Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

29T/7/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Galanta v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Piknu a prísediacich N. H. B. B. K. v trestnej veci proti obžalovanému S. C. pre zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. d) účinného do 31.12.2015 s poukazom na § 138 písm. b) Trestného zákona a iné, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 15.10.2018, takto

rozhodol:

Obžalovaný S. C., H.. XX.XX.XXXX N. Š., R. C. Š., D. Č.. XX, R.. Č.. N., F. XXXX/XX

je vinný, že

1. od roku 2011 do 25.6.2015 - v obci H., neskôr v obciach Ž. B. R. H. N. a naposledy v meste Š. - N. H. D. V. Č.. XX, ubližoval svojej manželke Z. C. tým spôsobom, že jej vulgárne nadával a ponižoval ju, bil ju päsťami aj dlaňami po tvári a kopal do tela, trhal jej vlasy a to aj počas jej tehotenstva, čo sa opakovalo niekoľko krát za týždeň, pričom poškodená v dôsledku neustáleho stresu a strachu z konania obvineného, mala diagnostikovanú zvýšenú úzkosť, obavy, napätie, mávala suicidiálne sklony, pričom sa opakovane pokúsila o samovraždu požitím väčšieho množstva liekov,

2. potom čo sa dopustil skutku pod bodom č. 1 obžaloby a bol prepustený zo zadržania na slobodu dňa 24.07.2015 v Š. - N. H. D.D. V. Č.. XX fyzicky napadol manželku Z. C., poškodená utiekla pred obvineným na záchod, kde za zamkla, avšak obvinený chytil amok, bol agresívny a veľkou intenzitou búchal na záchodové dvere, na poškodenú kričal, aby mu dvere otvorila, obvinený napokon dvere vyvalil, poškodená mala obavu o svoj život a zdravie a utiekla od obvineného a skrývala sa,

teda

v bode č. 1 obžaloby

týral blízku osobu spôsobujúc jej fyzické a psychické utrpenie bitím, kopaním, údermi, ponižovaním, pohŕdavým zaobchádzaním, vyvolávaním strachu a stresu a čin spáchal závažnejším spôsobom konania - po dlhší čas,

v bode č. 2 obžaloby

týral blízku osobu spôsobujúc jej fyzické a psychické utrpenie pohŕdavým zaobchádzaním, vyvolávaním strachu a stresu.

čím spáchal

v bode č. 1 obžaloby

zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. d) Trestného zákona účinného do 31.12.2015 s poukazom na § 138 písm. b) Trestného zákona,

v bode č. 2 obžaloby

zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a) Trestného zákona účinného do 31.12.2015.

Za to sa odsudzuje:

Podľa § 208 ods. 2 Trestného zákona účinného do 31.12.2015 s prihliadnutím na § 36 písm. j), § 38 odsek 2, odsek 3, § 39 ods. 1, ods. 3 písm. d), § 41 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona na úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 3 (troch) rokov.

Podľa § 49 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona, § 51 odsek 1 Trestného zákona súd obžalovanému výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá s probačným dohľadom a podľa § 51 odsek 2 Trestného zákona mu určuje skúšobnú dobu v trvaní 5 (päť) rokov.

Podľa § 51 odsek 4 písm. g) Trestného zákona súd obžalovanému ukladá povinnosť spočívajúcu v príkaze podrobiť sa v súčinnosti s probačným a mediačným úradníkom alebo iným odborníkom programu sociálneho výcviku.

odôvodnenie:

Prokurátor Okresnej prokuratúry O. podal dňa 21.1.2016 na tunajší súd obžalobu na S. C. pre zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. d) Trestného zákona účinného do 31.12.2015 s poukazom na § 138 písm. b) Trestného zákona a zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a) Trestného zákona účinného do 31.12.2015, ktorého sa mal dopustiť na tom skutkovom základe ako je uvedené v predmetnej obžalobe.

Na hlavnom pojednávaní súd vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného, výsluchom svedka - poškodenej Z. C., výsluchom znalcov S.. K. K. B. Z.. Z. V., výsluchom svedkov Z.. P. C.Q., P. U., G. Z., Ľ. M., T. X., Z. M., U. M. a oboznámením listinných dôkazov.

Obžalovaný S. C. na hlavnom pojednávaní vypovedal zhodne ako na výsluchu v prípravnom konaní dňa 27.6.2015. Popísal spolužitie s poškodenou, pričom uviedol, že Z. nikdy brutálne nenapadol tak, ako to uvádza ona. Sem tam len jej dal jednu facku, keď malého zbila bezdôvodne. S poškodenou začali spolu chodiť už keď mali 15 rokov, asi dva mesiace, potom znovu keď mali 16 rokov. Obžalovaný si myslí, že poškodená nie je psychicky v poriadku, zároveň si myslí, že ju týrali jej rodičia, čoho bol aj on svedkom. To čo prvé videl, bol útok jej matky na ňu, kedy jej spôsobila otras mozgu, odvtedy aj začala odpadávať a ešte predtým keď jej tyč na ktorej visí záves chcela strčiť jej matka medzi nohy. Obžalovaný má pocit, že z jeho ženy zostala taká psychopatka, pretože na všetko reagovala prehnane, tzn. keď povedal, že je slané jedlo, ona začala hádzať taniere, inokedy zas utekala do Č., on jej povedal, že nemá čas ísť s ňou, musel pracovať, mali pôžičky. Do nástupu na väzbu s ňou bol len kvôli deťom, už aj v minulosti dával návrh na rozvod, pričom manželka naňho tlačila nech to stiahne, pričom uviedla aj to, že keď sa rozvedú, tak spácha samovraždu. On návrh na rozvod stiahol, ale len pod podmienkou, že sa pôjde liečiť k Z.. C.Á.. Ani tá liečba nebola v poriadku, doktor jej musel dávať nejaké silné lieky, pretože stále odpadávala. Lieky ale nebrala podľa predpisu, sama aj povedala, že nevie čo robí, kde je, myslí si, že sa nemôže ani postarať o deti. Rodičia od nej pýtali peniaze, lebo vedeli, že obžalovaný zarobí, myslí si, že chcú aj byt, ktorý on kúpil. Lekárske správy ktoré sú, svedčia o tom, ako sa k nej správali rodičia, nie obžalovaný a tie oznámenia na polícii, to súviselo s tým, že viackrát jej nechcel dať dieťa keď ona odišla k svojej matke. Hádky začali už aj keď bývali u jej rodičov, ale neboli veľké, bolo to najmä kvôli peniazom, jej rodičia pýtali peniaze od poškodenej, teda peniaze obžalovaného a poškodenej, lebo ona nezarábala a kvôli tomu sa on s poškodenou hádal. On nikdy neudrel svoju manželku, nemal ju za čo udrieť. On ju vyhodil, poslal ju ku mame, aby tam robila neporiadok. Hliadka bola prvýkrát volaná ešte keď bývali v obci H., kedy obžalovaný chcel odísť, pobalil si veci, nezobral si ich naraz a keď sa po zvyšok vecí chcel vrátiť, zavolali hliadku. Myslí, že dva razy bola ona nahlásiť, že ju mal obžalovaný napadnúť. Ona vyhľadala lekára veľmi veľa razy, koľko razy uviedla lekárovi, že ju napadol obžalovaný, to nevie, ale napríklad raz zbadal v lekárskej správe napísané, že ju mal zhodiť zo schodov a pritom to nemohol urobiť, lebo bol v práci. On lekárske správy nevidel, videl len jednu lekársku správu, o ktorej hovoril. Potom už len čítal čo

