Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_15C-204-2016.pdf
PDF · 131.21 KB
Case nature
Area
Subarea
15C/204/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Ivetou Slebodníkovou v spore žalobcov: 1) M., 2) Y., obaja zastúpení JUDr. Tiborom Sásfaiom, advokátom so sídlom Mlynárska 15, Košice, proti žalovaným: 1) M. bytom J., 2) Q. bytom M. obaja zastúpení JUDr. Jolanou Fuchsovou, advokátkou so sídlom Štúrova 20, Košice, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti (bytu) s príslušenstvom
rozhodol:
U r č u j e , že M., bytom Z. a Y. bytom Z. sú bezpodieloví spoluvlastníci v celosti nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXXX, okres C. obec C. katastrálne územie A., a to pod K. ako 4-izbový byt č. X na 3. poschodí obytného domu, Z. v celosti 1/1 a spoluvlastnícky podiel 244/10000-in na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu, spoluvlastnícky podiel 244/10000-in k pozemku parcela registra „C“ č. XXXX, zastavané plochy a nádvoria s výmerou 276 m2, parcela registra „C“ č. XXXX, zastavané plochy a nádvoria s výmerou 276 m2, parcela registra „C“ č. XXXX, zastavané plochy a nádvoria s výmerou 248 m2.
Konanie proti žalovanej v 2. rade z a s t a v u j e .
Žalobcom v 1. a 2. rade proti žalovanej v 1. rade p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
Žiadna zo strán n e m á nárok na náhradu trov konania vo vzťahu k žalovanej v 2. rade.
odôvodnenie:
1. Žalobcovia v 1. a 2. rade sa žalobou doručenou na tunajší súd dňa 28. 10. 2016 domáhali proti žalovaným v 1. a 2. rade určenia, že xxx, rod. Z., nar. XX. X. XXXX, r.č. XXXXXX/XXXX, bytom xxx XX, Košice, xxx, rod. A., nar. XX. X. XXXX, r.č. XXXXXX/XXX, bytom xxx XX, Košice a Q., bytom M. sú bezpodieloví spoluvlastníci v celosti nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXXX, okres C. obec xxx, katastrálne územie xxx, a to pod K. ako 4-izbový byt č. X. na 3. poschodí obytného domu, xxx X, XX, XX v celosti 1/1 a spoluvlastnícky podiel 244/10000-in na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu, spoluvlastnícky podiel 244/10000-in k pozemku parcela registra „C“ č. XXXX, zastavané plochy a nádvoria s výmerou 276 m2, parcela registra „C“ č. XXXX, zastavané plochy a nádvoria s výmerou 276 m2, parcela registra „C“ č. XXXX, zastavané plochy a nádvoria s výmerou 248 m2. 2. Podľa žaloby, predmetom konania je nehnuteľnosť - 4-izbový byt č. X na 3. poschodí obytného domu xxx X, XX, XX v celosti 1/1 a spoluvlastnícky podiel 244/10000-in na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu, spoluvlastnícky podiel k pozemku parcely registra „C“ č. XXXX, zastavané plochy a nádvoria s výmerou 276 m2, parcela registra „C“ č. XXXX, zastavané plochy a nádvoria s výmerou 276 m2, parcela registra „C“ č. XXXX, zastavané plochy a nádvoria s výmerou 248 m2 zapísané na LV č. XXXXX, okres C. obec xxx, katastrálne územie xxx, kde pod K. je zapísaná ako vlastníčka žalovaná v 1. rade xxx titulom kúpy podľa kúpnej zmluvy, vklad ktorej bol povolený pod Z. dňa 22. 10. 2015 - v.z.
XXXX/XX. Pôvodne vlastníkmi bytu boli žalobcovia a tento byt užívajú 36 rokov neprerušene doposiaľ. xxx, syn žalovanej v 1. rade a xxx, syn žalobcu sa dohodli aj s xxx, zrejme bývalým manželom žalovanej v 1. rade, že žalobcov presvedčia, aby byt previedli na žalovanú v 2. rade za takmer polovičnú cenu, že budú môcť byt naďalej užívať a budú platiť všetky náklady s ním spojené. Mali v úmysle požiadať o úver v banke, že založia tento byt a pokiaľ by úver nebol platený, nech banka byt odpredá. Z dôvodov, že chceli čiastočne vypomôcť dcére, ktorá nevládala splácať dlhy, presvedčili žalobcov, aby tento byt previedli za 40 000,- Eur, hoci mal hodnotu najmenej 75 000,- Eur. Žalobcovia a žalovaná v 2. rade (zastúpená na základe plnej moci xxx, čo vyplýva zo zmluvy) uzavreli dňa 15. 7. 2015 zmluvu o prevode vlastníctva bytu (kúpnu zmluvu), predmetom ktorej mal byť prevod vlastníckeho práva k 4-izbovému bytu č. X na 3. poschodí obytného domu xxx X, XX, XX., včítane spoluvlastníckych podielov. Vklad tejto zmluvy bol povolený dňa 17. 7. 2015 pod V XXXX/XX. Kúpna cena v tejto zmluve bola dohodnutá vo výške 40 000,- Eur, pričom trhová hodnota bytu bola minimálne 75 000,- Eur. Podstatným dôvodom, prečo žalobcovia súhlasili s nižšou kúpnou cenou, bola skutočnosť, že im bolo prisľúbené zriadenie doživotného práva užívania bytu, pričom si mali hradiť svoje spotrebované náklady spojené s užívaním bytu. Hoci takáto dohoda bola podmienkou pre predaj predmetného bytu žalobcami, žalobcovia konali v dobrej viere s tým, že im toto doživotné právo bude zabezpečené zákonným spôsobom. Žalobcom
