Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

K2-3T/20/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice II v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Sone Mihaľákovej a prísediacich Márie Liptákovej a JUDr. Adrieny Oršoľovej na hlavnom pojednávaní konanom dňa 15. 10. 2018 v Košiciach takto

rozhodol:

obžalovaná

P. R., nar. X.X.XXXX v F., trvale bytom Y. - L., L. č. 6, t.č. nezamestnaná

je vinná, že

potom,

ako jej poškodený Z. L., nar. XX. X. XXXX, ktorý bol umiestnený v Domove sociálnych služieb a zariadenia pre seniorov Y. Z. F. - L., pretože v ňom bola jeho a dcérina opatrovateľka, zriadil dňa 29. 10. 2009 dispozičné právo k svojmu účtu č. XXXXXXXXXX vedenému v pobočke V. v F. z dôvodu, aby sa po jeho smrti postarala o jeho invalidnú dcéru F., nar. X. XX. XXXX, uskutočnila bez jeho vedomia a súhlasu dňa 29. 10. 2009 prevod finančnej čiastky vo výške 27 212,46 eur z uvedeného účtu na svoju vkladnú knižku s názvom P. R. č. XXXXXXXXXX vedenú v V. banke a. s., ktorej ako disponent bol evidovaný poškodený Z. L. , pričom následne bez jeho vedomia a súhlasu z tejto vkladnej knižky vybrala dňa 28. 6. 2010 sumu 5 000,00 eur, dňa 6. 12. 2010 sumu 3 000,00 eur a dňa 16. 3. 2011 sumu 6 000,00 eur, pričom tieto finančné prostriedky použila v rozpore s účelom, pre ktorý jej poškodený zriadil dispozičné oprávnenia k svojmu účtu, pretože poškodený Z. L. zomrel dňa 2. 6. 2012, teda prisvojila si cudziu vec, ktorá jej bola zverená a spôsobila tak na cudzom majetku väčšiu škodu,

tým spáchala

prečin sprenevery podľa § 213, ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zákona.

Za to jej ukladá

Podľa § 213 ods. 2, § 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zákona trest odňatia slobody v trvaní 18 /osemnásť/ mesiacov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona výkon trestu podmienečne odkladá a podľa § 50 ods. 1 Tr. zákona určuje skúšobnú dobu v trvaní 30 /tridsať/ mesiacov.

Podľa § 287 ods. 1 Tr. poriadku povinnosť nahradiť škodu vo výške 13 747,38 eur (trinásťtisícsedemstoštyridsaťsedem eur tridsaťosem centov) poškodenej F. L., nar. X. XX. XXXX, bytom Y. Z. F.- L., C. č. 2.

Podľa § 288 ods. 2 Tr. poriadku odkazuje poškodenú Katarínu L. so zvyškom uplatneného nároku na náhradu škody na civilný proces.

odôvodnenie:

Súd vykonal dokazovanie na hlavnom pojednávaní výsluchom obžalovanej, svedkov Ing. H. S., JUDr. H. S., Ing. F. L., V. L., E. P., Ing. E. F., K. V., JUDr. E. H., Ing. X. H., R. F., A. V., E. K., Ing. C. O., H. Y., S. Y., V. Y., J. O., Y. H., Y. R., znalkyne MUDr. F. C., prečítaním výpovede svedka - poškodeného Z. L. a listinných dôkazov v spise obsiahnutých. Súd na základe takto vykonaného dokazovania, po zvážení jednotlivých dôkazov samostatne ako aj v ich vzájomnej náväznosti, nezávisle od toho, či ich obstaral orgán činný v trestnom konaní, niektorá z procesných strán alebo súd, rozhodol na hlavnom pojednávaní dňa 8. 9. 2015 tak, že obžalovanú uznal vinnou zo zločinu podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 3 písm. a/ Tr. zákona na tom skutkovom základe, že dňa 29. 10. 2009 zneužijúc zdravotný stav, vysoký vek a psychické rozpoloženie poškodeného Z. L., nar. XX. 5. XXXX ho nezisteným spôsobom primäla k podaniu žiadosti o zrušenie termínovaného vkladového účtu č. XXXXXXXXXX vedeného v V. a.s. v pobočke na ul. P. v F. a k bezhotovostnému prevodu jeho zostatku vo výške 27 212,46 eur na jej vkladnú knižku č. XXXXXXXXXXX/XXXX vedenej v V. a.s., pričom bez jeho vedomia a súhlasu následne do dňa 13. 12. 2011, kedy došlo k zaisteniu peňažných prostriedkov príkazom prokurátora podľa § 95 ods. 1 Tr. poriadku vo výške 13 212,46 eur, vybrala dňa 28. 6. 2010 sumu 5 000,00 eur, dňa 6. 12. 2010 sumu 3 000,00 eur a dňa 16. 3. 2011 sumu 6 000,00 eur, čím poškodenému Z. L. spôsobila škodu vo výške 27 212,46 eur.

Krajský súd v Košiciach, ktorý rozhodoval o odvolaní obžalovanej proti uvedenému rozsudku, uznesením sp. zn. 6To 101/2015 zo dňa 14. 3. 2016 zrušil napadnutý rozsudok a vrátil vec na nové prejednanie a rozhodnutie. Odvolací súd skonštatoval, že by nebolo od veci zistiť z dostupnej zdravotnej dokumentácie, aký bol zdravotný stav poškodeného v období rokov 2007-2012 a stotožniť pracovníkov V., ktorí administrovali žiadosť poškodeného a zrušenie termínovaného vkladového účtu. Prvostupňovému súdu vytkol, že sa v odôvodnení rozsudku nedostatočne vysporiadal s vyhlásením poškodeného pred notárkou dňa 20. 5. 2011 ako aj svedeckými výpoveďami a rozhodol vo veci jednostranne, iba na domnienkach, dedukciách a rôznych dôkazmi nepodložených fikciách. Aj odvolací súd zhodnotil výber sumy 14 000,00 eur obžalovanou za obdobie 8 mesiacov ako „problematické hospodárenie obžalovanej P. R.“ s tým, aby to v novom konaní obžalovaná hodnovernejšie vysvetlila.

Na základe uvedeného bolo dokazovanie na hlavnom pojednávaní doplnené oboznámením zdravotnej dokumentácie poškodeného, ktorá bola vyžiadaná zo zariadenia Y. Z. F.-L., výsluchom obžalovanej, pracovníčky V. a.s., ošetrujúcich lekárov poškodeného a svedkyne Mgr. U. D..

Súd rozhodol na hlavnom pojednávaní dňa 12. 12. 2017, odvolací súd uznesením sp. zn. 6To 19/2018 zo dňa 28. 6. 2018 zrušil napadnutý rozsudok v celom rozsahu a vrátil vec, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol. Opätovne sa zaoberal osobou svedka Z. L., k použiteľnosti výpovede ktorého uviedol novú výhradu, že bola učinená pred vznesením obvinenia obžalovanej. Konštatoval, že ak je vo všeobecnosti takáto výpoveď jediným usvedčujúcim dôkazom alebo vo významnej miere rozhodujúcim dôkazom, o ktorý sa opiera obžaloba, je potrebné, aby bol takýto svedok opätovne vypočutý po vznesení obvinenia, aby bolo zachované právo obvinenej osoby na obhajobu. Odvolací súd ďalej upriamil pozornosť na vyhlásenie svedka Z. L. pred notárkou dňa 20. 5. 2011, ktoré je v rozpore s jeho svedeckou výpoveďou v prípravnom konaní. Prikázal vysporiadať sa s tvrdením obžalovanej, že ročne vynaložila na nákupy pre Z. L. a jeho dcéru 1 500,00 eur, čo za 8 rokov predstavuje 12 000,00 eur. Po doplnení úkonov a dôkazov, ktoré nariadil odvolací súd, prvostupňový súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Obžalovaná vinu poprela a prehlásila, že je nevinná.

