Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_2Csp-3-2018.pdf
PDF · 127.05 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
BN-2Csp/3/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bánovce nad Bebravou sudcom JUDr. Tomášom Brinčíkom v spore žalobcu: Poštová banka, a.s., so sídlom Dvořákovo nábrežie 4, 811 02 Bratislava, IČO: 31 340 890, právne zastúpeného: Advokátska kancelária JUDr. Veronika Kubriková, PhD., s.r.o., so sídlom Martinčekova 13, 821 01 Bratislava - Ružinova, IČO: 50 361 368, proti žalovanej: L. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. XX, XXX XX F., štátna občianka Slovenskej republiky, o zaplatenie 2.712,28 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 1.270,93 eur s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 1.270,93 eur od 13.01.2018 do zaplatenia, a to v pravidelných mesačných splátkach vo výške 80,00 eur, ktoré sú splatné vždy do 25. dňa v mesiaci počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku až do úplného zaplatenia s tým, že v prípade omeškania s plnením čo i len jednej splátky sa stáva splatný celý dlh.
II. Vo zvyšku súd žalobu z a m i e t a.
III. Žalovanej náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 15.01.2018 domáhal proti žalovanej zaplatenia istiny vo výške 2.712,28 eur, úrokov vo výške 1.381,62 eur, úrokov vo výške 12,90 % ročne zo sumy 2.712,28 eur od 13.01.2018 do zaplatenia, úrokov z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 2.712,28 eur od 13.01.2018 do zaplatenia, poplatkov vo výške 14,65 eur a náhrady trov konania.
2. Podanú žalobu žalobca odôvodnil tým, že dňa 16.05.2012 bola medzi žalobcom v právnom postavení veriteľa a žalovanou v právnom postavení dlžníka uzatvorená zmluva o úvere č. XXXXXXXXXX, súčasťou ktorej sú Všeobecné obchodné podmienky a Obchodné podmienky pre úver. Na základe zmluvy bol žalovanej poskytnutý zo strany žalobcu úver, a to vo výške 4.000,00 eur. Žalovaná sa podľa zmluvy zaviazala vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky v splátkach vo výške podľa zmluvy o úvere, výška každej splátky, vrátane skladby a splatnosti jednotlivých splátok úveru je zrejmá z Predpisu splátok. V prípade, ak je súčasťou zmluvy o úvere aj dohoda strán o poistení schopnosti splácať úver, v mesačnej splátke je zahrnuté aj dohodnuté poistné podľa Sadzobníka. V prípade, ak ide o poistenie dobrovoľné vo forme doplnkovej služby, poukázal na to, že takéto poistné sa nezapočítava do celkových nákladov úveru, a to s poukazom na § 2 písm. g) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov. V dobe od uzatvorenia zmluvy žalovaná splatila svoj záväzok len čiastočne, pričom jednotlivé platby a spôsob ich započítania sú uvedené v časti "Zaplatené splátky" listiny "Aktuálny stav úveru". Listina Aktuálny stav úveru je vyhotovená z bankového informačného systému žalobcu, ktorý je vedený v súlade s ustanovením § 40 ods. 8 a 9 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách v platnom znení. Uviedol, že v zmysle
Obchodných podmienok pre úver, ak je klient v omeškaní s platením čo i len jednej splátky, veriteľovi vzniká nárok požadovať predčasné splatenie úveru vrátane príslušenstva. Žalobca pred zosplatnením úveru uplatnil postup podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka a žalovanej zaslal upozornenie pred zosplatnením úveru. V upozornení pred zosplatnením bola žalovaná oboznámená s tým, že je viac ako 3 mesiace po lehote splatnosti pohľadávka z titulu predmetnej zmluvy o úvere. Vzhľadom na to, že žalovaná úhradu pohľadávky nevykonala do 15 kalendárnych dní od doručenia upozornenia banky, žalobca pristúpil k zosplatneniu úveru listom - Výzva na úhradu dlžnej sumy. Žalovaná ani napriek zaslanej výzve nezaplatila dlžnú pohľadávku. V súlade s Obchodnými podmienkami vznikla žalovanej povinnosť zaplatiť za poskytnutý úver úroky. Takto určená úroková sadzba je v predmetnej zmluve dojednaná vo výške 12,90 % ročne, pričom výška úrokovej sadzby je špecifikovaná aj v listine "Aktuálny stav úveru". V zmysle Obchodných podmienok, v prípade, ak sa úver stane predčasne splatným, žalobca je ďalej oprávnený úročiť nesplatenú istinu úveru úrokom dojednaním v zmluve. Žalobca si v súdnom konaní uplatňuje voči žalovanej aj príslušné zákonné úroky z omeškania, a to v súlade s § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z. vo výške 5,05 %.
