Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

15CoP/3/2024

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ladislava Mejstríka, členiek senátu Mgr. Silvie Tisovej a JUDr. Miriam Štillovej, v právnej veci navrhovateľky (manželky, matky): A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom D., E. F. XXXX/X, t. č. bytom G. H. XX, D., zastúpenej STEHURA & partners, v.o.s., advokátska kancelária so sídlom D., I. E. XXX/X J. manžela (otca): K. L. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom D., E. F. XXXX/X, zastúpeného JUDr. Katarínou Filipovičovou, advokátkou so sídlom D., E. XXXX/X, o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností rodičov k maloletým deťom na čas po rozvode F. C., nar. XX.XX.XXXX a F. C., nar. XX.XX.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, soc. vecí a rodiny Žilina, deti rodičov: matka Mgr. Art. B. C., otec K. L. C., na odvolanie navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. -143 zo dňa 30.08.2023, takto

rozhodol:

Rozsudok okresného súdu vo výroku III. p o t v r d z u j e .

V ostatných výrokoch odvolaním nenapadnutých ostáva rozsudok n e d o t k n u t ý .

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Žilina výrokom I. manželstvo K. L. C. a A. B. C. rozviedol. Vo výroku II. schválil rodičovskú dohodu o osobnej starostlivosti o zastupovaní a správe majetku a o styku otca k maloletým deťom na čas po rozvode v tom znení, že maloleté deti F. a F. sa zverujú do osobnej starostlivosti matky. Obaja rodičia sú oprávnení maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok. Otec je oprávnený stretávať sa s mal. F. a mal. F. každý nepárny týždeň od štvrtka od 15.00 hod. do nedele do 18.00 hod. a každý párny týždeň od utorka od 15.00 hod. do stredy do 08.00 hod. a od štvrtka od 15.00 hod. do piatka do 08.00 hod. Vo výroku III. súd uložil otcovi povinnosť prispievať na výživu mal. F. výživné mesačne sumou 180,- eur a na výživu mal. F. výživné mesačne sumou 140,- eur vždy do 15. dňa kalendárneho mesiaca vopred k rukám matky. Vo výroku IV. rozhodol o trovách konania tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu. Svoje rozhodnutie zdôvodnil s poukazom na ust. , , , , a Zákona o rodine s prihliadnutím na ust. , pričom konštatoval, že manželstvo účastníkov je vážnym spôsobom a dlhodobo narušené, neplní svoje základné funkcie a na čas po rozvode upravil práva a povinnosti rodičov k maloletým deťom s prihliadnutím na dohodu rodičov, ako aj ich odôvodnené potreby, vzájomný vzťah rodičov a detí, ako aj možnosti a schopnosti rodičov. O trovách konania rozhodol podľa .

2. Proti rozsudku v zákonom stanovenej lehote prostredníctvom zástupcu podala odvolanie navrhovateľka a matka maloletých detí. Napadla výrok III., ktorým súd upravil výšku vyživovacej povinnosti k mal. Sáre a mal. Stele. Dôvodila tým, že súd nesprávne a neúplne zistil skutočný stav veci, predmetné rozhodnutie je nesprávne, nezrozumiteľné, nedostatočne zdôvodnené, vychádza

z nesprávneho právneho posúdenia veci, pričom z rozhodnutia vyplýva, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (, , , , , v spojení s ust. ). Podľa odvolateľky súd nepostupoval pri zdôvodnení tohto výroku rozsudku v súlade s ust. . Postupom súdu bol podľa nej porušený obsah práva na spravodlivý súdny proces ( SR, čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd) a právne závery súdu nie sú udržateľné, čím došlo k popretiu zmyslu a podstaty práva na spravodlivý proces. Rozhodnutie súdu nemusí byť totožné s očakávaniami a predstavami účastníka konania, ale musí dať odpoveď na podstatné otázky a námietky spochybňujúce závery namietaného rozhodnutia v závažných a samotné rozhodnutie ovplyvňujúcich súvislostiach. Súd sa týmito kritériami neriadil, pričom odvolateľke nie sú zrejmé pri napádanom výroku relevantné myšlienkové postupy a úvahy, ktoré viedli súd prvej inštancie k takémuto spôsobu rozhodnutia. Súd vo svojom rozhodnutí konštatoval, že pri rozhodovaní o výške výživného zohľadnil, že otec sa bude o maloleté deti počas styku osobne starať minimálne 1/3 mesiaca a potom bez akéhokoľvek ďalšieho zdôvodnenia zaviazal otca prispievať matke na mal. F. sumou 180,- eur a na mal. F. sumou 140,- eur, pričom konštatoval, že otec poberaním daňového bonusu na jedno dieťa 140,- eur má výhodu o 80,- eur vyššiu oproti matke, ktorá poberá rodinný prídavok 60,- eur na jedno dieťa, a teda je potrebné, aby matke túto výhodu čiastočne (v polovici) kompenzoval. Súd tiež konštatoval, že otec má čistý priemerný príjem z pracovného pomeru vo výške 1.919,- eur, v rámci ktorého si uplatňuje daňový bonus vo výške 280,- eur. Z obsahu napadnutého rozsudku nie je možné zistiť, ako súd pri určovaní výšky výživného tento príjem povinného rodiča zohľadnil. Z ustálenej praxe súdu pritom vyplýva, že výživné má tvoriť okolo 30 % z príjmu povinného rodiča. Z príjmu otca vo výške 2.199,- eur (1.919,- eur + 280,- eur daňový bonus) predstavuje výška 30 % sumu 659,70 eur. S poukazom na vyššie uvedené súdom určené výživné sumou 320,- eur tvorí len 14,55 % z príjmu otca. Pokiaľ by sa vychádzalo z mesačných výdavkov detí tak, ako ich ustálil súd spolu v sume 660,- eur, potom v zmysle napadnutého rozhodnutia musí navrhovateľka sa podieľať na úhrade sumou 340,- eur, pričom z jej príjmu vo výške 593,30 eur predstavuje táto suma až 57,3 % z jej príjmu, pričom súd sa vôbec nezaoberal posúdením životnej úrovne navrhovateľky a jej oprávnenými výdavkami. Súd tiež neprihliadal, že maloleté deti bývajú s matkou, a teda navrhovateľka sa stará o ich bytovú situáciu, s čím sú samozrejme spojené výdavky na zabezpečenie bývania, ktoré sa odzrkadľujú jednak v spotrebe vody, elektriny, hygienických potrieb, zabezpečení stravovania, oblečenia, výdavkov v rámci voľného času dieťaťa a je teda možné prihliadať nielen na materiálnu zaťaženosť navrhovateľky, ale aj na časovú zaťaženosť, kedy sa navrhovateľka musí venovať deťom aj v prípade ich zdravotných problémov a primerane sa starať aj o ich spoločenský, kultúrny, športový rozvoj a pod. Podľa odvolateľky tieto skutočnosti súd pri stanovení výšky výživného nezohľadňoval. Odvolateľka tiež nesúhlasila s ustálenými mesačnými výdavkami na deti vo výške 660,- eur, keď súd prvej inštancie sa nedostatočne sústredil na zistenie životnej úrovne rodičov. Pri posudzovaní otázky, čo zahrnie do oprávnených nákladov na deti, sa najviac prejaví porovnanie životnej úrovne rodičov a detí. Navrhovateľka býva s deťmi v prenajatom byte, pričom priemerná výška nájomného obdobného bytu v Žiline sa pohybuje okolo 600,- eur za mesiac. Súd tak nezahrnul do odôvodnených výdavkov výdavky spojené tiež z bývaním, pričom tento výdavok predstavuje značnú položku v rodinnom rozpočte. Suma stanovená na stravu vo výške 150,- eur tiež nie je v súlade s reálnym stavom. Taktiež aj iné výdavky súvisiace s liekmi, vitamínmi a prostriedkami na podporu imunity neboli zohľadnené. Čo sa týka zistených možností a schopností rodičov, súd tiež pochybil, keď konštatoval, že navrhovateľka si privyrába v priemere 50,- až 100,- eur mesačne. Z uvedených dôvodov žiadala, aby odvolací súd v napadnutom výroku rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

3. K podanému odvolaniu sa prostredníctvom zástupcu vyjadril otec maloletých detí. Uviedol, že rozsudok považuje za vecne správny a v plnom rozsahu sa stotožňuje aj s jeho odôvodnením. Vyjadrenia matky považuje za účelové a tendenčné, ktorých motív vidí v zabezpečení si vlastného príjmu, čo jednoznačne vyplynulo aj z prvotného návrhu, ktorým žiadala priznať výživné v súhrnnej výške 850,- eur na dve maloleté deti vo veku 4 a 2 rokov bez toho, aby bola reálne schopná preukázať ich oprávnené potreby. Matka poukázala na výšku výživného, ktorá by podľa nej mala predstavovať 30 % z príjmu rodiča opomínajúc však aj ostatné kritériá, ktoré súd posudzoval pri stanovení výšky výživného. V tomto prípade minimálne jednu tretinu kalendárneho mesiaca sa otec podieľa na osobnej starostlivosti o deti. Taktiež je potrebné zohľadniť vek detí, pričom z ustálenej praxe súdov vyplýva, že vo veku do 6 rokov detí sa pohybuje výživné na úrovni 11 až 13 % z príjmu povinného rodiča. Otec maloletých detí tiež uviedol, že matkou uvedené výdavky na deti nielen súd, ale aj on, považoval za účelovo nadhodnotené, pričom súd správne ustálil sumu opodstatnených výdavkov s poukazom na vek a potreby detí. Nestotožňuje sa tiež s argumentáciou matky týkajúcou sa životnej úrovne, keď otec žije v jednoizbovom byte, na

ktorého rekonštrukciu bol nútený si zobrať hypotekárny úver v porovnaní s matkou žijúcou prakticky v centre D. v nadštandardnom trojizbovom byte o výmere viac ako 80 m2. Uvedená nehnuteľnosť je vo výlučnom vlastníctve matkinej matky, pričom táto na bývanie svojej matke neprispieva. Poukazovať pritom na obdobnú výšku nájmu k bytu je zas účelové tvrdenie. Matka si v odvolaní tiež protirečila tým, keď uvádza častú chorobnosť maloletých detí, na druhej strane odôvodňuje potrebu priznania vyššieho výživného aktivitami detí, výletmi do okolia, lyžovaním, vstupom do bazéna a pod. Čo sa týka argumentácie o potencionalite otca, tieto nie sú namieste, pretože má stabilné zamestnanie a snaží sa zabezpečiť dôstojnú úroveň života sebe aj svojim deťom. Nevzdal sa výhodnejšieho zamestnania ani sa nikdy nevyhýbal plneniu vyživovacej povinnosti, prípadne nebral neprimerané majetkové riziká. Na rozdiel od otca, sa tento domnieva, že naopak, matka zatajuje svoju skutočnú situáciu odvolávajúc sa výlučne na výšku rodičovského príspevku a prídavkov na dve maloleté deti. Matka má vyštudovanú vysokú školu v odbore interiérový dizajn, pričom z verejne dostupných informácií má vytvorenú aj webovú stránku a pokiaľ by aj počas rodičovskej dovolenky nevykonávala návrhy interiérového dizajnu, je nelogické, aby znášala poplatky súvisiace s prevádzkou predmetnej webovej stránky. Za nemenej podstatnú skutočnosť považoval otec detí to, že dosiahnutím tretieho roku veku mal. Stely bude ukončená rodičovská dovolenka a matka sa bude môcť opätovne riadne zamestnať. Žiadal preto, aby odvolací súd v napadnutom výroku rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil ako správny a zákonný.

4. Navrhovateľka vo svojom vyjadrení poukázala na svoje dôvody odvolania, pričom zdôraznila, že základné výdavky presahujú jej príjem aj po zohľadnení súdom určeného výživného. Ako matka na rodičovskej dovolenke si navrhovateľka nemôže tieto výdavky dovoliť a vo veľkej miere jej finančne prispievala a stále prispieva jej matka ako pôžičku, ktorú jej bude musieť vrátiť. Byt, v ktorom navrhovateľka spolu s deťmi býva, jej nepatrí, býva tam s dočasným dovolením jej matky, za byt však musí platiť všetky mesačné výdavky a v dohľadnej dobe sa bude musieť finančne vysporiadať s matkou ako vlastníčkou bytu. Vo svojom vyjadrení opäť otec špekulatívne poukazoval na možný príjem navrhovateľky. Existencia webovej stránky však žiadnym spôsobom nenaznačuje skutočnosť zárobkovej činnosti, čo vyplýva aj zo sociálnych sietí tejto stránky, kde nie je pridaný žiaden príspevok. Táto stránka zároveň nevyžaduje žiadne poplatky. Navrhovateľka uviedla, že naďalej trvá na podanom odvolaní, keď podľa jej názoru súd prvej inštancie nepostupoval pri určovaní výšky vyživovacej povinnosti voči maloletým deťom správne.

5. Vo svojom ďalšom vyjadrení otec maloletých detí uviedol, že odo dňa vydania súdneho rozhodnutia nad rámec súdom určeného výživného na požiadanie matky zaplatil v mesiaci september 2023 sumu 41,40 eur za stravu mal. F. v materskej škole, za mesiac október zaplatil 36,80 eur za stravu mal. F. v škôlke, za mesiac november zaplatil 25,- eur za škôlku mal. F., 23,- eur za krúžok Tanculienky a 23,- eur za stravné v škôlke a za mesiac december zaplatil sumu 25,- eur za škôlku mal. F. a sumu 39,10 eur za stravu v škôlke.

6. Krajský súd, ako súd odvolací ( ), preskúmal vec v rozsahu mu danom v ust. a a postupom bez nariadenia pojednávania podľa odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku III. ako vecne správny potvrdil. V ostatných výrokoch ostal rozsudok súdu prvej inštancie nedotknutý.

7. Z preskúmavaného rozhodnutia, ako aj spisového materiálu odvolací súd zistil, že predmetom konania bolo rozhodovanie o rozvode manželstva a zároveň v zmysle rozhodovaní o právach a povinnostiach rodičov k maloletým deťom na čas po rozvode manželstva. Pri rozhodovaní o odvolaní mal odvolací súd posúdiť, či prvoinštančný súd riadnym spôsobom zistil skutočný stav veci, ako aj ďalšie skutočnosti rozhodné pre vydanie rozhodnutia o výške vyživovacej povinnosti otca k maloletým deťom. Pri stanovení výšky výživného vychádzal súd najmä z ust. Zákona o rodine, v zmysle ktorého plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť a obaja rodičia prispievajú na výživu detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Súd tiež prihliadal na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o deti osobne stará. Odôvodnenosť potrieb vyjadruje požiadavku, aby plnením vyživovacej povinnosti boli uspokojené všetky náklady vo vzťahu k dieťaťu, ktoré možno očakávať. Miera potrieb je rôzna, závisí od veku a zdravotného stavu dieťaťa, od jeho fyzickej a duševnej vyspelosti, spôsobu a obsahuje prípravy na budúce povolanie a celkové uplatnenie v spoločenskom živote, pričom odôvodnené potreby dieťaťa sú bezprostredne ovplyvňované schopnosťami a možnosťami rodičov. Odvolací súd má za to, že pri stanovení vyživovacej povinnosti súd prvej inštancie na tieto základné princípy prihliadal. V tomto prípade súd určoval výživné na čas po rozvode manželstva. V tom čase

mala mal. F. necelých 5 rokov a mal. F. 2,5 roka. S prihliadnutím potom na vek maloletých detí, na ich odôvodnené potreby, ako aj možnosti a schopnosti rodičov záver súdu prvej inštancie o stanovení výšky výživného považuje odvolací súd za správny. Je nepochybné, že otec maloletých detí sa snaží taktiež riadnym spôsobom zabezpečovať starostlivosť o deti, pričom prispieva na ich potreby aj mimo rámca bežného výživného. Pokiaľ matka poukazovala na zabezpečenie bývania, sama uviedla, obvyklý nájom v podobnom byte by predstavoval sumu 600,- eur. Súd však túto položku nemohol započítať do reálnych nákladov, ktoré vynakladá matka na zabezpečenie bývania pre seba a deti. Čo sa týka matkou prezentovaných názorov, že výživné má predstavovať 30 % z príjmu povinného rodiča, nejedná sa o zákonné ustanovenie, ale o metodické usmernenie, ktoré má napomôcť súdu pri stanovení výšky výživného. Súd však vždy prihliada na konkrétne okolnosti prípadu, a preto aj v tomto prípade pokiaľ súd prvej inštancie prihliadal na čas, ktorý otec trávi s deťmi, pokiaľ sú v jeho osobnej starostlivosti, prípadne, akým spôsobom prispieva na zabezpečenie ich základných potrieb, správne potom dospel k záveru, keď stanovil vyživovaciu povinnosť sumou 180,- eur na mal. F. a 140,- eur na mal. F. B. čas po rozvode manželstva. V tomto smere súd prvej inštancie dostatočným spôsobom vysvetlil svoje myšlienkové pochody, ako aj konkretizoval číselne, z akých jednotlivých údajov o možnostiach a schopnostiach rodičov vychádzal pri stanovení výšky výživného. Súd tak v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti potrebné pre posúdenie veci, vykonal dokazovanie, ktoré vyhodnotil v súlade s ust. a dospel k skutkovým a právnym záverom, s ktorými sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožnil a na ktoré v zmysle ust. poukazuje. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia riadnym spôsobom uviedol zistený skutkový stav, primeraným spôsobom opísal stanoviská procesných strán, výsledky vykonaného dokazovania a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Tieto zároveň primeraným a dostatočným spôsobom v súlade s ust. zdôvodnil.

8. Pretože v odvolaní navrhovateľka neuviedla žiadne skutočnosti, ktoré by neboli preskúmané súdom prvej inštancie, resp. ktoré by boli spôsobilé inak vyhodnotiť skutkový alebo právny stav odvolacím súdom, z týchto dôvodov potom odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil.

9. O trovách odvolacieho konania rozhodol súd podľa v spojení s a vyslovil, že žiaden z účastníkov nárok na ich náhradu nemá.

10. Toto rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 (za) : 0 (proti).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).