Na svoju obranu uviedla, že Z. L. a jeho dcéra F. sa sťažovali, že ich príbuzní v zariadení nenavštevujú, nestarajú sa o nich. L. L. navrhol „v ich kolektíve“, že prepíše svoje finančné prostriedky a asi po roku a pol, keď zrejme cítil, že sa blíži jeho koniec a chcel mať istotu, že o jeho dcéru F. bude postarané, naliehal na ňu, aby financie prešli z jeho účtu na jej vkladnú knižku. Ako opatrovateľka sa o oboch starala v zariadení najdlhšie, preto medzi nimi vznikol takýto vzťah. Až keď boli aj so staničnou sestrou R. F.

v banke, dozvedela sa, že dispozičné právo k účtu poškodeného mala dovtedy jeho švagriná. L. L. v banke výslovne uviedol, že chce, aby sa ona stala vlastníčkou jeho finančných prostriedkov a že nemá byť iba spoludisponujúcou osobou k jeho účtu. Podľa listinných dôkazov - žiadosti L. L. o zrušenie termínovaného vkladového účtu č. XXXXXXXXXX vedeného v V. banke a.s. a žiadosti o výplatu jeho zostatku bezhotovostným prevodom na účet č. XXXXXXXXXX sa tak stalo dňa 29. 10. 2009. Obžalovaná vo svojej výpovedi ďalej uviedla, že keď sa o tomto prevode finančných prostriedkov dozvedela švagriná L. L., kontaktovala riaditeľku zariadenia a osočila ju, že sa zmocnila jeho peňazí. Pretože mala s L. L. dohodu, že sa o neho postará až do jeho smrti, zariadi jeho pohreb a bude sa starať o jeho dcéru F., dňa 20. 5. 2011 urobil L. L. o tom vyhlásenie u notárky. Ako vyplýva z listinného dôkazu na čl. 11 pravosť podpisu L. L. na vyhlásení zo dňa 20. 5. 2011 bola notársky osvedčená toho istého dňa. Vyhlásenie L. L. sa týka aj sumy 27 212,46 eur, ktorú dňa 29. 10. 2009 mal odovzdať obžalovanej a ktorá ju prijala na vkladnú knižku. V trestnom oznámení, ktoré podali vo veci príbuzní poškodeného L. L. dňa 22. 6. 2011, sa uvádza, že pri jeho návšteve vo Y. Z. približne v tom čase, kedy mal byť notársky overený podpis na jeho vyhlásení, sa od neho dozvedeli, že prišiel o všetky peniaze, že ho okradli. Mal obavu o tom hovoriť, aby ho s F. nevyhodili zo zariadenia, zmienil sa, že nejakej žene umožnil, aby si zriadila dispozičné právo k jeho účtu. V rámci obrany obžalovanej odznelo na hlavnom pojednávaní aj tvrdenie, že predtým, ako sa dňa 29. 10. 2009 stala prostredníctvom svojej vkladnej knižky vlastníčkou finančných prostriedkov L. L., nemala zriadené dispozičné právo k jeho dovtedajšiemu účtu. Priznala, že zo sumy 27 212,46 eur vybrala asi po pol roku sumu 14 000,00 eur, z nej uhradila výdavky za pohreb L. L. vo výške cca 1 000,00 eur, k dispozícii má ešte sumu 4 500,00 eur. Zo zvyšných prostriedkov zaplatila nákup televízora, mobilu, šatstva, potravín, liekov, zubného lepidla zn. Corega a potrieb na kreslenie. Obžalovaná tvrdila, že s dôchodkami L. L. a jeho dcéry nikdy nedisponovala, nákupy začala realizovať podľa ich požiadaviek až po prevode finančných prostriedkov na jej vkladnú knižku. L. L. zhodnotila ako „trošku skúpeho“, lebo hovoril, že odkedy je euro, je všetko drahšie. Pretože bola práceneschopná, nezúčastnila sa likvidácie jeho osobných vecí, počula od kolegýň, že v jeho izbe sa nenašla žiadna hotovosť. Na hlavnom pojednávaní dňa 12. 12. 2017 obžalovaná k využitiu sumy 14 000,00 eur doplnila, že ich použila pre F., „dávala to na jej oblečenie, na hygienické veci, veci na voľný čas, na jedlo“. Uviedla, že aj v súčasnosti jej kupuje šunku, ovocie, „všetko komplet“, že vyplatila pohreb poškodeného a jeho pohrebné miesto na 30 rokov. Stará sa o F. od r. 2009, je s ňou v pravidelnom kontakte, berie ju aj k sebe domov, všetko hradí zo svojich prostriedkov, rodina sa o ňu nezaujíma. Pobyt v zariadení má F. hradený zo svojho invalidného dôchodku, s ktorým disponuje jej opatrovník, F. z neho ostávajú mesačne cca 3 eurá.

Z výsluchu svedkov Ing. H. S., JUDr. H. S., Ing. F. L., V. L. a E. P. mal súd preukázané, že Z. L. bol skromný, jednoduchý človek, hrával v dychovke na trúbku, bol však samotár, nepil a nefajčil. So súrodencami veľmi nevychádzal, lebo bol nervózny, konfliktný. Keďže nemal „extra nároky“, nemohol mať dlhy, úvery, pôžičky. Kým žila jeho manželka, ktorá sa vzorne starala o ich dcéru F., ktorá nie je dostatočne rozumovo vyspelá, žili ako jeden celok, vystačili si sami, kontakty na ostatnú rodinu nevyhľadávali. Po jej smrti, ktorej predchádzalo oslepnutie, nebol schopný sa o dcéru starať, odpredal byt a odišiel s ňou do sociálneho zariadenia. Tam ich navštevovala sporadicky, podľa potreby, ak niečo trebalo zakúpiť /opasok, hygienické potreby/ predovšetkým Ing. K. L. a to asi 4-krát do roka a aj jej syn V.. M. s ním aj do banky, kde vkladal na účet peniaze, ktoré dokázal našetriť z dôchodku. Mal rád peniaze, nikomu by len tak nedaroval ani „ sto korún“, prioritne chcel, aby jeho peniaze zabezpečili dcéru F.. Musela mu vysvetliť konverziu zmeny Sk na euro, aby pochopil, prečo už nemá na účte toľko peňazí z odpredaja bytu. Keď sa náhle zmenilo jeho a F. správanie, lebo nechceli, aby ich ďalej navštevovali a zmieňovali sa o nejakej P., ktorá im stále nosí šunku, aj o tom, že mu zmizli peniaze z účtu, Ing. K. L. a V. L. navštívili riaditeľku zariadenia, ktorá sa o obžalovanej vyjadrila, že je to „také slniečko“, že je finančne zabezpečená, nepotrebuje pracovať a že čítajú veľa detektívok. Aj z ďalších kontaktov s L. L. a jeho dcérou nadobudli títo svedkovia /okrem J. P., ktorý v zariadení nebol ani raz/ dojem, že sa nesprávajú prirodzene, že sú pod nejakým tlakom. Domov sociálnych služieb ich neinformoval, že došlo k jeho hospitalizácii a úmrtiu.

