Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

TO-3T/14/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Topoľčany, samosudkyňou JUDr. Ingrid Kišacovou, PhD., v trestnej veci obžalovanej K. Q. pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 odsek 2 Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní konanom v Topoľčanoch dňa 15.10.2018 takto

rozhodol:

Podľa § 285 písmeno f) Trestného poriadku

Obžalovaná K. Q. narodená XX.XX.XXXX v R. - E. G., trvale bytom F., toho času bytom L. U.4, G., T. XXXX, na slobode,

s a o s l o b o d z u j e

spod obžaloby prokurátorky Okresnej prokuratúry Topoľčany číslo Pv XXX/XX/XXXX-XX pre skutok právne kvalifikovaný ako prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 odsek 2 Trestného zákona, ktorý mala spáchať na skutkovom základe, že

hoci jej z ustanovení Zákona o rodine vyplýva povinnosť vyživovať svoje dieťa K.Ž., nar. XX.XX.XXXX, pričom rozsudkom Okresného súdu Topoľčany č.k. XP/XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, právoplatného dňa XX.XX.XXXX bola zaviazaná prispievať na jej výživu sumou 30,- eur vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred k rukám otca F. Q., bytom F., F. XXXX/XX, vyživovaciu povinnosť si v mieste bydliska a na iných miestach riadne neplnila, plneniu sa úmyselne vyhýbala tým, že najskôr nikde nepracovala, o prácu nejavila dostatočný záujem, pretože sa neprihlásila na úrade práce ako uchádzačka o zamestnanie a živila sa príležitostnou prácou s nízky príjmom, v čase, keď bola riadne zamestnaná, zamestnávateľovi vyživovaciu povinnosť na dieťa nenahlásila a ani inak v plnom rozsahu výživné neplatila, následne z vlastného podnetu ukončila pracovný pomer, kde dosahovala dostatočný príjem a následne vykonávala práce s nízkym mesačným príjmom, čím jej za obdobie od XX.XX.XXXX doposiaľ, okrem celkovo zaplatenej sumy 465,23 eur vznikol dlh na výživnom otcovi F. Q. vo výške 194,77 eur,

pretože trestnosť činu zanikla.

odôvodnenie:

Okresný súd Topoľčany na základe obžaloby prejednal trestnú vec obžalovanej K. Q. a na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom obžalovanej, svedka-poškodeného F. Q., prečítaním listinných dôkazov zabezpečených v prípravnom konaní a súdnom konaní.

Obžalovaná K. Q. na hlavnom pojednávaní urobila vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku. Súd toto vyhlásenie obžalovanej neprijal, pretože obžalovaná deklarovala ochotu uhradiť zameškané výživné a vykonal dokazovanie. Obžalovaná spáchanie skutku v prípravnom konaní i na hlavnom pojednávaní priznala. Ako dôvod neplnenia vyživovacej povinnosti voči maloletej dcére uvádzala nedostatok finančných prostriedkov, musela často meniť svoje zamestnanie, kde nebola dostatočne finančne ohodnotená. Dodala, že je nemajetná, svoj dlh na výživnom bola ochotná v najbližšej dobe uhradiť.