- osobám neznalým práva bola na údajné zabezpečenie ich práva doživotne byt užívať predložená na podpis zmluva o výpožičke zo dňa 15. 7. 2015, súčasne kedy bola podpisovaná aj zmluva o prevode (dôkaz je aj z overovacích doložiek podpisom na týchto listinách), predmetom ktorej bolo vypožičanie vyššie citovaného bytu žalobcom. Žalobcovia boli ubezpečení o tom, že doživotne im toto právo užívať byt patrí a bude patriť za úhrady nákladov spojených s užívaním bytu. Bola využitá neznalosť žalobcov a nedostatok ich právneho vedomia, podľa názoru žalobcov už vtedy s úmyslom pripraviť žalobcov o byt a možnosť bývania, užívania bytu. Až teraz sa žalobcovia dozvedeli, že takýmto právnym prostriedkom by bolo zriadenie vecného bremena k tomuto bytu s právom doživotného užívania tohto bytu bezodplatne s povinnosťou znášať náklady, čo však nemohlo byť vhodné pre pána B., pretože pri takomto vecnom bremene by byt žiadna banka nevzala do zálohu. O takomto postupe zo strany pána B. a jej bývalého manžela Z. sa zrejme dozvedela žalovaná v 2. rade, s čím nesúhlasila, preto okamžite trvala na predaji predmetného bytu a došlo k prevodu zo žalovanej v 2. rade na žalovanú v 1. rade a vkladom ešte dňa 22. 10. 2015. Žalovaná v 1. rade dňa 16. 9. 2016 písomným podaním označeným ako odstúpenie od zmluvy datované k 6. 9. 2016 odstupovala od zmluvy o výpožičke odvolávajúc sa na vymyslené porušovanie ustanovení zmluvy o pôžičke, hoci v skutočnosti sa žalobcovia uvádzaného porušenia nikdy nedopustili a nebola im predtým doručená výzva s upozornením. O tomto odstúpení od zmluvy uvádzané dôvody nie sú pravdivé, ba až zarážajúce, pre samotných žalobcov až poburujúce. Žalobcovia užívajú byt 36 rokov nerušene, bez akýchkoľvek konfliktov alebo problémov so susedmi, bez sťažností. Nikdy nikomu tento byt neprenechali do užívania, v žiadnom prípade neničili majetok ani spoločný, ani žalovanej v 1. rade. Ani jedno z tvrdení obsiahnuté v odstúpení sa nezakladá na pravde. Už len skutočnosť, že samotní žalobcovia sú invalidní dôchodcovia v pokročilom veku (viac ako 75 rokov), je nespornou skutočnosť, že takéto tvrdenie žalovanej v 1. rade bolo a je vymyslené, dôvody nikdy neexistovali. Žalobcovia stále riadne a včas platili mesačné platby za užívanie bytu, dokonca oni sami mali na tomto užívaní za toto užívanie preplatok. Ak by im bolo preukázané a doručené vyúčtovanie s tvrdeným nedoplatkom, toto by boli zaplatili hneď. Aj v tom sa nezakladajú tvrdenia žalovanej v 1. rade na pravde, hoci po skutočnom predložení vyúčtovania tento nedoplatok v nízkej sume 131,98 Eur žalovanej v 1. rade zaplatili. Žalobcovia samostatnou žalobou napádajú neplatnosť odstúpenia od zmluvy o výpožičke. Žalovaná postupuje tak z jediného dôvodu, aby dosiahla vypratanie bytu a ten mohla so ziskom odpredať. Žalobcovia navrhli, aby súd v tomto konaní s poukazom na uvedené skutočnosti posúdil naliehavý právny záujem žalobcov na určení vlastníctva k bytu, a to vyriešením predbežnej otázky platnosti alebo neplatnosti zmluvy o prevode vlastníctva bytu zo dňa 15. 7. 2015 pri prevode na žalovanú v 2. rade. Ak je takáto zmluva neplatná, ide o absolútnu neplatnosť, nemôže byť preto platná ani následná kúpna zmluva zo žalovanej v 2. rade na žalovanú v 1. rade. Z dôvodov, že po neplatnosti prvej zmluvy došlo k ďalšiemu prevodu, na určovaní neplatnosti prvej zmluvy by nebol naliehavý právny záujem podľa § 137 písm. c/ CSP, pretože takýto rozsudok by nebol vykonateľný zápisom v katastri nehnuteľností. Z toho dôvodu žalobcovia tvrdia, že prvá zmluva je absolútne neplatná, je potom neplatná aj druhá zmluva, čo navrhli súdu zisťovať ako predbežnú otázku. Žalobcovia sú skutočnými vlastníkmi predmetnej nehnuteľnosti, majú preto naliehavý právny záujem podľa § 137 písm. c/ CSP, aby ich vlastnícke právo bolo zapísané v katastri nehnuteľností, keďže ide o neplatnosť ex tunc, od samého začiatku, nemôže byť platná ani zmluva o výpožičke už len z toho dôvodu a žalobcovia sa dokážu na základe takéhoto rozsudku ubrániť snahe o ich nezákonné vypratanie z bytu a jeho ďalší prevod. Žalovaná v 2. rade je žalovanou z opatrnosti, že súd má posudzovať ako predbežnú
otázku neplatnosť ňou uzatváraných zmlúv. Inak podľa stavu v katastri nehnuteľností, je pre toto konanie pasívne legitimovaná žalovaná v 1. rade, ktorá je ako výlučná vlastníčka zapísaná k predmetnému bytu. Žalobcovia boli od samého začiatku, už pri uzatváraní zmluvy o prevode vlastníctva k bytu, uistení, že aj po prevode budú môcť byt až do smrti bezodplatne užívať pri platení všetkých nákladov spojených s užívaním bytu. S odstupom času vzhľadom na správanie sa nadobúdateľov zistili, aký bol ich skutočný úmysel, pripraviť ich o byt, aj o bývanie za neprimerane nízku cenu, resp. protihodnotu. O tom svedčí skutočnosť, že vecné bremeno nebolo zriadené na byte z dôvodu, aby ten mohol byť odpredaný za trhovú hodnotu inej osobe, inak by bol nepredajný a nebol by vhodný na založenie bankou pri poskytovaní úveru. K zmluve o prevode za tak nízku cenu prispelo aj to, že žalobcovia sa snažili urýchlene získať finančné prostriedky na vyrovnanie dlhov ich dcéry, aby nedošlo k exekúcii proti nej. Toto bolo zneužité pánom B., najprv cez Z. a jeho bývalú manželku, následne cez matku - žalovanú v 1. rade. Aj kúpnu cenu 40 000,- Eur zaplatil xxx, nie pán xxx, splnomocnený zástupca svojej manželky. Zmluva o prevode