Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_1Er-1720-2009.pdf
PDF · 80.22 KB
Case nature
Area
Subarea
1Er/1720/2009
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica vo veci exekúcie oprávneného: Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s. Dostojevského rad 4, 815 74 Bratislava, IČO: 00 151 700 proti povinnému: Slovenská republika zastúpená Okresným úradom Banská Bystrica, odbor majetkovo - právny, so sídlom Námestie Ľ. Štúra 1, 974 05 Banská Bystrica, ako právny nástupca F. E., N.. XX. XX. XXXX, D.. XX. XX. XXXX, N. A. Ľ.. Š. XX, XXX XX A. A., štátny občan SR, na vymoženie pohľadávky vo výške 192,89 Eur s príslušenstvom, vykonávanej súdnym exekútorom JUDr. Andreou Ondrejkovou, so sídlom Exekútorského úradu Bratislava, Vrútocká 12, pod spis. zn. EX 477/05, takto
rozhodol:
I. Súd exekúciu zastavuje.
II. Súd súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1) Oprávnený podal dňa 20.08.2009 návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému na vymoženie pohľadávky vo výške 192,89 Eur s príslušenstvom, a to na základe právoplatného a vykonateľného rozhodnutia Okresného súdu Banská Bystrica č. k9C/142/2003 zo dňa 29.10.2003.
2) Poverením č. 5601 053206 * zo dňa 08.12.2009 Okresný súd Banská Bystrica poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Andreu Ondrejkovú, Exekútorský úrad Bratislava, ktorý ju vedie pod sp. zn. EX 477/05.
3) Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku /v znení účinnom do 31. 03. 2017/, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
4) Podľa § 57 ods. 1 písm. f) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak po vydaní rozhodnutia zaniklo právo ním priznané.
5) Súd z uznesenia tunajšieho súdu sp. zn.24D/171/2010-487, Dnot 49/2010, zo dňa 07. 09. 2017, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 29. 09. 2017, mal preukázané, že povinný F. E., N.. XX. XX. XXXX, N. A. Ľ.. Š. XX, XXX XX A. A., zomrel F. XX. XX. XXXX bez zanechania závetu. Z uvedeného uznesenia vyplýva, že zákonní dedičia dedičstvo po poručiteľovi odmietli. V zmysle uvedeného bol k dedeniu povolaný štát - Slovenská republika zastúpená Okresným úradom Banská Bystrica. Uznesením č. k. 24D/171/2010-296, Dnot 49/2010 zo dňa 10. 04. 2015, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 05. 05. 2015, súd určil všeobecnú cenu majetku povinného, výšku dlhov a výšku predlženia dedičstva. Súd uznesením č. k. 24D/171/2010-310, Dnot 49/2010 zo dňa 04. 08. 2015, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 22. 09. 2015 vyzval veriteľov, aby mu oznámili svoje pohľadávky v lehote 30 dní odo dňa právoplatnosti uznesenia a poučil ich, že pohľadávky, ktoré nebudú pri likvidácii uspokojené, zaniknú.
6) Nakoľko bolo preukázané, že právnym nástupcom po neb. povinnom sa stala Slovenská republika zastúpená Okresným úradom Banská Bystrica, vychádzajúc z vyššie citovaného zákonného ustanovenia súd ju v záhlaví uznesenia o zastavení exekúcie uviedol ako povinného.
7) Podľa § 462 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „OZ“) dedičstvo, ktoré nenadobudne žiadny dedič, pripadne štátu.
8) Podľa § 471 ods. 2 OZ ak nedôjde k dohode medzi dedičmi a veriteľmi, spravuje sa povinnosť dedičov plniť tieto dlhy ustanoveniami Civilného mimosporového poriadku o likvidácii dedičstva. Dedičia pritom nezodpovedajú veriteľom, ktorí svoje pohľadávky neoznámili i napriek tomu, že ich na to súd na návrh dedičov vyzval, pokiaľ je uspokojením pohľadávok ostatných veriteľov cena nimi nadobudnutého dedičstva vyčerpaná.
9) Podľa § 472 ods. 1 OZ štát, ktorému dedičstvo pripadlo, zodpovedá za poručiteľove dlhy a za primerané náklady jeho pohrebu rovnako ako dedič.
