Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

12C/44/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra v spore žalobcu: REALITY - X24 CZ s.r.o., so sídlom Nám. 1. máje 1605, Uherský Brod, Česká republika, IČO: 29 213 754, zast. Advokátska kancelária JUDr. AŽALTOVIČ & PARTNERS s.r.o., so sídlom Potočná 650/135 B, Trenčín, proti žalovanému: Mesto Nitra, so sídlom Štefánikova trieda 60, Nitra, IČO: 00 308 307, o náhradu škody, sudkyňou Mgr. Ivanou Heinrichovou, takto

rozhodol:

Súd žalobu zamieta.

Žalovanému súd náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1.Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 24.4.2014 domáhal od žalovaného náhrady škody, doplnením žaloby náhrady škody vo výške 67.137,82 eura, čo odôvodnil tým, že žalovaný vyrubil daň z nehnuteľnosti na rok 2014 vo výške 84.307,45 eura spoločnosti H.O.S. správcovská, s r.o., pohľadávka na náhradu škody spôsobnej nesprávnym úradným postupom žalovaného pri vyrubení dane bola postúpená na žalobcu.

2.Okresný súd vo veci vydal dňa 19.4.2018 platobný rozkaz č.k. 12C/44/2017-27, proti ktorému podal žalovaný odpor, namietal pasívnu legitimáciu, vzniesol námietku premlčania, daň neuhradil a nemohla mu vzniknúť škoda. Pre podaný odpor bol platobný rozkaz v celom rozsahu zrušený.

3.Súd vo veci pojednával v súlade s § 180 v neprítomnosti žalobcu a jeho právneho zástupcu.

4.Zástupca žalovaného na pojednávaní uviedol, že rozhodnutie bolo vydané dňa 15.7.2014, žaloba bola súdu doručená 24.4.2017, ak by sa žalobca domáhal vydania bezdôvodného obohatenia plynula by dvojročná premlčacia lehota. Čo sa týka náhrady škody, malo by sa jednať v prípade škody o reálny úbytok na majetku, keby žalobca daň z nehnuteľnosti zaplatil a rozhodnutie by bolo zrušené, v takom prípade by mu bola bývala vznikla škoda. Neexistuje tu príčinná súvislosť medzi konaním žalovaného a údajnou škodou. Žiadal žalobu zamietnuť. Žalobca si svoj nárok uplatňuje s poukazom na zákon č. 514/2003, čo nie je správne. Žalovaný vydal rozhodnutie, ktorým bola vyrubená daň, žalobca sa proti tomu odvolal, druhostupňový orgán rozhodnutie potvrdil. Žalobca si nemôže uplatňovať náhradu škody na základe rozhodnutia, ktoré bolo ako vecne správne potvrdené. Žalobca mal možnosť domáhať sa preskúmania tohto rozhodnutia, čo neurobil. Daň z nehnuteľnosti do dnešného dňa neuhradil, preto mu ani škoda nemohla vzniknúť.

5.Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom zástupcu žalovaného, oboznámením sa s obsahom spisu a to žalobou, rozhodnutím č. 314022/2014, zmluvou o postúpení pohľadávok, žiadosťou o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, doplnením žaloby, odporom, rozhodnutím

Finančného riaditeľstva, daňovým priznaním, vyjadrením žalobcu k odporu a zistil tento skutkový a právny stav:

Žalovaný vydal dňa 22.4.2014 rozhodnutie č. 314022/2014, ktorým ako správca dane vyrubil daňovníkovi H.O.S. Správcovská s.r.o. so sídlom Trenčianska cesta 647/24, Bánovce nad Bebravou, IČO 36352624 daň z nehnuteľnosti na r. 2014 v sume 84.307,45 eura a to daň z pozemkov vo výške 1.389,16 eura a jednak daň zo stavieb vo výške 82.918,292 eura.

