Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_30S-5-2018.pdf
PDF · 173.51 KB
Case nature
Area
Subarea
30S/5/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako správny súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Martinčekovej a členov senátu JUDr. Zuzany Jančárovej a JUDr. Jany Vargovej, v právnej veci žalobcu: Pavol Pútec, LyPeRa, s miestom podnikania Brezová č. 488/8, Liptovský Mikuláš, IČO: 36 993 671, právne zastúpený JANČI & Partners s.r.o., Advokátska kancelária, so sídlom Belopotockého č. 720/2, Liptovský Mikuláš, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná č. 63, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.: 102358951/2017 zo dňa 10.11.2017, takto
rozhodol:
Krajský súd v Žiline žalobu z a m i e t a .
Žalobcovi a žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Daňový úrad Žilina rozhodnutím č. 101686060/2017 zo dňa 02.08.2017, ako správny orgán prvého stupňa, podľa § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (Daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších právnych predpisov určil žalobcovi ako platiteľovi dane z pridanej hodnoty rozdiel dane v sume 3.302,96 Eur za zdaňovacie obdobie december 2014. Daň vyrubená daňovým priznaním doručeným 23.01.2015 +819,43 Eur, daň zistená správcom dane vo vyrubovacom konaní +3.852,39 Eur, rozdiel dane +3.032,96 Eur. Prvostupňový správny orgán vykonal u žalobcu daňovú kontrolu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január, november, december 2014, o výsledku ktorej vyhotovil protokol č. 100012380/2017 z 03.01.2017, ktorý bol spolu s výzvou na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole doručený žalobcovi 04.01.2017. Správca dane neuznal dodávateľské faktúry od spoločnosti STANEX Trade, s.r.o.:
- č. 1400621 zo dňa 04.12.2014 (interné číslo 14DF111) za 1 ks matičnej dosky a 2 ks rýchlostného snímača vo fakturovanej cene bez dane 3.495,40 Eur, 20% DPH 699,08 Eur, cena celkom 4.194,48 Eur
- č. 1400622 zo dňa 04.12.2014 (interné číslo 14DF110) za 3 ks HP čerpadla a 1 ks Prinhead Assy Ultima Plus MK7 vo fakturovanej cene bez dane 3.961,50 Eur, 20% DPH 792,30 Eur, cena celkom 4.753,80 Eur
- č. 1400716 zo dňa 10.12.2014 (interné číslo 14DF112) za 7 ks Prinhead Assy Ultima Plus MK7 a 2 ks rýchlostného snímača vo fakturovanej cene bez dane 3.058,90 Eur, 20% DPH 611,78 Eur, cena celkom 3.670,68 Eur
- č. 1400717 zo dňa 10.12.2014 (interné číslo 14DF113) za 2 ks Prinhead Assy Ultima Plus MK7 vo fakturovanej cene bez dane 4.016,00 Eur, 20% DPH 803,20 Eur, cena celkom 4.819,20 Eur. Spolu neoprávnene odpočítanie dane je v sume 2.906,36 Eur. K prevereniu vykázaných zdaniteľných plnení prvostupňový správny orgán zaslal dožiadanie č. 102457790/2016 z 29.01.2016 na Daňový úrad Košice za účelom vypočutia svedka J. W., bývalého konateľa spoločnosti STANEX Trade, s.r.o. (od 17.12.2014 FMB Group s.r.o., Prešov, IČO: 46 652 124) vo veci preverenia ekonomickej činnosti spoločnosti a preverenia dodávateľských faktúr. Označený
svedok bol pre Daňový úrad Košice nekontaktný, jeho prítomnosť sa nepodarilo zabezpečiť ani prostredníctvom Obvodného oddelenia Policajného zboru SR Košice. Prvostupňový správny orgán s poukazom na ust. § 24 ods. 4 Daňového poriadku použil k objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane zápisnice z výsluchu svedka J. W., a to zápisnicu o podaní vysvetlenia č. 1023185/2015 z 24.06.2015 z Kriminálneho úradu finančnej správy (ďalej len zápisnica z 24.06.2015), z ktorej zistil, že svedok nevedel jednoznačne odpovedať na otázky Kriminálneho úradu finančnej správy, nepamätal si na okolnosti prevodu spoločnosti, ani na jej názov. Uviedol, že od 02.07.2014, kedy sa stal konateľom, nerobila firma žiadnu obchodnú činnosť a žiadne obchody, nevystavoval žiadne faktúry, ani žiadne faktúry nepodpisoval, ani vedome nikoho na to nesplnomocnil. Nevedel uviesť, kto podával daňové priznania k DPH. Všetko považuje za nedorozumenie. Niekto na neho prepísal firmu, no on nikdy žiadne obchody nerobil. Rovnako nevedel uviesť ani meno predchádzajúceho konateľa spoločnosti STANEX Trade, s.r.o. pána Jiřího Karáska. Nič nevedel ani o zlučovaní spoločnosti. Zo zápisnice o ústnom pojednávaní č. 21104820/2015 zo dňa 28.10.2015 o vypočutí svedka z Ústavu na výkon väzby a ústavu na výkon trestu odňatia slobody Košice (ďalej len zápisnica z 28.10.2015) správca dane zistil, že svedok W. nevedel konkrétne odpovedať na položené otázky. Uviedol, že v uvedenom období bol pod vplyvom alkoholu, veľa pil a že si nepamätá ani nevie čo podpísal. Nevedel uviesť, či spoločnosť mala zamestnancov, že nevykonal zmenu o dobrovoľnom výmaze spoločnosti FMB Group s.r.o. (do 16.12.2014 STANEX Trade, s.r.o.) dňa 05.08.2015, a že vôbec nevie o spoločnosti STANEX Trade, s.r.o. od začiatku, ani aký je stav a bývalého konateľa Jiřího Karáska nepozná. Uviedol, že chodil do pohostinstva Kalicha v Prešove, kde ho oslovovali osoby, ktorých mená nevie a niečo mu v podnapitom stave dávali podpisovať, ale že nemal z toho žiaden finančný prospech. Býval v obci M. u mamy a chodil brigádovať na pole v B.. V nadväznosti na zápisnice z výpoveďami svedka W. správca dane u konateľa žalobcu zisťoval podrobnosti k prevereniu obchodov so spoločnosťou STANEX Trade, s.r.o.. Konateľ žalobcu uviedol, že kontakty nadväzovala spoločnosť STANEX Trade, s.r.o. konkrétne pán W., ale totožnosť si neoveroval. Prišli traja na zelenej Octávii s košickou SPŽ, evidenčné číslo si nepamätá. Jeden z nich sa volal T. Z.. Ponúkli mu na predaj technologické zariadenia, ktoré mali nakúpiť zo sódovkárne v Košiciach. Písomné objednávky neboli vystavované. Kto podpisoval faktúry nevie. Faktúry hradil v hotovosti, po peniaze si prišli za dva týždne po dodaní tovaru alebo aj neskôr. K tomu, že na sporných faktúrach je uvedený spôsob úhrady prevodný príkaz a číslo účtu dodávateľa konateľ uviedol, že sa neskôr dohodli na hotovostnej úhrade. K otázke správcu dane, že podpisy na faktúrach a pokladničných dokladoch nie sú rovnaké konateľ žalobcu uviedol, že k tomu sa nevie vyjadriť. Nakúpený tovar od spoločnosti STANEX Trade, s.r.o. ďalej predával odberateľom BOOTLING SLOVAKIA s.r.o. a I.P.Z. s.r.o.. Prvostupňový správny orgán ďalej pri výkone daňovej kontroly zistil, že po zmene obchodného mena STANEX Trade, s.r.o. na FMB Group s.r.o. a následného zlúčenia v auguste 2015 je právnym nástupcom spoločnosť VENON Group s.r.o., so sídlom v Bratislave, IČO: 45 635 684 (ďalej len „VENON Group s.r.o.