Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (7)Rozsudok_2T-71-2018.pdf
PDF · 97.09 KB
Case nature
Area
Subarea
2T/71/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd v W. na hlavnom pojednávaní dňa 15.10.2018 v konaní pred samosudcom JUDr. Pavlom Bielikom v trestnej veci proti obžalovanému W. M.
rozhodol:
Obžalovaný W. M., nar. XX.XX.XXXX v C. trvale bytom W., Q. XXX/X
j e v i n n ý, ž e
dňa 10.12.2017 v čase o 11.55 h v Prievidzi, na odstavnej ploche nákupného centra Kaufland, pri ulici Bojnická cesta v okrese Prievidza, viedol osobné motorové vozidlo značky M. B., evidenčné číslo W. po ceste uvedenej odstavnej plochy v smere do centra mesta, pričom z dôvodu nevenovania sa vedeniu osobného motorového vozidla a oslneniu slnkom oneskorene reagoval na chodkyňu V. H., ktorá v ľavotočivej zákrute, mimo vyznačený priechod pre chodcov, z pohľadu vodiča z jeho ľavej strany vošla do jeho jazdnej dráhy, čím porušil ustanovenie § 4 ods. 1 písm. c) zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke a zmene a doplnení niektorých zákonov, v dôsledku čoho chodkyňa V. H. utrpela zranenia - zlomeninu horného a dolného ramienka pravej lonovej kosti, zlomeninu krížovej kosti, zlomeninu kĺbovej plôšky pre hlavicu pravej stehnovej kosti, podvrtnutie stavcov krčnej chrbtice, pomliaždenie pravého ramena a pomliaždenie ľavého členku, ktoré ju budú obmedzovať v obvyklom spôsobe života 10 až 12 týždňov,
t e d a
inému z nedbanlivosti spôsobil ťažkú ujmu na zdraví,
t ý m s p á c h a l
prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1 Tr. zákona a za to sa
o d s u d z u j e:
Podľa § 157 ods. 1, § 38 ods. 2 Tr. zákona k trestu odňatia slobody v trvaní 10 (desať) mesiacov, výkon, ktorého sa mu podľa § 49 ods. 1 písm. a) a § 50 ods. 1 Tr. zákona podmienečne odkladá na skúšobnú dobu v trvaní 18 (osemnásť) mesiacov.
Podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku sa poškodená V. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. H., s nárokom na náhradu škody odkazuje na civilný proces.
odôvodnenie:
Súd na hlavnom pojednávaní vypočul obžalovaného, svedkyňu - poškodenú H., znalca J.. X. E. svedka K.. Podľa § 269 Trestného poriadku oboznámil záznam z miesta nehody, zápisnicu číslo listu 91 - 94, plán dopravnej nehody číslo listu 95 - 96, fotodokumentáciu číslo listu 97 - 108, dychovú skúšku číslo listu 109, register trestov číslo listu 110, výpis z evidencie priestupkov číslo listu 111 - 112, správy číslo listu 113 - 114, výpis z karty vodiča číslo listu 115 - 116, vyčíslenie škody číslo listu 118 - 136. Podľa § 268 ods. 2 Trestného poriadku so súhlasom prokurátora a obžalovaného bol oboznámený znalecký posudok číslo listu 42 - 47.