je v obžalobe a nevie či a čo hovorila poškodená pri lekárskych vyšetreniach. Mala prístup k peniazom tak, že jej nechával bežne 10,- eur. Keď potrebovala ísť s malým do nemocnice, tak aj 50,- eur alebo koľko si vypýtala, ale k účtu nemala dispozičné právo a to preto, aby nedávala matke peniaze, aj veľa utrácala. Dňa 24.7.2015 v byte len búchal do dverí, pretože z WC vykrikovala, že obžalovaný nechodí do roboty, a vyčítala mu, že chodí za šľapkami. On jej povedal, že tam má faktúry, ako by mohol zarábať 2.000,- až 2.500,- eur, keby nechodil do roboty. Tie zranenia, ktoré sú zadokumentované v spise formou aj fotodokumentácie, tak to sa poškodená priznala aj pred vyšetrovateľom aj pred sudcom pre prípravné konanie, že si búchala hlavu o stenu a potom aj pri zábradlí pred obytným domom niečo robila. Ona vykrikovala, že radšej si niečo urobí ako by mala obžalovaného vidieť s inou a potom aj išla skákať z mosta. Výhražné sms jej obžalovaný neposielal, vulgárne boli, lebo nechala maloletého O. v nemocnici a odišla do Č. Q.. Nepísal jej, že „ju zabije“, či si to ona sama napísala to už nevie a ponižujúce jej písal preto, čo už povedal, že urobila. Ani nenapísal, že „skape dneska“. Ona mala prístup k jeho telefónu. Čo sa týka liekov a alkoholu, tak liekov brala žena veľa, alkohol mali doma, on nesledoval, čo ona robí, keď bol 16 hodín v robote. Keď sa ale raz vrátil domov, bola rozbitá fľaša vodky, pričom stretol ženu vonku a cítil, že bola opitá a v byte nechala porozbíjané sklo a aj deti tam zostali. On nevidel, kam išla, ale z jej výpovede sa dočítal, že mala ísť ku Kauflandu a tam že mala ešte niečo vypiť. Doma u nich na WC bol vrch fľaše, ktorá bola inak rozbitá, na sklenenom hrdle bola krv, syn mu povedal, že mama s tým robila také veci, keď ukázal aké, tak obžalovanému z toho vyšlo, že si chcela rezať žili na rukách. Keď chcela skákať z mosta, tak vtedy išiel zaviesť malé deti do Ž.P. k jeho mame, pretože išiel do práce a vtedy zbadal, ako má poškodená už obidve nohy prevesené cez zábradlie, prudko zastal, až jeho syn padol dole zo sedačky, prebehol k žene, ale už tam prichádzala aj hliadka, skoro ho zrazili, obžalovaný ju stihol strhnúť do zábradlia dole.

Svedkyňa - poškodená Z. C. na hlavnom pojednávaní uviedla, že s obžalovaným začali spolu bývať asi pred 8 rokmi. Najprv bolo všetko v poriadku, potom sa začali hádať. Obvinený ju začal biť. Kvôli tomu dostala aj epileptické záchvaty, ktoré sa opakujú častejšie. Najprv bývali v H.. Obvinený ju začal biť už keď bývali v Š. - N., D. Č.. XX. Nevie presne kedy to bolo prvýkrát. Stále sa hádali kvôli všetkému. Obžalovaný si myslel, že poškodená má iného. Ona však bola stále doma a starala sa o deti. Obvinený zbil aj jej mamu. Pri bitke bol prítomný aj ich maloletý syn. V H. sa tiež zvykli hádať. Občas ju aj udrel. V Š. to však bývalo častejšie. Mávala aj monokle, hlásila to aj na polícii aj s tým bola u lekára. V tých hláseniach aj správach u lekára uvádzala pravdu. Monokle videl aj Z.. C.. Čo sa týka ich spolužitia, mohla robiť všetko, čo chcela, nemala dispozičné právo k účtu, dával jej 5,- eur až 10,- eur denne, aby mohla navariť. Počas ich spolužitia aj opustila spoločnú domácnosť, raz išla krstnej do Č., raz išla k mame do H. a to z dôvodu, že ju obvinený týral. Užívala aj lieky a to Frontin a Sanval. Má diagnózu, ktorú nevie pomenovať. Lieči sa u Z.. C.. Táto diagnóza vznikla počas manželstva. Máva častejšie epileptické záchvaty. Dňa 25.06.2015 chcela poškodená skočiť z mosta, nakoľko to už nedokázala znášať. Najviac ju trápilo, že to videl aj jej maloletý syn. On aj v súčasnosti obžalovaného volá otec alebo tato, pričom jej súčasného partnera volá tatino. Bola aj hospitalizovaná na psychiatrickom oddelení, nakoľko odkedy ju týra, je na tom veľmi zle. Čo sa dialo po prepustení zo psychiatrickej liečby, to si nevie spomenúť. Odkedy má epilepsiu, tak si nevie na niektoré veci spomenúť. Správy (sms), ktoré ukázala policajtom a ktoré sú zaprotokolované v spise, boli niektoré od obžalovaného, ale nevie si presne spomenúť. Nevie, či boli aj od niekoho iného. O jej problémoch sa rozprávala so svojou mamou aj krstnou, jej problémy videla aj suseda, ktorá bývala oproti nim v Š.-N..

Po vzhliadnutí zápisnice o prehliadke tela z č. l. 220-223 poškodená uviedla, že predmetné zranenia, ktoré sú v nej zaprotokolované jej spôsobil obžalovaný.

Po vzhliadnutí fotodokumentácie k obhliadke miesta činu z č. l. 226-228 poškodená uviedla, že si nepamätá presne, ale niektoré poškodenia spôsobila ona a niektoré obžalovaný.

Na doplňujúce otázky obžalovaného poškodená uviedla, že monokle, ktoré jej spôsobil videla aj jej mama aj susedia. Na výsluchu obvineného o rozhodovaní o väzbe uviedla, že sa chce k nemu vrátiť, lebo ho ľúbila, ale teraz ho nenávidí. Pred hlavným pojednávaním písala obžalovanému sms v znení: „OK, nemusím. Dat. Uvidíme sa v pondelok a budem sa smiať ako Ťa berú, bude tam aj C. T. N., policajti. Hajzel, nechcem nič“, pričom poukázala na to, nech si obžalovaný prečíta, čo on posielal jej. Nepamätá si na to, že by ju mama zbila s papučou keď spolu začali s obžalovaným chodiť. Epilepsiu má odvtedy, odkedy ju zbil obžalovaný. Samovraždu chcela spáchať potom ako jej ukázal fotografiu, kde sa obžalovaný bozkával s inou ženou, lebo žiarlila.