3. Žalovaná sa k podanej žalobe písomne nevyjadrila.
4. Na výzvu súdu žalobca v podaní zo dňa 01.10.2018 uviedol, že dňa 16.05.2012 bola medzi žalobcom ako veriteľom a žalovanou ako dlžníkom uzavretá zmluva o úvere č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej bol žalovanej poskytnutý úver, a to vo výške podľa zmluvy. Žalovaná sa podľa zmluvy zaviazala vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky v splátkach s lehotou splatnosti tej - ktorej splátky dohodnutou v zmluve. V dobe od uzatvorenia zmluvy po vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru žalovaná splatila svoj záväzok len čiastočne, pričom jednotlivé platby a spôsob ich započítania sú uvedené v listine ,,Aktuálny stav úveru" vyhotovenej ku dňu 31.12.2017. Vzhľadom na skutočnosť, že zo strany žalovanej došlo k podstatnému porušeniu zmluvných povinností zo zmluvy o úvere, a to tým, že neuhrádzala pravidelné mesačné splátky úveru riadne a včas, vyhlásil žalobca úver za predčasne splatný ku dňu 15.01.2015. Napriek zosplatneniu úveru nedošlo zo strany žalovanej k úhrade pohľadávky žalobcu, resp. nedošlo k úhrade riadne a včas. Žalovaná uhradila celkovo sumu vo výške 2.729,07 eur, ktorá bola v zmysle zmluvy o úvere v spojení s Obchodnými podmienkami započítaná nasledovne: suma vo výške 269,07 eur na poplatky, suma vo výške 1.172,28 eur na zmluvné úroky a úroky z omeškania a suma 1.287,72 eur na istinu. Žalovaná sa zaviazala úver splácať v pravidelných mesačných splátkach vo výške 80,95 eur mesačne vždy k 15. dňu v mesiaci, počnúc dňom 15.06.2012. Žalobca uviedol v podaní výpočet zmluvných úrokov a úrokov z omeškania do dňa 13.01.2018 a špecifikoval, z čoho pozostáva uplatnená suma poplatkov vo výške 14,65 eur. Mal za to, že ustanovenie § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka v novelizovanom znení sa vzťahuje výlučne na právne vzťahy založené po 01.04.2015. Poukázal tiež na rozhodnutie Súdneho dvora C-XX/XXXX. Súhlasil s postupným splnením dlhu pravidelnými mesačnými splátkami po 48,00 eur, a to pod hrozbou straty výhody splátok v prípade nesplácania čo i len jednej splátky.
5. Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 15.10.2018. Na pojednávanie sa dostavila žalovaná, nedostavili sa ani právny zástupca žalobcu a žalobca, ktorí ospravedlnili svoju neúčasť na nariadenom pojednávaní a žiadali o konanie vo veci samej aj v ich neprítomnosti. Za zistenia a vyhodnotenia týchto procesných podmienok na konanie podľa § 180 C.s.p., súd na tomto pojednávaní vec prejednal a vykonal dokazovanie oboznámením žaloby, podaní strán a doložených listín, a to konkrétne: žaloba zo dňa 12.01.2018 č.l. 1-5, podanie žalobcu označené ako "Doplnenie príloh žaloby" zo dňa 20.03.2018 č.l. 18, špecifikácia úrokov do zosplatenia č.l. 19, listina označená ako "Aktuálny stav úveru ku dňu 31.12.2017" č.l. 20-21, podací hárok č. V č.l. 21, č.l. 32, podací hárok č. V č.l. 22, č.l. 48, obchodné podmienky pre úver č.l. 23-26, predpis splátok k predmetnej zmluve o úvere č.l. 27-28, sadzobník poplatkov č.l. 28-31, upozornenie - výzva na splatenie dlžnej časti úveru zo dňa 27.07.2015 č.l. 32, všeobecné obchodné podmienky č.l. 33-47, výzva na úhradu dlžnej sumy zo dňa 13.08.2015, zmluva o úvere zo dňa 16.05.2012 s obchodnými podmienkami pre stavebný úver so sporením č.l. 49-51, podanie žalobcu zo dňa 01.10.2018 č.l. 62-69, lustrácia v Obchodnom vestníku SR - žalovaná, ďalšieho obsahu spisu a zistil nasledovný skutkový stav.
6. Žalobca ako banka a žalovaná ako dlžník uzatvorili zmluvu č. XXXXXXXXXX zo dňa 16.05.2012, na základe ktorej sa žalobca zaviazal poskytnúť žalovanej úver v schválenej výške 4.000,00 eur znížený o poplatok za spracovanie úveru podľa aktuálneho Sadzobníka poplatkov žalobcu, ktorý úver sa žalovaná zaviazala splácať v 72-och mesačných splátkach vo výške 80,95 eur, s poplatkom za správu a vedenie
úverového účtu vo výške 82,61 eur, a to počnúc dňom 15.06.2012 pri úrokovej sadzbe vo výške 10,90 % ročne (ďalej len "predmetná zmluva"). Dátum konečnej splatnosti bol v predmetnej zmluve stanovený na deň 15.05.2018. Splatnosť splátok bola stanovená k 15. dňu v mesiaci. RPMN bola v zmluve určená vo výške 13,20 %, priemerná hodnota RPMN vo výške 19,59 %. Ako celková výška nákladov je v predmetnej zmluve uvedená suma 1.665,01 eur. Podľa Sadzobníka poplatkov žalobcu výška poplatku za spracovanie úveru je 2,00 % zo sumy úveru (2,00 % zo sumy 4.000,00 eur = 80,00 eur).
7. Z listiny označenej ako "Aktuálny stav úveru ku dňu 31.12.2017" vyplýva čerpanie úveru dňa 18.05.2012 v celkovej sume 3.920,00 eur, pričom v tento deň bol zaúčtovaný aj poplatok za poskytnutie úveru v sume 80,00 eur z prostriedkov úveru.
8. Upozornením - Výzvou na splatenie dlžnej časti úveru zo dňa 27.07.2015 žalobca upozornil žalovanú, že ku dňu 27.07.2015 je pohľadávka banky vyplývajúca z predmetnej zmluvy viac ako 3 mesiace po lehote splatnosti vo výške 571,15 eur pozostávajúcej z omeškanej splátky vo výške 560,00 eur, poplatkov vo výške 11,15 eur a poistného vo výške 0,00 eur. V prípade, ak nedôjde k úhrade vyššie uvedenej dlžnej sumy záväzku, banka je oprávnená využiť ustanovenie § 565 Občianskeho zákonníka a vyhlásiť úver predčasne splatným v zmysle príslušných ustanovení predmetnej zmluvy a obchodných podmienok a žiadať od žalovaného úhradu celej úverovej pohľadávky. Výzva bola odoslaná žalovanej dňa 28.07.2015.
9. Z výzvy na úhradu dlžnej sumy zo dňa 13.08.2015 vyplýva, že žalobca touto listinou žalovanej oznámil, že ku dňu 13.08.2015 sa stáva úverová pohľadávka z predmetnej zmluvy predčasne splatnou v celom rozsahu s uvedením celkovej dlžnej sumy vo výške 2.930,75 eur. Žalobca zároveň vyzval žalovanú na úhradu uvedenej sumy v lehote do 10 kalendárnych dní odo dňa doručenia výzvy. Výzva bola odoslaná žalovanej dňa 14.08.2015. Oprávnenie veriteľa na vyhlásenie predčasnej splatnosti celého úveru vrátane príslušenstva pritom vyplýva z článku 9.2 Obchodných podmienok pre stavebný úver so sporením.
