Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5C/487/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou sudcom JUDr. Matúšom Kalaninom v spore žalobcov: 1. L.. R. A., F.. S., D.. XX.XX.XXXX, H. N. H. X G., a 2. O.. P. S., D.. XX.XX.XXXX, H. N. R. L. XXX, obaja právne zastúpení: JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom so sídlom Ul. Sovietskych hrdinov 163/66, Svidník proti žalovanému: Slovenskej republike, za ktorú koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, Župné námestie 13, Bratislava, o náhradu škody spôsobenej pri výkone verejnej moci, t a k t o

rozhodol:

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni v 1. rade sumu vo výške 220,50 eur a žalobcovi v 2. rade sumu vo výške 46,21 eur, a to všetko do tridsiatich dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

V prevyšujúcej časti žalobu žalobcov v 1. a 2. rade zamieta.

Žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

odôvodnenie:

1. Žalobcovia sa podanou žalobou domáhali voči žalovanému zaplatenia náhrady škody, a to tak aby žalovaný bol povinný zaplatiť náhradu škody žalobkyni v 1. rade vo výške 404,21 eur a 36,78 eur a žalobcovi v 2. rade sumu 73,56 eur a 18,85 eur, v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku a nahradiť žalobcom trovy konania. Žalobu odôvodnili tým, že žalobou podanou na Okresnom súde Prešov dňa 22. 07. 2011 pod sp. zn. 12C/171/2011 sa domáhali náhrady za užívanie ich pozemku označeného pod parcelným číslom KN XXXX/X - orná pôda o výmere 402 m2, zapísaného na LV č. XXXXX, k. ú. A.. Žalobu podali proti žalovanému označenému ako Mestský úrad v Prešove, odbor správy mestského majetku, Hlavná 73, Prešov. Okresný súd Prešov uznesením zo dňa 23. 08. 2011, č. k. 12C/171/2011-12 však konanie zastavil s odôvodnením, že žalovaný Mestský úrad v Prešove, odbor správy mestského majetku so sídlom Prešov, Hlavná 73 nemá právnu subjektivitu. Žalobcovia z obavy pred premlčaním podali na súde dňa 03. 10. 2011 novú žalobu už správne proti Mestu Prešov, ktoré konanie sa viedlo na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 11C/289/2011, zároveň žalobcovia podali aj odvolanie proti uzneseniu Okresného súdu Prešov zo dňa 23. 08. 2011, č. k. 12C/171/2011-12. Odvolací súd odvolaniu žalobcov vyhovel a zastavujúce uznesenie vo veci 12C/171/2011 zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie (uznesenie Krajského súdu v Prešove zo dňa 08. 11. 2011, č. k. 17Co/99/2011-20). Na to žalobcovia zobrali žalobu v neskôr vyvolanom konaní (vedenom pred Okresným súdom Prešov pod sp. zn. 11C/289/2011) späť, v dôsledku čoho bolo neskoršie konanie zastavené, pričom žalobcom bola uložená povinnosť zaplatiť žalovanému Mestu Prešov trovy konania. A práve tieto trovy žalobcovia uplatňujú ako náhradu škody, ktorú im spôsobil štát najprv, že ich dostal do omylu a potom uložením platiť trovy, aj keď sám procesne pochybil.

2. Spolu so žalobou bola súdu doručená kópia uznesenia Okresného súdu Prešov, č.k. 12C/171/2011-12 zo dňa 23.8.2011, kópia uznesenia Krajského súdu v Prešove zo dňa 8.11.2011, č.k. 17Co/99/2011-20,

kópia žaloby - čl. 9, kópia uznesenia zo dňa 26.1.2012, č.k. 11C/289/2011-38, kópia detailu obratu Slovenskej sporiteľne - čl. 13, kópia uznesenia Krajského súdu v Prešove zo dňa 3.4.2012, č.k. 17Co/39/2012-45, kópia žiadosti o predbežné prerokovanie náhrady škody zo dňa 10.9.2012 - čl. 16, kópia oznámenia Ministerstva spravodlivosti SR o výsledku predbežného prerokovania nároku na náhradu škody - čl. 17.