Znalkyňa S.. K. K. na hlavnom pojednávaní uviedla, že intelekt Z. C. sa nachádza vzhľadom k populačným normám v pásme ľahkej duševnej zaostalosti. Osobnosť je simplexne štruktúrovaná, emočne a sociálne nezrelá, labilná, s tendenciou k impulzívnej reaktivite, s deficitom vyšších citov. Nízka frustračná tolerancia, nemá účinné mechanizmy na reálne riešenia záťažových situácii, v ktorých reaguje skratovo, únikovo alebo regresiou. Sociabilita skôr exktrovertovaná, má primeraný záujem o iných ľudí. V bližších vzťahoch má sklon skôr k detendencii, závislosti. Neboli preukázané známky hostility, resp. zľahčujúcich postojov k opačnému pohlaviu. Ani tendencia vnímať ho ako jednoznačne dominantné. Správanie je uvoľnené, subjektivistické, situačne determinované, s rysmi teatrality a demonštratívnosti. Schopnosť adaptácie je znížená, v rámci osobnostnej výbavy však má i určité mechanizmy na prispôsobenie. Dokáže prijať stereotypy v správaní a do istej miery jednať v súlade so spoločenskými pravidlami a normami. Patologické rysy osobnosti v zmysle zmien v dôsledku psychotického ochorenia, organického poškodenia CNS, alebo závislosti od psychoaktívnych látok u poškodenej neboli zistené. Pridržiava sa záverov znaleckého posudku ohľadom všeobecnej vierohodnosti (...Pre hodnotenie všeobecnej vierohodnosti nemá poškodená dostatočné mentálne predpoklady. Jej intelekt a mnestická (pamäťová) kapacita sa nachádzajú v pásme ľahkej duševnej zaostalosti, kontakt s realitou je mierne oslabený...) ako i špecifickej vierohodnosti poškodenej (...postačujúca, t. j. v podstatných rysoch je schopná vierohodne vypovedať o skutku, ktorý je predmetom trestného stíhania. Nedochádza k zásadným zmenám výpovede v čase, základné detaily sa zhodujú, informácie nie sú podávané mechanickým spôsobom, teda nemajú charakter naučenej výpovede...) avšak po vypočutí si výpovede poškodenej na hlavnom pojednávaní možno predpokladať, že jej špecifická vierohodnosť by teoreticky pri ďalšom vyšetrení nemusela byť vyhodnotená tak ako v predchádzajúcom vyšetrení v roku 2015, keďže často uvádzala odpovede, že si nepamätá. Keď ju znalkyňa vyšetrovala, tiež boli určité nezrovnalosti aj nejasná časová lokalizácia, ale v podstatných rysoch bola schopná o predmetnom skutku vypovedať. V porovnaní so znaleckým vyšetrením s výpoveďou na hlavnom pojednávaní je ešte menej konkrétna. Čisto hypoteticky môže k oslabeniu pamäťovej stopy prísť aj v dôsledku času a samotná poškodená zdôrazňuje prítomnosť epileptických záchvatov, ktoré môžu prispievať k zhoršeniu kognitívnych schopností, ale na presne verifikovanie by bolo potrebné opätovné vyšetrenie. Nedá sa vylúčiť ani faktor zvýšeného stresu, vzhľadom k tomu, že je účastníčkou pojednávania. Nedá sa vylúčiť, že by sa mierna duševná zaostalosť nemohla prejaviť aj v skreslení, prípadne nepresnostiach výpovede poškodenej na hlavnom pojednávaní. V plnej miere sa znalkyňa pridržiava uvedenému v znaleckom posudku, že poškodená uvádza prejavy týrania, ktoré zvyčajne vedú u obetí k rozvoju neurotickej symptomatiky - tieto ukazovatele sú u nej pozitívne zastúpené vo forme zvýšenej anxiety (úzkosti), intrapsychickej tenzie (napätia) a depresie stredne ťažkého až ťažkého stupňa. Zjavná je určitá eskalácia násilia, jeho opakovanie a dlhodobejší charakter trvania. Na vzájomných konfliktoch sa mohla podieľať i osobnostná výbava poškodenej, tendencie k impulzívnemu reagovaniu a labilite. Je pravdepodobné, že u poškodenej sa v priebehu spolužitia rozvinul syndróm prispôsobenia, identifikácie s agresorom. Prítomné sú určité príznaky syndrómu týranej osoby (spočiatku utajovanie, popieranie domáceho násilia, ustupovanie požiadavkám manžela, stiahnutie trestných oznámení, neschopnosť odpútať sa od neho, suicidálne pokusy).

Svedok Z.. P. C. na hlavnom pojednávaní (pozn.: výsluch svedka zo dňa 22.01.2018) uviedol, že poškodenú pozná od 16.12.2013, je jeho pacientkou. V ten deň prišla rozrušená a s monoklom na ľavom oku. Údajne po domácom inzulte. Poškodená ku nemu prišla na základe odporúčania obžalovaného. Diagnostikoval jej neurosténiu, dráždivosť, viackrát odpadávala, mala epileptoidné záchvaty. Zo správy z vyšetrenia na neurologickom oddelení vyplýva, že tieto záchvaty mali skôr psychogénny charakter z vypätia a strachu. Pravidelne užívala lieky na upokojenie, avšak neakceptovala antidepresívnu liečbu. Rok sa následne neukázala, pričom v októbri 2016 prišla opätovne, avšak nie až v takom napätom stave. Predtým opakovane odišla zo spoločnej domácnosti, vtedy sa jej stav o niečo zlepšil. Počas vedenia v jeho ambulancii užívala viaceré tabletky frontin, sanval, atarax... a mnoho iných antidepresívnych liekov. Niekedy prichádzalo podľa jeho názoru aj k nadužívaniu. Aktuálne je aj v starostlivosti neurológa a užíva liek lamotrivin. Predpokladá, že aj predtým už mala takéto zdravotné problémy, ale nemá to zaznamenané. Pacientka uvádzala chronicky napätý vzťah v jej vtedajšom manželstve, kde prichádzalo často k verbálnej a sporadicky aj k drachiálnej agresivite. Na prvej návšteve u neho na nej pozoroval uvedený hematóm pri ľavom oku. Pri ostatných razoch išlo iba o jej tvrdenia, ku ktorým on musí byť rezervovaný, nakoľko išlo o tvrdenia bez dôkazu. Lekárska správa zo dňa 23.12.2015 (z čl. 284) bola zostavená z jeho predchádzajúcich písomných správ. Rodinnú anamnézu pri prvom vyšetrení nezisťoval, nakoľko sa zameral na riešenie akútnej situácie a to aj vo vzťahu k jej deťom. Ten rok čo ku

nemu nechodila bola tehotná a preto jej ani nemohol predpisovať psychofarmaká, nakoľko tieto v rôznej miere porušujú plod. Čo sa týka priebehu liečby je podľa názoru svedka aktuálne pacientka stabilizovaná, aktuálne sa nešťažuje na jej vzťah. To napätie, ktoré vznikalo predtým sa podpísalo na jej zdravotnom stave. Pacientka má aktuálne tri deti a s jej povahou ťažšie znáša stresové situácie, ktoré jej vznikajú pri troch deťoch. Má svoju správu aj z 20.05.2014 z ktorej vyplýva, že pacientka prišla ku nemu zbitá do modra, mala porezané ruky, tieto mala obviazané. Či videl modriny, si už nespomína. Objektívne bolo to, že mala obviazané ruky. Vie o tom, že obžalovaný pracoval 13 hodín denne. Nehovorila mu o tom, že by sa bála svojej mamy, iba vie, že keď bola vystresovaná, tak radšej išla k rodičom obžalovaného ako k svojim rodičom. Čo sa týka jej hematómov, ona vždy uviedla, že ju zbil obžalovaný, nespomínala iný spôsob vzniku hematómu. Mama poškodenej prišla za ním, aby jej už nepredpisoval lieky. Svedok bol v tom tiež opatrný, nakoľko sa u nej formovala závislosť, preto sa jej snažil predpisovať antidepresíva, ktoré nespôsobujú závislosť. Ale ona sa snažila vždy vrátiť ku Frontinu, Xanaxu a Sanvalu. Nemal takú informáciu že by lieky užívala ráno. V takom prípade by jej ich nepredpisoval. Lieky si pýtala aj častejšie ako v pravidelných intervaloch, vždy mala nejakú výhovorku ako napr. že stratila recept, alebo že jej ich mama vyhodila. On jej tie lieky nie vždy predpísal, ak usúdil že by došlo k jej nadmernému užívaniu. Predpokladá, že pacientka je závislá od tých psychofarmák, ktoré sa jej predpisujú. Spôsob užitia predpísaných liekov či už šnupaním, užitím, prípadne vpichnutím je rovnaký, nástup je rýchlejší ale účinok je rovnaký. Svedok nemá vedomosť, že by predmetné lieky brala cez deň, keď ich mala brať v noci.

Svedok P. U. na hlavnom pojednávaní uviedol, že s poškodenou sa spoznali asi v júni 2015, kedy sa stretli na psychiatrickom oddelení, lebo ju týral manžel. Tam sa spolu rozprávali iba tak 3 dni po desiatich minútach. Následne sa však nasťahovali spolu k jeho rodičom. On sa ku vzťahu obžalovaného s poškodenou nevie priamo vyjadriť, počul iba niektoré telefonáty a videl SMS počas toho ako už bývala u svedkových rodičov. V telefonátoch jej hovoril nech sa k nemu vráti, bolo počuť nadávky. Poškodená mu rozprávala o fyzických útokoch, že ju obvinený fackal, keď nebolo po jeho vôli, napr. keď nebolo upratané alebo navarené, nehovorila ako to bolo často. Kontakt obžalovaného s poškodenou sa prerušil niekedy v júni, júli 2015 kedy bol obžalovaný vzatý do väzby. Svedok na poškodenej videl iba stopy po porezaní ruky, stopy potom že by ju zbil obžalovaný nevidel. Čo sa týka toho porezania ruky, k tomu uviedla, že sa vtedy pohádali, išla ku Kauflandu, tam si kúpila piť a následne si porezala ruky, lebo sa chcela zabiť. Poškodená uviedla, že dôvod hádky a následného pokusu o samovraždu bola nejaká fotka.

Svedkyňa G. Z. na hlavnom pojednávaní uviedla, že s obžalovaným a poškodenou boli susedia. Majú oproti sebe dvere, teda nemajú susediace steny. Počuť ich mohla iba vtedy, keď vyšla na chodbu. Mala takú skúsenosť, že keď jej obžalovaný niečo povedal, ona mu na to odvrkla, možnože sa aj z toho dôvodu hádali. Vie, že sem tam dostala. Videla, že mala modriny, raz pod okom a raz na ruke a spolu s tou modrinou mala aj nákrčník na krku. Samotnú bitku svedkyňa nevidela. Hovorila jej o tom iba poškodená. Raz jej uviedla, že „S. ma zbil, pritlačil ma o stenu, dal mi facku“. A raz svedkyňa počula ako sa hlasnejšie hádajú. Vtedy obžalovaný uviedol: „prestaň už, daj mi už pokoj“. Svedkyňa nevie spočítať, koľkokrát bola u nich doma varovať deti keď poškodená odpadla, mohlo to byť 5-8 krát. A bolo to kvôli tomu, že odpadla a brala ju sanitka. Raz prišla ona sama s tým, že jej je zle a hneď odpadla. A viackrát prišiel jej syn s tým, že jeho mama je odpadnutá. Svedkyňa ju následne našla ležať v epileptickom záchvate a volala jej sanitku. Nevie uviesť, čo sa dialo predtým, alebo deň predtým. Spomína si na ten prípad, kedy bola spadnutá aj pod schodami. Bolo to v chodbičke pod schodmi, našli ju tam susedia. Nemyslí si, že by zranenia, ktoré svedkyňa popísala boli od tých pádov poškodenej, nakoľko tie zranenia boli vpredu a myslí si, že ona padala dozadu.

Znalec Z.. Z. V. B. Z.. A. Z. vo svojom znaleckom posudku a Z.. Z. V. aj následne na hlavnom pojednávaní uviedli, že obžalovaný v čase spáchania deliktu netrpel a ani aktuálne netrpí príznakmi žiadnej duševnej poruchy alebo choroby. Osobnosť obžalovaného je slabšie diferencovaná, introvertovaná, asertívna, konzervatívna, pohotová, praktická, zodpovedná. Bežné životné situácie zvláda racionálnym a konštruktívnym spôsobom. V afektívne vypätých záťažových situáciách vzrastá riziko reakcií typu acting- out, ide o ojedinelé, neočakávané, náhle, zvyčajne impulzívne až agresívne reakcie, ktoré majú za cieľ redukovať dlhodobo nahromadené vnútorné napätie. Agresivita však nepatrí k zvýrazneným črtám jeho osobnosti. Nie sú u neho prítomné patologické črty osobnosti v zmysle špecifickej poruchy osobnosti ani známky organického poškodenia CNS či psychotického ochorenia. Čo sa týka reakcie typu acting- out - ide o náhlu reakciu na stresovú situáciu a takáto reakcia sa môže vyskytnúť u každého človeka ako dôsledok dlhodobého nahromadeného napätia.

Svedok Ľ. M. na hlavnom pojednávaní uviedol, že nebol nikdy prítomný pri hádkach medzi obžalovaným a jeho nebohou dcérou (poškodenou), len občas k nim dcéra prišla, že sa doma pohádali, resp. pobili. On však nebol vždy ani doma, nakoľko chodil na týždňovky od pondelka do piatka. Videl na nej zranenie pod okom. Hádavali sa ešte aj v čase, kedy boli u nich v spoločnej domácnosti v H.. Odišli od nich sami, nakoľko sa chceli osamostatniť. Svedok bol pyšný na to, že obžalovaný zabezpečuje kúpu bytu, mali zariadený byt, mali nábytky. To bol spokojný. Čo sa týka jedla a stravy, mala tiež všetko zabezpečené. Políciu volávala poškodená, mohlo to byť tak raz za mesiac, ale nie vždy. Modrinu pod okom jej videl raz. Svedok im aj dohováral, že načo je to dobré, že sa stále vadia. Zranenia jej spôsobil manžel, tak to tvrdila, povedala, že ju zbil. Potom sa zas udobrili a vrátila sa k nemu.

Svedkyňa T. X. na hlavnom pojednávaní uviedla, že je susedou obžalovaného, teda býva nad nimi. Keď tam bývali aj s poškodenou, tak poškodenú počula vykrikovať na deti. V akej súvislosti to bolo, to nevie. Presne nepočula, čo sa vykrikovalo, nakoľko slabšie počujem na jedno ucho. Nikdy nevidela, že by jej obžalovaný ublížil, ani sa u nej na to poškodená nikdy nesťažovala. V čase spolužitia s obžalovaným, keď bol obžalovaný v robote, bývala u nich kvôli epilepsii poškodenej aj dva-tri krát do týždňa sanitka. Niekedy aj dvakrát za deň. Volávala si ju poškodená sama. Keď bola poškodená s novým partnerom, tak jej najstarší syn chodil po susedoch celého činžiaku žobrať jedlo a žobrať chodievala aj poškodená. U svedkyni si raz bola pýtať tabletky, raz bola telefonovať. U ďalšej susedy viackrát do dňa pýtala potraviny a k ďalšej susede chodil jej najstarší syn pravidelne v čase obeda, za ním tam prichádzala aj poškodená, tam sa najedli a nechali si jedlo aj zabaliť. Až kým to uvedená suseda nestopla. Jej syn sa v tom čase aj túlaval po okolí.

Svedkyňa Z. M. na hlavnom pojednávaní uviedla, že spolužitie obžalovaného s poškodenou bolo prvé roky v poriadku. U nich však bývali veľmi krátko, iba pol roka. Keď k nim následne prišli, tak na návšteve sa správali normálne. Z. k nim občas prišla na jeden až dva dni s tým, že sa pohádali, potom sa však následne vrátila k obžalovanému. Raz sa veľmi pohádali, vtedy od neho Z. dostala aj facku. Keď bývali u nich, tak na Z. vídavala modriny. Ona na ne uvádzala, že ich mala spôsobené tým, že sa aj buchla aj že ju S. udrel. Bitku medzi nimi svedkyňa priamo nevidela. Keď bývali u nich, tak policajti ku nim nechodili. Keď sa odsťahovali, tak vie, že niekoľkokrát boli u nich aj policajti. Zvykli sa hádať, keď S. prišiel večer z roboty domov. Z. bola ešte mladá a asi nezvládala dostatočne vedenie domácnosti, čo bolo možnou príčinou hádok. Od nich odišli bývať potom, ako si S. našiel v Š. byt. Obžalovaný mal syna S. rád, správal sa ku nemu dobre, neubližoval mu. Čo sa týka peňazí a zariadenia domácnosti, to mali všetko pekne zabezpečené.

Vzhľadom na rozpor medzi výpoveďou svedkyne na hlavnom pojednávaní s jej výpoveďou v prípravnom konaní bola v zmysle ustanovenia § 264 Trestného poriadku čítaná časť výpovede svedkyne Z. M. z prípravného konania zo dňa 22.09.2015 z č. l. 206 z ktorej vyplýva, že keď bývali u nich, začal poškodenú mlátiť ale svedkyňa to nevidela na vlastné oči ako poškodenú bije, ale videla na Z. modriny. Poškodená sa to snažila aj maskovať make-upom ale tie modriny jednoducho bolo vidno. Mala monokle pod očami, mala aj na rukách aj na nohách modriny- potom neskôr jej Z. povedala, že to ju bíjava jej manžel S.. Bol žiarlivý a sprostý, bol aj zúrivý. Svedkyňa sa na to nemohla už pozerať, preto ich asi po 4 mesiacoch od nich vyhodila a išli bývať do Ž.. Obžalovaný má agresívnu povahu, kričí, bije ale nepije alkohol. Tie bitky robí za triezva. On bíjaval poškodenú keď bol triezvy. Bitky bývali každý týždeň. Videla, že stále mala Z. modriny na tele. Za každú maličkosť ju bíjaval. Aj záchranka aj žandári boli u nich na dennom poriadku. Z. má dve deti s S., S. nemal dobrý vzťah ani k deťom, surovo sa k tým deťom správal, udieral ich. S. cvičil a preto mal silu, aj deti udieral. Nesprával sa k deťom pekne.

Svedkyňa Z. M. k prečítanej výpovedi z prípravného konania uviedla, že to, čo vypovedala v prípravnom konaní je pravda, to sa dialo potom ako sa narodil O., teda ich druhý syn. Tieto informácie mala od svojej dcéry. Ona si už teraz veľa vecí nespomína, nakoľko pred štyrmi rokmi mala porážku, kedy aj stratila čiastočne sluch a aj si viaceré veci nepamätá. Výpoveď v prípravnom konaní bola uskutočnená ešte pred uvedenou porážkou. Na doplňujúcu otázku obhajcu, kedy teda mala svedkyňa porážku, svedkyňa uviedla, že 5 alebo 6 rokov dozadu.

Svedkyňa U. M. na hlavnom pojednávaní uviedla, že obžalovaný poškodenú bil. Začo a prečo to ona nevie. To, že ju poškodenú obžalovaný zbil svedkyni uviedla poškodená. Často sa hádali. Oni najskôr aj bývali u nich, potom sa aj odsťahovali. Raz sa hádali, raz bolo dobre. Na poškodenej vídavala modriny

pod okom a na rukách. Videla to tak v troch prípadoch. Poškodená jej neuviedla z čoho to má. Policajti chodievali potom, ako boli už obžalovaný s poškodenou odsťahovaný na výjazdy k nim. Keď sa pohádali, Z. prišla k nim, S. prišiel za ňou. Ona s ním nechcela komunikovať, preto zavolala policajtov a potom sa to spolu s policajtmi vonku riešilo.

Zo zápisnice o prehliadke tela poškodenej Z. C. zo dňa 26.6.2015 z č. l. 220-223 vyplýva, že na tele poškodenej boli pri predmetnej prehliadke dňa 26.6.2015 o 12:00 až 12:20 hod zistené početné hematómy v oblasti tváre a to pod pravou podočnicou ako aj ľavou, rozsiahly hematóm na lícnej kosti ľavej strany tváre, na ľavej strane nosa a hematóm na brade - spôsobené údajne údermi zovretými päsťami a fackami, opuch na vrchu hlavy vo vlasoch, škrabance na hrudi, hematóm na pravom prsníku, hematóm na ľavej ruke v časti v strede medzi ramenom a lakťom ako aj na pravej ruke, hematóm na pravej strane ruky z vnútornej strany bližšie k podpazušiu, viacero drobných hematómov na stehnách oboch nôh - údajne po kopancoch, poranený povrch pokožky na oboch kolenách údajne oškreté po páde na kolená. Súčasťou zápisnice je aj fotodokumentácia preukazujúca vyššie uvedené zistenia na tele poškodenej.

Zo zápisnice o ohliadke miesta činu z č. l. 226-228 vyplýva, že dňa 29.7.2015 o 18:57 až 19:19 hod bola vykonaná ohliadka miesta činu v byte označenom č. 34 na ulici D. Č.. XX N. Š. - N.. Hneď pri vstupe do bytu vľavo sa nachádzajú interiérové dvere na WC hnedej farby, 60 cm široké a vo výške cca 150 cm sú dvere poškodené akoby od úderu päste. Dvere sú naprieč prerazené a vidieť tam dieru s rozmermi 15 x 12 cm.

Z lekárskej správy zo dňa 29.07.2013 z č. l. 347 vyplýva, že pacientka - poškodená bola vyšetrená z dôvodu udrenia ľavej tváre s modrinou a modrinou ľavého viečka. O pôvode zranenia poškodená uviedla, že ju manžel udrel do ľavej polovice tváre, krvácala z nosa, v bezvedomí nebola.

Z lekárskej správy zo dňa 06.08.2013 z č. l. 359 vyplýva, že pacientka - poškodená bola vyšetrená z dôvodu vyvrtnutia III. a IV. Prsta ľavej ruky. O pôvode zranenia poškodená uviedla, že bolo spôsobené manželom.

Z lekárskej správy zo dňa 15.07.2014 z č. l. 275 vyplýva, že poškodená na vyšetrení u Z.. P. C. uvádzala zvýšenú úzkosť, obavy, napätie, nakoľko žije v dysharmonickom konfliktnom až násilnom matrimóniu.

Z lekárskej správy zo dňa 21.07.2014 z č. l. 274 vyplýva, že pacientka - poškodená bola privezená na centrálny príjem NsP sv. Lukáša O. a.s. posádkou rýchlej zdravotnej pomoci ako stav po kolapse s krátkodobou poruchou vedomia. RZP privolal manžel, ktorý uviedol, že doma odpadla, dlho bola v bezvedomí, údajne pojedla lieky. Poškodená na vyšetrení uviedla, že sa pohádala s manželom, ten jej dal facku, spadla a udrela si trochu hlavu v záhlaví - nebolí ju, veľmi sa rozčúlila a vtedy odpadla, asi bola chvíľu v bezvedomí, na okolnosti sa pamätá. Uviedla, že pri rozčúlení máva nervový kolaps a vtedy odpadáva. Negovala požitie väčšieho množstva liekov ako udával jej manžel.

Z lekárskej správy zo dňa 27.09.2014 z č. l. 277 vyplýva, že pacientka - poškodená bola privezená na centrálny príjem NsP sv. F. O. a.s. posádkou rýchlej zdravotnej pomoci, pričom uviedla, že bola inzultovaná manželom, uvádzala bolesti ľavého pletenca a ľavej strany tvárového skeletu.

Z lekárskej správy zo dňa 30.11.2014 z č. l. 278 vyplýva, že pacientka- poškodená bola opakovane vyšetrovaná na CPO pre stav po kolapsoch s následnou poruchou vedomia.

Z prepúšťacej správy H. Z., o. z. zo dňa 22.06.2015 z č. l. 276 vyplýva, že poškodená bola v uvedenej nemocnici hospitalizovaná od 18.6.2015 do 22.6.2015 z dôvodu intoxikácie liekmi, pričom ako dôvod uviedla, že sa pohádala s manželom a následne utiekla.

Z lekárskej správy zo dňa 26.06.2015 z č. l. 273 vyplýva, že pacientka - poškodená bola vyšetrená v NZZ Ž. z dôvodu pohmoždenia tváre vľavo, pohmoždenia hlavy vľavo temporoparietálne a pohmoždenie ramien obojstranne. O pôvode zranenia poškodená uviedla, že ju manžel zbil päsťou.

Z lekárskej správy zo dňa 23.12.2015 z č. l. 284 vyplýva, že poškodená bola v ambulantnej psychiatrickej starostlivosti Z.. P. C. od decembra 2013 do júla 2014 so záverom: úzkostne depresívna porucha,

neurasténia. Ambulanciu navštívila celkovo 31 krát. Prichádzala úzkostná, rozrušená po domácich hádkach, mnohonásobne ju zbil manžel, opakovane prišla s modrinami.

Z lustrácie z registra priestupkov z čl. 722 - 725 vyplýva, že obžalovaný má evidovaných 19 záznamov, pričom v dvanástich prípadoch bolo konanie zastavené, štyri priestupky má evidované na úseku cestnej dopravy a tri priestupky sú proti občianskemu spolunažívaniu (22.2.2012 - fyzicky napadol svoju manželku Z. C. tým spôsobom, že ju spotil na zem a následne udrel otvorenou dlaňou do oblasti tváre, pričom jej nespôsobil zranenia - pokuta 15 eur; 25.4.2013 - fyzicky napadol Z. C. tým spôsobom, že ju viackrát opakovane udrel päsťami do oblasti hlavy a dlaňami do oblasti ramena a hrudníka, pričom jej spôsobil zranenia - pohmoždenie hlavy, pohmoždenie tváre, pohmoždenie dolnej pery úst, pohmoždenie krčnej chrbtice, pohmoždenie ľavého ramena, ľavého lakťa, pohmoždenie ľavej bedrovej oblasti s predpokladanou dobou liečenia bez PN do 2 týždňov - pokuta 50 eur; 5.4.2015 - po slovnej výmene názorov medzi G. E. a A. C., ktorý sa začali navzájom fyzicky napádať a pridali sa k nim S. C. a H. K., vybral zo svojho vozidla drevenú palicu - hranol, ktorým chcel chrániť G. E., a udrel do hlavy H. K. a A. C., a tým spôsobil H. K. tržnú ranu v oblasti hlavy do 8 cm a A. C. tržnú ranu v oblasti hlavy do 7 cm, u oboch s dobou liečenia do 7 dní - pokuta 30,- eur).

Zo správy o povesti z č. l. 400 vyplýva, že menovaný má evidovaný jeden záznam riešený mestskou políciou v Š. - riešený pokutou bez bližšej špecifikácie.

Z lustrácie z registra trestov z č. l. 726 vyplýva, že menovaný nemá žiaden záznam v registri trestov.

Z predbežnej pitevnej správy z č. l. 691, vyplýva, že bezprostrednou príčinou smrti poškodenej Z. C. bola pravdepodobne otrava liekmi.

Z úmrtného listu z č. l. 697 vyplýva, že poškodená Z. C. zomrela dňa 27.3.2018.

Z pitevnej správy z čl. 720 vyplýva, že príčinou smrti poškodenej Z. C. bola otrava Tramadolom.

Na základe takto vykonaného dokazovania, zistením skutkového stavu veci o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti v rozsahu nevyhnutnom na rozhodnutie a vyhodnotením dôkazov získaných zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne, bolo podľa názoru súdu spáchanie žalovanej trestnej činnosti obžalovaného plne preukázané v súlade s obžalobným návrhom prokurátora.

Výpoveď poškodenej, ktorá popísala útoky obžalovaného voči nej - opakované (niekoľko krát za týždeň) vulgárne nadávanie a ponižovanie, bitie päsťami aj dlaňami po tvári a kopanie do tela, trhanie vlasov a to aj počas jej tehotenstva, pričom poškodená v dôsledku neustáleho stresu a strachu z konania obvineného, mala diagnostikovanú zvýšenú úzkosť, obavy, napätie, mávala suicidiálne sklony, pričom sa opakovane pokúsila o samovraždu požitím väčšieho množstva liekov, je podporená celým radom nepriamych dôkazov, ktoré spolu tvoria jeden celok preukazujúci vinu obžalovaného tak, ako je uvedená v skutkovej vete tohto rozsudku.

Viacerí vypočutí svedkovia vo svojich výpovediach buď priamo uviedli, že obžalovaný poškodenú bil, prípadne popísali tú skutočnosť, že videli ako poškodená mávala modriny na tele, pričom im ona sama uvádzala, že tieto modriny sú následkom bitia zo strany obžalovaného. (U. M.: „...obžalovaný poškodenú bil, začo a prečo to ona nevie...; ... poškodenej vídavala modriny pod okom a na rukách“; Z. M.: „...nevidela na vlastné oči, ako poškodenú bije, ale videla na Z. modriny. Poškodená sa to snažila aj maskovať make-upom ale tie modriny jednoducho bolo vidno...“; Ľ.V. M.: „... občas k nim dcéra prišla, že sa doma pohádali, resp. pobili ... videl na nej zranenie pod okom ... zranenia jej spôsobil manžel, tak to tvrdila, povedala, že ju zbil...“; G. Z.: „ ...vie, že sem tam dostala. Videla, že mala modriny, raz pod okom a raz na ruke a spolu s tou modrinou mala aj nákrčník na krku...“; P. U.: „...v telefonátoch obžalovaný poškodenej hovoril, nech sa k nemu vráti, bolo počuť nadávky... rozprávala o fyzických útokoch, že ju obvinený fackal, keď nebolo po jeho vôli“).

Existenciu modrín a iných zranení poškodenej potvrdzujú aj lekárske správy oboznámené na hlavnom pojednávaní, pričom k pôvodu týchto zranení poškodená konštantne uvádzala, že boli spôsobené útokmi

zo strany manžela. Útoky obžalovaného voči poškodenej preukazujú aj dve právoplatne skončené priestupkové konania evidované v registri priestupkov (22.2.2012 a 25.4.2013).

Súd v tejto súvislosti v neposlednom rade poukazuje aj na výpoveď svedka Z.. P. C., ktorý bol psychiatrom poškodenej, a ktorý jej diagnostikoval neurosténiu, dráždivosť, viackrát odpadávala, mala epileptoidné záchvaty, pričom zo správy z vyšetrenia na neurologickom oddelení vyplýva, že tieto záchvaty mali skôr psychogénny charakter z vypätia a strachu. Zároveň uviedol, že v čase, kedy nebola v spoločnej domácnosti s obžalovaným, sa jej stav o niečo zlepšil. Pri prvom vyšetrení poškodenej na nej spozoroval hematóm pri ľavom oku o ktorom uviedla, že jej bol spôsobený manželom. Teda aj výpoveď tohto svedka dokresľuje sériu nepriamych dôkazov svedčiacich o vine obžalovaného z predmetných skutkov. Uvedené preukazujú aj zistenia znalkyne S.. K. K., podľa ktorých sú boli u poškodenej prítomné určité príznaky syndrómu týranej osoby (spočiatku utajovanie, popieranie domáceho násilia, ustupovanie požiadavkám manžela, stiahnutie trestných oznámení, neschopnosť odpútať sa od neho, suicidálne pokusy).

To, že bol obžalovaný schopný sa násilnícky a vulgárne správať voči poškodenej dosvedčuje aj znalecký posudok znalcov Z.. Z. V. B. Z.. A. Z. spolu s výpoveďou Z.. Z. V. na hlavnom pojednávaní, z ktorého vyplýva, že hoci agresivita nepatrí k zvýrazneným črtám jeho osobnosti, v afektívne vypätých záťažových situáciách vzrastá u neho riziko reakcií typu acting-out, teda ojedinelé, neočakávané, náhle, zvyčajne impulzívne až agresívne reakcie, ktoré majú za cieľ redukovať dlhodobo nahromadené vnútorné napätie.

Aj samotný obžalovaný vo svojej výpovedi priznal násilné konanie voči poškodenej, keď uviedol, že „sem tam jej len dal jednu facku, keď malého zbila bezdôvodne“, hoci to vo svojej výpovedi neskôr poprel, ktoré popretie však v súvislosti aj s ďalšími vyššie uvedenými dôkazmi nepôsobí dôveryhodne. Obžalovaný taktiež priznal, že sa voči poškodenej správal vulgárne („sms-ky vulgárne boli, lebo nechala maloletého O. v nemocnici a odišla do Č. Q.“). Súd aj preto neuveril tvrdeniam obžalovaného, že si všetky poranenia poškodená spôsobila sama.

Skutok uvedený pod bodom dva v podstate čiastočne priznáva vo svojej výpovedi aj samotný obžalovaný, ktorý uviedol, že dňa 24.7.2015 v byte „len búchal do dverí, pretože z WC vykrikovala, že obžalovaný nechodí do roboty, a vyčítala mu, že chodí za šľapkami“, pričom následok tohto agresívneho konania obžalovaného v podobe rozbitia dverí je preukázaný ohliadkou miesta činu. Uvedené konanie obžalovaného bolo faktickým pokračovaním v dovtedajšom jeho správaní sa voči poškodenej, avšak vzhľadom na ustanovenie § 122 ods. 13 Trestného zákona bolo potrebné toto jeho konanie považovať za nový skutok, nakoľko dňa 27.6.2015 mu bolo oznámené vznesenia obvinenia vo vzťahu ku skutku pod bodom 1.

Súd upravil skutkovú vetu uvedenú v obžalobe tak, že v skutku pod bodom 1 doplnil skutočnosti, ktoré vyplynuli z vykonaného dokazovania - presné ohraničenie obdobia, dokedy trval skutok - teda do 25.6.2015 (po tomto dátume až do prepustenia obžalovaného zo zadržania neboli obžalovaný s poškodenou v kontakte) a tiež tú skutočnosť, že obžalovaný poškodenej „vulgárne nadával a ponižoval ju“, pričom zároveň vypustil tie skutočnosti, ktoré vykonaným dokazovaním preukázané neboli - v skutku pod bodom 1 - „ obmedzoval, nedovolil jej stretávať sa s priateľkami, nesmel ju nikto v domácnosti navštevovať, bezdôvodne na ňu žiarlil, bránil jej používať internet a komunikovať s okolím“; „pri jednom incidente jej obvinený priložil nôž na krk, inokedy jej priložil plynovú pištoľ k spánkovej kosti, pichol ju skrutkovačom do tela“; „dňa 25.6.2015 okolo 23.30 hod., po vzájomnej manželskej hádke, chcela poškodená odísť z domu k rodičom, no obvinený ju z bytu nepustil, viac krát ju udrel päsťou do tváre, tiež ju udrel otvorenou dlaňou do tváre a trhal jej vlasy a keď poškodená spadla na zem, kopal ju na zemi do oblasti hlavy a tela po čom na chvíľu stratila vedomie a keď sa prebrala, vyskočila bosá z okna na ulicu a bežala z miesta jej bydliska na políciu, avšak obvinený ju dobehol na aute a násilím ju ťahal do auta“ a v skutku pod bodom 2 - „začal ju škrtiť rukou, pričom ju škrtil takou intenzitou, že sa nevedela nadýchnuť a nadýchla sa až v momente, keď ju pustil“. Takáto úprava skutkovej vety však podľa súdu nemá žiaden vplyv na totožnosť skutkov ani na právnu kvalifikáciu tak, ako bola uvedená v podanej obžalobe. Súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že k zachovaniu totožnosti skutku stačí, pokiaľ v skutku, ktorý je po- písaný v obžalobe a následne zistený na hlavnom pojednávaní, je totožný následok. Totožnosti skutku sa nedotknú ani také zmeny, keď niektoré skutočnosti, ktoré tvoria konanie a následok popísaný v ob- žalobe odpadnú, prípadne pristúpia, avšak nesmie sa zmeniť podstata skutku. (viď napr. R 64/1973, R 40/2001, R 21/2010), čo sa podľa názoru súdu v tomto prípade ani pri jednom zo skutkov nezmenila.

Zároveň zo skutkovej vety súd vypustil jednotlivé okolnosti týkajúce sa vyšetrení poškodenej u lekára, nakoľko tieto sú dôležité ako dôkazy preukazujúce spáchanie trestného činu obžalovaným, avšak ich uvádzanie v skutkovej vete súd považuje za nadbytočné („poškodená bola na lekárskych ošetreniach dňa 29.7.2013 a 6.8.2013, podľa zadovážených lekárskych správ zo dňa 21.07.2014 bola napadnutá manželom, ktorý jej dal facku, spadla dolu a udrela si hlavu, veľmi sa rozčúlila a odpadla, bola aj v bezvedomí, ďalej dňa 15.07.2014 bola vyšetrená v psychiatrickej ambulancii, kde jej diagnostikovali zvýšenú úzkosť, obavy, napätie, nakoľko žije v disharmonickom, konfliktnom až násilnom matrimóniu a prejavuje sa u nej stav diagnostikovaný ako stav po psychogénnom záchvate, dňa 27.09.2014, podľa prepúšťacej správy bola inzultovaná manželom, sotená a boli u nej diagnostikované bolesti ľavého pletenca a ľavej strany tvárového skeletu, dňa 30.11.2014 bola vyšetrená pre stav po kolapsoch s následnou poruchou vedomia a dezorientáciou so záverom: kolapsy/záchvaty, psychogénne podmienené“).

Súd mal teda bez dôvodných pochybností za preukázané, že obžalovaný svojim konaním naplnil všetky zákonné znaky žalovaných trestných činov tak, ako sú uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadal najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy. Základná trestná sadzba trestu odňatia slobody je podľa § 208 ods. 2 Trestného zákona účinného do 31.12.2015 7 (sedem) až 15 (pätnásť) rokov.

Súd obligatórne skúmal pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností. Bola zistená prítomnosť jednej poľahčujúcej okolnosti (vedenie riadneho života pred spáchaním skutku v zmysle § 36 písm. j) Trestného zákona) a nebola zistená žiadna priťažujúca okolnosť. Prevažuje tak pomer poľahčujúcich okolností a preto súd ukladal trest s prihliadnutím na § 38 odsek 2, odsek 3 Trestného zákona - zníženie hornej hranice zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu.

Vzhľadom k tomu, že obžalovaný sa konania uvedeného v bode 2 skutku dopustil po tom, čo mu bolo oznámené uznesenie o vznesení obvinenia vo vzťahu ku skutku 1, posudzuje sa toto jeho konanie v zmysle § 122 ods. 13 Trestného zákona ako nový skutok a preto aj súd ukladal úhrnný trest za oba uvedené skutky podľa § 41 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona - zvýšenie hornej hranice trestnej sadzby odňatia slobody trestného činu z nich najprísnejšie trestného o jednu tretinu.

Dolná hranica trestnej sadzby tak zostala uvedenými zákonnými modifikáciami nedotknutá - 7 (sedem) rokov.

Z vykonaného dokazovania vyplýva, že k napätým situáciám v rodine obžalovaného a poškodenej čiastočne prispela svojim konaním aj poškodená (provokovaním, žiarlivostnými výstupmi, pri ktorých doma rozbíjala zariadenie bytu), čo podľa súdu malo vplyv na zavinenie a pohnútku páchateľa, kedy sa pravdepodobne v uvedených situáciách u obvineného aktivoval tzv. „syndróm acting out“ a následne dochádzalo z jeho strany k neprimeraným útokom na poškodenú, ktoré v ich súhrne naplnili všetky zákonné znaky skutkovej podstaty žalovaného trestného činu. Správanie sa poškodenej samozrejme nijak neospravedlňuje na to nadväzujúce konanie obžalovaného, avšak bolo potrebné tento fakt vyhodnotiť pri ukladaní trestu, najmä s ohľadom na tú skutočnosť, či je potrebné obžalovaného izolovať od spoločnosti uložením nepodmienečného trestu (v zákonom uvádzanej trestnej sadzbe minimálne 7 rokov), respektíve či na jeho primerané potrestanie, nápravu ako i na ochranu spoločnosti postačuje obžalovanému uložiť trest miernejší. V tejto súvislosti je potrebné poukázať aj na tú skutočnosť, že obžalovaný po rozchode s poškodenou nadviazal novú známosť, s ktorou má už aj dieťa, pričom do dňa rozhodnutia tunajšieho súdu v tejto veci neboli zaznamenané žiadne excesy v správaní (v podobe priestupkov či vedenia ďalších trestných konaní vo vzťahu ku správaniu sa obvineného) sa obvineného, z čoho možno vyvodiť, že správanie sa obvineného v bežnom živote ako aj v relatívne harmonickom vzťahu nie je apriori nebezpečné pre spoločnosť.

Súd taktiež vo vzťahu k forme uloženého trestu zohľadnil aj tú skutočnosť, že po smrti poškodenej (spáchanej samovraždou) zostali deti obžalovaného a poškodenej polosirotami a zo strany obžalovaného sa teda vyžaduje väčšia zaangažovanosť o jeho deti (ktoré má s poškodenou) tak vo vzťahu k ich výchove ako i finančnému zabezpečeniu, čo by uložením nepodmienečného trestu

odňatia slobody obžalovanému bolo do značnej miery sťažené (pričom v konaní nebolo preukázané žiadne násilné alebo inak nevhodné konanie obžalovaného voči ich deťom). Taktiež v tejto súvislosti súd prihliadol aj na to, že obžalovaný mal doposiaľ čistý register trestov, teda nie je možné osobu obžalovaného vyhodnotiť ako tak trestnoprávne narušenú, že je v jeho prípade nevyhnutné ukladať nepodmienečný trest odňatia slobody.

Na základe všetkých vyššie uvedených okolností prípadu ako aj vzhľadom na pomery páchateľa (nová rodina s maloletým dieťaťom, starostlivosť, resp. finančné zabezpečenie dvoch maloletých detí ktoré má s poškodenou) dospel súd k záveru, že použitie trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom (aj v prípade spodnej hranice - 7 (sedem) rokov), by bolo pre páchateľa neprimerane prísne a na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania, a preto páchateľovi uložil trest pod dolnú hranicu trestu ustanoveného týmto zákonom a to vo výmere 3 (troch) rokov, pričom výkon tohto trestu podmienečne odložil s probačným dohľadom s uložením jednej povinnosti spočívajúcej v príkaze podrobiť sa v súčinnosti s probačným a mediačným úradníkom alebo iným odborníkom programu sociálneho výcviku. Zároveň mu uložil maximálne možnú dĺžku skúšobnej doby v trvaní 5 (päť) rokov, aby bolo jeho správanie po dlhšiu dobu pod kontrolou probačného a mediačného úradníka a tak sa preukázalo, či je obžalovaný schopný viesť riadny život a byť zaradený do spoločnosti bez toho, aby sa dopúšťal obdobného konania tomu, za ktoré súd uznal jeho vinu, prípadne iného protiprávneho konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia prostredníctvom podpísaného súdu na Krajský súd v Trnave, pokiaľ sa oprávnené osoby nevzdali odvolania po vyhlásení tohto rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku (§ 309/1 Tr. por.). Odvolanie má odkladný účinok. (§ 306/2 Tr. por.).

Odvolanie môžu podať:

- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a Tr. por.) a to v neprospech i v prospech obžalovaného (§ 308/1,2 Tr. por.). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného (§ 308/2 Tr. por.),

- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom súd prijal jeho vyhlásenie, že je vinný, alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe (§ 307/1b Tr. por.) a to len vo svoj prospech (§ 308/2 Tr. por.),

- príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech (§ 308/2 Tr. por.),

- zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli (§ 308/2 Tr. por.),

- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého obžalovaného a to len v jeho prospech, a to aj proti jeho vôli (§ 345/1 Tr. por.),

- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c Tr. por.), a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1 Tr. por.). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu,

- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d Tr. por.)

Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.