10. Z nerozporovaných skutkových tvrdení žalobcu, ako aj z listiny označenej ako "Aktuálny stav úveru ku dňu 31.12.2017" vyplýva, že žalovaná od uzatvorenia zmluvy do poslednej úhrady dňa 22.01.2015 uhradila žalobcovi na úver celkovo sumu 2.649,07 eur a zároveň bol z prostriedkov úveru uhradený aj poplatok za poskytnutie úveru vo výške 80,00 eur.
11. Žalovaná na pojednávaní k podanej žalobe uviedla, že k omeškaniu splátok došlo, nakoľko zanechala jej pôvodné zamestnanie v Topoľčanoch, odišla pracovať do Trenčína, ale bohužiaľ jej príjmy neboli v takej výške, aby si mohla plniť záväzky. Vždy však komunikovala so žalobcom. Žalovaná nevedela presne uviesť, akú sumu celkovo uhradila na predmetný úver, ale uviedla, že tabuľka o úhradách predložená žalobcom je pravdivá. Požiadala súd o povolenie splácania dlžnej sumy v mesačných splátkach vo výške 80,00 eur, nakoľko v súčasnosti nie je schopná dať dohromady takú sumu peňazí, preto konzultovala aj so žalobcom možnosť splácania dlžnej sumy v splátkach. Uviedla, že pracovala v rámci podnikateľskej činnosti jej dcéry, toho času sú prevádzky v Miticiach a v Trenčíne na Opatovskej ulici uzatvorené. V Miticiach sa jednalo o prevádzku potravín a v Trenčíne o prevádzku vinotéky. Dcéra si našla už nové zamestnanie a žalovaná je v súčasnej dobe zamestnaná popri dcére brigádnicky. Uviedla, že popri práci v prevádzkach v Trenčíne a v Miticiach robila asistentku ťažko zdravotne postihnutej osobe v Trenčianskej Turnej. Keďže však sa jednalo o dochádzanie do Trenčianskej Turnej, čo je finančne aj časovo nákladné, tak si dala žiadosť o obdobnú činnosť v Topoľčanoch, kde sa takisto bude starať o vekovo staršiu osobu ako opatrovateľský záväzok. Poukázala na skutočnosť, že jej príjem predstavuje cca 550,00 až 600,00 eur mesačne. Je vydatá, býva v byte, ktorý je v BSM spolu s manželom, má jednu dcéru, ktorá je už dospelá a samostatne zárobkovo činná. Medzi jej výdavky patria platby na základné energie v byte, jedenkrát štvrťročne sa skladajú štyri byty po 100,00 eur z toho sa hradí hypotéka, ktorú si zobrali na zateplenie bytového domu a do fondu opráv, elektrika vo výške 23,00 eur mesačne, poplatky na plyn 56,00 eur mesačne, ešte má tiež bežné výdaje na stravu, benzín atď. Uviedla, že manžel spláca splátky tiež Poštovej banke vo výške 50,00 eur na povolené prečerpanie a svoj záväzok na dostupnej pôžičke vo výške 100,00 eur mesačne a aj ona má ešte jeden úver, ktorý však spláca pravidelne, tam je splátka 90,00 eur mesačne.
12. Podľa § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka v znení účinnom v čase uzatvorenia predmetnej zmluvy (ďalej len "Obchodný zákonník") zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na
požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
13. Podľa § 52 ods. 1 až 4 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzatvorenia predmetnej zmluvy (ďalej len "Občiansky zákonník") spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
14. Podľa § 53 ods. 1, 2, 3 a 5 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
15. Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.