Svedkyňa Ing. E. F., vyšetrovateľka, pracovala na tomto prípade do 1. 2. 2012, kedy odišla na iný policajný útvar. Vzhľadom na vysoký vek poškodeného uskutočnila jeho výsluch v sociálnom zariadení, úkonu sa zúčastnil aj jej kolega K. V.. Poškodeného ohľaduplne oboznámila s obsahom trestného oznámenia. L. L. povedal, že peniaze z odpredaja bytu sú na jeho účte a po jeho smrti budú patriť

dcére F., aby o ňu bolo postarané. Chcel k tomu ukázať aj výpisy z účtu, prezeral nejaké listiny, ktoré vybral zo skrine, potom však povedal, že výpisy z účtu vlastne nemá, lebo ich má sestrička, ktorá sa o nich stará a ona to tak rozhodla. Nehovoril o žiadnej sestre, ktorá by sa o nich mimoriadne starala, iba F. spomenula sestru, ktorá niekedy nosí otcovi šunku z bufetu. Ukázala im, kde spí ona a kde otec a aj nejaké svoje kresby. L. L. bol vychudnutý, vyzeral zničene, bol skleslý, rozhodne však trval na tom, že peniaze musia byť na jeho účte, že z neho nebolo nič vyberané, nehovoril o žiadnej osobe, ktorá by mala prístup k jeho peniazom. Ich rozhovor trval asi jednu hodinu, hovoril pomaly, porozmýšľal, kým odpovedal, odpovede boli primerané, neodporoval si vo vyjadreniach. H. pocit, že je pod vplyvom nejakých tlmiacich liekov. Nebol na neho vyvíjaný žiaden nátlak, zápisnicu o výsluchu dobrovoľne podpísal. Keď s ním po nejakom čase chcela opäť hovoriť, odmietol ju pustiť do izby a žiada, aby odišla a nechala to tak. Mala z neho pocit, že má strach.

Svedok K. V. je popri svedkyni Ing. F. tiež podpísaný na úradnom zázname, ktorý bol vyhotovený k okolnostiam výsluchu poškodeného dňa 19. 7. 2011 v sociálnom zariadení Y. Z.. Na hlavnom pojednávaní uviedol, že si záznam po jeho vyhotovení prečítal, s jeho obsahom sa stotožnil a podpísal ho. V zázname je konštatované, že keď na vrátnici oznámili, že idú za L., prišla riaditeľka, bola veľmi nervózna, naliehala, aby jej povedali dôvod výsluchu. Až po upozornení, že jej nemajú čo vysvetľovať, im umožnila stretnutie. Keď asi po hodine odchádzali, riaditeľka bola na vrátnici, utekala za nimi a kričala, aby jej povedali, čo vyšetrujú. Poškodený L. L. počas výsluchu pôsobil veľmi utiahnuto, zdráhal sa odpovedať. Zakaždým, keď otvorila dvere opatrovateľka, stíchol, dcéra aj on boli nervózni, akoby sa báli. Dcéra poškodeného sa zmienila o sestričke, ktorá im nosí šunku, posielala ich preč, „lebo sa budú hnevať“, nešpecifikovala, kto sa bude hnevať.

Svedok JUDr. E. H. bol vypočutý na návrh obhajcu obžalovanej. Potvrdil, že prevzal prípad po predchádzajúcej vyšetrovateľke, ukončil ho a že nemá žiadne vedomosti o tom, že by mal Národný bezpečnostný úrad výhrady voči jej postupu, resp. spôsobu akým nakladala s utajovanými skutočnosťami.

Podľa úmrtného listu na čl. 40 poškodený L. L. zomrel dňa 2. 6. 2012, krátko po dovŕšení 80. roku svojho veku. Zo zápisnice o jeho výpovedi zo dňa 19. 7. 2011, ktorú súd na hlavnom pojednávaní prečítal, vyplýva, že obžalovaná mala zriadené dispozičné právo k jeho účtu asi dva roky, aby sa postarala o jeho dcéru v prípade, že sa s ním niečo stane. Uviedol, že nikomu nedal pokyn na výber peňazí z účtu, pretože mu postačuje penzia. Na účte by už päť rokov mala byť suma 950 000,- Sk , ku ktorej vložil aj úspory vo výške 6 600,00 eur. Uviedol, že potom, ako zriadil k svojmu účtu dispozičné právo pre obžalovanú, výpisy z neho „berie R.“.

Svedok MUDr. H. J. je všeobecným lekárom pre dospelých, do zariadenia Y. Z., v ktorom sa nachádza okolo 300 klientov, prichádzal dvakrát týždenne v období od januára 2010 do júna 2013. Po nahliadnutí do zdravotnej dokumentácie poškodeného uviedol, že Z. L. trpel na ischemickú chorobu srdca, prekonal pľúcnu embolizáciu, aterosklerózu ciev hlavne na mozgu, trpel na chudokrvnosť a Parkinsonovu chorobu. Podľa záznamu z vyšetrenia zo dňa 13. 8. 2009 bol dezorientovaný, mal predpísané neuroleptické lieky, pre aterosklerózu mozgových ciev mohlo byť jeho vnímanie narušené. Rovnaký stav poškodeného bol konštatovaný neurológom aj v novembri 2011, pre kolapsový stav mu bolo odporúčané psychiatrické vyšetrenie.

Svedok MUDr. H. F. vypovedal, že v rokoch 2007 - 2012 liečil poškodeného L. L. pre dve psychické poruchy, pamätal si ho, pretože patril medzi jeho ťažších pacientov. Hlavná diagnóza bola porucha myslenia - organický syndróm s bludmi, to značí, že mal skreslené vnímanie okolia, rozprával nepravdy, obviňoval zo spiknutia nielen personál ale aj jeho, že ho chce otráviť, keď mu predpísal nový liek. Počas piatich rokov boli obdobia, keď spolupracoval a bol na tom lepšie a obdobia, keď bol paranoidný. K jeho stavu v októbri 2009 sa nevedel vyjadriť, pretože ten často kolísal, lebo pre paranoju neužíval lieky pravidelne. Malo to za následok zhoršenie jeho psychiky, vytváranie napätia, nekľudu, nervozity a rozvoj paranoidného syndrómu myslenia. Mal aj druhú, okrajovú diagnózu a to miernu poruchu pamäte. Tieto diagnózy nesúviseli s jeho vekom, netrpel na demenciu, iba na miernu kognitívnu poruchu. Poškodený nebol pozbavený spôsobilosti na právne úkony, jeho spôsobilosť nebola obmedzená a bol opatrovníkom svojej dcéry F.. Nemal dôvod signalizovať príbuzným, aby došlo k zmene opatrovníctva. Prekvapilo ho, že poškodený mal v zdravotnej dokumentácii prvú diagnózu organická úzkostná depresívna porucha a mierna kognitívna porucha, čo bolo spúšťačom závažnejšej diagnózy, nezistil. U poškodeného teda

prebehol opačný proces, ako je to obvyklé, že z fázy adaptácie, ktorá býva ťažšia, sa stav zlepšuje. Svedok si nepamätal, že by sa poškodený L. L. vyjadroval o nejakej osobe z personálu pozitívne, že by ju chválil a podobne, na druhej strane si však pamätal, že sa v opačnom zmysle vyjadril o sestre R. F., ktorá sa neskôr stala staničnou sestrou. Ich terapeutický vzťah sa nevyvíjal pozitívne, aj to mohlo spôsobiť, že sa mu poškodený nezdôveril, ako chce zabezpečiť starostlivosť o dcéru F. po svojej smrti.

