Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Uznesenie_10Er-271-2006.pdf
PDF · 82.39 KB
Case nature
Subarea
10Er/271/2006
Uznesenie
Okresný súd Poprad v exekučnej veci oprávneného: Sociálna poisťovňa v Bratislave, pobočka Poprad, so sídlom ul. 1. mája 4053/24, 058 01 Poprad proti povinnému: Róbert Štefány ALFA DISCOTEAM, Záborského 2908/6, 058 01 Poprad, IČO: 32 869 941, o vymoženie uloženej povinnosti zaplatiť sumu 1.246,36 EUR s príslušenstvom, vedenou súdnym exekútorom Mgr. Bernardom Janíkom, Exekútorský úrad so sídlom D. Dlabača 2/978, 010 01 Žilina, náhradníkom súdneho exekútora JUDr. Jána Gavuru, pod sp. zn. EX 479/2006, takto
rozhodol:
I. Exekúciu z a s t a v u j e.
II. Povinný je povinný zaplatiť súdnemu exekútorovi Mgr. Bernardovi Janíkovi, Exekútorský úrad so sídlom D. Dlabača 2/978, 010 01 Žilina trovy exekúcie vo výške 30,50 eur do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
1. Doručením návrhu na vykonanie exekúcie oprávneným predchodcovi súdneho exekútora dňa 24.04.20066 sa začalo exekučné konanie proti povinnému o vymoženie 1.246,36 eur (37.548 Sk) s prísl. na základe exekučného titulu - Rozhodnutia Sociálnej poisťovni č. 700-3010033906-GC04/06 zo dňa 20.02.2006, ktorý sa stal právoplatným dňa 29.03.2006 a vykonateľným dňa 13.04.2006. Súd vydal súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie dňa 03.05.2006.
2. Dňa 14.11.2016 súdny exekútor predložil súdu podnet na zastavenie exekúcie z dôvodu, že dňa 02.11.2016 prijal súdny exekútor oznámenie oprávneného zo dňa 24.10.2016 o uplynutí prekluzívnej lehoty, v dôsledku čoho nie je možné vykonať exekučný titul uplatnený v rámci danej exekúcie. Súdny exekútor zároveň uviedol, že si uplatňuje trovy exekúcie na ktorých úhradu žiadal zaviazať oprávneného.
3. Podľa § 243h Exekučného poriadku v platnom znení ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 sa použijú len s ohľadom na veci pridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli 2017.
4. Podľa § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo po začatí exekúcie zrušené alebo sa stalo neúčinným.
5. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku v platnom znení exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
6. Podľa § 148 ods. 1 zákona č. 461/2003 z. z. o sociálnom poistení v znení účinnom v čase začatia exekúcie pohľadávky na poistnom, pokutách a na penále vymáha Sociálna poisťovňa podľa tohto zákona a podľa osobitných predpisov na základe právoplatného a vykonateľného rozhodnutia.
Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia rozhodnutie uvedené v odseku 1 možno vykonať najneskôr do desiatich rokov odo dňa nadobudnutia jeho právoplatnosti.
7. Súd mal preukázané, že exekučným titulom, ktorým sa vymáha v tomto konaní nárok oprávneného, je Rozhodnutie Sociálnej poisťovni č. 700-3010033906-GC04/06 zo dňa 20.02.2006, ktoré bolo vydané podľa zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, a ktorým bolo povinnému uložené zaplatiť celkovo sumu 1.246,36 eur (37.548 Sk), pričom predmetné rozhodnutie sa stalo právoplatným dňa 29.03.2006 a vykonateľným dňa 13.04.2006. Exekučné konanie je teda vedené na základe exekučného titulu, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 29.03.2006. Zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, na základe ktorého bol vydaný exekučný titul, stanovoval desaťročnú prekluzívnu lehotu, v ktorej muselo byť konanie o súdny výkon rozhodnutia (exekúcia) nielen začaté, ale aj skončené.
8. Keďže v predmetnej veci nadobudol exekučný titul právoplatnosť dňa 29.03.2006, oprávnenému uplynula 10 - ročná lehota na vymoženie pohľadávky dňa 29.03.2016, a uvedené rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, sa uplynutím tejto prekluzívnej lehoty stalo neúčinným. Uvedená lehota je prekluzívna lehota, čo znamená, že po jej uplynutí právo na nútený výkon rozhodnutia zaniká a predmetné rozhodnutie (exekučný titul) po uplynutí tejto lehoty už nemôže byť spôsobilým podkladom pre exekúciu a pre účely výkonu práva priznaného týmto rozhodnutím.
9. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti s poukazom na citované zákonné ustanovenia súd exekúciu zastavil.
10. Podľa § 196 ods. 1 Exekučného poriadku v platnom znení za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena o daň z pridanej hodnoty.
11. Podľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku v platnom znení náklady podľa § 196 uhrádza povinný.
12. V Exekučnom poriadku je zakotvená zásada, že trovy exekúcie uhrádza zásadne povinný a z tejto zásady sú iba dve výnimky. Prvá výnimka je v prípadoch, ak bola exekúcia zastavená zavinením oprávneného s tým, že predpokladom uloženia povinnosti náhrady trov exekúcie oprávnenému je, že sú splnené predpoklady uloženia povinnosti náhrady trov exekúcie oprávnenému podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, a to miera procesného zavinenia oprávneného na zastavení exekúcie. Druhou situáciou je, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie (§ 203 ods. 2 Exekučného poriadku). V predmetnej veci bola exekúcia zastavená z dôvodu, že uplynula prekluzívna lehota na vymáhanie nároku priznaného exekučným titulom. O náhrade trov exekúcie súdnemu exekútorovi preto súd rozhodol v zmysle § 196 a 197 Exekučného poriadku, nakoľko má za to, že vzhľadom na dôvod zastavenia exekúcie (neúčinnosť exekučného titulu v dôsledku uplynutia prekluzívnej lehoty na vymoženie nároku) a priebeh exekúcie, že oprávnený, ktorý podal návrh na súdny výkon, ktorého pokračovaním je exekúcia, včas, nenesie zodpovednosť za zastavenie exekúcie, a preto súd zaviazal na zaplatenie trov exekúcie povinného. S prihliadnutím k týmto zákonným ustanoveniam a návrhu súdneho exekútora, súd uložil povinnému uhradiť trovy exekúcie vyčíslené v súlade s príslušnými ustanoveniami vyhl. č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení účinnom do 30.04.2008.
13. Podľa § 14 ods. 1 vyhl. MS SR č. 288/1995 Z. z. v znení účinnom v čase začatia exekúcie ak súdny exekútor je vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje a) podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu, b) paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti.
Podľa ods. 2 cit. ustanovenia základná hodinová sadzba podľa odseku 1 písm. a) je 6,64 eur (200 Sk) za každú aj začatú hodinu. Súdny exekútor je povinný vyhotoviť časovú špecifikáciu jednotlivých úkonov exekučnej činnosti.
Podľa ods. 3 cit. ustanovenia paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32 eur (100 Sk).
14. Podľa § 15 ods. 1 cit. vyhl. paušálnou sumou sa odmeňujú tieto úkony exekučnej činnosti: a)získanie poverenia na vykonanie exekúcie, b)doručenie príkazu na začatie exekúcie, c)doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, d)doručenie exekučného príkazu, e)doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie, f)doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní, g)každé zisťovanie bydliska povinného, h)každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného, i)každé zisťovanie účtu povinného, j)každé ďalšie zisťovanie majetku povinného.
15. Podľa § 22 ods. 1 vyhl. MS SR č. 288/1995 Z. z. v znení účinnom v čase začatia exekúcie súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonaním exekučnej činnosti, táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné, telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.
16. Súd priznal súdnemu exekútorovi trovy exekúcie podľa § 14, 15 a 22 vyhláške MS SR č. 288/1995 Z. z. v znení účinnom v čase začatia exekúcie, a to odmenu súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti podľa § 14 ods. 1 písm. a) vyhl. č. 288/1995 Z. z. za 1 začatú hod. v sume 6,64 eur, a to za spracovanie návrhu na vykonanie exekúcie a následné podanie žiadosti o udelenie poverenia - 30 min., t. j. celkovo 30 min, teda 1 začatá hod. x 6,64 eur. Paušálnu odmenu v zmysle § 14 ods. 1 písm. b) citovanej vyhlášky súd priznal súdnemu exekútorovi v sume 13,28 eur, a to za celkovo 4 úkonov ( 4 x 3,32 eur) - získanie poverenia na vykonanie exekúcie, doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, doručenie príkazu na začatie exekúcie, doručenie exekučného príkazu.
17. Vyhláška č. 288/1995 Z. z. v znení účinnom v čase začatia exekúcie pripúšťa dva spôsoby odmeňovania exekútora, a to tak časový, ako aj paušálny. Tieto dva spôsoby sa môžu uplatňovať aj popri sebe, pokiaľ v paušálnej odmene za úkon nie je premietnuté aj časové hľadisko k čomu je možné dôjsť gramatickým výkladom ust. § 15 ods. 1 citovanej vyhlášky. Ustanovenie § 14 ods. 1 písm. a) cit. vyhl. je potrebné vykladať tak, že nie je možné priznať hodinovú odmenu (§ 14 ods. 1 písm. a/) za tie úkony, ktoré sú odmeňované paušálnou odmenou (§ 14 ods. 1 písm. b/ vyhlášky). V opačnom prípade by došlo k duplicitnému odmeňovaniu toho istého úkonu exekučnej činnosti. Obdobne uzn. KS Košice sp. zn. 4CoE/72/2010 a 3CoE/97/2011. Za úkon zahrňujúci aj časové hľadisko je potrebné považovať „doručenie upovedomenia o začatí exekúcie“ podľa ust. § 15 ods. 1 písm. c), pretože tento v sebe zahŕňa aj jeho vypracovanie. Rovnako je to u úkonu „vypracovanie príkazu na začatie exekúcie“ a „vypracovanie exekučného príkazu. Súd taktiež nepriznal súdnemu exekútorovi hodinovú odmenu za úkon „vypracovanie návrhu na zatavenie exekúcie“, nakoľko sa nejedná o taký úkon, ktorý by bezprostredne smeroval k vymoženiu pohľadávky. Súd preto nepriznal exekútorovi hodinovú odmenu za uvedené úkony (110 min.), pretože nejde o úkony účelne vynaložené na vymáhanie nároku, ale o administratívne práce podľa § 25 cit. vyhl., ktoré sú už zahrnuté v odmene exekútora.
18. Náhradu hotových výdavkov súd priznal súdnemu exekútorovi po spisovom preverení v sume 5,50 eur, a to za poštovné výdavky, pričom tieto mal súd z exekučného spisu za preukázané a má za to, že boli vynaložené účelne a ich výpočet bol určený správne.
19. Rovnako súd nepriznal súdnemu exekútorovi náhradu hotových výdavkov v uplatnenej výške 5,15 eur a to za „poštovné po rozhodnutí súdu o zastavení“, keďže po kontrole doručeniek v exekučnom spise mal preukázané len poštovné tak, ako je uvedené vyššie za súdom zistený počet doručených zásielok pričom nepriznal ani poštovné spojené s ukončením exekučného spisu, nakoľko tieto nemal súd nijakým spôsobom za preukázané.
20. Súd rovnako nepriznal aj náhradu trov súdnemu exekútorovi za kancelárske náklady, ktorých výšku súdny exekútor určil v sume 1,50 eur. Vyhláška MS SR č.288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov náhradu hotových výdavkov súdneho exekútora upravuje v § 22 ods.1
tak, že súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky. Následne táto vyhláška vo svojich spoločných a záverečných ustanoveniach v § 25 autoritatívne stanovuje, že v odmene súdneho exekútora je zahrnutá aj náhrada za administratívne práce vykonané v súvislosti s exekučnou činnosťou. Súdnemu exekútorovi teda nepatrí náhrada hotových výdavkov za spotrebný materiál akým je papier, toner či obálky. Bežný kancelársky materiál, akými by mohli byť veci prirodzene potrebné pri vedení exekučnej administratívy, napr. papier, obalové prostriedky, obálky s doručenkou, obálky, spisový obal, toner atď., sú síce výdavkami, avšak sa predpokladá, že náklady na ich obstaranie sú kryté práve výškou odmeny za výkon exekučnej činnosti najmä v paušálnej sume náhrad pri výkone jednotlivých úkonov exekučnej činnosti. Bežné náklady kancelárskych vecí preto ani zákonodarca nezaradil do výpočtu náhrad hotových výdavkov. Takými by sa mohli stať za predpokladu, že by dosiahli úroveň práve nie bežných a pritom nie nezanedbateľných, jasne identifikovateľných výdavkov nevyhnutných a teda aj účelových pri výkone konkrétnej exekučnej činnosti alebo jej úkonov.
21. Napokon súd priznal súdnemu exekútorovi aj 20 % daň z pridanej hodnoty a to na základe skutočnosti, že súdny exekútor je platiteľom dane z pridanej hodnoty preukázanou Osvedčením o registrácií pre daň z pridanej hodnoty. Súd priznal exekútorovi 20 % DPH zo sumy 25,42 eur vo výške 5,08 eur.
22. Na základe vyššie uvedeného súd zaviazal povinného na zaplatenie trov exekúcie súdnemu exekútorovi v celkovej výške 30,50 eur.
Poučenie:
Proti I. výroku tohto uznesenia je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove v troch vyhotoveniach.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Proti II. výroku tohto uznesenia nie je prípustné odvolanie.