Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17Pc/7/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Annou Majerikovou, v právnej veci navrhovateľa: M. P., rod. H., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom G. XXXX/XX, G. a manžel: F.. S. P., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom G. XXXX/XX, G., o rozvod manželstva, takto

rozhodol:

Súd manželstvo účastníkov M. P., rod. H., nar. XX.X.XXXX a F.. S. P., nar. XX.X.XXXX, uzatvorené dňa XX.X.XXXX v Y., zapísané v knihe manželstiev S. úradu Y. vo zväzku XX, ročník XXXX, na str. XXX, pod poradovým číslom XX, r o z v á d z a .

Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Navrhovateľ sa domáhal rozvodu manželstva s odôvodnením, že ich manželstvo dlhodobo neplní žiaden účel, vzájomne sa citovo odcudzili. Manžel sa uzatvára do seba, odmieta komunikovať kľudne a s rozvahou. Jeho reakcie bývajú útočné v zmysle obviňovania, v spoločnej domácnosti nevykonáva žiadne práce, v prípade že od neho žiada drobnú opravu v domácnosti reaguje neochotne a je podráždený. I k deťom je jeho vzťah veľmi povrchný, nezaujíma sa úprimne o ich problémy a nevie sa s nimi ani potešiť, cíti povinnosť a záväzok iba voči svojim rodičom a spravovaniu ich spoločného majetku, čo je nadradené nad potreby jeho vlastnej rodiny. Obnovenie manželského spolužitia nie je reálne.

2. Manžel navrhovateľa vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 4.5.2018 s návrhom na rozvod manželstva nesúhlasil. Popieral tvrdenia navrhovateľky o jeho nezáujme o rodinu, nepovažuje ich manželstvo za formálny zväzok. Pripustil ich rozdielne názory na činnosť v rodine, predovšetkým v ekonomickej oblasti v časoch štúdia detí a keď prišiel o prácu. Má záujem o obnovenie ich vzťahu.

3. Súd vec prejednal a vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania a dospel k nasledovným skutkovým zisteniam.

4. Účastníci konania uzavreli manželstvo dňa 12.4.1986 v Trenčíne, ich manželstvo je zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu Trenčín vo zväzku XX, ročník XXXX, na str. XXX, pod poradovým číslom XX. Z ich manželstva pochádzajú tri deti, ktoré sú už plnoleté.

5. J. na pojednávaní zotrval na podanom návrhu a obnovenie manželského spolužitia zásadne odmieta. Uviedla, že minimálne 10 rokov je medzi nimi napätá situácia, nemajú žiadne spoločné záujmy, intímne sa nestýkajú a v súčasnosti ekonomicky hospodária tak, že náklady na byt hradia napoly, majú dcéru, ktorá ešte študuje, takže aj jej náklady hradia napoly, manželovi perie, žehlí, avšak stravu si zabezpečuje každý samostatne. Deti ich navštevujú, ale vždy vznikne nejaké napätie, a teda manžel každý problém

zaťaží nejakou negáciou a táto situácia vplýva aj na najmladšiu dcéru M., ktorá sa 10 rokov lieči na depresívnu poruchu a spôsob takejto atmosféry jej neprospieva.

6. Manžel navrhovateľa s rozvodom manželstva nesúhlasil, žiadal manželku, aby rozvod stiahla, ale ona toto odmieta. Obnovenie manželského spolužitia pripúšťa a je tomu nápomocný.

7. Priestor pre úpravu vzťahov mediáciou (psychologickou intervenciou) nebol možný vzhľadom na pevné rozhodnutie navrhovateľa, ktorý rozvod vidí ako jediné riešenie ich dlhodobej partnerskej krízy.

8. Podľa § 18 Zákona o rodine (č. 36/2005 Z. z.), manželia sú si v manželstve rovní v právach a v povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.

9. V zmysle citovaných ustanovení Zákona o rodine, povinnosť žiť spolu a byť si verní možno chápať ako základ vytvorenia trvalého a harmonického životného spolužitia. Povinnosť vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť chápeme ako úctu k osobnosti druhého manžela, resp. vzájomnú úctu medzi manželmi, akcentuje morálna stránka vzájomného pomeru manželov. Povinnosť vzájomne si pomáhať nezahrňuje len materiálnu stránku, ale ide predovšetkým o citovú, morálnu, osobnú pomoc pre dobro druhého manžela, o prejavy porozumenia pri životných problémoch druhého manžela, o zhovievavosť a pomoc v chorobe a starobe, poskytnutie rady v problémových životných situáciách. Porušenie tejto manželskej povinnosti sa môže prejaviť ako príčina, eventuálne ako následok rozvratu manželstva, ktorý napokon môže viesť k jeho rozvodu.