Súdna znalkyňa z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria MUDr. F. C. vypovedala ohľadne F. L., nar. 2. XX. XXXX, že má mentálnu retardáciu ľahkého stupňa na podklade organického poškodenia mozgu v útlom veku /stav po detskej mozgovej obrne/. Nie je schopná chápať význam trestného stíhania, pretože trpí aj sociálnou a emocionálnou retardáciou. Jej intelektové schopnosti sú na úrovni ľahkej mentálnej retardácie, myslenie je infantilné na úrovni cca 10-ročného dieťaťa, je ľahko ovplyvniteľné. V sociálne náročnejších situáciách sa nevyzná, potrebuje podporu a vedenie. Pokiaľ podpísala nejaké zmluvy, nemôže chápať ich obsah. Počas znaleckého vyšetrenia nezvládla ani jednoduché aritmetické úkony, sama spontánne spomínala pani P., že ju má rada. Na otázku, či vie aký má dôchodok, odpovedala, že nevie, ale vie to pani P.. Znalkyňa zistila počas jej vyšetrenia, že obžalovaná je pre ňu autoritou. Spontánne uviedla, že „P. jej povedala, aby nič nepodpisovala“. Zmienila sa, že sa na ňu teší, že je teraz v Tatrách, poslala jej pohľadnicu a kúpi jej farbičky. O otcovi hovorila pekne, jeho smrť si uvedomovala, povedala, že sa o ňu postará pani P.. Podľa znalkyne sa úsudok F. L. nevytvára na základe racia ale na základe emócie.

Rozsudkom Okresného súdu Košice II sp. zn. 45Ps 6/2013 zo dňa 3. 10. 2013 bola F. L., nar. 2. XX. XXXX na podnet Okresnej prokuratúry Košice II pozbavená spôsobilosti na právne úkony, za opatrovníka jej bola ustanovená H. časť F. - L.. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 26. 10. 2013.

Riaditeľka zariadenia Y. -Z. domov sociálnych služieb a zariadenie pre seniorov, svedkyňa Ing. X. H., vypovedala, že obžalovaná pracovala v tomto zariadení od 1. 9. 2003, po takmer dvojročnej práceneschopnosti bol jej pracovný pomer ukončený v apríli 2013. V tom čase bolo v zariadení 290 klientov a 150 zamestnancov. Od roku 2011 pracovala obžalovaná ako opatrovateľka, predtým bola sanitárkou. Bola zodpovedná, milá, usmievavá, obľúbená, neriešila žiadne sťažnosti na jej osobu. Jej pracovnou náplňou bolo zabezpečovať osobnú hygienu klientov, upratovanie postele, nočného stolíka, poličiek, doprevádzanie na lekárske vyšetrenie, sprievod v sanitke. Imobilným klientom zabezpečovali nákupy v bufete sociálne sestry. Strava sa podáva klientom 5-krát denne. Bezprostrednou nadriadenou obžalovanej bola úseková sestra S. F., ktorá rozhodovala o tom, ktorých klientov bude mať opatrovateľka na starosti. Z preventívnych dôvodov sa obvykle po roku opatrovateľky menili. Po dlhšiu dobu mohla byť stále tá istá opatrovateľka vtedy, ak si to želala rodina klienta, alebo bol jeho stav veľmi vážny, alebo bol citovo labilný pre absenciu záujmu zo strany jeho rodiny. Synovec L. L. ju informoval, že jeho dcéra F. odmieta návštevy a že má podozrenie, že je ovplyvnená obžalovanou. L. L. nevyužil pri nástupe do zariadenia možnosť odovzdať do depozitu svoje cennosti a peniaze, nepoznala jeho situáciu v tomto smere. Bola šokovaná, keď sa dozvedela o prevode jeho finančných prostriedkov na vkladnú knižku obžalovanej. Zhodnotila to ako neetické konanie, ktorému by zabránila, ak by o ňom mala včasnú informáciu. Keď s ňou o tom neskôr hovorila, obžalovaná sa veľmi nevyjadrovala, povedala jej, že by uvítala ukončenie pracovného pomeru. V súčasnosti má dcéra L. L. dôchodok okolo 280,00 eur, platba za jej pobyt v zariadení je mesačne v priemere podľa počtu kalendárnych dní okolo 259,00 eur.

Svedkyňa R. F. uviedla, že L. L. a jeho dcéra F. sa v zariadení ťažko adaptovali, preto rozhodla, že ich opatrovateľkou bude obžalovaná, ktorá vedela s klientmi jednať. Obžalovaná nosila pre klientov z domu obnosené šatstvo, jedlo, bola všeobecne obľúbená. Pre toto sociálne cítenie ju obdivovala. Po asi jeden a pol roku urobila aj u L. obvyklú výmenu , no už po krátkej dobe F. a jej otec žiadali obžalovanú naspäť, k jej následnej výmene už ani neprikročia. Obžalovanú podľa potreby zastupovala najviac opatrovateľka M. Y.. L. L. bol veľmi smutný a aj nahnevaný, že ich rodina nenavštevuje, nemal k nim dôveru, tvrdil, že ho pripravili o polovicu peňazí z odpredaja bytu. Veľmi sa bál, čo bude s F. po jeho smrti, naliehal na ňu a na obžalovanú, aby súhlasili s prevodom peňazí. Rozhodol sa sám a dobrovoľne, že svoje peniaze prevedie na obžalovanú, bola toho priamym svedkom v banke, kde sa prevod realizoval. L. L. ju požiadal, aby o tom nikomu nehovorila, poradila mu, aby to dal spísať nejakému právnikovi, aby bol krytý on a obžalovaná.

Svedkyňa Mgr. U. D. pracovala v zariadení Y. Z. v rokoch 2001 - 2012, z toho bola s obžalovanom na jednom oddelení, kde patril poškodený a jeho dcéra F., asi 5-6 rokov, z toho posledný polrok jej bola

nadriadenou. Po pracovnej stránke hodnotila obžalovanú kladne, neštítila sa žiadnej práce, neboli na ňu sťažnosti. Mala pridelených klientov na 3- 4 izbách, vtedy sa vytvorí medzi personálom a klientmi bližší vzťah. Vzťah medzi poškodeným a F. na jednej strane a obžalovanou na strane druhej nevnímala ako nejaký mimoriadny. F. bola ako veľké dieťa, inklinovala k ženám, aj ju vedela vystískať, vybozkávať. Nemala vedomosť o tom, že by ich obžalovaná brala k sebe domov na návštevy. Ak ju požiadali o nákup v bufete, tak ako iné opatrovateľky, aj obžalovaná im kúpila, čo požadovali najčastejšie vodu, šunku, pre F. farbičky. Poškodený bol starostlivý otec, dcéru zabezpečoval v každom smere. Pretože nerada chodila vonku, kupoval jej šatstvo od obchodníčiek, ktoré prichádzali s tovarom do zariadenia. Vie, že šampón, ktorý špeciálne používala a nebol v bufete v predaji, jej kupoval ten, kto mal službu, aby nerobila krik, za nákup zaplatil otec. Poškodený nebol sťažovateľom v žiadnom smere s výnimkou zdravotnej starostlivosti. Keď mal lekárom zmenený liek, odmietol ho užívať, podozrieval lekára aj sestru, preveroval si to u službukonajúcej sestry, napokon si to však dal vysvetliť. Raz ho upozornila , aby nemal vkladnú knižku na svojej izbe a aby ju dal do trezoru v zariadení , na čo reagoval zhruba slovami, že ak ju dá z ruky, už ju viac neuvidí.