16. Podľa § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
17. Podľa § 565 Občianskeho zákonníka ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.
18. Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
19. Podľa § 2 písm. a/ a b/ zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v čase uzatvorenia predmetnej zmluvy (ďalej "zákon č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch") na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania, veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.
20. Podľa § 2 písm. d/ zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.
21. Podľa § 2 písm. g/ zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch na účely tohto zákona sa rozumie celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom všetky náklady vrátane úrokov, provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov; do celkových nákladov patria aj náklady na doplnkové služby súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a to
najmä poistné, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby získal spotrebiteľský úver alebo aby ho získal za ponúkaných podmienok.
22. Podľa § 2 písm. h/ zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch na účely tohto zákona sa rozumie celkovou čiastkou, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, súčet celkovej výšky spotrebiteľského úveru a celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom.
23. Podľa § 2 písm. i/ zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch na účely tohto zákona sa rozumie ročnou percentuálnou mierou nákladov ("RPMN") celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vyjadrené ako ročné percento z celkovej výšky spotrebiteľského úveru podľa § 19.
24. Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.
25. Podľa § 9 ods. 2 písm. g/ zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie.
26. Podľa § 9 ods. 2 písm. j/ zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov.
27. Podľa § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1, b) je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.
28. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
29. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
30. Podľa § 10c nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z, ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v platnom znení, ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.
31. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. (v znení účinnom k 31.01.2013) výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
32. Súd na základe vykonaného dokazovania a po zhodnotení jeho výsledkov dospel k záveru, že žaloba žalobcu je čiastočne dôvodná.
33. Súd posúdil predmetnú zmluvu, uzatvorenú medzi žalobcom a žalovanou, podľa jej obsahu a dospel k záveru, že ide o zmluvu o úvere podľa § 497 a nasl. ustanovení Obchodného zákonníka. Zároveň však ide aj o spotrebiteľskú zmluvu podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka a predmetná zmluva spĺňa tiež definičné znaky zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa vyššie uvedených ustanovení § 2 písm. a/, b/ a d/ zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Žalovaná vystupovala v zmluvnom vzťahu ako fyzická osoba - nepodnikateľ, pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonala v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Žalobca je bankou, vystupoval nepochybne v zmluvnom vzťahu so žalovanou ako podnikateľ poskytujúci klientom spotrebiteľské úvery v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti - dodávateľ. Spotrebiteľský charakter predmetnej zmluvy je nepochybný aj tým, že zmluva bola žalobcom pripravená vopred na formulári vrátane znenia pripojených všeobecných obchodných podmienok bez možnosti zasiahnuť do ich znenia žalovanou ako spotrebiteľom. Súd na základe uvedeného na predmetnú zmluvu aplikoval aj príslušné právne normy chrániace spotrebiteľa, teda najmä príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka a zákona o spotrebiteľských úveroch. Súd tiež zdôrazňuje, že ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom.
34. Pre spotrebiteľské zmluvy je vo všeobecnosti charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom spravidla z pozície "slabšej" zmluvnej strany, nakoľko práve dodávateľ je tvorcom zmluvných podmienok, ktoré sú vopred určené a ktoré spotrebiteľ spravidla nemá možnosť reálne ovplyvniť. Účelom citovanej právnej úpravy obsiahnutej v ustanovení § 52 a nasledujúcich Občianskeho zákonníka je práve vyrovnávať túto nerovnováhu v právnom postavení dodávateľa a spotrebiteľa. Vychádza sa totiž z predpokladu, že predovšetkým spotrebiteľ uzatvára zmluvu s dodávateľom v dobrej viere, že dodávateľ vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar, resp. služby koná profesionálne a v súlade s poctivým prístupom k podnikaniu. Preto súd v záujme naplnenia ochrany spotrebiteľa preskúmal dôvodnosť žalovaného nároku, najmä v kontexte jeho súladu s príslušnými právnymi normami upravujúcimi ochranu spotrebiteľov.