“). Konateľ spoločnosti Gólya Jenone sa na predvolanie nedostavil, predvolanie sa vrátilo s poznámkou pošty „neznámy“, na adrese sídla spoločnosti sa nenachádzalo žiadne označenie spoločnosti VENON Group s.r.o. a ani meno konateľa. Vzhľadom na nekontaktnosť svedka nebolo možné preveriť dožadované faktúry. Správca dane ďalej uviedol, že pri overení sídla spoločnosť FMB Group s.r.o. bolo zistené, že na označenej adrese sa nachádzala spustnutá nehnuteľnosť - objekt bývalej materskej škôlky, na ktorý bola vyhlásená dražba. Štatutárny zástupca FMB Group s.r.o. sa na predvolanie nedostavil, zásielka pošty sa vrátila späť s poznámkou adresát neznámy. Daňový subjekt FMB Group s.r.o. nesídlil na adrese sídla, nepreberal poštové zásielky, nespolupracoval so správcom dane. Z výsledkov žiadosti o medzinárodnú výmenu informácii č. 518988/2016 z 21.04.2016 ohľadne vypočutia svedka V. Q. správcovi dane vyplynulo, že podľa vyjadrenia pani V. Q., táto nevie, že je konateľkou slovenskej spoločnosti VENON Group s.r.o.. Nemá doklady a nevie nič o tejto spoločnosti. Pani V. Q. uviedla, že jej ID karta bola ukradnutá v roku 2012. Do zápisnice o ústnom pojednávaní, na ktorom bol vypočutý prvostupňovým správnym orgánom dňa 12.10.2016 svedok J. W. (ďalej len zápisnica z 12.10.2016) uviedol, že na meno osoby, ktorá ho kontaktovala vo veci predaja a kúpy obchodného podielu v spoločnosti STANEX Trade, s.r.o. si nepamätá. Dokumenty súvisiace s prevodom alebo prechodom obchodného podielu spoločnosti STANEX Trade, s.r.o. robil právnik, ktorého meno nevedel. Nevedel, či mu boli odovzdané daňové a účtovné doklady. Pokiaľ správca dane overoval sídlo spoločnosti STANEX Trade, s.r.o. svedok na označenie vlastníka nehnuteľnosti nevedel reagovať, podľa jeho vyjadrenia nejaký papier bol, ale on už nemá žiadne papiere. K nájomnému sa vyjadriť nevedel, mal sa o to starať známy, ktorý sa volal V.. K ekonomickej činnosti spoločnosti STANEX Trade, s.r.o. uviedol, že vykonávala obchodnú činnosť, robili stavby aj predaj súčiastok. Svedok nevedel špecifikovať konkrétny predmet ekonomickej činnosti v období, keď bol jej štatutárnym zástupcom a druhy daní, na ktorých bola spoločnosť registrovaná. Nevedel identifikovať ani odberateľa pána B. B.. K dodávateľom
tovarov a služieb spoločnosti STANEX Trade, s.r.o. v roku 2014 uviedol, že boli z Košíc a okolia, dodávali mu rôzne súčiastky na náhradné diely aj do priemyselnej výroby. K identifikácii osoby, ktorá spracovávala účtovníctvo spoločnosti STANEX Trade, s.r.o. sa vyjadril, že meno si už nepamätá, bol to známy V. Q.. Nevedel uviesť ani meno osoby, ktorá mala predkladať a doručovať podania finančnej správe elektronickými prostriedkami. Ak boli urobené nejaké zmluvy, on od toho nemá papiere. Nepamätá si ani na osobu, ktorá zabezpečila administratívne záležitosti pri zmene údajov v obchodnom registri. K spoločnosti FMB Group s.r.o. nevedel uviesť žiadne informácie, že vtedy veľmi pil. K identifikácii menom a priezviskom osoby, ktorá vedľa neho počas ústneho pojednávania sedela (žalobca) svedok uviedol, že jeho meno si nepamätá. Poznajú sa z videnia. Nosili mu nejaké veci aj vínom robil. K predmetu vzájomných obchodných vzťahov uviedol, že nosili súčiastky. V Košiciach v Barci vzadu pri Jednote bol sklad, ktorý patril V. Q.. Od neho si súčiastky kupoval, naložil do debničky. Vzhľadom k tomu, že svedok vo výpovedi uviedol, že spoločnosť STANEX Trade, s.r.o. mala v majetku vozidlo následne správca dane požiadal svedka uviesť, aký to bol typ vozidla. Tento uviedol, že to bol starý Volkswagen kombi, ktorý patril V. G. zo M.. Svedok vodičský preukaz nemá. Svedok po predložení sporných faktúr uviedol správcovi dane, že ich vystavil a podpísal. Teraz nevie povedať, čo je predmetom a popísať text na faktúre č. 1400717 uvádza, že nevie popísať ako predmet vyzerá, on to len dodal a faktúry odovzdával z ruky. Tovar bol nakúpený od V. Q.. Potvrdil, že podpísal príjmové doklady k jednotlivým sporným faktúram a hotovosť prijal. Úhrada podľa jeho vyjadrenia mala byť urobená až neskôr v Liptovskom centrálnom parku. Na otázku správcu dane v nadväznosti na prečítanie výpovede svedka do zápisníc z 24.06.2015 a 28.10.2015 a rozpory v jeho výpovedi v zápisnici z 12.10.2016 svedok uviedol, že zápisnicu na Kriminálnom úrade v Prešove a zápisnicu v Ústave pre výkon väzby podpísal pod vplyvom alkoholu a antidepresív. Ďalej správca dane v priebehu daňovej kontroly získal z Kriminálneho úradu finančnej správy zápisnicu o podaní vysvetlenia č. 97259/2016 z 29.01.2016 s J. W. (ďalej len zápisnica z 29.01.2016), z obsahu ktorej vyplýva, že J. W. v čase spisovania zápisnice mal dôvodné obavy o svoj život a zdravie vo vzťahu k osobe V. B. (túto osobu označil svedok ako disponenta bankového účtu spoločnosti STANEX Trade, s.r.o.). Svedok W. v zápisnici Kriminálneho úradu trval na svojej pôvodnej výpovedi, že od 02.07.2014, kedy sa stal konateľom spoločnosti, spoločnosť nevykonávala žiadnu obchodnú ani ekonomickú činnosť, nevystavovala žiadne faktúry. Ďalej uviedol, že v súvislosti s touto spoločnosťou má obavy o svoju osobu. Vtedy, keď sa to prepisovalo na neho, bol opitý, ani nevedel, že sa stal majiteľom nejakej firmy, no útržkovito si matne pamätá v tejto súvislosti tvár V. B.. Keďže mal a stále má obavy o svoj život a zdravie odpovedal mu zo strachu, že dobre a odišiel. Ďalej v zápisnici trval na tom, že žiadnu činnosť za firmu nevykonával. Správca dane sa ďalej pokúsil sám preveriť dodávateľa spoločnosti STANEX Trade, s.r.o. označeného pána V. Q., s ktorou mala v roku 2014 jednať spoločnosť STANEX Trade, s.r.o.. Správcovi dane sa zásielka s predvolaním vrátila ako neprevzatá v odbernej lehote. V nadväznosti na žalobcom vznesenú požiadavku vo vyrubovacom konaní, v zmysle ktorej žiadal vyhotoviť fotokópie daňových priznaní dodávateľa STANEX Trade, s.r.o. Prešov, predvolal zástupcov odberateľov BOTTLING PRINTING s.r.o. Liptovský Hrádok a IPZ s.r.o. Martin, tak aby mohli potvrdiť, že im bol tovar predaný a prerušiť kontrolu na tri mesiace, nakoľko sa žalobca pokúša zabezpečiť výpoveď pána M. W., správca dane uviedol k požiadavke vyhotoviť fotokópie daňových priznaní STANEX Trade, s.r.o., že uvedená požiadavka je v rozpore s ustanovením § 11 ods. 6, ods. 7 písm. a) Daňového poriadku, nakoľko žalobcovi oprávnenie oboznámiť sa s daňovým tajomstvom nepatrí. Požiadavke žalobcu na miestne zisťovanie v spoločnosti BOTTLING PRINTING s.r.o. Liptovský Hrádok správca dane vyhovel, konateľ spoločnosti Ing. Miroslav Balko potvrdil, že od žalobcu tovar nakupuje. Boli predložené za kontrolované obdobie január, november a december dodávateľské faktúry za tovar vystavené žalobcom, odberateľské faktúry za rok 2014 a príjemky na sklad. Konateľ spoločnosti IPZ s.r.o. Ing. Martin Čižmárik uviedol, že hlavným predmetom obchodnej činnosti je nákup a predaj tlačiarní určených na značenie rôznych materiálov, predaj a servis v oblasti priemyselného označovania výrobkov a tento tovar nakupuje aj od daňového subjektu - žalobcu. Správca dane záverom v nadväznosti na uvedené doplnené dokazovanie uviedol, že preverované spoločnosti síce potvrdili nákup, obchodovanie s odvolávajúcim sa, ale nepotvrdili, že nakúpený tovar bol žalobcovi dodaný práve spoločnosti STANEX Trade, s.r.o.. Pokiaľ išlo o požiadavku žalobcu prerušiť kontrolu na tri mesiace s tým, že sa žalobca chce kontaktovať s rodinnými príslušníkmi pána Masára (konateľa spoločnosti W.H.Philip, s.r.o.) a správca dane uviedol, že daňová kontrola dane z pridanej hodnoty bola v zmysle § 44 Daňového poriadku začatá na základe oznámenia o daňovej kontrole č. 100009018/2016 z 04.01.2016, pričom v zmysle ust. § 46 ods. 1 Daňového poriadku začala dňom 25.01.2016, určeným v oznámení správcu dane o daňovej kontrole, a ukončená bola doručením protokolu 04.01.2017. Ustanovenia Daňového poriadku neumožňujú správcovi dane po doručení protokolu pokračovať vo výkone kontroly, nakoľko prebieha už vyrubovacie konanie. Správca dane zdôraznil, že žalobca mal dostatočný časový priestor pre to, aby