3. K žalobe bolo doručené vyjadrenie žalovaného, v ktorom uviedol, že nárok žalobcov považuje za neopodstatnený a navrhuje, aby súd žalobu v celom rozsahu zamietol a zároveň si uplatnil náhradu trov konania. Vo svojom vyjadrení uviedol, že pre úspešné priznanie nároku na náhradu škody podľa Zák. č. 514/2013 Z.z. je potrebné kumulatívne naplnenie troch zákonných predpokladov, ktorými by mali byť

- 1/ nezákonné rozhodnutie, resp. nesprávny úradný postup (právny titul), 2/ vznik a existencia škody a 3/ príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím, resp. nesprávnym úradným postupom (právnym titulom) a vzniknutou škodou.

4. Žalovaný uviedol, že žalobcovia odvíjajú svoj nárok v podstate od dvoch rôznych titulov, a to od nesprávneho úradného postupu Okresného súdu Prešov, spočívajúceho v (údajnom) porušení ustanovenia §43 ods. 1, v spojení s ustanovením §5 ods. 1 OSP a (ne)zákonného rozhodnutia, a to uznesenia Okresného súdu Prešov, č.k. 12C/171/2011-12 zo dňa 23.8.2011. Uviedol, že postup Okresného súdu Prešov, spočívajúci v nevydaní uznesenia podľa §43 ods. 1 OSP nenapĺňa atribúty nesprávneho úradného postupu podľa príslušných ustanovení Zák.č. 514/2003 Z.z., lebo žalobcovia žalujú a namietajú práve tú skutočnosť, že súd nevydal rozhodnutie, ktoré vydať mal.

5. Žalovaný ďalej poukazoval, že nárok žalobcami uplatnený titulom nezákonného rozhodnutia by im bolo možné s úspechom priznať len za splnenia predpokladu, že by rozhodnutie žalobcami označené za nezákonné bolo ako právoplatné zrušené, resp. zmenené príslušným orgánom pre jeho nezákonnosť. Keďže žalobcovia odvodzujú svoj nárok na náhradu škody od rozhodnutia, ktoré nebolo ako právoplatne zrušené, resp. zmenené pre jeho nezákonnosť príslušným orgánom, bolo zrušené výlučne na podklade riadneho opravného prostriedku, smerujúceho voči nemu, pričom nejde o rozhodnutie predbežne vykonateľné, preto nie je možné dospieť k záveru, že v danom prípade jestvoval titul v podobe nezákonného rozhodnutia. Keďže žalovaný spochybnil tvrdenia žalobcov ohľadom existencie oboch právnych titulov, od ktorých títo odvodzujú uplatnený nárok na náhradu škody, a keďže Zák. č. 514/2003 Z.z. vyžaduje pre úspešné priznanie nároku na náhradu škody kumulatívne splnenie všetkých troch zákonných predpokladov, preto žalovaný navrhol uplatnený nárok zamietnuť a priznať mu náhradu trov konania.

6. Žalobcovia doručili súdu dňa 27.8.2014 vyjadrenie, v ktorom uviedli, aby súd na skutkové okolnosti právnej veci aplikoval ustanovenia zákona o nesprávnom úradnom postupe.

