Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_12P-47-2017.pdf
PDF · 98.35 KB
Case nature
Area
Subarea
12P/47/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nové Zámky, sudkyňou JUDr. Evou Kovácsovou, vo veci starostlivosti o maloleté dieťa: V. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, v konaní zastúpené Úradom práce sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky, dieťa rodičov: matka V. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom N. D., W. XX, v konaní zastúpená Advokátskou kanceláriou Timoranská & Štofková, s.r.o., so sídlom Nové Zámky, Podzámska 32, za ktorú koná advokátka JUDr. Tatiana Timoranská, otec T. S., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom N. D., Ľ. M. XX, o návrhu otca a návrhu matky na úpravu práv a povinností k maloletému a úpravu styku, takto
rozhodol:
Súd zveruje maloleté dieťa Matúš S., nar. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti matky s tým, že obaja rodičia budú dieťa zastupovať, spravovať jeho majetok a otec je povinný prispievať na jeho výživu sumou 110,- eur mesačne vždy do 20.dňa toho-ktorého mesiaca vopred k rukám matky počnúc od 01.07.2017.
Zročné výživné za obdobie od 01.07.2017 do 30.09.2018 vo výške 300,- eur otec bude splácať spolu s bežným výživným v mesačných splátkach po 30,- eur až do úplného vyrovnania počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok splatnosť celého plnenia.
Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Otec sa návrhom doručeným súdu dňa 10.07.2017, doplneným dňa 28.07.2017, domáhal okrem nariadenia neodkladného opatrenia úpravy práv a povinností k maloletému jeho zverením do osobnej starostlivosti matky, určením výživného vo výške 90,- eur a úpravy styku s maloletým vo svoj prospech každý kalendárny týždeň v dňoch utorok, štvrtok a sobotu v čase od 15:00 hod. do 17:00 hod. bez prítomnosti matky. Návrh odôvodňoval tým, že v dôsledku partnerských nezhôd prestal s matkou maloletého žiť v spoločnej domácnosti od mája 2017, od ktorého času starostlivosť o dieťa zabezpečuje matka, ktorá mu neumožňuje sa s dieťaťom stretávať tak, aby sa mohol v dostatočnej miere podieľať na jeho výchove.
2. Matka sa návrhom doručeným súdu dňa 25.07.2017 domáhala úpravy práv a povinností k maloletému s poukazom na to, že od 15.06.2017 s otcom dieťaťa prestali žiť v spoločnej domácnosti. Dieťa žiadala zveriť do svojej starostlivosti, otca zaviazať na platenie výživného vo výške 200,- eur počnúc od 01.06.2017 a upraviť styk otca s dieťaťom v jej prítomnosti každý týždeň v utorok a štvrtok od 14:00 hod. do 16:00 hod. a každú sobotu v nepárnom týždni počnúc od 09:00 hod. do 11:00 hod. Poukázala na to, že osobne zabezpečuje starostlivosť o dieťa, ktoré je stále kojené, pričom jej príjem pozostáva len z materského príspevku.
3. Kolízna opatrovníčka, vzhľadom na výsledky vykonaného dokazovania, s poukazom na to, že v otázke zverenia a neupravenia styku sa rodičia dohodli, preto v súlade s ňou navrhla maloletého zveriť do osobnej starostlivosti matky, styk s otcom neupraviť a výživné určiť s prihliadnutím na príjem rodičov, ich majetkové pomery aspoň v sume 120,- eur mesačne.