mohol aj počas vyrubovacieho konania predmetného svedka zabezpečiť. Vyrubovacie konanie prebehlo od 24.01.2017 do 21.07.2017, to znamená, že trvalo viac ako žalobcom požadované tri mesiace na prerušenie. Správca dane ďalej poukazuje, že na ústnom pojednávaní dňa 10.05.2017 pri oboznámení sa žalobcu s výsledkami šetrenia vo vyrubovacom konaní opätovne žalobca vzniesol požiadavku vypočuť svedka W., na ktorého sa mu podarilo získať kontakt a bol prepustený z nemocničného liečenia. Žalobca mal spresniť termín, v ktorom by sa mohlo uskutočniť ústne pojednávanie so svedkom. Správca dane vyhovel návrhu žalobcu a prijal záver, že nebude svedkovi W. zasielať predvolanie a žalobcu upovedomí o vypočutí svedka. Na základe vzájomného dohovoru a pri osobnom zabezpečení svedka W. žalobcom bolo jeho vypočutie plánované na 29.05.2017. Dňa 26.05.2017 žalobca oznámil, že pojednávanie dňa 29.05.2017 na Daňovom úrade Trnava sa neuskutoční z dôvodu hospitalizácie pána W.. Správca dane následne určil žalobcovi lehotu dvoch týždňov na poskytnutie informácie o dni, kedy by sa mohlo pojednávanie so svedkom uskutočniť. Po uplynutí určenej lehoty na zabezpečenie osoby svedka W. správca dane so žalobcom sa dohodol, že termín ústneho pojednávania bude 21.07.2017. Do 21.07.2017 sa žalobcovi nepodarilo zabezpečiť svedka W.. Na základe vykonaného dokazovania prijal správca dane záver, že žalobca nijako nespochybnil výsledky z kontrolných zistení, nepredložil také dôkazy, ktoré by preukázali pôvod predmetu fakturácie a zásadnú skutočnosť, že dodávateľ na faktúrach bol aj reálnym dodávateľom tovaru a konštatoval, že zistil porušenie ustanovenia § 49 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len zákon o DPH).
2. Žalovaný rozhodnutím Číslo: 102358951/2017 zo dňa 10.11.2017 s poukazom na § 74 ods. 4 Daňového poriadku rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu potvrdil, stotožnil sa pritom so skutkovými a právnymi dôvodmi, ktoré prvostupňový správny orgán obsiahol vo svojom rozhodnutí. Žalovaný poukázal na skutkový stav zistený prvostupňovým správnym orgánom a povinnosť daňového subjektu preukázať všetky tvrdené skutočnosti. Daňový subjekt musí vedieť preukázať uskutočnenie zdaniteľného plnenia osobou uvedenou na faktúre. Zo skutkových zistení prvostupňového správneho orgánu, na ktoré žalovaný poukazuje, ako aj vyjadrení žalobcu do zápisnice o ústnom pojednávaní z 30.08.2016 dospel žalovaný k záveru, že žalobca neprejavil záujem o osoby zastupujúce dodávateľov. Dôležité informácie tak nemal k dispozícii, ani sa ich nesnažil získať. V tejto súvislosti žalovaný poukazuje na judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veciach vedených pod sp. zn. 8Sžf/51/2010, 5Sžf/97/2009. Žalovaný zdôrazňuje, že správca dane nespochybnil, že žalobca predmetný tovar kúpil a dodal ho ďalším spoločnostiam, ale spochybnil jeho nákup práve od spoločnosti STANEX Trade, s.r.o., ktorá je na faktúre uvedená ako dodávateľ. Žalobca nákup nepreukázal a argument, že tovar predal automaticky nepotvrdzuje, že predmetný tovar bol nakúpený práve od dodávateľa označeného na faktúre. Podľa názoru žalovaného vykonané dokazovanie dostatočne nepreukázalo nákup tovaru od spoločnosti STANEX Trade, s.r.o.. Nie je povinnosťou správcu dane zisťovať, od ktorého iného dodávateľa tovar v skutočnosti žalobca prevzal, alebo akým spôsobom ho získal. Pokiaľ skutkové tvrdenia spochybňujú tvrdenie žalobcu o tom, že predmetný tovar dodala spoločnosť STANEX Trade, s.r.o.. Preukázanie uskutočnenia obchodného prípadu faktúrou a dokladmi o úhrade je bez preukázania skutočného dodania tovaru osobu uvedenou na faktúre pre daňové účely nepostačujúce. Žalovaný konštatuje, že neboli splnené zákonné podmienky, ktoré má na mysli ustanovenie § 49 ods. 1, 2 písm. a) v nadväznosti na ustanovenie § 19 ods. 1 zákona o DPH. Žalovaný nesúhlasí s námietkou žalobcu, že správca dane upriamil pozornosť len na zistenie dôvodov, prečo pán Mrúz bol konateľom, čo robil resp. nerobil, koho pozná resp. nepozná a že tento nevedel presne uviesť jeho meno (po troch rokoch od obchodného vzťahu) a že prijal právny názor o nepreukázaní dodania od spoločnosti STANEX Trade, s.r.o.. Správca dane podľa odvolacieho orgánu prijal závery o nepreukázaní nákupu od spoločnosti STANEX Trade, s.r.o. až po vykonaní a preverení získaných informácií, keď poukázal na skutočnosť, že pán W., bývalý konateľ spoločnosti STANEX Trade, s.r.o. nepredložil žiadne doklady a neuviedol také dôkazy, ktoré by preukazovali reálne dodanie tovaru touto spoločnosťou, pri ktorom vznikla dodávateľovi daňová povinnosť. Správca dane nevykonal iba formálnu kontrolu dokladov, ale sa zameral na skutkový stav veci, na realitu vecného plnenia a to vo všetkých vzájomných súvislostiach. Z dožiadaní, miestnych zisťovaní, vypočutí svedka, žiadosti o medzinárodnú výmenu informácie a zo získaných dôkazov nebola potvrdená reálnosť dodania tovaru spoločnosťou STANEX Trade, s.r.o.. Podporným dôkazom o nereálnosti dodania tovaru spoločnosťou STANEX Trade, s.r.o. resp. jej spochybnenie bola výpoveď konateľa spoločnosti J. W., ktorý na troch rôznych ústnych pojednávaniach nepotvrdil vykonávanie obchodnej ani ekonomickej činnosti spoločnosti. Na uvedených troch rôznych ústnych pojednávaniach prehlásil, že nevystavoval žiadne faktúry, ani ich nepodpisoval. Nikoho nesplnomocnil na konanie v mene spoločnosti voči tretím osobám, o spoločnosti
nemal žiadnu vedomosť od začiatku a nebola mu známa ani osoba, ktorá predkladala daňové priznanie k dani z pridanej hodnoty v čase, keď bol jej konateľom. K odvolacej námietke žalobcu, že správca dane odignoroval tvrdenie svedka pána W. do zápisnice, že sporné faktúry STANEX Trade, s.r.o. vystavila, tovar predala žalobcovi žalovaný uvádza, že správca dane má právo klásť svedkovi otázky a z jeho odpovedí zisťovať, či jeho predchádzajúce odpovede sú pravdivé alebo nie a taktiež je úlohou správcu svedeckú výpoveď vyhodnotiť a preverovať jej hodnovernosť. Na základe uvedeného správca dane posudzoval nielen samotnú svedeckú výpoveď u správcu dane z 12.10.2016, ale aj jej závery konfrontoval v súvislostiach s inými dôkazmi napr. nekontaktnosťou dodávateľa V. Q., vyjadreniami svedka J. W. na Kriminálnom úrade finančnej správy - východ Košice v Prešove z 24.06.2015 v Ústave na výkon väzby a ústave na výkon trestu odňatia slobody z 28.02.2015 a Kriminálnom úrade finančnej správy z 29.01.2016. Pretože vyjadrenia svedka W. boli nejednoznačné a navzájom si odporovali, správca dane sa nestotožnil s jeho výpoveďou do zápisnice u správcu dane, nakoľko tento aj napriek tvrdeniu, že obchody vykonala spoločnosť STANEX Trade, s.r.o. nepredložil žiadne doklady a písomnosti, ktorými by jednoznačne preukázal pravdivosť a hodnovernosť svojich tvrdení. Podľa názoru žalovaného aj ďalšie zistenia správcu dane o nástupnických spoločnostiach FMB Group s.r.o. a VENON Group s.r.o. s ktorými sa zlúčila spoločnosť STANEX Trade, s.r.o., ktoré boli nekontaktné bez možnosti získania dokladov, nevedomosť pani Jenone Gólya, zapísanej konateľky spoločnosti VENON Group s.r.o., že je konateľkou uvedenej spoločnosti a že spoločnosť STANEX Trade, s.r.o. bola zrušená a vymazaná z obchodného registra zlúčením so spoločnosťou VENON Group s.r.o. je v kontexte ostatných skutočností ďalším podporným dôkazom k prijatému záveru správcu dane, že spoločnosť STANEX Trade, s.r.o. nevykonávala žiadnu ekonomickú činnosť a nemohla predmetný tovar dodať pre odvolávajúceho sa. Nedostatky zistené správcom dane na inom stupni a obchody neboli hlavným ale podporným dôkazom, pre ktorý správca dane neuznal odpočet dane. V priebehu daňovej kontroly neboli správcovi dane predložené okrem faktúr, pokladničných dokladov žiadne iné dôkazy preukazujúce oprávnenosť odpočtu DPH.
