Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_7C-62-2021.pdf
PDF · 101.1 KB
Case nature
Area
Subarea
7C/62/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Spišská Nová Ves, sudkyňa JUDr. Darina Puklušová, v spore žalobcu: T. Y., W.. XX.X.XXXX, F. S. XXXX, XXX XX Y. F., právne zastúpený JUDr. Silviou Kollárovou, advokátkou so sídlom Štúrova č. 29, 054 01 Levoča, proti žalovanému: L. U., W.. XX.X.XXXX, F. C.Á. X, XXX XX L., o zaplatenie 4.500,- eur s prísl. takto
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný do 15 dní odo právoplatnosti tohto rozsudku zaplatiť žalobcovi sumu 4.500,- eur s 5 % úrokom z omeškania ročne od 7. 12. 2021 do zaplatenia.
II. V prevyšujúcej časti súd žalobu zamieta.
III. Priznáva žalobcovi právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorých súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou podanou na súd dňa 14. 10. 2021 domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 4.500,- eur s prísl. titulom nesplatenej pôžičky.
2. V odôvodnení žaloby uviedol, že dňa 1. 8. 2018 požičal žalovanému sumu 4.500,- eur prostredníctvom spoločnosti Western Union. So žalovaným sa dohodol, že požičané peniaze mu vráti najneskôr do 31. 12. 2018. Nakoľko žalovaný sa so žalobcom žiadnym spôsobom nekontaktoval, k vráteniu peňazí do dohodnutého termínu nepristúpil, žalobca mu zaslal písomnú výzvu dňa 20. 12. 2018, avšak ani na túto žalovaný nereagoval a požičané peniaze mu nevrátil. Z uvedeného dôvodu žalobca naňho podal trestné oznámenie, ktoré v čase podania žaloby bolo prešetrované Okresným riaditeľstvom PZ v Poprade, odborom poriadkovej polície, OO PZ v Levoči, pod sp. zn. ORPZ-PP-OPP6-52/2019-TČ. Žalobca nemá vedomosť, či predmetné šetrenie na polícii je ukončené a s akým výsledkom.
3. Vzhľadom na to, že žalovaný naďalej žalobcovi zapožičané peniaze nevrátil, žalobca mu zaslal predžalobnú výzvu, kde mu určil náhradnú lehotu na plnenie do 30. 6. 2019 a ďalšiu dňa 1. 4. 2021, kde ho vyzval ku vráteniu pôžičky do 5. 5. 2021. Nakoľko žalovaný ani napriek týmto predžalobným výzvam k vráteniu požičaných peňazí nepristúpil, žalobca sa vrátenia pôžičky domáha predmetnou žalobou.
4. Spolu so žalobou žalobca predložil súdu dôkazné listiny, a to písomné výzvy zo dňa 20. 12. 2018, 4. 6. 2019, 1. 4. 2021, písomné potvrdenie OO PZ v Poprade, odbor poriadkovej polície OO PZ v Levoči zo dňa 13. 5. 2019 o podaní oznámenia o podozrení z podvodu zo strany L. U., ktorému v roku 2018 požičal 4.500,- eur, oznámenie o odstúpení trestného oznámenia - prečinu podľa § 221 ods. 1, 2 Trestného zákona odboru kriminálnej polície v Poprade, poštové podacie lístky preukazujúce odosielanie
predžalobných výziev žalovanému, doklad o využití služieb spoločnosti Western Union o odoslaní čiastky 4.500,11 eur príjemcovi L. U. odosielateľom T. Y. zo dňa 1. 8. 2018.