35. V danom prípade súd podrobil uvedenú zmluvu kontrole jej súladu so zákonom a zistil, že v predmetnej zmluve, titulom ktorej odvodzuje žalobca svoje nároky uplatnené v tomto konaní, nie je uvedená celková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ veriteľovi zaplatiť. V predmetnej zmluve je uvedená len výška úveru v sume 4.000,00 eur a celková výška nákladov vo výške 1.665,01 eur. Malým, takmer nečitateľným písmom, je následne v predmetnej zmluve uvedené, že celkovú čiastku úveru predstavuje súčet výšky úveru a celkových nákladov spojených so spotrebiteľským úverom. Súd zastáva v tejto súvislosti názor, že celková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, musí byť v zmluve uvedená výslovne a jednoznačne, keď účelom uvedenia tejto náležitosti v zmluve o spotrebiteľskom úvere je nepochybne to, aby bol spotrebiteľ už na začiatku úverového vzťahu informovaný a mal prehľad o tom, koľko finančných prostriedkov bude povinný ako dlžník pri splácaní úveru celkovo vynaložiť. Na základe uvedeného súd konštatuje, že v predmetnej zmluve absentuje náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. j/ zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Žalobca v predmetnej zmluve zároveň neuviedol všetky predpoklady, ktoré použil na výpočet ročnej percentuálnej miery nákladov.
36. Súd k tomu navyše konštatuje, že pri počte splátok 72 a výške splátky 82,61 eur tak, ako to bolo stanovené v predmetnej zmluve, celková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ veriteľovi zaplatiť predstavuje sumu 5.947,92 eur, a teda nie sumu 5.665,01 eur (získanú výpočtom ako súčet výšky úveru 4.000,00 eur + celková výška nákladov na úver uvedenej v zmluve v sume 1.665,01 eur). V samotnej zmluve je pritom pri výške splátky uvedené, že splátka vo výške 82,61 eur je vrátane poplatku za správu úverového účtu. Navyše aj pri výške splátky 80,95 eur (bez poplatku za správu úverového účtu) je celková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť v sume 5.828,40 eur, teda suma vyššia ako suma 5.665,01 eur. V tejto súvislosti súd uvádza, že celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom sú všetky náklady vrátane úrokov, provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov. Do celkových nákladov patria aj náklady na doplnkové služby súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a to najmä poistné, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby získal spotrebiteľský úver alebo aby ho získal za ponúkaných podmienok. V tejto súvislosti súd konštatuje, že zo znenia predmetnej zmluvy je zrejmé, že v zmluve sa nachádza predformulovaný text o poistení schopnosti splácať úver ako "základný súbor poistenia", avšak predmetná zmluva vôbec nepredpokladá odmietnutie poistenia ako takého, resp. uzatvorenie úverovej zmluvy bez poistenia. Podľa názoru súdu sú v predmetnej zmluve na základe vyššie uvedeného nesprávne stanovené celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom a tým aj nesprávne určená celková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ veriteľovi zaplatiť tak, ako to definuje § 2 písm. g/, h/ zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, čím je priemernému spotrebiteľovi poskytnutý klamlivý údaj o celkovej sume "preplatenia" úveru. Na základe uvedeného súd konštatuje, že v predmetnej zmluve nebola správne uvedená zákonná náležitosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 9 ods. 2 písm. j/
zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Uvedené je významné podľa názoru súdu i pre správne stanovenie RPMN. Je nepochybné, že ak sú celkové náklady na úver stanovené v predmetnej zmluve v nižšej sume, ako sú v skutočnosti, je následne aj RPMN stanovená v nižšej percentuálnej výške, a teda nesprávne a pre spotrebiteľa zavádzajúco. Veriteľ zároveň neuviedol všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov.