7. Zo spisu Okresného súdu Prešov, sp.zn. 12C/171/2011 bolo zistené, že žalobou doručenou Okresnému súdu Prešov dňa 22.7.2011 sa žalobcovia v 1/ a 2/ rade domáhali voči žalovanému, označenému „Mestský úrad v Prešove, Odbor správy mestského majetku, Hlavná 73, Prešov“, úhrady za vecné bremeno k pozemku za obdobie od 22.7.2009 do 22.7.2011. Uznesením zo dňa 23.8.2011, č.k. 12C/171/2011-12 súd konanie zastavil a rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, pre nesprávne označenie žalovaného. Podaním zo dňa 12.9.2011, doručeným súdu dňa 16.9.2011, žalobcovia opravili označenie žalovaného. Odvolací súd uznesením zo dňa 8.11.2011 zrušil uznesenie súdu prvého stupňa. Zo spisu Okresného súdu Prešov, vedeného pod sp.zn. 11C/289/2011, bolo zistené: Žalobcovia dňa 3.10.2011 podali žalobu o úhradu za vecné bremeno k pozemku za obdobie od 3.10.2009 do 3.10.2011. V konaní bol vydaný platobný rozkaz dňa 27.10.2011, proti ktorému žalovaný podal odpor. Podaním zo dňa 22.12.2011, doručeným súdu dňa 29.12.2011, zobral právny zástupca žalobcov žalobu, bez akéhokoľvek odôvodnenia, späť a navrhol súdu zastaviť konanie. Uznesením zo dňa 26.1.2012 súd konanie zastavil a zaviazal žalobcov na náhradu trov konania. Žalobcovia voči uzneseniu podali odvolanie dňa 8.2.2012 a odvolací súd potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa vo výroku o trovách konania.

8. Tunajší súd v predmetnej veci rozhodol rozsudkom zo dňa 8.9.2016 č.k. 5C/487/2013-80, ktorým žalobu zamietol a žalovanému priznal náhradu trov konania. Zmietnutie žaloby odôvodnil tým, že žalobcovia vo veci vedenej na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 11C/289/2011 zobrali žalobu späť bez uvedenia dôvodu a neskôr uvedené dôvody už nemohli vyvolať zmenu rozhodnutia o trovách, že nebolo

treba odstraňovať nedostatky návrhu v prvom konaní, ktoré bolo zastavené bez náhrady trov konania, že neúplná žaloba neprivodila prerušenie premlčania. Poukázal tiež na to, že účastník sám spôsobil, že jedno z jeho podaní, podanie ktorým odstránil nedostatky pôvodného podania a správne označil odporcu resp. „nová“ žaloba z 3.10.2011 bolo nadbytočné. Pre vyššie spomínané účinky odstránenia nedostatkov podania postupom podľa § 43 OSP na plynutie premlčacej doby bolo postačujúce podanie „novej“ žaloby.

9. Žalobcovia proti predmetnému rozsudku podali odvolanie. V odvolaní uviedli, že rozsudok je nezrozumiteľný s protichodnými závermi, že urobili práve to, čo považoval súd prvej inštancie za potrebné urobiť, že v bode 37 rozsudku neladí podmet s prísudkom, že súd neuviedol dôvody, pre ktoré považoval späťvzatie žaloby v druhom konaní za nesprávne, že preukázali všetky tri predpoklady zodpovednosti za nesprávny úradný postup a že rozsudok je nespravodlivý. Vyjadrili nesúhlas s názorom súdu, že len správne označenie účastníka by privodilo prerušenie plynutia premlčacej doby. Vytkli súdu prvej inštancie celkovú nepreskúmateľnosť, zmätočnosť rozsudku a tým aj porušenia práva žalobcov na spravodlivý proces, ktorého imanentnou súčasťou musí byť aj presvedčivé a zrozumiteľné uvedenie dôvodov.