Obžalovaný ku skutku okrem iného uviedol, že sa cíti byť nevinný. Bol si vedomý, že na parkovisku pri hypermarkete je veľká premávka vozidiel aj peších chodcov, preto išiel opatrne. Keď prichádzal ku vonkajšiemu okruhu pozrel sa doprava, nevidel žiadnych chodcov, odbočil doľava, ďalej bola ďalšia ulička, pozrel sa, či nikto nejde. Videl prechádzať rodičov s dieťaťom, na pravej strane bola červená dodávka, dal sa viac doľava, aby obišiel dodávku. Pozrel sa doľava videl kamenný ostrovček s bilbordom, tu poškodenú uvidel v bezprostrednej blízkosti pred autom, stúpil na brzdu, poškodenú však zachytil, táto sa prevalila na kapotu jeho vozidla. Hneď zastal a vystúpil z vozidla, išiel ku poškodenej. Taktiež vystúpil z vozidla aj človek, ktorý bol za ním vo vozidle, volali sa policajti, sanitka. Poškodená ako sedela pred autom opakovala, že sa ponáhľala za svojím psíkom. Poškodenú predtým ako sa zjavila pred jeho vozidlom nevidel, nešla po ceste, išla krížom cez ostrovček s bilbordom. Išla pomedzi stĺpy toho bilbordu. Na otázku prokurátora uviedol, že keď sa zrakom vrátil od tých chodcov, poškodená už bola pred jeho vozidlom. Podľa jeho názoru stála niekoľko centimetrov pred jeho vozidlom. Jeho pozretie smerom ku chodcom nebolo dlhé, keď sa vrátil zrakom späť, poškodená tam už bola. Mohlo to trvať 2 - 3 sekundy. Z toho usudzuje, že poškodená sa musela pohybovať veľmi rýchlo. Poukazuje tiež na to, že uvádzala, že sa ponáhľa za svojím psíkom. Na otázku prokurátora uviedol, že si nemyslí že je vinným pri tejto dopravnej nehode. Potom, čo bola prečítaná časť výpovede obžalovaného z prípravného konania 14.05.2018, kde priznal vinu bolo poukázané na rozpory vo výpovediach uviedol, že svoj podiel viny vidí v tom, že tadiaľ vôbec išiel. Na otázku prokurátora uviedol, že pred dopravnou nehodou sa pohyboval rýchlosťou 15 - 20 km/h. Kontakt s poškodenou bol v ľavej časti vozovky. Na otázku uviedol, že tí chodci, ktorí prechádzali z ľavej strany vozovky na pravú stranu vozovky išli za vozidlo, za tú dodávku. Na otázku obhajcu uviedol, že miesto stretu s poškodenou bolo maximálne 60 - 70 centimetrov od toho ostrovčeka. Bola zachytená ľavou prednou časťou vozidla. Pohyb poškodenej bol rýchlejší ako bežná chôdza. Na otázku samosudcu, aké boli výhľadové pomery v čase dopravnej nehody uviedol, že svietilo slnko. Potom, čo bola prečítaná časť výpovede obžalovaného zo 14.05.2018, kde okrem iného uviedol, že oproti svietilo slnko a čiastočne znižovalo rozhľadové pomery, bolo poukázané na rozpory vo výpovediach, obžalovaný uviedol, že si nepamätá, či mal stiahnuté tienidlo na prednom okne.
Svedkyňa - poškodená H., okrem iného uviedla, že bola na nákupe v hypermarkete, bola si kúpiť potraviny. Predtým ako vošla do vozovky popozerala sa na všetky strany, ako keby prechádzala cez cestu. Nevidela žiadne auto, urobila asi za 3 kroky a zacítila náraz. Potom vyletela na auto, zviezla sa dole, zostala ležať na ceste. Obžalovaný prišiel k nej, prvé čo povedal bolo, že ju nevidel, že ho oslepilo slnko. Potom jej pomáhali ľudia, ktorí tam boli. Na otázku prokurátora ako kráčala pred dopravnou nehodou uviedla, že pozvoľna, prešla 2 - 3 kroky. Na ďalšiu otázku uviedla, že po dopravnej nehode nepovedala obžalovanému, že sa niekam ponáhľala. Doma má psa, ten je naučený byť doma sám. Na otázku obhajcu uviedla, že je pravdou, že pred vstupom na vozovku stála na mieste, kde je ten bilbord, tam stála predtým ako vošla do vozovky, bola postavená na tých kameňoch na ostrovčeku. Na otázku samosudcu uviedla, že používa okuliare na čítanie, tieto používala už v čase dopravnej nehody. Potom, čo bola vyzvaná aby ukázala na fotografii číslo 4, číslo listu 99 kde stála, uviedla, že pri ľavej tyčke bilbordu. Z uvedeného miesta mala rozhľad na vozovku. Tie 2- 3 kroky urobila z miesta, ktoré teraz ukázala na fotografii číslo 4, upresňuje výpoveď stála pred tými stĺpmi bilbordu. Bolo to na kraji obrubníka. Na otázku samosudcu, prečo vošla do vozovky uviedla, že nevidela vozidlo obžalovaného. Nevie si vysvetliť, prečo ju potom vozidlo obžalovaného zrazilo. Pred dopravnou nehodou nemala žiadne problémy s chôdzou. Na otázku samosudcu, či zaregistrovala pred dopravnou nehodou prechádzať približne rovnakým smerom ako ona skupinu ľudí uviedla, že nie. Na otázku obhajcu uviedla, že takýmto spôsobom neprechádzala tým miestom prvý krát, každý tak chodí. Potom, čo bola zrazená s vozidlom
obžalovaného ležala celkom pri obrubníku. Cesta, ktorou išla bola najkratšia cesta domov, keby išlo cez prechod trvalo by to dlhšie.
Znalec J. X. E., okrem iného uviedol, že zotrváva na záveroch znaleckého posudku aj potom, čo si vypočul výpoveď obžalovaného a poškodenej. Vo veci vypracoval analýzu dopravnej nehody, na základe výpočtov vypracoval závery znaleckého posudku. V znaleckom posudku zodpovedal otázky, ktoré mu položil vyšetrovateľ. Okrem iného posúdil techniku a spôsob jazdy obžalovaného, posúdil tiež v prípade poškodenej spôsob, akým sa pohybovala pred dopravnou nehodou. Riešil technickú príčinu dopravnej nehody, podľa znaleckého posudku, podľa jeho zistení sú technické príčiny dopravnej nehody dve. Prvou je skutočnosť, že poškodená vstúpila do vozovky a začala prechádzať cez vozovku za situácie, že z pravej strany prichádzalo vozidlo obžalovaného. Poškodená mala možnosť toto vozidlo vidieť, aj keď uvádzala, že vozidlo nevidela. Takýmto spôsobom poškodená vytvorila kolíznu situáciu. Toto je prvok nehodového deja, ktorý viedol ku vzniku kolíznej situácie. Druhou technickou príčinou vzniku dopravnej nehody je skutočnosť, že obžalovaný ako vodič motorového vozidla neskoro reagoval na tú situáciu, že poškodená vošla do vozovky. Dôsledkom bolo, že došlo ku stretu vozidla s poškodenou. Obžalovaný mal možnosť reagovať na poškodenú a mal možnosť zabrániť stretu vozidla s poškodenou. Konanie oboch účastníkov dopravnej nehody viedlo ku vzniku dopravnej nehody. Na otázku prokurátora uviedol, že skutočnosť, že obžalovaný sledoval skupinku chodcov, pozrel sa doprava, potom doľava, nič nemení na záveroch znaleckého posudku. Vodič je povinný sledovať situáciu pred sebou, vpravo, vľavo. Ešte sa chce vyjadriť ku skutočnosti, že obžalovaný uvádzal na pojednávaní miesto stretu 60 centimetrov od obrubníka, skutočné miesto stretu je 2,4 metra od obrubníka. Toto bolo zistené zo zadokumentovaných stôp. Z uvedeného vyplýva, že poškodená prešla po vozovke od obrubníka 2,4 metre. Poškodená určite nebežala, v takom prípade by bola po kontakte s vozidlom prepadla za vozidlo. Vozidlo obžalovaného sa pohybovalo rýchlosťou 15 - 20 km/h.. Túto rýchlosť je možné hodnotiť ako primeranú situácii. Na otázku obhajcu, či obžalovaný mal možnosť, vzhľadom na miesto odkiaľ poškodená vychádzala na cestu, cez stĺpy obrubníka vidieť poškodenú uviedol, že obžalovaný vo výpovedi v prípravnom konaní uviedol, že poškodenú videl ešte na tom ostrovčeku. Mala vyjsť spoza stĺpov bilbordu. Na ďalšiu otázku obhajcu, či zotrváva na vyjadrení v znaleckom posudku, podľa ktorého v čase vstupu poškodenej do vozovky sa vozidlo obžalovaného nachádzalo 7,5 až 10 metrov od miesta stretu, uviedol že áno. Uvažoval, že poškodená mohla ísť zrýchlenou chôdzou, ale nebežala. Ale aj v prípade takéhoto pohybu poškodenej mal možnosť obžalovaný zastaviť pred miestom stretu. Na otázku obhajcu, ktorá z dvoch technických príčin dopravnej nehody bola závažnejšia uviedol, že sa k tomu nechce a nemôže vyjadriť. Ako uviedol v posudku prvotnou príčinou, ktorá viedla ku vzniku kolíznej situácie, bolo konanie poškodenej. Konanie obžalovaného znemožnilo zabránenie vzniku dopravnej nehody. V prípade, že by podrobnejšie sledoval dopravnú situáciu mal možnosť poškodenú vidieť, mal možnosť na túto reagovať. V tejto súvislosti poukazuje na to, že obžalovaný išiel nízkou rýchlosťou. Je vecou posúdenia súdu, konanie ktorého účastníka dopravnej nehody je závažnejšie. Na otázku samosudcu uviedol, že nevylučuje možnosť oslnenia obžalovaného, mal možnosť tomu zabrániť sklopením tienidla. Na otázku splnomocnenca poškodenej uviedol, že na mieste dopravnej nehody neboli zaistené stopy brzdenia. V prípade dopravných nehôd s nízkou rýchlosťou vozidla je problém určiť miesto dopadu chodca po dopravnej nehode. Presnejšie je možné toto určiť pri vyšších rýchlostiach vozidla.
Svedok K., okrem iného uviedol, že skutok si pamätá veľmi dobre, išiel vo vozidle za vozidlom obžalovaného. Podľa jeho názoru medzi vozidlami bola vzdialenosť 20 metrov. Spomína si, že veľmi intenzívne svietilo slnko spoza paneláku, ktorý bol oproti. Po pravej strane bolo odstavené dodávkové vozidlo, ktoré zasahovalo do ich jazdného pruhu. Boli tam aj ľudia, ktorých musel obžalovaný obísť. Vozidlo obžalovaného zrazu zastalo, nevedel prečo. Snažil sa obísť ho po pravej strane, musel však počkať, boli tam tí ľudia. Na otázku prečo chcel obísť vozidlo obžalovaného po pravej strane uviedol že preto, lebo vozidlo obžalovaného bola v protismere, bolo vľavo. Keď zastavil išiel sa pozrieť prečo obžalovaný stojí, videl už len poškodenú, ktorá ležala pred vozidlom. Na otázku prokurátora uviedol, že slnko, ktoré svietilo, svietilo priamo do čelného skla vozidla. Výhľad z vozidla bol komplikovaný. V tej dobe išiel približne rýchlosťou 20 km/h, možno ani nie. Na otázku prokurátora uviedol, že poškodená vychádzala z ostrovčeka spomedzi stĺpov bilbordu. Po dopravnej nehode s poškodenou komunikoval, táto sa sťažovala na bolesti panvy. Hovorila ešte niečo o nejakom psíkovi, že musí ísť rýchlo za ním. Na ďalšiu otázku prokurátora uviedol, že poškodená podľa jeho názoru po dopravnej nehode ležala v strede pred vozidlom. Na otázku obhajcu uviedol, že po dopravnej nehode, pred príchodom polície obžalovaný nehýbal s autom. Na otázku samosudcu uviedol, že pred dopravnou nehodou obžalovaného nepoznal.
Tienidlo na aute on stiahnuté mal, nevie povedať, či mal stiahnuté toto aj obžalovaný. Ešte chce povedať, že napriek tomu mal problém so slnkom. V tej dobe na mieste dopravnej nehody nebolo veľa ľudí.
Zo záverov znaleckého posudku V. A. na čísle listu 42 - 47, okrem iného, vyplýva, že poškodená utrpela pri dopravnej nehode zranenia, ktoré sú uvedené v skutkovej vete tohto rozsudku. Jedná sa poruchu zdravia trvajúcu dlhší čas, podľa znaleckého posudku predpokladaná dĺžka narušenia obvyklého spôsobu života je 10 - 12 týždňov. Zranenia môžu zanechať trvalé následky v zmysle obmedzenia pohyblivosti pravého bedrového kĺbu. Zranenia poškodenej sú v priamej príčinnej súvislosti s dopravnou nehodou, k poraneniam došlo priamym nárazom prednou časťou osobného motorového vozidla do poškodenej, ktorá spadla na kapotu.