37. Súd ďalej zistil, že predmetná zmluva obsahuje nesprávny údaj výšky úveru. V posudzovanom prípade žalovaná dostala do dispozície nie sumu 4.000,00 eur, ale len sumu 3.920,00 eur, teda suma 4.000,00 eur po odrátaní poplatku za poskytnutie úveru v sume 80,00 eur a to z prostriedkov úveru v deň poskytnutia úveru. Výklad tohto pojmu celková výška úveru podal Súdny dvor EÚ v rozsudku C- XXX/XX. V zmysle tohto rozsudku sa celkovou výškou úveru myslí suma, ktorá bola daná k dispozícii spotrebiteľovi, čo vylučuje sumy, ktoré si poskytovateľ úveru účtuje na úhradu nákladov súvisiacich s predmetným úverom a ktoré nie sú tomuto spotrebiteľovi reálne vyplatené. Predmetná zmluva o úvere tak neobsahuje v zmysle ustanovenia § 9 ods. 2 písm. g) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch základnú náležitosť, a to celkovú výšku úveru.
38. Vzhľadom na absenciu vyššie uvedených náležitostí, resp. ich nesprávne určenie v predmetnej zmluve, súd považoval úver poskytnutý žalobcom ako veriteľom žalovanej za poskytnutý bez úroku a bez poplatkov (§ 11 ods. 1 písm. a/, b/ zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v príslušnom znení).
39. V tejto súvislosti súd dospel na základe vykonaného dokazovania k záveru, že žalobca dodržal postup vyžadovaný § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka v spojení s § 565 Občianskeho zákonníka pri vyhlásení mimoriadneho zosplatnenia celej pohľadávky z predmetnej zmluvy ku dňu 13.08.2015 (s prihliadnutím aj na ustanovenie článku 9.2 predložených obchodných podmienok pre úver), čo žalovaná napokon ani nenamietala.
40. Nad rámec uvedeného súd ešte uvádza, že žalobca si uplatňoval v konaní okrem iného aj nárok na úrok v dohodnutej výške z dlžnej istiny aj po zosplatnení predmetného úveru. Takýto úrok mu podľa názoru súdu nepatrí. Podľa ustanovenia § 503 ods. 1 Obchodného zákonníka je záväzok vrátiť úrok splatný "spolu so záväzkom vrátiť použité peňažné prostriedky". Citované ustanovenie podľa názoru súdu vychádza zo zásady, že veriteľ má nárok na úroky ako zmluvnú odplatu za užívanie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o úvere. Inak povedané, zmluvná odplata patrí veriteľovi len za čas, počas ktorého dlžník užíva peňažné prostriedky v súlade so zmluvou. V momente, kedy užívanie peňažných prostriedkov zo strany dlžníka je v rozpore so zmluvou (lebo ich nevrátil v lehote splatnosti, či už dohodnutej v zmluve alebo v dôsledku predčasného zosplatnenia), ide o omeškanie upravené osobitnými predpismi, na ktoré sa viažu iné (zákonné) nároky, a tieto možno zmluvne upraviť (modifikovať) len v tom rozsahu, v akom to zákon pripúšťa. Opačný výklad by podľa názoru súdu viedol k neprimeranému a nedôvodnému zvýhodneniu veriteľov poskytujúcich peňažné prostriedky na základe zmluvy o úvere (§ 497 a nasl. Obchodného zákonníka) alebo zmluvy o pôžičke (§ 657 a nasl. Občianskeho zákonníka) oproti všetkým iným veriteľom peňažných prostriedkov. Maximálna sadzba úrokov z omeškania v spotrebiteľských zmluvách je pritom kogentná a nemožno sa od nej dohodou odchýliť (porov. judikát R 5/2000). Tým, že by sa veriteľovi dovolilo žiadať za dobu omeškania popri úrokoch z omeškania aj zmluvné úroky by sa táto kogentnosť v podstate obchádzala.
41. Keďže sa spotrebiteľský úver považuje za bezúročný a bez poplatkov, je žalovaná povinná zaplatiť žalobcovi len rozdiel medzi sumou reálne poskytnutého úveru 3.920,00 eur a sumou vykonaných úhrad žalovanou žalobcovi v sume 2.649,07 eur, t. j. sumu 1.270,93 eur. Žalovaná túto sumu doposiaľ neuhradila, preto súd žalobe v časti vyhovel a zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi nevrátenú istinu poskytnutého úveru vo výške 1.270,93 eur.