10) Podľa § 373 Civilného mimosporového poriadku, na konanie o výkone rozhodnutia sa použijú ustanovenia prvej časti a priateho dielu prvej hlavy druhej časti, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak. Rozhoduje sa však vždy uznesením.
11) Podľa § 205 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku, ak je dedičstvo predlžené a ak nedôjde k dohode dedičov a veriteľov o jeho prenechaní veriteľom na úhradu dlhov podľa § 202, môže súd aj bez návrhu uznesením nariadiť likvidáciu dedičstva.
12) Podľa § 205 ods. 2 Civilného mimosporového poriadku, súd nariadi likvidáciu dedičstva aj vtedy, ak štát navrhol likvidáciu nepredlženého dedičstva preto, že veriteľ odmietol prijať na úhradu svojej pohľadávky vec z dedičstva.
13) Podľa § 205 ods. 3 Civilného mimosporového poriadku, o nariadení likvidácie vydá súd uznesenie, v ktorom vyzve veriteľov, aby si prihlásili svoje pohľadávky v lehote, ktorú v uznesení určí, ktorá nesmie byť kratšia ako jeden mesiac s uvedením výšky, právneho dôvodu a spôsobu zabezpečenia, a upozorní ich, že pohľadávky, ktoré nebudú pri likvidácii uspokojené, zaniknú. Toto uznesenie zverejní na úradnej tabuli súdu, na webovej stránke príslušného súdu a na webovom sídle Notárskej komory Slovenskej republiky.
14) Podľa § 209 Civilného mimosporového poriadku, právoplatným skončením likvidácie zanikajú proti dedičom neuspokojené pohľadávky veriteľov. Ak sa objaví ďalší poručiteľov majetok, rozdelí ho súd veriteľom do výšky ich neuspokojených pohľadávok bez zreteľa na tento zánik. Ak zostane majetkový prebytok, prejedná ho súd ako dedičstvo.
15) Súd v uznesení o nariadení likvidácie dedičstva vyzval poručiteľových veriteľov, aby oznámili svoje pohľadávky a určil lehotu s upozornením, že pohľadávky, ktoré nebudú pri likvidácii uspokojené, zaniknú. Na základe uvedeného súd konštatuje, že predmetná pohľadávka vymáhaná v tomto exekučnom konaní prihlásená nebola a vychádzajúc z vyššie uvedeného súd exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. f) Exekučného poriadku zastavil, keďže vymáhaná pohľadávka v zmysle § 209 CMP zanikla, t.j. po vydaní rozhodnutia zaniklo právo ním priznané.
16) Súd záverom konštatuje, že ak bude v budúcnosti objavený ďalší majetok neb. povinného, oprávnený si môže neuspokojenú pohľadávku prihlásiť do likvidácie novoobjaveného majetku povinného, nakoľko zánik neuspokojených pohľadávok veriteľov je relatívny, lebo ak po právoplatnom skončení likvidácie vyjde najavo ďalší majetok poručiteľa, súd ho speňaží a rozdelí veriteľom do výšky ich neuspokojených pohľadávok.
17) Podľa § 196 Exekučného poriadku /v znení účinnom do 31.03.2017/, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
18) Podľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku /v znení účinnom do 31. 03. 2017/, náklady podľa § 196 uhrádza povinný.
19) Podľa § 200 ods. 1 prvá veta Exekučného poriadku/v znení účinnom do 31. 03. 2017/, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času.
20) Podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku /v znení účinnom do 31. 03. 2017/, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
21) Podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku /v znení účinnom do 31. 03. 2017/, (1) Ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie. (2) Ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. To neplatí, ak ide o vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom. V takomto prípade znáša trovy exekúcie súd; súd nemá právo na náhradu trov exekúcie, ktoré platil. (3) Ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že na majetok povinného bol vyhlásený konkurz, nevyhnutné trovy exekúcie znáša oprávnený a súd bez zbytočného odkladu na návrh exekútora rozhodne o ich výške.
22) V zmysle citovaného ustanovenia § 197 Exekučného poriadku, náklady na odmenu a náhradu hotových výdavkov súdneho exekútora znáša povinný. Súd skúmal, či môže na trovy exekúcie zaviazať oprávneného. Exekučný poriadok v ustanovení § 203 stanovuje tri zákonné predpoklady, kedy trovy exekúcie uhrádza oprávnený.
23) Podľa ustanovenia § 203 ods. 1 Exekučného poriadku znáša oprávnený trovy exekúcie ak zavinil zastavenie exekúcie. Pre záver o zavinení oprávneného je potrebné zisťovať, či oprávnený pri náležitej opatrnosti mohol predvídať dôvod zastavenia exekúcie (z uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 13CoE/53/2008-214 zo dňa 17. 08. 2008). V danom prípade bol dôvod zastavenia exekúcie zánik pohľadávky, ktorá je v predmetnej exekúcii vymáhaná z dôvodu smrti povinného a následnej likvidácii jeho dedičstva. Súd uvádza, že oprávnený nemohol v čase podávania návrhu ani pri náležitej opatrnosti predvídať, že dôjde k smrti povinného, jeho dedičstvo bude predlžené a po nariadení likvidácie nedôjde k uspokojeniu jeho pohľadávky. Preto nie je splnený predpoklad na zaviazanie oprávneného na trovy exekúcie podľa ustanovenia § 203 ods. 1 Exekučného poriadku.
24) Podľa odseku 2 vyššie uvedeného zákonného ustanovenia znáša oprávnený trovy v prípade, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. V danom prípade povinný ako poručiteľ zanechal majetok, ktorého hodnotu súd vyčíslil uznesením č. k. 24D/171/2010-487, Dnot 49/2010 zo dňa 07. 09. 2017. na sumu 2 900 Eur. Podľa odseku 3 vyššie citovaného zákonného ustanovenia znáša oprávnený trovy v prípade, ak bol na majetok povinného vyhlásený konkurz, čo však danom prípade nenastalo. Preto ani predpoklad na zaviazanie oprávneného na úhradu trov exekúcie podľa ustanovenia § 203 ods. 3 Exekučného poriadku splnený nie je.
25) Súd teda záverom konštatuje, že súdnemu exekútorovi síce vznikol nárok na úhradu trov exekúcie, avšak s poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu, neexistuje účastník exekučného konania, ktorého by bolo možné na úhradu týchto trov zaviazať. Preto súd súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie nepriznal.
26) Záverom súd uvádza, že v súlade s právnym názorom vysloveným Ústavným súdom Slovenskej republiky (III ÚS 351/2007-11), samotná skutočnosť, že v konečnom dôsledku môže nastať stav, kedy nebudú uspokojené všetky nároky exekútora pri výkone exekúcie, nemusí viesť k protiústavným dôsledkom. Toto riziko, ktoré exekútor nesie, je odôvodnené a do značnej miery kompenzované jeho v podstate monopolným postavením vo výkone funkcie. Súdny exekútor je osoba podľa Exekučného poriadku splnomocnená na realizovanie núteného výkonu súdnych a iných rozhodnutí, t.j. na exekučnú činnosť. Prenesenie uvedených kompetencií na súdnych exekútorov je zvýraznené ich inštitucionálnou nezávislosťou, teda nezávislosťou od účastníkov v tom zmysle, že svoje rozhodnutia vynáša slobodne a samostatne. Z tohto dôvodu riziko spojené s výkonom určitej profesie, kam spadá aj i riziko neuhradenia odmeny za odvedenú prácu je v danom prípade vyvážené výhodami súvisiacimi s výkonom tejto profesie (k tomu aj uznesenie KS BB č.k. 12CoE 302/2010-40).
Poučenie:
Proti výroku o zastavení exekúcie, je prípustné podať odvolanie do 15 dní od doručenia uznesenia na Okresný súd Banská Bystrica.
V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, kto ho podáva, ktorej veci sa týka, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. V odvolaní musí byť uvedená spisová značka a musí byť podpísané. Odvolanie treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vyššie uvedenú vadu (a) - h)), ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Proti výroku o zmene súdneho exekútora nie je prípustné podať odvolanie.
Banská Bystrica, dňa 15. 10. 2018