Po vyhodnotení všetkých dôkazov, ktoré boli vykonané na hlavnom pojednávaní, dospel súd k záveru, že bolo preukázané, že obžalovaný sa dopustil skutku, ktorý je uvedený vo výrokovej časti tohto rozsudku, čím naplnil všetky zákonné znaky prečinu ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1 Trestného zákona, pretože inému z nedbanlivosti spôsobil ťažkú ujmu na zdraví. Vzhľadom na výsledky dokazovania na hlavnom pojednávaní súd upravil skutkovú vetu v rozsudku v tom smere, že do skutkovej vety rozsudku doplnil slová, že obžalovaný v čase dopravnej nehody bol oslnený slnkom. Trestná činnosť obžalovaného je preukázaná napriek tomu, že sa cíti byť nevinný, čiastočne jeho výpoveďou na hlavnom pojednávaní, výpoveďou poškodenej, výpoveďou svedka K. výpoveďou znalca J. X. E.., závermi znaleckého posudku V. A. a taktiež ďalšími listinnými dôkazmi, ktoré boli zabezpečené v prípravnom konaní a oboznámené na hlavnom pojednávaní. Uvedené dôkazy tvoria ucelenú sústavu priamych a nepriamych dôkazov, ktoré jednotlivo, ale aj vo svojom súhrne obžalovaného usvedčujú zo spáchania trestnej činnosti nedbanlivostného charakteru. Je predovšetkým potrebné uviesť, že obžalovaný v čase dopravnej nehody riadil motorové vozidlo po odstavnej ploche nákupného centra, kde sa pohybuje veľké množstvo ľudí, navyše sa jednalo v podstate o pravé poludnie a vzhľadom na to mal predpokladať možný pohyb chodcov v uvedenom mieste. Je síce pravdou, že sa pohyboval pomerne nízkou rýchlosťou 15 - 20 km/h, aj napriek tomu však z dôvodu nevenovania sa vedeniu osobného motorového vozidla a oslneniu slnkom oneskorene reagoval na poškodenú, ktorá mimo vyznačený priechod pre chodcov vošlo do jeho jazdnej dráhy. Aj keď znalec v záverov znaleckého posudku, ale aj na hlavnom pojednávaní pri svojom výsluchu uviedol, že prvotnou technickou príčinou vzniku dopravnej nehody bolo konanie poškodenej, ktorá bez toho, že by sa riadne presvedčila, za situácie že mala možnosť vidieť prichádzajúce motorové vozidlo obžalovaného, vošla do jazdnej dráhy vozidla obžalovaného. Podľa znalca konanie poškodenej bolo tým prvkom, ktorý viedol ku vzniku kolíznej situácie - dopravnej nehody, pri, ktorej poškodená utrpela zranenia, ktoré ju budú obmedzovať v obvyklom spôsobe života 10 až 12 týždňov. Napriek týmto skutočnostiam, napriek výraznému spoluzavineniu poškodenej na dopravnej nehode sa nemôže obžalovaný, podľa názoru súdu, vyviniť zo spoluzavinenia dopravnej nehody. V tejto súvislosti je potrebné poukázať na závery znaleckého posudku znalca z odboru dopravy, ktorý v znaleckom posudku, ale aj na hlavnom pojednávaní konštatoval, že ďalšou príčinou vzniku dopravnej nehody, okrem konania poškodenej, bolo aj konanie obžalovaného, ktorý neskoro reagoval na chodkyňu prichádzajúcu zľava z jeho pohľadu, podľa znalca tomu bolo aj preto tak, že bol oslnený slnkom, za tejto situácie však mal možnosť použiť clonu proti slnku a zabezpečiť si dostatočnú dohľadnosť. Podľa názoru súdu obžalovaný sa nevenoval dostatočne vedeniu osobného motorového vozidla a oneskorene reagoval na poškodenú aj z toho dôvodu, že sledovala aj prechádzajúcu skupinku ľudí po pravej strane vozovky a taktiež robil manéver obchádzania motorového vozidla červenej dodávky, ktorá sa nachádzala odstavená na pravej strane vozovky, v bezprostrednej blízkosti miesta dopravnej nehody. Ani takáto pomerne zložitá dopravná situácia nezbavuje podľa názoru súdu obžalovaného viny na predmetnej dopravnej nehode v prípade, že obžalovaný nemal pre oslnenie slnkom dostatočný výhľad, mal možnosť vozidlo odstaviť, clonou proti slnku si zabezpečiť potrebný výhľad a bezpečne pokračovať v jazde. V súvislosti s týmto poukazuje súd aj na tú skutočnosť, že obžalovaný v pozícii obvineného pri výsluchu 14.05.2018 potvrdil, že bezprostredne pred dopravnou nehodou bol oslnený slnkom a teda mal mierne znížené rozhľadové pomery, ďalej uviedol, že po pravej strane bola odparkovaná dodávka a prechádzali tadiaľ chodci, ktorým musel venovať zvýšenú pozornosť. Skutočnosť, že na mieste dopravnej nehody výrazne svietilo do interiéru vozidla slnko potvrdil aj svedok K. na hlavnom pojednávaní. Taktiež bolo preukázané závermi znaleckého posudku znalca z odboru dopravy a tiež jeho výpoveďou na hlavnom pojednávaní, že poškodená nevytvorila obžalovanému náhlu ani nepredvídateľnú prekážku. Nejednalo sa o náhlu prekážku, pretože obžalovaný mal možnosť vozidlo zastaviť pred miestom stretu, bolo preukázané, že poškodená prešla po vozovke od obrubníka po miesto stretu vzdialenosť približne 2,4 metra. Podľa výpovede samotného obžalovaného na hlavnom pojednávaní tento nesledoval ľavú
stranu vozovky, odkiaľ prichádzala poškodená 2 - 3 sekundy a nebolo zároveň preukázané, že by sa poškodená pohybovala veľmi rýchlo. Taktiež nemožno hovoriť v prípade tejto dopravnej nehody, že poškodená vytvorila obžalovanému nepredvídateľnú prekážku, pretože pohyb chodcov po parkovisku hypermarketu je predvídateľný a bežný. Všetky tieto skutočnosti a úvahy viedli súd k tomu že, napriek výraznému spoluzavineniu poškodenej na dopravnej nehode, uznal obžalovaného za vineného. Aj napriek výraznému spoluzavineniu poškodenej nie je možné konštatovať, že vzhľadom na následky dopravnej nehody - ťažká ujma na zdraví poškodenej, by mohla byť závažnosť konania obžalovaného nepatrná tak, ako to má na mysli ustanovenie § 10 ods. 2 Trestného zákona. Vzhľadom na konštatované skutočnosti bolo rozhodnuté tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Obžalovaný ako vyplýva z registra trestov bol doteraz 2 krát súdne trestaný, pred viac ako dvadsiatimi rokmi Za obdobie od 28.02.2014 do 21.03.2018 bol postihnutý za 2 priestupky, 1 priestupok bol z oblasti dopravy. Podľa správy zamestnávateľa od roku 2013 je zamestnaný v chránenej dielni ako administratívny pracovník, pracovné povinnosti si plní zodpovedne, nie je konfliktný typ.
Pri ukladaní trestu sa súd riadil ustanovením § 34 ods. 4 Trestného zákona podľa, ktorého pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy. Berúc do úvahy tieto skutočnosti, ktoré sú rozhodujúce pre určenie druhu a výmeru trestu, súd uložil obžalovanému, pri neexistencii poľahčujúcich okolností ani priťažujúcich okolností, trest odňatia slobody v prvej polovici trestnej sadzby v trvaní 10 mesiacov, výkon, ktorého mu podmienečne odložil na skúšobnú dobu 18 mesiacov. Počas skúšobnej doby sa obžalovaný nesmie dopustiť úmyselnej trestnej činnosti, priestupku, priestupkov, lebo v opačnom prípade by hrozilo, že by mohol vykonať trest odňatia slobody 10 mesiacov vo výkone trestu. Podľa názoru súdu takto uložený trest dostatočne vystihuje spoločenskú nebezpečnosť konania obžalovaného, mieru jeho zavinenia na dopravnej nehode, osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy. Vzhľadom na to, že poškodená uplatnila riadnym spôsobom predpokladaným trestným poriadkom náhradu škody spočívajúcu v nákladoch liečenia 499,60 euro a bolestného za 200 bodov, čo predstavuje sumu 3648 euro, súd rozhodoval v rámci adhézneho konania aj o nároku na náhradu škody poškodenej v tomto konaní. Súd rozhodol v zmysle § 288 ods. 1 Trestného poriadku, že poškodenú s nárokom na náhradu škody odkázal na civilný proces, pretože na rozhodnutie o povinnosti na náhradu škody by bolo potrebné vykonať ďalšie dokazovanie, ktoré presahuje potreby trestného stíhania a trestné stíhanie by predĺžilo. Rozhodol tak z toho dôvodu, že by bolo potrebné vzhľadom na výraznú mieru zavinenia poškodenej na dopravnej nehode, vykonať na vyslovenie nároku na náhradu škody ďalšie dokazovanie.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho vyhlásenia cestou tunajšieho súdu ku Krajskému súdu v Trenčíne.