10. Podľa § 23 ods. 1 Zákona o rodine (č. 36/2005 Z. z.), súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.

11. Súd vykonal vo veci dokazovanie podľa vyššie uvedených zásad a dospel k záveru, že sú splnené zákonné podmienky na rozvod manželstva účastníkov. V konaní nepochybne vyplynulo, že manželstvo účastníkov si dlhodobo neplní svoj účel, ktorý spočíva vo vytváraní rodinného prostredia, v ktorom manželia žijú spolu vo vzájomnej zhode, poskytujúc si navzájom podporu a pomoc. Za stavu, kedy účastníci hoci žijú v spoločnej domácnosti, každý z nich si zabezpečuje svoje potreby sám, možno konštatovať, že manželstvo účastníkov je už len formálnym zväzkom.

12. Manželstvo je zväzok muža a ženy, ktorý vzniká na základe ich dobrovoľného a slobodného rozhodnutia uzavrieť manželstvo po splnení podmienok ustanovených týmto zákonom (§ 1 ods. 1 Zák. o rodine); pričom účelom manželstva je vytvoriť harmonické a trvalé životné spoločenstvo, ktoré zabezpečí riadnu výchovu detí (odsek 2 rovnakého ustanovenia). Manželia majú povinnosť permanentne svoj vzťah kultivovať a podľa možnosti každý z nich tomu druhému poskytovať čo najviac dôvodov na to, aby ho presvedčil o správnosti v minulosti prijatého rozhodnutia a aby chyby vlastné napokon každému jedincovi nielen vyvážil, ale i prevážil pozitívami, pre ktoré sú pre jeho životného partnera prakticky bezpredmetnými úvahy o neuspokojivosti spolužitia a o jeho možnom ukončení.

13. Súd aj napriek nesúhlasu druhého manžela s návrhom na rozvod mal za to, že znaky o rozvrate manželstva pretrvávali už dlhšiu dobu a ich vzťah je vážne narušený, že tu nie je šanca na obnovu spolužitia. Aj keď druhý manžel deklaroval snahu o riešenie situácie, neurobil žiadne kroky k tomu, aby zlepšil ich vzťah, či už po stránke komunikačnej alebo celkovej tak, aby pohoda v domácnosti bola dobrá (ani z jeho výpovede, ani zo žiadneho iného dôkazu takáto snaha nevyplýva). Navrhovateľ jednoznačne deklaroval nezáujem zotrvať v súčasnom manželstve a odmieta akúkoľvek sanáciu ich vzťahu.

14. Základom pre uvažovanie o možnosti obnovenia spolužitia manželov, resp. o náprave stavu rozvrátenosti ich vzťahov musí byť ochota oboch manželov hľadať riešenia a presvedčenie oboch partnerov o zmysluplnosti takéhoto počínania. Manželstvo je dobrovoľný a slobodný zväzok muža a ženy, pričom otázka (ne)možnosti obnovenia manželského spolužitia je skôr okolnosťou subjektívnou a závisí od vôle manželov a ich postoja k manželstvu. Za stavu, kedy navrhovateľ je presvedčený, že vzťahy sú tak vážne narušené, že on považuje za vylúčené ďalšie pokusy o ich obnovenie a nechce v

manželstve zotrvať, preto súd návrhu na rozvod manželstva vyhovel a manželstvo účastníkov konania rozviedol.

15. Podľa § 52 CMP, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak v spojení s ustanovením § 57 o povinnosti nahradiť trovy konania, ak neje o trovy štátu, rozhoduje súd len na návrh. V prejednávanej veci navrhovateľ nepodal návrh na náhradu trov a preto súd rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde v Žiline.

Odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 Civilného sporového poriadku).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (363 Civilného sporového poriadku).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku).

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci (§ 62 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov ); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci ( zákon č. 65/2001 Z. z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).

Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.