustanovením ) sa v celom rozsahu stotožňuje i s odôvodnením jeho rozhodnutia, ktoré je dostatočne podrobné, ale i jasné, zrozumiteľné, presvedčivé a logickým spôsobom sa vysporiadava so všetkými relevantnými otázkami a aspektmi, a teda spĺňa zákonné kritéria odôvodnenia uvedené v ustanovení s použitím .

7. Podľa , neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

8. V zmysle citovaného ustanovenia neodkladné opatrenie môže súd nariadiť z dvoch dôvodov, a to v prípade ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery strán alebo v prípade existencie obavy, že exekúcia bude ohrozená. Vždy je potrebné skúmať, či je požadovaný nárok dôvodný a opodstatnený, a teda či je navrhované neodkladné opatrenie potrebné. Vzhľadom na charakter a účel inštitútu neodkladného opatrenia sa v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia za účelom zistenia jeho dôvodnosti a opodstatnenosti nerealizuje komplexné dokazovanie, pretože z dôvodu časového limitu na rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia objektívne nie je možné dodržať formalizovaný postup štandardného procesného dokazovania. Skúmanie dôvodnosti a opodstatnenosti návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa realizuje na základe osvedčenia relevantných skutočností, ktoré vyplývajú zo samotného návrhu na nariadenia neodkladného opatrenia a z dostupných dôkazných prostriedkov (spravidla predložených žalobcom). Miera osvedčenia sa riadi vždy konkrétnou situáciou. Súd sa obmedzí len na osvedčenie najzákladnejších skutočností preukazujúcich nutnosť (naliehavosť) úpravy pomerov, pričom tieto musia byť takého charakteru,

že ak by k úprave pomerov nedošlo, mohlo by dôjsť k nezvrátiteľnému následku, alebo k stavu, ktorý by bol zvrátiteľný len s neprimeraným úsilím a nákladmi, resp. s veľkými obtiažami. Zároveň súd musí uvážiť, aby dôsledkom nariadeného neodkladného opatrenia nevznikla povinnému subjektu neprimeraná ujma, s prihliadnutím na to, že nariadením neodkladného opatrenia súdu možno iného obmedziť vo výkone jeho práv len v nevyhnutnom rozsahu a len v záujme sledovaného legitímneho cieľa a účelu neodkladného opatrenia.

9. 1. Po preskúmaní veci odvolací súd konštatuje, že prvoinštančný súd pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie predmetného neodkladného opatrenia plne zohľadnil uvedené aspekty a preto sa stotožňuje s jeho záverom, že predmetný návrh na nariadenie neodkladného opatrenia nie je skutkovo dôvodný a právne opodstatnený, nakoľko v tomto prípade boli dostatočne osvedčené skutočnosti, ktoré vedú k jednoznačnému záveru, že neexistuje nutnosť a naliehavosť takej intenzity, ktorá by odôvodňovala potrebu žalobcom uplatňovanej dočasnej úpravy pomerov. 9. 2. Z obsahu spisu je nesporne osvedčené, že žalobca má k svojím nehnuteľnostiam okrem v žalobe a v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia uplatneného prístupu cez pozemky navrhovateľa (parc. č. XXXX/X a parc. č. XXXX/X) i alternatívny prístup z opačnej strany a to práve cez nehnuteľnosť v jeho vlastníctve, konkrétne cez jeho pozemok parc. č. XXXX, ktorá má evidovaný spôsob využitia 22 (pozemok, na ktorom je postavená inžinierska stavba - cestná, miestna a účelová komunikácia, lesná cesta, poľná cesta, chodník, nekryté parkovisko a ich súčasti), čiže ten istý spôsob využitia ako majú nehnuteľností žalovaného, ktoré sú predmetom navrhovaného neodkladného opatrenia. Žalobca túto skutočnosť v odvolaní v zásade nespochybnil, len namietal, že „pozemok parc. č. XXXX napriek jeho charakteru nie je možné plnohodnotne využívať ako prístupovú cestu, ale za určitých okolností len ako chodník“ nakoľko „ide o súvisle zarastenú plochu zeleňou a drevinami“. Toto svoje tvrdenie však vierohodne neosvedčil. Naopak, žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu (ktorého súčasťou boli i fotografie) osvedčil, že žalobca prístupovú cestu k svojím nehnuteľnostiam cez vlastný pozemok parc. č. XXXX spevnil navozením štrku, čím ju uviedol do stavu, že môže minimálne do doby rozhodnutia vo veci samej slúžiť na prechod a prejazd motorovými a nemotorovými vozidlami a mechanizmami, teda na účel, na ktorý ju žalobca v priebehu roka 2021 aj reálne využíval. V konečnom dôsledku, táto skutočnosť (reálne využívanie tohto prechodu a prejazdu) vyplýva i z obsahu pripojeného spisu Okresného súdu v Rimavskej Sobote sp. zn. (ktorý sa týkal de facto totožného návrhu žalobcu voči žalovanému o nariadenie neodkladného opatrenia), konkrétne z vyjadrenia samotného žalobcu zo dňa 09. augusta 2021, kde uviedol: „Čo sa týka skutkovej situácie, nepopieram, že z mojej strany došlo k dovezeniu štrku na spevnenie pozemku parc. č. XXXX, a to aj za účelom možnosti prejsť k ostatným pozemkom a stavbám v mojom vlastníctve. Stalo sa tak po tom, ako napriek opakovaným pokusom o mimosúdne riešenie veci a dokonca aj po vydaní neodkladného opatrenia, ktoré je vykonateľné, mi druhá strana sporu bráni v prístupe k pozemkom a neodkladné opatrenie nerešpektovala a nerešpektuje. (...) Potrebujem na pozemku a stavbách vykonať potrebné udržiavacie práce, a to aj prostredníctvom tretích osôb. Zároveň v rámci výkonu mojej činnosti som v týchto stavbách potreboval uskladnil materiál, ktorý nie je možné priniesť na pozemok inak ako motorovým vozidlom. Vzhľadom na navezenú zeminu pred bránou a postoj druhej strany sporu, kedy mi aj autom zablokoval pristúp cez parc. č. XXXX/X, som musel využiť alternatívny spôsob prístupu a tento si finančne nákladne provizórne vytvoriť na zarastenom pozemku parc. č. XXXX.“

10. Z uvedeného je teda zrejmé, že ak za daného skutkového a právneho stavu súd prvej inštancie návrh žalobcu o nariadenie neodkladného opatrenia zamietol, rozhodol vecne správne a odvolaciemu súdu neostávala iná možnosť, ako jeho rozhodnutie podľa ustanovenia , ako vecne správne potvrdiť.

11. Vzhľadom na to, že dôvodom zamietnutia návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia bola skutočnosť, že žalobca vzhľadom na existenciu alternatívnej možnosti prístupu na svoje nehnuteľnosti minimálne do doby rozhodnutia vo veci samej neosvedčil, že existuje nutnosť a naliehavosť takej intenzity, ktorá by odôvodňovala potrebu ním uplatňovanej dočasnej úpravy pomerov, odvolací súd sa už s ďalšími jeho odvolacími argumentami z dôvodu účelnosti a hospodárnosti konania nezaoberal.

12. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho, pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ).

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania (§ 76 C.m.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).