vlastníctva k 4-izbovému bytu za kúpnu cenu 40 000,- Eur je neprimeraná, čo do výšky kúpnej ceny, keď hodnota bytu v danej lokalite bola minimálne 75 000,- Eur, čo je nesporné. Ide o hrubý nepomer kúpnej ceny ku skutočnej tržnej cene oproti vypovedateľnej zmluve o pôžičke bytu, hoci nešlo ani o protiplnenie zo zmluvy o prevode a zmluva o výpožičke je neplatná. Proti žalobcom boli pri prevode bytu využité nedostatočné právne vedomosti, neskúsenosť, dôverčivosť, ovplyvnená ich pokročilým vekom a snaha urýchlene vypomôcť dcére so zaplatením dlhov. Takisto kupujúca, zastúpená bývalým manželom a jej nástupcovia, žalovaná v 1. rade, konala od samého začiatku v rozpore s dobrými mravmi vo vzťahu k žalobcom. Žalobcovia majú za to, že už samotnými listinnými dôkazmi, zmluvou o prevode vlastníctva k bytu za kúpnu cenu 40 000,- Eur, sú preukázané dôvody neplatnosti zmluvy, ktorou žalovaná v 2. rade nadobudla vlastníctvo k bytu. Vzhľadom na uvedenú skutočnosť neplatnosti zmluvy ani žalovaná v 1. rade nemohla nadobudnúť vlastnícke právo k bytu aj s poukazom na skutočnosť, že nikto nemôže na iného previesť viac práv ako má, žalovaná v 2. rade sa nikdy nestala vlastníčkou bytu, nemohla sa stať vlastníčkou ani žalovaná v 1. rade. Žalobcovia k žalobe pripojili zmluvu o prevode vlastníctva bytu zo dňa 15. 7. 2015, rozhodnutie Okresného úradu Košice, katastrálny odbor zo dňa 17. 7. 2015 V XXXX/XX, odstúpenie od zmluvy.
3. Podľa vyjadrenia žalovaných zo dňa 13. 1. 2017 žalobcovia sú pôvodnými vlastníkmi bytu a tento neprerušene doposiaľ užívajú. Iniciatívu smerujúcu k prevodu bytu prejavil syn žalobcov xxx, ktorý hľadal vhodného záujemcu ochotného byt odkúpiť. Podľa dohody aj po prevode vlastníckeho práva, malo žalobcom ostať zachované právo byt naďalej užívať s tým, že budú uhrádzať všetky náklady spojené s užívaním bytu. Žalobcovia popri kúpnej cene 40 000,- Eur mali dostať právo bezplatného užívania bytu na dobu neurčitú s tým, že bolo ich povinnosťou hradiť len náklady spojené s užívaním bytu. Je potrebné poznamenať, že pokiaľ časť odplaty za predaj bytu bola stanovená nie v peniazoch, ale v práve byt bezplatne užívať po dobu neurčitú, nikto nemohol v momente uzavretia zmluvy presne vedieť odhadnúť, akú hodnotu bude mať právo žalobcov byt užívať, pretože sa nedalo dopredu vedieť, dokedy budú v stave toto právo využívať. Zásadne však platí, že žalobcovia za odpredaj bytu získali protiplnenie v peniazoch (v podobe kúpnej ceny), ako aj v naturálnej podobe. Predovšetkým žalobcovia zmluvu o výpožičke (podpísanú toho istého dňa ako zmluvu o prevode vlastníctva bytu) uzatvorili celkom dobrovoľne a bez nátlaku, bolo len ich vecou, aby si správnosť, či výhodnosť takéhoto postupu predom overili, keďže sami sa nepovažovali za osoby znalé práva a uzatvorením zmluvy o výpožičke na dobu neurčitú bolo žalobcom zaručené doživotné právo byt užívať, keďže zmluva bola uzatvorená na dobu neurčitú (článok II bod 1) a mohla zaniknúť len dohodou, smrťou niektorého zo žalobcov alebo odstúpením od zmluvy zo strany žalovaných v prípade najmenej 3-mesačného omeškania s úhradou poplatkov súvisiacich s užívaním bytu a takáto konštrukcia zmluvy o výpožičke bola dostatočnou garanciou pevného a právne istého postavenia žalobcov ako užívateľov bytu. Ani v prípade uzatvorenia zmluvy o zriadení vecného bremena by žalobcovia nemohli beztrestne porušovať svoje povinnosti, najmä povinnosť riadnej a včasnej úhrady nákladov spojených s užívaním bytu. Napokon práve skutočnosť, že časť nákladov včas neuhradili, viedla k odstúpeniu žalovanej v 1. rade od zmluvy o výpožičke. Nezodpovedá skutočnosti tvrdenie žalobcov, podľa ktorého nebol daný dôvod na odstúpenie od zmluvy o pôžičke, hoci otázka platnosti odstúpenia od zmluvy je predmetom iného konania. Žalobcovia neuhradili včas nedoplatok z vyúčtovania nákladov spojených s užívaním bytu za rok 2015 v sume 131,98 Eur, hoci vyúčtovanie dostali. Nedoplatok uhradila žalovaná v 1. rade v plnej výške v posledný deň splatnosti vyúčtovania, teda 1. 7. 2016. Žalobcovia refundovali platbu priamo žalovanej v 1. rade dňa 14. 10. 2016, ale nie v sume vyplývajúcej z vyúčtovania, iba v čiastke 128,77 Eur. Spoločnosť SUBOP Plus s.r.o. ako správa bytov v bytovom dome prípisom doručeným žalovanej v 1. rade dňa 15. 2. 2016 vyzvala žalobcov na korektné správanie, resp. na prijatie opatrení, ktoré zabránia
narúšaniu pokojného bývania ostatných vlastníkov bytu. Z informácií a opakujúcich sa sťažností od susedov zistili, že dochádza k narúšaniu kľudu hlučným správaním a opakujúcimi sa hádkami nielen v byte žalobcov, ale aj v schodiskovom priestore, znečisťovaniu spoločných priestorov odpadkami a pľuvancami, častému požívaniu alkoholických nápojov a následnému nevhodnému správaniu sa voči susedom v podobe vulgárnych nadávok a vyhrážania sa fyzickým útokom. Žalovaná v 2. rade nie je v spore vecne pasívne legitimovaná, nie je zapísaná t.č. v katastri nehnuteľností a vlastníčka a ani o sebe netvrdí, že by mala byť vlastníčkou bytu.
4. Žalobcovia v písomnom vyjadrení doručenom súdu dňa 2. 5. 2017 uviedli, že iniciátorom prevodu bytu bol predovšetkým syn žalovanej xxx, cez syna žalobcov Y. xxxa, v spolupráci s xxx, ktorý mal žalovanú v 2. rade na základe splnomocnenia zastupovať. Úmysel bol jasný - získať byt takmer za polovicu jeho trhovej ceny, požiadať o úver v banke a ten byt založiť pre prípad neplnenia úveru, aby banka zrealizovala záložné právo na byt. Už po 3 mesiacoch došlo k prevodu bytu zo žalovanej v 2. rade na žalovanú v 1. rade. Zrejme žalovaná v 2. rade s týmto úmyslom nesúhlasila, kúpnu zmluvu ani zmluvu o výpožičke nepodpísala, ani ich nečítala a nemala k dispozícii. Je neobvyklé, ak dôjde k povoleniu vkladu do katastra na druhý deň po podpísaní zmluvy, to svedčí, že všetko bolo vopred pripravené a dohodnuté včítane zmluvy o výpožičke, o ktorej sa žalobcovia dozvedeli až pri podpisovaní spolu s kúpnou zmluvou, aby nestačili reagovať, prečo nepodpisujú zmluvu na zriadenie vecného bremena. Zmluva o výpožičke podľa § 659 a nasl. uzavretá na dobu neurčitú, podľa ktorej inak by vypožičiavateľ bol povinný vrátiť vec na požiadanie požičiavateľa bez uvedenia dôvodu, ani zďaleka nemôže tak zabezpečiť právo byt užívať v prospech žalobcov, ako je zmluva o zriadení vecného bremena s právom doživotného bývania a užívania bytu podľa § 151n až 151p Občianskeho zákonníka, už len s prihliadnutím na možnosť jeho zrušenia len zo zákona, súdom alebo písomnou dohodou s nutnosťou vkladu do katastra nehnuteľností, zvlášť ak vecné bremeno k bytu v skutočnosti obmedzuje zriadiť záložné právo v prospech banky, ktoré zaťažené nehnuteľnosti odmietajú brať ako záloh. Nevedno v čom vidia žalované uvedenú rovnosť garancií zabezpečenia práva doživotného užívania bytu žalobcami medzi výpožičkou a vecným bremenom, lebo opak vyplýva priamo z právnej úpravy Občianskeho zákonníka a dôvody uvádzajú aj žalobcovia. To dobre žalovaná a xxx vedeli. Dokonca aj odplatný nájom bytu viac chráni nájomcu ustanoveniami o bytovej náhrade, ako zmluva o výpožičke. Teda žalobcovia za prevod bytu takmer v polovičnej tržnej cene v žiadnom prípade nezískali protihodnotu v naturálnej podobe a už vôbec táto ani nebola zabezpečená. Už vopred žalovaná, resp. xxx a Z. xxx vedeli, ako budú postupovať, že žalobcov dostanú z bytu von. O tom svedčí aj postup žalovanej v 1. rade proti žalovaným s odstúpením od zmluvy o výpožičke, dokonca neplatným a nedôvodným odstúpením. Žalobcovia nesúhlasia, že došlo k platnému odstúpeniu od zmluvy o výpožičke z viacerých dôvodov. O tom je konanie vedené na Okresnom súde Košice I pod sp. zn. 19C/202/2016.
5. Žalobca v 2. rade vypovedal, že dňa 15. 7. 2015 uzavrel spoločne s manželkou zmluvu o prevode vlastníckeho práva k bytu. Zmluvu o prevode vlastníckeho práva inicioval ich syn xxx ml.. Ako manželia potrebovali peniaze, lebo dcéra bola vo finančnej tiesni a chceli tento byt predať s tým, aby mali možnosť doživotného bývania v byte. Syn im sľúbil, že zoženie finančné prostriedky, resp. niekoho, kto by byt kúpil. Syn našiel kamaráta, ktorý mu dohodil W. xxxa, ktorý povedal, že byt kúpi za 40 000,- Eur. Následne prišiel do bytu xxx s xxx, ktorí im povedali, že byt kúpi jeho manželka - Q. xxxová, ktorá žije a pracuje v Bratislave. Predložil im notársky overené zastúpenie, preto nemali dôvod im nedôverovať. Neskôr sa dostavili na notársky úrad, kde prišiel xxx, so svojím právnikom a doniesol 40 000,- Eur v taške. Syn žalobcov prepočítal sumu 40 000,- Eur a podpísali zmluvu o prevode vlastníckeho práva k bytu, ako aj zmluvu o výpožičke. xxx ich priviedol do omylu, pretože nikde nebolo v obidvoch zmluvách zaznamenané, že tam majú bývať a že ich odtiaľ nemôže nikto vyhodiť a nebolo to zaznamenané ani na liste vlastníctva, čo zistili až neskôr. Takto bol na nich spravený podvod, keďže sú starobní dôchodcovia vo veku 72 rokov.
6. Žalovaná v 1. rade vypovedala, že jej informáciu o kúpe bytu doniesol syn, ktorého oslovil syn pána xxxa st., že rodičia potrebujú peniaze. Syn pána xxxa st. prišiel s tým, že za určitú sumu rodičia by predali byt s tým, že do budúcna sa jemu toto zdalo ako dobrá investícia. Q. xxxová je sesternica, žije v Bratislave a rodinné zväzky nie sú udržiavané, každá má svoje pracovné zaneprázdnenie. Q. xxxová nemala dobré manželstvo, preto chcela riešiť vlastníctvo bytu tak, aby ho previedla na žalovanú v 1. rade. Z bytového družstva prichádzali neskôr sťažnosti na nažívanie a užívanie bytu rodiny xxxovcov. Žalobcov nepozná osobne, ani si nemyslí, že ich syn, resp. jej syn mal nekalé úmysly, pretože nepotreboval riešiť svoju bytovú otázku takýmto spôsobom. Žalovaná v 1. rade sa cíti byť vlastníčkou tejto nehnuteľnosti.
Žalobcovia užívajú nehnuteľnosť, médiá a poplatky spojené s užívaním bytu platia žalobcovia. Dňa 28. 9. 2016 podala žalobu o vypratanie bytu z dôvodu nevhodného správania, porušovania pravidiel slušného správania majetku a nočného kľudu rodiny xxxových v byte a z dôvodu nezaplatenia vyúčtovania za služby spojené s užívaním bytu vo výške 131,98 Eur.
7. Žalovaná v 2. rade Q. xxxová vypovedala, že spoločne s manželom xxx sa rozhodli ako investíciu do budúcna kúpiť byt na xxx X v Košiciach, pričom ona vystupovala ako kupujúca. Splnomocnila svojho manžela xxx, s ktorým sú manželia. S xxx však nežijú v spoločnej domácnosti, v súčasnosti sú v rozvodovom konaní. V tom čase bývala inde v Bratislave, preto byt nevidela. Žalovaná v 1. rade je jej sesternica, preto sa rozhodla tento byt predať jej.
8. Svedok Z. xxx vypovedal, že so žalobcami sa zoznámil vtedy, keď zastupoval manželku Q. xxxovú pri kúpe bytu. Pán xxx ml. dohodol obchod s xxx, podľa ktorého xxx mal vyplatiť obnos peňazí Y. xxxovi ml. z dôvodu nadobudnutia bytu. Nakoľko xxx nemal takýto obnos peňazí, svedok dostal od neho ponuku, či sa nezúčastní on, resp. jeho manželka obchodného vzťahu. Kúpnu zmluvu pripravovala advokátska kancelária JUDr. W.. Svedok bol najskôr prítomný v byte u žalobcov, kde sa táto kúpna zmluva prejednávala, dostal ju k nahliadnutiu on a xxx st., ktorý ju pripomienkoval. Následne sa podpisovala zmluva u JUDr. W. po odsúhlasení všetkých pripomienok. Suma 40 000,- Eur bola vyplatená hneď a v ten istý deň bola podpísaná aj zmluva o výpožičke, ktorú pripravil JUDr. W..
9. Svedok xxx ml. uviedol, že žalobcovia sú jeho rodičia. Rodičia potrebovali peniaze pre sestru, ktorá mala finančné ťažkosti, preto požiadal svojho kamaráta, ktorý ho potom zoznámil s xxx. Iniciátorom prevodu bytu bol on spolu s xxx a xxx. Otec súhlasil s tým, že bude uzatvorená kúpna zmluva, s tým, že s mamou bude môcť v byte doživotne bývať. Svedok je nezamestnaný, preto nevedel situáciu riešiť iným spôsobom a pomôcť rodičom. Kúpna cena sa vyplácala v hotovosti v kancelárii notárky. Výšku kúpnej ceny navrhol xxx. Otcovi bolo vyplatených 40 000,- Eur a zároveň povedané, že v byte bude mať doživotné právo bývania, pričom otec trval na tom, že na svoje meno bude platiť všetky poplatky spojené s užívaním bytu a tiež že na schránke nebude iné meno.
10. Svedok B. vypovedal, že bol oslovený xxx a xxx k uzavretiu kúpno-predajnej zmluvy, ktorí sa za ním dostavili, žiadali ho o radu, aké podmienky a náležitosti sú potrebné pre uzavretie zmluvy. Bol v byte manželov xxxových, kde bol prítomný xxx st., xxx, pán xxx ml., xxx a Z. xxx. Hlavné slovo mal xxx st., ktorý vznášal námietky, pripomienky ku kúpnej zmluve. Manželia xxxovci chceli kúpnu cenu vyplatiť v hotovosti. xxx st. žiadal, aby do kúpnej zmluvy bola zapracovaná podmienka, že ak jeden z manželov zomrie, potom ten druhý opustí byt. xxx st. žiadal, že by bolo potrebné vyhotoviť ďalšiu zmluvu o tom, že tam zostanú naďalej bývať. Pripravil preto zmluvu o výpožičke, ktorú považoval za jediné riešenie. Oslovil JUDr. L., notárku na Skladnej ulici v Košiciach a tesne pred podpisom kúpnej zmluvy mu volali xxx a Z. xxx, že Q. xxxová musí odísť mimo Košíc, preto navrhol vyhotoviť plnú moc od Alexandry xxxovej pre W. xxxa. Postupom času ho oslovil Z. xxx, že je potrebné previesť byt na Q. xxxovú, keďže medzi manželmi xxxovými sa schyľuje k rozvodu. Opakovane preto pripravil kúpnu zmluvu a zrealizoval sa prevod. Pani xxxová dostala výzvu od správcu, že jej nájomcovia bytu sa nevhodne správajú, špinia, robia neporiadok a napádajú susedov, vyzvala ich preto na nápravu, hrozila aj náhrada škody od správcu a následne došlo k odstúpeniu od zmluvy o výpožičke a podaniu žaloby o vypratanie bytu.
11. Svedok xxx vypovedal, že cez známeho ho vyhľadal syn pána xxxa st. a prišiel s ponukou na predaj bytu na xxx XX v Košiciach za 40 000,- Eur s tým, že predávajúci tam ďalej zostanú bývať. Prebehli 2 - 3 stretnutia, kde boli prítomní žalobcovia, ich syn, advokát JUDr. W., svedok a Z. xxx. Zmluva o predaji bytu bola niekoľkokrát pripomienkovaná žalobcami, všetky pripomienky a podmienky boli zakomponované do oboch zmlúv.
12. Dňa 15. 7. 2015 bola medzi predávajúcimi M. xxxovou, rod. Z. a manželom Y. xxxom a kupujúcimi Q. xxxovou, zastúpenou pri podpise kúpnej zmluvy na základe priloženej plnej moci xxx zmluva o prevode vlastníctva podľa § 5 a nasl. zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších právnych predpisov a § 588 a nasl. Občianskeho zákonníka.
13. Podľa článku VII bod 1, 2, 3 zmluvy o prevode vlastníctva bytu predávajúci predávajú kupujúcemu predmetné nehnuteľnosti (byt) s príslušenstvom v celku, t.j. v podiele 1/1 a spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach a príslušenstve domu a pozemku tak, ako je uvedené v
článku II tejto zmluvy. Kupujúci nadobudne predmetné nehnuteľnosti v uvedených podieloch so všetkým zákonným príslušenstvom, so všetkými právami a povinnosťami s nimi spojenými do svojho výlučného vlastníctva. Zmluvné strany na základe vzájomnej dohody stanovili celkovú kúpnu cenu za predmetné nehnuteľnosti na: 40 000,- Eur. Zmluvné strany dohodli podmienky splatenia kúpnej ceny nasledovne: Kúpna cena v plnej výške 40 000,- Eur bola vyplatená zo strany kupujúceho predávajúcim pred podpisom tejto zmluvy, čo predávajúci potvrdzujú svojimi podpismi na samotnej zmluve. Kúpna cena je konečná a nemenná. Je platená takýmto spôsobom výslovne na žiadosť predávajúcich, ktorí trvajú na tomto spôsobe, napriek poučeniu zo strany kupujúceho, pretože nemajú účet. Kupujúci nadobudne predmetné nehnuteľnosti do svojho výlučného vlastníctva dňom právoplatného rozhodnutia príslušného Okresného úradu Košice, katastrálny odbor o povolení vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností.
14. Podľa zmluvy o výpožičke uzatvorenej podľa § 659 a nasl. Občianskeho zákonníka medzi požičiavateľom Q. xxxovou, rod. E., nar. X. X. XXXX, trvale bytom M. a vypožičiavateľmi M. xxxovou, rod. Z., nar. XX. X. XXXX, r.č. XXXXXX/XXXX, trvale bytom xxx XX, Košice a manželom Y. xxxom, rod. xxxom, nar. XX. X. XXXX, r.č. XXXXXX/XXX, trvale bytom xxx XX, Košice požičiavateľ prenecháva vypožičiavateľovi predmet výpožičky uvedený v čl. I tejto zmluvy na užívanie odo dňa podpísania tejto zmluvy na neurčito. Zmluvné strany sa dohodli, že táto zmluva zaniká a) dohodou, b) smrťou jedného z vypožičiavateľov, c) odstúpením od zmluvy zo strany požičiavateľa p. xxxovej v prípade minimálne 3 mesačného omeškania s úhradou poplatkov súvisiacich s užívaním bytu ako sú inkaso, dodávky médií, fond opráv a iné zo strany manželov xxxových. V prípade smrti jedného z vypožičiavateľov sa zaväzuje ten druhý najneskôr do 90 dní opustiť a vypratať predmet výpožičky a protokolárne ho odovzdať požičiavateľovi. Bez nároku na akúkoľvek bytovú náhradu. V prípade hrubého porušenia niektorého z ustanovení tejto zmluvy zo strany vypožičiavateľov, najmä v prípade opakovaného poškodzovania bytu alebo v prípade prenechania bytu do užívania inej tretej osobe. V takomto prípade účinky odstúpenia nastávajú dňom doručenia písomného vyhotovenia odstúpenia druhej zmluvnej strane. (článok II bod 1, 2, 3, 4).
15. Podľa článku III bod 1, 2, 3, 4, 5 zmluvy o výpožičke požičiavateľ poskytuje predmet výpožičky bezplatne. Keďže vypožičiavatelia boli pred nadobudnutím vlastníctva požičiavateľom vlastníkmi predmetu výpožičky, tak ho poznajú a vedia o jeho stave. Predmet výpožičky je zariadený komplexne ich nábytkom, ktorý si po ukončení zmluvného vzťahu vypracú a vezmú so sebou. Pri odovzdaní predmetu výpožičky vypožičiavateľom, ako aj pri vrátení predmetu výpožičky požičiavateľovi z ich strany bude spísaný protokol o stave meračov a o zariadení bytu. Vypožičiavatelia budú hradiť všetky poplatky spojené s výpožičkou, predovšetkým médiá, nutné opravy a akékoľvek iné poplatky a sankcie. Vypožičiavatelia budú platiť aj daň z nehnuteľnosti počas celej doby trvania tohto zmluvného vzťahu. Požičiavateľ má právo kontrolovať užívanie predmetu výpožičky minimálne 1 x za 3 mesiace. Počas trvania výpožičky neposkytne ani požičiavateľ, ani vypožičiavatelia predmet výpožičky žiadnej tretej osobe do užívania, či už na základe nájomnej alebo inej pomenovanej/nepomenovanej zmluvy. V opačnom prípade sa to považuje za hrubé porušenie zmluvy. Toto neplatí pre syna vypožičiavateľov p. Františka xxxa ml.. Počas trvania zmluvného vzťahu neoznačí požičiavateľ menovkou dvere predmetu výpožičky.
16. Žalobcovia v písomnom podaní doručenom súdu dňa 7. 9. 2018 zobrali žalobu proti žalovanej v 2. rade späť. V súlade s § 145 CSP súd konanie proti žalovanej v 2. rade zastavil.
17. Podľa § 137 písm. c/ Civilného sporového poriadku žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.
18. V súvislosti so žalobným petitom súd skúmal prioritné kritérium určovacích žalôb, a to danosti naliehavého právneho záujmu na určení vlastníckeho práva k bytu. Podľa ustálenej súdnej praxe žalobca má naliehavý právny záujem na určení, či tu právo je, alebo nie je vtedy, ak je tvrdené právo neisté alebo ohrozené za predpokladu, že vyhovujúcim určovacím rozsudkom možno túto neistotu alebo ohrozenie odstrániť.
19. Podľa právneho názoru súdu, žalobcovia majú naliehavý právny záujem na podanej žalobe o určenie vlastníckeho práva k bytu, lebo žalobcovia na základe vyhovujúceho rozsudku dokážu zabrániť vyprataniu bytu a jeho ďalším prevodom. Podaná žaloba je procesným nástrojom ochrany práv žalobcov.
20. Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
21. Podľa § 34 Občianskeho zákonníka právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv a povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.
22. Podľa § 35 ods. 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka prejav vôle sa môže urobiť konaním alebo opomenutím; môže sa stať výslovne alebo iným spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti o tom, čo chcel účastník prejaviť. Právne úkony vyjadrené slovami treba vykladať nielen podľa ich jazykového vyjadrenia, ale najmä tiež podľa vôle toho, kto právny úkon urobil, ak táto vôľa nie je v rozpore s jazykovým prejavom. Právne úkony vyjadrené inak než slovami sa vykladajú podľa toho, čo spôsob ich vyjadrenia obvykle znamená. Pritom sa prihliada na vôľu toho, kto právny úkon urobil, a chráni sa dobromyseľnosť toho, komu bol právny úkon určený.
23. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.
24. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
25. Podľa § 39a Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon urobený fyzickou osobou nepodnikateľom, pri ktorom niekto zneužije tieseň, neskúsenosť, rozumovú vyspelosť, rozrušenie, dôverčivosť, ľahkomyseľnosť, finančnú závislosť alebo neschopnosť plniť záväzky druhej strany a dá sebe alebo inému sľúbiť alebo poskytnúť plnenie, ktorého majetková hodnota je vzhľadom na vzájomné plnenie v hrubom nepomere.
26. Podľa § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný.
27. Podľa § 43 Občianskeho zákonníka účastníci sú povinní dbať, aby sa pri úprave zmluvných vzťahov odstránilo všetko, čo by mohlo viesť k vzniku rozporov.
28. Súd mal za preukázané, že žalobcovia a žalovaná v 1. rade podpísali dňa 15. 7. 2015 zmluvu o prevode vlastníctva k posudzovanému bytu (kúpnu zmluvu) podľa § 588 a nasl. Občianskeho zákonníka a zmluvu výpožičke podľa § 659 a nasl. Občianskeho zákonníka. Popri kúpnej cene 40 000,- Eur, ktorú dohodli v kúpnej zmluve (článok VII. bod 1 kúpnej zmluvy), mali žalobcovia právo bezplatného užívania bytu na dobu neurčitú a ich povinnosťou bolo okrem iného hradiť náklady spojené s užívaním bytu (článok I bod 2, 3 zmluvy o výpožičke). 29. Obrana žalovanej v 1. rade spočívala v tom, že žalobcovia zmluvu o výpožičke a kúpnu zmluvu uzatvorili dobrovoľne a bez nátlaku. Bolo ich vecou, aby si správnosť, či výhodnosť postupu predtým overili, keďže sami sa nepovažovali za osoby znalé práva. Uzatvorením zmluvy o výpožičke na dobu neurčitú bolo žalobcom zaručené doživotné právo byt užívať (článok II bod 1) a zmluva mohla zaniknúť len dohodou, smrťou niektorého zo žalobcov alebo odstúpením od zmluvy žalovanou v 1. rade v prípade najmenej 3-mesačného meškania s úhradou poplatkov súvisiacich s užívaním bytu (článok II bod 1, 2 zmluvy o výpožičke). Takáto konštrukcia zmluvy o výpožičke bola dostatočnou garanciou pevného a právne istého postavenia žalobcov ako užívateľov bytu. Práve skutočnosť, že časť nákladov žalobcovia neuhradili, viedla k odstúpeniu žalovanej v 1. rade od zmluvy o výpožičke. To isté by sa muselo stať aj v prípade, keby došlo k uzatvoreniu zmluvy o zriadení vecného bremena. 30. Vzhľadom na súvislosti vyplývajúce z dôkazov, ktoré strany sporu predložili, súd uveril tvrdeniam žalobcov v tom zmysle, že proti žalobcom boli pri prevode bytu využité ich nedostatočné právne vedomosti, neskúsenosť, dôverčivosť, ovplyvnená ich pokročilým vekom a snaha urýchlene pomôcť dcére so zaplatením dlhov, aby nedošlo k realizácii exekúcie. 31. Bolo by v rozpore s pravidlami logiky domnievať sa, že pri predaji bytu, za ktorý žalobcovia nadobudli sumu 40 000,- Eur, pričom trhová hodnota predmetného 4- izbového bytu bola v čase predaja bytu neporovnateľne vyššia, aby zároveň potrebovali uzavrieť vypovedateľnú zmluvu o výpožičke, predmetom ktorej bolo vypožičanie bytu. Žalobcovia užívajú byt 36 rokov nerušene, bez konfliktov so
susedmi a bez sťažností. Nikomu tento byt neprenechali do užívania, riadne a včas platili mesačné platby za užívanie bytu. Nedoplatok na vyúčtovaní za služby spojené s užívaním bytu za rok 2015 v nízkej sume 131,98 Eur žalovanej v 1. rade hneď vrátili. Žalobcovia samostatnou žalobou dňa 28. 10. 2016 napadli neplatnosť odstúpenia od zmluvy o výpožičke, lebo žalovaná v 1. rade listom zo dňa 16. 9. 2016 odstúpila od zmluvy o výpožičke a požiadala súd samostatnou žalobou o vypratanie žalobcov z bytu. Zmluva o výpožičke pritom mohla nevýhodne zaniknúť len v prípade hrubého porušenia niektorého z ustanovení zmluvy zo strany vypožičiavateľov, v prípade opakovaného poškodzovania bytu alebo prenechania bytu inej tretej osobe vypožičiavateľmi, smrťou vypožičiavateľov alebo dohodou, odstúpením od zmluvy zo strany požičiavateľa v prípade minimálne 3 mesačného omeškania s úhradou poplatkov súvisiacich s užívaním bytu vypožičiavateľmi (článok II bod 2, 4 zmluvy o výpožičke). 32. Žalobcovia konali pri uzatváraní oboch zmlúv s veľkou ľahkomyseľnosťou, no vzhľadom na ich pokročilý vek (v čase uzavretia zmlúv 73 rokov) je možné prisvedčiť tvrdeniam žalobcov, že boli uvedení do omylu a podpísali zmluvy bez toho, aby si uvedomili právne dôsledky týchto právnych úkonov. 33. Súd vykladal dôkazy v zmysle Civilného sporového poriadku a Občianskeho zákonníka tak, aby bola dosiahnutá zásada, podľa ktorej majú byť chránené dobré mravy občiansko-právnych vzťahov. Celkové konanie zo strany xxx, W. xxxa, žalovanej v 1. rade, žalovanej v 2. rade vykazuje znaky využitia neznalosti, neskúsenosti a dôverčivosti žalobcov. 34. Súd poukazuje na logickú nezrovnalosť vysvetlenia žalovanej v 2. rade, podľa ktorej časť odplaty za predaj bytu bola stanovená nie v peniazoch, ale spočívala v práve byt bezplatne užívať na dobu neurčitú a preto žalobcovia za odpredaj bytu získali protiplnenie tak v peniazoch, ako aj v naturálnej podobe. Podľa názoru súdu, cena za predaj bytu nemôže pozostávať z výpožičky, tieto pojmy sú obsahovo rozdielne a inštitút výpožičky predpokladá vrátenie veci. Je tiež ťažko akceptovateľná situácia, v zmysle ktorej žalobcovia pri predaji nehnuteľností za sumu 40 000,- Eur by potrebovali byt vypožičať na základe vypovedateľnej zmluvy o výpožičke. Žalobcovia nepochybne potrebovali finančné prostriedky pre dlhy svojej dcéry, ale žalobcovia mali záujem zriadiť vecné bremeno k bytu s právom doživotného užívania bytu bezodplatne s povinnosťou znášať náklady spojené s užívaním bytu. Vecné bremeno (§ 151n Občianskeho zákonníka) nebolo podľa názoru súdu zriadené z dôvodu, aby byt mohol byť neskôr odpredaný za trhovú hodnotu inej osobe, lebo so zariadením vecného bremena by bol byt nepredajný a nebol by vhodný na založenie bankou pri poskytnutí úveru. Právo vecného bremena spočívajúce v práve doživotného bývania a užívania bytu, by mohol zrušiť len súd, ak by bola splnená zákonná podmienka podľa § 151p ods. 3 Občianskeho zákonníka. 35. Žalobcovia pri uzatváraní zmluvy o prevode vlastníctva bytu boli uistení účastníkmi zmlúv, že aj po prevode vlastníctva bytu budú môcť byt do smrti bezplatne užívať pri platení všetkých nákladov spojených s užívaním bytu. Vzhľadom na správanie sa nadobúdateľov zistili, že skutočný úmysel bol pripraviť ich o byt a bývanie, o čom svedčí podanie žaloby na Okresnom súde Košice I žalovanou v 1. rade dňa 28. 9. 2016 o vypratanie bytu z dôvodu nevhodného správania žalobcov a vzniku nedoplatku na vyúčtovaní za rok 2015. 36. Podpisom kúpnej zmluvy a zmluvy o výpožičke preto došlo k právnemu úkonu, ktorý je absolútne neplatný podľa ust. § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ust. § 39 Občianskeho zákonníka a ust. § 39a Občianskeho zákonníka. 37. Zmluva o výpožičke je absolútne neplatná z dôvodov, že ju uzavrela požičiavateľka, žalovaná v 2. rade, ktorá v čase uzavretia zmluvy o výpožičke ešte nebola vlastníčkou bytu. Vlastníčkou bytu sa stala až vkladom do katastra nehnuteľností dňom 17. 7. 2015 rozhodnutím V XXXX/XX. 38. Nemohla preto platne nadobudnúť vlastnícke právo k bytu ani žalovaná v 1. rade, s poukazom na zásadu, podľa ktorej nikto nemôže na iného previesť viac práv ako má sám. Žalovaná v 1. rade nadobudla nehnuteľnosť od subjektu, ktorý nebol jej vlastníkom, v dôsledku čoho nemohlo dôjsť k platnému nadobudnutiu vlastníckeho práva žalovanou v 1. rade.
39. Na základe uvedených dôvodov a citovaných zákonných ustanovení súd žalobe vyhovel v celom rozsahu.
40. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že úspešným žalobcom v 1. a 2. rade proti žalovanej v 1. rade priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
41. Žalovanej v 2. rade proti žalobcom v 1. a 2. rade súd nárok na náhradu trov konania nepriznal a rozhodol tak, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania. Zastavenie konania z procesného hľadiska síce zavinili žalobcovia, ktorí zobrali žalobu späť, lebo žalovaná v 1. rade nebola pasívne legitimovaná, s poukazom na ust. § 257 CSP, pretože sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, t.j.
majetkové a zárobkové schopnosti žalobcov, ktorí sú starobní dôchodcovia, súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku m o ž n o podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Košice I písomne v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka, ďalej sa uvedie proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, m ô ž e žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.