42. Žalobca si v žalobnom návrhu uplatnil aj nárok na úrok z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 2.712,28 eur od 13.01.2018 do zaplatenia. Žalovaná bola po uplynutí lehoty vo výzve žalobcu na základe vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru nepochybne v omeškaní so zaplatením svojho peňažného dlhu, preto súd žalobcovi okrem priznanej istiny priznal aj úrok z omeškania v žalobcom uplatnenej výške neodporujúcej zákonu (s poukazom na § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. v príslušnom znení) z dlžnej priznanej sumy za obdobie od 13.01.2018 do zaplatenia, teda
za obdobie tak, ako to žiadal žalobca v petite žaloby. V prevyšujúcej časti súd uplatnený nárok na úrok z omeškania zamietol.
43. Súd v konečnom dôsledku žalobe čiastočne vyhovel a vo zvyšnej časti nedôvodne požadovanej istiny a požadovaného príslušenstva žalobu zamietol.
44. Podľa § 232 ods. 2, 3, 4 C.s.p. ak súd uložil v rozsudku povinnosť plniť, rozsudok je vykonateľný márnym uplynutím lehoty na plnenie, ak nie je ustanovené inak. Lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu. Ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia.
45. Žalovaná v konaní navrhla, aby jej súd umožnil splácanie dlhu v mesačných splátkach vo výške 80,00 eur s poukazom na jej osobné, majetkové a príjmové pomery.
46. Pri úvahe o určení lehoty na splnenie povinnosti alebo pri určení, že peňažné plnenie sa môže realizovať v splátkach, je nutné podľa názoru súdu vychádzať z konkrétnych okolností prípadu, osobných a majetkových pomerov strán sporu, je tiež potrebné posúdiť, či prípadné zaplatenie dlžnej sumy v splátkach v určitej výške s ohľadom na výšku dlhovanej sumy, dĺžku omeškania dlžníka s platením a dobu, po ktorú by týmto spôsobom došlo k zaplateniu dlhovanej sumy, nepredstavuje neúmerné zvýhodnenie dlžníka na úkor veriteľa.
47. S prihliadnutím na všetky uvedené skutočnosti súd v danej veci uloženú povinnosť umožnil žalovanej splácať v splátkach vo výške 80,00 eur mesačne, ktoré splátky sú splatné vždy do 25. dňa konkrétneho kalendárneho mesiaca až do úplného zaplatenia uloženej sumy, a to pod stratou výhody splátok pri omeškaní s plnením čo i len jednej splátky. Súd zohľadnil predovšetkým výšku uloženej povinnosti žalovanej, jej osobné a majetkové pomery a súhlas žalobcu s postupným splatením dlžnej sumy v splátkach. Výšku mesačnej splátky určil tak, aby žalovaná bola schopná povinnosť uloženú rozsudkom žalobcovi dobrovoľne plniť a aby postupným pravidelným plnením povinnosti došlo k úhrade oprávnene uplatneného nároku žalobcu.
48. Podľa § 255 ods. 2 C.s.p. ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
49. Podľa § 262 ods. 1 C.s.p. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
50. O trovách konania súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 255 ods. 2 C.s.p. a § 262 ods. 1 C.s.p. V posudzovanom spore bol žalobca v konaní úspešný v časti priznanej istiny vo výške 1.270,93 eur spolu s príslušným úrokom z omeškania, vo zvyšnej časti bol žalobca v spotrebiteľskom spore neúspešný. Pri zohľadnení procesného úspechu, resp. neúspechu strán sporu, súd dospel k záveru, že prevažne úspešná bola žalovaná, ktorej by patril v rozsahu jej čistého úspechu v konaní nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi. Nakoľko si však žalovaná náhradu trov konania neuplatnila a ani jej žiadne účelné trovy preukázateľne nevznikli, súd žalovanej náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku m o ž n o podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia tohto rozsudku na Okresnom súde Bánovce nad Bebravou. Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bol rozsudok vydaný.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie.