Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (5)Rozsudok_3P-47-2020.pdf
PDF · 91.94 KB
Case nature
Area
Subarea
3P/47/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Námestovo, sudkyňou Mgr. Vandou Mikulášovou, vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti E.: M., nar. XX.XX.XXXX a B., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, deti kolíznym opatrovníkom: Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Námestovo, IČO: 30 794 536, deti rodičov: matky - Z. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. XXX, toho času bytom C. XXX a S. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E., prechodne bytom K. XXX/X, Š.X., v konaní o návrhu matky na zvýšenie výživného, takto
rozhodol:
I. Otec maloletých detí E. je p o v i n n ý platiť na výživu: § maloletej M., nar. XX.XX.XXXX, sumou vo výške 130,- eur mesačne, § maloletého B., nar. XX.XX.XXXX, sumou vo výške 100,- eur mesačne, vždy do každého 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky maloletých detí, počnúc od 01.06.2020.
II. Zameškané výživné na maloletú M. E., nar. XX.XX.XXXX, za obdobie od 01.06.2020 do 17.03.2022, v celkovej výške 1.000,- eur, a na maloletého B. E., nar. XX.XX.XXXX, za obdobie od 01.06.2020 do 17.03.2022, v celkovej výške 600,- eur, je otec maloletých detí p o v i n n ý zaplatiť matke maloletých detí v troch po sebe nasledujúcich splátkach vo výške 533,33 eur, ktorá splátka je splatná spolu s bežným výživným pod hrozbou straty výhody splátok, až do splatenia dlžného výživného.
III. Tým sa m e n í rozsudok Okresného súdu Ružomberok, sp. zn. 9P/55/2015 zo dňa 12.10.2015 v časti o určenie výživného.
IV. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Matka maloletých detí E. návrhom podaným súdu dňa 19.06.2020 žiadala, aby zvýšil vyživovaciu povinnosť otca a to na maloletú M. na sumu 130,- eur mesačne a na maloletého B. na sumu 100,- eur mesačne.
2. Návrh odôvodnila tým, že naposledy bolo o výške výživného rozhodované rozsudkom Okresného súdu Ružomberok sp. zn. 9P/55/2015 zo dňa 12.10.2015, ktorým bol otec maloletých detí zaviazaný k povinnosti platiť na výživu maloletej M. sumou vo výške 80,- eur a na maloletého B. sumou vo výške XX,- G.V. mesačne. V tom čase otec maloletých detí pracoval na dohodu ako stavebný robotník, maloletá M. navštevovala materskú školu a ona bola poberateľkou rodičovského príspevku na maloletého B..
3. Vzhľadom na odstup času takmer piatich rokov sa životné náklady maloletých detí podstatne zvýšili a výživné určené predmetným rozsudkom nepostačuje na pokrytie bežných výdavkov maloletých detí. V
čase podania návrhu bola maloletá M. žiačkou prvého stupňa základnej školy a maloletý B. navštevoval materskú školu.
4. Súd nariadil vo veci pojednávanie, na ktorom sa oboznámil s listinnými dôkazmi a to s návrhom, s lustráciami v registri obyvateľov, s lustráciami v sociálnej poisťovni, s oznámením Okresného súdu Ružomberok o postúpení, s uznesením Okresného súdu Námestovo sp. zn. 3P/47/2020-19 zo dňa 30.06.2020, s lustráciami v sociálnej poisťovni, so správou kolízneho opatrovníka, s vyjadrení matky maloletých detí, s dokladmi doloženými matkou a otcom maloletých detí, so správou sociálnej poisťovne, so správou správu JUDr. Ing. Pavla Malíka, súdneho exekútora, so správou Union zdravotnej poisťovne, a.s. so spisovým materiálom Okresného súdu Ružomberok sp. zn. 9P/55/2015, najmä s rozsudkom Okresného súdu Ružomberok sp. zn. 9P/55/2015-34 zo dňa 12.10.2015.
5. Matka maloletých detí na pojednávaní zotrvala na podanom návrhu a uviedla, že od marca 2020 bola na pandemickej PN s tým, že od 18.09.2020 je na riadnej PN kvôli tomu, že mám zdravotné problémy s chrbticou. Výživné na M. vo výške 130,- eur a na B. vo výške 100,- eur žiada zvýšiť počnúc dňom podania tohto návrhu. Výška jej mesačného príjmu je 370,- eur, plus prídavky na dve deti vo výške 49,90 eur. Predtým pracovala v spoločnosti C. N. M. E., kde mala príjem okolo 580,- až 600,- eur. Býva spolu s deťmi v spoločnej domácnosti v obci C. s S. E. a jeho synom G., kde sa podieľa na výdavkoch domácnosti a to tak, že platí mesačne elektriku vo výške 65,70 eur, štvrťročne vodu vo výške 120,- eur, M. je žiačkou piateho ročníka ZŠ, kde na začiatku školského roka platila poplatok ZRPŠ vo výške 15,- eur, obom im platí mesačne poistku vo výške 23,65 eur a sporenie po 10,- eur mesačne. M. aktívne športuje, hrá karate, kde platí polročne 50,- eur a to aj napriek tomu, že momentálne sa necvičí. Zdravotné problémy s ňou nemá, do školy teraz nechodí a preto nechodí ani na stravu. Syn B. je prvák, kde mu na začiatku školského roka taktiež platila 15,- eur ZRPŠ a už mu platí aj školský klub vo výške 7,- eur mesačne. Chodí na obedy, za ktoré platí 10,20 eur. B. tiež začal chodiť na karate, ale ho to nebavilo, plánuje chodiť na futbal, ale vzhľadom na situáciu, teraz tréningy nie sú. V roku 2015 pracovala na dohodu v textile v M. E., kde jej príjem spolu s rodičovským príspevkom na B. bol vo výške 469,- eur, plus prídavky na dve deti, ktoré boli približne v rovnakej výške ako teraz. Bývala u rodičov, ktorým prispievala na chod domácnosti a to elektriku vo výške 40,- eur mesačne, vodu neplatili a pravidelne v máji im dávala na uhlie sumu 600,- eur. M. bola žiačkou prvého stupňa ZŠ, kde platila ZRPŠ 10,- eur a poplatok za klub vo výške 4,- eur, taktiež jej platila stravu, ktorá sa pohybovala v závislosti od mesiaca vo výške 17,- až 24,- eur. B. začal chodiť do škôlky ako päťročný, kde mu platila mesačne poplatok 10,- eur, na pitný režim 5,- eur mesačne a stravu vo výške od 17,- do 24,- eur.
6. Čo sa týka vyjadrenia otca, že jeho príjem je len vo výške 480,- eur, tak toto pokladá za zavádzajúce, o čom predložila dôkaz, a to uznesenie OO PZ Ružomberok zo dňa 07.05.2020, kde uviedol na strane 2, že jeho mesačný príjem je vo výške 580,- eur v čistom, plus niečo na ruku. Z toho príjmu platí mesačne 200,- eur za nájom, elektriku aj vodu.
7. S deťmi je v pravidelnom kontakte, B. u neho každý druhý víkend prespáva. M. sa s ním stretáva, ale spať tam nechce, pretože raz sa stalo, že museli ísť pre deti v noci, lebo ich otec bol tak opitý, že ani nevedel čo sa s deťmi robí. Uviedla, že je toho názoru, že na strane otca je priestor na zvýšenie výživného, pretože má vedomosť, o čom predložila aj dôkazy, že sa venuje hazardu, aj alkoholu. Uviedla, že M. predtým, než sa začala táto pandémia, sa už zúčastnila viacerých súťaží, kde len za kimono dala 160,- eur. Rovnako potrebuje chránič na ruky, nohy a hruď a pred každou súťažou sa platí štartovné vo výške 20,- eur.
8. Otec maloletých detí s návrhom na zvýšenie výživného nesúhlasil a uviedol, že nie je schopný platiť výživné v takej výške, ako to navrhuje matka detí. Od 01.01. je vedený na úrade práce. V podstate vždy na zimnú sezónu ide na úrad práce, väčšinou v marci - apríli je už zamestnaný. Požiadal aj o dávku v hmotnej núdzi. Vyjadril sa, že má dlh na sociálnom a zdravotnom, ale ich výšku presne uviesť nevie. Má vedomosť o tom, že mu vykonávali zrážky zo mzdy, ale nepamätal sa na ich výšku. Býva v prenajatom rodinnom dome, kde platí mesačne nájomné, elektriku a internet vo výške 200,- eur. Nevlastní žiaden hnuteľný, ani nehnuteľný majetok, nemá žiadne úvery. Má telefón na paušál, za ktorý platí mesačne 40,- eur. V máji bol v máji na operácií pruhu, bol mesiac doma s tým, že hoci mal od lekára odporúčané nevykonávať fyzickú prácu, z dôvodu obavy, aby na neho matka maloletých detí nepodala trestné oznámenie, sa zamestnal. Vyjadril sa, že je ochotný platiť na deti výživné vo výške 180,- eur a taktiež je ochotný, ak mu matka dá včas vedieť preplatiť deťom určité veci do školy. Do práce dochádza
buď na firemnom aute, za ktoré neplatí nič, alebo ide súkromným autom, kde zaplatí tak 10,- eur za týždeň. Nevedel sa vyjadriť k výške sumy, ktorú dáva za stravu, lebo záleží či je sám, alebo má deti. To, že neplatil výživné vysvetlil tým, že mu to narušila tá operácia a potom keď sa už dostal ako tak na normál platenia výživného, podala na neho trestné oznámenie. Keďže nemá auto, dohodli sa, že mu bude deti voziť do M. E.. Keďže tak nerobí, musí si pre deti chodiť sám a preto dáva tých 10,- eur za cestu. Vyjadril sa, že aj keď mala matka náklady na bývanie tak on odišiel z domu a všetky veci, ktoré nadobudli ako manželia nechal deťom. V súčasnej dobe platí riadne výživné, nakoľko mu ho strhávajú z platu. Okrem toho prispieva deťom aj nad rámec výživného, napr. prispel B. na štvorkolku. Deti musia mať u neho všetko zabezpečené, ako sú počítače, bicykle, oblečenie. Čo sa týka syna tak v podstate tohto mu dovezie vždy vtedy, keď má dcéra karate, ale keď karate nemá, tak si pre neho ide on. S dcérou je v kontakte, ale nechodí ku nemu prespávať. B. je u neho každý druhý víkend. Čo sa týka syna B., tak on nemá s tým problém, že chodí na futbal ja nemám problém s tým, že chodí na futbal, len je to dosť náročné, pretože v piatok si pre neho príde, v sobotu má zápas v nedeľu ho musí vrátiť. Stalo sa aj to, že B. bol u neho, ale na futbale nebol, lebo sa mal veľa učiť.
9. Kolízny opatrovník doporučil návrhu matky v celom rozsahu vyhovieť.
10. Podľa § 78 Zákona o rodine (1) Dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. (2) Ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa za uplynulý čas, spotrebované výživné sa nevracia. (3) Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
11. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že návrh matky na zvýšenie výživného je dôvodný.
12. Naposledy bola upravovaná výška výživného rozsudkom Okresného súdu Ružomberok sp. zn. 9P/55/2015 zo dňa 12.10.2015.
13. V tom čase mala maloletá M. 5 rokov a maloletý B. 2 roky.
14. Otec maloletých detí pracoval a výška jeho príjmu sa pohybovala v rozmedzí 500,- až 600,- eur.
15. Príjem matky pozostával z rodičovského príspevku vo výške 203,- eur a prídavkov na dve deti vo výške 46,- eur.
16. V súčasnej dobe obe deti navštevujú základnú školu, matka je na dlhodobej PN, v rámci ktorej poberá dávku vo výške 370,- eur + prídavky na dve deti vo výške 49,90 eur.
17. Otec maloletých detí je zamestnaný s výškou mesačného príjmu 480,- eur. Z príjmu mu boli mimo obdobia pandémie vykonávané zrážky v prospech poisťovne UNION, počas zimných mesiacov je evidovaný na úrade práce, ale v marci sa vždy zamestná.
18. Súd je toho názoru, že na strane maloletých detí nastal objektívny nárast životných nákladov, na ktorý je potrebné pri zmene pomerov prihliadať v zmysle ustanovenia § 78 ods. 3 Zákona o rodine. Takzvaná valorizačná klauzula obsiahnutá v ustanovení § 78 ods. 3 Zákona o rodine, ukladá súdu, aby v prípade, ak rozhoduje o zmene pomerov, zohľadnil aj zmenu výšky, vývoj životných nákladov. Výška životných nákladov je zrejmá napríklad z cien spotrebného koša, z miery inflácie, respektíve iných ekonomických ukazovateľov. Táto povinnosť súdu je obligatórna.
19. Z ustanovenia § 78 ods. 3 Zákona o rodine vyplýva, že vývoj životných nákladov je objektívna okolnosť, ktorá by aj sama o sebe mohla odôvodniť zmenu výšky výživného. Naposledy súdom určené výživné čiastočne pokrylo potreby maloletých detí spolu s podielom matky na výživnom.
20. Možno prijať záver, že počas doby od poslednej úpravy súdom určeného rozsahu nastal objektívny nárast životných nákladov, ktorý možno zdôvodniť mierou inflácie, nárastom životného zákonného minima, či minimálnej mzdy
21. Súd s prihliadnutím na ust. § 78 Zákona o rodine vychádzal zo zásady, že stanovenie vyživovacej povinnosti povinného rodiča voči maloletému dieťaťu nie je nemenné.
22. Z tohto ustanovenia tiež vyplýva zásada, že stanovené výživné má zodpovedať pomerom, za ktorých bolo stanovené. Aj dokazovanie súdu sa musí starostlivo orientovať na to, či k zmene pomerov došlo, t. j. musia byť spoľahlivo zistené okolnosti rozhodujúce pre pôvodne stanovené výživné a okolnosti rozhodujúce pre stanovenie výživného v čase, keď sa rozhoduje o novej úprave (R 72/65). Vo všeobecnosti možno za opodstatnené potreby z hľadiska plnenia vyživovacej povinnosti považovať nielen náklady spojené s výživou, ošatením, bývaním, starostlivosťou o zdravie, ale aj náklady súvisiace so vzdelaním, výchovou, kultúrnym a športovým vyžitím a záujmami.
23. Ustanovenie § 28 ods. 1 písm. a/ Zákona o rodine uvádza, že súčasťou rodičovských práv a povinností je najmä sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletých detí. Obaja rodičia majú k dieťaťu zákonnú vyživovaciu povinnosť, a preto pri svojom životnom smerovaní musia robiť všetko pre to, aby v rámci zodpovednosti za všestranný vývoj svojho dieťaťa dokázali uspokojovať všetky jeho základné životné potreby, t. j. nielen fyzické potreby ale aj potreby duševné.
24. Súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že odôvodnené potreby maloletých detí sa neustále zvyšujú a výživné v doteraz určenej výške na maloletú M. vo výške 80,- eur a na maloletého B. vo výške 70,- eur spolu s vyživovacou povinnosťou matky nemôže postačovať na ich výživu v širšom slova zmysle. Je zrejmé, že od poslednej úpravy výživného v roku 2015, kedy mala M. 5 rokov a B. 2 roky, nastala zmena pomerov, pretože maloletá M. začala navštevovať druhý stupeň základnej školy a maloletý B. prvý stupeň základnej školy, v súvislosti s čím sa zvýšili náklady na zakúpenie školských potrieb. Rovnako vzrástli náklady na ich ošatenie, stravovanie a pod. Vyšší nárast životných potrieb maloletých je spôsobený samotným plynutím času, nakoľko za obdobie skoro 7 rokov vzrástla všeobecne aj životná úroveň obyvateľstva.
25. Otec sa vzhľadom na svoje otcovstvo k maloletým deťom nemôže odvolávať len na skutočnosť, že jeho príjem na úhradu výživného nepostačuje. Je jeho povinnosťou vyvinúť maximálne úsilie s cieľom dosahovať príjem (či už zo živnostenského podnikania alebo z pracovného pomeru), z ktorého si bude plniť zákonnú vyživovaciu povinnosť voči svojim maloletým deťom vo výške zodpovedajúcej jeho možnostiam a schopnostiam a zároveň aj potrebám maloletých detí. Nároky maloletých detí budú práve s pribúdajúcim vekom narastať a ich potreby nemôžu byť v prevažnej miere hradené matkou.
26. S poukazom na tieto skutočnosti preto súd zvýšil povinnosť otca platiť na výživu maloletej M. na sumu 130,- eur mesačne a na maloletého B. na sumu 100,- eur mesačne.
27. Vzhľadom na to, že súd menil výšku výživného od podania návrhu, t.j. od 1.6.2020, vzniklo tak otcovi maloletých detí za obdobie od 01.06.2020 do 17.03.2022 zameškané výživné na maloletú M. vo výške 1.000,- eur a na maloletého B. vo výške 600,- eur.
28. Súd je toho názoru, že splátkový kalendár spočívajúci v troch po sebe nasledujúcich splátkach zohľadňuje aj pomery na strane otca a aj potreby maloletých detí.
29. Vzhľadom na zmenu výšky výživného, došlo aj k zmene posledného rozsudku, ktorým súd rozhodoval o výživnom a preto zmenil rozsudok Okresného súdu Ružomberok sp. zn. 9P/55/20105 zo dňa 12.10.2015 v časti o určené výživného.
30. O trovách konania súd rozhodol s poukazom na § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je odvolanie prípustné.
Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje (§ 362 ods. 1 CSP) v troch vyhotoveniach. Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania stanovených v § 127 CSP uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1C.s.p.).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný rozsudok, môže oprávnený podať návrh na exekúciu podľa zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučný poriadok, v znení neskorších predpisov.