Daň z nehnuteľnosti mala byť zaplatená v troch splátkach a to v sume 28.074,38 eura v lehote splatnosti 31.5.2014, v sume 28.074,38 eura v lehote splatnosti 31.8.2014 a v sume 28.158,69 eura v lehote splatnosti 30.11.2014. Žiadna suma zo strany daňovníka uhradená nebola.

Predmetná pohľadávka bola na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 10.4.2017 postúpená zo spoločnosti H.O.S. Správcovská s.r.o. na žalobcu.

Žalobca doručil žalovanému žiadosť na predbežné prerokovanie nároku o náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom orgánu územnej samosprávy pri výkone samosprávy.

Finančné riaditeľstvo SR potvrdilo rozhodnutie Mesta Nitra č. 314022/2014 z 22.4.2014, ktorým vyrubilo daň z nehnuteľnosti na r. 2014 v sume 84.307,45 eura. Vyplýva to z rozhodnutia zo dňa 15.7.2014, ktoré nadobudlo právoplatnosť 21.7.2014.

6.Podľa § 10 ods. 1,2,3 zákona č. 514/2003 Z.z., územná samospráva zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu spôsobenú orgánmi územnej samosprávy pri výkone samosprávy. Územná samospráva zodpovedá za škodu podľa odseku 1, ktorá bola spôsobená a) nezákonným rozhodnutím alebo b) nesprávnym úradným postupom. Zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť. Podľa § 13 zákona č. 514/2003 Z.z., na uplatnenie nároku na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánov územnej samosprávy pri výkone samosprávy sa primerane použijú ustanovenia § 5 a 6. Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z., právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím má účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto konaní. Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z., ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu. Podľa § 14 ods. 1, 2 zákona č. 514/2003 Z.z., územná samospráva zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie o zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb. Právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takýmto postupom spôsobená škoda. Podľa § 17 ods. 1 zák.č. 514/2003 Z.z., uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje, ak osobitný predpis neustanovuje inak.

7.Osobitosťou náhrady škody je to, že pred uplatnením nároku na náhradu škody na súde treba spravidla nárok vopred prerokovať s príslušným orgánom podanou písomnou žiadosťou, čo v danej veci žalobcom splnené bolo, pretože žalobca podal dňa 11.4.2017 žalovanému žiadosť o predbežné prerokovanie návrhu na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom orgánu územnej samosprávy pri výkone samosprávy. Jeho nárok v lehote 6 mesiacov od prijatia žiadosti nebol uspokojený a preto podal žalobu na súd.

8.Žalovaný v podanom odpore vzniesol námietku premlčania, súd sa s ňou stotožnil a žalobu zamietol z dôvodu jej premlčania. Podľa § 106 ods. 1 OZ, právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa keď sa poškodený dozvie o škode a o tom kto za ňu zodpovedá. Subjektívna premlčacia doba je dvojročná a pre začiatok jej plynutia je významná skutočnosť, kedy sa poškodený dozvie o škode a kedy sa poškodený dozvie o tom, kto za vzniknutú škodu zodpovedá. Žalobca, resp. jeho právny predchodca

vedel od momentu právoplatnosti rozhodnutia Finančného riaditeľstva SR, čo bolo 21.7.2014, že mu bola spôsobená škoda a kto mu ju spôsobil, a od tejto doby mu začala plynúť dvojročná subjektívna premlčacia doba na uplatnenie nároku na náhradu škody, ktorá uplynula 21.7.2016. Už v mesiaci júl 2016 teda žalobca, resp. jeho právny predchodca vedel, že mu vznikla majetková ujma určitého druhu a rozsahu, ktorú bolo možné objektívne vyjadriť v peniazoch, avšak žaloba bola súdu doručená až po uplynutí tejto lehoty 24.4.2017. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa právo premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

9.Ak by aj nárok žalobcu premlčaný nebol, súd by žalobu zamietol z nasledovných dôvodov : Pre vznik škody, resp. zodpovednosti za škodu sa vyžadujú nasledovné predpoklady, ktoré musia byť splnené súčasne: a) nezákonné rozhodnutie alebo nesprávny úradný postup. V prípade, že sa jedná o nezákonné rozhodnutie sa požaduje, aby bolo rozhodnutie, ktorým bola spôsobená škoda, neskôr zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Z vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že v predmetnej veci sa nejedná o nezákonné rozhodnutie , pretože s poukazom na ustanovenie § 6 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. predpokladom vzniku práva na náhradu škody je jej spôsobenie nezákonným rozhodnutím, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. V takom prípade súd, ktorý rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu. V predmetnej veci však rozhodnutie správcu dane bolo Finančným riaditeľstvom SR potvrdené, teda nebolo ani zrušené, ani zmenené pre nezákonnosť nebolo a preto žalobca v konaní nepreukázal existenciu nezákonného rozhodnutia tak ako to vyžaduje ustanovenie § 6 ods. 1 zák.č.514/2003 Z.z. a keďže nezákonné rozhodnutie neexistuje, nemôže ani dôjsť ku vzniku škody podľa § 3 ods. 1 zák.č.514/2003 Z.z. Nesprávny úradný postup žalovaného pri vyrubení dane z nehnuteľnosti tiež v konaní žalobca nepreukázal, naopak z rozhodnutia Finančného riaditeľstva SR vyplýva, že správca dane pri vyrubení dane z nehnuteľností postupoval správne. Okrem toho žalobca sa ani nedomáhal preskúmania tohto rozhodnutia v zmysle Správneho poriadku. b) Škoda. Škodou podľa zákona č. 514/2003 Z.z., v znení neskorších predpisov, je skutočná škoda a ušlý zisk. c/, príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutí, či nesprávnym úradným postupom a škodou. Tu súd konštatuje, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal žiadnym dôkazným prostriedkom aká škoda mu mala vzniknúť, nepreukázal, ani vznik škody, ani priamu príčinnú súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody, vzťah medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody musí byť bezprostredný, priamy, neprerušený a nie sprostredkovaný. Medzi namietaným postupom správcu dane a požadovanou škodou neexistuje žiadna priama príčinná súvislosť. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti ako aj citované zákonné ustanovenia súd žalobu zamietol, nakoľko dospel k záveru, že v prejednávanej veci sa nejedná o nezákonné rozhodnutie, ani nesprávny úradný postup, neboli preukázané ani ďalšie predpoklady pre priznanie nároku na náhradu škody, ktorými sú samotná škoda a nebola preukázaná priama príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a škodou.

10.Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

O trovách konania súd rozhodol s poukazom na § 255 ods. 1 tak, že žalovanému súd náhradu trov konania nepriznal, hoci vo veci mal plný úspech, v sporových konaniach sa uplatňuje zásada úspechu, teda strana, ktorá mala v konaní plný úspech, čo je v tomto prípade žalovaný, keďže žaloba bola v celom rozsahu zamietnutá, má právo na náhradu trov konania proti neúspešnej strane, žalovaný si však náhradu trov konania neuplatnil.

Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. O trovách konania súd rozhodol s poukazom na § 255 ods. 1 tak, že žalovanému súd náhradu trov konania priznal v plnej výške, nakoľko vo veci mal plný úspech, v sporových konaniach sa uplatňuje zásada úspechu, teda strana, ktorá mala v konaní plný úspech, čo je v tomto prípade žalovaný, keďže žaloba bola v celom rozsahu zamietnutá, má právo na náhradu trov konania proti neúspešnej strane a v konaní neboli zistené žiadne výnimočné dôvody hodné osobitného zreteľa ani v okolnostiach danej veci, ani u strán sporu a to s poukazom na ustanovenie § 257 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Nitre prostredníctvom Okresného súdu Nitra (§ 355 ods. 1 a § 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§363 Civilného sporového poriadku).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.