4. Uznesením tunajšie súdu 12P/47/2017-22 zo dňa 01.08.2017 v spojitosti s uznesením Krajského súdu Nitra 12CoP/15/2017-72 zo dňa 30.10.2017, ktorý nadobudol právoplatnosť 27.11.2017 neodkladným opatrením bol upravený styk otca s maloletým tak, že otec je oprávnený sa s dieťaťom stýkať každý týždeň v utorok a štvrtok v dobe od 14:00 hod. do 16:00 hod. a každú sobotu v nepárnom týždni roka v dobe od 14:00 hod. do 16:00 hod. za prítomnosti matky dieťaťa s tým, že predmetné neodkladné opatrenie zanikne dňom nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
5. Súd vykonal dokazovanie výsluchom rodičov, ostatnými na vec sa vzťahujúcimi listinnými dôkazmi a zistil tento skutkový a právny stav:
6. Čo sa týka miery životnej úrovne rodičov, ich majetkových a osobných pomerov z dokazovania v tejto veci vyplýva:
6.1 M a t k a s maloletým žije od septembra 2017 v podnájme v jednoizbovom byte na adrese N. D., J. M. 5, nájomné za byt uhrádza mesačne vo výške 324,- eur, platba zahŕňa okrem energií aj poplatok za káblovú Tv a internet. V súčasnosti je od 03.04.2018 zamestnaná ako predavačka v CBA Slovakia a.s., Lučenec, s výkonom práce Nové Zámky, s čistým mesačným zárobkom 420,- eur, zároveň poberá od 01.09.2017 rodičovský príspevok 216,- eur a poberá prídavok na dieťa vo výške 23,68,- eur. Je bez ďalšej vyživovacej povinnosti, nevlastní žiadnu nehnuteľnosť ani motorové vozidlo. V rámci vyporiadania podielového spoluvlastníctva otec matke maloletého titulom vyrovnania zaplatil dňa 24.11.2017 sumu 6.000,-eur (v spise na čl. 145).
6.2 O t e c maloletého je zamestnaný ako mestský policajt s miestom výkonu práce v Bratislave, s priemerným mesačným zárobkom za obdobie od januára 2017 do novembra 2017 vo výške 902,02 eur. Býva sám v dvojizbovom byte vo svojom vlastníctve, na adrese N. D., Ľ. M. XX. Jeho mesačné náklady súvisiace s bývaním sú za nájomné 140,- eur, elektrinu 20,- eur, plyn 15,- eur, káblovú TV 60,- eur. Spláca 2 hypotéky spolu vo výške 340,- eur (na základe zmluvy č. 357382 z 24.11.2014 poskytnutej vo výške 28.900,- eur na kúpu a zariadenie bytu, a na základe zmluvy č. 530578 z 13.10.2017 poskytnutej vo výške 30.000,- eur - čiastočne na vzájomné finančné vyrovnanie s matkou maloletého a kúpu motorového vozidla), maloletému na sporiaci účet vkladá mesačne 10,- eur. S dochádzkou do zamestnania má otec výdavky za mesačný cestovný lístok 96,- eur. V decembri 2017 kupoval osobné auto Toyota Yaris 2010 za 4.500,- eur, iné motorové vozidlo nemá vo svojej držbe ani vlastníctve. Má vo vlastníctve a legálnej držbe tri zbrane, ktoré podľa jeho tvrdenia majú hodnotu cca 1.000,- eur. Z dôvodu držby zbraní v decembri 2017 menil vchodové dvere do bytu za bezpečnostné za 380,- eur. Z predložených výpisov účtov za obdobie od 01.01.2017 do 31.12.2017 vyplýva, že ako prijaté platby mal na účet pripísané každý mesiac mzdu od zamestnávateľa, vykonané zrážky na úvery a iné opakujúce sa platby s tým, že začiatočný stav na účte k 01.01.2017 mal -7,10 eur a konečný stav k 31.10.2017 0,00 eur pri uvedení kreditného obratu 1.717,17 eur. Od júna 2018 poukazuje mesačne na maloletého Matúša výživné 90,- eur, je bez ďalšej vyživovacej povinnosti.
7. Maloletý Matúš nenavštevuje kolektívne zariadenie, jeho starostlivosť v čase keď je matka v práci mu zabezpečuje stará matka z matkinej strany. Dieťa je stále kojené cca v 4 hodinových intervaloch. Okrem pediatra navštevuje alergológiu, keďže mal zistenú alergiu na bielkovinu kravského mlieka, vaječných bielok, z ktorého dôvodu mal doporučenú bez mliečnu výživu a bez vaječného bielka. Okrem toho mal zistený atopický ekzém, navštevuje dermatológa. Z dôvodu tohto ochorenia mu matka musí zakupovať špeciálne krémy, za ktoré mesačne zaplatí okolo 30,- eur, okrem toho ovsený kúpeľ na 6 kúpaní v hodnote 4,- eurá, antialergické prášky. Matka predložila doklady (v spise na čl.36-39, 84-85, 198-201) o kúpe bežného oblečenia, topánok, liekov pre maloletého, v rámci nich doklady z 28.11.2017 o kúpe kočíka a príslušenstva spolu v sume 339,-eur (vrátane rukavíc na kočík za 19,92 eur), o kúpe autosedačky s príslušenstvom spolu v sume 342,34 eur, o kúpe ďalších rukavíc na kočík z 06.12.2017 v sume 19,92 eur.
8. Matka vo svojej výpovedi uviedla, že s otcom maloletého prestali žiť spolu od 15.06.2017 s tým, že dva mesiace po ich rozchode zostala s maloletým bývať v byte na Ľ. Štúra XX, kde bývali predtým všetci spoločne. Následne si našla podnájom, od 03.04.2018 sa zamestnala v potravinách CBA, kde počas pracovnej doby jej matka maloletého jeden krát prinesie na kojenie. V súčasnosti maloletý gastroenterológa nenavštevuje, vzhľadom na to, že má zistenú alergiu, vyskúšali rôzne náhrady materského mlieka, ktoré však dieťa odmietlo, preto jej bolo doporučené ho naďalej kojiť. Špeciálnu stravu dieťaťu nezakupuje. Od času, ako mal otec upravené stretávanie sa s maloletým sa jeho styk zväčša realizoval tak, že si pre syna prišiel do jej bytu odkiaľ si ho zobral a strávi s ním zhruba dve hodiny v jej neprítomnosti, počas tejto doby ho zvykol nakŕmiť, stávalo sa, že maloletý u otca zaspal. Snaží sa otcovi vyhovieť a umožniť mu stretávanie sa so synom aj v inom čase, ako má súdom určené. Bola toho názoru, že aj do budúcnosti, vzhľadom na nepravidelný pracovný čas otca, sa budú vedieť dohodnúť o realizovaní jeho styku s maloletým, a preto ho žiadala neupraviť. Záverom uviedla, že bola by ochotná sa s otcom dieťaťa dohodnúť aj na výške výživného, pričom s prihliadnutím na potreby dieťaťa zvýšené z dôvodu jeho zdravotného stavu, považovala za primerané výživné najmenej vo výške 130,- eur.
9. Otec maloletého vo svojej výpovedi uviedol, že s matkou maloletého nežijú v spoločnej domácnosti od mája 2017, kedy sa odsťahoval k svojim rodičom. Následne v auguste 2017 sa vrátil do dvojizbového bytu, v ktorom býva v súčasnosti sám. Výkon práce má v Bratislave, kde dochádza v závislosti od toho, ako má určené služby. Uviedol, že jeho styk s maloletým sa uskutočňuje v súlade s úpravou súdu neodkladným opatrením a to aj nad jeho rámec v neprítomnosti matky a má za to, že aj v budúcnosti sa bude dať realizovať na základe ich vzájomnej dohody. Z toho dôvodu žiadal styk so synom neupraviť. Za maximálnu sumu výživného považoval 110,- eur, ktorá by bola hrane jeho možností. Od času, ako spolu nežijú poukazuje na maloletého 90,- eur na základe vzájomnej dohody s matkou, a preto nevidel dôvod na spätné doplácanie výživného.
10. Podľa § 26 Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.
11. Podľa § 78 odsek 1, 3 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
12. Podľa § 62 odsek 1, 2, 3, 4, 5 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pre inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopnosti, možnosti a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
13. Podľa § 75 odsek 1 Zák. o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
14. Súd pri stanovení výšky výživného musí brať do úvahy právo dieťaťa podieľať sa na dosiahnutej životnej úrovni svojich rodičov, či už v pozitívnom alebo negatívnom zmysle (§ 62 ods. 2 Zák. o rodine), okrem toho zohľadní všeobecné hľadisko, podľa ktorého pri rozhodovaní o výživnom sa prihliada na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného (§ 75 ods. 1 Zák. o rodine). Odôvodnené potreby dieťaťa sú závislé predovšetkým od jeho veku, zdravotného stavu, fyzickej a duševnej vyspelosti a sú bezprostredne ovplyvňované schopnosťami, možnosťami a majetkovými pomermi rodičov. Pokiaľ sú tieto obmedzené, stávajú sa odôvodnenými len bežné potreby dieťaťa, ktoré nepresahujú obvyklú základnú mieru všetkých potrieb nevyhnutných pre život kultúrneho
človeka. V opačnom prípade odôvodenými sú aj ďalšie potreby dieťaťa, prospešné pre jeho všestranný vývoj. Pre určenie výšky výživného pre dieťa sú teda rozhodujúce reálne zárobkové možnosti, schopnosti a majetkové pomery rodičov, ktoré sú dané nie len ich subjektívnymi vlastnosťami ale aj okolnosťami objektívneho charakteru, pričom na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného rodiča súd prihliadne aj vtedy, ak sa tento vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, či majetkového prospechu, ako aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Na viac súd prihliada aj k tomu, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará.
15. Súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že návrhy rodičov na úpravu práv a povinností k maloletému sú dôvodné, pretože títo prestali žiť spolu a dieťa spoločne vychovávať podľa tvrdenia otca od mája 2017 a podľa tvrdenia matky od 15.06.2017, od ktorého času spolužitie neobnovili. Medzi rodičmi nebol rozpor v tom, že v rámci úpravy ich práv, ktorému z nich má byť dieťa zverené, nakoľko obaja navrhovali maloletého zveriť do osobnej starostlivosti matky. Zároveň žiadali neupraviť styk otca s dieťaťom s poukazom na to, že v priebehu konania sa ich pôvodný nesúlad v tejto otázke napravil tak, že vzájomnou dohodou čiastočne korigovali súdom upravený styk neodkladným opatrením a uviedli, že v budúcnosti styk otca s maloletým budú uskutočňovať na základe vzájomnej dohody s prihliadnutím na nepravidelný pracovný čas otca v zamestnaní. Zásadný rozpor medzi rodičmi spočíval v otázke výšky výživného, pričom obaja prejavili ochotu sa dohodnúť. V rámci dohody matka navrhovala výživné určiť sumou 130,- eur a otec sumou 110,- eur. Vychádzajúc z toho, že rodičia najmenej od mesiaca jún 2017 nežijú spolu a dieťa spoločne nevychovávajú, preto od 01.07.2017 ako matka navrhovala bolo dôvodné v prospech maloletého priznať od otca výživné. Keďže medzi rodičmi o výške výživného k dohode nedošlo, súd autoritatívnym spôsobom pristúpil k rozhodnutiu o zverení dieťaťa rešpektujúc zhodný názor rodičov, pričom pri určení výšky výživného v sume 110,-eur mesačne prihliadol na odôvodnené potreby dieťaťa a na schopnosti, možnosti a majetkové pomery oboch rodičov. 15.1 V danom prípade odôvodnené potreby maloletého sú zvýšené o výdavky súvisiace s alergickým a kožným ochorením z ktorého dôvodu matka vynaloží mesačne na dieťa okrem bežných výdavkoch cca 70,- eur (30,- eur na špeciálne krémy, 20,- eur na ovsenú kúpeľ, 20,- eur na bavlnené oblečenie a iné). Okrem týchto zvýšených výdavkov iné mimoriadne výdavky dieťa nemá, v súčasnosti nenavštevuje žiadne platené kolektívne zariadenie. 15.2 Súd u matky prihliadol k tomu, že do 03.04.2018 (kedy sa zamestnala) poberala rodičovský príspevok 213,20 eur, osobne zabezpečovala celodennú starostlivosť o maloletého, ďalej k tomu, že od apríla 2018 sa jej príjem zvýšil o zárobok u zamestnávateľa a tak jej celkový mesačný príjem predstavuje 633,20 eur (rodičovský príspevok 213,20 eur a zárobok 420,- eur) z ktorého dôvodu je okrem osobnej starostlivosti povinná taktiež prispievať na výživu maloletého. Matka nevlastní žiadnu nehnuteľnosť, ani hnuteľnosť vyššej hodnoty, je bez ďalšej vyživovacej povinnosti. Je potrebné podotknúť, že vychádzajúc z majetkových pomerov matky, na ňou predložené doklady o kúpe z pohľadu súdu predraženej autosedačky (pričom matka nie je vlastníčkou ani držiteľkou motorového vozidla), či dvoch rukavíc na kočík ďalej nie nevyhnutných vecí ako napr. taška prebalovacia, súd mohol prihliadnuť na tieto výdavky maximálne do výšky 40%. 15.3 U otca súd vychádzal z jeho majetkových a zárobkových pomerov, pri zohľadnení, že je vlastníkom dvojizbového bytu, motorového vozidla kúpeného v roku 2017 za 4.500 eur, troch zbraní v hodnote cca 1000,-eur, a mesačného zárobku zo zamestnania v priemere vo výške 902,-eur. Napriek ním preukázaným výdavkom vrátane splácania úverov, súd bol toho názoru, že jeho pomery s prihliadnutím na potreby dieťaťa mu umožňujú platenie výživného v určenej výške 110,- eur. Nepochybne vyriešenie bytovej otázky každého rodiča ja dôležitou a zásadnou potrebou, avšak všetky záväzky, ktoré rodičovi v súvislosti s tým vzniknú musia byť primerané a prispôsobené jeho povinnostiam vo vzťahu k maloletým deťom, keďže výživné má podľa citovaného ustanovenia § 62 odsek 5 Zákona o rodine prednosť pred inými výdavkami rodičov. 15.4 Vzhľadom na určené výživné vo výške 110,- eur zo strany otca po pripočítaní rodinných prídavkov 23,68 eur, výživného od matky cca vo výške 50,- eur bude mať maloletý mesačne na svoju výživu 183,- eur, ktorá suma značne presiahne životné minimum na jedno nezaopatrené dieťa stanovené podľa zák. č. 601/2003 Z. z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zmien, v súčasnosti stanovené na 93,61,-eur, preto súd výživné vo výške 110,- eur považoval za primerané všetkým odôvodneným potrebám maloletého od času, od ktorého matka navrhovala určiť výživné t. j. od 01.07.2017. Nakoľko od uvedeného času otec matke poukazoval sumu 90,- eur za obdobie od 01.07.2017 do 30.09.2018 t.j. za 15 mesiacov, mu vznikol za každý mesiac dlh v sume 20,- eur, t. j. spolu za celé obdobie
vo výške 300,- eur, ktorú zaostalosť súd otcovi povolil s poukazom na § 232 odsek 4 CSP splácať v mesačných splátkach pod následkom splatnosti celého plnenia tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku.
16. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 s poukazom na § 111 a nasl. CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu, keď pre daný druh konania zákon neustanovuje iný spôsob ich náhrady.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať účastník konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. Zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č.233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (exekučný poriadok) v znení neskorších zmien. Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 citovaného zákona) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 citovaného zákona).
Podľa štvrtej časti CMP sa postupuje pri výkone rozhodnutia, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému.