Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_4T-79-2018.pdf
PDF · 86.51 KB
Case nature
Area
Subarea
4T/79/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov samosudcom JUDr. Mariánom Mačurom na hlavnom pojednávaní konanom dňa 15. októbra 2018 v Prešove, takto
rozhodol:
Obžalovaný:
F.. S. X., nar. XX. XX. XXXX I. N. J. I., trvale bytom N. J. I., prechodne N. J. I., T. XX,
je vinný, že
- dňa 21. 11. 2016 v čase o 14.40 hod. viedol v meste N., Q.. N. z parkoviska od ulice N. z príjazdovej cesty osobné motorové vozidlo zn. Š.H. P., EVČ: G. a pri odbočovaní vľavo na hlavnú cestu ulice Q., vedeniu vozidla nevenoval pozornosť v čase, keď na hlavnú ulicu vľavo nemal náležitý výhľad a rozhľad pre stojace odparkované vozidlo vľavo v smere jeho jazdy, ale v jazde pokračoval na hlavnú cestu, čím tak porušil ustanovenie § 4 ods. 1 písm. c) § 19 ods. 4, § 137 ods. 2 písm. c), h), Zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke, keď nedal prednosť po hlavnej ceste prichádzajúceho osobného motorového vozidla zn. Š. P., EVČ: N., ktoré viedol S. O., J.. XX. XX. XXXX, ktorý prednou časťou osobného motorového vozidla narazil do ľavej prednej časti osobného motorového vozidla EVČ: G.-XXXZN, následkom zrážky S. O. utrpel pomliaždenie v hrudníkovo-driekovej oblasti vľavo, zlomeninu IV. rebra vpravo a pomliaždenie ľavej ruky, ktoré zranenie si vyžiadalo dobu liečenia 38 dní, t e d a
- inému z nedbanlivosti spôsobil ublíženie na zdraví tým, že porušil dôležitú povinnosť uloženú podľa zákona,
čím spáchal
- prečin ublíženia na zdraví podľa § 158 Trestného zákona.
Z a t o mu s ú d u k l a d á :
Podľa § 158 Trestného zákona v spojení s § 56 ods. 1, 2 Trestného zákona peňažný trest vo výške 500 € (päťsto eur).
Podľa § 57 ods. 3 Trestného zákona stanovuje pre prípad, že by výkon peňažného trestu bol úmyselne zmarený náhradný trest odňatia slobody v trvaní 5 (piatich) mesiacov.
Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá všetkých druhov na dobu 1 (jedného) roka.
Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku súd zaväzuje obžalovaného F.. S. X., J.. XX. X. XXXX I. N. J. I., aby poškodenej I.D. L. K., M.. N.. K. U. X, XXX XX G. nahradil škodu vo výške 141,74 EUR.
odôvodnenie:
Prokurátor Okresnej prokuratúry Prešov podal dňa 18. 7. 2018 obžalobu sp. zn. 3Pv533/17 na F.. S.Á. X. pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 158 Trestného zákona na tom skutkovom základe ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Obžalovaný na hlavnom pojednávaní poprel spáchanie skutku, a tak súd vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného, svedka S. O., znalca S.. S. H., čítaním svedeckej výpovede S. Y., I. S. i ďalších listinných dôkazov. Obžalovaný vo svojej výpovedi uviedol, že vychádzal z obslužnej komunikácie v obci Sabinov na hlavnú cestu, pričom tam nebolo žiadne dopravné značenie a z ľavej strany mu vo výhľade na cestu vľavo bránilo auto, ktoré stálo v križovatke. Následne sa pozrel na ľavú stranu na hlavnú cestu, kde videl prichádzať nákladné auto, ktoré bolo veľmi vzdialené. Pozrel sa na pravú stranu a vošiel na cestu, pričom ako sa už vyrovnával na hlavnej ceste a mohol byť v cca 45 stupňovom uhle, pocítil silný náraz, pričom vôbec netušil odkiaľ. Hneď po vystúpení z auta zisťovali spolu s poškodeným O., či nie je nejaká ujma na zdraví alebo na majetku, lebo obe autá boli poškodené. Následne zavolali dopravnú políciu, ktorá prišla po cca 10 minútach a obžalovaný zobral zavinenie na seba, lebo sa nechcel zdržiavať, a poškodenie áut nebolo až také značné. Po spísaní záznamu o nehode pre poisťovňu každý odišiel svojou cestou, pričom poškodený sa na žiadne zdravotné problémy nesťažoval. Obžalovaný ďalej uviedol, že priznáva, že dopravnú nehodu zavinil on, keďže sa mal dôsledne presvedčiť o tom, či tam náhodou nie je cesta, teda nespochybňuje, že mal dať prednosť poškodenému, avšak má za to, že k takému ublíženiu na zdraví nedošlo. V konaní vypovedal i poškodený S. O., ktorý vypovedal v podstate konzistentne s výpoveďou samotného obžalovaného, avšak zo svojej perspektívy, pričom navyše uviedol, že obžalovaný mu svojou technikou jazdy nedal žiadnu šancu reagovať vzhľadom na to, že on už bol na hlavnej ceste. Keď prišli policajti na miesto dopravnej nehody, pýtali sa ho, či mu niečo nie je a či má nejakú ujmu na zdraví. V tom momente bol v strese, a nič nepociťoval, začal cítiť problém až potom všetkom, keď prišiel domov, keď opadol z neho stres a keď si sadol na stoličku, tak sa nemohol otočiť, ani postaviť, ani napravo ani naľavo. Cítil tlak v hrudi, a vyšiel na neho pot. Pociťoval tlak v hrudníku a tak zavolal známych, ktorí ho odviezli do nemocnice. V nemocnici mu robili snímok, prezreli ho. Konkrétne ho bolel hrudník, ruka a krčná chrbtica. Najhoršie zranenie, ktoré vnímal bolo zlomené rebro. V nemocnici mu povedali, že má zlomené rebro, narazenú ľavú ruku v oblasti bruška veľkého palca a sa mu zdalo, že mal problém aj so šijou, ale na si to už nepamätal. Na druhý deň išiel k obvodnému lekárovi. Do práce chodil, lebo ho to pri výkone jeho povolania neobmedzovalo, aj napriek pociťovaniu bolesti, nemohol sa poriadne nadýchnuť, kašľať alebo sa smiať alebo nejaký taký podobný pohyb. Nemohol robiť prudšie pohyby, so šijou hýbať. Možno aj pol roka mával také bolesti z toho, ale postupne to slablo až to vymizlo. Obmedzovalo ho to aj na spánku, kedy musel rovno ležať na chrbte. Nemohol dobre spať, lebo sa budil, ale vedel to zvládať. Znalec z odboru zdravotníctvo a farmácia S.. S. H. vypracoval znalecký posudok č. 382/2017, kde uviedol, že z prístupnej zdravotnej dokumentácie, vyšetrením poškodeného a po odbornej konzultácii zistil, že menovaný utrpel pomliaždenie hrudníkovo-driekovej oblasti vľavo, zlomeninu 4. rebra vpravo, pomliaždenie ľavej ruky. Uvedené poranenia boli spôsobené tupými predmetmi o užšej i širšej kontaktnej ploche, ktoré pôsobili na uvedené oblasti strednou až veľkou silou a prudkosťou a mohlo sa tak stať s najväčšou pravdepodobnosťou pri náraze menovaného na vnútorné časti kabíny vozidla pri zrážke s druhým vozidlom. V prípade pomliaždenia hrudníkovo-driekovej oblasti vľavo a zlomeniny 4. rebra vpravo išlo o poranenia stredne ťažké, ktoré si vyžadujú špecifickú chirurgickú liečbu spojenú s
telesným šetrením, nosenie spevňujúceho pásu, užívanie liekov a mastí na tlmenie bolesti a urýchlenie vstrebávania opuchu, pričom k úplnému vyhojeniu spravidla dochádza za 37 dní. V prípade pomliaždenia ľavej ruky ide o poranenie ľahké, ktoré si nevyžaduje špecifickú chirurgickú liečbu, iba telesné šetrenie, užívanie liekov a mastí na tlmenie bolesti a urýchlenie vstrebávania opuchu, pričom k úplnému vyhojeniu spravidla dochádza za 5 - 6 dní. Poškodený nebol v čase po úraze odkázaný na pomoc druhej osoby pri vykonávaní základných životných potrieb, bol obmedzovaný nosením spevňujúceho pásu na hrudníku, bolesťami počas liečby v dĺžke 37 - 38 dní s klesajúcou intenzitou. Tolerancia pociťovania bolesti pri takýchto poraneniach môže byť výrazne individuálna. Poškodený uvádzal, že pociťoval bolesti do pol roka, čo považoval za korektný údaj, avšak vo všeobecnosti si doba liečenia najzávažnejšieho poranenia vyžaduje práceneschopnosť v trvaní od 30 do 38 dní, to je to obdobie dokedy dochádza k zrastu rebra. Po tom zrastení koncov rebier sa pri pohyboch a pri dýchaní poškodeného neprejavuje bolestivosť takým spôsobom ako je to pred zrastom. Do toho času 30 až 38 dní je to najviac bolestivé a to je aj akceptovateľné na stanovenie dĺžky práceneschopnosti. V danom prípade podľa dostupnej zdravotnej dokumentácie začala liečba poškodeného dňa 21. 11. 2016 a trvala až do 27.12.2016, čo predstavuje spolu 36 dní, kde pri poslednom vyšetrení bolo ošetrujúcim lekárom zaznamenané, že bolesti u poškodeného boli v regresii, to znamená na ústupe, ale ešte mierne počas pohybov, kde mu bolo odporúčané telesné šetrenie a kontrola na chirurgickej ambulancii podľa potreby, čo znamená, že ak by nevznikli ďalšie komplikácie, z chirurgického hľadiska by bola liečba poranení poškodeného ukončená dňa 27. 12. 2016. Zlomenina 4. rebra bola zistená dňa 25. 11. 2016, kde z dôvodu pretrvávajúcich bolestí v oblasti hrudníkovo-driekovej chrbtice a v oblasti pravej strany hrudníka bola RTG - vyšetrením zistená zlomenina 4. rebra vpravo, čo je z medicínskeho hľadiska pri takomto type poranení akceptovateľné. To znamená, že pacient s takouto diagnózou môže byť pri prvotnom vyšetrení uzatvorený ako pomliaždenie daných oblastí bez zistenia úrazových zmien na kostre, pričom pri pretrvávaní ťažkostí sa robí opakované RTG vyšetrenie, kde sa môže zistiť zlomenina rebra, ako tomu mohlo byť aj v danom prípade.
Za takto vykonaného dokazovania súd pristúpil k vyhodnocovaniu dôkazov v ich jednotlivosti i vzájomnom súhrne.
Priebeh skutku, ako je uvedený v skutkovej vete tohto rozsudku bol preukazovaný bez dôvodných pochybností výpoveďou jednak samotného obžalovaného, ktorý sám vypovedal, že si uvedomuje, že spôsobil dopravnú nehodu tým, že nedal prednosť v jazde a uvedené bolo potvrdzované i výpoveďou poškodeného, pričom to zodpovedalo i záznamom z dopravnej nehody a fotodokumentáciou. Súd sa následne zaoberal obranou obžalovaného vo vzťahu k jeho námietkam, že zranenia neboli spôsobené pri dopravnej nehode. V tejto súvislosti súd uvádza, že samotný poškodený absolvoval vyšetrenia okamžite po dopravnej nehode, po tom, čo začal pociťovať bolesti po jeho príchode domov. Následne vyšetrenia na pohotovosti preukázali vznik zranení (pomliaždenie v hrudníkovo-driekovej oblasti vľavo, zlomeninu IV. rebra vpravo - v prvotnom vyšetrení pomliaždenie a pomliaždenie ľavej ruky, ktoré zranenie si vyžiadalo dobu liečenia 38 dní), pričom tieto zranenia zodpovedajú zraneniam, ktoré je možné utrpieť pri dopravnej nehode. Súd nemal dôvodné pochybnosti o tom, že tieto zranenia boli spôsobené v súvislosti s dopravnou nehodou. Nezistil žiadne také okolnosti, ktoré by naznačovali, že išlo o zranenia spôsobené pred dopravnou nehodou, alebo že by si ich spôsobil poškodený iným spôsobom. Jeho výpoveď bola dôveryhodná a nebola v rozpore so žiadnym iným dôkazom, ktorý bol vykonaní pred súdom.
Na základe vyššie uvedených skutkových úvah súd ustálil priebeh skutku tak, ako je uvedené v skutkovej vete rozsudku.
Po právnej stránke bolo potrebné takéto konanie posúdiť ako prečin ublíženia na zdraví podľa § 158 Trestného zákona, pretože obžalovaný inému z nedbanlivosti spôsobil ublíženie na zdraví tým, že porušil dôležitú povinnosť uloženú podľa zákona.
Pokiaľ ide o subjektívnu stránku spáchaného činu, tam mal súd za to, že obžalovaný konal vo vedomej nedbanlivosti, keďže vedel, že môže spôsobom uvedeným v Trestnom zákone porušiť záujem chránený týmto zákonom, ale bez primeraných dôvodov sa spoliehal, že také porušenie nespôsobí. Trest má byť vyvážený, aby zabezpečil náležitú ochranu našej spoločnosti a prevýchovu páchateľa, pričom súčasne iných odradí od páchania trestných činov a vyjadrí morálne odsúdenie páchateľa.
K osobe obžalovaného F.. S.Á. X. súd zistil, že pracuje ako stavbyvedúci vo firme Y. I. G. G.. Chodí na týždňovky domov, býva v Spišskej Novej Vsi. Doposiaľ súdne trestaný nebol, priestupkovo bol riešený 2 krát, raz na úseku dopravy, raz na úseku dopravy.
Obžalovanému bol ukladaný trest odňatia slobody vo vzťahu k prečinu ublíženie na zdraví podľa § 158 Trestného zákona, kde zákon ukladá možnosť uloženia trestu odňatia slobody až na jeden rok.
Páchateľovi nezistil žiadnu priťažujúcu okolnosť a dve poľahčujúce okolnosti (viedol riadny život, priznal sa a úprimne oľutoval). Za stavu ustálenia poľahčujúcich a priťažujúcich okolností v pomere 2:0, súd upravoval trestnú sadzbu zmysle § 38 ods. 3 Trestného zákona prichádzalo do úvahy uloženie trestu odňatia slobody v rozmedzí od 0 mesiacov do 8 mesiacov.
Súd berúc do úvahy osobné pomery obžalovaného (doposiaľ nebol súdne trestaný a doterajší život obžalovaného, úprimná ľútosť - viď vyššie) mal za to, že účel trestu je možné v danom prípade dosiahnuť i trestom peňažným na spodnej hranici trestnej sadzby vo výške 500 € a pre prípad, že by bol výkon trestu zo strany obžalovaného úmyselne zmarený mu súd určil náhradný trest odňatia slobody v trvaní 5 mesiacov.
Pri ukladaní trestu súd nemohol nebrať do úvahy, že postoj obžalovaného k spáchanému prečinu (zavineniu) je kritický a svoje konanie oľutoval.
Zároveň mal súd za to, že je nevyhnutné obžalovanému uložiť popri treste odňatia slobody i trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá všetkých druhov na dobu 1 roka, keďže uvedené je primerané pre dosiahnutie výchovného účelu trestu odňatia slobody a jednak ako trest primeraný z hľadiska generálnej prevencie, a najmä s prihliadnutím na porušenie dôležitej povinnosti - nedal prednosť v jazde.
V adhéznom konaní si riadne a včas uplatnila náhradu škody poškodená spoločnosť Všeobecná zdravotná poisťovňa vo výške 141,74 EUR. Keďže výška uplatneného nároku vo vzťahu k predmetným nárokom zodpovedala poskytnutej zdravotnej starostlivosti, súd k náhrade tejto škody zaviazal obžalovaného.
Na základe vyššie rozvedených úvah súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku.
Poučenie:
Proti tomu rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho oznámenia na Okresnom súde Prešov. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. Rozsudok môže odvolaním napadnúť prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom súd prijal jeho vyhlásenie, že je vinný, alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe, poškodený pre nesprávnosť výroku o náhrade škody, zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci. Rozsudok možno napadnúť odvolaním len v niektorej jeho časti alebo sa odvolania výslovne vzdať. V prospech obžalovaného môžu rozsudok odvolaním napadnúť i príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh, pokiaľ to nie je proti jeho vôli. Poškodený môže odvolaním napadnúť rozsudok pre nesprávnosť výroku o náhrade škody. Odvolanie je treba podať na súde, proti ktorému rozsudku smeruje, a to v štyroch vyhotoveniach.