3. Proti tomuto rozhodnutiu podal v zákonnej lehote správnu žalobu žalobca žiadajúci zrušenie rozhodnutia žalovaného a správneho orgánu prvého stupňa bez nároku na ďalšie konanie. Podaním doručeným správnemu súdu 2.2.2018 domáhal sa opravy zrejmej nesprávnosti v petite žaloby, tak, že žiada zrušiť citované rozhodnutie žalovaného a súvisiace prvostupňové rozhodnutie len v časti vyrubeného rozdielu dane vo výške 2.906,36 Eur bez nároku na ďalšie konanie. Správny súd uvedené podanie žalobcu neposúdil ako zmenu žaloby nakoľko úprava petitu korešponduje s jednotlivými žalobnými bodmi tak ako boli vymedzené v odôvodnení žaloby doručenej správnemu súdu dňa 15.1.2018 (t.j. predmetom súdneho prieskumu nie je prvostupňové rozhodnutie ani rozhodnutie žalovaného v časti 126,60 Eur, ktorá suma zodpovedá neuznaným faktúram od dodávateľskej spoločnosti W.H.Philip, s.r.o.). V žalobných bodoch namietal najmä nesprávny výklad ustanovenia § 49 ods. 1 zákona o DPH správcom dane, keď uvedené zákonné ustanovenie podľa názoru žalobcu vo svojom ponímaní nie je možné vykladať ako právo odpočítať si dotknutú daň v deň, keď si dodávateľ splní svoju daňovú povinnosť, ale dikcia dotknutého zákonného ustanovenia určuje za deň vzniku práva na uplatnenie práva na uplatnenie odpočtu dane deň vzniku daňovej povinnosti; teda nie deň splnenia daňovej povinnosti zo strany obchodného partnera. Je nemysliteľné, aby napríklad podnikateľský subjekt, ktorý je mesačným platcom DPH čakal štvrťroka na svojho obchodného partnera, ako na štvrťročného platcu DPH čím si splní po materiálnej stránke svoju daňovú povinnosť a daň odvedie, a až následne pristúpil k uplatneniu svojho odpočtu dane za nákup tovaru. Ak si dodávateľ v rozhodnom období svoju daňovú povinnosť nesplní, považuje to žalobca za protizákonné a nespravodlivé, aby za jeho konanie niesol zodpovednosť žalobca. Žalobcovi nie je ďalej zrejmé, v čom konkrétne videl žalovaný porušenie ustanovenia § 49 ods. 1 zákona o DPH, keď ani v jednom ohľade nenamietol nesprávnosť náležitostí dokladu, ktorým je faktúra v otázkach zdaniteľného plnenia, ako smerodajného momentu pre uplatnenie práva žalobcu na odpočet DPH. V konaní nebolo žiadnym spôsobom preukázané, že k reálnemu plneniu zo strany STANEX Trade, s.r.o. nedošlo a to priamymi a ani nepriamymi dôkazmi. Správca dane sa v tomto smere obmedzil len na konštatovanie, že jeho činnosťou došlo len k spochybneniu nákupu. Žalobca poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. 8Sžf/51/2010 z 08.12.2011, tvrdiac, že dodanie tovaru zo strany dodávateľa STANEX Trade, s.r.o. bolo riadne potvrdené štatutárnym orgánom dodávateľa v rozhodnom čase W. počas jeho výpovede pred správcom dane z 12.10.2016. Skutočnosť, že jeho predchádzajúce výpovede sa líšili od vysvetlení, ktoré podal W. pred správcom dane, predsa nemôže odôvodňovať rozhodnutie vo veci samej tak, ako bolo uvedené v napadnutom rozhodnutí a rozhodnutí mu predchádzajúcom. Odlišnosť jeho výpovedí W. pred správcom dane riadne odôvodnil, keď uviedol, že tie predchádzajúce výpovede v ústave urobil
pod vplyvom silných liekov a v obave o svoj život a zdravie. Naviac po oboznámení sa s ich obsahom je nutné konštatovať, že spôsobom jeho výpovede, keď je zrejmé, že nebolo v jeho záujme uviesť žiadne skutočnosti k veci v ústave k rozhodným skutočnostiam svedčí o tom, že výpovedi v ústave nemožno prikladať väčší dôraz ako tej, ktorú urobil pred správcom dane v stave, ktorý nevykazoval žiadne známky vplyvu návykových látok. Naviac správca dane nekonštatoval v zápisnici o výsluchu svedka W. z 12.10.2016, ani v žiadnom inom zázname k výsluchu tohto svedka, že by sa mu tento v čase výsluchu javil pod vplyvom návykovej látky alebo vykazoval iné znaky neobvyklej komunikácie. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nie je zrejmé, prečo správca dane priznal výpovedi svedka W. urobenej v ústave za ťaživej sociálnej životnej situácie a pod vplyvom silných liekov väčšiu váhu ako tej výpovedi, ktorá bola urobená s odstupom času pred správcom dane bez znakov vplyvu návykových látok. W. sám potvrdil dodanie tovaru žalobcovi a vystavenie účtovných dokladov, ktoré on osobne podpísal, preto je žalobca názoru, že pokiaľ nedošlo zo strany W. k zahrnutiu tejto skutočnosti do daňového priznania, musí si za ňu zodpovedať výlučne W.. Žalobca by podľa Daňového poriadku v nadväznosti na zákon o DPH ručil za daň z predchádzajúceho stupňa len ak by dodávateľ túto nezaplatil a zároveň by odberateľ vedel, alebo na základe dostatočných dôvodov vedieť mal, alebo vedieť mohol, že DPH nebude dodávateľom zaplatená do štátneho rozpočtu. Skutočnosť, že W. nepoznal s odstupom troch rokov meno žalobcu považuje žalobca za irelevantné, pretože je prirodzené, že po uplynutí takej doby si už W. pamätal len skutočnosti týkajúce sa priestoru, kde dodáva materiál týkajúci sa platenia a hlavnej komodity s ktorou obchodoval. Do pozornosti súdu dáva, že sporné faktúry boli vystavené dňa 04.12.2014 a 10.12.2014, pričom k prevodu spoločnosti došlo až 17.12.2014, teda je zrejmé, že žalobca objektívne nemal možnosť sa o zamýšľanom prevode z jemu prístupných zdrojov dozvedieť. Nakoľko ku dňu zaplatenia dohodnutej sumy vyúčtovanej faktúrou za súčiastky, tovarom žalobca disponoval, nemal dôvod dodatočne overovať obchodné meno svojho obchodného partnera. Každý prípad musí byť s poukazom na jeho odlišnosti a okolnosti danej veci posudzovaný individuálne a dôkazy hodnotené objektívne a nezávisle, nie výlučne v neprospech jedného subjektu. Žalobca je toho názoru, že napadnuté rozhodnutie je nezákonné, nakoľko žalovaný sa nevysporiadal s odvolacími dôvodmi žalobcu v podanom odvolaní, je nepreskúmateľné pre je jeho neodôvodnenosť, čo do merita rozhodnutia vo veci samej a nezdôvodnenia porušenia § 49 ods. 1 zákona o DPH, vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, skutkové zistenia správcu dane boli nesprávne posúdené a postupom správcu dane a rozhodnutím vo veci boli porušené základné zásady daňového konania. Žalovaný nedisponuje ani jedným dôkazom preukazujúcim, že spoločnosť STANEX Trade, s.r.o. nedodala žalobcovi tovar. Žalovaný postavil svoje odôvodnenie porušenia § 49 ods. 1 len na spochybnení dodania tovaru, ktorého proces popísal vtedajší štatutárny orgán dodávateľa nezávisle od žalobcu, pričom v rozhodných skutočnostiach si tieto výpovede neodporujú, ale naopak sa dopĺňajú a potvrdzujú. Žalobca poukazuje ďalej, že preukázanie dodania tovaru dodávateľovi STANEX Trade, s.r.o. od V. Q. je rovnako irelevantným dôkazným prostriedkom a nie je dôvod na to, aby žalovaný odôvodnenie rozhodnutia opieral o tento nevykonaný dôkaz. Pokiaľ žalovaný argumentuje, že žalobca nevyužil možnosť overenia spoločnosti STANEX Trade, s.r.o. žalobca udáva, že v rozhodnej dobe správca dane nedisponoval žiadnymi relevantnými údajmi alebo informáciami, v zmysle ktorých by bol dodávateľ STANEX Trade, s.r.o. v rozhodnej dobe označený za neseriózneho obchodného partnera.
4. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe doručenom správnemu súdu 02.04.2018 navrhol žalobu žalobcu zamietnuť ako nedôvodnú stotožňujúc sa so skutkovými a právnymi dôvodmi obsiahnutými v rozhodnutí žalovaného, na ktoré žalovaný vo vyjadrení v podrobnostiach odkazuje. K námietke žalobcu, že si nemal možnosť overiť skutočnosť, či si jeho obchodný partner STANEX Trade, s.r.o. aj reálne splnil svoju daňovú povinnosť žalovaný uviedol, že túto možnosť preverenia mal nielen z portálu Finančných správy, ale aj na základe žiadosti adresovanej správcovi dane podľa § 53, čo žalobca pri daňovej kontrole správcovi dane nepreukázal. Uvedené zanedbanie obchodnej opatrnosti potvrdzujú aj zistenia správcu dane pri ústnom pojednávaní so žalobcom, ktorý sa vyjadril, že obchody uzatváral ústnou dohodou, úhrady vykonával v hotovosti do rúk W., Z., o ktorých nevedel uviesť ďalšie skutočnosti. Nevedel sa vyjadriť ani k rôznym podpisom na faktúrach a pokladničných dokladoch. Nevedel uviesť miesta nakládky a nedisponoval dodacími listami. Uvedené je o to dôležitejšie, že žalobca obchodoval s použitým tovarom, ktorý mohol pochádzaj aj z nezákonných zdrojov a krádeží. Že obchody nenastali tak, ako deklaruje žalobca potvrdzuje aj zistenie z ústneho pojednávania, kedy svedok W. nevedel menom označiť prítomného odberateľa pána B.. Žalovaný ďalej poukazuje na skutočnosť, že pokiaľ svedok W. pri výpovedi u správcu dane uviedol, že predchádzajúce výpovede v ústave urobil pod vplyvom silných liekov a v obave o svoj život a zdravie nebolo vypočúvajúcim nikde spomenuté a ani potvrdené. Svedok sám vo výpovedi spomenul obavu o svoj život a zdravie, čo vypočúvajúci zaznamenal. Podľa žalovaného výpoveď svedka v ústave má rovnaký význam ako tá, ktorú urobil pred správcom dane. Či bol svedok pod
vplyvom návykových látok správca dane nepreveroval. K námietke žalobcu, že žalovaný nedisponuje ani jedným dôkazom preukazujúcim, že spoločnosť STANEX Trade, s.r.o. nedodala žalobcovi sporný tovar žalovaný poukazuje na vykonané šetrenia a rozporné tvrdenia dodávateľa o realizácii preverovaných obchodov. K námietke žalobcu, že rozhodnutie je tendenčné a nepreskúmateľné žalovaný poukazuje aj na ďalšie nepriame dôkazy preukazujúce, že obchody neboli vykonané tak, ako deklaruje žalobca. Správcom dane bolo preverované aj dodanie tovaru dodávateľovi STANEX Trade, s.r.o. od V. Q. a od spoločnosti ADAST spol. s r.o. a EKO - 2000, s.r.o., v ktorých bol Q. v roku 2014 konateľom, ktoré však nebolo možné vykonať pre nekontaktnosť Q.. Rovnako zistenie správcu dane z výpovede svedka W., že spoločnosť STANEX Trade, s.r.o. zmenila obchodné meno na FMB Group s.r.o. a sídlo spoločnosti, pričom svedok nevedel uviesť dôvod zmeny sídla, nepamätal si osobu, ktorá zabezpečovala administratívne záležitosti k zmene údajov, nevedel uviesť žiadne informácie. Nepamätal si ani či bolo udelené splnomocnenie na konanie voči tretím osobám, nepamätal si ktorého dňa došlo k zlúčeniu spoločnosti STANEX Trade, s.r.o. so spoločnosťou BAU-prof., s.r.o. Nevedel identifikovať osobu, ktorá vypracovala príslušné dokumenty a miesto, kde došlo k podpísaniu príslušných dokumentov súvisiacich so zlúčením spoločnosti STANEX Trade, s.r.o. so spoločnosťou Stav-Ba Sk, s.r.o.. Nevedel meno ani telefónny kontakt, nevedel sa vyjadriť, či z obdobia dokladov spoločnosti FMB Group s.r.o. novému spoločníkovi a konateľovi má nejaké papiere. Uvedené zistenia v úhrne potvrdzujú, že svedok W. nemal o fungovaní firmy STANEX Trade, s.r.o. požadované informácie a nemohol tak vykonávať obchody, ktoré boli predmetom preverovania. Zistenia správcu dane, ako neznalosť žalobcu identifikovať obchodných partnerov, nejednoznačnosť vyjadrení, nepredloženie ďalších dokladov, návrhov vypočuť svedkov zúčastnených pri obchodoch, oprávnene zakladá pochybnosť o zdaniteľnom plnení tak, ako to žalobca prezentoval. Bolo úlohou žalobcu aby preukázal, že STANEX Trade, s.r.o. skutočne dodala tovar deklarovaný na faktúrach a vznikla jej daňová povinnosť v zmysle § 19 ods. 1 zákona o DPH.
5. K vyjadreniu žalovaného replika nebola podaná.
6. Žalobca k vyjadreniu žalovaného dupliku nepodal.
7. Krajský súd v Žiline, na nariadenom pojednávaní dňa 16.10.2018 podľa § 107 ods. 1 písm. a) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) v neprítomnosti žalovaného (§114 SSP), ktorý neúčasť na pojednávaní ospravedlnil podaním z 12.10.2018, preskúmal napadnuté rozhodnutie v § 177 a nasl. SSP v medziach žalobných bodov (§ 134 ods. 1, § 183 SSP) a zistil, že napadnuté rozhodnutie je v plnom rozsahu zákonné, a preto žalobu podľa § 190 SSP zamietol z nasledovných dôvodov:
8. Podľa § 177 ods. 1 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.
Podľa § 19 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. o DPH v znení účinnom ku dňu 31.12.2014 (ďalej len zákon o DPH), daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Pri prevode alebo prechode nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania, ak je tento deň skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Pri dodaní stavby na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom dodania deň odovzdania stavby. Pri dodaní tovaru podľa § 8 ods. 1 písm. c) je dňom dodania tovaru deň odovzdania tovaru nájomcovi.
Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH, právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. Podľa § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH, platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.
Podľa § 51 ods. 1 písm. a) citovaného zákona, právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.
Podľa § 3 ods. 1 Daňového poriadku v znení účinnom ku dňu právoplatnosti napadnutého rozhodnutia (t. j. ku dňu 22.11.2017), pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov,
chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.
Podľa § 3 ods. 2 Daňového poriadku, správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane.
Podľa § 3 ods. 3 Daňového poriadku, správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.
Podľa § 3 ods. 4 Daňového poriadku, Správa daní je neverejná okrem úkonov, ktorých povaha to neumožňuje. Z úkonov pri správe daní sa nesmú zverejňovať obrazové, zvukové alebo obrazovo- zvukové záznamy.
Podľa § 24 ods. 1 Daňového poriadku, daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, 2) b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť. 2) Napríklad zákon č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov, zákon č. 105/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov.
Podľa § 24 ods. 2 Daňového poriadku, správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.
Podľa § 24 ods. 3 Daňového poriadku, správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti.
Podľa § 24 ods. 4 Daňového poriadku, ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.
9. Krajský súd v Žiline sa stotožnil s právnym posúdením veci žalovaným, že vzhľadom na výsledky dokazovania, či už v rámci výkonu daňovej kontroly alebo vyrubovacieho konania správca dane nadobudol oprávnené pochybnosti o dodaní v sporných faktúrach označeného tovaru dodávateľom žalobcu spoločnosťou STANEX Trade, s.r.o.. Správca dane vykonal rozsiahle dokazovanie v zmysle § 24 Daňového poriadku, pričom nebol viazaný len návrhmi daňového subjektu, ale preveroval dodávateľsko- odberateľské vzťahy medzi žalobcom a jeho dodávateľom a následne dodávateľom žalobcu a jeho dodávateľom aj bez návrhu a to za účelom zistenia riadneho skutkového stavu. Zhrnúc celé vykonané dokazovanie správne spochybnil dodanie tovaru spoločnosťou STANEX Trade, s.r.o.. Žalobca v daňovej kontrole predložil iba formálne doklady o zdaniteľnom obchode s dodávateľom STANEX Trade, s.r.o., pričom z výsledkov dokazovania vyplynulo, že nebolo preukázané, že tento dodávateľ uskutočnil fakturované zdaniteľné plnenia tak, ako boli deklarované na dodávateľských faktúrach z decembra 2014 od dodávateľa STANEX Trade, s.r.o.. Za týchto okolností pochybnosti o spornom obchode správcu dane boli oprávnené. Pokiaľ teda správca dane oprávnene spochybnil dôkazy predložené žalobcom bolo na žalobcovi, aby tieto pochybnosti správu dane odstránil, pokiaľ chcel byť vo svojom uplatnení nároku na odpočet úspešný.
10. Čo sa týka konkrétnych žalobných bodov súd ich jednotlivo vyhodnotil takto:
11. Námietku žalobcu, že správca dane dospel k nesprávnemu právnemu záveru, keď konštatoval, že žalobcom uvedené tvrdenia a v konaní označené a predložené dôkazy nemali takú výpovednú hodnotu, aby ich bolo možné jednoznačne použiť ako dôkaz o uskutočnení deklarovaných zdaniteľných obchodov osobou uvedenou na preverovaných faktúrach. Správny súd túto vyhodnotil ako nedôvodnú. V správnom konaní totiž muselo byť preukázané nielen to, že došlo k materiálnemu plneniu, ale i tá skutočnosť, že materiálne plnenie dodal dodávateľ uvedený na faktúre, pričom musí ísť o reálne plnenie podľa faktúr. Z takto zadefinovaného skutkového stavu potom vyplýva, že tento skutkový stav nemôže byť preukázaný osamotene len listinnými dôkazmi a to faktúrami a príjmovými dokladmi k faktúram, ktoré sú len formálnou podmienkou pre uznanie odpočtu dane. Reálne plnenie dodávateľom uvedeným na faktúrach musí byť preukázané aj ďalšími dôkazmi, ktoré vo svojom súhrne bez akýchkoľvek pochybností preukazujú dodanie reálneho plnenia dodávateľom. Správny súd na tomto mieste považuje za potrebné zdôrazniť, že právne relevantným je preukázanie existencie daňovej povinnosti u dodávateľa daňového subjektu a tiež to, že tento si voči daňovému subjektu daň uplatnil, teda podmienky sa viažu na dodávateľa žalobcu. Skutočnosť, že plnenie, z ktorého si daňový subjekt uplatnil nárok na odpočet DPH, je plnením totožným s tým, ktoré je uvedené vo faktúre, že deklarované plnenie poskytol skutočne vyhotoviteľ faktúry je v prípade pochybností spravidla potrebné doložiť takými dôkazmi, ktoré v čo najväčšej možnej miere objektivizujú skutočnosti deklarované dotknutými platiteľmi. Je potrebné si uvedomiť, že platiteľ dane pri uplatňovaní svojho nároku na odpočítanie DPH jednoznačne deklaruje voči správcovi dane, že konkrétny tovar (služby s iným tovarom/službami nezameniteľný) bol skutočne poskytnutý a tovar resp. služby mu boli skutočne dodané od konkrétne označeného platiteľa dane z pridanej hodnoty tzn. že je preukázaná existencia obojsmerného účtovného daňového a právneho vzťahu medzi poskytovateľom a nadobúdateľom zdaniteľného plnenia tak, ako to predpokladá zákon o DPH. V tejto súvislosti považuje správny súd za potrebné na dôvažok poznamenať, že samotná existencia tovaru nie je spôsobilá preukázať naplnenie zákonných podmienok pre priznanie odpočtu DPH. Predmetom preverovania práva na odpočítanie DPH uplatneného žalobcom nie je existencia tovaru ale náležitostí zdaniteľného obchodu zachytené v došlej faktúre (rovnako rozsudku NSSR č. k. 1Sžf/91/2015 zo dňa 24. januára 2017).
12. Je teda potrebné konštatovať, že listinné dôkazy, ktoré predložil žalobca a ktoré podľa neho majú preukázať dodanie zdaniteľného plnenia od spoločnosti STANEX Trade, s.r.o. túto skutočnosť nepreukazujú. Správca dane mal na základe vykonaného dokazovania (§ 24 ods. 2 Daňového poriadku) oprávnené pochybnosti, že spoločnosť STANEX Trade, s.r.o. nemohla dodať zdaniteľné plnenie. Že tieto pochybnosti správcu dane boli oprávnené, o tom svedčia tieto správcom dane zistené skutkové okolnosti: · Konateľ spoločnosti STANEX Trade, s.r.o. - W. v zápisnici o podaní vysvetlenia z 24.06.2015 na Kriminálnom úradu finančnej správy nevedel jednoznačne odpovedať na otázky správneho orgánu, nepamätal si na okolnosti prevodu firmy ani na jej názov. Uviedol, že od 02.07.2014, kedy sa stal konateľom nerobila firma žiadnu obchodnú činnosť a žiadne obchody, nevystavoval žiadne faktúry, žiadne faktúry nepodpisoval, ani vedome nikoho na to nesplnomocnil. Nevedel uviesť, kto podával daňové priznania k DPH, že pri prepise firmy STANEX Trade, s.r.o., ktorá je od 17.12.2014 pod obchodným menom FMB Group s.r.o. mu nikto nikdy žiadne doklady neodovzdal ani nikdy žiadne nevidel, všetko považuje za nedorozumenie, niekto na neho prepísal firmu, no on nikdy žiadne obchody nerobil. · V zápisnici o ústnom pojednávaní z 28.10.2015 v Ústave na výkon väzby a ústave na výkon trestu odňatia slobody vyplýva, že svedok W. nevedel konkrétne odpovedať na položené otázky. Uviedol, že v skúmanom období bol pod vplyvom alkoholu, veľa pil, nepamätá si, nevie čo podpísal. Nevedel uviesť, či spoločnosť mala zamestnancov, uviedol, že chodil do krčmy Kalicha v Prešove, tam ho oslovovali osoby, ktorých mená nevie, vedel by ich označiť a niečo mu v podnapitom stave dávali podpisovať, ale že nemal z toho žiaden finančný prospech. · V zápisnici o podaní vysvetlenia z 29.01.2016 na Kriminálnom úrade finančnej správy svedok W. uviedol, že v čase podpisovania a spisovania zápisnice mal dôvodné obavy o svoj život vo vzťahu k osobe V. B. (ktorú označil za disponenta bankového účtu spoločnosti STANEX Trade, s.r.o.). Opakovane uviedol, že od 02.07.2014, kedy sa stal konateľom spoločnosti spoločnosť nevykonávala žiadnu obchodnú ani ekonomickú činnosť, nevystavovala žiadne faktúry. Uviedol, že v súvislosti s touto spoločnosťou má obavy o svoju osobu. Vtedy keď sa to prepisovalo na neho, bol opitý, nevedel, že sa stal majiteľom nejakej firmy, no všetko útržkovite si matne pamätá v tejto súvislosti tvár V. B.. Menovaný presne vedel všetko čo on kontrolórom povedal, povedal mu aj že bude kontrola a čo má kontrole
povedať, že robil stavebné práce. Keďže mal a stále má obavy o svoje zdravie a život odpovedal mu zo strachu, že dobre a odišiel. Ďalej však trval na tom, že žiadnu činnosť za firmu nevykonával. · V zápisnici z ústneho pojednávania z 12.10.2016 spísanej správcom dane svedok W. ohľadne otázky správcu dane, či si pamätá na meno osoby, ktorá ho kontaktovala vo veci predaja a kúpy obchodného podielu spoločnosti STANEX Trade, s.r.o. uviedol, že si nepamätá. Dokumenty súvisiace s prevodom alebo prechodom obchodného podielu podľa svedka robil právnik, ktorého meno nevedel. Nevedel, či mu boli odovzdávané daňové a účtovné doklady spoločnosti za predchádzajúce obdobia. Nevedel, či o odovzdaní dokladov bol spísaný listinný záznam. K sídlu spoločnosti STANEX Trade, s.r.o. uviedol, že to bola zrekonštruovaná stará budova, vlastníka nehnuteľnosti nevedel povedať, na priestory sídla spoločnosti nejaký papier bol, ale on nemá už žiadne papiere. K nájomnému sa vyjadriť nevedel. K zmene obchodného mena spoločnosti STANEX Trade, s.r.o. na FMB Group s.r.o. a k zmene sídla spoločnosti uviedol, že sa tam zlučovala firma a nevedel uviesť, či to bol finančný dôvod. Nepamätá si ani osobu, ktorá zabezpečila administratívne záležitostí pri zemne údajov v Obchodnom registri a registrácií osoby na Daňovom úrade Bratislava. K spoločnosti FMB Group s.r.o. nevedel uviesť žiadne informácie, že vtedy veľmi pil. Rovnako svedok nevedel identifikovať osobu, ktorá vypracovala príslušné dokumenty a miesto, kde došlo k podpísaniu príslušných dokumentov súvisiacich so zlúčením spoločnosti STANEX Trade, s.r.o. so spoločnosťou Stav-Ba Sk, s.r.o.. K identifikácii menom a priezviskom osoby, ktorá vedľa neho počas ústneho pojednávania sedela (žalobca) svedok uviedol, že jeho meno si nepamätá. Poznajú sa z videnia. Na rovnakom pojednávaní sa však už vedel vyjadriť k tomu, že podpísal príjmové doklady k sporným faktúram aj sporné faktúry. Tovar, ktorý bol predmetom faktúr bol nakúpený od V. Q. a bol nafotený a tak sa ukázal záujemcovi. Predaj sa nerealizoval pravidelne. Jeho známy Z. poznal pána B., dohodli sa, že niečo nafotia a tak prídu do Mikuláša. Odberateľov tovarov a služieb spoločnosti STANEX Trade, s.r.o. v roku 2014 identifikovať nevedel po mene, nevedel identifikovať ani odberateľa pána B. B.. Uviedol k ekonomickej činnosti spoločnosti STANEX Trade, s.r.o., že vykonávala obchodnú činnosť, robili stavby aj predaj súčiastok. Nevedel však špecifikovať konkrétne predmet ekonomickej činnosti odvtedy, keď boli štatutárnym zástupcom ani druhy daní, na ktorých bola spoločnosť registrovaná u miestne príslušného správcu dane. · Spoločnosti FMB Group s.r.o. a VENON Group, s.r.o., s ktorými sa zlúčila spoločnosť STANEX Trade, s.r.o., boli nekontaktné bez možnosti správcu dane získať z úradnej moci ďalšie doklady spôsobilé preukázať zdaniteľné plnenie. · Nevedomosť pani Jenone Gólya, zapísanej konateľky spoločnosti VENON Group, s.r.o., že je konateľkou uvedenej spoločnosti a že spoločnosť STANEX Trade, s.r.o. bola zrušená a vymazaná z Obchodného registra SR zlúčením so spoločnosťou VENON Group, s.r.o..
13. Celkovo teda správny súd vo vzťahu k súboru námietok žalobcu, podstata ktorých spočívala v obrane žalobcu, že predložené dôkazy sú spôsobilé preukázať existenciu zdaniteľného plnenia spoločnosti STANEX Trade, s.r.o. pre žalobcu v zdaňovacom období december 2014, možno konštatovať, že tieto dôkazy túto skutočnosť nepreukázali. Naopak správca dane, ako je zrejmé z vyššie označených výsledkov dokazovania, nadobudol oprávnené pochybnosti o dodaní tovarov od tohto dodávateľa žalobcovi na základe predložených faktúr. V tejto súvislosti správny súd poukazuje na závery rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky III. ÚS 401/2009-17 zo dňa 16.12.2007, podľa ktorého daňový subjekt má v konaní dve základné povinnosti: povinnosť tvrdiť a povinnosť svoje tvrdenia dokázať. Formálne sa obe tieto povinnosti realizujú tak, že daňový subjekt podá riadne vyplnené daňové priznanie (povinnosť tvrdiť), pričom spolu s ním predloží správcovi dane písomné doklady, ktoré je podľa právnych predpisov povinný viesť (dôkazná povinnosť). Najčastejšie ide o účtovné doklady podľa zákona č. 431/2002 Z. z.. Ak však správca dane pri preverovaní uvedených písomných podkladov, hoci aj v rámci daňovej kontroly, preukázateľne spochybní vierohodnosť, pravdivosť alebo úplnosť dôkazov predložených daňovým subjektom, potom možno konštatovať, že správca dane splnil svoju dôkaznú povinnosť (§ 29 ods. 2, vtedy účinnom zákona o správe daní a poplatkov) a v takom prípade je opäť len na daňovom subjekte, či predložením alebo navrhnutím ďalších dôkazov vyvráti spochybnenie jeho pôvodných dôkazov správcom dane. Naznačeným spôsobom dochádza k procesu dokazovania v daňovom konaní k presúvaniu dôkazného bremena medzi správcom dane a daňovým subjektom, čo predstavuje praktické vyjadrenie už uvedenej kombinácie uplatnenia zásady vyhľadávacej a zásady prejednacej. V danom prípade teda správca dane preukázateľne spochybnil vierohodnosť, pravdivosť a úplnosť dôkazov predložených daňovým subjektom, a preto sa dôkazné bremeno presunulo na daňový subjekt, ktorý mal inými dôkazmi vyvrátiť spochybnenie jeho pôvodných dôkazov predložených správcovi dane. Najmä predložením dôkazov pochádzajúcich z prostredia mimo dispozičnej sféry platiteľov zúčastnených na obchode (napríklad navrhnúť výsluch svedkov resp. predložiť listiny, ktorých
vystaviteľmi resp. ktorými svedkami nie sú subjekty zúčastnené na zdaniteľnom obchode). V danom prípade žalobca žiadne takéto dôkazy nepredložil a ani iným spôsobom sa mu nepodarilo preukázať reálne dodanie zdaniteľného plnenia dodávateľom. Žalobca tak neuniesol dôkazné bremeno (§ 24 ods. 1 Daňového poriadku) o skutočnostiach rozhodných z hľadiska aplikácie citovaného ustanovenia § 51 ods. 1 písm. a) v nadväznosti na citované ustanovenie § 49 ods. 1, 2 písm. a) zákona o DPH.
14. Pokiaľ žalobca namietal nesprávne vyhodnotenie výpovede svedka W. mal správny súd za to, že správca dane neprekročil medze voľného hodnotenia dôkazov vo vzťahu k výpovedi svedka W.. Pokiaľ sa svedok W. pri výpovedi dňa 24.06.2015, 28.10.2015 a 29.01.2016 vyjadril, že spoločnosť STANEX Trade, s.r.o., odkedy sa stal jej konateľom, nevykonávala žiadnu obchodnú činnosť pričom ďalej do zápisnice z 24.06.2015 uvádzal, že nevystavoval žiadne faktúry, žiadne faktúry nepodpisoval, do zápisnice z 28.10.2015 už uviedol, že niečo mu v podnapitom stave dávali podpisovať, ale že nemal z toho žiaden finančný prospech a do zápisnice z 12.10.2016 uviedol, že podpísal sporné faktúry, ako aj príjmové doklady k uvedeným faktúram, potom správca dane celkom odôvodnene pristúpil ku konštatovaniu vzájomne odporujúcich si výpovedí svedka W.. Samotná skutočnosť, aj keby bola nepochybne preukázaná, že v čase podania svedeckej výpovede v dňoch 24.06.2015, 28.10.2015 a 29.01.2016 mal byť pod vplyvom alkoholu a antidepresív (ktorú okolnosť svedok označil ako okolnosť odôvodňujúcu rozdielnosť výpovedí) ešte nepreukazuje, že výpovede svedka do zápisnice z 24.06.2015, 28.10.2015 a 29.01.2016 sú nepravdivé, zatiaľ čo výpoveď svedka do zápisnice z 12.10.2016 je jediná pravdivá. Rovnako môže platiť, že uvedené výpovede svedka do uvedených zápisníc boli pravdivé a nepravdivá, dodatočne vykonštruovaná, bola výpoveď z 12.10.2016. Správny súd si nemohol nevšimnúť ani skutočnosť, že v zápisnici z 12.10.2016 si svedok W. na niektoré skutočnosti spomenul, zatiaľ čo iné súvisiace okolnosti výkonu obchodnej činnosti spoločnosti STANEX Trade, s.r.o. vôbec nevedel identifikovať. Uvedené skôr správnemu súdu svedčí v prospech záveru, že svedok bol k výpovedi pred správcom dane vopred inštruovaný. Nebol však inštruovaný na všetky skutočnosti, ktoré vyplynuli z výsluchu správcom dane. Zatiaľ čo sa vedel vyjadriť k spolupráci so spoločnosťou STANEX Trade, s.r.o.,
- k podpisovaniu faktúr a príjmových dokladov k uvedeným faktúram, ako aj k predmetu plnenia, či osobe jeho dodávateľa, vôbec sa nevedel vyjadriť k ďalším skutočnostiam, ktoré vytvárajú širší obraz dôveryhodnosti, celkovej činnosti spoločnosti STANEX Trade, s.r.o. ako aj hodnovernosti výpovede svedka ako celku. V tejto súvislosti rovnako správny súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci sp. zn. 8Sžf/51/2010, v zmysle ktorého znakom jednej zo zásad obchodného práva t. j. obchodného styku je predpoklad riadneho fungovania obchodnej spoločnosti a že štatutárny orgán má mať presnú vedomosť o obsahu a rozsahu činnosti, ktorými spoločnosť napĺňa definíciu pojmu podnikania. Rovnako Najvyšší súd SR vo veci sp. zn. 5Sžs/97/2009 zvýrazňuje nielen základnú zásadu obchodného práva a to poctivého obchodného styku, ale aj tú skutočnosť, že súčasným základným predpokladom pre riadne fungovanie obchodnej spoločnosti je to, že štatutárny orgán obchodnej spoločnosti musí mať vedomosť nielen o obsahu a rozsahu činností, ktorými podnikateľ napĺňa jednotlivé definičné znaky pojmu podnikanie, ale aj o subjektoch v spolupráci s ktorými tak činí. Podľa názoru správneho súdu takéto vedomosti evidentne štatutárnemu zástupcovi spoločnosti STANEX Trade, s.r.o. chýbali. Správny súd považuje jeho výpoveď za nehodnovernú nielen pre rozpory jeho jednotlivých výpovedí v jednotlivých označených zápisniciach, ale aj pre nehodnovernosť samotnej výpovede v zápisnici z 12.10.2016 (ktorú výpoveď svedka za jedinú dôveryhodnú označil žalobca), keďže z tejto zápisnice nepochybne plynie nedôveryhodnosť daná tým, že svedok si na určité skutočnosti súvisiace s výkonom podnikateľskej činnosti vlastnej spoločnosti nevedel spomenúť vôbec resp. o nich nevedel žiadne podrobnosti, zatiaľ čo iné okolnosti svojej obchodnej činnosti, konkrétne spoluprácu so žalobcom potvrdiť svojou výpoveďou vedel. Za takejto skutkovej situácie je správny súd toho názoru, že žalovaný rovnako ako aj správny orgán prvého stupňa celkom odôvodnene pristúpili k vyhodnoteniu svedeckej výpovede svedka W. ako nehodnovernej a nespôsobilej ani v kontexte s označenými faktúrami a príjmovými dokladmi preukázať reálnosť poskytnutia zdaniteľného plnenia.
15. Žalobca je toho názoru, že pokiaľ svedecké výpovede odberateľov žalobcu nie sú spôsobilým dôkazným prostriedkom, hoci nepriamym, na to, aby preukázali dodanie tovaru žalobcovi, potom je rovnako preukázanie dodania tovaru dodávateľovi STANEX Trade, s.r.o. od V. Q. rovnako irelevantným dôkazným prostriedkom. Na základe uvedeného žalobcovi nie je zrejmé, prečo o nevykonanie tohto dôkazného prostriedku (pre nekontaktnosť V. Q.) žalovaný oprel odôvodnenie napadnutého rozhodnutia v otázke preukázania nedodania tovaru žalobcovi alebo nehodnovernosti výpovede svedka W.. Na tomto mieste považuje správny súd za potrebné zdôrazniť, že predmetom preverovania práva na odpočítanie DPH uplatneného žalobcom nie je existencia tovaru a jeho následné dodanie jeho odberateľom, ale
náležitosti zdaniteľného obchodu zachytené v došlej faktúre (rovnako rozsudok NSSR č. k. 1Sžf/91/2015 z 24. januára 2017). Právne relevantné je teda preukázanie existencie daňovej povinnosti u dodávateľa daňového subjektu a tiež to, že tento si voči danému subjektu daň uplatnil, teda podmienky sa viažu na dodávateľa žalobcu a nie na jeho odberateľa. Správcom dane zistené skutočnosti, t.j. že spoločnosti BOTTLING PRINTING s.r.o. a IPZ s.r.o. (odberatelia žalobcu) obchodovali so žalobcom, t.j. potvrdili nákup a obchodovanie so žalobcom, neboli preto spôsobilé sami o sebe preukázať žalobcom tvrdenú a v konaní relevantnú skutočnosť, že nakúpený tovar bol žalobcovi dodaný práve spoločnosťou STANEX Trade, s.r.o., zatiaľ čo v uvedených súvislostiach bolo dôvodné za relevantné označiť dokazovanie správcu dane vedené smerom k preukázaniu dodania tovaru spoločnosťou STANEX Trade, s.r.o. teda výsluchom jej konateľa - W. a podporne tiež výsluchom svedka Q. ako konateľa spoločností ADAST
- obchodná spoločnosť spol. s r.o., EKO - 2000, s.r.o., ktoré spoločnosti mali dodať tovar (použité stroje, zariadenia a súčiastky) spoločnosti STANEX Trade, s.r.o.. Námietka žalobcu je preto nedôvodná. Naviac je potrebné podotknúť, že správca dane a žalovaný „nepostavili“, ako tvrdí žalobca, svoje rozhodnutia len na nekontaktnosti svedka Q. ale v súlade s ustanovením § 3 ods. 3 Daňového poriadku hodnotil vykonané dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliadol na všetko, čo v konaní vyšlo najavo. Nekontaktnosť svedka Q. bola len jedným z nepriamych dôkazov. Patrí k dôkazom, ktoré spolu s ďalšími vykonanými dôkazmi napr. zápisnicami o výsluchu p. W. a samotnou svedeckou výpoveďou W. pred prvostupňovým správnym orgánom, (kedy si jednotlivé výpovede svedka vzájomne odporovali), dotvárajú celkový obraz nedôveryhodnosti žalobcom tvrdeného obchodu. Vniesli teda pochybnosti o deklarovanom obchode a bolo na žalobcovi aby tieto dôvodné pochybnosti správcu dane vyvrátil.
16. Správny súd sa stotožnil so záverom správcu dane a žalovaného, že zistený skutkový stav odôvodňuje závažné pochybnosti správcu dane o existencii materiálneho plnenia - dodaní tovaru spoločnosťou STANEX Trade, s.r.o. žalobcovi, pričom tieto závažné pochybnosti po prenesení dôkazného bremena na žalobcu sa žalobcovi nepodarilo vyvrátiť relevantnými dôkazmi. V nadväznosti na žalobcom všeobecne formulované žalobné námietky správny súd záverom konštatuje, že nezistil porušenie základných zásad daňového konania, nepreskúmateľnosť rozhodnutí správnych orgánov, zistenie skutkového stavu bolo dostatočné pre právne posúdenie veci, pričom skutkový stav ktorý správne orgány vzali za základ rozhodnutí má oporu v administratívnom spise.
17. Vzhľadom na to, že všetky žalobné námietky súd vyhodnotil ako nedôvodné, žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol.
18. O náhrade trov konania vo vzťahu k žalobcovi bolo rozhodnuté podľa § 167 ods. 1 SSP a contrario tak, že ako neúspešnému účastníkovi mu náhradu trov konania nepriznal a vo vzťahu k žalovanému podľa § 168 SSP a contrario tak, že ani žalovanému súd náhradu trov nepriznal, pretože neboli splnené podmienky na jeho aplikáciu.
Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ak to zákon pripúšťa (439, 440 SSP) v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu, ktorá sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.