Svedok-poškodený F. Q. vypovedal, že manželstvo s obžalovanou bolo rozvedené. G. dcéra K.Ž. bola na čas po rozvode zverená do jeho osobnej starostlivosti. Obžalovaná je povinná platiť výživné 30 eur mesačne a toto platí nepravidelne. Na hlavnom pojednávaní potvrdil, že dlh na výživnom ku dňu hlavného pojednávania XX.XX.XXXX je 129,77 eur. Maloletá navštevuje 8. ročník základnej školy, náklady na školu má asi 60 eur mesačne, netrpí žiadnym chronickým ochorením. Po dobu neplnenia vyživovacej povinnosti núdzou netrpela. Z vykonaného dokazovania súd zistil, že obžalovaná bola zaviazaná rozsudkom Okresného súdu Topoľčany sp. zn. XP/XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, právoplatným dňa XX.XX.XXXX prispievať na výživu maloletej K.Ž. sumou 30,- eur vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred k rukám otca F. Q.. Výsluchmi obžalovanej, poškodeného i listinnými dôkazmi bolo nepochybne zistené, že obžalovaná si svoju zákonnú povinnosť vyživovať maloletú dcéru v mieste bydliska ako aj na iných miestach riadne neplnila, plneniu sa úmyselne vyhýbala tým, že najskôr nikde nepracovala, o prácu nejavila dostatočný záujem. Neprihlásila sa na úrade práce ako uchádzačka o zamestnanie, ktorý by jej mohol právu sprostredkovať, živila sa príležitostnou prácou s nízky príjmom. Pokiaľ bola obžalovaná riadne zamestnaná, z prečítaných správ a potvrdení je zrejmé, že zamestnávateľovi vyživovaciu povinnosť na dieťa nenahlásila a ani inak v plnom rozsahu výživné neplatila, napokon z vlastného podnetu ukončila pracovný pomer, kde dosahovala dostatočný príjem a ďalej vykonávala práce s nízkym mesačným príjmom, čím jej za obdobie od 01.09.2016 doposiaľ, ku dňu vyhlásenia rozsudku, okrem doposiaľ celkovo zaplatenej sumy, vznikol dlh na výživnom otcovi F. Q. vo výške 129.77 eur. Na podklade vykonaného dokazovania mal súd za jednoznačne preukázané, že skutok sa stal tak, ako je uvedený v skutkovej vete tohto rozsudku a spáchala ho obžalovaná. Skutok vykazuje znaky prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 odsek 2 Trestného zákona, pretože obžalovaná najmenej tri mesiace v období dvoch rokov sa úmyselne vyhýbala plneniu svojej zákonnej povinnosti vyživovať iného

- svoju maloletú dcéru, ktorá je výživou na ňu odkázaná.

Na základe uvedeného je potrebné konštatovať, že obžalovaná konala v priamom úmysle podľa § 15 písm. a) Trestného zákona, pretože chcela spôsobom uvedeným v tomto zákone porušiť záujem chránený týmto zákonom.

Podľa § 86 písmeno a) Trestného zákona, trestnosť trestného činu zaniká aj vtedy, ak ide o trestný čin zanedbania povinnej výživy podľa § 207, ak trestný čin nemal trvalo nepriaznivé následky a páchateľ svoju povinnosť dodatočne splnil skôr, než sa súd odobral na záverečnú poradu.

Obžalovaná na hlavnom pojednávaní predložila doklady o úhrade celkového dlhu na výživnom ku dňu vyhlásenia rozsudku dňa 15.10.2018 v sume 129,77 eur, pričom poškodený potvrdil, že túto sumu si osobne prevzal. Keďže obžalovaná dodatočne splnila svoju vyživovaciu povinnosť v celom rozsahu tým, že dobrovoľne zaplatila dlžné výživné za obdobie od 01.09.2016 doposiaľ, okrem skôr zaplatenej sumy, v konečnej sume 129,77 eur skôr, ako sa súd odobral na záverečnú poradu, súd zohľadnil túto skutočnosť pri rozhodovaní.

S poukazom na uvedené, keďže trestný čin obžalovanej nemal trvalo nepriaznivé následky, súd postupom podľa § 285 písmeno f) Trestného poriadku, s poukazom na ustanovenie § 86 písmeno a) Trestného zákona obžalovanú spod obžaloby oslobodil, pretože zanikla trestnosť činu.

Z týchto dôvodov súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie na súde, proti ktorého rozsudku smeruje (Okresný súd Topoľčany), a to do 15 (pätnásť) dní odo dňa oznámenia rozsudku. O odvolaní rozhoduje odvolací súd. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom smeruje a či smeruje aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie musí byť odôvodnené tak, aby bolo zrejmé, v ktorej časti sa rozsudok napáda a aké chyby sa vytýkajú rozsudku alebo konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie možno oprieť o nové skutočnosti a dôkazy. Právo účinne podať odvolanie nemá ten, kto sa tohto práva výslovne vzdal.