5. Súd vydal dňa 30. 11. 2021 platobný rozkaz, proti ktorému žalovaný podal v zákonnej lehote odôvodnený odpor. Navrhoval, aby súd platobný rozkaz zrušil a žalobu voči nemu v celom rozsahu zamietol. V odôvodnení odporu uviedol, že nemá žiadnu vedomosť o tom, žeby sa niekedy so žalobcom osobne, alebo telefonicky kontaktoval, aby mu požičal nejaké peniaze. Žalobca formou Western Union posielal peniaze pre jeho dcéru A. Y.Ú., ktorej zo zdravotných dôvodov preberal poštu on. Peňažné poukazy v prospech A. Y. boli vždy na meno L. U., a to z dôvodu, že ona mala zdravotné problémy, ktoré jej bránili chodiť na poštu preberať financie od svojho otca. Uviedol, že so A. Y. žil v partnerskom vzťahu, z ktorého pochádza maloleté dieťa, o ktorých právach a povinnostiach bolo rozhodované v konaní na Okresnom súde Spišská Nová Ves pod sp. zn. 4P/271/2020. Aj tohto konania sa matka maloletého dieťaťa nezúčastňovala z dôvodu zdravotných problémov, takže od októbra 2020 sa uskutočnilo len jedno pojednávanie a ostatné boli odročené z dôvodu prebiehajúcej liečby. Dodal, že nemá vedomosť, či zo strany otca išlo pre dcéru A. o finančné dary, alebo pôžičky medzi nimi a nemá vedomosť, ako sa peniaze vracali. Išlo to mimo jeho osobu. Voči jeho osobe sa nevedie, ani neviedlo žiadne trestné konanie, na to, aby spáchal trestný čin by musela byť naplnená skutková podstata trestného činu podvodu, čo sa nepreukázalo. V závere dodal, že nevie dôkazmi preukázať, že aj v minulosti žalobca zasielal dcére finančné prostriedky poukazovaním na jeho meno, avšak tomu tak bolo a žalobca od neho nikdy nežiadal peniaze vrátiť. S poukazom na vyššie uvedené navrhoval žalobu zamietnuť.
6. Žalobca v písomnom vyjadrení k odporu na podanej žalobe naďalej trval s tvrdením, že predmetné odôvodnenie v odpore je nejasné a nepreskúmateľné. Žalovaný žiadnymi dôkazmi nevyvrátil žalobcom dokladované fakty a argumenty uvedené v žalobe, jeho tvrdenia sú špekulatívne a nepresvedčivé. Poukázal na tú skutočnosť, že žalovaný nepopiera, žeby peniaze boli zasielané jemu, na jeho meno a že ich na pošte preberal on.
7. Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 21. 2. 2022 (v duplike) zotrvával na svojich tvrdeniach uvedených v odpore. K písomnému vyjadreniu žalobcu uviedol, že tento vo svojich vyjadreniach sa nezmienil o tom, žeby poprel ním uvádzané tvrdenia v odpore. Potvrdil, že peniaze od žalobcu zasielané formou Western Union, ktoré zneli na jeho meno, preberal on, avšak odovzdával ich adresátovi - A. Y.. Takto jej boli peniaze zasielané žalobcom už viackrát. On bol len stranou na prevzatie poukážky a odovzdanie finančných prostriedkov. Či išlo o formu daru, alebo výpomoc zo strany žalobcu v prospech dcéry, to nevie uviesť a nemá vedomosť, či finančné prostriedky boli žalobcovi vrátené. Navrhol, aby či už žalobcom, alebo súdom boli zabezpečené dôkazy - výpisy prostredníctvom Western Union o zasielaní finančných prostriedkov v minulosti pre dcéru A. Y., ktoré zneli na jeho meno, nakoľko on osobne takéto dôkazy nevie zabezpečiť. V závere uviedol, že má zato, že v spore nie je pasívne vecne legitimovaný, nakoľko nie je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti, ako uvádza žalobca.
8. Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 16. 3. 2022, ktorého sa strany sporu osobne zúčastnili. Žalobca bol v konaní zastúpený právnou zástupkyňou, ktorá súdu predložila ďalšie listinné dôkazy, a to písomnú odpoveď spoločnosti SKPAY, a. s. so sídlom v Bratislave na žiadosť žalobcu, ku ktorej bola predložená kópia samotného oficiálneho výplatného dokladu preukazujúca príjem peňazí, ktorý bol automaticky vygenerovaný systémom na pobočke Pošty Levoča dňa 1. 8. 2018 pri zrealizovaní výplaty príjemcovi L. U.. Na preukázanie tvrdenia, že medzi stranami sporu došlo k uzavretiu zmluvy o pôžičke, navrhla výsluch žalobcu.
9. Žalobca v účastníckej výpovedi uviedol, že niekedy v roku 2019 ho navštívila jeho dcéra A., t. č. vydatá U.E., so žalovaným. Pri tej príležitosti sa vlastne so žalovaným zoznámili, vtedy sa s ním stretol prvýkrát. Z rozhovoru so žalovaným sa žalobca dozvedel, že má nejaké dlhy asi vo výške 100.000,- Kč a vtedy ho požiadal o pôžičku. Nakoľko to bol druh jeho dcéry, tak mu peniaze požičal, pričom v prepočte to vychádzalo na 121.000,- Kč. Rozhodol sa peniaze mu poslať cez Western Union, nakoľko chcel mať istotu, ak by došlo v budúcnosti k nejakým problémom. Pri ich rozhovore o pôžičke bola prítomná aj jeho dcéra, išlo o ústnu zmluvu medzi ním a žalovaným a nie medzi ním a dcérou, nakoľko peniaze si od neho požičal žalovaný, a nie jeho dcéra. Pokiaľ by ho o pôžičku žiadala dcéra, dal by jej tie peniaze doma a neposielal by jej ich poštou. S dcérou má vynikajúci vzťah, aj v súčasnosti, keď ho požiada, mesačne jej poskytne, pošle 100,- aj 200,- eur. S dcérou rozprával aj o tomto spore. Povedal jej, čo žalovaný tvrdí o pôžičke, že peniaze boli pre ňu. Ona na to uviedla, že sú to nezmysly a nechce sa so žalovaným stretnúť.
10. Na preukázanie tvrdenia, že k uzavretiu ústnej zmluvy o pôžičke medzi ním a žalovaným došlo, predložil výpisy z SMS-komunikácie so žalovaným za obdobie od 17. 3. 2019 do 25. 3. 2019, z ktorej vyplýva, že žalovaný mu ani v jednej z odpovedí neuviedol, že si od neho žiadne peniaze nepožičal, práve naopak, odpísal mu: „Zarobím a dorovnám.“ (SMS-správa zo dňa 19. 3. 2019 o 17.35 hod.) Poukázal na to, že z obsahu tejto komunikácie vyplýva aj to, že žalovaný mu sľúbil, že peniaze mu vráti, keď odpredá dodávku, avšak ani k splneniu tohto sľubu nedošlo. Potvrdil, že aj v minulosti posielal žalovanému peniaze cez Western Union na jeho meno, o čom predložil listinné dôkazy o odoslaní peňazí, napr. zo dňa 14. 7. 2017 a to 1.600,- Kč, teda ešte pred zmluvou o pôžičke, 7. 11. 2017 - 5.800,- Kč, 5. 5. 2016 - 1.530,- Kč. Aj tieto peniaze mu požičal, avšak tieto sumy od neho naspäť nežiada. Požaduje vrátenie sumy 4.500,- eur, ktoré mu mal žalovaný vrátiť do konca roku 2018. Poprel tvrdenie žalovaného, že suma 4.500,- eur bola poslaná pre jeho dcéru, ktorá nemohla si ich vyzdvihnúť na pošte zo zdravotných dôvodov. Uviedol, že dcéra trpí chorobou sklerózou multiplex, ale je mobilná, stará sa o maloleté dieťa - dcéru W., W.. X. X. XXXX. Je mobilná a je schopná všade chodiť. Trval na svojom tvrdení v žalobe, že peniaze požičal žalovanému, nakoľko on sa mu sťažoval, že má dlhy, že má exekúcie, a aj preto mu peniaze požičal, aby jeho dcéra nestrádala.
11. Žalovaný v účastníckej výpovedi uviedol, že od roku 2016 žil s dcérou žalovaného, z ich vzťahu sa narodila dcéra W. U., W.. X. X. XXXX. V tom čase mesačne zarábal 2.500,- eur brutto. So A. spolu žili do marca 2019, avšak počas ich spolužitia s peniazmi nemali problémy, nakoľko on zarábal. Družka bola na materskej dovolenke, poberala materský a rodičovský príspevok. Boli ale obdobia, keď peniaze chýbali, napr. keď sa mu pokazila dodávka, tak vtedy nezarábal. Pracoval ako šofér motorových vozidiel a neskôr ako kuriér na živnosť. V období, keď nezarábal, mu finančne pomohol jeho otec, nakoľko robí tú istú profesiu, takže ho chápal. Peniaze mu požičal, ale nežiadal ich vrátiť. Dodal, že s dcérou žalobcu sa nerozišiel pre finančné problémy, ale z dôvodu, že bol žiarlivý a neskôr zistil, že jeho družka sa stretáva s iným chlapom.
12. Potvrdil výpoveď žalobcu, že v auguste 2018 bol aj s družkou A. uňho na návšteve, kedy mu pomáhali pri sťahovaní do iného bytu s jeho dodávkou. Vtedy sa s ním prvýkrát stretol a spoznal, nemal od neho dôvod pýtať peniaze, alebo sa mu sťažovať, že má dlhy. Poprel, žeby mu niečo také mal povedať. Pokiaľ žalobca hovorí, že medzi nimi malo dôjsť k uzavretiu zmluvy o pôžičke, tak klame. Vtedy sa mal žalobca rozprávať s dcérou a mal počuť, ako jej povedal, že ak predá byt, pošle jej nejaké peniaze. Dodal, že jeho družka A. navrhla aj v predošlých rokoch, aby jej otec peniaze posielal cez Western Union na meno žalovaného, a to z dôvodu, že bývali v Levočskej doline vzdialenej 9 km od Levoče a ona mala problém pri malom dieťati odchádzať do mesta na poštu. On cez mesto prechádzal autom, takže bolo preňho jednoduché ísť na poštu, navyše družka nemala vodičský preukaz. Potvrdil, že je mobilná, len má sťaženú chôdzu. K obsahu SMS-správ, v ktorých písal, že peniaze žalobcovi vráti a dorovná, vypovedal, že peniaze chcel vrátiť za dcéru, lebo spolu žili a on rodinu živil. Zopakoval, že peniaze žalobca nedával jemu, ale jeho dcére. SMS-ky ho otravovali, preto žalobcovi odpísal, že peniaze dorovná. V podstate však peniaze chcel vrátiť v mene družky A.. Na otázku právnej zástupkyne žalobcu, či mal v minulosti nejaké problémy s hraním na automatoch, uviedol, že v minulosti mal problémy, ale teraz je už čistý. Na automatoch hral do roku 2019, aj keď žili s družkou A., a ešte aj roky predtým. Potvrdil, že bol gambler, neliečil sa, dostal sa z toho sám. Potvrdil, že žalobca podal naňho trestné oznámenie na polícii, ktoré však podľa jeho vedomostí bolo zastavené po zistení, že na základe výpovedí zúčastnených strán nebola medzi nimi preukázaná uzavretá zmluva o pôžičke, skutok sa teda nestal a odpadol dôvod na začatie trestného stíhania a žalobca bol odkázaný na občianskoprávne konanie. V závere uviedol, že žalobca mu nikdy peniaze - sumu 4.500,- eur nedaroval, ani nepožičal, bol iba sprostredkovateľom na prevzatie týchto peňazí medzi žalobcom a jeho dcérou.
13. Ako žalobca, tak ani žalovaný v konaní nenavrhli výsluch dcéry žalobcu a družky žalovaného A. U., nenavrhli ani žiadne ďalšie dokazovanie súvisiace s ukončením trestného oznámenia podaného zo strany žalobcu, okrem listinných dôkazov predložených k žalobe a v písomných vyjadreniach a na pojednávaní žiadne ďalšie dokazovanie nenavrhovali, preto súd v zmysle ustanovení § 182 C.s.p. dokazovanie vyhlásil za ukončené a vo veci rozhodol.
14. Podľa § 657 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.
15. Podľa § 658 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky.
16. Podľa § 132 ods. 1 C.s.p. v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh.
17. Podľa § 132 ods. 2 C.s.p. opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy.
18. Podľa § 150 ods. 1 C.s.p. strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.
19. Podľa § 150 ods. 2 C.s.p. na zistenie podstatných a rozhodujúcich skutočností môže súd strany požiadať o ďalšie skutkové tvrdenia.
20. Prevedeným dokazovaním, výsluchom žalobcu a za použitia ním predložených dôkazných listín súd vzal za preukázané, že nárok žalobcu je v celom rozsahu dôvodný. Žalobca v konaní preukázal, že dňa 1. 8. 2018 zaslal žalovanému sumu vo výške 4.500,11 eur prostredníctvom služieb Western Union, ktorú žalovaný osobne prevzal, pričom táto skutočnosť v konaní nebola sporná, nakoľko žalovaný prevzatie sumy 4.500,- eur nepopieral. Žalovaný rozporoval tvrdenie žalobcu, žeby táto suma mala byť pôžičkou preňho. V konaní žiadnymi listinnými, ani inými dôkazmi (výsluchom svedkov) nepreukázal svoje tvrdenie, žeby prevzatá suma 4.500,- eur mala byť darom pre jeho družku A., s ktorou v tom čase žil v spoločnej domácnosti. Súd z vykonaného dokazovania vzal za preukázané, že suma 4.500,- eur bola pôžičkou v prospech žalovaného, čo vyplýva z listinných dôkazov, a to z SMS-iek predložených žalobcom na pojednávaní, z obsahu ktorých zrozumiteľne vyplýva, že žalovaný sa vráteniu peňazí nebránil, čo potvrdzujú slová: „Zarobím a dorovnám.“ Z obsahu SMS-správ zároveň vyplýva, že žalovaný mal finančné problémy a opakovane žiadal žalobcu, aby s vrátením peňazí počkal, nakoľko jeho výdavky boli vyššie ako jeho príjmy. Vyplýva to z jeho správy zo dňa 19. 3. 2019, keď žalovanému písal, že zarobil 1.000,- eur a jeho výdavky sú 1.500,- eur, takže je v mínuse. V ďalšej SMS-správe žalovaný uvádza, že z Nemecka mu zatiaľ neposlali výplatu, musel si požičať aj na cestu, takže bude pár dní meškať. Žiadal však od žalobcu, aby mu poslal do SMS-správy číslo účtu. Žalobca jeho žiadosti vyhovel, zaslal mu číslo účtu, avšak žalovaný k vráteniu pôžičky nepristúpil, opäť žiadal o poskytnutie lehoty na pár dní. Z takto vykonaného dokazovania je zrejmé, že bolo pravdivé tvrdenie žalobcu, že medzi ním a žalovaným došlo k ústnemu uzavretiu zmluvy o pôžičke a následne k reálnemu odovzdaniu a prevzatiu peňazí žalovaným prostredníctvom služieb Western Union, čo žalovaný nepopieral. Pokiaľ žalovaný opakovane tvrdil, že peniaze boli žalobcom poslané pre jeho dcéru A. a on bol len sprostredkovateľom na prevzatie týchto peňazí a ich odovzdanie družke A., žalovaný v tomto konaní nepredložil žiadne relevantné dôkazy
- prostriedky procesnej obrany, ktorými by toto svoje tvrdenie preukázal a odôvodnil. Súd takúto obranu žalovaného v tomto konaní hodnotí len ako účelovú, relevantnými dôkazmi nepodloženú. Súd má zato, že pokiaľ by obrana žalovaného bola pravdivá, nič mu nebránilo navrhnúť v tomto konaní výsluch bývalej družky A., čo však žalovaný na podporu pravdivosti svojho tvrdenia v tomto konaní nenavrhol.
21. S poukazom na vyššie citované zákonné ustanovenie súd uvádza, že nová právna úprava postupu súdu v procese dokazovania sa výrazne odlišuje od právnej úpravy v Občianskom súdnom poriadku, podľa ktorého súdy do 30. 6. 2016 postupovali. Podľa tejto novej právnej úpravy súd môže zásadne vykonať iba tie dôkazy, ktoré navrhli strany sporu. Proces dokazovania je teda vybudovaný výlučne na princípe prejednacom, princípe kontradiktórnosti konania, ako aj na koncentračnej zásade. Súd má len obmedzenú dôkaznú iniciatívu, ktorá je v súčasnosti presunutá na procesné strany. Vyžaduje sa teda aktivita sporových strán, teda stranu sporu zaťažuje bremeno tvrdenia, pričom schopnosť strany sporu niesť toto bremeno je predpokladom pre úspech v spore. Platí, že strana sporu je povinná tvrdiť skutočnosti, ktoré na základe hmotného práva sú spôsobilé privodiť jej úspech, pričom tvrdené skutočnosti musí strana aj preukázať právne relevantným spôsobom. Každá strana sporu musí uniesť
dôkazné bremeno ohľadom svojho tvrdenia, kto tvrdí, dokazuje. Strana sporu musí preukázať to, čo tvrdí, len potom môže súd zobrať jej tvrdenie za základ svojho rozhodnutia. Bremeno tvrdenia a preukazovania strán sporu v konaní vyplýva z vyššie citovaných ustanovení. Ak strana sporu nepripojí dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie nepriaznivé dôsledky v podobne takéhoto rozhodnutia súdu, ktoré vychádza zo skutkového stavu zisteného na základe vykonaných dôkazov.
22. Z vykonaného dokazovania súd vzal za preukázané, že medzi žalobcom a žalovaným došlo k uzavretiu ústnej zmluvy o pôžičke a zároveň aj k reálnemu odovzdaniu a prevzatiu sumy vo výške 4.500,- eur. Aj napriek sľubom žalovaného v SMS správach adresovaných žalobcovi k vráteniu požičaných peňazí žalovaný nepristúpil, preto súd v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení žalobe v celom rozsahu vyhovel a rozhodol tak, ako je uvedené v enunciáte tohto rozsudku.
23. Podľa § 517 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
24. Podľa § 3 vládneho nariadenia č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
25. Žalobca v konaní nepredložil dôkaz, ktorým by preukázal doručenie predžalobných výziev žalovanému, takže nebolo možné na daný stav aplikovať ustanovenia § 563 Občianskeho zákonníka. Požadoval priznanie zákonného úroku z omeškania od dňa 1. 7. 2019, ktorý dátum na výzvu súdu neodôvodnil. Nakoľko žalovaný nepristúpil k zaplateniu dlžnej sumy ani po prevzatí platobného rozkazu, súd priznal žalobcovi ním požadovaný zákonný úrok z omeškania vo výške 5 % ročne a to odo dňa prevzatia platobného rozkazu žalovaným teda od 7.12. 2021. V prevyšujúcej časti, teda v časti zvyšných úrokov od 1. 7. 2019 súd žalobu zamietol.
26. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
27. Podľa § 262 ods. 1 C.s.p. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
28. Podľa § 262 ods. 2 C.s.p. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
29. Žalobca mal v konaní plný úspech (bol neúspešný len v nepatrnej časti nepriznaných úrokov z omeškania), preto mu súd priznal v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení plnú náhradu trov konania voči žalovanému, o ktorých výške bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v § 365 odseku 1 CSP , ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.