10. Krajský súd v Prešove uznesením zo dňa 14.9.2017 č.k. 3Co/59/2017-110 zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V uznesenia odôvodnení poukázal na skutočnosť, že vo veci sp. zn. 12C/171/2011 súd nesprávne postupoval v uvedenom konaní, ak nevyzval žalobcov na odstránenie vád žaloby z dôvodu nesprávne označeného žalovaného. V tomto smere nemožno súhlasiť s názorom žalovaného o neodstrániteľnom nedostatku podmienky konania - právnej subjektivity na žalovanej strane. Nárok bol uplatnený voči mestu a jediným nedostatkom bolo jeho nesprávne označenie, keď žalobcovia ako laici, ktorí v čase podania žaloby na súde (22. 07. 2011) nemali právneho zástupcu a za žalovaného označili Mestský úrad v Prešove. Súd prvej inštancie v uvedenom konaní nesprávne postupoval, ak nevyzval žalobcov na odstránenie vád žaloby, ktorý postup súdu je možné považovať za neodôvodnene formalisticky a svojvoľný v rozpore s princípom materiálnej spravodlivosti reprezentovaným v čl. 1 Ústavy SR. Zdá sa, že žalobcovia ako laici v odbore právo v žalobe označili mesto ako mestský úrad. Za tejto situácie preniesť celú vinu zo súdu na žalobcov by bolo nespravodlivé, keď pochybil aj samotný súd v konaní 12C/171/2011, a ak sa pochybenie súdu skonštatovalo aj v uznesení Krajského súdu v Prešove, č. k. 17Co/99/2011-20 zo dňa 08. 11. 2011. Keďže žalobcovia v konaní 12C/172/2011 uplatňovali právo na náhradu za užívanie ich pozemku, ktoré sa premlčuje a nebolo isté ako dopadne odvolací proces, v obrane pred premlčaním žalobcovia podali novú žalobu na súde (11C/289/2011). Typickým javom pre uplatnenie náhrady za užívanie zastaveného pozemku je plynutie času a s tým spojená otázka premlčania. V tomto smere je preto dôležité aj pristupovať k posudzovaniu konania žalobcov a ich participácie na vzniku trov konania, ak po zastavení konania podali novú žalobu (v konaní Okresného súdu Prešov pod sp. zn. 11C/289/2011) už so správnym označením žalovaného mesta. Vzniká otázka či išlo o nezodpovedný postup alebo naopak postup, ktorý má svoje logické a prirodzené odôvodnenie. Tu je dôležité zistenie, či by oddiaľovanie podania žaloby bolo spojené so vznikom ujmy, ak by v prvom konaní bolo právoplatne konanie zastavené pre prekážku nedostatku právnej subjektivity žalovaného. Zdá sa, že áno, pretože práva za užívanie cudzej veci sa premlčujú. Inými slovami povedané, čím neskôr uplatnené právo na súde, tým kratšie obdobie, na ktoré premlčanie nedopadá. Po zosumarizovaní skutkových záverov sa nezdá, žeby štát mal byť úplne mimo zodpovednosti, ak v súdnom konaní 12C/171/2011 žalobcom nezákonne zastavil konanie a keď sa žalobcovia mobilizovali, aby im čas neubral na práve, tak im dáva odpoveď, že sami si za to môžu a sám nevyvodil žiadne konzekvencie zo záveru, že samotný súd mohol po podaní novej žaloby na súde (11C/289/2011) v registroch zistiť existenciu prekážky už skôr začatého konania a okamžite zastaviť proces bez vzniku nákladov protistrane, čím by predmetná škoda nevznikla (uznesením Okresného súdu Prešov zo dňa 26. 01. 2012, č. k. 11C/289/2011-38 v spojení s uznesením Krajského súdu v Prešove, č. k. 17Co/39/2012-45 zo dňa 03. 04. 2012 bola žalobkyňa v 1.rade zaviazaná zaplatiť trovy konania v sume 440,21 Eur (trovy prvoinštančného konania) a 36,78 Eur (trovy odvolacieho konania) a žalobca v 2.rade bol zaviazaný k náhrade trov konania 73,56 Eur (trovy prvoinštančného konania) a 18,85 Eur (trovy odvolacieho konania). Vychádzajúc z vyššie uvedeného je dôvodné prijať záver, že postavenie štátu tzv. „mimo obliga“ by predstavoval výsledok zjavne nespravodlivý, ktorý by nemal nič spoločné so zmyslom a cieľom procesu poskytovania spravodlivosti. Iná vec je, či aj žalobcovia by nemali niesť spoluvinu na vzniku škodového následku okrem iného aj neupozornením na možnú litispendenciu, čo vyhodnotí súd prvej inštancie v novom rozhodnutí, ktoré musí byť predovšetkým v odôvodnení zrozumiteľné, a to nielen vecne, ale aj gramaticky. Tým, že súd prvej inštancie riadne neodôvodnil svoje rozhodnutie

znemožnil žalobcom uskutočňovanie ich procesných práv v takej miere, že tým bolo zároveň porušené ich právo na spravodlivý proces. Na základe uvedených skutočností odvolací súd rozsudok podľa ust. § 389 ods. 1 písm. b) zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie (§ 389 ods. 1 písm. b), § 391 ods. 1 . Úlohou súdu prvej inštancie v ďalšom konaní bude posúdiť vec podľa vyššie uvedených aspektov a v novom rozhodnutí súd prvej inštancie uvedie odôvodnenie tak, aby rozsudok mohol byť označený aj ako presvedčivý (§ 220 ods. 2 . Súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§ 391 ods. 1 .

11. Súd po rozhodnutí odvolacie súdu doplnil dokazovanie oboznámením vyjadrenia žalobcov z 27.8.2018 spolu s prílohou uznesením Krajského súdu v Prešove sp. zn. 1Co/33/2018 z 5.6.2018 a zároveň vyjadrenia žalovaného zo 16.8.2018.

12. Vo vyjadrení zo dňa 27.8.2018 žalobcovia uviedli, že stotožňujú sa predovšetkým s právnym názorom, obsiahnutým v odôvodneniach 10. až 16. odvolacieho rozhodnutia, nemajú k nemu čo dodať, preto navrhujú žalobe v celom rozsahu vyhovieť a priznať plnú náhradu trov konania. Poukázali na uznesenie Krajského súdu v Prešove, sp. zn. 1Co/33/2018, z 5.6.2018.

13. Žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 16.8.2018 uviedol, že je toho názoru, že odvolací súd v zrušujúcom uznesení prezentoval svoj právny názor pomerne ekvilibristicky, za použitia podmieňovacieho spôsobu, pričom nepristúpil k jednoznačnému a zrozumiteľnému vyjadreniu právneho názoru na danú vec. Žalovaná vzhľadom na uvedené naďalej zotrváva na svojom stanovisku k žalobcami uplatnenému nároku, ktoré v konaní prezentuje už od počiatku, a síce že nárok žalobcov považuje v celom rozsahu za nedôvodný, pretože v danom prípade žalobcovia nepreukázali svoj nárok tak, ako to vyžaduje príslušná právna úprava vzťahujúca sa na zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci. Žalovaný zotrváva na tom, že žalobcami namietaný, údajne nesprávny úradný postup Okresného súdu Prešov v konaní sp. zn. 12C/171/2012, spočívajúci v údajnom porušení § 43 ods. 1 OSP v spojení s § 5 ods. 1 OSP, nemožno považovať za nesprávny úradný postup súdu v zmysle § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZoZŠ“). Žalovaný poukázal nad rámec svojej skoršej argumentácie na § 18 ZoZŠ. Žalobcami uplatnená škoda mala vzniknúť ako trovy konania vedeného na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 11C/289/2011. Zo skutkového odôvodnenia žaloby je zrejmé, že ako právny titul žalobcami uplatneného nároku v tejto časti prichádza do úvahy výlučne nesprávny úradný postup Okresného súdu Prešov v konaní sp. zn. 12C/171/2011, resp. údajne nezákonné rozhodnutie vydané v tomto konaní, nie však nesprávny úradný postup či nezákonné rozhodnutie Okresného súdu Prešov v konaní sp. zn. 11C/289/2011. Vychádzajúc zo znenia vyššie citovaného § 18 ZoZŠ, žalobcom nemožno priznať trovy konania vedeného na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 11C/289/2011, začatého ako i skončeného výlučne z iniciatívy žalobcov, keďže v predmetnom konaní nedošlo zo strany súdu k žiadnemu pochybeniu, čo ostatne žalobcovia ani len netvrdia. Žalovaný poukázal aj na interpretáciu príčinnej súvislosti a jej zisťovania podľa Najvyššieho súdu ČR, a to v rozsudku NS ČR zo dňa 26. 4. 2007, sp. zn. 25Cdo/915/2005. Žalobcovia sami, z vlastnej vôle a dobrovoľne iniciovali súdne konanie vedené na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 11C/289/2011 a následne v plnej miere zavinili zastavenie tohto konania. Neexistuje žiaden dôvod, pre ktorý by mala trovy takéhoto konania v konečnom dôsledku znášať Slovenská republika titulom náhrady údajnej škody vzniknutej pri výkone verejnej moci. Nemôže v žiadnom prípade obstáť argumentácia žalobcov, že trovy predmetného konania by neboli povinní uhradiť, ak by Okresný súd Prešov v konaní sp. zn. 12C/171/2011 dodržal ustanovenie § 43 OSP a predmetné konanie by nezastavil. Predmetné konanie nebolo zastavené právoplatne, a akékoľvek špekulácie žalobcov o premlčaní ich nároku preto nemajú žiadnu relevanciu pre toto konanie. Je potrebné si uvedomiť, že zodpovednosť štátu za škodu zakotvená v čl. 46 ods. 3 Ústavy SR a precizovaná predovšetkým v ZoZŠ nie je zodpovednosťou absolútnou, uplatniteľnou bez splnenia akýchkoľvek podmienok. Pre vyvodenie zodpovednosti štátu za škodu je nutné preukázať kumulatívnu existenciu zákonom ustanovených predpokladov, ktorými sú primárne (i) právny titul nároku, (ii) vznik škody a (iii) priama a bezprostredná príčinná súvislosť medzi právnym titulom a škodou. Štát nie je nositeľom zodpovednosti vyplývajúcej z pochybení súkromnoprávnych subjektov, ale výlučne z pochybení orgánov verejnej moci, ktorých priamym dôsledkom bol vznik škody. Takýto zodpovednostný vzťah medzi žalobcami a žalovaným v danom prípade neexistuje. Žalobcovia si v tomto konaní nesplnili dôkaznú povinnosť ustanovenú v § 132 CSP, keďže úhrada nimi deklarovaných trov nie je preukázaná jediným relevantným dôkazom.