Svedkovia A. V. a E. K. pracovali v sociálnom zariadení od r. 1990. Na oddelení, kde pôsobila aj obžalovaná ako opatrovateľka, mali cca 55 klientov, raz týždenne zabezpečovali osobnú hygienu pre ustálený okruh 5-6 klientov. Pre pracovnú vyťaženosť nebol priestor na vytvorenie si bližšieho vzťahu ku klientom. K osobe obžalovanej obaja svedkovia zhodne uviedli, že bola dobrou kolegyňou, bola vždy v dobrej nálade, vysmiata. Zhodne charakterizovali aj L. L. a jeho dcéru, že boli skromní, nenároční. Pokiaľ L. L. niečo riešil, týkalo sa to len liekov, F. mala cca raz do mesiaca výbuch zlosti, keď jej priniesli jedlo, ktoré neobľubovala. Rozdielne vypovedali v troch veciach. Svedkyňa I. V. mala informáciu „od dievčat“, že L. L. chcel nechať peniaze pre ich oddelenie, aby sa postaralo o jeho dcéru F., svedok J. K. túto informáciu nemal. Svedkyňa uviedla, že obžalovaná im nakupovala šatstvo, nosila šunku, domáce džemy, svedok to nepotvrdil, vedel len o nejakej maľovanke pre F.. Svedkyňa nepostrehla, že by mali L. k niekomu z personálu bližší vzťah, podľa svedka najmä F. mala radšej obžalovanú, p. O. a S. F..

Ani svedkyňa H. Y. nemala vedomosť o tom, že by L. L. uvažoval o tom, že nechá svoje peniaze pre oddelenie, aby sa postaralo o jeho dcéru.Hoci bola s obžalovanou na jednom oddelení 4 roky, nepostrehla, že by L. L. niekoho z ich kolektívu uprednostňoval, obžalovaná nebola jeho a ani F. obľúbenkyňou, hoci bola šikovná, ale taký bol celý kolektív. Počula od personálu, že im občas kupuje na raňajky salámu, šunku, bola si však istá tým, že nielen L. L. ale ani ostatní klienti z ich oddelenia nechodili cez víkendy do domácnosti niekoho z personálu. L. L. nechodil rád ani do blízkeho parku, s dcérou, ktorá rada kreslila, väčšinou sledoval televíziu.

Svedkyňa S. Y. pracuje v zariadení od r. 1991, pôsobí ako zdravotná sestra, s obžalovanou nebola nikdy na jednom oddelení. Vypovedala, že obžalovaná mala povesť dobrej pracovníčky. V súčasnosti sa už tretí rok stará o F. a z jej vyjadrení vyplýva, že je na obžalovanú veľmi naviazaná, má ju rada. Oblažovaná jej zabezpečuje šatstvo, hygienické potreby, lieky. Z rozprávania F. vie, že ju navštevuje pravidelne v sobotu, raz do mesiaca ju berie k sebe domov. Asi dvakrát bol za ňou jej bratranec L., reagovala veľmi podráždene, kričala, hádzala stoličku. Povedala jej ako jediná klientka , že nechce , aby ju rodina navštevovala, zdôvodnila to tak, že rodina ich nemala rada ani vtedy, keď ešte žila jej matka, že ich nenavštevovali.

Svedkyne V. Y., J. O. a Y. H. boli na hlavnom pojednávaní vypočuté na návrh obhajcu. Všetky tri mali z počutia vedomosť, že L. L. daroval peniaze obžalovanej, hovorilo sa, že sa na ňu usmialo šťastie. Na porade vedúcich pracovníkov sa to povedalo len medzi rečou, podľa svedkyne T. Y. však nasledovalo aj upozornenie na dodržiavanie morálneho kódexu, k čomu sa pracovníci zaväzovali už pri podpisovaní pracovnej zmluvy. Svedkyňa P. O., ktorá uzavrela pracovnú zmluvu v decembri 2013, však nemala vedomosť o tom, že by v tejto súvislosti bola oboznámená s obsahom nejakého morálneho kódexu.

Svedkyňa T. Y. bola opatrovateľkou L. asi 6 mesiacov po odchode obžalovanej z pracoviska. Obaja spomínali, že „majú s p. R. perfektný vzťah, že ich navštevuje“. Videla v ich izbe dokupované jedlo, kompletné šatstvo, mali všetko, čo potrebovali. Keď im chcela upratať skriňu, odbili ju s tým, že to urobí P.. P. L. bol svojský človek, správal sa podľa toho, akú mal náladu. Potrpel si na tom, aby personál vstupoval do izby po zaklopaní až po jeho vyzvaní , keď sa robila dezinfekcia, trval na tom, aby boli použité jeho dezinfekčné prostriedky a handry. Nemala vedomosť o tom, že by sa

niekedy sťažoval na personál. Boli nadštandardne zabezpečení oproti ostatným klientom, mali na izbe aj televízor, chladničku, mikrovlnnú rúru, vždy čerstvé ovocie, šunku, salámu. V súčasnosti je v dennom kontakte s F., ktorá hovorí, že ju obžalovaná navštevuje a nosí jej rôzne veci.

Svedkyňa V. H. pracuje v zariadení od r. 1995. L., o ktorých nič zvláštne nepočula, neboli nikdy klientmi na tom oddelení, kde bola úsekovou sestrou. Asi dva roky bola obžalovanej nadriadenou, po pracovnej stránke ju hodnotila pozitívne. Svedkyňa uviedla, že nemá poznatky o tom, že by pracovníci zariadenia brávali klientov k sebe domov na návštevy. V súčasnosti je F. pozbavená svojprávnosti, nákupy jej môže realizovať sociálna sestra.

Svedkyňa P. O. je pracuje v zariadení Y. Z. od decembra 2013, pozná obžalovanú ako opatrovateľku K. L., ktorú v súčasnosti aj navštevuje asi dvakrát týždenne. Pomáha jej s kúpaním, sprchovaním, kupuje jej šatstvo, stravu, zabezpečila jej mobilný telefón, chodia spolu do parku. F. je mentálne retardovaná ale všetko vníma, na obžalovanú sa veľmi teší, podráždi ju a kričí, keď jej už dopoludnia nezavolá. Nespomína, že by ju navštevoval aj niekto iný. Niekedy v decembri 2013 však bola svedkom toho, ako ju navštívil mladý muž s bábätkom, vyhnala ho , potom ju museli utišovať, kričí však aj z iných dôvodov, preto berie lieky na utlmenie. F. je od marca 2014 na uzavretom oddelení, na izbe je s ležiacou klientkou, ktorá komunikuje iba očami, má sklerózu multiplex. F. je priateľská, komunikuje s ostatnými, nie je problematická. Návštevy na tomto oddelení musia zvoniť, preto vie, že ju obžalovaná navštevuje nielen cez týždeň ale aj cez víkendy a nosí jej ošatenie, hygienické potreby. Obvykle prichádza po podávaní obeda, donesie jej koláčik, salámu, naposledy v nedeľu kompletný obed /rezne/ a zákusky. F. má predpísanú šetriacu diétu a obžalovaná to aj vie. Prečo potom obžalovanú neusmernila, čo sa týka nosenia jedla, svedkyňa uviesť nevedela.

Syn obžalovanej, Y. R., nar. v r. XXXX, vypovedal, že p. L. viezol aj s matkou k notárovi, pretože chcel „spísať nejaký papier“, že sa po jeho smrti postará o F. jeho matka. Za života p. L. vozil matku do sociálneho zariadenia pravidelne cez víkendy on alebo jeho otec, matka tam chodí takto pravidelne od jeho smrti aj za F.. Zdrží sa tam, tak ako aj predtým, 2- 3 hodiny. Robí pre ňu nákupy, odhadom asi za 200 ,00 eur mesačne, niečo sa asi financuje aj z ich prostriedkov. Vie o tom, že F. má nejaký väčší finančný obnos. Podľa neho nie je mentálne postihnutá, je prekvapený, že je zbavená svojprávnosti. Navštevuje ich aj doma cez víkend asi dvakrát do mesiaca. Porozpráva sa s ňou aj on, potom sleduje televíziu alebo jej matka číta. Keď ich navštevovala ešte aj s otcom, matka mu povedala, že je to preto, lebo sú priatelia, majú dobrý vzťah.

Svedkyňa a Ing. C. O. je od r. 1999 sociálnou pracovníčkou zariadenia Y. Z.. Obžalovanú pozná len z videnia z akcií domova, bola priateľská ku kolegom aj klientom, nepočula na ňu sťažnosti. Pracovala na 6. oddelení, keď sa od kolegýň dozvedela, že za sociálnou pracovníčkou C. H. z 5. oddelenia prišli príbuzní L. s tým, že im zmizli peniaze a vtedy sa dozvedela aj to, že L. nikto nenavštevoval. Nepoznala ich situáciu, pretože boli na inom oddelení ako ona. Neskôr sa začala spomínať obžalovaná , vedenie zariadenia k tomu nezaujímalo stanovisko. Nevie o tom, že by obžalovaná ešte ako opatrovateľka brávala L. k sebe domov, nehovorilo sa to ani o iných z personálu a z klientov. O obžalovanej neskôr počula, že chodí za F. L.. V zariadení je zaužívanou praxou, že klienti, ktorí potrebujú niečo nakúpiť to riešia cez sociálne pracovníčky. Tie to zabezpečia osobne alebo v spolupráci s príbuznými. Sociálne pracovníčky vyplácajú klientom dôchodky, klient musí z dôchodku obdržať minimálne 20% zo sumy životného minima aj v prípade, že by zvyšok dôchodku nepostačoval na úhradu nákladov za pobyt v zariadení. Medzi klientmi bolo všeobecne známe, že hoci by im nedoplatok narastal, nebudú z ústavu vysťahovaní. Pohľadávka sa rieši voči ich potomkom a ak nie sú, tak až v dedičskom konaní . Klienti, ktorí majú úspory, ich môžu mať pri sebe alebo ich dať do depozitu ústavu.

Na pokyn odvolacieho súdu bola vypočutá svedkyňa Ing. X. M., ktorá v inkriminovanej dobe pracovala v pobočke V. na ul. P. v F. ako finančný poradca. Po nahliadnutí do listinných dôkazov potvrdila, že vybavovala žiadosť poškodeného o zrušenie termínovaného účtu. Kto doprevádzal toho klienta si už nepamätala. Ak sa aj jedná o staršieho klienta, banka nemá pre taký prípad osobitné interné usmernenie. Vtedy osobne postupuje tak, že sa opakovane staršieho klienta opýta, či si je vedomý toho, že peniaze idú na účet, ktorý mu nepatrí.

Z kúpnej zmluvy na čl. 112 vyplýva, že L. L. a jeho dcéra F. L. odpredali dňa 13. 3. 2007 trojizbový byt v F. na ul. Tr. R. č. XX za sumu 950 000,- Sk / 31 534,22 eur /. Na vykonávanie všetkých nasledujúcich právnych úkonov bola dňa 24. 4. 2007 splnomocnená L. L. svedkyňa F. L..

Zo správy Y. Z. Domova sociálnych služieb a zariadenia pre seniorov zo dňa zo dňa 24. 4 . 2012 vyplýva, že na účet zariadenia sú poukazované dôchodky L. L. a K. L.. Starobný a vdovecký dôchodok L. L. bol v r. 2010 vo výške 429,30 eur, v r. 2011 vo výške 437,10 eur. Z celkovej sumy dôchodkov za rok 2010 5 197,92 eur uhradil náklady za poskytnuté sociálne služby vo výške 2068,50 eur a v roku 2011 zo sumy dôchodkov v súhrne 5 290,52 eur uhradil náklady za sociálne služby vo výške 2 773,83 eur.

Mesačný príjem F. L. tvorí invalidný dôchodok. V roku 2010 ho poberala vo výške 251,30 eur, v roku 2011 vo výške 255,70 eur. Náklady za sociálne služby, ktoré jej boli poskytnuté boli v roku 2010 uhradené vo výške 2 068,20 eur a v roku 2011 vo výške 2 574,62 eur. Zostatok z jej dôchodku ako aj dôchodku jej otca bol vyplácaný hromadnou výplatnou listinou sociálnou pracovníčkou za prítomnosti svedka 15. dňa v mesiaci.

Podľa prílohy na čl. 124 po odrátaní mesačných nákladov zostalo L. L. a F. L. za rok 2010 a 2011 spolu 7 093,59 eur, v priemere mali teda mesačne spolu k dispozícii v roku 2010 čiastku 340,26 eur a v roku 2011 250,87 eur. Zo záznamu o stave majetku po komisionálnej prehliadke osobných vecí zosnulého L. L. zo dňa 7. 6. 2012 vyplýva, že na jeho izbe č. 606 sa nenašla žiadna hotovosť ani vkladná knižka, ako cennosť boli zaevidované hodinky a obrúčka. Osobné šatstvo spolu činilo 22 kusov odevu a obuvi / z toho iba 1 ks košeľa, l ks pulóver/.

V. banka a.s. svojou správou ozrejmila, že L. L. mal v tejto banke dňa 5. 2. 2007 otvorené dva účty a to bežný a termínovaný. Termínovaný účet bol zatvorený dňa 26. 6. 2008. Druhý termínovaný účet č. : XXXXXXXXXX si otvoril dňa 24. 10. 2008, ku ktorému mala dispozičné oprávnenie ako disponent samostatne od jeho otvorenia do 12. 10. 2009 svedkyňa Ing. F. L., Na tento termínovaný účet bola dňa 28. 10. 2008 /čl. 84/ prevedená suma 970 000,- Sk /32 198,10 eur/ z bežného účtu č. : 2616404897, ktorý mal L. L. vedený od 5. 2. 2007, k nemu mala obžalovaná zriadené dispozičné oprávnenie ako disponent samostatne od 2. 11. 2009 . Na vyššie uvedený bežný účet bola vložená dňa 12. 10. 2009 suma 6 640,00 eur z vyššie uvedeného termínovaného vkladového účtu, dňa 29. 10. 2009 nasledoval výber sumy 6 638,00 eur . Na základe žiadosti L. L. zo dňa 29. 10. 2009 /čl. 477/ bol na účet číslo XXXXXXXXXX prevedený celý zostatok z vyššie uvedeného termínovaného vkladového účtu a to 27 212,46 eur. Vkladná knižka č. XXXXXXXXXXX bola otvorená dňa 29. 10. 2009 , jej majiteľkou je obžalovaná, podpisové oprávnenie od jej otvorenia mal ako disponent samostatne L. L..

Na čl. 180-236 je zadokumentovaný súpis cca 190 prípadov obstarania rôznych položiek a cca 100 fotokópií pokladničných dokladov, ktoré obžalovaná predložila v prípravnom konaní pri uplatňovaní svojej obrany. Rukou písaný zoznam cca 190 prípadov obsahuje prevažne opakujúce sa položky „šunka, saláma, rezne, krémeše, káva, televízia, Corega, Sensodyne, šampón, sprchový gél, tielka“. Tento zoznam nie je opatrený dátumami jednotlivých nákupov a je miestami podpísaný „L.“. Na čl. 192 je sedem záznamov, všetky sa začínajú slovami šunka, salám ... a pod týmito siedmymi záznamami je jeden podpis „L.“. Pokladničné doklady /čl. 209, 211, 220, 223/ majú preukázať nákupy pre L. L. spolu za 176,53 eur v období troch mesiacov od 13. 12. 2010 do 9. 3. 2011. Malo ísť o nákup bundy v predajni Kenwelo za 44,99 eur, opasku za 26,01 eur a košele za 20,93 eur v predajni Big Star a čiernych lesklých topánok v cene 84,60 eur. Dňa 21. 10. 2010 bola zakúpená obuv - Lambert v cene 82,00 eur /čl. 227/. V predajni Big Star boli dňa 10. 4. 2009 zakúpené aj nohavice v hodnote 69,38 eur. Pokladničné doklady /čl. 221, 222, 225, 227, 228 / majú preukázať nákupy pre F. L. v období jedného mesiaca od 18. 12. 2011 do 24. 1. 2012 spolu v hodnote 248,94 eur týkajúce sa viacerých kusov spodného prádla, dámskych nohavíc, sukien, blúzky ale aj doplnkov za 9,99 eur. Dňa 9. 3. 2011 bol zakúpený elegantný top, blúzka a šaty spolu za 89,80 eur /čl. 226 /. Naproti tomu nákup zo dňa 21. 6. 2012 /čl. 219/ za 23,34 eur obsahuje položky ako je samolepka Y., či zápisník s motívom Disnye. Na čl. 229 je zadokumentovaný aj nákup športových potrieb zo dňa 10. 4. 2010 a to značkových kopačiek Nike a značkovej lopty Nike spolu v hodnote 77,98 eur. Dňa 8. 7. 2012 /po smrti L. L./ boli zakúpené dva kusy časopisu eurotelevízie /čl. 235/. Z množstva nákupov potravín doklad na čl. 233 preukazuje, že dňa 3. 3. 2012 bolo pre L. L. a K. L. (dvoch konzumentov) zakúpené vedro plné pomarančov za 3,99 eur, 1 a pol kg rajčín cherry za 3,87 eur, viac ako 1 kg hrozna a 1 košík kiwi za 2,60

eur, 6 litrov kofoly za 2,25 eur, 4 pivá zn. Heineken za 3,56 eur. Obvyklá šunka a salám sa na tomto pokladničnom doklade neuvádzajú.

Dedičské konanie, ktoré prebehlo po smrti L. L., bolo dňa 31. 10. 2012 zastavené. Jeho nepatrný majetok pozostávajúci z cenného papiera - vkladnej knižky Sporoknižka Kapitál vedenej v R. R., a.s. vo výške 16,64 eur, zo zostatku na bežnom účte v V. banke, a. s. vo výške 58,42 eur a zo zostatku na depozitnom účte Y. Z. -Domov sociálnych služieb a zariadenie pre seniorov vo výške 416,12 eur / preplatok za pobyt mimo zariadenie v máji a júni 2012 a zostatok dôchodku za máj 2012/ bol vydaný obžalovanej, zabezpečovateľke pohrebu, ktorá pohrebné náklady zdokladovala vo výške 743,80 eur. Poručiteľ nezanechal závet, jedinou zákonnou dedičkou bola jeho dcéra F. L..

Na základe vyššie uvedených dôkazov súd dospel k záveru, že sa obžalovaná dopustila prečinu sprenevery podľa § 213 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zákona po objektívnej stránke tým, že potom, ako jej poškodený zveril svoje finančné prostriedky tým, že jej zriadil dispozičné právo k svojmu účtu z dôvodu, aby sa po jeho smrti postarala o jeho invalidnú dcéru F., bez jeho vedomia a súhlasu previedla sumu 27 212,46 eur na svoju vkladnú knižku, z ktorej následne po ôsmich mesiacoch v priebehu ďalších necelých deviatich mesiacov postupne vybrala v rozpore s účelom ich zverenia, bez jeho vedomia a súhlasu spolu 14 000,00 eur . Obžalovaná konala vo forme priameho úmyslu podľa § 15 písm. a/ Tr. zákona.

Obrana obžalovanej spočívala na tvrdení, že poškodený L. L. chcel presunom finančných prostriedkov zariadiť, aby sa o neho starala až do smrti, zabezpečila mu pohreb a postarala sa o jeho mentálne postihnutú dcéru. Logickým spôsobom nezdôvodnila, prečo súčasne s prevodom finančných prostriedkov na jej vkladnú knižku dňa 29. 10. 2009 nezabezpečila jeho písomné prehlásenie, za akým účelom jej zveril finančné prostriedky, keďže sa tak malo stať ale až po cca 19 mesiacoch dňa 20. 5.2011 formou notárskeho overenia jeho podpisu. Práve obžalovaná mala mať záujem, vzhľadom na jeho pokročilý vek a predpoklad zhoršovania jeho zdravotného stavu, aby táto jeho vôľa bola bezodkladne a nespochybniteľne aj písomne zaznamenaná. Konať v tomto smere však začala až po tom, ako sa dostala do podozrenia príbuzných L. L., ktorí to oznámili riaditeľke zariadenia, kde pracovala a následne urobili aj trestné oznámenie. Veľmi významný je v tejto súvislosti text „Vyhlásenia“ poškodeného zo dňa 20. 5. 2011. Hoci už bolo k uvedenému dňu z finančných prostriedkov poškodeného odčerpaných 14 000,0 eur, ktoré boli podľa tvrdenia obžalovanej priebežne použité na základe želania poškodeného výlučne pre neho a jeho dcéru, nie je o tom vo vyhlásení zmienka. Prieči sa absolútne zdravej logike, aby potom, čo sa až dodatočne urobí takéto vyhlásenie a to v čase, keď je voči obžalovanej vyjadrené tak závažné podozrenie, aby poškodeného o tom neinformovala a nepožiadala, aby to do svojho vyhlásenia zahrnul, ak to bola pravda . Text vyhlásenia naopak plne korešponduje s výpoveďou poškodeného zo dňa 19. 7. 2011 pred svedkami Ing. F. a R. V., že jeho peniaze z odpredaja bytu sú na účte a po jeho smrti budú patriť dcére F.. Obžalovaná predložila súpisy rôznych vecí, ktoré mala pre poškodeného a jeho dcéru obstarávať. Na súpise nie je ani jeden podpis poškodeného, z čoho možno usudzovať, že súpis bol vyhotovovaný až po jeho smrti, ktorá nastala 2. 6. 2012, pričom obžalovaná vypovedala, že nákupy začala realizovať po prevode finančných prostriedkov, t.j. od 29. 10. 2009. Ak nákupy realizovala na podnet poškodeného, nebol dôvod, aby mu priebežne nedávala podpisovať ich zoznam, či doklady od nákupu. Podpisy jeho dcéry, ktorá má mentálnu vyspelosť 10-ročného dieťaťa, pod zoznamom takmer stále tých istých vecí bez konkrétnych dátumov nemožno objektívne vyhodnotiť ako dôkaz svedčiaci v prospech obrany obžalovanej a to aj s prihliadnutím na niektoré konkrétne nákupy, ako sú napr. značkové kopačky Nike a značková lopta Nike. Nákupnú činnosť obžalovanej spochybňujú aj svedectvá príbuzných a pracovníkov sociálneho zariadenia, že L. L. a jeho dcéra boli skromní, nenároční klienti, že strava im bola podávaná 5-krát denne a že mali dôchodky, z ktorých po úhrade nákladov za pobyt v zariadení , im ostávala mesačne dostatočná suma na financovanie prípadných nákupov bez toho, aby sa na ne čerpali prostriedky z termínovaného bankového účtu. Obžalovaná po zrušení rozsudku bola dopočutá, aby „hodnovernejšie“ vysvetlila neadekvátne nakladanie s finančnými prostriedkami poškodeného. Obžalovaná neuviedla v tomto smere nič nové a relevantné, čo by spochybňovalo záver súdu o jej vine v kontexte s ostatnými dôkazmi, ktoré ju usvedčujú. V zhode s obranou obžalovanej vypovedala iba svedkyňa R. F.. Práve v jej kompetencii bolo rozhodnutie, že u poškodeného a jeho dcéry sa opatrovateľka nestriedala a ostávala ňou naďalej obžalovaná a bola to práve ona, ktorá bola prítomná v inkrimimovanom čase v pobočke V. s poškodeným a obžalovanou. Významná odchýlka v jej výpovedi oproti obrane obžalovanej je , že pokiaľ obžalovaná

tvrdila, že sa poškodený verejne pred personálom zmieňoval, že chce prepísať peniaze kvôli dcére, svedkyňa tvrdila, že ju poškodený žiadal, aby o tom nikomu nehovorila. Pokiaľ ide o svedecké výpovede pracovníčok zariadenia Y. Z., na ktoré podľa odvolacieho súdu bolo potrebné sa viac zamerať, sú iba dve svedkyne a to Y. a O. /vypočuté na návrh obhajcu/, ktoré vypovedali o tom, že obžalovaná sa v súčasnosti stará o F. L., ich svedectvo sa netýka žalovaného obdobia. K samotnému prevodu finančných prostriedkov je potrebné najprv konštatovať, že podľa výsledkov dokazovania bol poškodený skromný , nenáročný a jednoduchý človek, ktorého pozornosť bola sústredená na dcéru. Počas pobytu v zariadení Y. Z. dokonca usporil z oboch dôchodkov a vložil na účet dňa 26. 6. 2008 sumu 65 000,- Sk a dňa 22. 12. 2008 sumu 30 000,- Sk. Svedčí to o nárokoch, sklone k šetreniu, o jeho životnom štýle. Príbuzní zaznamenali v správaní poškodeného a jeho dcéry neodôvodnenú negatívnu zmenu, odmietanie ich návštev a aj nezainteresovaní svedkovia Ing. J. F. a R. V. pri služobnom úkone u neho postrehli nervozitu, akúsi obavu , ktorú aj dcéra F. nepriamo špecifikovala , keď sa detsky vyjadrila, „aby odišli, lebo sa budú hnevať“. Toto sa dialo v čase, kedy si už poškodený zrejme uvedomoval, že sa zúčastnil nejakých transakcií v banke, aby zaistil do budúcna starostlivosť o svoju dcéru ale súčasne aj to, že vlastne nemá doklady o stave svojich finančných prostriedkov, pretože s výpismi z účtu už disponovala „sestrička“, ako sa vyjadril pred svedkami Ing. J. F. a R. V.. Títo dvaja svedkovia jednoznačne vyvrátili obranu obžalovanej a svedectvo jej nadriadenej S. F., (práve ona zariadila, aby sa u L. nemenila opatrovateľka, ako bolo v zariadení obvyklé), keď vypovedali, že pošk. L. L. sa dňa 19. 7. 2011 pre nimi vyjadril, že peniaze z odpredaja bytu sú na jeho účte a po jeho smrti budú patriť dcére F.. V tom čase však zo sumy 27 212,46 eur už bolo vybratých 14 000,- eur, teda viac ako polovica. Ak by obžalovaná konala pri výberoch finančných prostriedkov s vedomím a súhlasom pošk. L. L., nemal by predsa dôvod tvrdiť vyšetrovateľke niečo iné. Ani po doplnení dokazovania svedectvami ošetrujúcich lekárov sa nepotvrdila obrana obžalovanej. Bolo preukázané iba to, že psychický stav poškodeného kolísal, že bol podozrievavý a opatrný. Súd nemohol uveriť obrane obžalovanej, že poškodený na jednej strane podozrieval svojich najbližších príbuzných, že ho pripravili o časť peňazí z odpredaja bytu a na strane druhej svoje peniaze zveril práve jej, teda cudzej osobe, ktorá s ním a jeho dcérou prichádzala iba do pracovného kontaktu a podľa prevažujúcich vyššie uvedených svedectiev sa nejednalo medzi nimi vôbec o nejaký mimoriadny vzťah.

Priamym, objektívnym a usvedčujúcim dôkazom, o ktorý súd oprel svoj záver o vine obžalovanej je vyhlásenie svedka Z. L. zo dňa 20. 5. 2011, ktoré sa nachádza na čl. 11, ktorého podpis bol overený v uvedený deň na notárskom úrade. Z toho listinného dôkazu vyplýva vôľa svedka Z. L., ako má obžalovaná postupovať po jeho smrti, tá nastala 2. 6. 2012, pokiaľ ide o starostlivosť o jeho dcéru F.. Pre teraz prejednávaný prípad je však rozhodujúci predovšetkým druhý odsek predmetného vyhlásenia, v ktorom sa uvádza: „Z. L. vyhlasuje, že z odovzdaných peňazí má P. R. priebežne obstarávať nákup potrebných vecí pre neho a pre jeho dcéru F. L., nar. 2. XX. XXXX, bytom F., L., C. XXX/X, pre oboch podľa ich želaní. P. R. sa zaväzuje tieto nákupy realizovať a obstarať im všetko tak ako si prajú“. Rozhodujúci na tomto vyhlásení je jeho obsah do budúcna („má obstarávať“) nie je formulovaný so spätnou platnosťou, napr. „potvrdzujem, že P. R. mala obstarávať priebežne .... . Keďže toto vyhlásenie bolo učinené dňa 20. 5. 2011, nevzťahuje sa bez akýchkoľvek pochybností na oprávnenie obžalovanej disponovať s finančnými prostriedkami Z. L. pred týmto dátumom, t.j. už na výbery dňa 28. 6. 2010 (5 000,00 eur), dňa 6. 12. 2010 (3 000,00 eur) a dňa 16. 3. 2011 (6 000,00) eur.

Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu súd vychádzal zo základných zásad ukladania sankcií , ako sú uvedené v ust. § 34 a nasl. Tr. zákona. Obžalovaná má 57 rokov, v registri trestov nemá záznam, z miesta bydliska nie je negatívne hodnotená, teda jej poľahčuje, že viedla doposiaľ riadny život. Priťažujúce okolnosti zistené neboli. Súd dospel k záveru, že účel trestu z hľadiska individuálnej a generálnej prevencie možno u obžalovanej dosiahnuť aj sankciou podmienečnej straty slobody pri spodnej hranici trestnej sadzby so skúšobnou dobou v trvaní 30 mesiacov.

Súd rozhodol aj o riadne a včas uplatnenom nároku na náhradu škody. Obžalovaná bola zaviazaná nahradiť škodu právnej nástupkyni poškodeného, jeho dcére F. L. a to v rozsahu 13 747,38 eur, pretože sa do zablokovania finančných prostriedkov oparením prokurátora zmocnila sumy 14 000,- eur, uhradila pohrebné náklady L. L. vo výške 743,80 eur a ako obstarávateľke pohrebu jej bol v dedičskom konaní vydaný nepatrný majetok po L. Beerovi spolu v sume 491,18 eur.

Poučenie:

Proti rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia na Okresný súd Košice II. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.