14. Žalobcovia prostredníctvom svojho právneho zástupcu na ostatnom pojednávaní uviedli, že v konaní na Okresnom súde Prešov došlo k nesprávnemu postupu súdu, čoho dôkazom je zrušovacie rozhodnutie krajského súdu. V dobe, keď nebolo jasné, ako skončí vec nemali žalobcovia inú možnosť, ako podať novú žalobu, ak nechceli riskovať premlčanie svojho nároku. Keďže odvolací súd napravil pochybenie okresného súdu, tak nemohli nechať duplicitné konanie, ktoré by skončilo neúspechom a neostávalo nič iné z procesného hľadiska, ako najrozumnejšie riešenie zobrať žalobu späť. Späťvzatie žaloby malo za následok, že boli zaviazaní na náhradu trov konania.

15. Žalovaný poukázal na jednoznačné stanovisko už vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe, na ktorom zotrváva do dnešného dňa. Krajský súd tu polemizuje s viacerými úvahami za použitia podmieňovacieho spôsobu, pričom však jednoznačným spôsobom nekonštatoval dôvodnosť žalobou uplatneného nároku. Zo strany žalobcov nebol preukázaný vznik škody v podobe trov konania 11C/289/2011, ktoré mali vzniknúť v príčinnej súvislosti s údajným nesprávnym úradným postup v konaní 12C/171/2011. V danom prípade absentuje tak právny titul žalobou uplatneného nároku, ako aj preukázanie škody a v poslednom rade existencia príčinnej súvislosti. Žalobcovia podali žalobu, ktorá bola neskôr vedená pod spisovou značkou 11C/289/2011, ešte pred právoplatným rozhodnutím súdu o ich odvolaní proti uzneseniu o zastavení konania. V danom prípade jednoznačne nie sú zákonom ustanovené podmienky pre možnosť vzniku nároku náhradu škody. Žiadal súd, aby v prípade vyhovenia žalobe určil na plnenie 30-dňovú paričnú lehotu.

16. Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov účinného v čase vydania uznesenia o zastavení konania dňa 23.8.2011, ďalej len „zákona“) štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb.

17. Podľa § 9 ods. 2 právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.

18. V zmysle § 15 ods. 1 zákona nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len „žiadosť“) s príslušným orgánom podľa § 4 a 11.

19. Ako vyplýva z § 16 ods. 1 zákona ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde.

20. Podľa 17 ods. 1 zákona uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak.

21. Podľa § 441 ods. Občianskeho zákonníka ak bola škoda spôsobená aj zavinením poškodeného, znáša škodu pomerne; ak bola škoda spôsobená výlučne jeho zavinením, znáša ju sám.

22. Súd je v prejednávanom prípade viazaný právnym názorom odvolacieho súdu v zmysle § 391 ods. 1 vysloveným v uznesení zo dňa 14.9.2017 č.k. 3Co/59/2017-110. Na závery predmetného uznesenia súd preto v celom rozsahu odkazuje.

23. Nesprávnym úradným postupom môže byť aj nevydanie alebo oneskorené vydanie rozhodnutia v dôsledku porušenia stanovených alebo primeraných lehôt na jeho vydanie (nie však vydanie rozhodnutia samo), lebo znaky nesprávneho úradného postupu má aj nečinnosť štátneho orgánu alebo jeho činnosť, ktorá nie je vykonávaná v ustanovenej lehote. (Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 4 Cdo 24/2004 zo dňa 1. 1. 2011)

24. Za nesprávny úradný postup sa v praxi považuje porušenie pravidiel predpísaných právnymi normami pre konanie štátneho orgánu pri jeho činnosti, a to aj pri takých úkonoch, ktoré sú vykonávané v rámci rozhodovacej činnosti. Nesprávnym úradným postupom súvisiacim s rozhodovacou činnosťou je napr. aj nevydanie či oneskorené vydanie rozhodnutia, ak malo byť v súlade s uvedenými pravidlami vydané rozhodnutie správne či v ustanovenej lehote, prípadne iná nečinnosť štátneho orgánu či iné vady v spôsobe vedenia konania.

25. Rozhodnutie o náhrade škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je závislé od zistenia príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody. Ide o vzťah príčinnej súvislosti, ak škoda vznikla následkom škodovej udalosti, keď je preukázané, že bez škodovej udalosti, nedošlo by ku škode. Nesprávny úradný postup musí byť vo vzťahu príčiny a následku so vznikom škody.

26. V danom prípade mal súd za preukázané, že došlo k nesprávnemu úradnému postupu zo strany Okresného súdu Prešov, ktorý pochybil v konaní sp.zn. 12C/171/2011, pričom sa pochybenie súdu skonštatovalo aj v uznesení Krajského súdu v Prešove, č. k. 17Co/99/2011-20 zo dňa 08. 11. 2011. Keďže žalobcovia v konaní 12C/172/2011 uplatňovali právo na náhradu za užívanie ich pozemku, ktoré sa premlčuje a nebolo isté ako dopadne odvolací proces, v obrane pred premlčaním žalobcovia podali novú žalobu, pričom konaine sa viedlo pod sp.zn. 11C/289/2011. Súd poukazuje na závery odvolacieho súdu vyslovené v predmetnej veci a udáva, že štát nemôže byť mimo zodpovednosti, ak v súdnom konaní 12C/171/2011 žalobcom nezákonne zastavil konanie a keď sa žalobcovia mobilizovali, aby im čas neubral na práve, súd mohol po podaní novej žaloby na súde vedenej pod sp.zn.11C/289/2011 v registroch zistiť existenciu prekážky už skôr začatého konania a okamžite zastaviť proces bez vzniku nákladov protistrane, čím by predmetná škoda nevznikla.

27. Súd mal zároveň preukázaný vznik škody, keďže uznesením Okresného súdu Prešov zo dňa 26. 01. 2012, č. k. 11C/289/2011-38 v spojení s uznesením Krajského súdu v Prešove, č. k. 17Co/39/2012-45 zo dňa 03. 04. 2012 bola žalobkyňa v 1.rade zaviazaná zaplatiť trovy prvoinštančného konania v sume 440,21 eur a trovy odvolacieho konania v sume 36,78 eur a žalobca v 2.rade bol zaviazaný k náhrade trov prvoinštančného konania 73,56 eur a trov odvolacieho konania v sume 18,85 eur. Zaplatenie uvedených trov konania bolo preukázané predložením dôkazu „Detail obratu“ (čl. 13), z ktorého je zrejmé, že dňa 22.5.2012 došlo k úhrade sumy 533,40 eur.

28. Vyššie popísaný nesprávny úradný postup, a teda zastavenie konania aj napriek tomu, že súd mal zvoliť výzvu žalobcom na odstránenie vád podania a zároveň súd mohol po podaní novej žaloby na súde vedenej pod sp.zn.11C/289/2011 v registroch zistiť existenciu prekážky litispendencie a zastaviť konanie bez vzniku jeho trov, je vo vzťahu príčiny a následku so vznikom škody, teda vznikom trov v konaní vedenom pod. sp.zn. 11C/289/2011. Ak by nebolo došlo k zastaveniu konania sp.zn. 12C/171/2011, žalobcovia by nepodali novú žalobu v tej istej veci z dôvodu obavy o premlčanie ich nároku, pričom konanie sp.zn. 11C/289/2011 mohol súd zastaviť bez vzniku trov, ak by bol zistil prekážku litispendencie.

29. Súd je viazaný názorom odvolacieho súdu aj pokiaľ ide o skúmanie spoluviny žalobcov ako poškodených na vzniku škody.

30. Žalobcovia prinajmenšom takou istou mierou prispeli k vzniku škody spočívajúcej v zaplatení zavinených trov konania, ako konajúci súd, ktorý nezistil lustráciou v príslušných registroch prekážku litispendencie, a to tým, že konajúcemu súdu vo veci sp.zn.11C/289/2011 neoznámili existenciu prekážky už začatého konania. Súd preto určil spoluzavinenie škody žalobcami ako poškodenými v rozsahu 50%. Škoda bola v danom prípade spôsobená aj zavinením žalobcov ako poškodených, preto musia znášať škodu pomerne. Rozsah zavinenia súd určil najmä s prihliadnutím na skutočnosť, že v prípade, že by boli žalobcovi oznámili súdu prekážku litispendencie, súd by konanie o tej istej otázke zastavil, čím by nedošlo k vzniku žiadnych trov protistrany.

31. Žalobkyni v 1. rade tak súd priznal náhradu škody vo výške 220,50 eur a žalobcovi v 2. rade náhradu škody vo výške 46,21 eur spočívajúcu v polovici sumy náhrady trov konania zaplatenej protistrane v konaní vedenom na Okresnom súde Prešov pod sp.zn.11C/289/2011.

32. Podľa § 232 ods. 3 a ods. 4 lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu. Ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa

a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia.

33. Bezprostredne vo výroku rozhodnutia je súd oprávnený určiť v odôvodnených prípadoch dlhšiu lehotu na plnenie. Vzhľadom na žiadosť žalovaného o poskytnutie lehoty na plnenie v dĺžke 30 dní a na dôvody žalovaným uvádzané, teda najmä zložitosť administratívneho procesu schvaľovania úhrady súdom priznaného plnenia, keďže žalovaným je štátny orgán, súd mu určil na plnenie dlhšiu primeranú lehotu.

34. Podľa § 251 trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

35. V zmysle § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

36. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

37. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v zhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

38. Z pôvodne uplatnenej sumy 440,99 eur žalobkyňou v 1. rade a sumy 92,41 eur žalobcom v 2. rade, žalobkyňa v 1. rade dôvodne uplatňovala 220,50 eur a žalobca v 2. rade sumu 46,21 eur a vo zvyšku súd žalobu žalobcov zamietol.

39. Úspech žalobcov tak predstavoval 50 % a neúspech 50%. Nakoľko úspech žalobcov v 1. a 2. rade a žalovaného bol približne rovnaký, súd vyslovil, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

40. Vzhľadom na vyššie uvedené súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Vranov nad Topľou, písomne, v príslušnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.